Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 2, 2021

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 14Ps/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719204933
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Furman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2021:8719204933.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudca JUDr. Marián Furman, v opatrovanskej veci Ľ. X., S.. XX.X.XXXX, N. M.

Q., S. XXXX/X, zast. procesným opatrovníkom Mgr. Patrikom Štellmachom, vyšším súdnym úradníkom
Okresného súdu Poprad, právne zast. JUDr. Mgr. Martina Tomasová, advokátka, Francisciho 3288, 058
01 Poprad, za účasti Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, so sídlom Račianska 153,
831 54 Bratislava, v konaní začatom na návrh E.. Ľ.Í. X., S.. XX.XX.XXXX, M. Q., S. XXXX/X, za účasti
Okresnej prokuratúry Poprad,
o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, takto

r o z h o d o l :

I. O b m e d z u j e Ľ. X. , S.. XX.X.XXXX, trvale bytom S. XXXX/X, XXX XX Q. spôsobilosti

na právne úkony tak, že menovaný nie je schopný uzatvárať zmluvy o pôžičkách a hypotékach,
zmluvy kúpne nad finančný rozsah 100,- eur, darovacie zmluvy, zámenné zmluvy a nie je schopný
nakladať s hnuteľným majetkom väčšieho rozsahu ako 100,- eur a nie je schopný nakladať akýmkoľvek
nehnuteľným majetkom.

II. U s t a n o v u j e Ľ. X. opatrovníka v osobe Mesta Poprad, ktorému vymedzuje rozsah práv a
povinností tak, že tento je povinný a oprávnený menovaného zastupovať a vykonávať za menovaného

všetky právne úkony v oblastiach, v ktorých bol menovaný obmedzený spôsobilosti na právne úkony, s
výnimkou uzatvárania zmlúv týkajúcich sa majetkových prevodov, k čomu je potrebný súhlas súdu.

III. U k l a d áMestu Poprad podávať súdu raz ročne správy o stave majetku opatrovanca a to vždy
do 30.6. toho ktorého roku.

IV. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ návrhom z 10.12.2019 žiadal, aby súd obmedzil v spôsobilosti na
právne úkony jeho syna Ľ. X. tak, aby nemohol disponovať v hotovosti sumou nad 20,- eur , aby nemohol
nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom a akýmkoľvek spôsobom ho zaťažovať, aby nemohol
uzatvárať akékoľvek zmluvy s právnickými a fyzickými osobami dôvodiac, že syn sa narodil predčasne
a okrem iných má problémy aj mentálneho charakteru, je ľahko ovplyvniteľný, manipulovateľný, o čom
predložil nález Ambulancie klinickej psychológie z 13.9.2019 / PhDr. Wzošová na č.l. 2 / a komplexný

posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad zo dňa 24.11.2019 o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.Na pojednávaní súdu dňa 25.8.2020 zotrval na svojom návrhu, poukázal, že syn nepozná hodnotu
peňazí a chce ho uchrániť pred tým, aby ho niekto nezneužil pri podpisovaní rôznych dokumentov.
Samotný Ľ. X. potvrdil, že je čiastočný invalidný dôchodca, poberá dôchodok v sume 210,- eur, nemusí

mu nikto pomáhať, chodí sám na drobné nákupy do obchodu.

2. Ošetrujúca lekárka MUDr. Pavelková Marta sa pojednávania dňa
25.8.2020 nezúčastnila, vo vyjadrení však doporučila vyhovieť návrhu a to vzhľadom aj na odborné
vyjadrenia lekárov, ktoré má vo svojej zdravotnej dokumentácii.

3. Na základe týchto skutočností súd na pojednávaní dňa 25.8.2020 nariadil
znalecké dokazovanie, čím takto vyhovel návrhu navrhovateľa, ku ktorému sa priklonil na pojednávaní
aj procesný opatrovník.

4. Dňa 5.11.2020 ustanovená znalkyňa MUDr. Mária Vnenčáková predložila

znalecký posudok č. 34/2020 z 3.11.2020, v ktorom konštatovala, že Y. Ľ. X. sa jedná o ľahkú
duševnú zaostalosť, netrpí psychózou , avšak tento stav duševnej zaostalosti je hodnotený ako trvalý
a nemenný, pričom má retardovaný psychomotorický vývin od ranného veku. Tento stav duševnej
zaostalosti je trvalý a nie je možné ho zmeniť psychiatrickou a ani inou formou liečby. Na základe tejto
skutočnosti nie je schopný samostatného fungovania. Neuvedomuje si reálnu hodnotu hnuteľných a

nehnuteľných vecí, doporučila mu však ponechať možnosť hospodáriť sumou 100,- eur mesačne a
taktiež konštatovala, že zmysel a účel súdneho pojednávania je schopný pochopiť len v rámci svojich
primárne ľahko retardovaných intelektových schopností a teda nedostatočne a skreslene.

5. Podaním z 26.11.2020 Úrad komisára pre osoby so zdravotným

postihnutím,sosídlomRačianska153,Bratislava predložil žiadosťopribratiedopredmetnéhosúdneho
konania, v ktorom konštatoval, že dňa 16.11.2020 sa na úrad obrátila pani, ktorá žiadala o zachovanie
anonymity s podnetom na ochranu Q. Ľ. X.. Na základe tejto žiadosti tunajší súd uznesením č.k.
14Ps/30/2019-56 zo dňa 30.11.2020 pribral Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím do
predmetného konania.

6. Na pojednávaní súdu dňa 8.4.2021 navrhovateľ zotrval v celom rozsahu na
svojom návrhu, súhlasil so závermi znaleckého posudku MUDr. Vnenčákovej č. 34/2020.

Právna zástupkyňa Ľ. X., ktorá prevzala jeho právne zastúpenie dňa 24.11.2020, nesúhlasila s podaným

návrhom, ani zo závermi znaleckého posudku, namietala aj samotné znalecké vyšetrenie, pretože nie
je zrejmé na základe čoho znalkyňa dospela k týmto záverom. Poukázala na správy, ktoré predložila
od spisu / viď č.l. 69 až 81 spisu/ , teda správy od MUDr. Mudrákovej Dračkovej a PhDr. Trošokovej,
ktoré pripúšťajú, že Ľ. X. má diagnózu, ale táto ho neobmedzuje v plnohodnotnom živote a naopak je
schopný ja pre prácu v chránenej dielni. Poukázala i na správu z denného stacionára, že u Ľuboša

Majerského došlo k pozitívnemu posunu a progresu, venuje sa mu špeciálny pedagóg a vzhľadom na
uvedené žiadala vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku iným znalcom, nakoľko tento predmetný
znalecký posudok č. 34/2020 v celom rozsahu namietajú.

Znalkyňa MUDr. Mária Vnenčáková zotrvala na svojich záveroch znaleckého posudku, poukázala, že

už pri jeho narodení bolo diagnostikované poškodenie mozgu - perinatálna encefalopathia , doteraz je v
starostlivosti neurológa a klinického psychológa. Potvrdila, že doteraz nie je v starostlivosti psychiatra ,
pretože pri takomto postihnutí sú ľudia v starostlivosti psychiatra len pri zistení sebaubližovania,
ubližovania okoliu, čo v jeho prípade nebolo preukázané. Zdôraznila, že ide o stav trvalý, liečbou
nemenný a môže sa zhoršovať v zmysle hlbšieho organického poškodenia mozgu, vekom alebo

pridruženýmitelesnýmidiagnózami. ZároveňznalkyňaodpovedalanaotázkyÚradukomisárapreosoby
so zdravotným postihnutím uvedené v spise na č.l. 107 - 109.

Procesný opatrovník vzhľadom na pochybnosti a okolnosti prípadu navrhol vykonať kontrolný znalecký
posudok .

Okresný prokurátor taktiež sa priklonil ku vykonaniu kontrolného znaleckého posudku.

7. Uznesením č.k. 14PS/30/2019-122 z 26.4.2021 súd nariadil vo veci kontrolnéznalecké dokazovanie.

8. Rozsiahlym podaním zo dňa 7.5.2021 právna zástupkyňa Ľ.

X. poukázala na to, že jej klient má zriadený bežný účet v Tatra banke a.s. , ďalej má uzatvorenú
zmluvu s telekomunikačným operátorom, od 30.4.2021 býva u známych, vybavuje si nové bývanie,
zmenil ošetrujúceho lekára a bol mu poskytnutý aj bonus od štátu vo výške 300,- eur mesačne.

9. Znalkyňa MUDr. Jana Grešková - znalec o odboru psychiatria, predložila

tunajšiemu súdu dňa 8.6.2021 znalecký posudok č. 32/2021 zo dňa 5.6.2021, kde v závere konštatuje,
že Ľ. X. trpí trvalým duševným ochorením, jeho podstata sa nezmení a psychofarmakami je možná
len korekcia symptómov. Jeho primárne nerozvinutie intelektu má následný dopad na kvalitu jeho
fungovania, nedokáže analyzovať podstatné od nepodstatného, je prakticky v plnej miere ovplyvniteľný
inými osobami, je síce schopný orientovať sa v čase, ale nie vo vzťahu k budúcnosti. Z jeho pohľadu
financie sú prostriedok na uspokojenie aktuálnych potrieb, preto doporučila obmedziť ho spôsobilosti na

právne úkony, aby nebol spôsobilý disponovať žiadnym hnuteľným a nehnuteľným majetkom, uzatvárať
akékoľvek zmluvy, dokonca, aby nebol spôsobilý dať súhlas s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
ambulantnej a ústavnej.

10. Po nariadení pojednávania na deň 3.8.2021 právna zástupkyňa Ľ.

X. žiadala, aby toto pojednávanie bolo odročené za účelom vyhotovenia súkromného znaleckého
posudku, čomu súd nevyhovel a pojednávanie neodročil. Zároveň predložila dňa 28.7.2021 vyjadrenie
ku kontrolnému znaleckému dokazovaniu, čestné prehlásenie E.. W. M., ktorý mal byť prítomný pri
znaleckom dokazovaní / viď čl. 183 - 184 spisu /.

11. Na pojednávaní súdu dňa 3.8.2021 súd oboznámil kompletný spisový materiál
/ viď č.l. 209 / , po ktorom navrhovateľ opätovne zotrval na svojom návrhu, namietal, že jeho syn Ľ. X.
je obklopený a ovplyvňovaný X.. C. H., Ing. M. L. Q. M., potvrdil ,že v súčasnosti vzťah medzi ním a
synom Ľubošom je na bode mrazu, a preto nechce byť on a ani jeho manželka opatrovník pri prípadnom
obmedzení spôsobilosti na právne úkony, avšak nesúhlasí, aby ktokoľvek iný z uvedených osôb mal

byť opatrovník.

Právna zástupkyňa Ľ. X. na pojednávaní súdu dňa 3.8.2021 opätovne nesúhlasila so závermi
znaleckého dokazovania , poukázala , že u neho došlo k podstatným zmenám, keďže uzatvoril nájomnú
zmluvu na krátkodobý nájom bytu s firmou C. V..R..J.. Q. , Q. V. X.. C. H., riaditeľky denného stacionára,

s jej ustanovením za opatrovníka pre Ľuboša Majerského , dokonca aj písomnú výpoveď ako svedkyne /
viď č.l. 196- 199 spisu /, pracovnú zmluvu so zamestnávateľom H. S.U. pre S. J..C.. Š. , pričom navrhla
v prípade súhlasu súdu o jej vypočutie ako svedkyne.

Ľ. X. vo výpovedi na pojednávaní súdu dňa 3.8.2021 uviedol, že byt si vybavil za pomoci riaditeľky,

osobne nebol na úrade, bol aj „nahlásiť zmenu v Unione, aby mu posielali poštu zo súdu“. Ďalej uviedol,
že v dennom stacionári sa zoznámil s pánom W. M., ktorý s ním nechodí po úradoch a nebol s ním ani
u lekára, pričom keď býval u Q. H., v byte býval L. Q. M. L. Q. M.Á..

Znalkyňa MUDr. Janka Grešková v celom rozsahu zotrvala na záveroch kontrolného znaleckého

posudku, upriamila pozornosť, že sa jedná o primárnu mentálnu retardáciu, ktorá tu začala perinatálnym
poškodením CNS, pričom ide o stav trvalý. V odpovedi na otázky právnej zástupkyne Ľ. X. konštatovala,
že išlo o kontrolný znalecký posudok, nepovažovala za potrebné riešiť otázku inteligenčných testov,
ktoré už boli urobené pred dvoma rokmi. Zdôraznila, že do pojmu mentálna retardácia nepatrí psychóza,
ktorú môže získať počas života ktokoľvek a kedykoľvek , pričom je liečiteľná, avšak v danom prípade

sa jedná o trvalé mentálne ochorenie - nerozvinutý intelekt. Taktiež k otázke okresného prokurátora
vyslovilazáver,žetakétoosobynevládzuzvládnuťťaživésituácieazvyčajnekončianauliciasúzneužití.
Odpovedala aj na otázku prítomnej zástupkyne Úradu komisára pre ľudí s mentálnym postihnutím,
že podľa stupňa mentálneho postihnutia sú aj ľudia s týmto postihnutím nevzdelávateľní. Na záver sa
vyjadrila, že aj rôzne organizácie, ktoré sa mu snažia objektívne pomáhať spôsobili nezvratné odlúčenie

Ľ. od rodičov, pričom mala za to, že iné subjekty majú spolupracovať, aby dieťa neskončilo na ulici a
nie stavať rodičov proti dieťaťu. Ako uviedla, je nepochopiteľné, že rodičia sa Ľ.i venovali 30 rokov, čím
museli preukazovať oveľa väčšiu starostlivosť, keďže išlo o postihnuté dieťa.Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím v celom rozsahu poukázal na svoju správu, ktorú
doložil do spisu / viď č.l. 188- 192 spisu/ . So záverom , že odkedy je Ľ. X. pod tzv. dohľadom
dôvernejosobyQ.H.,získavazručnosti,dosahujeúspechyapoukázalanafakt,žezdravotnépostihnutie

automaticky neznamená obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Mala za to, že znalkyňa vychádzala
len z lekárskych správ ale nie z reálneho stavu. Návrh doporučila zamietnuť, keďže navrhovateľ
nepreukázal žiadne reálne ohrozovacie úkony a Ľ. X. má možnosť žiť ako bežný človek v kruhu blízkych,
ktorí mu poradia.

Okresný prokurátor nevidel dôvod na spochybňovanie záverov znaleckého posudku prvotného a
kontrolného, preto odporučil návrhu vyhovieť, avšak konkrétne obmedzenia ponechal na úvahu súdu.
Poukázal však, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nemá charakter trestu, ani určitého
samoúčelného obmedzovania osoby , ale predovšetkým charakter osoby, o ktorú sa jedná a taktiež,
že rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti nie je nezvratné. Nenamietal však zadováženie súkromné
znalecké posudku, tak ako to uviedla právna zástupkyňa Ľuboša Majerského, ktorá ešte v závere

poukázala na ústavný nález 1ÚS 313/2012 - 52. V prípade úspechu si uplatnila navyše trovy konania
a opätovne navrhla ustanoviť Q. H. za opatrovníčku.

Súd návrh na doplnenie dokazovania, ktoré navrhla právna zástupkyňa Ľ. zamietol ako nedôvodný,
pretože dvomi znaleckými dokazovaniami bolo preukázané, že ide o stav nemenný a ktorý nastúpil po

narodení dieťaťa, teda perinatálnym poškodením CNS. Taktiež prípadná výpoveď svedkyne Q. H. by
neprinieslo ani teoreticky podstatný zvrat pre právne posúdenie veci.

12. Podľa § 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými
právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v

plnom rozsahu plnoletosťou.

13. Podľa § 10 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú
poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ho pozbaví
spôsobilosti na právne úkony.

14. Podľa § 231 písm. a) CMP, v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd
Rozhoduje o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

15. Podľa § 239 CMP, ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť

samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu.

16. Podľa § 240 ods. 3 veta prvá CMP, rozhodnutie vo veci samej súd okrem
zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka doručí aj osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná.

17. Podľa § 243 ods. 1 a 2 CMP, súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa
koná. Súd výsluchu skutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak
je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej
spôsobilosti sa koná, vzhliadnePodľa § 246 CMP, od znaleckého dokazovania možno upustiť, ak súd na
zistenie skutočného stavu veci považuje za postačujúce vyslúchnuť ošetrujúceho lekára.

18. Podľa § 248 ods. 1 a 2 CMP, konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s
konaním p ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277. Ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti
na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony
obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka.

19 . Podľa § 272 CMP, súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

20. Podľa § 274 ods. 2 CMP, v uznesení, ktorým ustanovuje opatrovníka, súd vymedzí rozsah
opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený.

21. Podľa § 275 CMP, súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje práva a povinnosti riadne a dbá
na pokyny súdu.22. Podľa ust. § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka , zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého
súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd
rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.

23. Podľa ust. § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka , ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný
fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd
za opatrovníka orgán miestnej správy, pripadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojim
menom.

24. „K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony treba zdôrazniť, že jeho zákonná úprava
a doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je
pre rozhodovaciu činnosť' všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii
ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer zbavovania,
alebo obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia

a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich
zbavení, alebo obmedzení sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až
následne záujem verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu
verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K zbaveniu alebo obmedzeniu
človeka v spôsobilosti na právne úkony možno pristúpil' až vtedy, ak sa vyčerpali všetky - menej

represívne prostriedky, opatrenia, (napr. trestného, priestupkového, či administratívneho práva) alebo,
ak už sa iné obmedzenia nedajú použiť (resp. sa stali neúčinnými). Z uvedeného potom vyplýva, že
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov
vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mat' žiaden dopad na postihnutú osobu. Tieto
skutočnosti je povinný skúmať súd ex offo , teda aj vtedy, ak to účastník konania nenavrhne. Uvedené

platí o to viac, ak sa dotknutá osoba bráni tvrdením, že tu nie sú dôvody pre obmedzenie jej spôsobilosti
(resp. tu existuje riziko, že ide o situáciu, za ktorej by mohol byt' každý obmedzený v spôsobilosti na
právne úkony). Inak povedané, dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony obstojí vtedy,
ak .je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať
konkrétneprávneúkony.Samotnézistenietakéhotodôvodunaobmedzeniespôsobilostinestačí.Ďalším

predpokladom je, preukázanie skutočnosti, že zistený dôvod vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať
konkrétne právne úkony. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude
možné bez toho, aby súd v súlade s § 120 ods. 2 O.s.p. zároveň nevykonal aj ďalšie (navrhované, resp.
ex offo) dokazovanie a toto náležite aj vyhodnotil. Pri jej riešení teda súd vychádza zo skutkových zistení
nielen na základe posudku znalca, ale tiež v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania. Súd preto v

konaní o spôsobilosti na právne úkony musí vykonať aj iné dôkazy, (a to najmä výsluch postihovaného
človeka). a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií
(vzťah medzi postihovanou osobou a inými osobami v spoločnosti, osobitne vo vzťahu k osobe, ktorá
iniciuje konanie o spôsobilosti na právne úkony), majetkových, rodinných a pod. Potrebné je posudzovať
schopnosť uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj

na sociálnu stránku prostredia v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností
možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony“ /
Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 8.10.2014 sp. zn. 8Cdo 276/2014/.

25. Po posúdení zisteného skutkového stavu, v spojení s vyššie citovanými ustanoveniami § 10 ods.1

Občianskeho zákonníka a § 231 písm. a) CMP dospel súd k záveru, že zákonné podmienky pre
obmedzenie spôsobilosti Ľ. X. na právne úkony, sú v tomto prípade splnené. V konaní bolo nesporne
preukázané, že trpí poruchami, ktoré nie sú len prechodné, ale trvalého charakteru, čo bolo preukázané
oboma znaleckými posudkami, samotnou výpoveďou Ľ. X., ktorý nevedel riadne a reálne vyhodnotiť
a posúdiť svoje konanie / viď výpoveď na č.l. 210 /. I samotné vyjadrenie jeho právnej zástupkyne v

jej písomných podaniach, ako aj na pojednávaní súdu dňa 3.8.2021 / napr. č.l. 214 spisu / sa javí
rozporuplným, ak na jednej strane žiadala zamietnuť návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
Ľ. X., ale na druhej strane v prípade meritórneho rozhodnutia navrhla ustanoviť za jeho opatrovníka
X.R.. H.. Taktiež právna zástupkyňa Ľ.Y. X. poukázala na samostatnosť v konaní Ľ. X., čo podporila
aj prehláseniami denného stacionára, ale na strane druhej pri všetkých právnych úkonoch, na ktoré

poukazovala, ako ja pri samotnom vyšetrení Ľ. X. bola vždy prítomná tretia osoba, napr. E.. W. M..
Rozporuplnosť v tvrdení v podstate dokázal i samotný Ľ. X., ak vo výpovedi na pojednávaní dňa 3.8.2021
konštatoval, že všetky úkony vykonával sám.26. Dňa 5.11.2020 ustanovená znalkyňa MUDr. Mária Vnenčáková predložila
znalecký posudok č. 34/2020 z 3.11.2020, v ktorom konštatovala, že u Ľ. X. sa jedná o ľahkú duševnú
zaostalosť, netrpí psychózou , avšak tento stav duševnej zaostalosti je hodnotený ako trvalý a nemenný,

pričom má retardovaný psychomotorický vývin od ranného veku. Tento stav duševnej zaostalosti je
trvalý a nie je možné ho zmeniť psychiatrickou a ani inou formou liečby. Na základe tejto skutočnosti nie
je schopný samostatného fungovania. Neuvedomuje si reálnu hodnotu hnuteľných a nehnuteľných vecí,
doporučila mu však ponechať možnosť hospodáriť sumou 100,- eur mesačne a taktiež konštatovala,
že zmysel a účel súdneho pojednávania je schopný pochopiť len v rámci svojich primárne ľahko

retardovaných intelektových schopností a teda nedostatočne a skreslene. Znalkyňa MUDr. Mária
Vnenčáková zotrvala na svojich záveroch znaleckého posudku, poukázala, že už pri jeho narodení bolo
diagnostikované poškodenie mozgu - perinatálna encefalopathia , doteraz je v starostlivosti neurológa
a klinického psychológa. Potvrdila, že doteraz nie je v starostlivosti psychiatra , pretože pri takomto
postihnutí sú ľudia v starostlivosti psychiatra len pri zistení sebaubližovania, ubližovania okoliu, čo v jeho
prípade nebolo preukázané. Zdôraznila, že ide o stav trvalý, liečbou nemenný a môže sa zhoršovať

v zmysle hlbšieho organického poškodenia mozgu, vekom alebo pridruženými telesnými diagnózami.
Zároveň znalkyňa odpovedala na otázky Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím uvedené
v spise na č.l. 107 - 109.

Znalkyňa MUDr. Jana Grešková - znalec o odboru psychiatria, predložila

tunajšiemu súdu dňa 8.6.2021 znalecký posudok č. 32/2021 zo dňa 5.6.2021, kde v závere konštatuje,
že Ľuboš Majerský trpí trvalým duševným ochorením, jeho podstata sa nezmení a psychofarmakami
je možná len korekcia symptómov. Jeho primárne nerozvinutie intelektu má následný dopad na
kvalitu jeho fungovania, nedokáže analyzovať podstatné od nepodstatného, je prakticky v plnej miere
ovplyvniteľný inými osobami, je síce schopný orientovať sa v čase, ale nie vo vzťahu k budúcnosti.

Z jeho pohľadu financie sú prostriedok na uspokojenie aktuálnych potrieb, preto doporučila obmedziť
ho spôsobilosti na právne úkony, aby nebol spôsobilý disponovať žiadnym hnuteľným a nehnuteľným
majetkom, uzatvárať akékoľvek zmluvy, dokonca, aby nebol spôsobilý dať súhlas s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti ambulantnej a ústavnej. Znalkyňa MUDr. Janka Grešková v celom rozsahu
zotrvala na záveroch kontrolného znaleckého posudku, upriamila pozornosť, že sa jedná o primárnu

mentálnu retardáciu, ktorá tu začala perinatálnym poškodením CNS, pričom ide o stav trvalý. V odpovedi
na otázky právnej zástupkyne Ľ. X. konštatovala, že išlo o kontrolný znalecký posudok, nepovažovala za
potrebné riešiť otázku inteligenčných testov, ktoré už boli urobené pred dvoma rokmi. Zdôraznila, že do
pojmu mentálna retardácia nepatrí psychóza, ktorú môže získať počas života ktokoľvek a kedykoľvek ,
pričom je liečiteľná, avšak v danom prípade sa jedná o trvalé mentálne ochorenie - nerozvinutý intelekt.

Taktiež k otázke okresného prokurátora vyslovila záver, že takéto osoby nevládzu zvládnuť ťaživé
situácie a zvyčajne končia na ulici a sú zneužití. Odpovedala aj na otázku prítomnej zástupkyne Úradu
komisára pre ľudí s mentálnym postihnutím, že podľa stupňa mentálneho postihnutia sú aj ľudia s
týmto postihnutím nevzdelávateľní. Na záver sa vyjadrila, že aj rôzne organizácie, ktoré sa mu snažia
objektívne pomáhať spôsobili nezvratné odlúčenie Ľ. od rodičov, pričom mala za to, že iné subjekty

majú spolupracovať, aby dieťa neskončilo na ulici a nie stavať rodičov proti dieťaťu. Ako uviedla, je
nepochopiteľné, že rodičia sa Ľ.i venovali 30 rokov, čím museli preukazovať oveľa väčšiu starostlivosť,
keďže išlo o postihnuté dieťa.

27. Vychádzajúc z posúdenia jednotlivých dôkazov v celku a jednotlivo, súd dospel k záveru, že

napriek tomu, že ide o podstatný zásah do práv občana, v danom prípade je plne odôvodnený, pretože
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v tomto rozsahu dokáže ochrániť samotnú osobu Ľ. X. a
teda je plne v jeho záujme. Týmto obmedzením spôsobilosti na právne úkony súd nezasiahol do širších
práv samotného Ľ. X., ale len zabezpečil ochranu jeho ekonomických záujmov. Súd sa plne stotožnil
so závermi znaleckých dokazovaní, ktoré boli jednoznačné, pričom bolo preukázané, že u Ľ. X. sa

nejedná o psychózu, ale ide o trvalé mentálne ochorenie, ktoré sa nedá žiadnymi medikamentóznymi a
inými prostriedkami zlepšiť, resp. úplne negovať. V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že obmedzenie
spôsobilostinaprávneúkonyvžiadnomprípadenemácharakterakéhositrestualebosamoúčelnosti,ale
podstata tkvie v ochrane osoby, ktorá nie je plne spôsobilá svoje právne úkony vyhodnocovať. Navyše,
ak právna zástupkyňa Ľ. X. i Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím poukazujú na jeho

samostatnosť v chránenej dielni, podľa názoru súdu, ak v budúcnosti by došlo z hľadiska vzdelateľnosti
k určitému zlepšeniu, môže dôjsť k opätovnému posúdeniu rozsahu obmedzenia, čo napokon vo svojej
výpovedi pripustila i samotná znalkyňa MUDr. Grešková / č.l. 212 spisu / .28. Súd sa stotožnil so samotným vyjadrením jeho otca ako navrhovateľa , že vzhľadom na všetky
okolnosti prípadu, je medzi ním a jeho synom Ľ. X. určité vzťahové napätie, ktoré by bolo z hľadiska jeho

ustanovenia za opatrovníka navzájom kontraproduktívne, navyše ustanovenie za opatrovníka výslovne
navrhovateľ odmietol, a preto súd pristúpil k alternatíve, že ustanovil za opatrovníka Mesto Poprad,
ktoré podľa názoru súdu z hľadiska objektivity dokáže najlepšie zabezpečiť ochranu práv a chránených
záujmov opatrovanca. Nebolo by totiž prospešné, ak by súd ustanovil Ľ. X. opatrovankyňu v osobe X..
H., tak ako to navrhla jeho právna zástupkyňa , nakoľko vystupovala už doposiaľ pri rôznych úkonoch

za Ľ. X., je v konflikte záujmov, keďže je štatutárom stacionárneho zariadenia, Ľ. X. dokonca pobýval
určitý čas v jej domácnosti a aj samotný navrhovateľ ako otec Ľuboša Majerského nepociťuje dôveru k
osobe X.. H., a preto súd ustanovil za opatrovníka pre Ľ. X. Mesto Poprad ust. § 27 ods. 3 Občianskeho
zákonníka s tým, že mu v zmysle § 274 ods. 2 CMP vymedzil rozsah opatrovníckych práv a povinností
v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený a ktorému zároveň uložil povinnosť predkladať
súdu správu o stave majetku opatrovanca.

29. Posúdením všetkých dôkazov uvedených vyššie, mal súd za to, že navrhované obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony tak, ako to požadoval vo svojom návrhu navrhovateľ by nekorešpondovalo
s objektívnymi zisteniami a aj z hľadiska vývoja cien základných potravín, ako aj spotrebného tovaru by
suma 20,- eur mesačne nebola adekvátna pre dôstojný život občana s obmedzením spôsobilosti na

právne úkony, a preto v prevyšujúcej časti návrh zamietol ako nedôvodný a to aj v časti týkajúcej sa
návrhu na ustanovenie opatrovníka v osobe navrhovateľa.

30. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď rozhodol,

že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je
v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek
upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu prá.va na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsad.ený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.