Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 31, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/57/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221207636
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7221207636.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a
členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu
o maloletého A. B. nar. X.X.XXXX dieťa rodičov C. D. C. E. B. F. nar. X.X.XXXX bytom v B. G. H. XXX/X
zastúpenej JUDr. Katarínou Adamovskou advokátkou so sídlom v Košiciach na Žižkovej 6 a I. A. B. F.
nar. XX.XX.XXXX bytom G. J. K. G. K. J. X/XX o žalobe otca na obnovu konania vedeného Okresným

súdom Košice II pod sp. zn. 14P/214/2017 o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II
z 25.10.2021 č.k 19P/115/2021-25 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

SúdprvejinštancienapadnutýmuznesenímodmietolžalobunaobnovukonaniavedenéhonaOkresnom
súde Košice II pod spisovou značkou 14P/214/2017 v súlade s ustanovením § 413 ods. 1 písm. a) a e)

CSP.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/ a h/ Civilného sporového poriadku, § 62 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku a článku 2, 3, 6, 8, 13 a 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Otec

v podanom odvolaní uplatnil námietku zaujatosti celého Okresného súdu Košice II a celého Krajského
súdu v Košiciach, odmieta akékoľvek ďalšie konanie čo i len na jednom z týchto súdov. Dôvodom
námietky sú okrem iného, ponižujúce, urážlivé a diskriminačné výroky voči jeho osobe vyjadrené na
pojednávaní vo veci 19P/107/2017 dňa 31.10.2017 a pochybnosti o účelovej manipulácii so súdnym
spisom a zvukovou nahrávkou z pojednávania, ktoré matka, kolízny opatrovník, aj odvolací súd sa
dožadovali a stále dožadujú potvrdiť za procesne a vecne správne. Opakovane oba súdy žiadal a stále

žiada o poskytnutie všetkých verzií a formátov nahrávky, ktoré na súde ešte existujú. Podľa portálu
obcan.justice.sk bola žaloba na obnovu konania 14P/214/2017 dňa 10.09.2021 pridelená sudkyni JUDr.
Darine Dobošovej, sp. zn. 27C/30/2021. Z nejakého dôvodu bola žaloba dňa 30.09.2021 pridelená
sudkyni JUDr. Soni Glezgo, sp. zn. 19P/115/2021, ktorá je naviac subjektom vznášania námietok
zaujatosti a obnovy konania. Z odôvodnenia uznesenia nie je zrejmé, ktorý dátum súd považoval za
referenčný pre plynutie subjektívnej lehoty. Je presvedčený, že týmto dátumom je 14.5.2021. V konaní

19P/107/2017 robil všetko pre riadne objasnenie pochybností smerujúcich k nahrávke. So súdom v
plnom rozsahu spolupracoval, jeho podania boli predsedom súdu aj odvolacím súdom vysoko cenené.
Sťažnosť na správanie sudkyne podal už pár dní po pojednávaní, ešte pred doručením nahrávky
a zápisnice, pochybnosti o kompletnosti nahrávky súdu oznámil druhý deň po prevzatí nahrávky. V
opravných konaniach priložil spektogram z programu Audacity ®, neskôr tiež znalecký posudok zo dňa
31.12.2020. Súd všetky vtedy dostupné dôkazy riadne vyhodnotil a konanie 19P/107/2017 skončilo

dňa 29.1.2021 právoplatným rozhodnutím krajského súdu 7CoP/104/2020. Z uvedeného rozhodnutia
vyplýva, že napriek vzneseným pochybnostiam žiadny z predchádzajúcich argumentov, ani znaleckýposudok z 31.12.2020 nebol, nemohol byť dostatočný na spochybnenie nahrávky, a teda ani na
obnovu konania. Rovnako vec vyhodnotil aj okresný súd v rozhodnutí 17P/39/2021. Neostávalo iné,
len právoplatné rozhodnutie súdu z 29.1.2021 rešpektovať. Z tohto dôvodu požiadal o nový znalecký

posudok, ktorý bol vyhotovený dňa 14.5.2021 a jemu doručený dňa 19.5.2021. Podaním žaloby dňa
1.8.2021 tým trojmesačná lehota dodržaná bola. Samotná nekompletná nahrávka z pojednávania
19P/107/2017 a atmosféra absolútnej nedôvery, ktorá sa následne vytvorila, spochybňuje objektívnosť
oboch súdov. Predchádzajúce konanie 19P/107/2017 však malo tiež rozhodujúci obsahový vplyv na
rozhodnutie v konaní 14P/214/2017. V žalobe zvýraznil, že sudkyňa na pojednávaní 14P/214/2017 sa

viackrát vyjadrila, že spis 19P/107/2017 má naštudovaný a jeho obsah bol na pojednávaní použitý.
Pokiaľ obsah spisu nepripustila ako dôkaz, možno sa domnievať, že je to dôsledok už namietanej
manipulácie so spisom. O konanie 19P/107/2017 svoje rozhodnutia tiež oprel krajský aj najvyšší súd. Má
pochybnosti, čo sa v spise ešte (ne)nachádza, no z verejne publikovaných rozhodnutí (14P/214/2017,
8CoP/206/2019, 7Cdo/213/2020) je zrejmé, že súdy výrazným spôsobom opierali svoje rozhodnutia
práve o konanie 19P/107/2017.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že uznesenie považuje za vecne správne, odôvodnené
a vo vzťahu k úprave práv a povinností k maloletému A. B. za rešpektujúce najlepší záujem
maloletého dieťaťa. Odvolanie nie je odôvodnené žiadnym relevantným dôvodom, ktorý by zakladal

jeho prípustnosť, a preto by malo byť odmietnuté. Tvrdenia otca o zaujatosti súdu, nezrovnalostiach v
zápisnici, zvukovom zázname, či údajnom „popieraní jeho práv“ na spravodlivý proces, sú nepravdivé,
účelovo prekrútené, smerujúce k úplne nepodstatným veciam pre toto konanie. V písomných
vyjadreniach sa odvolateľ prezentuje ako horlivý otec, milujúci svojho syna a „bojujúci za jeho dobro“,
realita je však diametrálne odlišná. Otec sa o syna zaujíma minimálne, nevyužíva ani taký rozsah

stretnutí, ako mu umožňuje právoplatný rozsudok o rozvode manželstva, na stretnutiach sa synovi
nevenuje primerane veku, nerešpektuje jeho záujmy, denný režim. Otec svoj styk so synom využíva
len v minimálnej miere - v roku 2020 bol za synom 11-krát, v roku 2021 14-krát (a to len v mesiacoch
apríl, máj, jún, júl, september, október a december) a v roku 2022 zatiaľ iba raz, vo februári. Aj naďalej
pretrvávajú nevhodné prvky správania u otca voči maloletému, kedy maloletému na začiatku stretnutia

ukáže malinovku alebo sladkosť, sľúbi, že mu ju dá pri rozlúčke a potom mu ju odmietne dať a maloletý
plače alebo odchádza smutný domov. Otec synovi každý týždeň telefonuje cez video-chat, kladie mu
však len stále rovnaké všeobecné otázky a maloletého videohovory s ním nebavia, aj keď ho matka
motivuje.Otechonaučil,žeodísťodpočítačamôžeažkeďvyrieši3úlohy,ktorésiotecpreňhopripravuje
- tie maloletý vyrieši a zaklopí obrazovku notebooku. Otec s ňou o maloletom absolútne nekomunikuje,

nepýta si od nej žiadne informácie, ak chce niečo vedieť, pýta sa iba maloletého. Ani starí rodičia
z otcovej strany o maloletého nejavia záujem. Otcove snahy o obnovu konania preto považuje len
za formálne vykazovanie aktivity z jeho strany, nekorešpondujúce s výkonom jeho rodičovských práv
a povinností k maloletému, a preto ani pri zohľadnení objektívnej lehoty na obnovu konania, nevidí
dôvod na vyhovenie návrhu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby

odvolanie otca proti uzneseniu odmietol alebo ako nedôvodné zamietol.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca má za to, že Okresný súd Košice II a taktiež Krajský
súd v Košiciach rozhodol vecne správne s poukazom na aktuálne pomery účastníkov konania a v

najlepšom záujme maloletého. Zároveň poukazuje na vyjadrenie matky zo dňa 14.3.2022. Na základe
uvedených skutočností navrhuje odvolaciemu súdu, aby odvolanie otca proti uzneseniu odmietol, alebo
ako nedôvodné zamietol.

Otec v podaní z 1.5.2022 vyjadril obavy, že počas odvolacieho konania mohlo dôjsť zo strany súdu
prvej inštancie k prizvaniu ďalších účastníkov do konania, alebo ustanoveniu kolízneho opatrovníka,
prípadne by súd konal bez pokusu o doručenie takéhoto uznesenia. Predovšetkým má obavy vo
vzťahu k ÚPSVaR Košice, ktorého zaujatosť namietal v predchádzajúcich konaniach, ktorého názorom o
najlepšom záujme dieťaťa bolo zostrihať zvukovú nahrávku z 31.10.2017, a ktorý sa dožadoval potvrdiť

konanie z 31.10.2017 ako procesne a vecne správne. Vo vzťahu k vyjadreniu matky uviedol, že táto s
pomocou fantázie advokátky v podaniach píše vymyslené hlúposti. Syn ho prakticky nepozná, 6 rokov
smie mať kontakt najviac 2 hodiny týždenne, cez pracovný týždeň pri vzdialenosti 75 km, za každéhopočasia, iba na ulici, za prítomnosti matky, ktorá sa dožaduje konanie potvrdiť za procesne a vecne
správne.

Ďalšie vyjadrenia doručené neboli.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) na konania

podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 387 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom

rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vzhľadom na
včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 65 a 66 CMP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné
a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa ustanovenia § 387 ods.

1 CSP.

Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej (ne)správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
o odmietnutí žaloby otca na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp.zn.

14P/214/2017 o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému A. B.
nar. X.X.XXXX. Konanie vo veci bolo právoplatne skončené rozsudkom č.k. 14P/214/2017-221 zo
dňa 30.11.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP/206/2019-341 zo dňa
31.1.2020.

Z obsahu preskúmavaného spisu nepochybne vyplýva, že otec odvodzuje prípustnosť žaloby na obnovu
konania s poukazom na predložený súkromný znalecký posudok č. 21/2020 z 31.12.2020, hlavne
jeho doplnenia pod č. 7/2021 z 14.5.2021, vypracovaný Ing. Zdeňkom Švendom, PhD. Otec naďalej
vo svojich podaniach namieta nesúlad medzi zvukovým záznamom vyhotoveným dňa 31.10.2017

a zápisnicou z pojednávania zo dňa 31.10.2017 v konaní 19P/107/2017. Vo vzťahu k uvedenému,
odvolací súd poukazuje na ust. § 52 zákona č. 543/2005 Z.z o Spravovacom a kancelárskom poriadku
pre súdy, z ktorého vyplýva, že ak sa zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovuje pomocou diktafónu,
okrem údajov potrebných na vyplnenie záhlavia zápisnice, táto spravidla obsahuje len podstatný obsah
výpovedí a prednesov účastníkov konania. Zo zápisnice o pojednávaní pred súdom prvej inštancie

dňa 31.10.2017 však vyplýva, že súd umožnil otcovi predniesť tzv. záverečnú reč ako priamy diktát.
Otec opakovanie od 1.12.2017, kedy prevzal predmetnú nahrávku z pojednávania, namieta, že táto je
zmanipulovaná, nekompletná, pričom nahrávanie je na niekoľkých miestach prerušené alebo dodatočné
vystrihnuté. Odvolací súd k uvedenej námietke uvádza, že súd inou súdnou nahrávkou, než tou, ktorá
bola otcovi vydaná, nedisponuje, a taktiež nedisponuje žiadnym špeciálnym zariadením, ktorým by

takýtozásahdonahrávkymoholvykonať.Vďalšomdopĺňa,žesúdnezariadeniaslúžiacenavyhotovenie
zvukového záznamu sú zabezpečené tak, aby s nimi nebolo možné v priebehu nahrávania manipulovať,
nie je možné ani spätné prehrávanie nahrávky s prípadným doplneným alebo odstránením časti
nahrávky a pod.. Zároveň je však potrebné podotknúť, že v určitých prípadoch môže nastať situácia,
keď napr. k nahrávke celého alebo časti súdneho pojednávania nedošlo z dôvodu zlyhania zariadenia,

zvuková nahrávka sa nedala prehrať resp. bola nezrozumiteľná. Procesný predpis neupravuje žiaden
postup resp. následok pre prípad zlyhania technického zariadenia, ktorým sa vyhotovuje zvukový
záznam z pojednávania, preto takáto skutočnosť nemôže byť posudzovaná ako vada procesných
podmienok konania, ktorá by bola dôvodom na zrušenie rozhodnutia.S námietkou otca týkajúcou sa predmetnej nahrávky sa už viackrát vysporiadali súdne inštancie
( Krajský súd v Košiciach v konaniach sp. zn. 8CoP/102/2018 – 225, sp. zn. 8CoP/180/2019 – 425,

sp. zn. 7CoP/104/2020 – 651, Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 14.3.2019 č.k.
3Cdo/38/2019 a vo vzťahu k týmto rozhodnutiam aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo
dňa 15.42020 č.k. III. ÚS 145/2020 – 39 ). V ďalšom je potrebné uviesť, že súkromné znalecké posudky
predložené otcom posudzujú vyhotovený zvukový záznam zo súdneho pojednávania z 31.10.2017 vo
veci vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 19P/107/2017 ( konanie o úprave rodičovských

práv a povinností na čas do rozvodu ). Z dodatku č. 7/2021 znaleckého posudku č. 21/2020 vyplýva
rovnaký záver, že malo dôjsť k prerušeniu zvukového záznamu cca 6 tisícin sekundy a teda znalec
potvrdzuje svoj záver už vyslovený v znaleckom posudku č. 21/2020. Podľa ust. § 397 písm. a/
a b/ CSP dôvodom prípustnosti obnovy konania je existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov,
ktoré musia kumulatívne spĺňať tieto podmienky: a) skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy nemohla strana
oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, b) týkajú

sa strán a predmetu pôvodného konania a c) sú spôsobilé privodiť pre stranu pôvodného konania
priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Zároveň je potrebné uviesť, že v zmysle § 187 ods. 1 a 2 CSP za
dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným
spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka,
listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Na základe vyššie uvedeného odvolací

súd uzatvára, že zvukový záznam zo súdneho pojednávania z 31.10.2017 a zápisnica zo súdneho
pojednávania z 31.10.2017 z konania 19P/107/2017, nie je dôkaz, tak ako sa mylne domnieva otec a
preto podmienky prípustnosti obnovy konania podľa § 397 písm. a/ a b/ CSP neboli splnené. Na tomto
závere nič nemení ani fakt, že doplnenie súkromného znaleckého posudku č. 7/2021 je z 14.5.2021.

Odvolací súd považuje za potrebné opätovne zdôrazniť a dať otcovi do pozornosti, že akékoľvek
spochybňovanie nahrávky z 31.10.2017 v konaní 19P/107/2017 je úplne irelevantné, nakoľko v danom
prípade sa podanou žalobou domáha prípustnosti obnovy konania 14P/214/2017 ( rozvod manželstva
a úpravy rodičovských práv a povinností ), pričom súd prvej inštancie nerozhodoval len na základe
otcom namietanej nahrávky, resp. zápisnice 19P/107/20177 z 31.10.2017, ale vychádzal z dokazovania

vykonaného v konaní, čo nepochybne vyplýva zo zápisnice z 30.11.2018 (konštatovanie súdu prvej
inštancie zaznamenané v zápisnici zo súdneho pojednávania vo veci sp. zn. 14P/214/2017, č. l. 208
spisu).

Odvolací súd konštatuje, že otec síce v odvolaní vymenoval všetky odvolacie dôvody podľa § 365 ods.
1 písm. a/ až h/ CSP, v skutočnosti však tieto dôvody bližšie nekonkretizoval a neuviedol žiadnu ďalšiu
odvolaciu argumentáciu, s ktorou by bolo nevyhnutné osobitne sa vysporiadať.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil napadnuté rozhodnutie ako
vecne správne a podľa ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

Podľa§152ods.7vyhláškyMinisterstvaspravodlivostič.543/2005Z.z.o Spravovacomakancelárskom
poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, o žalobe na
obnovukonaniaaonávrhunapovolenieobnovykonaniarozhodujesenátalebosudcaurčenýnáhodným
výberom; žaloba na obnovu konania sa zapisuje do toho istého súdneho registra ako vec, ktorej sa týka.
Ak samosudca alebo senát po pridelení veci zistí prekážku v konaní, vec sa pridelí náhodným výberom

s vylúčením samosudcu alebo senátu súdu z prideľovania, ktorý vo veci rozhodoval pred povolením
obnovy konania. Ak sa obnova konania povolí, vec sa vedie v súdnom registri pod pôvodnou spisovou
značkou a v konaní rozhoduje senát alebo samosudca, ktorý rozhodol vo veci pred konaním o povolení
obnovy konania.

Podľa § 152 ods. 10 citovanej vyhlášky, ak bola vec zapísaná do nesprávne určeného súdneho registra,
môže byť prevedená podľa pokynu predsedu súdu do správne určeného súdneho registra s novou
spisovou značkou najneskôr do 30 dní odo dňa zapísania veci do pôvodného súdneho registra. Aknedôjde v lehote podľa predchádzajúcej vety k prevodu veci do správne určeného súdneho registra, vec
dokončí senát alebo samosudca podľa pôvodného pridelenia.

V súvislosti s pochybnosťami otca vo vzťahu k manipulácii s prideľovaním veci, odvolací súd dodáva, že
otec podal žalobu na povolenie obnovy konania do prebiehajúceho konania na Okresnom súde Košice
II pod sp. zn. 14P/214/2017. Konajúca sudkyňa JUDr. Lenka Saxunová vylúčila žalobu otca z tohto
konania, nakoľko ju posúdila ako samostatnú žalobu a predložila ju na zápis do súdneho registra C.

Žaloba bola pridelená sudkyni Okresného súdu Košice II JUDr. Darine Dobošovej, ktorá podľa rozvrhu
práce vybavovala agendu registra C ( občianskoprávnu ). Následne sudkyňa JUDr. Darina Dobošová
namietala pridelenie veci – žaloby na povolenie obnovy konania do registra C, s poukazom na vyhlášku
č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd
a vojenské súdy, dôvodiac, že žaloba na obnovu konania sa týka registra rodinných vecí, opatrovníckych
vecíavecístarostlivostisúduomaloletých(tzv.poručenskáagenda).PredsedaOkresnéhosúduKošice

II rozhodol, že vec sa pridelí náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov
sudcovi oprávnenému rozhodovať o veciach zapísaných do registra P, súdny register rodinných vecí,
opatrovníckych vecí a vecí starostlivosti o maloletých, Prílohy č. 1 časť II - zapisovanie do súdnych
registrov okresného súdu, s výnimkou, že žaloba nemôže byť pridelená sudkyni JUDr. Lenke Saxunovej,
keďže v konaní o žalobe na obnovu konania nemôže rozhodovať sudca, ktorý vo veci rozhodoval

pred povolením obnovy konania ( JUDr. Lenka Saxunová ). Preto bola žaloba na povolenie obnovy
konania pridelená inému sudcovi, vybavujúcemu poručenskú agendu v súlade s citovanou vyhláškou
a Rozvrhom práce Okresného súdu Košice II pre rok 2021 ( pokyn predsedu súdu na č.l. 17 spisu ).
Z uvedeného dôvodu sú pochybnosti otca o manipulácii so spisom nedôvodné.

Otec v odvolaní opakovane uplatnil aj námietku zaujatosti všetkých sudcov Okresného súdu Košice
II a Krajského súdu v Košiciach. Vzhľadom k tomu, že otec nepredložil žiadne relevantné argumenty
odôvodňujúce opodstatnenosť uplatnenia námietky zaujatosti a túto založil len na tvrdeniach ohľadom
údajnej manipulácie s nahrávkou z pojednávania zo dňa 31.10.2017, účelovej manipulácii so súdnym

spisom a zvukovou nahrávkou, je zrejmé, že otcovo podanie neobsahuje zákonom predpísané
náležitosti námietky zaujatosti, nakoľko z nej nevyplýva, kedy sa o dôvode vylúčenia namietaného sudcu
(a ostatných sudcov konajúcich súdov) dozvedel a zároveň ním uvádzané dôvody nie sú dôvodmi
pre vylúčenie zákonného sudcu, nakoľko tieto spočívajú v postupe sudcu a rozhodovacej činnosti.
S prihliadnutím na ust. § 53 ods. 3 CSP (podľa ktorého ak sa námietka zaujatosti týka len okolností,

ktoré spočívajú v procesom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti
neprihliada, v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá) odvolací súd na otcovu námietku
zaujatosti nemohol prihliadať. Rovnaký záver je možné prijať aj vo vzťahu k otcom vznesenej námietke
zaujatosti voči sudcom Krajskému súdu v Košiciach.

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zákona č. 160/2015
Z. z.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).