Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 12, 2022

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 22C/40/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120213117
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Oros Nemešová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2022:7120213117.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v spore žalobcu: S. W., I.. XX.XX.XXXX,

Z.O.N.,F.G.XXXX/X,N.,zastúpenýJUDr.MichalomMichalovčíkom,advokátomsosídlomvKošiciach,
Moldavská cesta 10/B, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štúrova 2, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej
moci, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.013,94 Eur s 5% úrokom z omeškania ročne
zo sumy 1.013,94 Eur odo dňa 17.7.2020 do zaplatenia a príslušenstvo pohľadávky vo výške 81,99 Eur
s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 81,99 Eur odo dňa 26.2.2021 do zaplatenia, a to všetko do

15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,04 %, o
výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.12.2020 žiadal súd, aby zaviazal žalovanú k

povinnosti zaplatiť mu sumu 1.565,62 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne odo dňa 17.7.2020 do
zaplatenia titulom majetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v súvislosti s nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci a sumu 81,99 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne odo dňa doručenia žaloby žalovanej do
zaplatenia titulom nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením jeho pohľadávky v rámci konania
o jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
Zároveň žalobca žiadal súd, aby mu priznal náhradu vzniknutých trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil najmä tými skutočnosťami, že uznesením povereného príslušníka
OkresnéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruvKošiciach,odboruporiadkovejpolície,Obvodnéhooddelenia
Policajného zboru Košice Ťahanovce zo dňa 29.12.2017, ktoré bolo vydané pod sp.zn. ČVS: ORP
- 3434/TH-KE-2017, mu bolo vznesené obvinenie za prečin poškodzovania cudzej veci podľa ust. §
245 ods. 1 Trestného zákona. Uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I zo dňa 9.2.2018
vydaným pod č.k. 3Pv 504/17/8802 - 7 bola zamietnutá jeho sťažnosť proti uzneseniu o vznesení
obvinenia. Po skončení vyšetrovania bola prokurátorom podaná voči nemu na Okresný súd Košice

I obžaloba za prečin poškodzovania cudzej veci podľa ust. § 245 ods. 1 Trestného zákona v štádiu
dokonaného trestného činu. V súdnom konaní bol rozsudkom samosudcu Okresného súdu Košice
I zo dňa 29.4.2019 vydaným pod sp.zn. 5T/4/2019 spod obžaloby Okresnej prokuratúry Košice
I oslobodený, pričom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.5.2019. Vsúvislosti s jeho obhajobou v trestnom konaní musel uhradiť trovy obhajoby spočívajúce v odmene
právneho zastupovania advokátkou JUDr. Ing. Lenkou Kováčovou (Figulovou), konateľkou obchodnej
spoločnosti OPEN Services Legal, s.r.o., poskytujúcej právne služby, vo výške 1.291,21 Eur a

advokátom JUDr. Michalom Michalovčíkom vo výške 274,41 Eur, spolu tak vo výške 1.565,62 Eur.
Listom zo dňa 10.1.2020 požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v
zmysle ust. § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
v platnom znení, pričom zo strany žalovanej mu bolo listom zo dňa 16.7.2020 oznámené, že uplatnený
nárok na náhradu škody - majetkovej ujmy žalovaná neuspokojí ani čiastočne. Touto žalobou si uplatňuje

v súlade s ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka aj náklady, ktoré mu vznikli v rámci konania o
jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, a tieto sú spojené s jeho zastupovaním advokátom v
tomto konaní.
Vrámciprostriedkovprocesnéhoútokužalobcaoznačilapredložildokonanialistinnédôkazy:uznesenie
okresnéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruvKošiciach,Odboruporiadkovejpolície,Obvodnéhooddelenia
Policajného zboru Košice Ťahanovce zo dňa 29.12.2018 vydané pod sp.zn. ČVS: ORP - 3434/TH

- KE - 2017, ktorým poverený príslušník vzniesol proti nemu obvinenie za prečin poškodzovania
cudzej veci podľa ust. § 245 ods. 1 Trestného zákona, uznesenie okresného prokurátora Okresnej
prokuratúry Košice I zo dňa 9.2.2018 vydané pod sp.zn. 3 PV 504/17/8802 - 7 o zamietnutí sťažnosti
obvineného žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia, rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa
29.4.2019 vydaný pod sp. zn. 5T/4/2019, ktorým bol spod obžaloby oslobodený z dôvodu, že nebolo

dokázané, že skutok spáchal obžalovaný žalobca, vyúčtovanie trov právneho zastúpenia spoločnosťou
OPENServices Legal s.r.o. v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 5T/4/2019
vrátanevystavenej faktúryč.1985100004vovýške1.291,21Eurzodňa27.5.2019sdátumomsplatnosti
dňa 26.6.2019, potvrdenia peňažného ústavu Fio banka, a.s. o úhradách vyúčtovaných trov obhajoby
zo dňa 20.6.2019 vo výške 645,61 Eur, zo dňa 21.6.2019 vo výške 645,60 Eur, vyúčtovanie trov

právnehozastúpeniaJUDr.MichalomMichalovčíkomzodňa6.6.2019vpredmetnejtrestnejvecivedenej
na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 5T/4/2019 vo výške 274,41 Eur, potvrdenie peňažného ústavu
Slovenská sporiteľňa, a.s. o úhrade vyúčtovaných trov obhajoby zo dňa 20.6.2019 vo výške 274,41
Eur, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 10.1.2020 adresované žalovanej Generálnej
prokuratúre Slovenskej republiky, oznámenie žalovanej zo dňa 16.7.2020 sp. zn. VI/4 Gc 9/20/1000 - 6

o neuspokojení uplatňovaného nároku na náhradu škody.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.3.2021 namietala, že žalobca nepreukázal
existenciu nezákonného rozhodnutia, a teda existenciu prvého predpokladu zakladajúceho
zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci. Žalovaná

zdôraznila, že v trestnej veci obžalovaného žalobcu dôkazný stav v jednotlivých štádiách trestného
konania plne opodstatňoval a odôvodňoval zvolený postup orgánov činných v trestnom konaní. Má
za to, že na vznesenie obvinenia žalobcovi boli splnené všetky zákonné podmienky, rovnako tak na
podanie obžaloby prokurátorom, kde jedine súd mohol rozhodnúť o vine či nevine. Podľa žalovanej ak by
prokurátor v danej veci zastavil trestné stíhanie, a nepodal na žalobcu obžalobu, konal by vzhľadom na

dôkazný stav, priamo contra legem, teda v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku, ktoré umožňujú
prokurátorovi v týchto prípadoch zastaviť trestné stíhanie len za podmienky, že je bez akýchkoľvek
pochybností zistené a preukázané, že obvinený skutok nespáchal (ust. § 215 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku). Žalovaná v tejto súvislosti uviedla, že v predmetnej trestnej veci existovali dve skupiny
dôkazov, a to preukazujúce vinu a preukazujúce nevinu obvineného žalobcu. Má za to, že v takom

prípade prokurátor nemal inú zákonnú možnosť iba podať obžalobu na súd, o ktorej môže rozhodnúť
iba súd v zmysle zásady „in dubio pro reo“, ako tomu bolo i v trestnej veci obžalovaného žalobcu. K
uplatnenej majetkovej škode spočívajúcej v trovách obhajoby vo výške 1.565,62 Eur žalovaná uviedla,
že je potrebné, aby išlo o účelne vynaložené náklady na obhajobu, za ktoré v danom prípade je možné
považovať iba náklady stanovené v rozsahu tarifnej odmeny podľa príslušných vyhlášok ministerstva

účinných v čase poskytovania právnych služieb. Z dôvodu posúdenia účelnosti a správnosti uplatnených
trov obhajoby v trestnom konaní žiadala žalovaná pripojiť súdny spis týkajúci sa vedeného trestného
konania. V prípade úhrady nákladov spojených s predbežným prerokovaním nároku žalobcu na náhradu
škody vo výške 81,99 Eur má žalovaná za to, že s prihliadnutím na znenie ust. § 18 ods. 3 druhá veta
zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov žalobca na požadovanú náhradu nemá právny nárok, pretože súčasťou trov konania
nemôžu byť náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
Z vyššie uvedených dôvodov žiadala žalovaná žalobu žalobcu zamietnuť.4. Žalobca v replike zo dňa 28.4.2021 zotrval na svojej skutkovej a právnej argumentácii. Podotkol, že
jeho nárok na náhradu škody bol spôsobený začatím a vedením trestného stíhania, ktoré sa neskončilo
právoplatným odsúdením. V danom prípade treba vychádzať z toho, že ak bol ako obžalovaný spod

obžaloby právoplatne oslobodený, žiadny trestný čin nespáchal a tak trestné stíhanie voči nemu ani
nemalo byť začaté. Žalobca zdôraznil, že oslobodenie spod obžaloby má rovnaké dôsledky ako napr.
zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia pre nezákonnosť.
Pokiaľ ide o žalovanou tvrdené skutočnosti, že v predmetnej veci existovali dve skupiny dôkazov, a to
preukazujúce jeho vinu a preukazujúce jeho nevinu, má za to, že dôkazy v jeho neprospech spočívali

len vo výpovediach poškodených R.. O. X. F. V. W. B.. W. X., ktoré navyše v trestnom konaní boli zo
strany obhajoby spochybňované viacerými okolnosťami, najmä vzdialenosťou pozorovania, neúplným
popisom pozorovanej osoby, a preto sa nemožno stotožniť s tvrdeniami žalovanej, z ktorých vyplýva, že
okresný prokurátor musel podať vo veci obžalobu, a to bez ohľadu na neúplný dôkazný stav v trestnej
veci a bez zodpovednosti za svoje rozhodnutia, pričom žalobca má za to, že toto by absolútne popieralo
samotné postavenie prokurátora v trestnom konaní.

K uplatnenej škode žalobca uviedol, že všetky ním zaplatené trovy právneho zastúpenia boli vynaložené
v súvislosti s jeho obhajobou, ktorá bola úspešná, keďže bol spod obžaloby oslobodený.
V replike žalobca tiež uviedol, že zaplatenie sumy 81,99 Eur, predstavujúcej náhradu za právne služby
spojené s uplatnením majetkovej škody v rámci predbežného prerokovania nároku, si uplatňuje ako
príslušenstvo náhrady škody v súlade s ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Žalobca na podporu svojej právnej argumentácie poukázal na judikatúru v obdobných právnych veciach
napr. na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 23.2.1990 vydaný pod sp.zn. 1 Cz 6/90
publikovaný pod č. 35 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1991, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.6.1993 vydaný pod sp.zn. 1Cdo 53/93 publikovaný pod č. 70 v
Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky ročník 1994, uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 18.8.2010 vydané pod sp.zn. 4MCdo/15/2009.

5. Duplika zo strany žalovanej podaná nebola.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podaniami a vyjadreniami strán sporu, listinnými
dôkazmi predloženými stranami sporu, pripojením si trestného spisu vedeného na Okresnom súde

Košice I pod sp.zn. 5T/4/2019 vrátane vyšetrovacieho trestného spisu vedeného pod sp.zn. ČVS: ORP
- 3434/TH - KE - 2017 a zistil tento skutkový stav:

7. Uznesením povereného policajta Policajného zboru, Okresného riaditeľstva Policajného zboru,
Odboru poriadkovej polície, Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice - Ťahanovce, vydaným

pod sp.zn. ČVS: ORP - 3434/TH - KE - 2017 zo dňa 29.12.2017, bolo podľa ust. § 206 ods. 1
Trestného poriadku vznesené obvinenie žalobcovi za prečin poškodzovania cudzej veci podľa ust. §
245 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť obvinený žalobca na tom skutkovom základe,
že dňa 11.12.2017 približne v čase o 7.30 hod. neznámym predmetom poškodil OMV Toyota Avensis,
striebornej farby, S. N. XXX Q. zaparkované na parkovisku pred obytným blokom Americká trieda 2429/1

v Košiciach, čím takto oznamovateľovi R.. O. X. spôsobil škodu vo výške približne 1.000,- Eur.
Uznesenie o vznesení obvinenia obvinený žalobca napadol včas svojou sťažnosťou zo dňa 15.1.2018,
doplnenou o bližšie dôvody dňa 24.1.2018, ktorú príslušný prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I
uznesením zo dňa 9.2.2018 vydaným pod sp.zn. 3 Pv 504/17/8802 podľa ust. § 193
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I podal v trestnej veci na obvineného žalobcu obžalobu, ktorá
bola doručená tunajšiemu súdu dňa 16.1.2019, pričom trestné konanie na súde sa viedlo pod sp.zn.
5T/4/19.
Okresný súd Košice I vydal v trestnej veci trestný rozkaz dňa 21.1.2019 pod č.k. 5T/4/2019,
ktorým obvineného žalobcu uznal za vinného z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa ust. § 245 ods.

1 Trestného zákona a uložil mu v súlade s ust. § 245 ods. 1 Trestného zákona v spojení s ust. § 38
ods. 2, ods. 3, ust. § 36 písm. j) a ust. § 56 ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 500,-
Eur a podľa ust. § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený ustanovil obvinenému žalobcovi trest odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov.
Trestným rozkazom súd zároveň uložil obvinenému žalobcovi nahradiť spôsobenú škodu poškodenému

vo výške 1.234,- Eur.
Obvinenýžalobcapodalprotivydanémutrestnémurozkazuvzákonnejlehoteodporstýmodôvodnením,
že skutok, ktorý sa mu kládol za vinu, nespáchal.Tunajší súd rozsudkom zo dňa 29.4.2019 oslobodil obžalovaného žalobcu spod obžaloby Okresnej
prokuratúry Košice I podľa ust. § 285 písm. c) Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že skutok
spáchal obžalovaný žalobca, pričom oslobodzujúci rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť

dňa 15.5.2019.

8. Škoda žalobcovi mala vzniknúť titulom uhradených trov obhajoby v trestnom konaní v celkovej sume
1.565,62 Eur, ktorá predstavuje materiálnu škodu.
Sumu 1.291,21 Eur poukázal žalobca spoločnosti OPENservices Legal s.r.o., so sídlom Južná trieda

74 v Košiciach, IČO: 51 458 519, ktorej predmetom činnosti bolo poskytovanie právnych služieb, na
základe jej vyúčtovania za štrnásť úkonov právnej služby: prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej
porady s klientom dňa 15.1.2018, sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 15.1.2018
v spojení s doplnením zo dňa 21.1.2018, porada s klientom dňa 22.1.2018 (po nahliadnutí do spisu),
návrh na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa ust. § 363 a nasl. Trestného
poriadku zo dňa 19.2.2018, výsluch obvineného a výsluch svedka L. dňa 5.3.2018, návrh na doplnenie

dokazovania zo dňa 15.5.2018, rekonštrukcia dňa 16.8.2018, podanie ústavnej sťažnosti, návrh na
doplnenie dokazovania zo dňa 20.8.2018, žiadosť o preskúmanie postupu povereného príslušníka
Policajného zboru zo dňa 13.9.2018, výsluch svedka X. a výsluch obvineného, žiadosť o preskúmanie
postupu prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I zo dňa 25.10.2018, podanie odporu proti trestnému
rozkazu zo dňa 30.1.2018, vyjadrenie k obžalobe zo dňa 30.1.2018. Z potvrdení peňažného ústavu Fio

banka, a.s. predložených žalobcom do konania bolo nepochybne preukázané, že na peňažnom účte
spoločnosti OPENservices Legal s.r.o., so sídlom Južná trieda 74 v Košiciach, IČO: 51 458
519 bola dňa 20.6.2019 zaúčtovaná platba vo výške 645,61 Eur a dňa 21.6.2019 zaúčtovaná platba vo
výške 645,60 Eur, spolu tak vo výške 1.291,21 Eur.
Sumu 274,41 Eur poukázal žalobca na účet zvoleného obhajcu JUDr. Michala Michalovčíka na základe

jeho vyúčtovania zo dňa 6.6.2019 za tri úkony právnej služby: prevzatie a príprava obhajoby vrátane
prvej porady s klientom dňa 28.3.2019, účasti na hlavných pojednávaniach pred Okresným súdom
Košice I dňa 10.4.2019 a dňa 29.4.2019. Z potvrdenia peňažného ústavu Slovenská sporiteľňa, a.s.
predloženého žalobcom do konania vyplýva, že na peňažnom účte advokáta žalobcu uvedeného vo
vyúčtovaní bola zaúčtovaná platba vo výške 274,41 Eur dňa 20.6.2019.

9. Žalobca preto podaním zo dňa 10.1.2020 požiadal Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom táto nárok žalobcu neuznala, ktorú
skutočnosť žalobcovi oznámila vo svojom stanovisku zo dňa 16.7.2020, nakoľko v danom prípade podľa
jej názoru neboli zistené zákonné podmienky pre uspokojenie nároku na náhradu škody.

10.Vsúvislostisožiadosťoužalobcuopredbežnéprerokovanienárokunezostalosúdubezpovšimnutia,
že do konania žalobca predložil len žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu majetkovej
škody vo výške 1.565,62 Eur zo dňa 10.1.2020, aj keď z vyjadrenia žalovanej zo dňa 16.7.2020 vyplýva,
že žalobca sa domáhal pravdepodobne aj inou žiadosťou náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 10.230,-
Eur, ktorá mu vznikla v dôsledku negatívnych dopadov v súkromnom, pracovnom a spoločenskom živote

počas obdobia nezákonného trestného stíhania odo dňa 29.12.2017 do 15.5.2019. Jej nepredloženie
žalobcom do konania nemá však vplyv na rozhodnutie súdu, nakoľko predmetom konania nie je nárok
žalobcu na náhradu škody titulom vzniknutej nemajetkovej ujmy.
11. Žalovaná skutkový stav uvádzaný žalobcom v žalobe nerozporovala žiadnym spôsobom, a preto
súd mal za to, že ide o nesporné skutkové tvrdenia a z týchto aj pri meritórnom rozhodovaní vychádzal.

12. Sporným však bolo a žalovaná v konaní namietala, že žalobca nepreukázal existenciu nezákonného
rozhodnutia, a teda existenciu prvého predpokladu zakladajúceho zodpovednosť za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci. Podľa žalovanej v trestnej veci existovali dve skupiny
dôkazov, preukazujúcich vinu obvineného žalobcu ako aj preukazujúce jeho nevinu, a preto prokurátor

nemal inú možnosť ako podať obžalobu na súd. Ak by prokurátor obžalobu nepodal, konal by v rozpore s
ustanoveniami Trestného poriadku. Vo všeobecnej rovine žalovaná odkázala na účelnosť vyúčtovaných
trov trestného konania a overenia, či jednotlivé úkony právnej služby zodpovedajú rozsahu tarifnej
odmeny podľa osobitného predpisu - vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. V prípade úhrady

nákladov spojených s predbežným prerokovaním nároku žalobcu na náhradu škody vo výške 81,99 Eur
mala žalovaná za to, že s prihliadnutím na znenie ust. § 18 ods. 3 druhá veta zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov žalobca napožadovanú náhradu nemá právny nárok, pretože podľa žalovanej súčasťou trov konania nemôžu byť
náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

13. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právnu argumentáciu strán sporu, vykonal dokazovanie
vo vyššie naznačenom smere a vec právne posúdil nasledovne:

14. Podľa ust. § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje

na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a
na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

15. Podľa ust. § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré
boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (1.7.2004) a za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi
(zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom).

16. Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov nadobudol účinnosť dňa 1.7.2004.

17. Podľa ust. § 1 citovaného zákona tento zákon upravuje

a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

18. Podľa ust. § 2 citovaného zákona na účely tohto zákona

a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,

2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

19. Podľa ust. § 3 ods. 1 a ods. 2 citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri

výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

20. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b) citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak

v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného
zboru, a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe

záväzného pokynu prokurátora.

21. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. f) citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom
konaní alebo správnom konaní.

22. Podľa ust. § 5 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

23. Podľa ust. § 6 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje

inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak
právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť
príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu
riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak
ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré

je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak
nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak
bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,
možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

24. Podľa ust. § 15 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4

a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

25. Podľa ust. § 16 ods. 1 citovaného zákona zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada,
ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda

vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je
poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu
škodu spôsobil.

26. Podľa ust. § 16 ods. 4 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody

alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj

úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

27. Podľa ust. § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

28. Podľa Článku 46 ods. 3 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej
správy alebo nesprávnym úradným postupom.

29. Základnými predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci v prípade
nezákonného rozhodnutia sú existencia nezákonného rozhodnutia vydaného orgánom verejnej moci pri
výkone verejnej moci, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom
škody.

30. Zákon č. 514/2003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej
sa štát nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia orgánu verejnej moci z hľadiska, či
pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania
vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. Judikatúra dospela k záveru, že ide ošpecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri
ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti
za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

31. Prostredníctvom práv priznaných článkom 46 ods. 3 Ústavy Slovenská republika poskytuje ústavnú
záruku, že orgán verejnej moci bude o právach oprávnených osôb rozhodovať v súlade so zákonom, a
že postup uskutočnený v mene orgánu verejnej moci bude správny. V prípade odklonu od tejto záruky
Slovenská republika určuje, že poškodená osoba dostane náhradu za spôsobenú škodu.

32. Ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré bolo
zastavené, alebo v ktorom bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, treba hľadať nielen v ustanovení
článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ale vo všeobecnej rovine predovšetkým v článku 1 ods.
1 tohto základného zákona, teda v princípoch materiálneho právneho štátu. Ak má byť štát
skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich

orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Pri posudzovaní nároku na náhradu
škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného
stíhania prípadne oslobodenie spod obžaloby, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil
predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí
trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť.

33. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo
právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
účinnéhoododňa1.7.2004,arovnakoajpodľapredtýmplatnéhozákonač.58/1969Zb.ozodpovednosti
za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinného

do 30.6.2004. Súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu
zodpovedá, aby každá majetková ujma, spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu proti
občanovi (fyzickej osobe), bola odčinená. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela
k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s
prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné

stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania
sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim
meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania, je neskorší výsledok
trestného konania. Tieto závery, prijaté v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb., sú napriek zmene právnej
úpravy stále aplikovateľné.

34. Inak povedané, ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu
zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca.
Nemožno prehliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je striktne povinný dodržiavať právo v jeho
ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom

konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, no na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za
postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv jednotlivca.

35. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci pri
výkone verejnej moci vydaním nezákonného rozhodnutia, za vydanie ktorého zodpovedá štát za

podmienok ustanovených týmto zákonom (ust. § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z.).

36. Žalobca v žalobe primárne odvodil svoj nárok na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia,
a v žalobe poukázal na nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia. Tiež v konaní nebolo sporné, že
žalovaná žiadosti žalobcu o uspokojenie jeho uplatneného nároku na náhradu škody nevyhovela, pričom

konštatovala nesplnenie prvej podmienky pre uspokojenie nároku, a to neexistenciu nezákonného
rozhodnutia. Tým možno považovať za splnenú procesnú podmienku predbežného prerokovania
nároku žalobcu na náhradu škody na príslušnom orgáne titulom vydania nezákonného rozhodnutia
orgánom verejnej moci.
37. Žalovaná v rámci svojej procesnej obrany výlučne argumentovala tými skutočnosťami, že uznesenie

o vznesení obvinenia bolo vydané v súlade so zákonom, v čase vydania spĺňalo všetky zákonné kritériá,
iba neskôr na základe vykonaného dokazovania pred súdom bol ustálený iný záver a žalobca bol spod
obžaloby oslobodený. Žalovaná na podporu svojej právnej argumentácie v naznačenom smere vo
vyjadrení k žalobe ešte dodala, že názor o vine obvineného žalobcu nezastával len dozorový prokurátor,ale aj prvostupňový súd, ktorý sa vydaním trestného rozkazu s obžalobou prokurátora v danom štádiu
súdneho konania stotožnil.
38. V danom prípade sa vôbec nemožno stotožniť s tvrdením prezentovaným žalovanou, že žalobca

v konaní nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia, a teda existenciu prvého predpokladu
zakladajúceho zodpovednosť za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci.
39. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je
predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, t.j. takého rozhodnutia, ktoré je v rozpore s
objektívnym právom. Zodpovednosť štátu je podmienená využitím riadnych opravných prostriedkov

smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu. Vznik tejto zodpovednosti ďalej predpokladá, že sa
nezákonné rozhodnutie zrušilo, teda zbavilo právoplatnosti.
40. V preskúmavanej veci žalobca označil za nezákonné uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré
neúspešne napadol sťažnosťou. Jeho trestné stíhanie skončilo oslobodzujúcim rozsudkom Okresného
súdu Košice I zo dňa 29.4.2019, ktorým bol právoplatne oslobodený spod obžaloby prokurátora z
dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný žalobca.

41. Keďže toto uznesenie o vznesení obvinenia nebolo pre nezákonnosť zrušené podľa ust. § 4
ods. 1 citovaného zákona, bolo potrebné zaoberať sa otázkou, či oslobodenie spod obžaloby môže
mať z hľadiska ust. § 6 citovaného zákona rovnaký význam ako jeho zrušenie pre nezákonnosť. Pri
posudzovaní uvedenej otázky treba vziať do úvahy, že po oslobodení spod obžaloby neprichádza do
úvahy podanie opravného prostriedku proti uzneseniu o vznesení obvinenia, lebo z hľadiska

trestného konania je to už bezpredmetné. Záporná odpoveď na položenú otázku by nezodpovedala
zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu obsiahnutej v citovanom zákone. Tá sleduje, aby každá
zákonom predpokladaná majetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu proti
fyzickej osobe, bola odčinená. Záporná odpoveď by viedla k tomu, že fyzická osoba, proti ktorej bolo
vznesené obvinenie, by musela niesť materiálne dôsledky takéhoto rozhodnutia, aj keď sa ukázalo

nesprávnym a trestné konanie skončilo tak, že na ňu treba hľadieť ako na nevinnú.
42. Na tomto mieste je nevyhnutné zdôrazniť, že oslobodenie spod obžaloby má rovnaké dôsledky ako
zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť, čo je základná
podmienka pre uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, tak ako to
vyplýva z dikcie ust. § 6 ods. 1 citovaného zákona.

43. Vyššie uvedený výklad predstavuje už ustálenú súdnu judikatúru a súdnu prax. Skutočnosť, že
nedošlo (resp. objektívne nemohlo dôjsť) k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na
tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na správnosť alebo
nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný
výsledok celého trestného stíhania. Zhrnúc uvedené súd konštatoval, že v danom prípade je splnená

prvá základná podmienka pre záver o zodpovednosti štátu.
44. Na okraj súd uvádza, že nemožno tiež prisvedčiť argumentácii žalovanej, že vydaním trestného
rozkazu sa prvostupňový súd plne stotožnil s obžalobou prokurátora v danom štádiu súdneho konania.
Trestný rozkaz je v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky koncipovaný ako zjednodušená forma
odsudzujúceho rozhodnutia v trestnom konaní, ktorý má síce povahu odsudzujúceho rozsudku, avšak

ak proti trestnému rozkazu podá oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné
pojednávanie, pričom nie je viazaný ani druhom a ani výmerou trestu, a ani výrokom o ochrannom
opatrení obsiahnutými v trestnom rozkaze. Povinnosť zisťovať skutkový stav veci majú v súlade s
Trestným poriadkom len orgány činné v trestnom konaní (teda nie aj súd), ktoré musia v zmysle ust. §
2 ods. 10 Trestného poriadku zisťovať skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, pri-

čom dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti (t. j. len orgány činné v trestnom konaní musia obstará-
vať dôkazy z úradnej povinnosti, takúto povinnosť však už nemá súd), pričom orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti, ktoré svedčia proti obvinenému ako aj okolnos-
ti, ktoré svedčia proti obvinenému a v oboch smeroch musia vykonávať dôkazy tak, aby umožnili sú-
du spravodlivé rozhodnutie (povinnosťou súdu je vydanie spravodlivého rozhodnutia, za ktoré je nut-

né považovať aj rozhodnutie oslobodzujúce z dôvodu, že prokurátor neuniesol dôkazné bremeno). Len
pre úplnosť je nutné dodať, že objasňovanie okolností svedčiacich v prospech aj neprospech obvine-
ného policajtom a prokurátorom (t.j orgánmi činnými v trestnom konaní) je jadrom prípravného kona-
nia, v ktorom nemá prokurátor postavenie strany, ale je pánom prípravného konania s tým, že v konaní
pred súdom musí prokurátor usilovať o preukázanie viny obvineného, teda bude preukazovať okolnosti

svedčiace proti obvinenému). Z ustanovení Trestného poriadku teda vyplýva pre prokurátora povinnosť
unesenia dôkazného bremena v konaní pred súdom, ktorá je zvýraznená aj tým, že až do začatia hlav-
ného pojednávania môže vziať prokurátor obžalobu späť a tým sa končí konanie pred súdom (vec sa
vracia do prípravného konania podľa ust. § 239 ods. 1 Trestného poriadku) s tým, že ak prokurátor nahlavnom pojednávaní ustúpi od obžaloby, musí súd obžalovaného spod obžaloby oslobodiť (ust. § 239
ods. 2 Trestného poriadku) a to aj v prípade, ak by mal súd inú mienku na otázku viny obžalované-
ho (súd teda už viac nevedie v takýchto prípadoch dokazovanie tak, ako to bolo nutné za platnosti a

účinnosti predchádzajúceho Trestného poriadku, ale povinne musí vyhlásiť oslobodzujúci rozsudok). V
danom prípade tak súd vydaním trestného rozkazu mal za to, že orgány činné v trestnom konaní náležite
zistili skutkový stav veci, ktorý podložili relevantnými dôkazmi, o ktorých nemal dôvod súd pochybovať,
nakoľko vo svojom komplexe vyústili do podania obžaloby prokurátorom na súd.
45. Čo sa týka existencie škody a príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, ako ďalších

dvoch podmienok zodpovednosti štátu, z už ustálenej súdnej judikatúry vyplýva, že ak v súvislosti
s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, fyzická osoba
vynaložila náklady na trovy obhajoby, smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych následkov, štát
zodpovedázataktovzniknutúškoduatobezohľadunaskutočnosť,čivtrestnomkonaníbolobvinenému
(v ďalšom štádiu trestného stíhania obžalovanému) obhajca ustanovený alebo či si ho zvolil sám.
Samozrejme treba vždy skúmať, či trovy obhajoby boli v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím.

Rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, totiž môže
vyvolať zo strany obhajoby procesné úkony smerujúce na odstránenie nežiaducich právnych dôsledkov
na obvineného (obžalovaného), ktoré by v prípade správneho rozhodnutia neboli potrebné. Takéto
rozhodnutia môžu byť príčinou vzniku trov za úkony obhajoby v záujme obvineného (obžalovaného)
a náklady vynaložené na ne sú v príčinnej súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami, lebo boli týmito

rozhodnutiami vyvolané. Uvedené znamená, že jednotlivé úkony vykonané obhajcom na účelnú ochranu
obvineného či obžalovaného sú podmienené úkonmi a rozhodnutiami orgánov činných v trestnom
konaní resp. súdu.
46. Pojem škody ako kategórie občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v
majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. v peniazoch.

Skutočnou škodou sa rozumie zmenšenie majetku poškodeného.
47. V danom prípade bolo vykonaným dokazovaním (obsahom vyšetrovacieho spisu, trestného spisu)
vyúčtovaním odmeny za obhajobu, výpisom peňažného ústavu) preukázané, že žalobca splnomocnil
zastupovaním jeho osoby v trestnom konaní spoločnosť OPENServices Legal s.r.o. so sídlom Južná
trieda 74, Košice, IČO: 51 458 519, v mene ktorej konala JUDr. Ing. Lenka Kováčová (Figulová), ktorá

skutočnosť vyplýva tiež z plnomocenstva zo dňa 1.3.2018 založeného vo vyšetrovacom spise vedenom
Okresným riaditeľstvom policajného zboru v Košiciach, Odborom poriadkovej polície, Obvodným
oddelením Policajného zboru Košice - Ťahanovce pod sp.zn. ČVS: ORP - 3434/TH - KE - 2017 a
obhajcu JUDr. Michala Michalovčíka v konaní pred súdom, ktorá skutočnosť vyplýva z plnomocenstva
zo dňa 28.3.2019 založeného do trestného spisu vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn.

5T/4/2019. Žalobca za poskytnutú právnu pomoc uhradil sumu 1.565,62 Eur.
48. Zhrnúc vyššie uvedené, je nepochybné, že pokiaľ v rámci obhajoby boli žalobcovi poskytnuté
advokátom právne služby, ktoré sú zo zákona odplatné (ust. § 24 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o
advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších
predpisov), nepochybne vznikol žalobcovi záväzok zaplatiť za ne odmenu a náhradu hotových výdavkov

a už tento záväzok v rozsahu skutočne a účelne vynaložených nákladov a najviac do výšky tarify
ustanovenej právnym predpisom predstavuje škodu.
49. Súd preto preskúmal rozsah vykonaných úkonov obhajoby oboznámením sa s obsahom
trestného spisu za účelom zistenia, či všetky sú v príčinnej súvislosti s uznesením o vznesení obvinenia,
ako aj ďalšími rozhodnutiami resp. postupom orgánov činných v trestnom konaní a súdu, a či

nepochybne boli učinené v súvislosti s odvrátením nepriaznivých dôsledkov pre obžalovaného žalobcu,
v súlade s ust. § 44 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého je obhajca povinný účelne využívať na
obhajovanie záujmov obvineného všetky prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené v zákone, najmä
starať sa o to, aby boli v konaní náležite a včas objasnené skutočnosti, ktoré obvineného zbavujú viny
alebo jeho vinu zmierňujú, a tým prispievať k správnemu objasneniu a rozhodnutiu veci, a tiež porovnal

jednotlivé úkony obhajoby, vyúčtované zvolenými obhajcami s obsahom trestného spisu za účelom
zistenia, či bolo osvedčené vykonanie všetkých úkonov právnej služby, ktoré boli vyúčtované a či boli
vyúčtované v správnej výške do výšky tarify ustanovenej právnym predpisom.
50. Podľa ust. § 1 ods. 4 vyhlášky Ministerstva Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinného do 14.6.2019 výpočtovým základom

na účely výpočtu tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní a konaní
o priestupkoch je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý
polrokkalendárnehoroka,ktorýoštyrirokypredchádzarokuurčujúcemuvýpočtovýzákladpodľaodseku
3.51. Podľa ust. § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmena vo výške základnej sadzby
tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,

b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,
c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo
na konaní pred súdom alebo iným orgánom, 4) na konaní o dohode o vine a treste, na konaní o zmieri, a
to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných
počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena

za každé dve skončené hodiny,
d) návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie,
e) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

52. Podľa ust. § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmena vo výške dvoch tretín základnej
sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:

a) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu; dĺžka trvania porady alebo
rokovaniasklientom,ktorýjevoväzbealebovovýkonetrestuodňatiaslobody,sapreukazujepotvrdením
príslušného ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody,
b) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu.

53.Podľaust.§14ods.3 citovanejvyhláškyč.655/2004Z.z.odmenavovýškejednejpolovicezákladnej
sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:
a) návrh na zabezpečenie dôkazu,
b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu,
c)návrhyasťažnostivoveciach,oktorýchsarozhodujenaverejnomzasadaní,okremnávrhunaobnovu

konania,
d) účasť na verejnom zasadaní, ak nejde o odvolanie alebo obnovu konania.

54. Podľa ust. § 14 ods. 4 citovanej vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmena vo výške jednej tretiny základnej
sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:

a) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina,
b) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina.

55. V danom prípade išlo o trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná
hranica neprevyšuje päť rokov. Pri výpočte tarifnej odmeny súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 1 ods. 4

vyhlášky Ministerstva Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb účinného do 14.6.2019, a preto hodnota výpočtového základu na účely
výpočtu tarifnej odmeny za úkony právnej služby vykonané v roku 2018 bola stanovená vo výške 67,-
Eur a v roku 2019 vo výške 69,91 Eur.
56. V súlade s už vyššie uvedeným za účelné súd považuje žalobcom uplatnené náklady na trovy

obhajoby len za tieto úkony právnej služby vykonané v roku 2018 jeho zástupcom OPENSERVICES
Legal s.r.o. a vo výške odmeny:
- prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 15.1.2018 vo výške 67,- Eur vrátane prislúchajúceho režijného
paušálu vo výške 9,21 Eur,
- podanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 15.1.2018 vo výške 67,- Eur vrátane

prislúchajúceho režijného paušálu vo výške 9,21 Eur,
- podanie návrhu na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní zo dňa 19.2.2018 vo výške
67,- Eur vrátane prislúchajúceho režijného paušálu vo výške 9,21 Eur,
- účasť na výsluchu obvineného žalobcu dňa 5.3.2018 a výsluchu svedka Rozďobudka vo výške 67,-
Eur vrátane prislúchajúceho režijného paušálu vo výške 9,21 Eur,

- podanie žiadosti o preskúmanie postupu povereného príslušníka Policajného zboru zo dňa 13.9.2018
vo výške 67,- Eur vrátane prislúchajúceho režijného paušálu vo výške 9,21 Eur,
- podanie žiadosti o preskúmanie postupu prokurátora zo dňa 25.10.2018 vo výške 67,- Eur vrátane
prislúchajúceho režijného paušálu vo výške 9,21 Eur,
- podanie návrhu na doplnenie dokazovania zo dňa 15.5.2018 vo výške 33,50 Eur vrátane

prislúchajúceho režijného paušálu vo výške 9,21 Eur /ust. § 14 ods. 3 vyhlášky/,
- účasť na rekonštrukcii vykonanej dňa 16.8.2018 vo výške 67,- Eur vrátane prislúchajúceho režijného
paušálu vo výške 9,21 Eur,- podanie návrhu na doplnenie dokazovania zo dňa 20.8.2018 vo výške 33,50 Eur vrátane
prislúchajúceho režijného paušálu vo výške 9,21 Eur /ust. § 14 ods. 3 vyhlášky/,
- účasť na výsluchu svedka X. a výsluchu obvineného žalobcu vo výške 67,- Eur vrátane

prislúchajúceho režijného paušálu vo výške 9,21 Eur,

a za úkony právnej služby vykonané zástupcom OPENServices Legal s.r.o. a zástupcom JUDr.
Michalom Michalovčíkom v roku 2019:

- podanieodporuprotitrestnémurozkazuzodňa30.1.2019 vovýške 69,91Eurvrátaneprislúchajúceho
režijného paušálu vo výške 9,80 Eur,

-vyjadreniekobžalobezodňa30.1.2019 vovýške 69,91Eurvrátaneprislúchajúceho režijnéhopaušálu
vo výške 9,80 Eur,

- účasť obhajcu na hlavnom pojednávaní dňa 10.4.2019 vrátane prislúchajúceho režijného paušálu vo
výške 9,80 Eur,

- účasť obhajcu na hlavnom pojednávaní dňa 29.4.2019 vrátane prislúchajúceho režijného paušálu
vo výške 9,80 Eur.

57. Súd po preskúmaní vyšetrovacieho spisu a trestného spisu zistil, že v prípade vyúčtovania
odmeny za zastupovanie žalobcu v trestnom konaní spoločnosťou OPENServices Legal s.r.o. účtovala
spoločnosť žalobcovi odmenu aj za úkony právnej služby - porada s klientom dňa 22.1.2018 a podanie

ústavnej sťažnosti, avšak z pripojených spisov a ani z predložených listinných dôkazov žalobcom,
vykonanie takýchto úkonov nebolo preukázané, a preto tieto náklady žalobcu na trovy obhajoby nebolo
možné priznať.
Nezostalo tiež bez povšimnutia, že spoločnosť OPENServices Legal s.r.o. pri vyčíslení trov obhajoby
vychádzala z nesprávne stanoveného výpočtového základu, ktorý nekorešpondoval s vtedy platným

znením vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a tiež pri úkonoch - návrh na doplnenie
dokazovania zo dňa 15.5.2018 a zo dňa 20.8.2018 bolo možné priznať len 1 základnej sadzby tarifnej
odmeny v súlade s ust. § 14 ods. 3 písm. a) citovanej vyhlášky, a nie tak ako boli vyúčtované vo výške
základnej sadzby tarifnej odmeny. Vo vyúčtovaní boli tiež nesprávne uvedené dátumy úkonov právnej

služby týkajúce sa odporu proti vydanému trestnému rozkazu a podania vyjadrenia k obžalobe, nakoľko
tieto úkony boli uskutočnené v roku 2019 a nie v roku 2018.
V prípade odmeny za právnu službu - prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady s klientom
účtovanej obhajcom JUDr. Michalom Michalovčíkom súd dospel k záveru, že nie je možné priznať
žalobcovi náklady spočívajúce v odmene za prevzatie a prípravu zastúpenia. K tomuto súd uvádza, že

síce každý účastník konania (strana sporu) má garantované právo na zmenu advokáta v konaní,
pretože v zmysle ust. § 20 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, každý má právo na poskytnutie
právnych služieb a môže o ne požiadať ktoréhokoľvek advokáta. To však neznamená, že neúspešný
účastník konania (strana v spore) je povinný nahradiť všetky trovy predstavujúce odmenu ďalšieho
advokáta. Aj keď v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmena advokátovi patrí aj

za úkon, spočívajúci v prevzatí a príprave zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, túto časť odmeny
nemožno považovať za účelne vynaložené trovy v prípade, ak účastník konania bez vážneho dôvodu
vymenil advokáta (za takýto vážny dôvod by mohlo ísť vtedy, ak predchádzajúci advokát napr. ukončil
advokátsku činnosť). Týmto spôsobom totiž dochádza k navýšeniu trov konania, pričom neúspešný
účastník by hradil duplicitne tie isté trovy konania. Teda nie je možné spravodlivo žiadať, aby úspešný

účastník mal právo na náhradu uvedených trov konania. V tomto smere nie je podstatné to, či účastník
konania výmenu advokáta urobil špekulatívne alebo účelovo, s cieľom navýšiť trovy konania, alebo či
to urobil v konaní iba raz alebo viackrát. Zjednodušene povedané týmto postupom duplicitne narastajú
trovy, ktoré navýšenie nemožno považovať za trovy účelne vynaložené.
58. Súd tak žalobcovi priznal náklady na obhajobu v celkovej výške 1.013,94 Eur, ktoré predstavujú

skutočnú majetkovú škodu, a ktoré boli žalobcom vynaložené v príčinnej súvislosti s nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci (uznesenia o vznesení obvinenia) a vedením trestného stíhania, a v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol.59. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
60. Podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vznikli žalobcovi náklady

spojené s uplatnením tejto pohľadávky vo výške trov právneho zastúpenia 81,99 Eur, ktoré nie sú
trovami trestného konania vedeného proti žalobcovi (ust. § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z), ale
sú príslušenstvom uplatneného nároku na náhradu škody (ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Pokiaľ v ust. § 18 ods. 3 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. je uvedené,
že „súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové

výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta“, tak tento text je
veta skôr charakteru deskriptívneho než charakteru normatívneho, pretože škodou v zmysle majetkovej
ujmy sú pravidelne aj trovy konania. Už samotné právo na náhradu trov konania je vo svojej podstate
nárokom na náhradu škody spôsobenej protistrane vedením konania. Rôzne zásady náhrady nákladov
konania (najmä zásada úspechu alebo zásada zavinenia) sú rôznymi prejavmi základného metakritéria
pre rozhodovanie o trovách konania, ktorým je zbytočnosť (nedôvodnosť) vynaložených nákladov - ak

jedna strana druhej spôsobí vedením konania zbytočné náklady, musí ich nahradiť: ak žalobca prehral
spor, zbytočne začal konanie a zbytočne spôsobil žalovanému náklady, ak prehral žalovaný, zbytočne
nechal proti sebe viesť konanie a zbytočne spôsobil žalobcovi jeho náklady. To primerane platí aj na
trovy právneho zastúpenia vynaložené žalobcom v trestnom konaní. Preto aj keby v zákone č. 514/2003
Z.z. nebola vôbec obsiahnutá prvá veta ust. § 18 ods. 3, právo na náhradu škody spočívajúcej v trovách

obhajoby by bolo možné uplatňovať priamo na základe všeobecných pravidiel o náhrade škody. Pokiaľ v
ust. § 18 ods. 3 veta druhá zákona č. 514/2003 Z.z. je uvedené, že „súčasťou trov konania nie sú náklady
na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom“, tak tento text už úplne
postrádaakýkoľveknormatívnycharakter aobjektívnyzmysel,aleideočistodeskriptívnuvetu,ktorá
dosahuje kladnú pravdivostnú hodnotu (náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

naozaj nie sú trovami už predtým ukončeného v tomto prípade trestného konania, ale sú príslušenstvom
nároku na náhradu škody, ktorý sa uplatňuje až po skončení konania, preto ani súčasťou trov konania
nemôžu byť). Táto veta neobsahuje žiadnu primárnu ani sekundárnu hypotézu ani dispozíciu - nehovorí
teda nič o tom, či nárok na náhradu trov spojených s predbežným prerokovaním nároku na náhradu
škodyžalobcovi zasplneniaurčitýchpodmienokpatríalebonepatrí.Akúmyslomzákonodarcubolotouto

nenormatívnou/deskriptívnou vetou nepriznať žalobcovi náhradu trov za podanie žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, takýto úmysel by bol v rozpore s Ústavou a s ust. § 121 ods.
3 Občianskeho zákonníka, pretože objektívne pri podaní žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody žalobcom trovy s tým spojené vznikajú (nielen trovy právneho zastúpenia, ale aj ďalšie
náklady-napr.poštovnéapod.),pričomneexistuježiadnyhospodárskyatýmskôraniprávnydôvod,aby

žalobcovi nárok na náhradu takto vzniknutých trov priznaný nebol. Z hľadiska ústavnoprávnych hodnôt
by takéto riešenie bolo neakceptovateľné. Preto súd podanej žalobe aj v tejto časti vyhovel a zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobcovi aj preukázané účelne vynaložené príslušenstvo pohľadávky vo výške 81,99
Eur.
61. Z dôvodu úplnosti odôvodnenia rozhodnutia súd uvádza, že nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie

ďalšieho dokazovania, a to jeho vypočutím na pojednávaní dňa 13.9.2022. Na tomto mieste súd
musí poukázať na tú skutočnosť, že civilné sporové konanie upravuje v ustanovení § 153 Civilného
sporového poriadku sudcovskú koncentráciu konania a v ustanovení § 154 Civilného sporového
poriadku zákonnú koncentráciu konania. Zákonná koncentrácia konania znamená, že prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,

ktorým sa dokazovanie končí. To znamená, že v prejednávanej veci tieto prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany mohli obe strany sporu uplatniť na súde najneskôr dňa 13.9.2022,
kedy súd prvej inštancie vo veci vykonal pojednávanie a na tomto pojednávaní vyhlásil dokazovanie
za skončené. Táto zákonná koncentrácia konania však neznamená, že strany sporu môžu prostriedky
procesnej obrany a prostriedky procesného útoku uplatňovať až do skončenia zákonnej koncentrácie

konania, pretože sudcovská koncentrácia konania znamená, že prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany treba uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich
strana sporu mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť
konania. Využívanie prostriedkov procesnej obrany alebo prostriedkov procesného útoku nemôže viesť
k prieťahom v súdnom konaní, pretože práve sudcovská koncentrácia konania a zákonná koncentrácia

konania má prispieť k rýchlemu konaniu a má zabrániť zdržiavaniu konania niektorou zo strán sporu.
Účelom sudcovskej koncentrácie konania podľa ustanovenia § 153 Civilného sporového poriadku je
zabrániť tomu, aby strany sporu zdržiavali spor niektorými procesnými úkonmi. Včasnosť predloženia
prostriedkov procesného útoku žalobcu súd má vyhodnotiť podľa okolnosti konkrétneho prípadu a jena úvahe súdu. Súd musí starostlivo zvažovať práva a povinnosti jednej aj druhej strany sporu, teda
právo žalobcu na spravodlivý proces a na včasné rozhodnutie o žalobe a právo žalovaného, aby mal
možnosť včas uplatniť všetko, čo namieta proti žalobcom uplatnenému právu. V danom prípade žalobca

ani v žalobe a ani v replike nežiadal vykonať dokazovanie svojím výsluchom, a navyše všetky tvrdené
skutočnosti žalobcom bolo možné v konaní preukázať listinnými dôkazmi, a preto o procesnom návrhu
rozhodol tak, že takýto návrh na vykonanie dokazovania neakceptoval a zamietol.
62. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka prvá veta dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

63. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.
64. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu, ktorá predstavuje 0,00%.
65. V danom prípade má žalobca v súlade s ust. § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.. nárok na
úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho potom, čo mu žalovaná oznámila, že žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku považuje za nedôvodnú. Žalovaná listom zo dňa 16.7.2020 odmietla plniť

žalobcovi, a preto dňom 17.7.2020 sa tak žalovaná dostala do omeškania s plnením svojho peňažného
dlhu. Súd tak zaviazal žalovanú popri istine aj na zaplatenie uplatneného príslušenstva, t.j. 5% úroku z
omeškania ročne z priznanej istiny 1.013,94 Eur (vecnej škody) odo dňa 17.7.2021 do zaplatenia.
66. V prípade príslušenstva pohľadávky vo výške 81,99 Eur súd priznal žalobcovi 5% úrok z
omeškania z tejto uplatnenej istiny odo dňa 26.2.2021 do zaplatenia v súlade s ust. § 563 Občianskeho

zákonníka podľa ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo
určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
V intenciách uvedeného ak teda Občiansky zákonník nestanoví čas plnenia, záväzok plniť sa stáva
splatným nasledujúci deň po doručení výzvy v súlade s ust. § 563 Občianskeho zákonníka. Žaloba
bolažalovanejdoručenádňa24.2.2021,žalovanátakmalaplniťnajneskôrdňa25.2.2021,apretomožno

konštatovať, že dňom 26.2.2021 sa žalovaná dostala do omeškania s peňažným plnením.
67. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním
alebo bránením práva.
68. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.
69. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.
70. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
71. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak bola v konaní úspešná strana zastúpená
advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta.

72. Pri rozhodovaní súd vychádzal z citovaných zákonných ustanovení a žalobcovi priznal náhradu trov
konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci v rozsahu 33,04 % (žalobca mal úspech v časti priznanej
istiny 1.095,93 Eur, t.j. 66,52 % a žalovaná v časti zamietnutej žaloby vo výške 551,68 Eur, t.j. 33,48%),
a preto pomer úspechu žalobcu po odpočítaní jeho neúspechu predstavuje 33,04 %.
73. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
74. Na záver súd uvádza, že vzhľadom na dodržanie formálneho postupu pri vyplácaní peňažných
nárokov Slovenskou republikou, súd uložil v súlade s ust. 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku
žalovanej lehotu na plnenie 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti meritórneho rozhodnutia.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, 34C/39/2021 18
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti).