Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 8, 2019

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 7C/61/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614202019
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2019:4614202019.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcov v 1/rade: J. B., B..

XX.XX.XXXX a v 2/rade: Q. B., B.. XX.XX.XXXX, C. X. W. XX, žalobcovia v l/ a 2/rade zast.: Advokátska
kancelária Borgulová & Péteriová, s. r. o., so sídlom Nitra, Farská 4 proti žalovaným v 1/rade: L. V., B..
XX.XX.XXXX, X. W. XX a v 2/rade: Ž. V., B.. XX.XX.XXXX, X. W. XX, žalovaní v l/ a 2/rade zast. Y.. T.
W., X. L., X. T. XX/XX, o povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1/ a 2/rade sú povinní spoločne a nerozdielne v lehote 3 mesiacov od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku požiadať príslušného prevádzkovateľa plynárenskej siete o zrušenie odberného
plynového zariadenia na pripojenie rodinného domu žalovaného v 1/rade na parc. č. XXX/X v kat. území

W., k distribučnej sieti plynárenských zariadení umiestneného na pozemku žalobcov parc. č. XXX/X v
kat. území W..

II. Súd priznáva žalobcom v 1/ a 2/rade voči žalovaným v 1/ a 2/rade nárok na náhradu trov konania
pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v plnej výške. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté
súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1/ a 2/rade sa podanou žalobou pôvodne iba voči žalovanému v 1/rade domáhali určenia,
že v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku je povinný na vlastné náklady posunúť múr garáže

vybudovanej na parc.č. XXX/X kat. úz. W. minimálne o 50 cm od hranice pozemku žalobcov parc.č. XXX/
X v kat. úz. W., alebo na vlastné náklady vykonať znaleckým posudkom určené technické opatrenia na
garáži. Ďalej sa domáhali na vlastnom pozemku žalobcov parc.č. XXX/X kat. úz. W. uloženia povinnosti
žalovanému na vlastné náklady odstrániť plynovú prípojku vedúcu k jeho rodinnému domu na parc.č.
XXX/X kat. úz. W.. Tiež sa domáhali vykonania potrebného opatrenia na zamedzenie stekania dažďovej
vody zo strechy rodinného domu žalovaného na par.č. XXX/X na múr oplotenia žalobcov na parc.č. XXX/
X kat. úz. W..

1.1. Žalobu podali z dôvodu, že sú v celosti bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp.č. XX
a pozemkov parc. registra „C“ číslo XXX H. XXX/X v kat. úz. W. zapísaných na LV č. XXX. Predmetné
nehnuteľnosti sa nachádzajú v susedstve rodinného domu súp. č. XX a pozemkov parc. registra „C“ číslo
XXX/X-X, XXX/X-X, XXX/X-X zapísaných na LV č. XXX kat. úz. W., ktoré sú vo výlučnom vlastníctve
žalovaného. Žalovaný má na svojom dvore parc.č. XXX/X bezprostredne susediacim s pozemkom
žalobcom umiestnenú garáž bez stavebného povolenia, ktorá sa opiera o múr oplotenia žalobcov a
spôsobuje trhliny a narušuje stabilitu. Žalovaný ako stavebník dňa 04.06.2013 podal žiadosť o stavebné

povolenie na stavbu „OBCHOD-prístavba ku garáži“ na parc.č. XXX/X H. XXX/X. V konaní stavebný
úrad zistil, že garáž je stavbou nelegálnou, a preto toto konanie prekvalifikoval na konanie o dodatočnom
povolení garáže. Žalobcovia vyjadrili svoj nesúhlas s dodatočným stavebným povolením.1.2. Ďalej v odôvodnení uvádzajú, že žalovaný má vybudovanú plynovú prípojku k svojmu rodinnému
domu na parc.č. XXX/X, ktorej trasa vedie cez pozemok žalobcov parc.č. XXX/X a minimálne v
ochrannom pásme trasy plynovej prípojky sú obmedzovaní vo využívaní svojho pozemku. Vecné

bremeno k pozemku žalobcov v tejto súvislosti zriadené nikdy nebolo. Napriek skutočnosti, že žalovaný
má možnosť bez problémov vybudovať plynovú prípojku k svojmu rodinnému domu inou trasou, ktorá
by neobmedzovala žalobcov ani iných susedov, do dnešného dňa sa tak nestalo. Dažďová voda
stekajúca zo strechy rodinného domu žalovaného padá priamo na múr oplotenia žalobcov a svojimi
účinkami ho narušuje. Žalobcovia sa mnohokrát obrátili na žalovaného so žiadosťou, aby vyriešil

predmetné technické nedostatky na svojich nehnuteľnostiach a odstránil protiprávny stav neprípustného
zasahovania do ich vlastníckeho práva. Žiadna z ich žiadostí a urgencií nepriniesla očakávaný výsledok.
Tento protiprávny stav trvá už veľmi dlhú dobu a je neúnosný. Od žalobcov nemožno spravodlivo
požadovať, aby tento stav pasívne znášali. Preto využívajú svoje právo a v zmysle ustanovenia §
127 ods.1 OZ požadujú, aby súd primäl žalovaného k tomu, aby bezodkladne vykonal opatrenia na
odstránenie tohto stavu.

2. Listom právnej zástupkyne žalobcov zo dňa 07.05.2014 došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby v
časti vykonania opatrenia na zamedzenie stekania dažďovej vody zo strechy žalovaného, po tom ako
žalovaný vykonal opatrenia na zamedzenie tohto stekania.

3. Listom právnej zástupkyne zo dňa 26.11.2014 žalobcovia v 1/ a 2/rade zobrali žalobu v časti, že
žalovaný je povinný v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku na vlastné náklady posunúť múr
garáže vybudovanej na parc.č. XXX/X kat. úz. W. minimálne o 50 cm od hranice pozemku žalobcov
parc.č. XXX/X v kat. úz. W. alebo na vlastné náklady vykonať znaleckým posudkom určené technické
opatrenia na garáži, späť a konanie žiadali zastaviť. K čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo po tom, ako

v emailovej správe zo dňa 29.10.2014 právneho zástupcu žalovaného bolo uvedené, že „klient si môže
kľudne zbúrať starý plot“. Je odkazované na článok dohody o vyporiadaní veci, k uzatvoreniu ktorej
nedošlo. Súčasne rozšírili žalobu voči Ž. V. ako žalovanej v 2/rade, matke žalovaného v 1/rade po tom,
ako zistili z jeho písomného vyjadrenia, že zmluvným odberateľom plynu do rodinného domu žalovaného
je jeho matka. Súčasne došlo aj k zmene žalobného petitu uvedeného v liste zo dňa 26.11.2014.

4. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 21.04.2015 č.k. 7C/61/2014-75 súd konanie čo do uloženia
povinnosti žalovanému na vlastné náklady vykonať potrebné opatrenia na zamedzenie stekania
dažďovej vody zo strechy rodinného domu žalovaného na parc. č. XXX/X v kat. území W. na múr
oplotenia žalobcov na parc. č. XXX/X v kat. území W. zastavil.

4.1. Súd konanie čo do uloženia povinnosti žalovanému na vlastné náklady posunúť múr garáže
vybudovanej na parc. č. XXX/X v kat. území W., minimálne o 50 cm od hranice pozemku žalobcov
parc. č. XXX/X v kat. území W.P.S., alebo na vlastné náklady vykonať znaleckým posudkom určené
technické opatrenia na garáži vybudovanej na parc. č. XXX/X na zamedzenie narušenia stability a trhlín
múru oplotenia žalobcov na parc. č. XXX/X zastavil.

4.2. Pripustil, aby do konania na strane žalovaného v 1/rade pristúpila: Ž. V., B.. XX.XX.XXXX, X. W.
XXX, ako žalovaná v 2/rade.
4.3. Pripustil zmenu žaloby tak, že: Žalovaní v 1/ a 2/rade sú povinní spoločne a nerozdielne v lehote
10 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku požiadať príslušného prevádzkovateľa plynárenskej
siete o zrušenie odberného plynového zariadenia na pripojenie rodinného domu žalovaného v 1/rade na

parc. č. XXX/X v kat. území W., k distribučnej sieti plynárenských zariadení umiestneného na pozemku
žalobcov parc. č. XXX/X v kat. území W..

5. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 14.12.2016 č.k. 7C/61/2014-147 bolo rozhodnuté
tak, že žalovaní v 1/ a 2/rade sú povinní spoločne a nerozdielne v lehote 10 dní od nadobudnutia

právoplatnosti rozsudku požiadať príslušného prevádzkovateľa plynárenskej siete o zrušenie odberného
plynového zariadenia na pripojenie rodinného domu žalovaného v 1/rade na parc. č. XXX/X v kat. území
W., k distribučnej sieti plynárenských zariadení umiestneného na pozemku žalobcov parc. č. XXX/X v
kat. území W..

6. Proti rozsudku podali odvolanie žalovaní v 1/ a 2/rade. Uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa
18.04.2018 č.k. 5Co/106/2017-180 odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie. Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Nitre
okrem iného vyplýva, že za predpokladu danosti dostatku vecnej príslušnosti v ďalšom konaní zameriasvoju pozornosť na objasnenie tej skutočnosti, či k parcele žalobcov v 1./ a 2./ rade č. XXX/X teraz
parc. č. XXX/X nedošlo k zriadeniu vecného bremena "in rem" v zmysle § 151 Obč. zák. Zaťaženie v
súvislosti s týmto inštitútom sa vždy týka nehnuteľnosti a prevodu vlastníckeho práva k nej prechádza

ťarcha v podobe vecného bremena na právneho nástupcu pôvodného vlastníka, a to bez ohľadu na to,
či tento právny nástupca o existencii vecného bremena vedel alebo nie. V tejto súvislosti sa zameria
najmä na zistenie toho, či vôbec vecné bremeno vzniklo, za akých podmienok a ak áno, v čom vlastne
spočíva jeho porušenie.
6.1. V ďalšom konaní z hľadiska právne - argumentačného a najmä v súlade s obsahom zák. č. 251/2012

Z. z., konkrétne § 2 písm. c/, bod 20 za plynovú prípojku bude považovať odberné plynové zariadenie
odberateľa plynu určené na odber plynu, ktoré sa začína za hlavným uzáverom plynu a končí plynovými
spotrebičmi spotrebiteľa. V nadväznosti na možné použitie ust. § 127 Obč. zák., v tomto spore bude
povinnosťou súdu jednoznačne zistiť a aj z právneho hľadiska náležite odôvodniť vlastnícke právo, či
už fyzickej alebo právnickej osoby k tomuto odbernému zariadeniu, pretože povinnosť uložená súdom
podľa tohto zákonného ustanovenia môže byť uložená voči vlastníkovi veci, v danom prípade odberného

plynového zariadenia. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku totiž nie je možné ustáliť, či uloženie vo
výroku napadnutej povinnosti bolo žalovaným v 1./ a 2./rade zrealizované s poukazom na ust. § 127
ods. 1 alebo § 126 Obč. zák. Takisto v ďalšom konaní súd objasní aj tú skutočnosť, či predmetné
odbernéplynovézariadenievsúčasnostiužívajú,t.j.odoberajúprostredníctvomnehoplynobidvestrany
sporu, resp. iba žalovaní v 1./ a 2./rade. Otázka zistenia vlastníka predmetného odberného zariadenia

je dôležitá aj z pohľadu možnej aplikácie ust. § 81 ods. 1, 2 zák. č. 251/2012 Z. z., pri ktorej by za
predpokladu dosiahnutia dohody medzi vlastníkom a osobou, ktorá potrebu preložky vyvolala, resp.
vyvolá, sa mohlo dosiahnuť aj prípadné vyriešenie tohto sporu. Aj zo správy SPP - distribúcia zo dňa
20.10.2014 vyplýva, že za hlavným uzáverom plynu pokračuje odberné plynové zariadenie, ktorého
vlastníkjeodberateľplynu.Súdprvejinštanciepretomusízistiť,čitýmtovlastníkomjesúčasnýodberateľ

plynu, t. j. žalovaná v 2./rade alebo právni predchodcovia žalobcov v 1./ a 2./rade, ako bývalí majitelia
parcely č. XXX/X, resp. č. XXX/X.

7. Vo veci súd vytýčil termín pojednávania na deň 19.10.2018, na ktorom právna zástupkyňa žalobcu
uviedla, že nevie, či vzniklo nejaké vecné bremeno in rem, v prospech koho a za akým účelom. Na jednej

strane tvrdí žalovaný v 1/rade, že ide o vec nikoho, oni tvrdia, že žalovaní zasahujú do vlastníckeho
práva a obmedzujú ho nad mieru primeranú pomerom, pretože je skutočnosťou, že plynové potrubie
vedie uprostred parcely vo vlastníctve žalobcov, podľa vyjadrenia SPP pokiaľ takéto potrubie existuje,
existuje tam ochranné pásmo, ktoré je v priemere 4m na každú stranu a z toho dôvodu tam nie je možné
nič budovať. Aj regulačný ventil sa nachádza na pozemku žalobcov, ktorí sú obťažovaní aj z dôvodu

zhoršených vzťahov, nakoľko žalovaní ich udávajú na políciu a na obec, že im vypínajú plyn. Preto bola
podaná žaloba na plnenie, aby žalovaní v 1/ a 2/rade vykonali úkon a zrušili vo vzťahu k plynárňam
odberné zariadenie a následne plynovú rúru, ktorá vedie cez pozemok žalobcov.
7.1. Právny zástupca žalovaných v 1/ a 2/rade uviedol, že pokiaľ sa jedná o vlastnícke právo k
predmetnému odbernému plynovému zariadeniu, Zákon o energetike č. 251/2002 Z.z. jasne uvádza

v § 72 ods. 1, že odberné plynové zariadenie zriaďuje odberateľ na svoje náklady a zároveň § 73
ods. 3 hovorí, že túto žiadosť o pripojenie je možné podať iba vlastníkom nehnuteľností. Poukázal na
to, že právny predchodca žalobcov pán Š., od ktorého kúpili predmetné nehnuteľnosti, dal na svoje
náklady zriadiť túto prípojku, preto majú za to, že vlastníkom tohto odberného zariadenia bol v čase
realizácie právny predchodca žalobcov a tým zmluvou o prevode vlastníckeho práva prešlo vlastníctvo

tohto odberného zariadenia na žalobcov. Preto vidia absurdnosť danej žaloby podľa § 127 OZ, nakoľko
nemôže uložiť povinnosť niečo vykonať s vecou niekomu, kto túto vec nevlastní. Majú za to, že existuje
vecné bremeno a nič na tom nemení, že nie je zapísané na LV. V čase zriadenia plynovej prípojky
technická norma umožňovala, aby k plynovému regulátoru boli pripojené dve odberné miesta.

8. Právna zástupkyňa žalobcov v písomnom vyjadrení zo dňa 26.11.2018 uviedla, že plynovú prípojku
do rodinného domu žalobcov ako i vnútorné rozvody plynu, tiež plynové potrubie uložené na parcele
č. XXX/X vedúce k rodinnému domu žalovaného na parc.č. XXX/X dal v mesiaci jún 1992 vybudovať
na vlastné náklady právny predchodca žalobcov - pôvodný vlastník Y. Š.. Vnútorné rozvody plynu
sú teda vlastníctvom žalobcov ako právnych nástupcov Y. Š. a jeho syna P. Š.. Právny predchodca

žalobcov Y. Š. a právny predchodca žalovaných I. V., ktorí boli v blízkom príbuzenskom vzťahu ešte pred
vybudovaním plynovej prípojky a vnútorných rozvodov vydali predbežne dňa 30.04.1992 prehlásenie o
tom, že súhlasia so spoločným užívaním regulátora zemného plynu pre ich domácnosti, pričom regulátor
bude umiestnený na pozemku Y. Š.. Prehlásenie sa netýka odberného plynového zariadenia, keďžeregulátor zemného plynu nie je možné z hľadiska Zákona č. 251/2002 považovať za odberné plynové
zariadenie (koncového) odberateľa plynu v zmysle § 2 písm. c) bod 20 zákona. Právny predchodca
žalobcov P. Š. vydal dňa 08.02.2016 čestné prehlásenie, že na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.

XXX H. XXX v kat.úz. W. neviazli žiadne ťarchy ani vecné bremená. Nie je preto možné ustáliť záver,
že došlo k vzniku vecného bremena in rem v zmysle § 151n OZ a to zmluvou resp. vydržaním, pretože
neboli k tomu splnené predpoklady.
8.1. K vlastníckemu právu k odbernému zariadeniu uviedla, že vlastníkmi odberného plynového
zariadenia vedúceho do rodinného domu vo vlastníctve žalovaného v 1/rade a v užívaní žalovanej v 2/

rade sú žalobcovia, ktorí vlastníctvo nadobudli kúpnou zmluvou uzatvorenou s Y. Š. a P. Š.. Vyjadrenie
dodávateľa plynu Distribúcia SPP, a.s. z 20.10.2014 o vlastníctve odberného plynového zariadenia je
zavádzajúce a z právneho hľadiska nesprávne. V prípade, ak podľa názoru došlo k vzniku vecného
bremena in rem, žalobcovia upravia petit žaloby, ktorou sa budú domáhať jeho zrušenia.

9. Právny zástupca žalovaných v 1/ a 2/rade na pojednávaní dňa 28.11.2018 k písomnému vyjadreniu

právnej zástupkyne žalobcov uviedol, že právna zástupkyňa žalobcov tvrdí, že sa jedná o žalobu o
splnenie povinnosti, doteraz im nie je známe, o akú povinnosť sa má jednať, nie je to špecifikované.
Zároveň poukazujú, že aj žalobcovia súhlasili s tým, že plynové potrubie je v ich vlastníctve, čo tvrdili
aj minule. Táto skutočnosť medzi stranami nie je sporná. Preto žalovaným nie je zrejmé, akú povinnosť
by s tou rúrou mali urobiť, keď nie je v ich vlastníctve, nakoľko s vecou nakladá jej vlastník. Pokiaľ

sa jedná o dobromyseľnosť pri vydržaní, tá sa posudzuje vzhľadom na subjektívne vnímanie titulu, od
ktorého sa odvodzuje dobromyseľnosť. Právna zástupkyňa žalobcov tvrdí, že súhlas bol daný iba na
spoločnýregulátor.Stýmtonesúhlasia.Regulátorajsamotnépotrubiedalvybudovaťprávnypredchodca
žalobcov. Nakoľko aj ich právna zástupkyňa uvádza, že existovali tam príbuzenské vzťahy medzi
susedmi a od vybudovania tejto prípojky až do prevodu vlastníckeho práva na žalovaného v 1/rade, bez

problémov trvala táto dodávka a nikto ju nenamietal. Žalovaný v 1/rade nadobudol túto nehnuteľnosť v
roku 2012, tzn. od vybudovania je to 20 rokov, čo je dvojnásobok ako vyžaduje zákon. Doteraz to všetko
fungovalo, dobromyseľnosť je tu jasná. Pokiaľ žalobcovia uvádzajú ako dôkaz čestné vyhlásenie Š. ml.
tak on tvrdí len to, že nevedel, že k tomu potrubiu sa viaže právo tretích osôb. To neznamená, že tvrdí,
že tam potrubie nebolo a pokiaľ v zmluve, ktorou nadobudli nehnuteľnosť žalobcovia bolo uvedené,

že tam žiadne ťarchy nie sú, tak potom sa jedná o klamlivé zavádzanie predávajúcim a to si s ním
majú žalobcovia vyriešiť. Žalobcovia tvrdia, že žalovaní si môžu prípojku vybudovať iným spôsobom a
uvádzajú možnosti. Pokiaľ tvrdia, že si to môže žalovaný priviesť k hlavnej ceste, tam sa žiadny regulátor
plynu nenachádza, na ktorý by sa pripojil a rovnako aj vzadu. Čo sa týka zmeny žaloby v tomto štádiu
považujú za neprípustné zmeniť žalobu, ale ju zamietnuť.

10. Právna zástupkyňa žalobcov v písomnom vyjadrení zo dňa 02.01.2019 uviedla, že v súvislosti
s vyjadrením právneho zástupcu žalovaných k dobromyseľnosti poukazuje na rozhodnutie NS SR
3Cdo/147/2016. V danom prípade vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností povolený nebol,
keďže ani neexistovala žiadna písomná zmluva, ktorá by bližšie špecifikovala zriadenie vecného

bremena in rem. Obsah prehlásenia z 30.04.1992 je neurčitý a nejasný.

11. Právny zástupca žalovaných v 1 /a 2/rade v písomnom vyjadrení zo dňa 04.01.2019 uviedol, že
predložený judikát sa nevzťahuje na daný prípad. V tomto prípade sa síce riešil vznik vecného bremena
medzi vlastníkmi pozemku a vlastníkom priľahlej budovy, avšak zamietnutý bol z dôvodu, že neúspešná

žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz, z ktorého vyvodzovala právny titul svojej dobromyseľnosti.

12. Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 11.01.2019, na ktorom bola vypočutá žalovaná
v 2/rade, ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že nebola osobne pri tom, avšak jej brat Y. Š. sa dohodol
s plynármi, či by plyn nemohol byť spoločne pre dva domy. Takto to fungovalo stále až po tom, ako

previedla dom na žalovaného v 1/rade, začali to napádať žalobcovia. Bola prítomná, keď žalobca robil
múrik za ich domom a keď bolo odkopané plynové potrubie, vtedy sa žalobca vyjadril, že o ňom vie.
Takto je to užívane nepretržite a nemajú inú možnosť zriadiť si inú prípojku k domu. Vie o dohode o
spoločnom prehlásení jej manžela I. V. a Y. Š. a plynári to schválili. Ďalej uviedla, že brat t.j. Y. Š. prišiel
za jej manželom, že to dajú spoločne a že to na polovicu zaplatia. Bolo to na pozemku brata, takže on

to vyplatil a oni mu zaplatili polovicu a to 600 Sk.

13. Právna zástupkyňa žalobcov v 1/ a 2/rade vo svojej záverečnej reči uviedla, že navrhuje, aby súd
žalobevyhovelodvolávajúcsanažalobu,písomnéstanoviská,výpovede,predloženiedokladov.Vtýchtostanoviskách uviedli skutkový i právny stav, na základe ktorého sa domnievajú, že žaloba je oprávnená
a že nadmieru primeranú pomerom je za danej situácie zasahované do vlastníckeho práva žalobcov.
Pokiaľ súd je toho názoru, že došlo k vzniku vecného bremena vydržaním, navrhujú, aby súd toto

vecné bremeno súčasne zrušil z dôvodov zasahovania do vlastníckeho práva, že toto vecné bremeno
vzniklé vydržaním je bezodplatné vo vzťahu k žalovaným, je navždy teda vzťahujúce sa na všetkých
právnych nástupcov oboch zmluvných strán, čo žalobcovia nepovažujú za oprávnený vznik vecného
bremena vydržaním, aby súd zrušil vecné bremeno žalovaných ako oprávnených z vecného bremena
spočívajúceho v práve užívania spoločného regulátora zemného plynu umiestneného na parc.č. XXX/

X kat.úz. W. a v práve užívania plynového potrubia vedúceho cez parc.č. XXX/X kat.úz. W., ktoré je vo
vlastníctve žalobcov ako povinných z vecného bremena. V tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ žalovaná
strana tvrdila, že došlo k vzniku vecného bremena vydržaním, mala v konaní ona špecifikovať, čo je
predmetom vecného bremena, o aké vecné bremeno ide - in rem alebo in personan a mala preukázať
dobromyseľnosť, ktorý je jeden zo základných predpokladov vzniku vecného bremena vydržaním. Tento
petit žiadajú iba v tom prípade, že súd je toho názoru, že došlo k vzniku vecného bremena in rem

vydržaním. Žiadajú, aby súd žalobe vyhovel tak ako ju žalovali a žiadajú v prípade úspechu priznať trovy
konania.

14. Právny zástupca žalovaných v 1/ a 2/rade vo svojej záverečnej reči uviedol, že s podanou žalobou
nesúhlasiavovšetkýchbodochažiadajújuzamietnuť.Majúzato,žepetitžalobyniejedostatočneurčitý,

aby mohlo byť žalobe vôbec vyhovené. Údajná zmena pomerov, ktorou právna zástupkyňa žalobcov
odôvodňuje zmenu žaloby tu nie je možná, pretože v zmysle zákona nedošlo k takej zmene, aby súd
mohol pripustiť zmenu žaloby. Zároveň aj petit, ktorý je uvedený v žalobe, nie je možné naplniť, pretože
žalovaní nie sú vlastníkmi predmetného potrubia a ako nevlastník nemôžu do toho zasahovať. Nie je
naplnený ani naliehavý právny záujem, nakoľko žalobcovia až na poslednom pojednávaní predložili svoj

zámer vybudovať bazén a za celé tie roky to nijako nepredložili a tak či tak žalovaní preukázali, že
ho môžu postaviť hocikde inde na pozemku. Takže nepreukázali to, že by boli obťažovaní nad mieru
primeranú pomerom. Zároveň poukazujú, že životnosť rúry je minimálne 50 rokov podľa technickej
normy. Čo sa týka dobromyseľnosti tak odkazujú na ich písomné podania, kde celú problematiku
vysvetlili a aj vzhľadom na výpoveď žalovanej, majú za to, že po celú dobu bola dobromyseľná a vecné

bremeno tu vzniklo. Čo sa týka špecifikácie v listinných podaniach presne špecifikovali aj druh vecného
bremena a jeho znenie, ale zároveň poukazujú na to, že sú žalovaní, popierajú všetky dôvody, ktoré
uvádzali žalobcovia v žalobe a v takomto štádiu majú za to, že jej nie je možné vyhovieť.

15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, v ňom nachádzajúcich sa listinných
dôkazov, stanoviska Krajského súdu v Nitre, výsluchom žalovanej v 2/rade, oboznámením sa so
stanoviskami právnych zástupcov strán sporu a zistil tento skutkový stav:
15.1. Dňa 06.08.2008 uzatvorili žalobcovia v 1/ a 2/rade ako kupujúci s predávajúcimi P. Š. H. Y. Š.L.

kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kat. úz. W., parc.č. XXX o
výmere 522 m2, rodinný dom súp.č. XX postaveného na parc. č. XXX. Ďalej pozemok ako parc.č. XXX/
X o výmere 894 m2 záhrady zapísané na LV č. XXX v kat. úz. W..
15.2. Z výpisu z LV č. XXX súd zistil, že žalobcovia v 1/ a 2/rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. W. a to parc.č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere

522 m2, parc.č. XXX/X záhrady o výmere 244 m2 a rodinného domu súp.č. XX stojaceho na parc.č.
XXX. V časti B listu vlastníctva je uvedený titul nadobudnutia a to kúpna zmluva V XXXX/XX-XX/XX.
15.3. Z výpisu z LV č. XXX súd zistil, že žalovaný v 1/rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. úz. W. a to parc.č. XXX/X-X zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXX/X
záhrady,parc.č.XXX/Xzastavanéplochyanádvoria,parc.č.XXX/X-Xzáhrady,parc.č.XXX/Xzastavané

plochyanádvoria,parc.č.XXX/Xzastavanéplochyanádvoria.Tiežjevlastníkomrodinnéhodomusúp.č.
XX na parc.č. XXX/X. Z časti B vyplýva titul nadobudnutia a to darovacia zmluva V XXXX/XX-XX/XX a
kúpna zmluva V XXXX/XX-XX/XX.
15.4. Z prehlásenia Y. Š., bytom W. č. XX a I. V., bytom W. Č.. XX zo dňa 30.04.1992 vyplýva, že
prehlasujú, že súhlasia so spoločným užívaním regulátora zemného plynu pre ich domácnosti. Regulátor

bude umiestnený na pozemku Y. Š..
15.5. Z čestného prehlásenia P. Š. vyplýva, že prehlasuje, že spolu s jeho nebohým otcom Y. Š. bol
výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a LV č. XXX kat. úz. W. do 03.09.2008.
Na uvedených listoch vlastníctva neviazli žiadne ťarchy a ani vecné bremená. Prehlásil, že si nebolvedomý, že k užívaniu pozemku v danom čase parc.č. XXX/X, t.č. parc.č. XXX/X a k plynovej prípojke,
plynoinštalácii, by sa vzťahovali práva tretích osôb.
15.6. Z oznámenia obce W., spoločný obecný úrad so sídlom v U. zo dňa 10.06.2013 vyplýva, že

bolo oznámené začatie stavebného konania týkajúceho sa stavebníka L. V. jeho žiadosti o stavebné
povolenienastavbu„OBCHOD-prístavbakugaráži“vkat.úz.W.naparc.č.XXX/X,XXX/X.Rozhodnutím
zo dňa 30.12.2013 došlo k prerušeniu konania po tom, ako žalobcovia vyslovili námietky, ktoré majú
občianskoprávny charakter.
15.7. Zo zmluvy o dodávke plynu súd zistil, že dňa 30.06.2006 uzatvorila žalovaná v 2/rade zmluvu o

dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti s dodávateľom: Slovenský plynárenský priemysel,
a.s., Mlynské Nivy 44/a, Bratislava. Odberné miesto je uvedená obec W. Č.. C.. XX.
15.8.Z predloženého listu SPP-distribúcia, a.s. zo dňa 20.10.2014 adresovaného žalobkyni v 2/rade
vyplýva, že po preskúmaní žiadosti zistili, že na záujmovom území sa nachádza prevádzkované
plynárenské zariadenie distribúcie siete STL pripojovací plynovod z oceľového materiálu vo vlastníctve
SPP-distribúcia, a.s. a ktorý je ukončený hlavným uzáverom plynu HUP na hranici parc.č. XXX/X.

Za hlavným uzáverom plynu pokračuje odberné plynové zariadenie, ktorého vlastníkom je odberateľ
plynu. V prípade realizácie výkopových alebo stavebných prác sú povinní požiadať spoločnosť SPP-
distribúcia, a.s. o presnú identifikáciu - vytýčenie plynárenských zariadení v teréne. Dodržať ochranné
a bezpečnostné pásmo o minimálnej vzdialenosti od plynovodu vyplýva z STN 736005, TPP 70201 a
Zákona č. 251/2012 Z.z.

15.9. Z listu SPP-distribúcia, a.s. zo dňa 07.11.2016 označeného ako vyjadrenie v predmetnej veci
vyplýva, že spoločnosť SPP-distribúcia, a.s. je prevádzkovateľom distribučnej siete, pričom ňou
vlastnené a prevádzkované zariadenie (plynová prípojka) je ukončené hlavným uzáverom plynu
nachádzajúcim sa v oplotení na hranici pozemku parc.č. XXX/X v kat. úz. W.. Plynová prípojka
bola vybudovaná v roku 1992 ako spoločná pre rodinné domy s orientačným číslom XX H. XX. Za

hlavným uzáverom plynu je umiestnený regulátor tlaku plynu a dve odberné plynové zariadenia. Hĺbka
uloženia odberného plynového zariadenia prislúchajúceho k nehnuteľnosti na adrese W. XX im nie
je známa. Na zriaďovanie odberných plynových zariadení sa v minulosti vzťahovala technická norma
ČSN 386441. Možné umiestnenie akejkoľvek stavby v blízkosti odberného plynového zariadenia musí
posúdiť projektant tak, aby boli dodržané technickými normami predpokladané minimálne odstupové

vzdialenosti. Pripojenie rodinného domu na parc.č. XXX/X v kat. úz. W. je teoreticky možné zrealizovať
aj iným spôsobom. Odberateľ by však musel na vlastné náklady vybudovať nový pripojovací plynovod,
pripojený na plynovod nachádzajúci sa za pozemnou komunikáciou pred pozemkom parc.č. XXX/X v
kat. úz. W..

16. Podľa § 127 ods.1 OZ, Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom
obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu
stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že
by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými

atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

17. Podľa § 126 ods.1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva

neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

18. Podľa § 72 ods. 1 až 5 Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, Prevádzkovateľ distribučnej
siete vybuduje plynárenské zariadenie vrátane hlavného uzáveru plynu, na ktoré sa odberné plynové
zariadenie pripojí, na hranicu pozemku odberateľa plynu alebo na hranicu objektu odberateľa plynu, do

ktorého je dodávaný plyn. Odberné plynové zariadenie je povinný zriadiť odberateľ plynu na vlastné
náklady.
Odberné plynové zariadenie sa začína za hlavným uzáverom plynu a končí sa plynovými spotrebičmi
odberateľa. Ak je odberné plynové zariadenie pripojené k spoločnému odbernému plynovému
zariadeniu,každéodbernéplynovézariadeniesazačínazauzatváracouarmatúrou,ktoráhooddeľujeod

spoločného odberného plynového zariadenia. Súčasťou odberného plynového zariadenia nie je domový
regulátor tlaku plynu a meracie zariadenie odberu plynu.
Spoločné odberné plynové zariadenie je odberné plynové zariadenie určené na odber plynu pre
viacerých odberateľov. Spoločné odberné plynové zariadenie sa začína za hlavným uzáverom plynua končí sa uzatváracou armatúrou, ktorá ho oddeľuje od odberného plynového zariadenia odberateľa
plynu. Spoločné odberné plynové zariadenie na dodávku plynu nachádzajúce sa v jednej nehnuteľnosti
je súčasťou tejto nehnuteľnosti.

Zriaďovať nové odberné plynové zariadenie, rozširovať alebo rekonštruovať existujúce odberné plynové
zariadenie, ktorého prevádzkou sa zmenia technické podmienky a obchodné podmienky odberu plynu,
možno iba po predchádzajúcom súhlase prevádzkovateľa siete, na ktorú je pripojené, a pri dodržaní
podmienok ním určených.
Zasahovať do odberného plynového zariadenia, ktorým sa distribuuje nemeraný plyn od hlavného

uzáveru plynu k určenému meradlu, bez súhlasu prevádzkovateľa distribučnej siete je zakázané.

19. Podľa § 73 ods. 1 citovaného zákona, Žiadať o vybudovanie a pripojenie odberného plynového
zariadenia môže iba vlastník nehnuteľnosti alebo správca nehnuteľnosti. Ak žiada o pripojenie osoba,
ktorá nie je vlastníkom nehnuteľnosti, je povinná požiadať vlastníka nehnuteľnosti alebo správcu
nehnuteľnosti o predchádzajúci súhlas s vybudovaním a pripojením odberného plynového zariadenia;

odmietnutie poskytnutia predchádzajúceho súhlasu treba odôvodniť.

20. Podľa § 2 písm. c) bod 20 citovaného zákona, Na účely tohto zákona sa rozumie v plynárenstve
odberným plynovým zariadením zariadenie odberateľa plynu určené na odber plynu.

21. Podľa § 151n ods. 1 až 3 OZ, Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech
niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce
vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu

oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však
vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

22. Podľa § 151o ods. 1 OZ, Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu

alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu
platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do
katastra nehnuteľností.

23. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcov Y. Š. požiadal
Obvodný úrad životného prostredia Topoľčany o povolenie na montáž plynovej prípojky plynoinštalácie v
rodinnom dome v W. Č.. XX. Podľa prehlásenia zo dňa 30.04.1992 Y. Š., bytom W. Č..J.. XX a I. V., X. W.
Č..J.. XX prehlásili, že súhlasia so spoločným užívaním regulátora zemného plynu pre ich domácnosti.
Regulátor bude umiestnený na pozemku Y. Š.. Rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia

Topoľčany zo dňa 18.06.1992 bolo vydané povolenie žiadateľovi Y. Š., W. Č.. XX na montáž plynovej
prípojky, plynoinštalácie v rodinnom dome, ktorý postavil v obci W.. Po vybudovaní spoločnej plynovej
prípojky pre rodinné domy č. XX H. XX táto bola takto používaná, takže za hlavným uzáverom plynu
bol umiestnený regulátor tlaku plynu a dve odberné plynové zariadenia jedno pre rodinný dom súp.č.
XX a druhý pre rodinný dom súp.č. XX. Ako vyplýva z vyjadrenia SPP distribúcia, a.s. Bratislava zo dňa

07.11.2016, spoločnosť je prevádzkovateľom distribučnej siete, pričom ňou vlastnené a prevádzkované
zariadenie (plynová prípojka) je ukončené hlavným uzáverom plynu, nachádzajúcim sa v oplotení na
hranici pozemku parc.č. XXX/X v kat. úz. W.. V súčasnosti táto parcela na základe kúpnej zmluvy
uzavretej dňa 06.08.2008 s predávajúcimi P. Š. H. Y. Š. a žalobcami v 1/ a 2/rade ako kupujúcimi je vo
vlastníctve žalobcov v 1/ a 2/rade teda i vlastníkov rodinného domu č. XX. Vlastníkom rodinného domu

č. XX je v súčasnosti žalovaný v 1/rade.
23.1. Z ustanovenia § 72 citovaného zákona vyplýva, že odberné plynové zariadenie je povinný
zriadiť odberateľ plynu na vlastné náklady a začína za hlavným uzáverom plynu a končí sa plynovými
spotrebičmi odberateľa. Spoločne odberné plynové zariadenie je odberné plynové zariadenie určené
na odber plynu pre viacerých odberateľov. Spoločné odberné plynové zariadenie sa začína za hlavným

uzáverom plynu a končí sa uzatváracou armatúrou, ktorá ho oddeľuje od odberného plynového
zariadenia odberateľa plynu. V danom prípade ako to vyplýva už z vyššie uvedeného vyjadrenia SPP
distribúcia za hlavným uzáverom plynu je umiestnený regulátor tlaku plynu a dve odberné plynové
zariadenia, jedno pre rodinný dom č. XX a druhé pre rodinný dom č. XX.24. V danej veci predmetom konania je uloženie povinnosti žalovaným v 1/ a 2/rade spoločne a
nerozdielne požiadať príslušného prevádzkovateľa plynárenskej siete o zrušenie odberného plynového

zariadenia na pripojenie rodinného domu žalovaného v 1/rade na parc. č. XXX/X v kat. území W., k
distribučnej sieti plynárenských zariadení umiestneného na pozemku žalobcov parc. č. XXX/X v kat.
území W.. Podľa žaloby žalobcovia si svoje právo uplatňujú podľa § 127 ods. 1 OZ.
24.1. Účelom právnej úpravy podľa § 127 OZ je zákaz určitej činnosti smerujúci k ochrane pozemku
alebo stavby suseda. Podľa tohto ustanovenia vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad

mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo vážne ohrozoval výkon jeho práva. Oprávnený má
právo domáhať sa súdnej ochrany uloženia povinnosti vlastníkovi veci, aby sa zdržal neoprávnených
zásahov, nie však povinnosti niečo konkrétne konať. Či sa povinný dostatočne zdržal neoprávneného
zásahu bude sa posudzovať v exekučnom konaní. Povinný po vydaní súdneho rozhodnutia, ktorým sa
mu ukladá, aby sa zdržal neoprávneného zásahu spočívajúceho v obťažovaní oprávneného alebo vo
vážnom ohrozovaní jeho práv si tak sám zvolí opatrenie, ktorým odstráni vzniknutý vadný stav.

24.2. Vzhľadom na predmet konania a navrhnutý žalobný petit, súd v súvislosti s vyššie uvedeným
uvádza, že podľa ustanovenia § 127 ods. 1 OZ sa možno domáhať uloženia vlastníkovi povinnosť zdržať
sa presne vymedzeného rušenia nie však niečo pozitívne konať. Preto nárok žalobcov nebolo možné
založiť na ustanovení § 127 ods. 1 OZ, ale tento nárok treba posúdiť a vyvodiť z ustanovenia § 126
ods. 1 OZ. Podľa tohto ustanovenia sa poskytuje vlastníkovi ochrana pred akýmkoľvek neoprávneným

zásahom. Teda ide o širšiu ochranu poskytujúcu vlastníkovi a zákaz neoprávneného rušenia vlastníka
podľa § 126 ods. 1 OZ prichádza do úvahy tam, kde neoprávnené rušenie vlastníka zo strany rušiteľa
trvá, pokračuje.

25. V zmysle intencií rozhodnutia Krajského súdu v Nitre bolo povinnosťou súdu zistiť vlastnícke právo

odberného plynového zariadenia. Z ustanovenia § 72 ods. 2 Zákona č. 251/2012 Z.z. vyplýva povinnosť
zriadiť odberné plynové zariadenie odberateľovi plynu. V danej veci právny predchodca žalobcov Y. Š.
zriadil v roku 1992 spoločný regulátor plynu pre domácnosti rodinného domu č. 37 v tom čase vlastnícky
patriacemu jemu a rodinného domu č. XX vo vlastníctve právnych predchodcov žalovaného v 1/rade. Po
vybudovaní spoločnej prípojky pre oba rodinné domy táto bola používaná tak, že za hlavným uzáverom

plynu bol umiestnený regulátor tlaku plynu a dve odberné plynové zariadenia jedno pre rodinný dom
súp.č. XX a druhý pre rodinný dom súp.č. XX ako to vyplýva z vyjadrenia SPP distribúcia zo dňa
07.11.2016. Z prehlásenia Y. Š. a I. V. zo dňa 30.04.1992 vyplýva, že súhlasia so spoločným užívaním
regulátora zemného plynu takže potom na tento boli napojené dve odberné plynové zariadenia, avšak
vo vlastníctve toho konkrétneho odberateľa plynu. Zo zmluvy o dodávke plynu pre odberateľa plynu v

domácnosti odberné miesto W. č. orient. XX vyplýva, že z SPP, a.s. Bratislava zmluvu uzatvorila ako
odberateľ Ž.C. V. teda žalovaná v 2/rade.

26. Z dokazovania vyplýva, že na montáž plynovej prípojky bolo vydané povolenie žiadateľovi Y. Š.L.,
W. Č.. XX dňa 18.06.1992. To znamená, že k tomu došlo za účinnosti Zákona č. 67/1960 Zb. o výrobe,

rozvode a využití vyhrievacích plynov (Plynárenský zákon). Tento zákon bol účinný od 01.01.1961
a zrušený 01.07.1998 Zákonom pre Slovenskú republiku č. 70/1998 Z.z. Podľa tohto plynárenského
zákona § 3 ods. 1 písm. d) plynárenskými zariadeniami sú plynovodné prípojky. Plynárenské zariadenia
zriaďovali a prevádzkovali plynárenské podniky. Podľa § 8 ods. 1 citovaného plynárenského zákona
odberné plynové zariadenia zriaďovali a prevádzkovali na svoje náklady prevádzatelia týchto zariadení s

tým, že odberné plynové zariadenia sú zariadenia, pripojené na plynovodnú prípojku, ktoré slúžia alebo
sú určené na odber plynov.

27. Podľa § 22 ods. 1 písm. a) Zákona č. 67/1960 Zb., Plynárenským podnikom prislúchalo oprávnenie:
zriaďovať a prevádzať na cudzích pozemkoch v rozsahu vyplývajúcom z rozhodnutia o prípustnosti

stavby, plynovodné siete.
27.1. Podľa § 22 ods. 5 citovaného zákona, O oprávneniach uvedených v odseku 1, o náhrade škody za
výkon týchto opatrení, o vecných bremenách, o práve domáhať sa zmeny alebo preloženia plynovodnej
siete, prípadne podzemného zásobníka a o konaní, platia obdobne predpisy o výrobe, rozvode a
spotrebe elektriny. Tento odsek citovaného zákonného ustanovenia odkazuje na elektrizačný zákon č.

79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (Elektrizačný zákon).
27.2. Podľa § 22 ods. 3 až 5 Zákona č. 79/1957 Zb., Oprávnenia podľa odseku 1 vznikajú
povolením na stavbu vedenia a zanikajú zrušením vedenia. Ak nezriadil vedenie energetický podnik,
nadobúda oprávnenia podľa odseku 1 aj iná organizácia štátneho socialistického sektora, ktorejbolo dané povolenie na stavbu vedenia (§ 32 ods. 1 ). Oprávnenie podľa odseku 1 nadobúdajú organizácie štátneho socialistického
sektora aj nadobudnutím správy vedenia.

Ak je rozsah alebo obsah oprávnenia podľa odseku 1 sporný, vymedzí ho povoľujúci orgán.
Povinnosť trpieť výkon oprávnení uvedených v odseku 1 viazne na dotyčnej nehnuteľnosti ako vecné
bremeno.
27.3. Podľa § 26 ods. 1 Zákona č. 79/1957 Zb., Vecné bremená podľa ustanovenia § 22 postihujú aj národný majetok; nezapisujú

sa do pozemkových kníh a neplatia o nich predpisy o premlčaní a vydržaní.
27.4. Zákon č. 79/1957 Zb. bol zrušený Zákonom č. 70/1998 Z.z. zákonom o energetike, ktorý nadobudol
účinnosť 01.07.1998. Podľa § 42 ods. 2 Zákona č. 70/1998 Z.z. Oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam,
ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté.
27.5. Dňa 01.01.2005 nadobudol účinnosť Zákon č. 656/2004 Z.z. o energetike, ktorým bol zrušený
Zákon č. 70/1998 Z.z. Podľa § 69 ods. 10 Zákona č. 656/2004 Z.z. oprávnenia k cudzím

nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú
nedotknuté.
27.6. Ustanovenie § 69 ods. 10 Zákona č. 656/2004 Z.z. bolo zrušené od 01.09.2012 odkedy je účinné
ustanovenie § 96 ods. 4 Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, podľa ktorého oprávnenia k cudzím
nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú

nedotknuté, ak tento zákon neustanovuje inak.
27.7. Z vyššie uvedeného vyplýva, že Plynárenský zákon a Elektrizačný zákon viažu vznik vecného
bremena zriadiť a prevádzať na cudzích pozemkoch na stavebné povolenie. Takže z ustanovenia §
22 ods. 1 písm. a) Plynárenského zákona v spojení s § 22 ods. 3 Elektrizačného zákona vyplýva,
že oprávnenie zriadiť a prevádzať na cudzom pozemku plynovodnú sieť k tomu odpovedajúce vecné

bremeno vzniká platnosťou stavebného povolenia. Pokiaľ bolo k stavbe plynovodnej prípojky vydané
platné stavebné povolenie, vecné bremeno v takom prípade vzniklo. Takže Plynárenský zákon a
Elektrizačný zákon ako už bolo uvedené viažu vznik vecného bremena zriadiť a prevádzať na cudzom
pozemku sieť na stavebné povolenie a zánik tohto bremena sa spája so zrušením vedenia. Zákon
pritom neuvádzal, kto má byť v stavebnom povolení uvedený ako stavebník, preto i v prípade, že

stavebné povolenie bolo vydané ako stavebníkovi niekomu inému, než plynárenskému podniku, vzniklo
vprospechtohtopodniku,vecnébremenokzriadeniuaprevádzaniuplynovejprípojky.Pokiaľbyprípojku
zriadil a prevádzal niekto iný, nemohol sa dovolať vecného bremena svedčiaceho plynárenskému
podniku.
27.8. Podľa súdu k vzniku vecného bremena nedošlo ani titulom vydržania podľa § 151o OZ, pretože

prehlásenie Y. Š. H. I. V. zo dňa 30.04.1992 nie je takým titulom, od ktorého by sa mohla odvodzovať
dobromyseľnosť potrebná pre vydržanie. Prehlásenie vôbec neuvádza, kadiaľ plynová sieť má byť
vedená, neobsahuje označenie pozemku. Nedošlo tak k zriadeniu vecného bremena, pretože právny
úkon, ktorým sa má vecné bremeno zriadiť, musí byť dostatočne určitý z hľadiska vymedzenia osôb a z
hľadiskajehorozsahu.Uvedenéprehlásenienemožnopritompovažovaťanizadomnelýtitul.Nazáklade

uvedeného mal súd za preukázané, že žalobcovia v 1/ a 2/rade podali žalobu dôvodne, keď ustanovenie
§ 126 ods. 1 OZ im poskytuje ochranu pred neoprávneným zásahom do ich vlastníckeho práva.
Rozhodujúca je protiprávnosť zásahu spočívajúcom v tom, že žalobcovia nemôžu riadne vykonávať
svoje vlastnícke právo, riadne uvedenú parcelu, cez ktorú vedie plynovodná sieť, užívať.
27.9. Podľa súdu nebolo dôvodné odoprieť žalobcom ochranu narušeného vlastníckeho práva, ktorá

ochrana je daná aj Ústavou SR a Listinou základných práv a slobôd. V čase, keď právni predchodcovia
strán spolu zriadili spoločné užívanie regulátora zemného plynu, šlo medzi nimi o príbuzenský pomer
v osobe Y. Š. ako brata žalovanej v 2/rade a I. V., jej manžela a teda otca žalovaného v 1/rade. V
súčasnosti medzi stranami nie je príbuzenský pomer, ale stali sa susedmi, pričom plynová prípojka, ku
ktorej je vedená plynovodná sieť cez pozemok žalobcov bráni ich vlastníckemu právu, avšak spôsobuje

aj narúšanie susedských vzťahov medzi stranami sporu ako to vyplýva z ich vyjadrenia. Pokiaľ odberné
zariadenie pre rodinný dom č. 38 nebude zrušené, tieto nezhody budú stále pretrvávať.
27.10. Na základe vyššie uvedeného súd žalobe žalobcov vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

28. Splnenie uloženej povinnosti bola žalovaným daná v 3 mesiacoch vychádzajúc z toho, aby mali
dostatok času na možnú prípravu realizácie tejto povinnosti. Možnosť riešenia vyplýva z vyjadrenia
SPP distribúcia, a.s. zo dňa 07.11.2016, podľa ktorého je možné zrealizovať pripojenie rodinného domužalovaného aj iným spôsobom vybudovaním pripojovacieho plynovodu na plynovod nachádzajúci sa za
pozemnou komunikáciou pred parc.č. XXX/X v kat.úz. W..
28.1. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovaných k tomu súd uvádza, že žalovaný v 1/rade je pasívne

legitimovaný ako vlastník nehnuteľnosti, ku ktorej je vedený pripojovací plynovod, ktorý je ukončený
hlavným uzáverom plynu na hranici parc.č. XXX/X. Za hlavným uzáverom plynu pokračuje odberné
plynové zariadenie, ktorého vlastník je odberateľ plynu a tým je súčasne daná pasívna legitimácia
žalovanej v 2/rade, keď odber plynu žalovaným v 1/rade je na základe zmluvy o dodávke plynu
uzatvorenej medzi dodávateľom Slovenský plynárenský priemysel, a.s. a žalovanou v 2/rade. Uvedené

vyplýva zo Zákona o energetike č. 251/2012.
28.2. Námietku premlčania vznesenú žalovanými súd považoval za nedôvodnú. Podľa § 100 ods. 2 veta
prvá OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. V danej veci sa žalobcovia
domáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 OZ. Podľa citovaného ustanovenia
§ 100 ods. 2 veta prvá OZ vlastník nehnuteľnej alebo hnuteľnej veci sa pri neoprávnenom zásahu do
svojho vlastníckeho práva môže kedykoľvek domáhať ochrany vlastníckeho práva podaním žaloby na

súd, pretože vlastnícke právo nepodlieha premlčaniu.

29. Pretože súd vyhovel primárnemu petitu žalobcov, o eventuálnom petite týkajúceho sa zrušenia
vecného bremena súd už nerozhodoval.

30. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), Súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Pretože žalobcovia v 1/ a 2/rade boli v konaní plne úspešní čo do priznaného nároku, súd im priznal
náhradu trov konania, ktoré im vznikli titulom zaplateného súdneho poplatku za podanie žaloby a titulom

trov právneho zastúpenia a to v plnej výške. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd v zmysle
ustanovenia § 396 ods. 1 a 3 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch

vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).