Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, October 17, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/131/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6921010165
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6921010165.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.

Bc. Viktora Marka, PhD. a JUDr. Štefana Nováka, LL.M., v trestnej veci obžalovaného U. G., stíhaného
pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 18. októbra
2022,oodvolaníokresnéhoprokurátoraaobžalovanéhoU.G.protirozsudkuOkresnéhosúduRimavská
Sobota sp. zn. 4T/21/2021 zo dňa 08.10.2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 3 Tr. por. sa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Rimavská
Sobota sp. zn. 4T/21/2021 zo dňa 08.10.2021 vo výroku o treste.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. odsudzuje obžalovaného U. G., nar. XX.XX.XXXX v P.,
trvale bytom P., H. XXX/XX, prechodne bytom P., H. XXX, okres K. R.,

podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. d) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, 5 Tr.
zák., § 39 ods. 1, 3 písm. e) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon

trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú nezmenené.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 4T/21/2021 zo dňa 08.10.2021 bol obžalovaný
U. G. uznaný vinným zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že

od presne nezisteného dňa v období novembra 2019 vykonal súlož s maloletou V. C., nar. XX.XX.XXXX

v K. R., s jej súhlasom, aj napriek tomu, že vedel, že menovaná ešte nedovŕšila pätnásty rok svojho
veku a dňa 29.07.2020 porodila dcéru mal. U. M., ktorej otcom je U. G., nar. XX.XX.XXXX v P..

Za to okresný súd obžalovanému U. G. podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na ustanovenie § 37
písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon

trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovanému uložil aj ochranné psychiatrické liečenie
ambulantnou formou.Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podala okresná prokurátorka odvolanie, a to proti výroku o vine
atreste, ktorédodatočnepísomneodôvodnila.Zpísomnýchdôvodovodvolaniavyplynulo,ženapadnutý

rozsudok pokladá za nezákonný a zmätočný. Má za to, že v priebehu vyšetrovania, ako aj vykonania
dôkazov na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že U. G. naplnil svojím protiprávnym konaním
všetky zákonné znaky skutkových podstát žalovaných zločinov po stránke subjektívnej i objektívnej,
tak ako je to uvedené v obžalobe. V tejto súvislosti prokurátorka vyhodnotila vykonané dôkazy, pričom
podrobne sa venovala výpovedi svedkyne poškodenej H. D., svedkyne mal. V. C., záverom znaleckého

posudku č. 85/2020 z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie a sexuológie na obvineného
U. G., znaleckému posudku č. 14/2020 z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a
dospelých na poškodenú mal. V. C., znaleckému posudku KEÚ PZ Slovenská Ľupča č. ČEZ:PZ-KEÚ-
SL-EXP-2020/2698, z ktorého vyplynulo, že biologickým otcom mal. U. M., nar. XX.XX.XXXX v K. R.,
ktorého matkou je mal. V. C., je na 99,99999 % obvinený U. G., nar. XX.XX.XXXX v P. a znaleckému
posudku č. 74/2020 z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie na mal. V. C., z ktorého

vyplynulo, že menovaná maloletá netrpí duševnou chorobou, ani poruchou, ani v minulosti netrpela
duševnou chorobou resp. poruchou, má podpriemerný intelekt.

V závere odvolania prokurátorka poukázala na rodný list mal. V. C., ktorá sa narodila XX.XX.XXXX v K.
R. a XX.XX.XXXX v K. R. porodila dcéru mal. U. M., čo vyplýva z rodného listu menovanej maloletej,

ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu. Takto vykonané dôkazy potom podľa prokurátorky preukazujú
konanieobžalovanéhoU.G.postránkesubjektívnejiobjektívnej,jednoznačnehousvedčujúznaplnenia
zákonných znakov skutkovej podstaty zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s
poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a ustanovenie § 127 ods. 1 Tr. zák., ako aj
zločinu vydierania podľa § 198 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm.

a) Tr. zák. a ustanovenie § 127 ods. 1 Tr. zák., pretože násilím donútil ženu k súloži a na taký čin zneužil
jej bezbrannosť a uvedený čin spáchal na chránenej osobe, t. j. na dieťati, t. j. na osobe mladšej ako 18
rokov a iného hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo opomenul a uvedený čin spáchal na chránenej
osobe, t. j. na dieťati, t. j. na osobe mladšej ako 18 rokov. Z uvedeného dôvodu navrhla zrušiť napadnutý
rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Voči napadnutému rozsudku podal odvolanie aj obžalovaný U. G. a v zákonnej lehote prostredníctvom
svojej obhajkyne uvedené odvolanie písomne zdôvodnil. Z dôvodov odvolania v podstate vyplynulo, že
obžalovaný napáda výrok o treste v napadnutom rozsudku. V tejto súvislosti obhajoba poukázala na
to, že pri ukladaní trestu súd prihliadol len na jednu poľahčujúcu okolnosť, pričom opomenul, že v čase

spáchania skutku, t. j. v novembri 2019 mal obžalovaný 18 rokov.

V zmysle ustanovenia § 36 písm. d) Tr. zák. „poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal trestný
čin vo veku blízkom veku mladistvých, alebo ako osoba vo vyššom veku, ak táto skutočnosť mala vplyv
na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť“.

V tejto súvislosti zo znaleckého posudku č. 85/2020 zo dňa 19.07.2020 vypracovaného MUDr. E. Y.,
znalcom z odvetvia psychiatria a sexuológia, vyplynulo, že obžalovaný je osobnosťou psychosexuálne
nezrelou, nezdržanlivou, impulzívnou a motivácia obvineného v čase spáchania skutku pramenila z
osobnosti obvineného, osobnosti psychosexuálne nezrelej, nezdržanlivej a impulzívnej. Tieto zistenia

znalca v zásade korešpondujú s faktom, že osoby vo veku blízkom mladistvým, konajú impulzívne
a v zápale citov - emocionálne. Keďže s poškodenou obžalovaný v čase spáchania skutku mal
priateľský vzťah, vzájomne k sebe pociťovali náklonnosť, lásku a veľmi silnú príťažlivosť, z tejto situácie
došlo aj k obojstranne dobrovoľnému pohlavnému styku. Za týchto okolností je jasné, že dospievajúci
človek romantické city k inej osobe prežíva intenzívnejšie v porovnaní s dospelejšou osobou a teda

impulzívnejšie konanie je priamo spojené práve s jeho vekom. Z toho dôvodu má obhajoba za to, že
poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. d) Tr. zák. sa má vzťahovať na osobu obžalovaného a v jeho
prípade malo byť k nej prihliadnuté. S poškodenou obžalovaný tvoril pár a boli do seba zaľúbení a najmä
kvôli očividnej nezrelosti a ich mladíckej nerozvážnosti, poškodená otehotnela.

V tomto smere počas celého trestného konania obžalovaný popieral spáchanie trestného činu
znásilnenia a vydierania, avšak priznal sa k nadviazaniu intímneho vzťahu s poškodenou. Skutočnosť,
že s poškodenou mal pohlavný styk, je nespochybniteľne preukázaná tým, že spolu splodili dieťa. Svoju
zodpovednosť za konanie obžalovaný v plnej miere prijal, ku skutku sa priznal a úprimne ho oľutoval.Vzhľadom na to, že súd obžalovaného uznal vinným z trestného činu sexuálneho zneužívania podľa §
201 ods. 1 Tr. zák., obhajoba má za to, že prvostupňový súd mal prihliadnuť na poľahčujúcu okolnosť
v zmysle ustanovenia § 36 písm. l) Tr. zák., teda, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin

úprimne oľutoval. Preto, ak by mal obžalovaný priznané dve poľahčujúce okolnosti, v zmysle § 38 ods. 3
Tr. zák. by sa znížila horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Z uvedeného
dôvodu obhajoba požiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil.

Obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne doručil súdu aj vyjadrenie k odvolaniu prokurátora

zo dňa 03.11.2021, z ktorého vyplynulo, že prokurátor neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
naplnenie subjektívnej a objektívnej stránky trestného činu znásilnenia a trestného činu vydierania.
V tejto súvislosti obžalovaný poukázal na skutkovú podstatu trestného činu znásilnenia a vysvetlil
ju. Jedinými dôkazmi, ktorými prokurátor argumentoval, je výpoveď poškodenej a jej matky, avšak
ich tvrdenia nie sú podložené výpoveďami iných svedkov, kamerovými záznamami, fotografiami stôp
(modrín) po napadnutí, znaleckým posudkom potvrdzujúcim poškodenie vonkajších alebo vnútorných

pohlavných orgánov poškodenej alebo inými nepriamymi dôkazmi, ktoré by potvrdzovali použitie násilia,
napr. výpoveď svedkov - susedov k miestu činu, ktorí by v čase spáchania trestného činu počuli krik
poškodenej alebo jej volanie o pomoc.

V tejto súvislosti výpoveď matky poškodenej, na ktorú sa prokurátor odvoláva, bola iba sprostredkovaná,

tzv. matka vypovedala len to, čo jej povedala poškodená, jej dcéra. Samotná vierohodnosť výpovede
poškodenej je však vo významnej miere spochybnená nielen výpoveďami svedkov obhajoby, ale aj
znaleckými posudkami. Svedok J. J. potvrdil, že poškodená a obžalovaný sa spolu poznali, chodili spolu
a videl sa ich bozkávať. Svedok E. F. vypovedal, že poškodenú a obžalovaného spolu videl niekoľkokrát
v roku 2019, videl poškodenú, ako chodí k obžalovanému domov, videl, že obžalovaný sa k poškodenej

správa milo a pekne, nie násilnícky, dokonca vypovedal, že poškodená klame, ak tvrdí, že obžalovaného
nepozná.SvedkyňaH.R.vypovedala,žepoškodenáchodilazaobžalovanýmknemudomov,bolaunich
niekoľkokrát, niekedy u nich jedávala a spoločne vyzerali ako kamaráti. Z jej výpovede je jednoznačné,
že sa poškodená a obžalovaný poznali. Z výpovede U. G. v prípravnom konaní vyplynulo, že obžalovaný
jej v zime 2019 potvrdil, že poškodená je jeho priateľka. Svedkyňa vypovedala, že poškodená bola

s obžalovaným u neho doma celkovo asi 10-krát, naposledy v januári 2020 a potom sa spolu rozišli.
Svedkyňa potvrdila, že poškodená bola v kontakte s obžalovaným aj po tom, ako sa v januári 2020
rozišli, písala mu, že jej mešká menštruácia a nevie, čo má robiť.

K výpovedi poškodenej, ktorá počas výsluchu dňa 09.05.2020 uviedla, že k údajnému znásilneniu malo

dôjsť v marci 2020 a po tom, ako sa po údajnom znásilnení zasvietilo svetlo na garáži domu, ktorý je
oproti baru Taverna, kde sa mal údajný skutok stať, obžalovaného spoznala ako útočníka. Následne
svoje tvrdenie poprela a uviedla, že obžalovaného spoznala podľa hlasu. Následne poškodená uviedla
už presný opis jeho osoby, vrátane tetovania a uviedla, že býval niekde pri bare Taverna a bolo z
neho cítiť alkohol. Poškodená poprela, že mala v minulosti pohlavný styk a že nevedela, že je tehotná.

Poprela, že s obžalovaným chodila a bola u neho doma. Poškodená pri svojom ďalšom výsluchu dňa
04.09.2020 bez primeraného vysvetlenia poprela výpovede vyššie uvedených svedkov, ktorí vypovedali
v jej neprospech a zmenila čas spáchania údajného znásilnenia z marca 2020 na november 2019,
t. j. o štyri mesiace. Zároveň uviedla, že nevie, kde obžalovaný býva. Zmenu výpovede poškodenej
možno považovať za účelovú, pretože po tom, ako zistila, v ktorom týždni tehotenstva sa nachádzala,

nevychádzalo jej údajné znásilnenie na marec 2020, ale na november 2019.

Ďalej obhajoba poukázala na komunikáciu zo sociálnych sietí z mája 2020, z ktorej jasne vyplynulo, že
poškodená už v máji 2020 s istotou vedela, kto je otcom jej dieťaťa a so svedkyňou G. D. si písala o
svojom tehotenstve, o tom, ako nevie, čo má robiť, uvažovala o vyvolaní potratu a o tom, že na polícii

bude tvrdiť, že ju niekto neznámy znásilnil a tak isto potvrdila, že obžalovaného pozná a bola u neho
doma. Ďalej obhajoba na podporu svojich tvrdení predložila komunikáciu medzi svedkyňou G. D. a
poškodenou z mája 2020. Tvrdenie poškodenej o tom, že si nikdy nepísala s obžalovaným alebo s G.
D. je vyvrátené svedeckými výpoveďami a screenshotmi predloženými do vyšetrovacieho spisu.
Vzhľadom na predloženú komunikáciu zo sociálnych sietí bolo vykonané doplnenie znaleckého posudku

č. 24/2020 znalcom Mgr. Y. F. z oblasti psychológia zo dňa 15.11.2020, pričom znalec zistil, že
„poškodená racionalizuje svoje nepresné datovanie predmetného skutku. Odmieta svoje vyjadrenia
zdokumentované v psychiatrickom posudku MUDr. D. č. 74/2020 zo dňa 25.10.2020 ohľadom datovania
údajného znásilnenia, ako aj vyjadrenia o tom, že s obvineným sa v minulosti poznala a kamarátila“.V tomto smere samotný znalec vyhodnotil vierohodnosť poškodenej ako nejednoznačnú, celkovo
čiastočne zníženú a uviedol, na základe čoho dospel k takémuto záveru.

Teda zo znaleckého posudku č. 74/2020 zo dňa 25.10.2020 vypracovaného MUDr. D., znalkyňou
z odboru psychiatria jednoznačne vyplynulo, že poškodená klamala, že nepozná obžalovaného. Na
vyšetrení dňa 19.10.2020 na otázku znalkyne, či poznala U. G. aj predtým povedala, že áno, aj bola u
nich, chodili spolu vonku...

V neposlednej rade sa obhajoba odvolala aj na fotografie, ktoré boli extrahované znalcom JUDr. Ing. K.
P., MBA z odboru Kriminalistika, odvetvie Kriminalistická informatika, kriminalistická fotografia a video
z internej pamäte telefónu poškodenej - čiže obrázkami, ktoré boli nájdené priamo v internej pamäti
telefónu M.. Tento znalec v podstate uviedol, že pamäť telefónu skúmal na úrovni existujúcich alebo
čiastočne vymazaných dát, pričom zistil, že obrázky buď ešte stále existujú v pamäti telefónu alebo
sa ich M. pokúsila vymazať, ale nepodarilo sa jej to úplne. Každopádne je nespochybniteľné, že ich v

mobile mala.

Vzhľadom na vyššie uvedené má obhajoba za to, že prokurátor jednoznačne nepreukázal, že by
obžalovaný násilím alebo pod hrozbou násilia donútil poškodenú k súloži , alebo zneužil jej bezbrannosť
tak, ako to predpokladá ustanovenie § 199 ods. 1 Tr. zák. a zároveň, keďže nepreukázal spáchanie

trestného činu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák., nedokázal preukázať ani spáchanie trestného
činu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedla, že sa pridržiava písomných dôvodov
odvolania okresnej prokurátorky, navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil

okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Ak by však odvolací súd dospel k záveru o akceptácii
výroku o vine, poukázala na to, že pri uložení trestu mal byť obžalovanému ukladaný trest aj podľa §
38 ods. 5 Tr. zák., pretože predošlé odsúdenie nebolo zahladené a bolo za spáchaný zločin. Preto sa
obžalovaný dopustil opätovného zločinu a dolná hranica trestnej sadzby je v tomto prípade 6 rokov a 6
mesiacov. Odvolanie obžalovaného navrhla ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí sa tak isto pridržiavala všetkých ich písomných
vyjadrení v tejto veci. Poukázala na to, že obžalovaný sa nedopustil trestného činu vydierania a
znásilnenia a tieto trestné činy mu neboli preukázané. Preto nesúhlasila so záverom prokurátorky, pokiaľ
ide o dôvody vo vzťahu k týmto trestným činom. Pokiaľ ide o výrok o treste, poukázala na to, aby

obžalovanémuboluloženýtrestzavšetkýchpoľahčujúcichokolností,ktoréboliuvedenévichpísomných
vyjadreniach a z tohto dôvodu požiadala, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil
okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátorky
a obžalovaného U. G. boli čiastočne dôvodné.

V rámci prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého

rozsudku v zmysle § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

K zistenému skutkovému stavu vo vzťahu k žalovanému trestnému činu znásilnenia podľa § 199 ods.
1, 2 písm. b) Tr. zák. a trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. okresný

súd správne konštatoval, že obžalovaný U. G. poprel, že by maloletú Y. M. znásilnil, ale priznal, že s
poškodenou mal pohlavný styk, pričom vedel, že poškodená nemá 15 rokov. Chodili spolu v období
novembra 2019. Poškodená s ním mala pohlavný styk dobrovoľne. Je odhodlaný platiť výživné na dieťa
maloletej poškodenej Y. M., spáchanie činu oľutoval.

Naproti tomu poškodená maloletá Y. M. na hlavnom pojednávaní usvedčovala obžalovaného zo
znásilnenia, ona pohlavný styk nechcela, pričom uviedla, že obžalovaného poznala z videnia. Stalo
sa to v zime v roku 2019. Výpoveď maloletej poškodenej však prvostupňový súd mal vyvrátenú, a to
svedeckými výpoveďami J. J., E. F., H. R. a U. G., ktorí uviedli, že obžalovaný a maloletá poškodená sapoznali, že maloletá poškodená chodila za obžalovaným k nemu domov, navyše svedkyňa U. G. uviedla,
že obžalovaný jej potvrdil, že poškodená maloletá bola jeho priateľkou v zime roku 2019. Aj tvrdenie
poškodenej maloletej, že v minulosti nemala pohlavný styk, mal súd vyvrátené lekárskou správou z

28.05.2020, z ktorej vyplynulo, že poškodená mala už v minulosti pohlavný styk. Navyše zmenila aj dobu
spáchania skutku, kedy najprv tvrdila, že k znásilneniu došlo v marci 2020, následne uvádzala, že k
tomu došlo v novembri 2019.

V neposlednej rade mal súd preukázané z komunikácie zo sociálnych sietí z mája 2020 so svedkyňou

G. D., že už vtedy poškodená maloletá vedela, že kto je otcom jej dieťaťa, že na polícii bude tvrdiť, že
ju niekto neznámy znásilnil.

Vzhľadom na nepravdy, ktoré uvádzala maloletá poškodená na hlavnom pojednávaní o tom, že
obžalovaného poznala len z videnia, že u obžalovaného doma nebola, že to bol jej prvý pohlavný styk, a
vzhľadom na to, že urobila zmenu datácie skutku z marca 2020 na november 2019, ktorú aj súdny znalec

v znaleckom posudku č. 14/2020 zo dňa 15.01.2020 vyhodnotil vierohodnosť poškodenej maloletej ako
nejednoznačnú, celkovo čiastočne zníženú. Rovnako zo záveru znaleckého posudku č. 74/2020 zo dňa
25.10.2020 vypracovaného MUDr. D. vyplynulo, že poškodená klamala, že obžalovaného nepozná. Tak
isto z fotografií extrahovaných znalcom z mobilu poškodenej bolo preukázané, že poškodená nehovorila
pravdu.

Vzhľadom na zistený skutkový stav potom prvostupňový súd správne vyhodnotil vierohodnosť výpovede
maloletej poškodenej ako pochybnú. Preto musel konštatovať, že nebolo jednoznačne preukázané, že
by obžalovaný násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donútil maloletú poškodenú k súloži alebo
zneužil jej bezbrannosť tak, ako to predpokladá ustanovenie § 199 ods. 1 Tr. zák.

Odvolací súd sa s vyhodnotením ustáleného skutkového stavu plne stotožnil s prvostupňovým súdom a
pokiaľ ide o hodnotenie vykonaných dôkazov okresnou prokurátorkou, toto krajský súd vyhodnotil ako
neopodstatnené a nezodpovedajúce zistenému skutkovému stavu.

Na druhej strane mal prvostupňový súd preukázané, že obžalovaný mal pohlavný styk s maloletou
poškodenou dobrovoľne (neboli zistené žiadne známky násilia na tele poškodenej) a opak v tomto smere
nebol bez akýchkoľvek pochybností preukázaný, pričom obžalovaný s maloletou poškodenou splodili
dieťa.

Takto vyhodnotený skutkový stav potom okresný súd správne prekvalifikoval oproti obžalobe na zločin
sexuálnehozneužívaniapodľa§201ods.1Tr.zák.,pretožeobžalovanývykonalsúložsosoboumladšou
ako 15 rokov.

Pokiaľ ide o výrok o treste, odvolací súd konštatuje, že pri určovaní výmeru trestu dospel k odlišným

záverom ako prvostupňový súd. Predovšetkým v osobe obžalovaného okresný súd správne konštatoval,
že tento nebol z miesta bydliska negatívne hodnotený, jeho správanie nebolo prejednávané komisiou
verejného poriadku. Doposiaľ nebol ani priestupkovo postihnutý, bol však v roku 2019 1-krát súdne
potrestaný za rovnakú trestnú činnosť, ako sa prejednávala v tejto trestnej veci, pričom mu bol uložený
podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov na skúšobnú dobu 12 mesiacov, teda do

09.07.2020. Trestnej činnosti sa teda dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Okresný
súd potom obžalovanému správne priznal jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák.,
teda že už bol za trestný čin odsúdený.

Pochybil však v tom, že obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. d) Tr. zák.

tak, ako to požadovala obhajoba, že spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých a že pri
ukladaní trestu neaplikoval ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák. tak, ako to požadovala prokuratúra, keďže
obžalovaný sa dopustil opakovane spáchania zločinu.

K týmto námietkam obhajoby a prokuratúry odvolací súd prihliadol a preto v napadnutom rozsudku zrušil

výrok o treste a rozhodujúc sám uložil obžalovanému U. G. trest odňatia slobody vo výmere 4 roky
nepodmienečne a pre výkon trestu obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia.Pri ukladaní trestu obžalovanému odvolací súd pri rovnosti priťažujúcich a poľahčujúcich okolností musel
prihliadnuť aj na ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák. tak, ako to požadovala krajská prokurátorka a upraviť
trestnú sadzbu pre obžalovaného v rozmedzí 6 rokov a 6 mesiacov až 10 rokov. Takto upravená

trestná sadzba však neumožňovala obžalovanému uložiť spravodlivý a primeraný trest, preto vzhľadom
na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného krajský súd mu uložil trest za použitia ustanovenia § 39
ods. 1, 3 písm. e) Tr. zák. a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 4 roky nepodmienečne. Keďže
obžalovaný v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestnej činnosti nebol vo výkone trestu odňatia
slobody za úmyselný trestný čin, preto ho odvolací súd pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia. S ostatnými závermi okresného súdu sa odvolací súd stotožnil
a v podrobnostiach naň poukazuje. Takto uložený trest krajský súd vyhodnotil ako vyhovujúci zákonným
podmienkam pre generálnu a individuálnu prevenciu. Súčasne takto uložený trest splní svoj účel v
zmysle § 34 Tr. zák.

Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

tohto rozsudku.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Tr.
por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.