Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, November 28, 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7CdoGp/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8221202116
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Brňák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:8221202116.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu JUDr. V. V. ml., advokáta so sídlom L. námestie
XX, Z., IČO: 35 370 556, proti žalovanej PhDr. W. Q., bývajúcej v Z., X. rad XXXX/X, zastúpenej
JUDr. Alexandrom Farkašovským, so sídlom v Košiciach, Němcovej 30, o neúčinnosť právneho úkonu,
vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 5C/42/2021, o dovolaní generálneho prokurátora proti
uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 9. júna 2022 sp. zn. 12Co/24/2022, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Prešove z 9. júna 2022 č. k. 12Co/24/2022-130 z r u š u j e a vec mu
vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 15. februára 2022 č. k.
5C/42/2021-97 prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde
Bardejov pod sp. zn. 2Csp/22/2021. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou

domáha voči žalovanej určenia, že právny úkon - kúpna zmluva zo dňa 28.9.2020 uzatvorená medzi
predávajúcim V. M. a žalovanou ako kupujúcou je voči nemu neúčinným právnym úkonom z dôvodu,
že V. M. ako jeho klient po právoplatnom skončení konania, v ktorom ho zastupoval nezaplatil trovy
právneho zastúpenia vo výške 2.711,28 eur. Upomínací súd platobným rozkazom zo dňa 29. decembra
2020 zaviazal V. M. k povinnosti zaplatiť žalobcovi 2.711,28 eur s príslušenstvom, proti ktorému
rozhodnutiu bol podaný odpor. Aktuálne dané konanie prebieha pred Okresným súdom Bardejov pod sp.

zn.2Csp/22/2021.Žalobcapretonavrholkonanievpredmetnejveciprerušiťdoprávoplatnéhoskončenia
konania vedeného na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 2Csp/22/2021, v ktorom sa rieši pohľadávka
voči dlžníkovi V. M.. Podľa súdu prvej inštancie, nakoľko výsledok konania pred Okresným súdom
v Bardejove sp. zn. 2Csp/22/2021 bude mať bezpochyby priamy neoddeliteľný vplyv na posúdenie
prejednávanej veci zo strany súdu, nakoľko jedným z predpokladov úspešnosti odporovacej žaloby
je existencia vymáhateľnej pohľadávky a práve v predmetnom konaní sa o nej rozhoduje, výsledok

uvedeného konania môže mať vplyv aj na rozhodnutie o odporovacej žalobe (poukázal pritom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/253/2012).

2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) zhora označeným uznesením zmenil odvolaním
žalovanej napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu tak, že návrh žalobcu na prerušenie konania
zamietol. Zmeňujúce rozhodnutie odôvodnil zmenou judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

na ktorú sa prvoinštančný súd odvolával pri rozhodovaní napadnutým uznesením vo vzťahu k výkladu
pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ pre účely odporovacích žalôb ako jedného z predpokladov úspešnosti
odporovacej žaloby. Pre úspešnosť odporovacej žaloby už preto nemožno za vymáhateľnú pohľadávku
považovať žalovateľnú pohľadávku ale pohľadávku, ktorá bola priznaná vykonateľným rozhodnutím
alebo iným titulom. Na základe uvedeného je preto potrebné konštatovať, že v danom prípade
neboli dané dôvody na prerušenie predmetného konania do právoplatného skončenia konania sp. zn.

2Csp/22/2021. Súd prvej inštancie tak postupoval nesprávne, keď vyhovel návrhu žalobcu a predmetné
konanie prerušil do právoplatného skončenia konania sp. zn. 2Csp/22/2021.3. Na podnet žalobcu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)
proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie v zmysle § 458 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), v ktorom navrhol napadnuté
uznesenie zmeniť tak, že potvrdí odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu, alternatívne,
aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu
na ďalšie konanie. V dovolaní namietal arbitrárnu a absurdnú interpretáciu práva odvolacieho
súdu, ktorá sa javí svojvoľnou a neudržateľnou. V tejto súvislosti poukázal na interpretáciu pojmu

„vymáhateľná pohľadávka“ na účely odporovacej žaloby v súdnej praxi. Rozhodnutie odvolacieho
súdu je podľa generálneho prokurátora založené na nepochopení textu odôvodnenia rozhodnutia sp.
zn. 6Cdo/237/2017, čím odvolací súd postavil žalobcu do situácie, kedy súd prvej inštancie nemôže
vec vyriešiť inak, ako zamietnutím odporovacej žaloby z čisto formálnych a nelogických dôvodov
len preto, lebo žalobca zatiaľ nedisponuje exekučným titulom, ktorý sa snaží získať v inom spore.
S prihliadnutím na prekluzívnu lehotu na podanie odporovacej žaloby a priemernú dĺžku konania

tak odvolací súd interpretoval inštitút odporovacej žaloby tak, že by táto bola v praxi nepoužiteľná.
Pochybenie odvolacieho súdu pri interpretácii práva má v zmysle uvedeného podľa generálneho
prokurátoratakúintenzitu,žejepodľa§458ods.2CSPneudržateľné.Vďalšejčastipodanéhodovolania
namietal procesné vady, ktorých intenzita by nezaložila prípustnosť dovolania generálneho prokurátora,
avšak ich považuje za účelne uviesť a navrhuje, aby dovolací súd tieto vady odvolaciemu súdu vytkol,

čímprispejekzjednocovaniuprávnejpraxe.Generálnyprokurátorpoukázalnato,žeodvolacísúdzmenil
rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodov, ktoré žalovaná neuviedla ako odvolacie dôvody aj napriek
tomu, že je v spornej veci odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný. Ďalej upozornil na to, že odvolací
súd vydal rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, hoci po správnosti súd o návrhu
na prerušenie konania zamietajúce rozhodnutie nevydáva. V závere svojho dovolania vymedzuje, že

podmienku subsidiarity dovolania generálneho prokurátora považuje za splnenú, keď žalobca nemá k
dispozícii iný prostriedok nápravy. Rovnako považuje za splnenú podmienku proporcionality, keď záujem
na zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmý, nakoľko z dôvodu omylu pri posudzovaní pravidla
interpretovaného v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/237/2017 odvolací súd vytvoril pre ďalší priebeh konania
neriešiteľnú situáciu, kedy by súd prvej inštancie rozhodoval v merite veci na základe právnej úvahy

odvolacieho súdu, ktorý konal len o procesnej otázke. V zmysle uvedeného je preto potrebné podľa
generálnehoprokurátorajudikovať,žeaksúdybudúvykladaťpojem„vymáhateľnápohľadávka“naúčely
odporovacej žaloby ako „pohľadávka osvedčená exekučným titulom“, potom je na mieste obligatórne
prerušenie konania o odporovacej žalobe až do času, kým žalobca získa exekučný titul.

4. Žalobca sa vo svojom vyjadrení v plnom rozsahu stotožnil s podaným dovolaním, a navrhol
dovolaciemu súdu rozhodnúť tak, ako to uviedol generálny prokurátor vo svojom dovolaní.

5. Žalovaná k dovolaniu generálneho prokurátora písomne uviedla, že z obsahu podaného dovolania
nie je zrejmé, čoho sa ako dovolateľ dovoláva, keďže jeho procesný návrh zrušiť uznesenie odvolacieho

súdu a potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie nekorešponduje s jeho odôvodnením. Žalovaná
rovnako poukázala na to, že generálny prokurátor nenapáda samotný výrok uznesenia odvolacieho
súdu ale jeho odôvodnenie s tým, že odvolací súd má podľa generálneho prokurátora podať záväzný
právny názor, na základe ktorého má súd prvej inštancie žalobu zamietnuť, čím podľa žalovanej
generálny prokurátor poukázal na to, že pri zachovaní procesného stavu, ktorý je relevantný aj v tomto

súdnom konaní nie je dôvod na prerušenie konania. Ďalej žalovaná zdôraznila, že v súdnom konaní
prebiehajúcom na Okresnom súde Bardejov o neúčinnosti právneho úkonu doposiaľ nebolo nariadené
súdne pojednávania, a stranám sporu nie je známy predbežný právny názor súdu. S ohľadom na §
42a Občianskeho zákonníka je podľa žalovanej logické, že právna otázka zvýrazňovaná žalobcom
nie je jedinou relevantnou právnou otázkou od ktorej závisí meritórne rozhodnutie súdu. Súd tak

nemôže prisvedčiť tej strane sporu, ktorá na jednej strane uplatňuje pohľadávku zjavne neúspešne,
a zároveň podáva návrh na prerušenie konania o neúčinnosti právneho úkonu. Súd prvej inštancie
podľa žalovanej pri rozhodovaní o prerušení konania nezohľadnil v žiadnom rozsahu, že žalovaná s
prerušením nesúhlasila a že mala za to, že žaloba je zo strany žalobcu podaná účelovo. V ďalšej časti
vyjadrenia žalovaná poukazuje na dôvody, pre ktoré sa podľa nej žalobca neúspešne domáha svojich

práv. Následne zopakovala argumentáciu predostretú v konaní pred súdom prvej inštancie týkajúcu
sa konania vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 2Csp/22/2021. Na základe uvedeného
žalovaná navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie generálneho prokurátora odmietol
alebo alternatívne zamietol v zmysle dotknutých právnych predpisov.6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie generálneho prokurátora podal oprávnený subjekt v zákonom stanovenej lehote (§ 461

CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 464 CSP v spojení s § 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie
generálneho prokurátora je prípustné a dôvodné a preto ním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu
je potrebné zrušiť.

7. Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu je prípustné dovolanie generálneho prokurátora, ak to vyžaduje

ochrana práv a túto ochranu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť
inými právnymi prostriedkami (§ 458 ods. 1 CSP).

8. Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné iba za predpokladu, že právoplatné rozhodnutie súdu
porušuje právo na spravodlivý proces alebo trpí vadami, ktoré majú za následok závažné porušenie
práva spočívajúce v právnych záveroch, ktoré sú svojvoľné alebo neudržateľné a ak potreba zrušiť

rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty
(§ 458 ods. 2 CSP).

9. Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu strany (§ 458 ods. 3 CSP).

10. Na konanie o dovolaní generálneho prokurátora sa primerane použijú ustanovenia o dovolaní, ak
tento zákon neustanovuje inak (§ 464 CSP).

11. S prihliadnutím na doterajšiu judikatúru ESĽP zastáva dovolací súd názor, že ustanovenie §
458 ods. 1 CSP pripúšťa interpretáciu, že generálny prokurátor (ak dospeje k záveru o existencii

fundamentálnej procesnej vady) je oprávnený podať dovolanie generálneho prokurátora vtedy, keď
strana sporu nemohla predtým sama svojou procesnou aktivitou - v tomto prípade podaním odvolania
- dosiahnuť nápravu procesnej vady alebo nesprávnosti a domôcť sa ochrany svojich práv. Dovolací
súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 331/2006, kde ústavný
súd vyjadril záver, že ochrana poskytovaná mimoriadnym opravným prostriedkom je prípustná vtedy, ak

osoba, ktorá sa domáha podania takéhoto mimoriadneho opravného prostriedku, nemala k dispozícii
zákonom dovolené a efektívne prostriedky na ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov
(najmä podaním niektorého z opravných prostriedkov vrátane mimoriadnych opravných prostriedkov). V
predmetnom prípade žalobca nemal procesnú možnosť podať odvolanie voči (dovolaním generálneho
prokurátora napadnutému) uzneseniu súdu odvolacieho súdu z uznesenie z 9. júna 2022 č. k.

12Co/24/2022-130, ktorým zmenil na odvolanie žalovanej napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu
tak, že návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol a teda objektívne nemal k dispozícii zákonom
dovolené a efektívne prostriedky na ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov (napr.
podaním niektorého z opravných alebo mimoriadnych opravných prostriedkov).

12. Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie generálneho prokurátora je
(procesne) prípustné a preto pristúpil k skúmaniu, či generálnym prokurátorom napadnuté právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu porušuje právo žalobcu na spravodlivý proces, alebo trpí vadami, ktoré
majú za následok závažné porušenie práva, prípadne či potreba zrušiť napadnuté rozhodnutie prevyšuje
nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty.

13.Veriteľsamôžedomáhať,abysúdurčil,žedlžníkoveprávneúkonypodľaodsekov2až5,akukracujú
uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj
vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už
bol uspokojený (§ 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka).

14. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť
svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi
(§116a117)aleboktorédlžníkurobilvuvedenomčasevprospechtýchtoosôbsvýnimkouprípadu,

keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať (§
42a ods. 2 Občianskeho zákonníka).15. Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne
konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na
také konanie podnet (§ 164 CSP).

16. Zmyslom žaloby podľa ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka (odporovacej žaloby) je -
uvažované z pohľadu žalujúceho veriteľa - dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že je
voči nemu neúčinný dlžníkom urobený právny úkon. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe
vyhovené, potom predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe titulu spôsobilého na výkon

rozhodnutia (exekučného titulu), vydaného proti dlžníkovi, domáhať nariadenia výkonu rozhodnutia
(exekúcie) postihnutím toho, čo odporovaným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho
majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený. V prípade, že
uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné (napr. preto, že osobe, v prospech ktorej dlžník
odporovaný právny úkon uskutočnil, už takto získané majetkové hodnoty nepatria), môže sa veriteľ -
miesto určenia neúčinnosti právneho úkonu - domáhať, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho

úkonu dlžníka vznikol prospech, vydal takto získané plnenie. Odporovacia žaloba je teda právnym
prostriedkom slúžiacim na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v konaní o výkon rozhodnutia
(exekučnom konaní), a to postihnutím vecí alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným
právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške úkonu.

17. Požiadavka, aby pohľadávka veriteľa bola vymáhateľná, obsiahnutá v ustanovení § 42a ods.
1 Občianskeho zákonníka, nevymedzuje podmienku odporovateľnosti právnym úkonom dlžníka, ale
aktívnu vecnú legitimáciu na odporovaciu žalobu; podmienky, za ktorých veriteľ môže právnym úkonom
dlžníka odporovať, určuje ustanovenie § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právny úkon dlžníka je za
podmienokuvedenýchvustanovení§42aods.2Občianskehozákonníkaodporovateľnýnielenvtedy,ak

pohľadávka veriteľa bola vymáhateľná už v čase, keď bol urobený, ale aj v prípade, že bol urobený skôr,
než sa veriteľova pohľadávka voči dlžníkovi stala vymáhateľnou. Odporovacej žalobe možno vyhovieť
vtedy, ak pohľadávka žalujúceho veriteľa bola vymáhateľná v čase rozhodovania súdu. V prípade, že v
čase rozhodovania súdu o odporovacej žalobe nie je pohľadávka žalobcu za dlžníkom ešte vymáhateľná
a že sa žalobca domáha priznania tejto pohľadávky v inom konaní (napríklad na súde), je spravidla

daný dôvod na prerušenie konania o odporovacej žalobe podľa ustanovenia § 167 CSP (rozhodnutie
najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/253/2012).

18. V posudzovanom prípade bolo nižšími súdmi zistené, že žalobca sa domáha prisúdenia svojej
pohľadávky voči V. M. v konaní, vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 2Csp/22/2021,

ktoré nebolo v čase rozhodovania súdov oboch inštancií v tejto veci dosiaľ právoplatne skončené. Už z
tohto dôvodu nemôže byť o žalobe na určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 28.9.2020 uzatvorenej
medzi predávajúcim V. M. a žalovanou ako kupujúcou, rozhodnuté; otázka, či ide o vymáhateľnú
pohľadávku, je totiž predmetom iného (v tom/to čase neskončeného) konania. Za tejto situácie malo
byť konanie o určenie neúčinnosti predmetnej kúpnej zmluvy na návrh žalobcu súdom prerušené podľa

ustanovenia § 167 CSP až do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bardejov
pod sp. zn. 2Csp/22/2021 (k čomu správne pristúpil súd prvej inštancie), pretože v ňom bola riešená
otázka, ktorá mala význam pre rozhodnutie súdu o odporovacej žalobe. Nesprávnym je tým potom práve
záver odvolacieho súdu o nesplnení zákonných podmienok na prerušenie predmetného konania do
právoplatného skončenia konania sp. zn. 2Csp/22/2021.

19. Porušením ustanovenia § 167 CSP odvolacím súdom napadnutým uznesením došlo bezpochyby k
porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, preto je nutné tento stav napraviť v rámci predmetného
dovolacieho konania iniciovaného mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora.

20. Najvyšší súd je si vedomý, že praktické problémy spojené s odporovacími žalobami sú spojené
predovšetkým so znením ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka vymedzujúceho aktívnu
vecnú legitimáciu. Podľa tohto ustanovenia sa môže domôcť určenia relatívnej neúčinnosti právneho
úkonuibaten,ktomávočiosobe,ktorásvojimúkonomukrátilaveriteľa,vymáhateľnúpohľadávku.Súdna
prax sa ale neskôr ustálila na výklade, že postačuje, aby pohľadávka bola vymáhateľná v okamihu

súdneho rozhodnutia (porov. rozsudok najvyššieho súdu 6Cdo/237/2017). Avšak ani týmto riešením
nie sú odstránené všetky problémy. V praxi sa totiž môže stať, že súd rozhodne o odporovacej žalobe
skôr, ako je právoplatne skončené iné konanie, v ktorom sa rozhoduje o vymáhateľnej pohľadávke. Túto
situáciu je ale možné vyriešiť práve podľa § 167 CSP a to tak, že pokiaľ v čase rozhodovania súduo odporovacej žalobe nie je pohľadávka žalobcu za dlžníkom ešte vymáhateľná a pokiaľ sa žalobca
domáha priznania tejto pohľadávky v inom konaní (daný prípad), je spravidla daný dôvod na prerušenie
konaniaoodporovacejžalobe,kčomusprávnepristúpilajsúdprvejinštancie,ktorérozhodnutieodvolací

súd napadnutý uzneseným nesprávne zmenil tak, že návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. K
uvedenému treba dodať aj to, že pokiaľ odvolací súd nevidel v danej veci dôvody na prerušenie konania,
bol povinný svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť, čo v danom prípade naplnené nebolo.

21. Z uvedených dôvodov dovolací súd dovolaniu generálneho prokurátora vyhovel a napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu podľa § 464 CSP s použitím ustanovenia § 449 ods. 1 CSP zrušil.

22. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§
464 CSP v spojení s § 453 ods. 3 CSP).

23. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.