Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, May 10, 2021

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 2Er/868/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7502890118
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Joščáková
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2021:7502890118.2

Uznesenie

Okresný súd Košice - okolie v exekučnej veci oprávneného: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom
Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinnému: U. M., O.. XX.XX.XXXX, V. E. XX, v konaní
o vymoženie 52,11 eur (1.570,- Sk) s prísl.

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych

predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. z a m i e t a .

II. Námietky oprávneného voči upovedomeniu o zastavení starej exekúcie z a m i e t a.

III. Námietky oprávneného voči paušálnym trovám o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a na žiadosť súdneho exekútora vydal poverenie
na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky v sume 52,11 eur s príslušenstvom. Súdnemu
exekútorovi bolo poverenie na vykonanie exekúcie doručené dňa 27.08.2002.

2. Dňa 11.03.2020 súdny exekútor JUDr. Michal Mazúr, Exekútorský úrad Košice, so sídlom Štúrova
17, Košice, vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie EX 328/2002 podľa zákona č. 233/2019

Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od
01.01.2020, pretože podľa § 2 ods. 1 písm. a) od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie uplynula
rozhodná doba piatich rokov, k predĺženiu rozhodnej doby nedošlo a nejde o takú starú exekúciu, ktorá
sa nezastavuje. Zároveň súdny exekútor vyzval oprávneného na zaplatenie trov starej exekúcie.

3. Voči upovedomeniu o zastavení starej exekúcie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote

námietky, ktoré odôvodnil tým, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v rozpore so
zákonom 233/2019 Z. z.. Exekúcia podľa oprávneného nebola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií
do 30.06.2016, preto súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov. Oprávnený tiež namieta,
že upovedomenie o zastavení starej exekúcie neobsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie starej
exekúcie odôvodňujú a preto je nepreskúmateľné. Oprávnený sa domnieva, že zákonom č. 233/2019
Z. z. je obmedzené vlastnícke právo oprávneného a to bez akéhokoľvek verejného záujmu a akejkoľvek

primeranej náhrady, pričom je ohrozená vymáhateľnosť práva oprávneného a jeho zákonná ochrana.
Taktiež je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, keďže vylučuje právo oprávneného na súdnu
ochranu. Oprávnený preto v rámci námietok podal podnet, aby súd podľa § 74 písm. d) zákona č.
314/2008 Z.z. podal návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky o súlade
zákona č. 233/2019 Z.z. s čl. 20 ods. 1,4 a 5, čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 63 Zmluvy
ofungovaníEurópskejúnie.OprávnenýsúdunavrholexekučnékonaniedorozhodnutiaÚstavnéhosúdu

prerušiť.4. Súdny exekútor sa k podaným námietkam vyjadril tak, že tieto pokladá za nedôvodné a navrhol súdu,
aby ich zamietol.

5. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len ,,Ústava
SR“), ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými
zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

6. Podľa čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy SR, ústavný súd začne konanie, ak podá návrh súd.

7. Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy SR, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho
časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému
zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie
konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd

záväzný.

8. Podľa § 74 písm. d) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 ústavy o súlade právnych
predpisov nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou,

s ktorou vyslovila súhlas národná rada a ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, môže podať súd v súvislosti s prejednávanou vecou.

9. Podľa § 243 h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len„Exekučnýporiadok“),vúčinnomznení,aktentozákonv§243iaž243kneustanovujeinak,exekučné

konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak to povaha
veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

11. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak osobitný zákon
neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po
skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného poriadku.

12. Podľa § 162 ods.1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd
konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o
súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie
konania.

13.Podľa§233aExekučnéhoporiadkuvúčinnomznení,postupukončeniaexekučnýchkonanízačatých
pred 01.04.2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.03.2017 upravuje osobitný zákon. Týmto
osobitným zákonom je zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní účinný od
01.01.2020.

14. Podľa § 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj „ZoUNEK“ alebo zákon č. 233/2019 Z. z.), upravuje sa týmto zákonom
postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017 a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie.

15. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak
a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2,
b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom
alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok
nepatrnej hodnoty,

c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo
d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;
na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.16. Podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vydá upovedomenie o zastavení
starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom

formáte.

17. Podľa § 5 ods. 2 písm. d) ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje zákonné
ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia
starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú.

18. Podľa § 6 ods. 4 písm. b) ZoUNEK, exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak ide o starú
exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.

19. Podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v
rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky.

Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

20. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie
o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne.
Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému a

exekútorovi.

21. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 488/2017, všeobecný súd má
možnosť prerušiť exekučné konanie, ktoré sa pred ním vedie, pre účely podania návrhu na začatie
konania o súlade právnych predpisov, s ohľadom na čl. 144 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej

republiky v znení neskorších predpisov.

22. Účastník konania nemá právny nárok na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP
na vlastnú žiadosť, avšak má možnosť predniesť súdu svoje argumenty o tom, že skutkový a právny
stav konania v jeho veci odôvodňuje uplatnenie postupu súdu podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Toto

právo účastníka konania je obsiahnuté v ľudskom práve na prístup k súdu a zároveň v základnom práve
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, a preto je implikované v § 162 ods. 2 CSP („Súd
konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí
strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.“). Formulácia „súd konanie preruší
aj bez návrhu“ vytvára súdu príležitosť, aby konanie prerušil aj na návrh. Účastník konania navrhujúci

prerušenie konania za účelom rozhodnutia ústavného súdu o súlade právneho poriadku s Ústavou SR
má v takom prípade právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania zo zorného uhla namietnutého porušenia Ústavy.

23. Právomoc všeobecných súdov vyvolať pred Ústavným súdom Slovenskej republiky konanie o súlade

právneho poriadku nie je absolútna a vzniká iba ak sú splnené dve podmienky, a to v prípade, ak
sa nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu nižšej ako ústavnej sily s Ústavou SR spája s
„prejednávanou vecou“, a preto sa očakáva jeho priamy účinok na rozhodnutie v konkrétnom spore, a
v prípade, ak „sa súd domnieva”, že medzi podústavným všeobecne záväzným právnym predpisom a
Ústavou SR je nesúlad. Podľa právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, všeobecný súd

splní podmienku čl. 144 ods. 2 Ústavy SR, t. j. „domnieva sa“ iba vtedy, ak je presvedčený o nesúlade
prameňa práva s ústavou, resp. ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 alebo
zákonom.

24. V predmetnej exekučnej veci súd po preskúmaní návrhu oprávneného na prerušenie konania za

účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej
republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. nie je presvedčený o nesúlade namietaného právneho
predpisu s Ústavou SR. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že nie je splnená podmienka pre
podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 1 v
spojení s čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy SR.

25. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP možno prerušiť konanie iba v tom prípade, ak súd dospel k
záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou, so zákonom
alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, a teda nie v prípade, ak ktakému záveru dospel účastník konania. Na základe uvedeného súd zamietol návrh oprávneného na
prerušenie konania, pretože nezistil dôvod na takýto postup. Súd nie je presvedčený o rozpore zákona
č. 233/2019 Z. z. s Ústavou SR. Zákonom č. 233/2019 Z. z. sa oproti Exekučnému poriadku dopĺňajú

dôvody na zastavenie exekúcie, pričom za splnenia zákonných podmienok sú staré exekúcie zastavené
zo zákona. Od účinnosti Exekučného poriadku až doposiaľ bol tento mnohokrát novelizovaný a postupne
boli dopĺňané, resp. menené dôvody zastavenia exekúcií až do dnešnej podoby a dôvody zastavenia
exekúcií napokon vyplývali a vyplývajú aj z iných zákonov a v určitom období sa exekúcie za splnenia
zákonných podmienok zastavovali nie rozhodnutím súdu ale zo zákona. Rovnako tak zo zákona sú

zastavované staré exekúcie, pričom tieto definoval zákonodarca a pre ich zastavenie určil podmienky.
Tieto sú vymedzené jasne, zrozumiteľne a súd sa nestotožňuje s názorom, že je tu rozpor s Ústavou SR.
Zákonvžiadnomprípadenenarúšaprincípdeľbymociasúdjetohonázoru,žepojudikovanípohľadávky
v procese jej vymáhania je ukončenie vymáhania (exekúcie) iba otázkou procesného prostriedku jej
ukončenia a nejde o zásadnú otázku, ktorá by mala byť zverená výlučne do kompetencie súdu. Spôsob
ukončenia exekúcie, či už rozhodnutím súdu, zo zákona alebo postupom exekútora je len otázkou

procesného úkonu, ktorý v žiadnom prípade nie je v rozpore s Ústavou SR. Súd tiež podotýka, že
ZoUNEKumožňujeoprávnenémuvyužiťopravnýprostriedokprotivydanémuupovedomeniuozastavení
starej exekúcie, a to formou námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. Uvedeným
mechanizmom sa zachováva právomoc súdnych orgánov rozhodovať v exekučnom konaní, a zároveň
sa tým vytvára prostriedok, ktorým súd dokáže preveriť splnenie podmienok pre zastavenie starej

exekúcie. Súd sa nestotožňuje s tým, že ZoUNEK by mal byť v rozpore s Ústavom SR ani z akéhokoľvek
iného dôvodu uvedeného oprávneným, pretože zastavenie starej exekúcie nie je prekážkou rozhodnutej
veci, oprávnený má stále možnosť podať nový návrh na vykonanie exekúcie a ak súd na základe
opätovného návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu
majetku podliehajúcemu starej exekúcii ostávajú zachované a oprávnený má nárok aj na náhradu

súdneho poplatku za nový návrh. Z tohto hľadiska nie je podľa názoru súdu ZoUNEK retroaktívnym,
nenarúša právnu istotu oprávneného a taktiež neporušuje jeho právo vlastniť majetok. Pokiaľ podľa
ZoUNEK oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s podaním nového návrhu s výnimkou
súdneho poplatku a pokiaľ oprávnený má nahradiť paušálne trovy, tak takéto ustanovenia tiež nie
sú v rozpore s Ústavou a zjavne tam, kde nebolo minimálne po dobu 18 mesiacov nič vymožené,

pričom exekútor si svoju prácu urobil a vynaložil vlastné prostriedky na jednotlivé úkony. Oprávnený
znáša takéto trovy tak, ako pri zastavení exekúcie pre nemajetnosť podľa Exekučného poriadku. To, že
nemajetnosť neposudzuje súd, ale je stanovená zákonná fikcia za splnenia konkrétnych podmienok, nie
je v rozpore s Ústavou SR, naopak, takéto definovanie starých exekúcií zrelých na zastavenie z dôvodu
uplynutia rozhodnej doby je prvkom vnášajúcim do exekúcií právnu istotu, hospodárnosť a zefektívnenie

exekučných konaní, pretože za splnenia stanovených podmienok je zastavená každá exekúcia tieto
spĺňajúce, čím sa v značnej miere eliminuje rôzny postup exekútorov a exekučných súdov v obdobných
veciach. Pokiaľ ide o paušálne trovy exekúcie, tak vo vzťahu k ním sú námietky neprípustné a pokiaľ
oprávnený namieta protiústavnosť aj tých častí zákona, ktoré upravujú paušálne trovy, tak ani s týmto
názorom sa súd nestotožňuje, pretože aj doposiaľ boli oprávnení v exekúciách povinní znášať trovy v

prípade zastavenia exekúcií pre nemajetnosť povinného, pričom vyhláškou bola stanovená minimálna
odmena exekútora, ktorý mal okrem toho nárok aj na ďalšie náhrady.

26. Vzhľadom na uvedené, súd návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu
na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti

zákona č. 233/2019 Z. z. považuje za nedôvodný a zamietol ho.

27. Námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie sú procesným inštitútom, ktorým zákon
umožňuje oprávnenému brániť sa proti nedôvodne zastavenej exekúcii. Exekučný súd v konaní
o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť

zastavenia starej exekúcie a námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie posudzuje v čase
rozhodnom pre zastavenie starej exekúcie.

28. Oprávnený namietal, že súdny exekútor vo vydanom upovedomení o zastavení starej exekúcie

neuviedol opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú. V rámci rozhodovania o
námietkach oprávneného doručil súdny exekútor súdu aj upovedomenie o zastavení starej exekúcie.
Súd predmetné upovedomenie preskúmal a zistil, že súdny exekútor v ňom v zmysle § 5 ods. 2 písm.
d) ZoUNEK uviedol tak zákonné ustanovenie podľa ktorého k zastaveniu starej exekúcie došlo, akoaj slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie vrátane stručného opisu skutočností, ktoré
zastavenie starej exekúcie odôvodňujú.

29. Oprávnený ďalej namietal, že v konaní existujú okolnosti podľa § 6 ods. 4 písm. b) ZoUNEK, pre
ktoré exekútorovi nevznikol nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie.

30. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 veta prvá ZoUNEK, v námietkach môže oprávnený namietať len
to, že exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie v rozpore so zákonom, pričom rozpor

by mal spočívať v tom, že k zastaveniu starej exekúcie nedošlo, a teda že buď nejde o starú exekúciu
v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 ZoUNEK, alebo existujú skutočnosti, ktoré bránia zastaveniu starej
exekúcie. V procese ukončenia starých exekúcii ZoUNEK jednoznačne upravuje výšku paušálnych trov
exekúcie, subjekt, ktorý je povinný ich zaplatiť a okolnosti, za ktorých exekútorovi paušálna náhrada trov
zastavenej starej exekúcie nepatrí. Pre konajúci súd je pri rozhodovaní o námietkach oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení starej exekúcie absolútne bez právneho významu, či exekúcia bola zapísaná

v centrálnom registri exekúcii, kedy v tomto registri bola zapísaná a či vôbec zapísaná bola.
31. Porušenie povinnosti súdneho exekútora v súvislosti s účtovaním paušálnych trov, na ktoré nemá
právny nárok, zakladá jeho disciplinárnu zodpovednosť. Oproti tomu neuhradenie paušálnych trov zo
strany oprávneného má za následok, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie je vo vzťahu k
paušálnym trovám novým exekučným titulom, na základe ktorého je exekútor oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie voči oprávnenému o vymoženie týchto trov. Následne je v plnej kompetencii
príslušného exekučného súdu preskúmať, či exekútorovi právo na zaplatenie paušálnych trov vzniklo.

32. Vzhľadom na to, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, v
konaní uplynula rozhodná doba, nejde o relatívnu či absolútnu výnimku zo zastavenia starej exekúcie,

súd posúdil námietky oprávneného ako nedôvodné a zamietol ich. Námietky voči paušálnym trovám
ako neprípustné odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, a to v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice - okolie.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ
domáha.