Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, April 6, 2022

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117224422
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:8117224422.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v spore žalobcu: KOMUNÁLNA poisťovňa,

a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17. 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545 zastúpenej
Advokátskou kanceláriou Dalibor Tverďák, so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice proti žalovanej: J. J.,
L.. X.X.XXXX, J. X. C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpenému JUDr. Petrom Zolákom, advokátom so sídlom
Štúrova 27, 040 01 Košice, o zaplatenie úrokov z omeškania., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o zaplatenie 5,05 % úrokov z omeškania ročne zo sumy 312,25 eur od 17.4.2015 do zaplatenia
zamieta.

II. P r i z n á v a žalovanej strane voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75 %, o ktorej
výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 4.12.2017 domáhal voči žalovanej náhrady
poistného plnenia v sume 2.498,40 eura s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 17.4.2015 do
zaplatenia, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 15.1.2014 uzavrel ako poisťovateľ so žalovanou ako
poistníkom a poistenou poistnú zmluvu č. 6814626384 o povinnom zmluvnom poistení zo zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla k motorovému vozidlu evč: D. s účinnosťou
odo dňa 15.1.2014. Dňa 9.5.2014 došlo k dopravnej nehode, ktorú zavinil G. J.. Žalobca vyplatil

poškodenému z poistnej zmluvy v súlade so zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (Zákon o PZP) poistné plnenie vo výške 12.492 eur.
Listom zo dňa 20.3.2015 požiadal žalovanú o náhradu vyplateného poistného plnenia vo výške 2.498,40
eura, ktoré za ňu vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla s poukazom na
§ 12 ods. 1 písm. f) Zákona o PZP, podľa ktorého poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu
poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou

motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, žalovaný bol v omeškaní s platením
poistného.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila s tým, že vodič G. J. použil dopravný prostriedok bez jej vedomia a
proti jej vôli pri uvedenej dopravnej nehode, preto v zmysle § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ)
nezodpovedázavzniknutúškodu,alezodpovedápriamoG.J..Poukázala nato,žeregresnýnárokjeiba
sankciou za oneskorené zaplatenie poistného, o ktorom v čase dopravnej nehody nevedela, a na rozpor

s dobrými mravmi, pokiaľ by súd priznal takýto sankčný nárok voči nej s ohľadom na jej mimoriadne
nepriaznivú finančnú situáciu a to, že sa ako samoživiteľka stará o 3 maloleté deti.

3. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 14.10.2019 č.k. 19C/53/2017-196 súd rozhodol tak, že„I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 312,25 eura v mesačných splátkach vo výške
26 eur mesačne splatných do 15.dňa každého mesiaca počnúc od 1.11.2019 do úplného vyrovnania
dlhu pod stratou výhody splátok.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. P r i z n á v a žalovanej strane voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75 %, o ktorej
výške bude rozhodnúť súdom prvej inštancie samostatným uznesením.“,
pričom na odvolanie žalobcu rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.10.202 č.k.
8Co/40/2020-259 bol potvrdený rozsudok v spojený s opravným uznesením o výroku, ktorým súd v

prevyšujúcej časti žalobu zamietol s výnimkou úroku z omeškania zo sumy 312,25 eur vo výške 5,05
% ročne od 17.4. 2015 do zaplatenia,
zrušenýrozsudokvspojenísopravnýmuznesenímvjehozamietavejčastitýkajúcisaúrokuzomeškania
zo sumy 312,25 eur vo výške 5,05 % ročne od 17.4.2015 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania
a v rozsahu zrušenia vec vrátená súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie;
s vysloveným právnym pokynom odvolacieho súdu, podľa ktorého „treba však prisvedčiť odvolateľke,

že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako sa súd s uplatneným úrokov z omeškania
argumentačne vyporiadal, a preto ho nepriznal.

4. Súd na pojednávaní po vrátení súdu prvej inštancie, vykonal dokazovanie pre ospravedlnenie žalobcu
oboznámením žaloby a listinných dôkazov, ktoré boli vykonané v pôvodnom konaní.

5. Žalobca uviedol, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach a tvrdeniach. Ohľadom trov konania
poukázal na to, že procesný úspech žalobkyne je daný tým, že súd uznal základ žalobou uplatneného
nároku (podľa § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z.), pričom ako vyplýva z odôvodnenia
rozsudku súdu, samotná výška žalobou uplatnenej pohľadávky závisela v celom rozsahu od úvahy

súdu. Súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a nesprávne
ho interpretoval.
Žalobkyňa tak má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to z prisúdenej sumy, nie zo
sumy žalovanej s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 225/2020, ktorým bol zrušený
Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16 Co 14/2019 z 9. decembra 2019 v časti týkajúcej sa

náhrady trov konania, v zmysle ktorého: „V súvislosti s posudzovaním procesného úspechu strán sporu
v konaní, ktorého predmetom je nárok, ktorého dôvodnosť a výšku je možné len predvídať vzhľadom
na to, že závisí od znaleckého posudku, resp. úvahy súdu, tak ako to bolo v prípade sťažovateľa, dáva
ústavný súd do pozornosti krajského súdu právnou vedou i praxou akceptovaný názor, podľa ktorého
zásaduúspechuvoveci(§255CSP)trebauplatniťajnakonania,vktorýchvýškaplneniazávisíodúvahy

súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však žalobcu, ktorému bola priznaná aspoň časť
žalobou uplatneného nároku, nemožno považovať za procesne neúspešného a ad absurdum ho zaťažiť
procesnou zodpovednosťou za predvídanie „presného“ výsledku konania. Pri rozhodovaní o náhrade
trov konania je potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce“.

6. Žalovaná strana namietala, že výška sumy bola len modifikovaná súdom v dôsledku záveru o zjavnej
neprimeranosti uplatnenej sumy s ohľadom na kritériá uvedené v Náleze Ústavného súdu SR zo dňa
31.1.2019 sp.zn. IV. ÚS 377/2018, a s ohľadom na všetky okolnosti uvedeného prípadu. Nemožno preto
dospieť k záveru o priznaní náhrady trov konania na základe úspechu čo do základu., a žiadny taký
záver nevyslovil ani odvolací súd. Pokiaľ by súd uvažoval o priznaní trov konania žalobcovi, poukázala

na to, že na strane žalovanej existujú aj dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby jej nebola uložená
náhrada trov konania v zmysle § 257 CSP.

7.Súdvykonaldokazovanievýsluchomžalovanej,svedkaG.J.,svedkyneC.P.,oboznámenímlistinných
dôkazov a zistil tento skutkový stav:

8. Dňa 15.1.2014 uzavreli strany sporu Poistnú zmluvu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla č. 6814626384 ohľadom motorového vozidla značky PEUGEOT 406,
rok výroby 1997, EVČ D. s tým, že sa dohodlo ročné poistné 135 eur, ktoré bude platené štvrťročne
vo výške 33,75 eura.

9. Podľa zmluvy poistné je splatné 1.dňa poistného obdobia, ktorého začiatok sa zhoduje s dňom vzniku
poistenia. Ak bolo dojednané platenie poistného v polročných, štvrťročných alebo mesačných splátkach,
následná polročná, štvrťročná alebo mesačná splátka je splatná v deň po uplynutí kalendárnehopolroka, štvrťroka alebo mesiaca od dňa zhodného s dňom vzniku poistenia alebo v deň nasledujúci po
poslednom dni obdobia, za ktoré bola uhradená predchádzajúca splátka.

10. Podľa výpisu inkasného účtu poistnej zmluvy, prvý predpis poistného bol za obdobie od 15.1.2014 do
14.4.2014 vo výške 33,75 eura a bol zaplatený dňa 21.1.2014 poštovou poukážkou z adresy žalovanej.,
následný predpis za obdobie od 15.4.2014 do 14.7.2014 vo výške 33,75 eura bol zaplatený dňa
12.5.2014 prostredníctvom účtu., poistné plnenie za obdobie od 15.7.2014 do 14.1.2015 vo výške 67,50
eura bolo zaplatené 26.6.2015.

11. Dňa 9.5.2014 vodič G. J. P. J. G., N.. D. XX spôsobil s predmetným motorovým vozidlom v
Orkucanoch pri Sabinove dopravnú nehodu, výsledkom ktorej bola totálna škoda na motorovom vozidle.

12. Z priestupkového spisu Okresného riaditeľstva PZ v Prešove, Okresný dopravný inšpektorát Prešov
č.p. ORPZ-PO-ODI-12-703/2014, súd zistil, že útvarom Policajného zboru bolo dňa 9.5.2014 prijaté

oznámenie o dopravnej nehode ako podozrenie z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) Zákona č. 371/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov, z ktorého je podozrivý G. J., L.. XX.XX.XXXX s tým, že dňa 9.5.2014 v čase okolo 21.55 hod.
spôsobildopravnúnehoduatotak,ževiedolosobnémotorovévozidloznačkyPEUGEOT406D.-XXXBF
poceste1/68vSabinov,vmiestnejčastiOrkucanysmeromodLipiannaPrešovpripredchádzanívozidla

a následnom zaradzovaní sa do svojho jazdného pruhu, dostal s vozidlom pravotočivej zákrute balanc,
nezvládol riadenie vozidla, následkom čoho došlo k zrážke prednej ľavej časti vozidla s ľavou prednou
časťouprotiidúcehoťahačaznačkyMANZA-388EI,ktorýviedolvodičI.C.snávesomznačkySchmitzX.-
XXXYG. Po zrážke vozidlo odhodilo do priekopy, kde ostalo stáť v svahu na pravom boku. Pri dopravnej
nehode došlo k zraneniu vodiča J.Á. s práceneschopnosťou do 30 dní. Ani jeden z vodičov nepožil pred

jazdou alkoholické nápoje. Škoda na vozidle značky PEUGEOT 406 bola totálna a spôsobená vo výške
4.500 eur, škoda na ťahači MAN a návesu Schmitz bola spôsobená vo výške 11.000 eur. Zo zavinenia
dopravnej nehody je podozrivý vodič G. J. porušením ustanovenia § 9 ods. 1 a § 16 ods.1 zákona č.
8/2009 Z.z. o cestnej premávke.

13. Podľa zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 14.10.2014, ktorý priestupok prejednal npor. JUDr.
Štefan Ondrej, starší referent Okresného dopravného inšpektorátu, na otázku vyšetrovateľa, akou
rýchlosťou išiel G. J. tesne pred zrážkou, resp. pred šmykom, keď v danom úseku je najvyššia dovolená
rýchlosť 50km/hod., tento uviedol, že išiel asi 100km/hod. Na otázku vyšetrovateľa, z akého dôvodu
nerešpektoval najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy v obci, odpovedal G. J., že „z nervov“. Za predmetné

konanie mu bola uložená pokuta vo výške 400 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6
mesiacov.

14. Žalobca z poistnej udalosti uhradil poškodenému poistné plnenie vo výške 12.162 eur a vo výške
330 eur, celkom vo výške 12 492 eur.

15. Listom zo dňa 20.3.2015 vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie náhrady časti poistného plnenia vo
výške 2.498,40 eura do 15 dní od doručenia výzvy, ktorú prevzala dňa 1.4.2015.

16. Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Prešove ORP-1468/SB-PO-2015 súd zistil,

že dňa 2.10.2015 dostavila sa žalobkyňa na políciu s tým, že podala vysvetlenie k dopravnej nehode
a tvrdila, že jej expriateľ prišiel do bytu v priebehu dňa 9.5.2014, kedy vo večerných hodinách ich
komunikácia bola nervózna, po hádke zobral a odišiel z bytu. O 21.30 hod. zobral bez jej vedomia kľúče
a následne s týmto vozidlom aj havaroval. Auto bolo 3.6.2014 zošrotované a 21.1.2015 som ho odhlásila
z evidencie motorových vozidiel.

17. Uznesením Obvodného oddelenia PZ v Sabinove zo dňa 15.11.2015 bola vec podozrenia z prečinu
neoprávneného požívania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Trestného zákona, ktorého
sa mal na základe tohto jej oznámenia G. J. dopustiť, odmietnuté s tým, že je nie je dôvod na začatie
trestného stíhania.

18. Na sťažnosť poškodenej proti uzneseniu Okresná prokuratúra v Prešove dňa 22.12.2015 č.
1Pn/1320/15/7707-4 rozhodla, že jej sťažnosť zamieta ako nedôvodnú, nakoľko konanie G. J.
nenapĺňalopojmovéznakyskutkovejpodstatytohtoprečinu,pretožebysamuseltentozmocniťcudziehomotorovéhovozidlaalebohoneoprávnenepoužívať.Aksamotnážalobkyňauviedla,ževozidlopoužívali
podľa potreby, keďže žili v družskom pomere a zakúpili vozidlo spoločne, t.j. na jeho kúpu prispeli min.
rovnakým dielom, hoci G. J. tvrdil, že za vozidlo zaplatil celú sumu on a len formálne bolo napísané

na žalobkyňu, nemožno to považovať za také konanie, kedy by bol naplnený aj materiálny znak tohto
prečinu. Nie je zrejmé, či žalobkyňa dostatočne vážnym a jednoznačným spôsobom dala najavo G. J.,
že mu nedáva súhlas na ďalšiu jazdu a či dostatočným spôsobom legitimovala jednoznačný záujem na
tom, že vozidlo je jej.

19. Z výsluchu žalovanej súd zistil, že si uvedomuje, že bolo poistné zaplatené neskoro, lenže o
tom nevedela, pretože peniaze dala na poistenie svojmu expriateľovi, ktorý bol vodičom predmetného
dopravného prostriedku, s ktorým aj bez jej dovolenia a bez vedomia vozidlo použil. V ten večer sa
neskutočne pohádali a bez jej dovolenia a bez jej vedomia zobral kľúče a utiekol z domu. Keď jej potom
volali, že rozbil auto, tak išla sa pozrieť na dopravnú nehodu a snažila sa mu ešte pomôcť. Má za to,
že žiadnu chybu nespravila a jediné, čo je, bolo, že oneskorene zaplatila poistné plnenie, keďže sa

domnievala, že poistku zaplatil G. J., s ktorým v tom čase žila, a s ktorým aj v tom čase spoločne užívali
predmetné motorové vozidlo. Dohodu ohľadom užívania motorového vozidla nemali. Keď žili spolu a
mal v prácu v Prešove, tak mu kľúče dala, ale s tým vedomím, že mu auto dovolila jazdiť. V ten večer mu
výslovne zakázala vziať auto, ale on kľúče zobral a keď ho ešte žiadala, aby kľúče vrátil, tak jej povedal,
že im všetkým ukáže. Domnieva sa, že dopravnú nehodu spôsobil úmyselne, lebo sa jej vyhrážal, že

napáli auto pod kamión. Dala aj trestné oznámenie za to, že jej vzal kľúče bez jej vedomia, avšak nebolo
vo veci vyhovené.

20. Z výsluchu svedka G. J. súd zistil, že pred nehodou mali žiť v družskom pomere so žalobkyňou.
Vozidlo bolo zakúpené z jeho finančných prostriedkov, ale bolo napísané na žalovanú, ale pretože mal

exekúciu a auto sa kupovalo na ňu. Dával jej väčšinu svojho príjmu, platil aj šeky a platil aj povinné
zmluvné poistenie. V tom čase jej dal peniaze na povinné zmluvné poistenie, avšak mala ich použiť na
inú potrebu. V čase dopravnej nehody sa pohádali na financiách, odišiel odtiaľ, sadol do auta a chcel
odísť k mame do Prešova spať. Kľúče boli zavesené v chodbe, druhé mal vo vrecku a doklady od auta
boli vo vozidle. Vozidlo väčšinou používal on, keďže chodil do práce do Prešova.

21. Z výsluchu svedkyne C. P. súd zistil, že je bývalou priateľkou G. J.., pred dvoma rokmi sa rozišli,
predtým žili spolu zhruba rok v Anglicku. Problémy nastali z dôvodu financií, pretože jej chýbali peniaze
a bral jej peniaze. Rozprávala sa aj s jeho mamou ohľadom tejto dopravnej nehody, že čo sa stalo, a
bolo jej povedané, že sa pohádali, chcel odísť autom, žalobkyňa mu to nechcela dovoliť, postavila sa

do dverí, on napriek tomu vyskočil z okna. Sadol a nabúral auto, lebo vravel, že nechcel viacej žiť. Aj
svedkyni to takto vyslovene povedal. Potvrdil jej , že napriek tomu že mu žalovaná nechcela dovoliť ísť
autom, tak urobil a s autom aj havaroval.

22. Ohľadom osobných, zárobkových a majetkových pomerov súd zistil, že žalovaná má v osobnej

starostlivosti tri maloleté deti a vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom L. J., L.. XX.X.XXXX,
ktorému je určené výživné zo strany jeho otca vo výške 90 eur mesačne, B. J., L.. XX.X.XXXX, ktorej
je určená vyživovacia povinnosť zo strany jej otca vo výške 130 eur mesačne a T. J., L.. XX.X.XXXX,
ktorému je určené výživné zo strany jeho otca vo výške 110 eur mesačne. Syn T. je celiatik a má
bezlepkovú diétu.

23. Žalovaná ku dňu 30.6.2019 pracovala v Agrobranisku s. r. o. Široké, následne do 31.12.2019 bola
zamestnaná ako predavačka v stánku Kaufland pre spoločnosť SAPA EMER s. r. o. za mzdu 2,989 eura/
hod. Má exekúciu v dôsledku pohľadávky vedenej voči RAPID LIFE. Súd zistil z predloženého rozsudku
Okresného súdu Prešov vo veci stanovenia výživného zo dňa 18.10.2018 vo veci 28P/35/2018-19,

ktorým je stanovené výživné na T. J., L.. XX.X.XXXX vo výške 130 eur mesačne, rozsudku zo dňa
5.3.2019 sp.zn. 27P/66/2018-44, v ktorom je rozhodnutie o výživnom na mal. B. J., L.. XX.X.XXXX vo
výške 130 eur mesačne, rozsudku Okresného súdu Prešov vo veci 27P/223/2011-39 z roku 2012 o
určení výživného na mal. L. J., L.. XX.X.XXXX na sumu 70 eur mesačne.

24. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

25. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania z titulu regresnej náhrady,
o ktorej bolo rozhodnuté právoplatne.26. Podľa § 517 ods. 1,2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky

z omeškania., ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania., výšku úrokov z
omeškania a poplatku omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR z 31. januára 2019, sp.zn. IV. ÚS 377/2018, regresná náhrada
má plniť výchovný a nie likvidačný účel, a má zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo k vzniku škody.

Primeranosť náhrady možno ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia (pri zohľadnení,
či ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá sa v budúcnosti bude zvyšovať), zohľadnením okolností,
za ktorých škoda vznikla, a tiež skúmaním osobných, zárobkových a majetkových pomerov toho, kto
škodu spôsobil. Až posúdením týchto troch komponentov možno dospieť k záveru o tom, či regresná
náhrada je primeraná. Aplikácia dvoch komponentov - výšky plnenia a miery jej percentuálneho zníženia
okolností, za ktorých došlo ku škode - nie je dostatočným podkladom pre záver o primeranosti regresnej

náhrady. Je nevyhnutné aplikovať súčasne aj tretí komponent, t.j. konkrétne pomery toho, kto škodu
spôsobil, lebo len tak možno dosiahnuť účel regresnej náhrady. Skúmanie pomerov toho, kto škodu
spôsobil, umožní primerane určiť výšky regresnej náhrady tak, aby plnila výchovný (odstrašujúci) účinok,
a vyhnúť sa tomu, aby výška regresnej náhrady nebola príliš nízka - keď nenaplní svoj účel a na druhej
strane, aby nebola (ekonomicky) likvidačná.

28. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR z 30. novembra 2021, sp.zn. III.ÚS 90/2021, ústavný súd sa
nemôže stotožniť s argumentáciou, podľa ktorej jediným oprávneným subjektom, ktorý môže určiť
a prípadne znížiť výšku uplatňovaného nároku v zmysle ustanovenia § 12, je poisťovateľ, nie súd.
Uvedený prístup jednoznačne naráža na garancie doktrinálne zakotvené v namietaných referenčných

normách. Taký výklad ustanovenia § 12 ods. 1 písm. g) zákona o povinnom zmluvnom poistení, ktorý by
neumožňoval preskúmať správnosť postupu poisťovne, by nebol spravodlivý, pretože by bolo celkom
na úvahe poisťovne, akú sumu uplatní, či zohľadní alebo nezohľadní napr. eventuálne spoluzavinenie,
resp. iné relevantné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.
Ústavný súd k uvedenému dodáva, že je to práve otázka proporcionality, ktorú je potrebné skúmať zo

strany všeobecného súdnictva, pričom uplatnenie regresu jednoznačne musí byť zo strany poisťovateľa
riadne zdôvodnené. Povinnosťou účastníkov právneho vzťahu je dodržiavať zákonné a zmluvné
záväzky, no súčasne musia všetci zainteresovaní konať fair. Pokiaľ mierne oneskorenie nespôsobí
žiaden negatívny následok a k danej situácii pristúpia dôvody hodné osobitného zreteľa (nevedomosť o
škode, vážne zranenie manželky a jej následné onkologické ochorenie, akútne starosti s tým spojené),

nesmie ich súd opomenúť. Právo v sebe musí mať aj aspekt empatie, pričom priznávanie obdobných
nárokov ako v posudzovanej veci môže často narážať na samú podstatu dobrých mravov.

29. Ak odvolací súd vytkol v zrušujúcom uznesení súdu prvého stupňa nepreskúmateľnosť tej časti
rozsudku, v ktorej zamietol žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania, keďže žalobca namietal v odvolaní

voči zamietnutiu žaloby v prevyšujúcej časti., teda neuznával ani sčasti námietky žalovanej, podopreté
súdnym rozhodnutím, za dôvodné a zákonné., pričom uviedol, že súd nepriznal úrok z omeškania a
žiadnym spôsobom sa k tejto časti nároku nevyjadril., súd odkazuje na skutočnosť, že ak plnenie je
v zmysle zákona ponechané na uváženie žalobkyne, ale táto nezohľadnila v zmysle vyššieuvedených
nálezov Ústavného súdu SR všetky tri komponenty pre výšku regresnej náhrady, a nekonala vo

vzťahu k žalovanej podľa zásady férovosti a empatie, keď bez akéhokoľvek dôvodu požadovala od
žalovanej regresnú náhradu vo výške, ktorú si sama určila., žalovaná sa nemohla dostať do omeškania
so splnením jej záväzku, keďže o zákonnej výške tohto záväzku sa dozvedela až po právoplatnom
rozhodnutí súdu. Preto v tejto časti súd žalobu zamietol.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP., podľa ktorých
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.
O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Pokiaľ žalobca namietal vo vzťahu k aplikácii vyššieuvedených ustanovení, že v danom prípade
nárok bol čo do základu úspešný a výška nároku závisela od úvahy súdu, a tak mal súd priznať nárok
na náhradu trov konania z priznanej sumy, tak súd konštatuje, že rovnaké argumenty uvádzal žalobcaaj v odvolaní, ale odvolací súd sa s nimi nestotožnil, pretože iný právny názor neuviedol, zrušil výrok
o trovách konania len ako súvisiaci nárok, teda súd prvej inštancie sa nemá prečo odkloniť od svojho
predchádzajúceho rozhodnutia vo vzťahu k aplikácii § 255 CSP.

32. Súd prvej inštancie preto vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu strán sporu - úspech žalobcu/
neúspech žalovanej 12,5 % z uplatnenej sumy a neúspech žalobcu/úspech žalovanej 87,5 %, teda
rozdiel predstavuje 75 %., priznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania v percentuálnom vyjadrení
75 %.

33. Podporne súd poukazuje analogicky na ustanovenie § 256 ods. 2 CSP, keďže žalobca od počiatku,
kedy uplatňoval nárok voči žalovanej pred podaním žaloby, a na tomto svojom stanovisku zotrval, bez
akéhokoľvek prihliadnutia k okolnostiam prípadu, ktorými bol oboznámený, rozhodol sa nárokovať si
sumu, ktorá bola predmetom žaloby. Žalovaná, pokiaľ by sa nebránila tomuto nároku v súdnom konaní a
nevynaložila by trovy konania, musela by zaplatiť sumu niekoľkonásobne vyššiu, než akú napokon súd

priznal. Preto sa súdu javí pre spravodlivé usporiadanie vecí, aj v časti nároku na náhradu trov konania
priznať ochranu žalovanej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha. (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné

uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).