Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316202791
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2316202791.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:

JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Dominika Horváthová, v právnej veci žalobcu: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX,
C., D. XXX/X, zastúpený advokátom: SOJKA LEGAL s.r.o., A. Kmeťa 357/1, Dubnica nad Váhom,
Námestie Matice slovenskej 4262/23, proti žalovanej: A. B. E., nar. XX.X.XXXX, F., G. XX, zastúpená
splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Barát, s.r.o., Nitra, Školská 3, IČO: 36 868 639,
o určenie zániku záložného práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k.
8C/63/2016-423 zo dňa 28. októbra 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej priznáva nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II.
rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100%, o výške ktorých
bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne citáciou § 2 písm. a), f), § 3 ods. 1, § 21 ods.

2, § 27 ods. 1, § 31 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a vecne tým, že „v spore bolo
preukázané, a to jednak listinným dôkazom - zmluvou, ako aj výsluchom svedkov, že žalovaná poskytla
pôžičku obchodnej spoločnosti HM UNIVERZÁL GALANTA spol. s.r.o. na nákup pozemkov od Mesta
Galanta. Taktiež bolo preukázané uzatvorenie záložnej zmluvy so spoločnosťou E.D.K. spol. s. r.o.,
ktorá slúžila na zabezpečenie skutočnej pohľadávky a jej príslušenstva. Taktiež bol preukázaný súhlas
na prevzatie dlhu. Tieto právne úkony - ich existencia v danom čase boli preukázané jednak listinnými
dôkazmi ako aj výsluchom svedkov H., I., E., C. a J. A. K. I..

Vo veci nie je daný naliehavý právny záujem vzhľadom na to, že na základe rozhodnutia Správy katastra
Galanta pod číslom XI 12/2012 zo dňa 10.05.2012 bolo rozhodnuté o záložnom práve. Proti rozhodnutiu
nebolo podané odvolanie. Rozhodnutie sa stalo právoplatným. Z toho vyplýva, že právne postavenie
žalobcu nebolo neistým. Záložné právo zaniká na základe taxatívne určených dôvodov v zmysle §-u
151 md) ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalobca v petite žaloby žiadal, aby súd určil, že záložné právo na základe záložnej zmluvy zo dňa

06.04.20005 uzatvorenej medzi A. B. E., ako záložným veriteľom, a E.D.K. spol. s r.o., ako záložcom,
zaniklo. Vo veci určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je potrebné rozlišovať medzi
naliehavým právnym záujmom na požadovanom určení, a vecnou legitimáciou k takému určeniu. Vecnú
legitimáciu na určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má ten, kto je účastníkom právnehovzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, alebo ktorého právne sféry sa sporný právny vzťah alebo
sporné právo týka. V konaní o určenie, či tu záložné právo je alebo nie je, má vecnú legitimáciu len
záložný veriteľ a záložný dlžník.

Žalobca v spore vzniesol námietku premlčania. Záver o premlčaní práva musí byť založený na zistení
všetkých rozhodujúcich skutočností, s ktorými zákon spája začiatok, plynutie a skončenie premlčacej
doby. Dôkazné bremeno o skutočnostiach rozhodujúcich pre začiatok, plynutie a uplynutie premlčacej
dobynesietenúčastníkkonania,ktorýnámietkupremlčaniavzniesol(viďuzneseniaNSČRz25.januára
2006 sp. zn. 32Odo/364/2005). Žalobca vzniesol námietku premlčania (č.l. 206 spisu). V námietke

premlčania uvádza, že záložné právo sa premlčalo márnym uplynutím všeobecnej premlčacej lehoty
plynúcej odo dňa, keď sa záložné právo mohlo po prvý raz vykonať. Žalobca nešpecifikoval začiatok,
plynutie a skončenie premlčacej doby, a tak neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia. K tomu je
nutné uviesť, že záložné právo je právom, ktoré podlieha premlčaniu. Premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Ak bolo však záložné právo priznané
právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo

podľa rozhodnutia plniť. Taktiež je to v prípade, keď bolo záložné právo záložným dlžníkom písomne
uznané, čo do dôvodu a výšky. Súd poukazuje na to, že rozhodnutie Katastra Galanta bolo z roku 2012.
Podľa §-u 194 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku otázku, o ktorej má právomoc rozhodnúť iný
orgán verejnej moci alebo orgán podľa §-u 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.
Ak bolo o otázke podľa ods. 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním

v odôvodnení rozhodnutia.
Prejudiciálna otázka vyriešená - pôjde o situáciu, keď už o danej otázke existuje právoplatné rozhodnutie
kompetentného orgánu. Zásadne však platí, že rozhodnutie iného orgánu nie je pre súd záväzné a
neexistuje povinnosť súdu pridŕžať sa tohto rozhodnutia. Zásadne platí požiadavka, aby orgány verejnej
moci rozhodovali o rovnakých otázkach zásadne rovnako. Preto je žiadúce, aby súd v zásade vychádzal

z rozhodnutí na to kompetentných orgánov a len ako ultima ratio prikročil v odôvodnených prípadoch ku
korekcii záverov iných kompetentných orgánov. V rozhodnutí správy katastra Galanta zo dňa10.05.2012
sp. zn. XI 12/2012, ktorým sa zapísala ťarcha pod V 1045/05 zo dňa 11.04.2005 - záložné právo
bolo uvedené, že notárska zápisnica o dobrovoľnej dražbe uvádza ťarchu ako preberaný záväzok
nadobúdateľa. Ďalej sa uvádza, že neexistoval žiadny relevantný dôvod nato, aby bolo záložné právo

vymazané. Súd v danom prípade nemal žiaden dôvod na korekciu tohto rozhodnutia aj s poukazom na
to, že žalobca A. B. B. sa s týmto rozhodnutím stotožnil, keď nepodal proti nemu opravný prostriedok.
Podľa §-u 226 Civilného sporového poriadku právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá
spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Inštitút právoplatnosti súdnych rozhodnutí
tak predstavuje princíp právnej istoty, ktorý je kľúčovým inštitútom civilného procesu.

Zvrátiť postup a rozhodnutia vydané v konkurznom konaní môže jeho účastník alebo tretie osoby formou
riadnych a mimoriadnych prostriedkov v rámci konkurzného konania, ktoré je tiež autonómnym súdnym
konaním,čoznamená,žesúduvinomkonaníneprináležíposudzovaťsprávnosťpostupuazáverovsúdu
konajúceho v konkurze. Konkurzné konanie úpadcu bolo právoplatne skončené. Toto konanie nebolo
napadnuté riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom a neprináleží súdu v prejednávanej veci

meniť alebo rušiť úkony učinené v konkurznom konaní, ktoré majú bezprostredný vplyv na speňaženie
majetku úpadcu.
Konkurzné konanie úpadcu HM Univerzal bolo právoplatne skončené. V rámci tohto konkurzného
konania boli okrem iného oceňované znalcom nehnuteľnosti, ktoré zohľadňovali záložné právo. To
vyplýva aj z toho, že Krajský súd Bratislava v konaní 3 CoKR/12/2009 vyčíslil hodnotu sporných

nehnuteľností na 321.764,45 eur (9.693.476,- Sk) a znalec po zohľadnení záložného práva stanovil cenu
na 166.000,- eur. Súd v tomto konaní nemôže zasahovať do konkurzného konania.
Súd vychádzal z toho, že v znaleckom posudku Ing. Piskla pri oceňovaní nehnuteľností bola braná
do úvahy záložná zmluva žalovanej. Kým znalec ocenil 1 m2 pozemku sumou 30,29 eur/m2, ostatné
tri ocenenia pozemkov stanovili cenu 52,65 eur/m2, 58,71 eur/m2, 55 eur/m2. Z porovnania cien za

ocenený pozemok možno konštatovať, že pozemky na ktoré sa neviaže ťarcha majú veľmi príbuznú
cenu. Len pozemok oceňovaný Ing. Pisklom má cenu podstatne nižšiu čoho dôvodom je to, že tu bola
braná do úvahy ťarcha spočívajúca v záložnej zmluve žalovanej.
Listinou, na základe ktorej došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcom k pozemkom a tiež k
zápisu záložnej zmluvy žalovanej, na list vlastníctva bola notárska zápisnica zo dňa 14.05.2010 sp. zn.

N 176/2010, NZ 17053/2010, kde bolo jasne uvedené označenie a opis práv a záväzkov na predmet
dražbyviaznucichasnímspojenýchakoajto,ktopozemkynadobudol, azaakúcenu.Tedanieznalecký
posudok, resp. vyjadrenie znalca boli podkladom toho, čo sa zapisuje na list vlastníctva, ale touto listinou
je notárska zápisnica.V zmysle §-u 93 ods. 2 Zák. č. 7/2005 Z.z. nezanikajú záložné práva k majetku tretej osoby, ktorá je v
skoršom poradí ako zabezpečovacie právo, ktoré zabezpečuje záväzok úpadcu. Žalobca v žalobe tvrdil,
že podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii bolo povinnosťou

veriteľa uplatniť si svoju pohľadávku riadne a včas prihláškou do konkurzu, inak nemôže byť uspokojená
a v konkurze sa na ňu neprihliada. V čase vyhlásenia konkurzu žalovaný nemal žiadny právny vzťah
so spoločnosťou HM UNIVERZÁL, nevlastnil žiadnu pohľadávku voči úpadcovi a teda si nič nemohol
prihlásiť do konkurzu. Konkurz bol vyhlásený dňa 16.08.2006. Žalovaný už od 06.04.2005 nemal právny
vzťah so spoločnosťou HM UNIVERZÁL.

45 dňová zákonná lehota na prihlásenie záložného veriteľa do konkurzu začala plynúť 18.08.2006
a skončila dňa 30.09.2006. Odstúpeniu od kúpnej zmluvy pôvodnému vlastníkovi HM Univerzal - do
konkurznej podstaty došlo asi dňa 23.11.2006, teda po uplynutí zákonnej lehoty na prihlásenie nárokov
záložného veriteľa, žalovaný nemohol svoje právo uplatniť.
Prevzatie dlhu je možné len za splnenia požiadavky, že dlžník a tretia osoba sa dohodli, že tretia osoba
preberá za dlžníka dlh, že dohoda sa uzavrela písomne, že veriteľ so zámenou súhlasil. Samotný súhlas

veriteľa je možné označiť ako jednostranný úkon, ktorý nevyžaduje písomnú formu. Čo sa týka prevzatia
dlhu, tak možno konštatovať, že boli splnené všetky zákonom predpísané náležitosti. Už v konaní
31Cbi/17/2010 v zápisnici z pojednávania bol žalovanej predložený predmetný súhlas k nahliadnutiu a
žalovaná sa vyjadrila o jeho hodnovernosti, ako aj o tom, že sa jedná o jej vlastnoručný podpis. Svedok
H. na pojednávaní uviedol, že zmluvu o prevzatí dlhu predložil až 21.01.2012 v konaní 31Cbi/17/2010

z dôvodu, že to od neho nikto nežiadal, a že všetky prevody a vklady boli činené za prítomnosti A. E.
a s jej súhlasom.
Čo sa týka spochybňovania určitosti záložnej zmluvy v čl. III. je nutné konštatovať, že zmluva je
dostatočne určitá na to, aby vyvolala právne následky. V zmluve bola dohodnutá možnosť úhrady kúpnej
ceny aj formou prevzatia dlhu, čím sa spoločnosť E.D.K. spol. s r.o. stala novým dlžníkom a záložcom

vo vzťahu k záložnému veriteľovi. Prípadnú neplatnosť časti kúpnej zmluvy ohľadne prevzatia záväzku
nemá žiadny vplyv na platnosť celej kúpnej zmluvy, keďže zmluva pripúšťa dva spôsoby úhrady kúpnej
ceny a to úhradu do 90 dní odo dňa právoplatnosti vkladu alebo možnosť prevzatia dlhu. O platnosti
kúpnej zmluvy svedčí i to, že správca od nej odstúpil, pričom odstúpiť je možné iba od platnej zmluvy.
O existencii záväzku spoločnosti E.D.K. spol. s r.o. voči žalovanej svedčí aj fakt z účtovníctva tejto

spoločnosti, kde je za účtovné obdobie vykázaná suma 165.970,- eur, čo v prepočte na slovenské koruny
činí 5.000.000,- Sk. V spore nebolo preukázané, že by obchodná spoločnosť E.D.K. spol. s. r.o. mala
úver od komerčných bánk.
Žalovaná poprela, že by existovala zmluva o pristúpení k záväzku o ktorej hovoril pri kladení otázok
právny zástupca žalobcu. V spore existencia takejto zmluvy preukázaná nebola.

V prejednanom spore mala plný úspech žalovaná strana a preto má nárok na 100% náhrady trov
konania“.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom advokáta s tým, že rozsudok napadol
odvolaním z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku, pretože súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového
poriadku, pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku, pretože súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového

poriadku, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku, pretože rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie svojím nesprávnym
procesným postupom prakticky znemožnil žalobcovi realizáciu jeho procesných práv, a to porušením
takmer všetkých rozhodujúcich charakteristík spravodlivého procesu v takej intenzite, ktorú nemožno

nijako objektívne zdôvodniť a ani ospravedlniť.
Už na úvod žalobca uvádza, že z celého rozsudku nevyplýva, prečo súd prvej inštancie vlastne žalobu
žalobcu zamietol.
Súd prvej inštancie síce v bode 44. rozsudku konštatuje, že „vo veci nie je daný naliehavý právny
záujem“,alenikdevodôvodneníneuvádza,ženastranejednejžalobcanepreukázaldanosťnaliehavého

právneho záujmu, na strane druhej, že nedostatok naliehavého právneho záujmu je (bol) dôvodom na
zamietnutie žaloby. V celom texte odôvodnenia rozsudku sa ani len nenachádza termín - súd „zamietol“,
„nevyhovel“ a pod. a už vôbec nie explicitné uvedenie dôvodu, prečo súd prvej inštancie žalobu zamietol.Ak by hypoteticky nedostatok naliehavého právneho záujmu mal byť dôvodom na zamietnutie žaloby,
neexistoval by racionálny dôvod procesne a vecne sa ďalej žalobou zaoberať (k tomu porov. napr.
rozsudokNSSRsp.zn.8Cdo251/2015zodňa16.03.2016:„Naliehavýprávnyzáujemnapožadovanom

určení je základným procesným predpokladom každej tzv. určovacej žaloby, bez jeho existencie je
vylúčené zaoberanie sa takouto žalobou vecne“).
Súd prvej inštancie však sám spochybnil svoj vyššie uvedený záver (k jeho nesprávnosti viď
odôvodnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (nesprávne právne posúdenie veci)),
keď v odôvodnení Rozsudku sa ďalej vecne zaoberal vznesenou námietkou premlčania, existenciou

zmluvných vzťahov (pôžička, prevzatie dlhu atď.) a pod., z čoho implicitne vyplýva, že súd prvej inštancie
tu vidí ďalšie možné dôvody na zamietnutie žaloby. Žalobca opäť akcentuje skutočnosť, že súd prvej
inštancie nijako nezdôvodnil, ktoré z týchto alternatívnych, právne si konkurujúcich právnych posúdení
sú (boli) základom na zamietnutie žaloby.
Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s rozhodujúcou argumentáciou žalobcu, týkajúcou sa takmer
nepreberného množstva relevantných skutočností spochybňujúcich existenciu zmluvy o prevzatí

dlhu zo dňa 21.03.2005; súd prvej inštancie sa v rozsudku vôbec nevysporiadal s predloženým a
vykonaným dôkazom - zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 21.03.2005 (v bode 14. len konštatuje udelenie
súhlasu na prevzatie dlhu), nevysporiadal sa s neexistenciou platného prevzatia dlhu, spochybnením
dôveryhodnosti svedeckých výpovedí svedkov I., H. a E., ako aj výpovede žalovanej, neprihlásenie
pohľadávky v konkurznom konaní a zániku záložného práva v súlade s § 28 ods. 4 zákona č. 7/2005

Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii.
Súd nielenže nevykonal žalobcom označené dôkazy, ale celkom rezignoval na uvedenie dôvodov,
prečo tieto označené dôkazy nevykonal. V konaní neboli vykonané minimálne žalobcom označené a
navrhnuté dôkazy: zmluva o pôžičke zo dňa 06.04.2005, súd sa zaoberal výlučne zmluvou o pôžičke
zo dňa 23.02.2005 resp. zo dňa 24.02.2005, dôkazy z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp.

zn. 15Cbi 1/2007, dôkazy zo súdneho spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 31Cbi 17/2007, dôkazy
zo súdneho spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 40K 5/2006, znalecké dokazovanie pravosti listín
a ďalšie listinné dôkazy predložené žalovanou 1 na pojednávaní dňa 06.09.2016 a odôvodnenie
rozsudku súd argumentoval znaleckými posudkami č. 7 a 8/2005 zo dňa 16.03.2005, resp. 19.04.2005
a všeobecne záväzným nariadením mesta Galanta bez bližšej špecifikácie, ktoré žiadna zo strán

ako dôkaz neoznačila. Týmto postupom súd prvej inštancie flagrantným spôsobom porušil zásadu
kontradiktórnosti sporového procesu. V rozsudku súd ignoroval interpretáciu a aplikáciu príslušných
ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ďalej odvolateľ vytýkal súdu, že rezignoval na
zákonné požiadavky na hodnotenie dôkazov, a to primárne ale nielen zmluvy o prevzatí dlhu, ako aj
svedeckých výpovedí k tejto zmluve a k prevzatiu dlhu sa vzťahujúcich. Súd vôbec nezhodnotil samotný

status svedkov ako aj kontext skutočností ku ktorým boli vypočutí, dopad výsledku sporu na záujmy
svedkov a celkovú nezaujatosť svedka, aplikácia tzv. procesnej doktríny RAVEN o to viac, že žalobca
poukázal na množstvo skutočností spochybňujúcich tvrdenia svedkov ako aj žalovanej. Ďalej žalobca
poukazuje na spochybnenie určitosti záložnej zmluvy v čl. III. (bod 54. rozsudku) i keď v skutočnosti bolo
poukazované na určitosť ustanovení zmluvy o pôžičke. Rozsudok je v tejto časti zmätočný. V bode 9.

rozsudku konštatuje uzavretie zmluvy o pôžičke zo dňa 23.02.2005, ale následne v bode 13. už uvádza
zmluvu o pôžičke zo dňa 24.02.2005, pričom tento rozpor vo vlastných záveroch nijako nevysvetľuje.
Rozsudok je tak zmätočný, nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.
Súd prvej inštancie v rozsudku nijako neuvádza, ako žalobca svoj naliehavý právny záujem vymedzil.
Žalobca pritom rozhodujúce skutkové tvrdenia v tomto smere substancoval už v samotnej žalobe.

Naliehavý právny záujem na určení, že tu právo (záložné právo) nie je preukazoval žalobca inter alia tým,
že na liste vlastníctva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu je zapísané záložné právo v prospech
žalovanej,pričomnapriekžalobcomtvrdenémuzánikuzáložnéhoprávaexlegespoukazomna§28ods.
2 ZoKR (platného a účinného v rozhodnom čase) toto je nielen aj naďalej zapísané na príslušnom liste
vlastníctva, ale žalovaná začala s aktívnym výkonom tohto putatívneho práva. Príslušný list vlastníctva

žalobca ako dôkaz označil a v konaní aj predložil. Za súčasného statu quo je vlastnícke právo žalobcu
ohrozené, pričom vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno toto ohrozenie odstrániť. Žalobca nemá k
dispozícii žiaden iný spôsob ochrany svojho vlastníckeho práva. Bez určenia neexistencie záložného
práva na Nehnuteľnostiach je právne postavenie žalobcu neisté.
Súd prvej inštancie rovnako v rozsudku opomenul základnú argumentáciu žalobu týkajúcu sa

nepodania opravného prostriedku proti rozhodnutiu Správy katastra Galanta č. X1/12/2012. Podávanie
opravných prostriedkov proti rozhodnutiu o vykonaní/nevykonaní zápisu nepokladal žalobca za účinných
prostriedok právnej ochrany, ktorý by bol spôsobilý nastoliť v právnych vzťahoch dotknutých osôb stav
právnej neistoty. Bez ohľadu na výsledok takéhoto konania by totiž vždy prichádzalo do úvahy podanieurčovacej žaloby na súd. Keďže rozhodovanie o existencii/neexistencii predmetného vecného práva
patrí do právomoci všeobecných súdov, žalobca touto žalobou využil jediný účinný prostriedok na
ochranu svojich práv.

Argumentácia súdu, že s poukazom na právoplatné rozhodnutie o oprave chyby v katastri nehnuteľností,
nebolo právne postavenie žalobcu neistým, je podľa právneho názoru žalobcu flagrantným nesprávnym
právnym posúdením.
Je nad akúkoľvek pochybnosť, že opravou údajov katastra podľa ustanovenia § 59 katastrálneho zákona
nemožno riešiť spory o práva k nehnuteľnostiam. Rozhodnutie vydané podľa tohto ustanovenia nemá

hmotnoprávne, ale len evidenčné účinky, samo o sebe nerieši konečným spôsobom otázku, kto má aké
práva k nehnuteľnosti. Všetky údaje o právnych vzťahoch k nehnuteľnosti zapísané v katastri, nemožno
odstrániť postupom podľa § 59 katastrálneho zákona (k tomu porov. napr. rozsudok NS SR sp. zn.
10Sžo/312/2015 zo dňa 25.01.2017).
Žalobca poukazuje na bod 44. rozsudku a uvádza, že súd svoju vyššie uvedenú argumentáciu nijako
ďalej nerozvíja, možno sa len domnievať, že súd prvej inštancie má za to, že nebol splnený žiaden

predpoklad zániku záložného práva podľa § 151md Občianskeho zákonníka.
Záložné právo nezaniká výlučne z dôvodov osobitne špecifikovaných v Občianskom zákonníku, ale
s poukazom na odkazovú normu (§ 151md ods. 1, písm. h) Občianskeho zákonníka) aj z dôvodov
uvedených v iných právnych predpisoch, ktorými je (bol) inter alia aj § 28 ods. 2 ZoKR. Právne posúdenie
veci súdom prvej inštancie (ak v tomto ohľade vôbec možno hovoriť o právnom posúdení v pravom slova

zmysle, nakoľko ide len o strohé konštatovanie), že záložné právo nezaniklo, je nesprávnym právnym
posúdením veci.
Ďalej žalobca poukazuje na bod 44. rozsudku, kde súd uvedené len konštatuje bez toho, aby z
uvedených tvrdení vyvodil akýkoľvek právny záver. Tak ako vo vyššie uvedených prípadoch, aj v tomto
sa žalobca môže len domnievať, čo týmto súd prvej inštancie asi mohol myslieť (?). Keďže žalobca

nie je ani záložným veriteľom a ani záložným dlžníkom, možno len hádať, že súd prvej inštancie týmto
azda naznačuje (?!), že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Z procesnej opatrnosti preto aj toto
„naznačené“ právne posúdenie žalobca označuje ako celkom nesprávne. V teórii a ani aplikačnej praxi
niet žiadnych pochybností (!), že vlastník zálohu sa môže domáhať určenia neexistencie vecného práva
k svojej nehnuteľnosti bez ohľadu na skutočnosť, či bol alebo je zmluvnou stranou zmluvy, na základe

ktorej došlo k zriadeniu záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti.
Podľa právneho názoru žalobcu bola námietka premlčania vznesená riadne. Len na okraj uvádzame, že
žalovaná premlčanie práva výslovne nepoprela, a preto s poukazom na § 151 ods. 1 CSP mal súd prvej
inštancie považovať toto skutkové tvrdenie za nesporné. Keďže žalovaná skutkové tvrdenie výslovne
nepoprela,niejemožnétvrdiť,žežalobcavovzťahukpremlčaniuneuniesoldôkaznébremeno.Uvedené

konštatovanie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobca poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie vôbec právne neposúdil na základe akých
skutočností a z akého právneho dôvodu došlo resp. malo dôjsť k domnelému prevzatiu dlhu. Súd len
konštatuje uzavretie zmluvy o pôžičke, udelenie súhlasu veriteľa s prevzatím dlhu a uzavretie záložnej
zmluvy. V rozsudku tak absentuje úplne základné a vo veci samej rozhodujúce právne posúdenie otázky

prevzatia dlhu, čo má základný význam na posúdenie otázky existencie a trvania záložného práva.
Rozsudok je z hľadiska nesprávnosti arbitrárny, zmätočný a absolútne nepreskúmateľný. Zmätočnosť
rozsudku zvýrazňuje aj fakt, že i keď súd prvej inštancie vôbec osobitne sa nevyjadruje k právnemu
titulu, ktorým mohlo dôjsť k platnému prevzatiu dlhu v bode 51. posledná veta uvádza, že „žalovaný už
od 06.04.2005 nemal právny vzťah so spoločnosťou HM UNIVERZÁL“, z čoho implicitne vyplýva, že

súd mal za to, že práve dňa 06.04.2005 malo dôjsť k prevzatiu dlhu, zistenie ktoré však je v absolútnom
protikladesďalšímizávermisúduprvéhoinštancie. Vzmätočnostisvojichzáverovsúdpokračuje vbode
54. rozsudku kde uvádza „V zmluve bola dohodnutá možnosť úhrady kúpnej ceny aj formou prevzatia
dlhu, čím sa spoločnosť E.D.K. spol. s r.o. stala novým dlžníkom a záložcom vo vzťahu k záložnému
veriteľovi.“ Po tomto závere súdu prvej inštancie je už prakticky nemožné zistiť, či súd má za to, že k

prevzatiu dlhu došlo kúpnou zmluvou, zmluvou o prevzatí dlhu alebo dňa 06.04.2005.
Súd necitoval jediné ustanovenie ZoKR, a to napriek tomu, že zo strany žalobcu aplikácia § 28 ods. 2
ZoKR bola opakovane pertraktovaná ako podstatná. Nie je vôbec zrejmé, čo mal súd citáciou v bode
50. rozsudku na mysli. Aj keby však súd prvej inštancie uviedol, čo touto citáciou chcel povedať, je nad
akúkoľvek pochybnosť, že cituje z aktuálne platných ustanovení ZoKR, ktoré v rozhodnom čase neplatili,

išlo by tak o celkom zjavné nesprávne právne posúdenie. Žalobca nič také, ako uvádza súd v bode 51.
rozsudku, v žalobe netvrdil. Nielenže žalobca odkazoval nie na § 25 ods. 1, ale na § 28 ods. 2 ZoKR
(v znení účinnom v rozhodnom čase), netvrdil ani to, že sa na záložné právo neprihliada. Žalobca bezakýchkoľvek výkladových komplikácií uvádzal, že s poukazom na vtedy platné a účinné ust. § 28 ods.
2 ZoKR záložné právo zaniklo.
Zistenie súdu v bode 49. rozsudku, že v znaleckom posudku Ing. Pisklu pri oceňovaní nehnuteľností

bola braná do úvahy záložná zmluva žalovanej je v priamom opaku s obsahom znaleckého posudku aj s
explicitným vyjadrením znalca. Spochybňovanie záverov znaleckého posudku len s poukazom na úplnú
zjavnú chybu v písaní v predmetnom posudku je však podľa názoru žalobcu absurdné. Úplne nesprávne
a v rozpore s jasným obsahom listinných dôkazov je aj zistenie súdu uvedené v bode 50. rozsudku,
že listinou na základe ktorej došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcom k pozemkom a tiež

k zápisu záložnej zmluvy žalovanej 1/, na list vlastníctva bola notárska zápisnica zo dňa 14.05.2010
sp. zn. N 176/2010, NZ 17053/2010. Bolo to práve uvedené konanie o zápis práv k nehnuteľnosti na
základe predmetnej notárskej zápisnice, kde došlo k výmazu záložného práva z listu vlastníctva a nie
k jeho zápisu. Ďalšie konfúzne je zistenie súdu prvej inštancie uvedené v bode 13. rozsudku, že dňa
09.09.2010 bol uznaný dlh dlžníkovi spoločnosti E.D.K. s.r.o. voči veriteľovi A. B. E.. Z obsahu uznania
dlhu pritom bez pochybností vyplýva, že dlžník E.D.K. spol. s r.o. okrem iného uznal svoj dlh vo výške

5.000.000,- Sk zo zmluvy o pôžičke zo dňa 06.04.2005 (t.j. nie zo zmluvy o pôžičke zo dňa 23.02.2005).
Ako už bolo uvedené súd prvej inštancie sa otázkou zmluvy o pôžičke zo dňa 06.04.2005 v rozsudku
vôbec nezaoberal a uvedené zistenie o uznaní dlhu tak ani s ostatnými zisteniami nekonfrontoval.
Odhliadnuc od skutočnosti, že z odôvodnenia rozsudku sa nijako nedá abstrahovať, z ktorého
vykonaného dôkazu má súdom zistená skutočnosť vyplývať (podľa bod 8. rozsudku sa dôkaz

„účtovníctvo spol. E.D.K.“ nevykonal), záver súdu v bode 55. z účtovných závierok ani nevyplýva,
vyplývať nemôže, keďže účtovné závierky sú svojou povahou syntetické, t.j. sú v nich uvedené len
súhrnné čísla podľa jednotlivých účtovných tried. Bez jednotlivých účtovných podkladov sa nedá napr.
konkrétna účtovaná suma záväzkov spojiť s konkrétnym veriteľom. Navyše, z listinných dôkazov
predložených samotnou žalovanou, napr. z listiny označenej ako „Odsúhlasenie pohľadávky/dlhu/ k

31.12.2008 – prepočet na EUR zo dňa 12.01.2009“ je zrejmé, že spol. E.D.K. si so žalovanou explicitne
odsúhlasila istinu dlhu s príslušenstvom, majúcimi vyplývať zo zmluvy o pôžičke zo dňa 06.04.2005 (t.j.
nie zo zmluvy o pôžičke z 23(4).02.2005!). Ďalej uviedol, že žalobca nespochybňoval určitosť záložnej
zmluvy, ale určitosť a platnosť prevzatia dlhu inkorporovaného na kúpnej zmluve. Zistenie súdu prvej
inštancie je celkom zjavne nesprávne. Rovnako pokiaľ ide o preukazovanie platnosti kúpnej ceny s

poukazom na odstúpenie od zmluvy, v tomto smere je zjavné, že súd si zamieňa právnu príčinu a
následok. Z neplatnej zmluvy sa nestáva platná len preto, že od nej zmluvná strana odstúpi. Odstúpenie
od neplatnej zmluvy len nevyvolá žiadne právne následky.
Ak bude mať odvolací súd za to, že niektoré zo žalobcom uvedených dôvodov treba považovať za inú
vadu konania žiada žalobca, aby takto boli posudzované. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná prostredníctvom splnomocnenca. Uviedla, že sa v plnom
rozsahu stotožňuje s rozsudkom, považuje ho za riadne odôvodnený a nedostatky vytknuté odvolacím
súdom za odstránené. Žalobca nepreukázal právne relevantným spôsobom dôvodnosť svojej žaloby.

Žalovaná má za to, že súd sa riadne vysporiadal s rozhodujúcou argumentáciou žalobcu. Poukázala
na skutočnosť uvedenú v bode 46. rozsudku, ktorá preukazuje, že žalobcom spochybnené dokumenty
sú bezvadné – spôsobilé na zapísanie vlastníckeho práva kupujúceho E.D.K. a záložného práva
žalovanej k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k.ú. L.. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť.

Žalobca v replike opakovane zdôrazňuje, že opravou údajov katastra podľa ustanovenia § 59
katastrálneho zákona nemožno riešiť spory o práva k nehnuteľnostiam. Rozhodnutie vydané podľa tohto
ustanovenia nemá hmotnoprávne, ale len evidenčné účinky, samo o sebe nerieši konečným spôsobom
otázku, kto má aké práva k nehnuteľnosti. Všetky údaje o právnych vzťahoch k nehnuteľnosti zapísané v

katastri,nemožnoodstrániťpostupompodľa§59katastrálnehozákona(ktomuporov.napr.rozsudokNS
SR sp. zn. 10Sžo/312/2015 zo dňa 25.01.2017). V celom rozsahu trvá na nesprávnosti a nezákonnosti
rozsudku vo všetkých odvolacích dôvodoch a žiada odvolací súd, aby predmetný rozsudok zrušil.
Žalobca požiadal odvolací súd, keďže podľa de lege lata nie je možné prikázať vec inému sudcovi, aby
v prípade zrušenia rozsudku vyslovil svoj záväzný právny názor v širšom a spodrobnenom rozsahu než

tomu bolo v pôvodnom zrušujúcom rozhodnutí, keďže podľa právneho názoru žalobcu je to vzhľadom na
spravodlivú,nonajmäúčinnúochranuohrozenýchresp.porušenýchprávaprávomchránenýchzáujmov
účelné, ak nie nevyhnutné.Žalovanávduplikeuviedla,žežalobcavosvojomstanoviskuopätovnepoukazujenarozhodnutieSprávy
katastra Galanta sp. zn. 1/12/2012. sp. zn. 1/12/2012. V danom prípade kataster neriešil spory o

práva k nehnuteľnostiam, ale iba deklaroval právny stav. Je nesporné že záložné právo žalovaného
vzniklo na základe riadnej zmluvy o zriadení záložného práva a neexistovali a ani súčasnosti neexistujú
právne relevantné dôvody na jeho výmaz z príslušného listu vlastníctva. Žalobca vo svojom stanovisku
citoval z rozsudku Najvyššieho súdu, k citovanému odstavcu však patrí aj ďalšia veta, ktorú žalobca
nepripojil aj keď sa jedná o zásadnú vetu a to „právnym prostriedkom k dosiahnutiu zmeny zápisov v

katastri nehnuteľností tak, aby zápisy zodpovedali právnemu stavu, je predloženie dokladov, z ktorých
jednoznačne vyplýva, že došlo k zániku záložných práv.“ V ďalšom uvedený rozsudok uvádza, že „v
zmysle ustanovenia § 151md ods. 3 OZ platí, že žiadosť o výmaz záložného práva je oprávnený podať
aj záložca, ktorý je však povinný žiadosť doložiť písomným potvrdením o splnení záväzku alebo inou
listinou vystavenou záložným veriteľom preukazujúcou zánik záložného práva. Žalovaná ako záložný
veriteľ nepožiadala o výmaz záložného práva a ani písomne nepotvrdila splnenie záväzku a nevystavila

ani žiadnu inú listinu preukazujúcu zánik záložného práva. Na základe vyššie uvedených skutočností
žalovaná považuje rozsudok za správne a zákony a preto žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok
potvrdil.

Skôr ako odvolací súd pristúpi k preskúmaniu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie považuje
za vhodné uviesť nasledovné. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je už druhé v poradí,
keď ostatným rozhodnutím súd prvej inštancie o žalobnom návrhu rozhodol tak, že žalobu zamietol,
žalovaným 1. a 2. priznal náhradu trov konania vo výške 100%, ktoré rozhodnutie zo dňa 15.02.2018,
č. k. 8C/63/2016-212 na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 18.12.2019, sp. zn.

24Co/69/2019-277 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu v Galante na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Po vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie súd o veci rozhodol znovu napadnutým
rozsudkom.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že
odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v

odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) Civilného
sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného
sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného
sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby

zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť (§ 387 Civilného sporového poriadku).

V súdenom spore si žalobca uplatnil voči žalovanej nárok, ktorým sa domáhal určenia, že nehnuteľnosti
pozemok parc. č. 68/1 o výmere 4138 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 68/8 o výmere 83 m2
- zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 182/10 o výmere 1213 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc.
č. 182/11 o výmere 47 m2 - zastavané plochy a nádvoria podiel 1/1, vedených na LV č. XXXX v kat. úz.
L. v zmysle Záložnej zmluvy zo dňa 06.04.2005 uzatvorenej medzi žalovanou, ako záložným veriteľom,

a E.D.K. spol. s r.o. sídlo: Hlavná 918/2, Galanta, IČO: 36 266 728, ako záložcom, nie sú zaťažené
záložným právom. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaná ako záložný veriteľ mala prihlásiť
pohľadávku do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu HM-UNIVERZÁL Galanta spol. s r.o. do 45 dní
odvyhláseniakonkurzu,žalovanápohľadávkuneprihlásila,pretozáložnéprávozaniklopodľa§28ods.1
a 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

aj ZoKR) v znení účinnom do 31.12.2011. Žalobca mal tiež za to, že spoločnosť E.D.K. nepreukázala
zaplatenie kúpnej ceny za prevod nehnuteľností v zmysle čl. III ods. 3 kúpnej zmluvy, pretože spoločnosť
E.D.K. platne neprevzala dlh úpadcu voči žalovanej znejúci na vrátenie pôžičky v sume 5.000.000 Sk tak
ako bolo uvedené v záložnej zmluve; správca odstúpil od kúpnej zmluvy z dôvodu nezaplatenia kúpnejceny (nehnuteľnosti aj napriek vkladu vlastníckeho práva spoločnosti E.D.K. do katastra nehnuteľností
bolivovlastníctveúpadcu),nehnuteľnostibolizapísanédosúpisupodstatyúpadcuanáslednenadražbe
žalobcom speňažené. Zo strany spoločnosti E.D.K. nedošlo k platnému prevzatiu dlhu ani k zaplateniu

kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy, teda bezprostredným právnym predchodcom žalobcu je úpadca.
Žalovaná sa bránila tvrdením, že nie je daný naliehavý právny záujem na vydaní požadovanej určovacej
žalobe, v čase vyhlásenia konkurzu na úpadcu nemala žalovaná žiaden právny vzťah s úpadcom,
nevlastnila žiadnu pohľadávku, 45 dňová lehota na pohľadávky uplynula 30.09.2006 a dňa 23.11.2006
došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy (uzavretej medzi úpadcom a spoločnosťou E.D.K. spol. s r.o.)

správcom konkurznej podstaty úpadcu.
Súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, keď konštatoval, že vo veci nie je daný naliehavý
právny záujem; námietku premlčania uplatnenú žalobcom posúdil ako nešpecifikovanú; žalovaná si
nemohla uplatniť práva v konkurznom konaní na úpadcu (HM- UNIVERZÁL GALANTA spol. s r.o.),
pretože konkurz bol vyhlásený 16.08.2006, 45 dňová lehota na prihlásenia záložného veriteľa do
konkurzu uplynula 30.9.2006, k odstúpeniu od kúpnej zmluvy pôvodnému vlastníkovi HM-UNIVERZÁL

GALANTA spol. s r.o. do konkurznej podstaty došlo asi dňa 23.11.2006, teda po uplynutí lehoty na
prihlásenie nárokov; boli splnené všetky zákonom predpísané náležitosti na prevzatie dlhu; záložná
zmluva je určitá.

Vzhľadom na dôvody podaného odvolania ako prvé bolo potrebné vyriešiť či žalobcom podaná žaloba

je procesne prípustná z pohľadu ust. § 137 Civilného sporového poriadku.

Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je daný naliehavý právny záujem a to vzhľadom na to, že na
základe rozhodnutia Správy katastra Galanta pod číslom XI 12/2012 zo dňa 10.05.2012 bolo rozhodnuté

o záložnom práve, proti rozhodnutiu nebolo podané odvolanie. Rozhodnutie sa stalo právoplatným. Z
toho vyplýva, že právne postavenie žalobcu nebolo neistým, záložné právo zaniká na základe taxatívne
určených dôvodov v zmysle §-u 151 md) ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Žalobca v odvolaní dôvodí, že súd nikde v odôvodnení neuvádza, že na strane jednej žalobca

nepreukázal danosť naliehavého právneho záujmu, na strane druhej, že nedostatok naliehavého
právneho záujmu je dôvodom na zamietnutie žaloby. Ak by hypoteticky nedostatok naliehavého
právneho záujmu mal byť dôvodom na zamietnutie žaloby, neexistoval by racionálny dôvod procesne
a vecne sa ďalej žalobou zaoberať (k tomu porov. napr. rozsudok NS SR sp. zn. 8 Cdo 251/2015
zo dňa 16.03.2016). Súd prvej inštancie v rozsudku nijako neuvádza, ako žalobca svoj naliehavý

právny záujem vymedzil už v samotnej žalobe. Naliehavý právny záujem na určení, že tu právo
(záložné právo) nie je preukazoval žalobca inter alia tým, že na liste vlastníctva k nehnuteľnostiam
vo vlastníctve žalobcu je zapísané záložné právo v prospech žalovanej, pričom napriek žalobcom
tvrdenému zániku záložného práva ex lege s poukazom na § 28 ods. 2 ZoKR (platného a účinného v
rozhodnom čase) toto je nielen aj naďalej zapísané na príslušnom liste vlastníctva, ale žalovaná začala

s aktívnym výkonom tohto putatívneho práva. Príslušný list vlastníctva žalobca ako dôkaz označil a v
konaní aj predložil. Za súčasného statu quo je vlastnícke právo žalobcu ohrozené, pričom vyhovujúcim
určovacím rozsudkom možno toto ohrozenie odstrániť. Žalobca nemá k dispozícii žiaden iný spôsob
ochrany svojho vlastníckeho práva. Bez určenia neexistencie záložného práva na nehnuteľnostiach
je právne postavenie žalobcu neisté. Súd prvej inštancie rovnako v rozsudku opomenul základnú

argumentáciu žalobu týkajúcu sa nepodania opravného prostriedku proti rozhodnutiu Správy katastra
Galanta č. X1/12/2012. Podávanie opravných prostriedkov proti rozhodnutiu o vykonaní/nevykonaní
zápisu nepokladal žalobca za účinný prostriedok právnej ochrany, ktorý by bol spôsobilý nastoliť v
právnych vzťahoch dotknutých osôb stav právnej neistoty. Bez ohľadu na výsledok takéhoto konania
by totiž vždy prichádzalo do úvahy podanie určovacej žaloby na súd. Keďže rozhodovanie o existencii/

neexistencii predmetného vecného práva patrí do právomoci všeobecných súdov, žalobca touto žalobou
využil jediný účinný prostriedok na ochranu svojich práv. Argumentácia súdu, že s poukazom na
právoplatné rozhodnutie o oprave chyby v katastri nehnuteľností, nebolo právne postavenie žalobcu
neistým, je podľa právneho názoru žalobcu flagrantným nesprávnym právnym posúdením.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že záložné právo na
nehnuteľnostiach pozemok parc. č. 68/1 o výmere 4138 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č.
68/8 o výmere 83 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 182/10 o výmere 1213 m2 - zastavané
plochy a nádvoria, parc. č. 182/11 o výmere 47 m2 - zastavané plochy a nádvoria podiel 1/1, vedenýchna LV č. XXXX v kat. úz. L. v zmysle záložnej zmluvy zo dňa 06.04.2005 uzatvorenej medzi žalovanou
ako záložným veriteľom a E.D.K. spol. s r.o. ako záložcom zaniklo. Na pojednávaní konanom dňa
30.09.2021 splnomocnenec žalobcu uviedol, že žiada určiť, že špecifikované nehnuteľnosti nie sú

zaťažené záložným právom. Z uvedeného potom vyplýva že predmetom konania bolo určenie, že
špecifikované nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom.

Podľa názoru odvolacieho súdu niet pochybností o tom, že ide o určovaciu žalobu v zmysle ustanovenia

§ 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (v čase podania žaloby v zmysle ustanovenia § 80 písm. c)
Občianskeho súdneho poriadku), pretože žalobca sa domáha určenia, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené
záložným právom.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. účinného do 30.06.2016, t.j. v čase podania žaloby, návrhom na začatie

konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016) žalobou možno požadovať,

aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre

žalobcutoznamenánevyhnutnosťtvrdiťadokázaťskutočnosti,zktorýchvyplývaexistencianaliehavého
právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe
meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo, resp. právny
vzťah medzi stranami sporu je sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty
právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, a jestvuje potreba

odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je
zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo, ak by sa bez tohto
určenia jeho právne postavenie stalo neistým.

Súdvkaždomštádiukonaniamusímaťzadoloženúexistenciutakéhotozáujmu,inak(atobezskúmania
vecnej stránky návrhu), musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Či tento záujem jestvuje, skúma
súd ex offo, t.j. z úradnej povinnosti. Platí to aj pre súd prvej inštancie, aj pre súd odvolací. Nepreukázaná
existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho
návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý právny záujem jestvoval nielen v čase rozhodovania súdu

prvej inštancie, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu.

Žalobca nemá povinnosť preukazovať naliehavý právny záujem na určení (ne)existencie práva, ak
právny záujem vyplýva z osobitného predpisu, (čo však nebol prípad predmetnej veci).

Ak žalobca podanou žalobou sleduje, aby záložné právo na zabezpečenie pohľadávky záložného
veriteľa žalovanej zapísané v katastri nehnuteľností na nehnuteľnostiach, ktorých vlastníkom je žalobca,
o ktorom žalobca tvrdí, že zaniklo, teda predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu nie sú zaťažené

záložným právom, žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že predmetné nehnuteľnosti nie sú
zaťažené záložným právom, lebo len také súdne rozhodnutie môže byť podkladom pre vykonanie zmeny
zápisu v katastri nehnuteľností. Právne postavenie žalobcu je neisté a túto neistotu možno odstrániť len
predmetnou žalobou s požadovaným žalobným návrhom. Iný prostriedok ochrany žalobca nemá a iným
spôsobom nemôže dosiahnuť zmenu v zápise v katastri nehnuteľností. Žalobca podanou žalobou zvolil

prostriedok, ktorým môže dosiahnuť sledovaný cieľ.Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd je názoru, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku
naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanej žalobe. Pokiaľ ide o názor súdu prvej
inštancie, že právne postavenie žalobcu nebolo neistým, keďže nebolo podané odvolanie proti

rozhodnutiu Správy katastra Galanta č.k. XI 12/2012 zo dňa 10.05.2012 uvedená skutočnosť nemôže
mať vplyv na (ne)preukázanie naliehavého právneho záujmu, pretože údaj v katastri nehnuteľností
o predmetnom záložnom práve nemožno odstrániť opravou údajov v katastri, teda v prípade, že by
žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu Správy katastra Galanta č.k. XI 12/2012 zo dňa 10.05.2012,
rozhodnutie Správy katastra sa nemohlo týkať (ne)existencie záložného práva žalovanej k predmetným

nehnuteľnostiam. V tomto smere bola odvolacia argumentácia žalobcu dôvodná. Žiada sa tiež
dodať, že pokiaľ sa súd prvej inštancie dopustil v otázke existencie naliehavého právneho záujmu na
požadovanej žalobe nesprávneho právneho posúdenia, keďže nezistil jeho danosť, ktorá skutočnosť by
bola bez ďalšieho dôvodom pre zamietnutie žaloby, súd prvej inštancie sa zaoberal aj vecnou stránkou
uplatneného nároku.

Z podanej žaloby žalobcu ako aj z ďalších jeho podaní vyplýva, že právnym dôvodom zániku záložného
práva žalovanej je ust. § 28 ods. 1 a 2 ZoKR.

Podľa § 28 ZoKR v znení účinnom do 31.12.2011, veriteľ, ktorého pohľadávka voči úpadcovi vznikla pred
vyhlásením konkurzu, má v konkurze právo, aby jeho pohľadávka bola za podmienok ustanovených
týmto zákonom uspokojená rozvrhom z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. Toto
právo musí byť v konkurze riadne a včas uplatnené prihláškou, inak pohľadávku nemožno v konkurze
uspokojiť a na práva z nej sa v konkurze neprihliada; to platí rovnako aj pre budúce pohľadávky, ktoré

sa uplatňujú prihláškou (ods. 1). Veriteľ, ktorého pohľadávka je zabezpečená zabezpečovacím právom
(ďalej len „zabezpečený veriteľ“) má v konkurze právo, aby jeho zabezpečená pohľadávka bola podľa
poradia rozhodujúceho na jej uspokojenie za podmienok ustanovených týmto zákonom uspokojená
rozvrhom z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu, ktorým bola zabezpečená. Toto
právo musí byť v konkurze riadne a včas uplatnené v prihláške zabezpečenej pohľadávky, inak zanikne

(ods. 2). Prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho
kancelárie a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 45 dní od
vyhlásenia konkurzu. Na prihlášku doručenú po lehote alebo doručenú v lehote len správcovi alebo len
súdu sa v konkurze neprihliada (ods. 4).

Z uvedených ustanovení žalobca vyvodzuje, že žalovaná ako záložný veriteľ si mala prihláškou
prihlásiť do konkurzu pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak
zabezpečovacie právo zaniká; žalovaná si pohľadávku zabezpečenú záložným právom v konkurznom
konaní na majetok úpadcu neprihlásila, preto záložné právo zaniklo. Súd prvej inštancie v bode 51.

odôvodnenia uvádza: Žalobca v žalobe tvrdil, že podľa ustanovenia § 25 ods. 1 (správne malo byť
uvedené § 28 ods. 2, ide o chybu v písaní) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
bolo povinnosťou veriteľa uplatniť si svoju pohľadávku riadne a včas prihláškou do konkurzu, inak
nemôže byť uspokojená a v konkurze sa na ňu neprihliada. V čase vyhlásenia konkurzu žalovaný nemal
žiadny právny vzťah so spoločnosťou HM-UNIVERZÁL, nevlastnil žiadnu pohľadávku voči úpadcovi

a teda si nič nemohol prihlásiť do konkurzu. Konkurz bol vyhlásený dňa 16.08.2006. Žalovaný už
od 06.04.2005 nemal právny vzťah so spoločnosťou HM-UNIVERZÁL. 45 dňová zákonná lehota na
prihlásenie záložného veriteľa do konkurzu začala plynúť 18.08.2006 a skončila dňa 30.09.2006.
Odstúpeniu od kúpnej zmluvy pôvodnému vlastníkovi HM-UNIVERZÁL - do konkurznej podstaty došlo
asi dňa 23.11.2006, teda po uplynutí zákonnej lehoty na prihlásenie nárokov záložného veriteľa,

žalovaný nemohol svoje právo uplatniť.

Pokiaľ ide o uvedené závery súdu prvej inštancie tieto odvolateľ spochybňuje. Žalobca v odvolaní
uvádza, že netvrdil čo uvádza súd prvej inštancie v prvej vete bodu 51. odôvodenia rozsudku. Žalobca

vytýkal súdu prvej inštancie, že žalobca neodkazoval na § 25 ods. 1, ale na § 28 ods. 2, podľa
názoru odvolacieho súdu išlo o chybu zrejme v písaní, preto odvolací súd odcitoval v bode 22. svojho
odôvodenia dotknuté ust. ZoKR.Z ust. § 28 ods. 2 ZoKR vyplýva, že zabezpečený veriteľ (teda veriteľ, ktorého pohľadávka voči úpadcovi
je zabezpečená záložným právom) má právo na to, aby jeho zabezpečená pohľadávka bola podľa

poradia rozhodujúceho na jej uspokojenie za podmienok ustanovených ZoKR uspokojená z výťažku zo
speňaženia majetku, ktorým bola zabezpečená. Toto právo zabezpečeného veriteľa zanikne, ak nebolo
v konkurze riadne a včas uplatnené v prihláške zabezpečenej pohľadávke. Z citovaných ustanovení tiež
vyplýva, že prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 45 dní od vyhlásenia konkurzu.

Záložné právo môže zaniknúť v dôsledku konkurzu. Ak je úpadca dlžníkom zabezpečenej pohľadávky,
záložný veriteľ musí uplatniť záložné právo v konkurze prihláškou spolu so zabezpečenou pohľadávkou;
inak záložné právo zaniká (§ 28 ods. 4 KR)- pozri Veľké Komentáre, Števček, Dulak, Bajánková, Fečík,
Sedlačko, Tomašovič a kol. Občiansky zákonník I, Nakladatelství C.H.Beck, 2015 str.1243.

Súd prvej inštancie dôvodí, že žalovaná záložné právo v konkurze prihláškou nemohla uplatniť
vchádzajúc zo skutočnosti, že v čase vyhlásenia konkurzu žalovaná nemala žiadny vzťah k úpadcovi
(spoločnosť HM-UNIVERZÁL GALANTA, spol. s r.o.). S týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje.
Ust. § 28 ZoKR predpokladá vzťah úpadcu – dlžníka zabezpečenej pohľadávky a záložného veriteľa.

Úpadcom bola spoločnosť HM-UNIVERZÁL GALANTA spol. s.r.o. v likvidácii. Na úpadcu bol vyhlásený
konkurz dňa 11.08.2006 uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 40K/5/2006. Záložná zmluva zo dňa
06.04.2005 bola uzavretá medzi záložným veriteľom – žalovanou a záložcom - spoločnosťou E.D.K.
spol. s r.o. záložné právo na nehnuteľnostiach bolo zriadené za účelom zabezpečenia pohľadávky
žalovanej z titulu pôžičky podľa zmluvy o pôžičke uzavretej 24.02.2005 vo výške 5.000.000 Sk v ktorej

sa spoločnosť HM-UNIVERZÁL GALANTA spol. s.r.o. zaviazala žalovanej splatiť pôžičku spolu s úrokmi
do 24.02.2009 a v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 21.03.2005 čl. III ods. tretí preberá predmetný záväzok
v plnom rozsahu spoločnosť E.D.K. spol. s.r.o., stáva sa tak dlžníkom a záložcom veriteľ. Úpadca
spoločnosťHM-UNIVERZÁLGALANTAspol.s.r.o.vlikvidácii vrozhodnomčase(tedavčasevyhlásenia
konkurzu ani počas plynutia 45 dňovej lehoty od vyhlásenia konkurzu) nebol v postavení dlžníka

zabezpečenej pohľadávky, pretože dlžníkom žalovanej bola v tomto čase spoločnosť E.D.K. spol. s r.o.
Záložný veriteľ v tomto čase nemal pohľadávku voči úpadcovi. Predpoklad existencie vzťahu medzi
úpadcom a záložným veriteľom vyplývajúcim z ust. § 28 ods. 2 ZoKR nebol splnený. Aj v prípade, že by
hypoteticky existoval v rozhodnom čase právny vzťah medzi úpadcom - spoločnosťou HM-UNIVERZÁL
GALANTA spol. s.r.o. v likvidácii a žalovanou – záložným veriteľom tak žalovaná nemohla svoje právo

vyplývajúce z ust. § 28 ods. 2 ZoKR uplatniť. V čase vyhlásenia konkurzu na úpadcu spoločnosť
HM-UNIVERZÁL GALANTA spol. s.r.o. v likvidácii a počas plynutia 45 dňovej lehoty od vyhlásenia
konkurzu úpadca nebol vlastníkom zálohu, teda majetku podliehajúceho konkurzu, vlastníkom zálohu
bola spoločnosť E.D.K. spol. s r.o. a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.03.2005 zavkladovanej do
katastra nehnuteľností 04.04.2005. Správca konkurznej podstaty úpadcu dňa 23.11.2006 odstúpil od

uvedenej kúpnej zmluvy, avšak k tejto skutočnosti došlo až po uplynutí 45 dňovej lehoty na prihlásenie
pohľadávky v konkurze, pretože lehota na prihlásenie začala plynúť 18.08.2006 a skončila 30.09.2009.
K odstúpeniu od kúpnej zmluvy správcom konkurznej podstaty úpadcu došlo až po uplynutí tejto lehoty,
preto bol správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaná si nemohla uplatniť svoje právo v konkurze.

S poukazom na uvedené podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo k zániku predmetného záložného
práva žalovanej podľa § 28 ods. 2 ZoKR, žalobca netvrdil iný dôvod zániku tohto záložného práva,
žaloba žalobcu o určenie, že predmetné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom nie je dôvodná
a preto správne súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Odvolací súd už vzhľadom na uvedený

právny záver sa nezaoberal ďalšou vecnou argumentáciou žalobcu, pretože podľa názoru odvolacieho
súdu uvedené plne postačovalo pre právny záver o danej veci.

K ďalším odvolacím argumentom žalobcu sa žiada uviesť nasledovné:

Žalobca argumentoval porušením práva na spravodlivý proces, pretože rozsudok je zjavne arbitrárny
a zmätočný pre nedostatok dôvodov. Zároveň uviedol, že sa súd nevysporiadal s rozhodujúcouargumentáciou žalobcu, konkrétne so Zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 21.03.2005, s neexistenciou
platného prevzatia dlhu, spochybnením dôveryhodnosti svedeckých výpovedí svedkov I., H. a E.
a výpovede žalovanej, právnych následkov neprihlásenia pohľadávky v konkurznom konaní a zániku

záložného práva podľa § 28 ods. 2 ZoKR, súd prvej inštancie neuviedol dôvody pre ktoré dôkazy
nevykonal, súd prvej inštancie porušil zásadu kontadiktórnosti.

Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku je naplnený

vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú
intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne
pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozsudok musí obsahovať

odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými
námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový

postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre
dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil,

zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,

účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť
preskúmateľné.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je zdôvodnené,
súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného
dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje
právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva

jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Pokiaľ súd prvej inštancie niektoré rozhodujúce
skutočnosti uviedol stručne, odvolací súd ich doplnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku možno
vyvodiť dôvody pre ktoré súd prvej inštancie žalobu zamietol. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd
prvej inštancie čiastočne vysporiadal s rozhodujúcou a podstatnou argumentáciou žalobcu, pričom

odvolací súd v tomto rozhodnutí doplnil ďalšie dôvody, ide o postup predpokladaný v § 387 ods. 3
Civilného sporového poriadku. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že zákon vyžaduje, aby odvolací
súd zaujal jasné stanovisko k podstatným vyjadreniam strán predneseným v konaní na súde prvej
inštancie a zároveň vysporiadať sa v odôvodení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami uvedenými
v odvolaní, pričom za podstatný je potrebné považovať taký argument, ktorý je relevantný, teda má

vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy, že v prípade jeho preukázania
môže priniesť rozhodnutie priaznivejšie pre odvolateľa. Pokiaľ ide o odvolací argument, že súd prvej
inštancie neuviedol dôvody pre ktoré nevykonal navrhované dôkazy, je potrebné poukázať, že podľa
zápisnice z pojednávania zo dňa 30.09.2021 (čl. 419) vyplýva zhodné vyjadrenia strán, že nemajú
návrhy na doplnenie dokazovania. Žalobca mal možnosť pred súdom prvej inštancie navrhnúť ďalšie

dokazovanie, ktorú možnosť nevyužil, preto uvedená odvolacia argumentácia je nedôvodná. Ďalšie
odvolacie argumenty týkajúce sa porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd nepovažoval za
opodstatnené. Z obsahu napadnutého rozhodnutia ako aj postupu súdu prvej inštancie nebolo zistené
pochybenie súdu porušujúce práva žalobcu na spravodlivý proces.Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie.

K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav,
dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.

Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné
k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli k naplneniu podmienok pre záver, že
ustanovenie § 28 ods. 2 ZoKR nebolo možné aplikovať tak ako požadoval žalobca. Odvolací súd sa
stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobu je potrebné zamietnuť. Polemika o nesprávnosti
súdom prvej inštancie vyslovených právnych záverov pre nezohľadnenie právnej argumentácie strany

sporu, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej nesprávnosti rozsudku súdu
prvej inštancie. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil v otázke, že podmienky dotknutého
ustanovenia hmotného práva, ktoré mali spôsobiť zánik záložného práva žalovanej na nehnuteľnostiach
vo vlastníctve žalobcu neboli naplnené.

Odvolateľ argumentoval nesprávnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov.

Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno
napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať
len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo (ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak (ods. 2).

Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku je činnosť súdu, pri
ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri
hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska

pravdivostiten-ktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatedazásadavoľnéhohodnoteniadôkazov.Hodnotiaca
úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto
skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný
žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods.
1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za

konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť
súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto,že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo
inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Ak nie je možné súdu v tomto

smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonané dokazovanie vyhodnotil v
zmysle zásad upravených v citovanom ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Odvolací

súd je názoru, že v danej veci bolo podstatnou skutkovou okolnosťou tvrdenie žalobcu, že záložné
právo žalovanej zaniklo, pretože žalovaná neprihlásila svoju pohľadávku v konkurzom konaní vedenom
na úpadcu HM-UNIVERZÁL GALANTA spol. s.r.o. Je opäť treba zhodne so súdom prvej inštancie
konštatovať, že tvrdenie žalobcu o zániku záložného práva nevyplývalo z vykonaného dokazovania.
Odvolacia námietka žalobcu o nesprávnom zistení skutkového stavu súdom prvej inštancie je tak
nenáležitá.

Za inú vadu konania v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku
sa považuje procesná vada, ktorá nie je subsumovateľná pod ostatné odvolacie dôvody, pokiaľ
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovanie manudukačnej

povinnosti súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu, porušenie povinnosti viazanosti súdu iným
rozhodnutím), pričom jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, nie zmätočnosť súdneho rozhodnutia.

Inú vadu konania žalobca videl vady, ktoré by odvolací súd nevedel subsumovať pod iné odvolacie

dôvody (vady v dokazovaní, porušenie kontradiktórnosti a pod). Podľa názoru odvolacieho súdu nejde o
tzv. inú vadu konania, pretože ich bolo možné podriadiť pod už uplatnené odvolacie dôvody. Žalobcom
uvádzaný odvolací dôvod, nebol naplnený.

Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04,
II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú odvolaciu argumentáciu zachádzajúcu podrobne do
nadbytočných detailov, nespôsobilé privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za

potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového
poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1,
§ 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom
konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom

rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po
právoplatnom skončení veci.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).