Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 24, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/69/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122205845
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8122205845.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudcov
JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v právnej veci žalobkyne: Q. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. XX, XXX XX O., právne zastúpenej: JUDr. Jozef Onďák, advokát so sídlom Slovenská 69,
080 01 Prešov, proti žalovanému: Q. v konaní o určenie neexistencie záložného práva, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č.

k. 20C/49/2020 - 45 zo dňa 30.08.2022 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“), napadnutým uznesením rozhodol takto:

„I. Žalovaná je povinná zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam

nachádzajúcim sa v okrese O., obci O., katastrálne územie A., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX
- byt č. XX na X. poschodí vo vchode č. XX, v podielovom spoluvlastníctve v podiele 1/1, nachádzajúci
sa v Bytovom dome, ul. Z. XX,XX so súpisným číslom XXXX, postavený na pozemku - parcele reg. C
parc. č. XXXX/XX o výmere 569 m2 druh pozemkov zastavaná plocha a nádvorie
- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve v
podiele 78/3480,

- nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX, a to spoluvlastnícky podiel na pozemku - parcele reg. C, parc. č.
XXXX/XX o výmere 569 m2 druh pozemkov zastavaná plocha a nádvorie, v podiele 78/3480,
do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

II. O náhrade trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí
o veci samej.“

2. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha, aby súd určil, že nehnuteľnosti označené vo výrokovej časti
jeho rozhodnutia, nie sú zaťažené záložným právom zriadeným zmluvou o zriadení záložného práva
zo dňa 28.05.2019 a dodatkom č. 1 k tejto zmluve zo dňa 14.06.2019, uzavretej medzi žalobkyňou a
žalovaným.
Z obsahu spisu prvostupňový súd zistil, že žalobkyňa sa domáha aj nariadenia neodkladného opatrenia,

ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou
predmetných nehnuteľností, a to z dôvodu neplatnosti zmluvy.
Žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa 28.05.2019 zmluvu úvere so zabezpečením, predmetom ktorej
bolo poskytnutie sumy 61.500,- eur, s úročením 5,5 % ročne a so splatnosťou do konca roka
2019. Žalobkyňa namietala, že žalovaný nemá ako predmet činnosti evidovanú činnosť spojenú s
poskytovaním úverov alebo pôžičiek akoukoľvek formou. Nemá udelené poverenie Národnou bankou

Slovenska na poskytovanie úverov spotrebiteľom. Z tohto dôvodu je zmluva o úvere neplatná a rovnakoje neplatná aj akcesorická zmluva o zriadení záložného práva. Navyše zmluva o úvere neobsahuje ani
obligatórne zákonné náležitosti.

3. Súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Poukázal na to, že,
že úprava výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou umožňuje veriteľovi výrazným spôsobom
zasiahnuť do majetkových práv dlžníka bez súdnej alebo akejkoľvek inej štátnej kontroly. Výkon
záložného práva je natoľko závažný inštitút, že súd by bez náležitého zistenia skutkových a právnych
okolnostínemalodoprieťochranutomu,ktosatejtoochranydomáha.Vlastníckeprávosabezprostredne

dotýka základných práv a slobôd, pričom ochranu týchto práv zabezpečuje aj základný zákon štátu, a
to Ústava SR v článku 20 a v článku 21. Realizáciou záložného práva bezprostredne hrozí žalobkyni
ujma a jedinou účinnou procesnou zárukou, ktorú má žalobkyňa, je nariadenie neodkladného opatrenia.
Predmetom neodkladného opatrenia sú práva k nehnuteľnostiam (bytu) a v prípade nevyhovenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia existuje reálna obava, že by došlo k závažným zásahom do jej
ústavných práv.

Žalobkyňa osvedčila svoj nárok dôvodnou obavou z možného ohrozenia vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam realizáciou záložného práva formou dobrovoľnej dražby bytu. Hrozba
výkonu záložného práva je osvedčená oznámením veriteľa o výške pohľadávky a poznámkou o začatí
realizácie záložného práva.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2

písm. c), d), § 328 ods. 2 a § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok - CSP).

4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), e), g) a
h) CSP a odôvodnil ho tým, že vydaniu napadnutého uznesenia predchádzal postup, ktorý je v rozpore
s ust. § 327 CSP. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a žalobkyňa v

konaní neosvedčila základné predpoklady a konkrétne skutočnosti odôvodňujúce neodkladnú úpravu
pomerov sporových strán.
Žalovaný namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je odôvodnené iba všeobecne, bez
konkretizovania skutočností odôvodňujúcich bezodkladnú úpravu pomerov. Podľa žalovaného
oznámenie o začatí výkonu záložného práva ešte neosvedčuje hrozbu ujmy. Pre nariadenie

neodkladnéhoopatrenianepostačujesubjektívnetvrdenieoohrozenívlastníckehoprávaknehnuteľnosti
realizáciou záložného práva. Záložné právo je zákonom upravený spôsob zabezpečenia pohľadávky.
Otázka, či by výkonom záložného práva došlo na strane žalobkyne k nejakej ujme, bola v konaní zo
strany súdu vyhodnotená nesprávne a žalobkyňa ju ani reálne neosvedčila. Spochybňovanie záložnej
zmluvy,čiúverovejzmluvypovažuježalovanýzaúčelové.Žalobkyňasasnažízmariťuspokojenienároku

žalovaného, ktorý neplní ani napriek viacerým výzvam.
Žalovaný taktiež namietal tvrdenia žalobkyne o uzavretí spotrebiteľskej zmluvy o úvere na bývanie,
keďženieježiadnymsubjektomfinančnéhotrhuazmluvnývzťahsožalobkyňouuzavrelakopríležitostný
obchod. Žalobkyňou tvrdená neplatnosť úverovej zmluvy nespôsobuje neplatnosť záložnej zmluvy,
pričomzáložnéprávobolozriadenéajpreprípadsplatenianárokunavydaniebezdôvodnéhoobohatenia

v prípade posúdenia úverovej zmluvy ako neplatnej.
Žalovaný taktiež uplatnil námietku miestnej nepríslušnosti, keďže jeho všeobecným súdom je Okresný
súd Bratislava I.
Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie prvoinštančného súdu a
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutia ako aj konania im
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.

6. Neodkladné opatrenie sa podieľa na realizácii ústavne zaručeného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a podľa čl. 46 a nasl. Ústavy SR. Právo na súdnu
ochranu by nebolo komplexné, ak by chýbala možnosť zákonom ustanoveným postupom domáhať

sa svojho práva na nestrannom a nezávislom súde v prípadoch, v ktorých je toto právo ohrozené v
časovejavecnejsúvislostivylučujúcejjehoochranuinaknežneodkladným,urgentnýmzásahomsúdu.V
takýchto prípadoch súd rozhoduje na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Osvedčenie tvrdených
skutočností (osvedčenie nároku) znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje lennajvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Výsledok takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa zo zreteľom na všetky okolnosti
prípadu javia ako vysoko pravdepodobné. V tomto prípade platí, že je výlučne vecou navrhovateľa

neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú ochranu,
podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto
návrhu. Tu nie je na mieste, aby sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie, prípadne aby súd vyvinul
procesné úsilie o doplnenie dokazovania. Taktiež nemožno prehliadnuť, že neodkladné opatrenie súd
nariadi len v prípade potreby bezodkladne upraviť pomery strán alebo v prípade, ak by bola daná obava,

že by exekúcia bola ohrozená.

7. Žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie mal návrh žalobkyne odmietnuť s poukazom
na ust. § 327 CSP, keďže neobsahoval predpísané náležitosti, nakoľko súd vyzýval žalobkyňu na
doplnenie návrhu. V tomto ohľade odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa v samotnom návrhu
uviedla rozhodujúce skutočnosti a označila dôkazy ako prílohy tohto návrhu, ktoré sa však v spise

nenachádzali, preto ju súd vyzval na ich predloženie, realizujúc povinnosť vyplývajúcu zo všeobecného
režimu odstránenia vady spočívajúcej v neúplnosti podania podľa § 129 ods. 1 CSP. Žalobkyňa následne
prílohy predložila, čo nemožno hodnotiť ako splnenie zákonných podmienok pre odmietnutie návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia.

8. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je súčasťou návrhu vo veci samej, v ktorom žalobkyňa
poukazuje na to, že žalovaný nie je subjektom oprávneným na poskytovanie spotrebiteľských úverov,
resp. úverov na bývanie, nakoľko nemá takýto predmet činnosti a ani nemá na poskytovanie takejto
činnosti zákonom vyžadované povolenie Národnej banky Slovenska. Táto skutočnosť má za následok
neplatnosť zmluvy o úvere, ktorej akcesorickou súčasťou je aj záložná zmluva. Preukázanie týchto

skutočností bude predmetom dokazovania vo veci samej, avšak, z výpisu z listu vlastnícka č. XXXX, k.
ú. A., obec O., okres O., nepochybne vyplýva, že v poznámkach je pod P XXX/XXXX a P XXX/XXXX
oznámenie o začatí výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, kde je ako záložný veriteľ uvedený
v oboch prípadoch žalovaný. Táto skutočnosť aj podľa názoru odvolacieho súdu osvedčuje danosť
práva žalobkyne na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v spojení s dôvodmi, ktoré

budú predmetnom dokazovania vo veci samej, je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu na
základe ust. § 325 ods. 1 CSP, a to s poukazom na vlastnícke právo žalobkyne, teda vlastnícke právo k
bytu, ktorý je zároveň jej obydlím. Týmto ale samozrejme nie je dotknuté právo žalovaného na zaplatenie
jeho pohľadávky.

9. S poukazom na vyššie uvedené dôvody preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

10. O trovách odvolacieho konania týkajúcich sa nariadenia neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej
inštancie vo veci samej.

Taktiež v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 42 CSP) odôvodni námietku miestnej nepríslušnosti
vznesenú žalobcom.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).