Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 10, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7To/16/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122012745
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8122012745.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Evy Rešatkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.01.2023 v trestnej
veci obžalovaného V. S. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 psím. a/ Tr. zákona
s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov sp. zn. 4T/23/2022 zo dňa 30.09.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. f/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e v napadnutom rozsudku výrok o náhrade
škody.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal Okresný súd Prešov obžalovaného V. S. vinným z prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2, písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona
§ 138 písm. h/ Tr. zákona na skutkovom základe, že dňa 08.02.2022 v čase približne o 10.18 hod.

na chodníku - ul. K. stromoradie v meste W., ako vodič motorového vozidla porušil ustanovenia § 22
ods. 2, ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o cestnej premávke“), kde počas toho ako viedol motorové vozidlo zn. E. Q., ev.
č. W s ktorým cúval po chodníku v smere od ul. V. k ul. K., nezaistil bezpečné cúvanie pomocou
spôsobilej a náležite poučenej osoby, ale zadnou časťou vozidla narazil do chodca idúceho po chodníku
v rovnakom smere chôdze, následkom čoho V. B., nar. XX.XX.XXXX utrpel poranenia a to mozgovo-

lebečné poranenie pozostávajúce z praskliny pravej strany čelovej kosti, krvácania pod pavúčnicu v
oboch čelových oblastiach a pravej spánkovej oblasti, minimálneho krvácania pod tvrdú plenu mozgovú
v pravej spánkovo-temeno-záhlavnej oblasti, oboch čelových oblastiach a ľavej spánkovej oblasti,
viacerých menších ložísk pomliaždenia mozgu v čelovej a čelovo-bazálnej oblasti, viac vpravo, tržne-
zmliaždenú ranu záhlavia a odreninu lakťa, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou
nehodou a ktoré si vyžiadali liečenie spojené s dočasnou práceneschopnosťou v trvaní 2 až 3 mesiace.

Za to obžalovanému V. S. podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, 3 Tr.
zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 psím. a/ Tr. zákona mu výkon
uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu stanovil skúšobnú dobu na 2
roky. Súčasne mu uložil podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy
motorových vozidiel na dobu 2 rokov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému povinnosť

nahradiť poškodenej M. zdravotnej poisťovni a.s., so sídlom W. cesta 2, A.- mestská časť W. škodu vo
výške 1636,83 Eur.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení a poučení o možnosti podania opravného prostriedku
zahlásil odvolanie obžalovaný čo do výroku o treste a náhrade škody a to svoje odvolanie písomne
odôvodnil. V dôvodoch odvolania uvádza, že nesúhlasí s napadnutým výrokom o treste z dôvodu, že

tento trest považuje za neprimerane prísny. Má za to, že s prihliadnutím na konkrétne okolnosti jeho
prípadu trest súdom uložený vo výmere odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov a trest zákazu činnosti vtrvaní 2 rokov je vo vzťahu k nemu až príliš prísny. Na spáchaní skutku sa do veľkej miery podieľal aj
samotný poškodený, ktorý pri prechádzaní okolo cúvajúceho nákladného motorového vozidla, náhle a
nečakane zmenil smer chôdze a tak vlastne priamo vkročil za cúvajúce nákladné motorové vozidlo a

on ako vodič takúto situáciu skutočne zďaleka neočakával ani to objektívne očakávať nemohol, že mu
poškodený ako chodec doslova vkročí za cúvajúce nákladné motorové vozidlo. Poškodený pri svojej
výpovedipoprel,žepočasschôdzepočúvalhudbu,nonijakonepoprel,ženaozajnáhleprichôdzizabočil
do strany a narazil do cúvajúceho nákladného motorového vozidla resp. nákladné motorové vozidlo
narazilo do neho. Tak či onak za vzniknuté zranenia sa poškodenému viac krát ospravedlnil a poškodený

za svoje zranenie už aj obdŕžal náhradu škody vo výške takmer 6000,- Eur. Osobitne vo vzťahu k trestu
zákazu činnosti uviedol, že je živiteľom trojčlennej rodiny a pracuje de facto ako vodič ( v stavebne
firme) v dôsledku čoho odvolaním napadnutý rozsudok enormným spôsobom negatívne ovplyvňuje
nielen jeho život, ale aj život celej jeho rodiny. Tak ako je to v zásade správne uvedené aj v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku jeho predmetné previnenie a rovnako tak aj jeho skoršie previnenie
z roku 2018 sú len nedbanlivostnými trestnými činmi a jedná sa uňho len o ojedinelé vybočenie z jeho

inak usporiadaného života. Vodičský preukaz mu bol odobratý vo februári tohto roku z čoho vyplýva,
že vlastne 8. mesiac doslova vykonáva trest zákazu činnosti a preto podľa jeho názoru nie je potrebné
pôsobiť ďalším obmedzovaním jeho osobného života, ale postačuje uňho uloženie peňažného trestu,
ktorý by s prihliadnutím na jeho zdokladovaný príjem zo zamestnania bol schopný uhradiť. Rovnako
tak trest zákazu činnosti v trvaní 18 mesiacov by bol primeraný, mohol by tak čoskoro požiadať o

podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené
skutočnosti obžalovaný má za to, že vo vzťahu k jeho osobe je na mieste uloženie peňažného trestu
(primeraného podľa jeho príjmu) a trest zákazu činnosti v trvaní 18 mesiacov.

K dôvodom odvolania proti rozsudku v časti výroku o náhrade škody uviedol, že M. zdravotná poisťovňa

a.s. si uplatnila v konaní náhradu škody vo výške 1636,83 Eur. Na hlavnom pojednávaní dňa 30.09.2022
súdu predložil listinný dôkaz z ktorého vyplýva, že svojej poisťovni K. a.s. riadne nahlásil uplatnený
právnynároknanáhraduškodystým,žetútoškodutakmalauhradiťpoisťovňaK.a.s..TočipoisťovňaK.
a.s. škodu vo výške 1636,83 Eur M. zdravotnej poisťovni a.s. v čase vyhlásenia odvolaním napadnutého
rozsudku už nahradila alebo nie sa nepodarilo zistiť keďže na hlavnom pojednávaní dňa 30.09.2022

neboli prítomní zástupcovia ani jednej z konštatovaných poisťovní. Z uvedeného dôvodu má za to,
že na hlavnom pojednávaní 30.09.2022 relevantným spôsobom spochybnil uplatnený právny nárok na
náhradu škody zo strany M. zdravotnej poisťovne a.s. pretože sa dôvodne javí, že tento právny nárok na
náhradu škody už bol M. zdravotnej poisťovni a.s. v čase vyhlásenia odvolaním napadnutého rozsudku
uspokojený a pokiaľ ide o to, či sa tak naozaj stalo, alebo nie tak to by si vyžiadalo ďalšie doplnenie

dokazovania v podobe dopytu na M. zdravotnú poisťovňu a.s. čo by však presiahlo potreby trestného
konania. Z týchto dôvodov mala byť podľa jeho názoru M. zdravotná poisťovňa a.s. podľa ustanovenia
§ 288 ods. 1 Tr. poriadku súdom so svojim nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces,
pretože uplatnený právny nárok na náhradu škody bol relevantným spôsobom spochybnený a vyriešenie
tejto pochybnosti by si vyžiadalo odročenie hlavného pojednávania čo by presiahlo potreby trestného

konania.

Na podklade odvolania obžalovaného ako osobou na to oprávnenou krajský súd nezistiac dôvody
zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku proti ktorým podal odvolateľ

odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré
odvolaním vytýkané neboli pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku
a zistil, že odvolanie obžalovaného v časti napádajúcej výrok o náhrade škody možno považovať za
dôvodný.

Odvolací súd svoj prieskum v prvom rade zameral na konanie predchádzajúce napadnutému rozsudku
či toto netrpí takými podstatnými chybami v dôsledku ktorých by bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok
zrušiť. V rámci prieskumu bolo zistené, že obvinený po zákonnom poučení vyhlásil, že je vinným zo
spáchania skutku a po prijatí jeho vyhlásenia mal možnosť sa vyjadriť k dôkazom, ktoré sa vykonávali
vo vzťahu k výroku o treste a k náhrade škody. Uplatnil právo záverečnej reči a právo posledného slova

a mohol predniesť argumenty týkajúce sa predovšetkým ukladania trestu a rozhodnutia o uplatnenom
nároku na náhradu škody, keďže výrok o vine so zreteľom na prijatie vyhlásenia obžalovaného už nebol
v zásade ovplyvniteľný.Vzhľadom k tomu, že vyhlásenie o vine obžalovaného k žalovanému skutku bolo prijaté. Odvolania
procesných strán boli obmedzené len na výrok o treste a náhrade škody, preto odvolací súd svoju
pozornosť zameral na tieto namietané výroky.

K výroku o treste v dôvodoch rozsudku prvostupňový súd poukázal na správu o povesti obžalovaného
vypracované obcou V. M. týkajúcej sa jeho rodinných majetkových pomerov. Konštatoval, že obžalovaný
je ženatý, má jedného syna a podľa správy obce obžalovaný sa nedopustil žiadneho známeho
priestupku a nebol riešený ani komisiou pre verejný poriadok. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov

Ministerstva spravodlivosti ku dňu 16.06.2022 prvostupňový súd konštatoval, že obžalovaný pred
spáchaním prejednávaného trestného činu bol jeden krát priestupkovo postihnutý za priestupok proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 Zákona č. 372/1990 zbierky o priestupkoch,
ktorého sa mal dopustiť 17.08.2021 kedy mu bola za prekročenie maximálne povolenej rýchlosti uložená
bloková pokuta vo výške 130,- Eur. Iné priestupky v evidencii priestupkov ani v karte vodiča obžalovaný
evidované nemá. Z odpisu z registra trestov a z evidenčnej karty vodiča však plynie, že obžalovaný

už bol v minulosti jeden krát súdne trestaný v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.
zn. 6T/141/2018 obsah ktorého prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní v podstatnom rozsahu aj
oboznámil. Zo spisu plynie, že trestným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 27.12.2018 bol
obžalovaný V. S. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, bol mu uložený
peňažný trest vo výške 440,- Eur s náhradným trestom odňatia slobody v prípade jeho nezaplatenia

v trvaní 2 mesiacov spolu s trestom zákazu činnosti vedenia všetkých druhov motorových vozidiel v
trvaní 1 roka. Tento trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 11.01.2019. Uznesením toho istého
súdu zo dňa 23.09.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť toho istého dňa súd podmienečne upustil od
výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti a obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 1 roka. Ďalším
uznesením zo dňa 18.12.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.01.2021 konajúci súd rozhodol,

že sa obžalovaný v tejto skúšobnej dobe osvedčil keďže zaplatil aj peňažný trest a riadne vykonal trest
zákazu činnosti. Prvostupňový súd správne konštatoval vo vzťahu k tomuto odsúdeniu, že sa naňho
hľadí akoby nebol odsúdený.

Konajúci súd ďalej citujúc ustanovenie § 34 Tr. zákona hlavne ods. 4 § 34 Tr. zákona konštatoval jednu

poľahčujúcu okolnosť a to, že obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní ku skutku priznal, svoj skutok
úprimne oľutoval (§ 36 psím. l/ Tr. zákona) a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Tr.
zákona. Pri prevahe poľahčujúcich okolností súd postupom podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona znížil hornú
hranicu o 1/3 a trest ukladal v rozsahu trestnej sadzby od 1 roka až do 3 rokov a 8 mesiacov.

Prvostupňový súd ďalej v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatuje, že na jednej strane zohľadnil
postoj obžalovaného k trestnej činnosti spočívajúci v jeho priznaní úprimnej ľútosti a ospravedlnení sa
poškodenému V. B., tiež okolnosť, že je častým účastníkom cestnej premávky ako vodič motorového
vozidla a až na jeden priestupok na úseku cestnej premávky nemá žiadne iné priestupky, čím je možné
jeho správanie v tomto smere považovať za dobré, ohľaduplné k iným účastníkom cestnej premávky.

Zohľadnil tiež v jeho prospech nedbanlivostnú formu zavinenia aj jeho osobné pomery najmä to, že žije
usporiadaným rodinným životom bez dopúšťania sa inej protispoločenskej činnosti. Na druhej strane
však musel nutne zohľadniť následok, ktorý svojím konaním na zdraví poškodeného V. B. spôsobil,
tento je závažného charakteru. Obžalovaný svojim konaním výrazne zasiahol do života poškodeného,
nie iba na krátky čas zhoršil kvalitu jeho života a nebolo možné prehliadnuť už citované odsúdenie

obžalovanéhovkonanívedenompodsp.zn.6T/141/2018zaúplnerovnakútrestnúčinnosť.Ajvzhľadom
na vykonanie oboch alternatívnych trestov uložených mu v tomto konaní a skutočnosť, že sa na
obžalovanéhohľadíakobynebolodsúdenýkonštatujesúdprvéhostupňa,žezákonnáfikcianeznamená,
že obžalovaný daný trestný čin s následkami na zdraví iného nespáchal dodáva, že z uvedeného plynie,
že sa z predchádzajúceho odsúdenia nepoučil a že uložený peňažný trest ako aj trest zákazu činnosti na

dolnej hranici sadzby ho neviedol k tomu, aby zvýšil opatrnosť pri jazde, uvedomujúc si následky svojich
pochybení a svojej nepozornosti pri vedení motorového vozidla do budúcna. Aj z tohto dôvodu opätovne
prvostupňový súd neukladal trest peňažný, ktorý už bol raz ukladaný a ktorý podľa jeho názoru na
správanie odsúdeného nemal dostatočný výchovný efekt. Uložil mu preto trest odňatia slobody v trvaní
18 mesiacov teda blízko dolnej hranice trestnej sadzby a zdôrazňujúc hodnotenie osoby obžalovaného

a výchovný účel trestu aj vzhľadom na nedbanlivostný charakter tohto trestného činu zohľadňujúc dobu,
ktorá uplynula od predchádzajúceho odsúdenia nepovažoval bezprostredný výkon tohto trestu za nutný,
ale na naplnenie účelu trestu vyslovil presvedčenie, že postačuje na nápravu obžalovaného aj hrozba
výkonom tohto trestu, preto výkon tohto trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 2rokov, ktorej dĺžka podľa názoru súdu zohľadňuje predchádzajúce protiprávne konania obvineného a
následky, ktoré svojim konaním na zdraví poškodeného V. B. spôsobil. Tie isté dôvody zohľadnil aj pri
ukladaní trestu zákazu činnosti, ktorý tiež uložil bližšie k dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej

sadzby zohľadňujúc aj to, že predchádzajúca výmera trestu zákazu činnosti uložená mu v konaní pod
sp. zn. 6T/141/2018 v trvaní 1 roka neviedla k náprave odsúdeného.

S týmito závermi súdu prvého stupňa sa stotožnil aj krajský súd a v podrobnostiach na ne poukazuje.
Prvostupňový súd správne konanie obžalovaného kvalifikoval, trest ukladal v zákonnej trestnej sadzbe

pri zohľadnení poľahčujúcej okolnosti bez zistenia priťažujúcej okolnosti, po úprave tejto trestnej sadzby
a aj podľa názoru krajského súdu tak druh ukladaného trestu ako aj výmera zodpovedá zásadám
pre ukladanie trestu v zmysle § 34 Tr. zákona. Takto ukladaný trest aj podľa názoru krajského súdu
zohľadňuje všetky okolnosti prípadu, spôsob spáchania trestného činu jeho následok spočívajúci vo
významnom poškodení zdravia poškodeného, zavinenie, teda aj to, že ide o nedbanlivostný trestný
čin, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ale hlavne osobu obžalovaného, jeho pomery a

možnosti jeho nápravy. Takto ukladaný trest aj podľa názoru krajského súdu spĺňa prvky generálnej, ale
aj individuálnej prevencie.

Na rozdiel od názoru obžalovaného a jeho obhajoby trest obžalovanému súdom prvého stupňa uložený
nemožno považovať za trest neprimerane prísny. Jeho druh aj výmera či už trestu odňatia slobody s

podmienečným odkladom jeho výkonu a určenie skúšobnej doby, ale aj trestu zákazu činnosti ako to
už bolo aj vyššie konštatované sú zákonné náležitým spôsobom odôvodnené. Na tomto mieste sa javí
potrebné opätovne zdôrazniť, že v rámci hodnotenia osoby obžalovaného nebolo možné prehliadnuť
skutočnosť, že už v minulosti bol pre rovnakú trestnú činnosť aj keď nedbanlivostného charakteru
súdom odsúdený, bol mu uložený výchovný druh trestu, trest peňažný a trest zákazu činnosti, výkon

ktorého mu bol aj podmienečne odložený na najkratšie možnú dobu a v skúšobnej dobe sa osvedčil.
Napriek tomu krátko po výkone týchto trestov sa opätovne dopustil obdobnej trestnej činnosti aj keď´
nedbanlivostného charakteru. Zo skutkovej vety rozsudku jednoznačne plynie, že svojín konaním ako
vodič motorového vozidla porušil ustanovenia § 22 ods. 2, ods. 3 Zákona č. 8/2009 zbierky zákonov o
cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a pri cúvaní po chodníku nezaistil bezpečné

cúvanie ním vedeného vozidla pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby a zadnou časťou vozidla
narazil do chodca idúceho po chodníku v rovnakom smere chôdze. Následkom toho poškodený V. B.
utrpel rozsiahle poranenia, ktoré bez akýkoľvek pochybností vznikli v príčinnej súvislosti s predmetnou
dopravnou nehodou a tieto si vyžiadali liečenie spojené s dočasnou práceneschopnosťou v trvaní 2 až
3 mesiace.

Aj napriek námietke obhajoby prezentovanej v konečnom návrhu pred krajským súdom, že nesúhlasí s
konštatovaním súdu prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozsudku, „že obžalovaný sa nepoučil z
predchádzajúceho odsúdenia“ zdôrazňujúc pritom, že v oboch prípadoch išlo o nedbanlivostné konanie
a takýto záver podľa názoru obhajoby môže vysloviť súd pri úmyselnej trestnej činnosti, krajský súd

dáva za pravdu súdu prvého stupňa. Aj podľa názoru krajského súdu je na mieste konštatovanie, aj
napriek tomu, že ide o nedbanlivostné konanie od obžalovaného sa vyžadovalo a očakávalo vzhľadom
na predchádzajúce odsúdenie, že jeho správanie ako vodiča účastníka cestnej premávky bude také,
že už sa nedopustí žiadnej, nie to obdobnej trestnej činnosti a v tomto smere nemožno prehliadnuť aj
potrestanie obžalovaného za priestupok aj keď ojedinelý, ale vychádzajúc aj z výšky uloženej sankcie

závažný, spáchaný rovnako krátko po rozhodnutí o osvedčení sa v predchádzajúcej trestnej veci.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam poukazujúcim na vysoké spoluzavinenie poškodeného opätovne
krajský súd zdôrazňuje, že obžalovaný urobil vyhlásenie o tom, že trestný čin spáchal, teda vyhlásenie
o vine a súd toto vyhlásenie prijal. Otázka viny týmto postupom bola uzavretá. Krajský súd nemohol

prihliadať na námietky, ktoré prezentoval obžalovaný v dôvodoch odvolania spochybňujúce skutkovú
vetu a jeho zavinenie konštatované v skutkovej vete, napriek tomu krajský súd len poznamenáva, že
následok prezentovaný v tomto konaní vznikol primárne v dôsledku porušenia povinnosti obžalovaného
ako vodiča a v príčinnej súvislosti vznikli následky na zdraví poškodeného. Nesporne však prvostupňový
súd a aj krajský súd pri ukladaní trestu zohľadnili všetky okolnosti prípadu aj obhajobou namietané,

najmä konštatujúce ospravedlnenie obžalovaného poškodenému a konanie obžalovaného smerujúce k
tomu, aby poškodenému bola škoda v celom rozsahu uhradená.Z pohľadu vyššie uvedeného ani krajský súd potom nedospel k záveru, že v predmetnej veci by bolo
potrebné vyhovieť odvolaciemu návrhu obžalovaného a jeho obhajcu, zmeniť druh ukladaného trestu
a skrátiť ukladaný trest zákazu činnosti a v tejto časti odvolací súd po zhodnotení všetkých okolností

prípadu osoby obžalovaného vrátane možnosti jeho nápravy vyhodnotil jeho odvolanie ako nedôvodné.

Krajský súd však považoval odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu k výroku o náhrade škody
v napadnutom rozsudku, ktorým prvostupňový súd postupom podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil
povinnosť obžalovanému nahradiť poškodenej M. zdravotnej poisťovni a.s. A. škodu vo výške 1636,83

Eur za oprávnené aj keď z iných ako obhajobou uvádzaných dôvodov. Krajský súd na verejnom
zasadnutí konanom dňa 11.01.2023 oboznámil ako dôkaz správu M. zdravotnej poisťovne a.s. zo
dňa 14.11.2022 z obsahu ktorej plynie, že táto poisťovňa si v rámci adhézneho konania uplatnila
voči obvinenému nárok na náhradu nákladov pozostávajúcich zo zdravotnej starostlivosti poskytnutej
poškodenému poistencovi M. zdravotnej poisťovne V. B. a to v súvislosti so zraneniami, ktoré utrpel
pri dopravnej nehode zo dňa 08.02.2022. Táto poisťovňa si medzi časom uplatnila vzniknuté náklady

zdravotnej starostlivosti v celkovej výške 1883,74 Eur v komerčnej poisťovni prostredníctvom povinného
zmluvného poistenia motorového vozidla obvineného, pričom dňa 27.09.2022 ( teda 3 dni pred
vyhlásením rozsudku) došlo zo strany poisťovne K. k úhrade požiadavky v plnej výške. Na základe
uvedeného v zmysle ustanovenia § 46 ods. 7 Tr. poriadku sa táto M. zdravotná poisťovňa výslovne
vzdáva všetkých svojich procesných práv v prislúchajúcich jej z pozície poškodenej strany a žiada súd,

aby v tomto trestnom konaní na M. zdravotnú poisťovňu ako poškodenú stranu ďalej neprihliadal.

Vychádzajúc teda z tohto dôkazu mal krajský súd za preukázané, že škoda bola poškodenej strane
M. zdravotná poisťovňa a.s. v celom rozsahu uhradená. Zanikol teda dôvod v dôsledku ktorého bolo
potrebné rozhodnúť o povinnosti obžalovaného poškodenej strane M. zdravotná poisťovňa a.s. A. škodu

nahradiť.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto krajský súd na podklade odvolania obžalovaného postupom podľa
§ 321 ods. 1 psím. f/, ods. 2 Tr. poriadku zrušil v napadnutom rozsudku len výrok o náhrade škody s tým,
že napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste obžalovanému považoval za zákonný a správny.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.