Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 1, 2021

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 9C/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819201166
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2021:7819201166.4

Uznesenie

Okresný súd Rožňava v právnej veci žalobcu L.. R. T., O.. XX.XX.XXXX, V. B. XXX, XXX XX L.,
proti žalovanému Okresný úrad Rožňava, Špitálska 3, 048 01 Rožňava, IČO: 00 151 866, v konaní o
porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Súd náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou sa domáhal určenia, že žalovaný porušil zásadu rovnakého zaobchádzania
v jeho neprospech a v prospech osoby G. V. a žiadal, aby súd mu priznal náhradu majetkovej
ujmy v peniazoch vo výške jeho funkčného platu za každý kalendárny mesiac od právne neplatne a
neúčinne danej výpovede žalovaným až do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o vyhovení žaloby o

určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v súdnom konaní vedenom pod sp. zn.
42Cpr/65/2017,ktorýnárokpodanímdoručenýmsúdu30.03.2021upresniltak,žesadomáhazaplatenia
sumy 50.000, - eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy.
Tvrdil, že žalovaný porušil zásadu rovnakého zaobchádzania. Konal v jeho neprospech tým, že
na jeho neuprázdnené štátnozamestnanecké miesto bola prijatá iná osoba, ktorá obsadila jeho
neuprázdnené štátnozamestnanecké miesto a funkciu. Poukázal aj na to, že podľa jeho názoru došlo

k neplatnému skončeniu jeho štátnozamestnaneckého pomeru. Na podporu svojich tvrdení citoval
množstvo zákonných ustanovení.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe okrem iného namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie a
neexistenciu procesnej spôsobilosti žalovaného v prejednávanom antidiskriminačnom spore.

3.Ktýmtonámietkamžalovanéhosúduvádza,žeprocesnásubjektivitastránsporupatrímedziprocesné
podmienky konania na existenciu ktorej súd prihliada ex offo počas celého konania. Vecná legitimácia
je stav vyplývajúci z hmotného práva, dáva odpoveď na otázku, či žalobca je nositeľom subjektívneho
práva a ním označený žalovaný je nositeľom tvrdenej subjektívnej povinnosti korelujúcej so žalobcovým
súkromným subjektívnym právom.

4.Zustanovení§4zákonač.400/2009Z.z.oštátnejslužbe,vplatnomznenívčasežalobcomtvrdeného
porušenia zásady rovnakého zaobchádzania vyplýva, že služobný úrad je povinný zaobchádzať so
štátnymi zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným
predpisom, ktorým je zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o
ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).5. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 1, 2, 3 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých
oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný
zákon):

(1) Každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou.
(2) Každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na
svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého
zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania,
upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané

zadosťučinenie;akideonedodržaniezásadyrovnakéhozaobchádzaniazdôvoduoznámeniakriminality
alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého
účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená.
(3) Ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého
zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské
uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu

náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej
ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

6. V zmysle ust. § 11 ods. 1 citovaného zákona, konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady
rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté

porušením zásady rovnakého zaobchádzania (ďalej len „žalobca“). Žalobca je povinný v návrhu označiť
osobu o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania (ďalej len „žalovaný“).

7. Žalobca v žalobe označil za žalovaného Okresný úrad Rožňava, Špitálska 3, Rožňava 1.

8. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 a 4 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácií miestnej štátnej správy
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoOMŠS“),:
(1) Okresný úrad je miestny orgán štátnej správy. Okresný úrad je preddavková organizácia Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).
(4) Okresný úrad má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a exekučného konania a samostatne

konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Za okresný úrad koná pred súdom prednosta okresného
úradu alebo ním poverený zamestnanec.

9. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 a 7 ZoOMŠS,:
(1) Pôsobnosť okresných úradov ustanovuje tento zákon a osobitné zákony.

(7) Štátnu správu, ktorú vykonávajú okresné úrady, riadia a kontrolujú v rozsahu ustanovenom
osobitnými zákonmi ústredné orgány štátnej správy, do ktorých pôsobnosti patria príslušné úseky štátnej
správy.

10. Z obsahu žaloby v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca bol v štátnozamestnaneckom pomere so
služobným úradom - Ministerstvom vnútra SR. Táto skutočnosť vyplýva z z listiny predloženej žalobcom
na preukázanie svojich tvrdení v prejednávanej veci - zo služobnej zmluvy uzavretej medzi služobným
úradom, Ministerstvom vnútra SR - Okresným úradom Rožňava a štátnym zamestnancom, G. V. zo
dňa 24.01.2017, ako aj z listín predložených žalovaným - Prekážka na strane služobného úradu zo

dňa 20.03.2017 a záznamu z pohovoru so štátnym zamestnancom L.. R. T. zo dňa 20.03.2017 ako aj
z obsahu žaloby žalobcu o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru pôvodne evidovanej
pod sp. zn. 42Cpr/62/2017 na Okresnom súde Košice II, ktorá bola postúpená Okresnému súdu
Bratislava III, na ktorom predmetné konanie sa vedie pod sp. zn. 44Cpr/29/2017. S obsahom tejto žaloby
sa súd oboznámil za účelom zistenia existencie procesných podmienok konania v prejednávanej veci

s poukazom na ustanovenie § 185 ods. 3 CSP.
Z obsahu žaloby o určenie neplatnosti štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu vyplýva, že v tomto
konaní žalobca za žalovaného označil Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako služobný úrad a
Okresný úrad Rožňava uviedol ako organizačný útvar služobného úradu, teda žalobca je si vedomý, že
jeho služobným úradom bolo Ministerstvo vnútra SR.

11. Okresný úrad Rožňava je preddavkovou organizáciou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
nie je právnickou osobou a procesnú subjektivitu má iba v rozsahu svojej pôsobnosti vymedzenej v
ustanovení § 4 ZoOMŠS .12. V zmysle § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak
len ten, komu ju zákon priznáva.

13. Procesná subjektivita predstavuje procesnú podmienku konania, na ktorú musí súd prihliadať z
úradnej povinnosti počas celého konania a ktorá musí existovať, aby súd vo veci mohol konať a
rozhodnúť. Neexistencia procesnej subjektivity strany sporu tvorí neodstrániteľnú vadu konania.

14. V zmysle ustanovenia § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu súd konanie zastaví.

15. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že služobným úradom žalovaného bolo
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, proti ktorému žaloba nesmeruje a žalobcom označený
žalovaný Okresný úrad Rožňava v antidiskriminačnom spore nemá procesnú subjektivitu, nakoľko
predmet tohto sporu nepatrí do rozsahu pôsobnosti okresného úradu, preto súd konanie v zmysle ust.

§ 62 CSP, v dôsledku neexistencie procesnej subjektivity žalovaného zastavil.

16. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého ak
stranaprocesnezavinilazastaveniekonaniasúdpriznánáhradutrovkonaniaprotistrane.Zobsahuspisu
nevyplýva, že by na strane žalovaného vznikli trovy konania, preto vychádzajúc z vyššie citovaného

ustanovenia a contrario súd náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie podľa ust. § 357 písm. a) CSP, v lehote do 15 dní odo
dňa doručenia uznesenia na Okresný súd Rožňava, v 3. vyhotoveniach.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.