Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, December 12, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/76/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321011058
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2321011058.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a členov senátu JUDr.

Kataríny Batisovej a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX. apríla XXXX v
C., trvalé bydlisko D. XX/XX, E., pre zločin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie
podľa § 259 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného
zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta
z 28. februára 2022, č. k. 27T/69/2021-529, na verejnom zasadnutí konanom 13. decembra 2022 v
Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo

výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný A. B., nar. XX. apríla XXXX v C., trvalé bydlisko D. XX/XX, E., t. č. vo výkone trestu

odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou,

o d s u d z u j e

podľa § 259 ods. 3 Trestného zákona, za použitia § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38
ods. 2 Trestného zákona, za použitia ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam
na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 28. februára 2022, č. k. 27T/69/2021-529
(ďalej tiež napadnutý rozsudok), uznal obžalovaného A. B. (ďalej aj obžalovaný) za vinného zo zločinu
skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. b)
Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe,
že

ako samostatne zárobkovo činná osoba pod obchodným menom „A. B. F.“, IČO: 40 217 051, v mieste
svojho podnikania na adrese D. XX/XX, E., nezabezpečil riadne vedenie svojho účtovníctva v súlade
so zákonom č. 431/2002 o účtovníctve, keď v období rokov 2016 až 2018 nevykonával inventarizáciu
majetku, hoci mu táto povinnosť vyplývala z § 6 ods. 3, §§ 29 a 30 uvedeného zákona, a v rozpore s§ 11 ods. 3 uvedeného zákona uvádzal v pokladničnej knihe zápisy o vkladoch hotovosti do pokladne,
ktoré reálne nevznikli, a na základe ktorých dosiahol, že dňa 01.01.2016 bol stav pokladne vo výške
221 054,64 €, hoci predchádzajúci deň 31.12.2015 bol 1 054,64 €, ďalej dňa 01.01.2017 bol stav

pokladne 74 219,95 €, hoci predchádzajúci deň 31.12.2016 bol 1 660,60 €, a dňa 01.01.2018 bol stav
pokladne 57 261,17 €, hoci predchádzajúci deň 31.12.2017 bol 89 046,52 €, pričom fiktívne vklady
do pokladne realizoval v úmysle vyhnúť sa zápornému stavu pokladne, v ktorom sa reálne pokladňa
nachádzala; nepravdivé zápisy v pokladničnej knihe o fiktívnych vkladoch a machinácie v účtovníctve,
ktoré odporovali hospodárskemu stavu daňového subjektu v období rokov 2016 až 2018 vykonával

napriek tomu, že bol jeho účtovníčkou výslovne upozornený, aby ním uvádzané údaje a účtovné
operácie podložil reálnymi dokladmi a napriek týmto upozorneniam v uvedenom období nevykonal ani
inventarizáciu.
Okresný súd za to obžalovanému uložil podľa § 259 ods. 3 a § 53 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j),
písm. l) a § 38 ods. 3 Tr. zák. trest domáceho väzenia vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov. Zároveň
mu podľa § 53 ods. 3 Tr. zák. uložil počas výkonu trestu domáceho väzenia povinnosť zdržiavať sa vo

svojom obydlí v byte na adrese B. XXXX/XX, E., vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov,
v pracovné dni v čase od 17.00 hod. do 5.00 hod. nasledujúceho dňa, cez víkendy a sviatky v čase
od 12.30 hod. do 6.00 hod. nasledujúceho dňa, viesť riadny život a podrobiť sa nariadenej kontrole
technickými prostriedkami.
Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že na hlavnom pojednávaní prijal

vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a vykonal
dokazovanie na hlavnom pojednávaní len čo do výroku o treste. Následne okresný súd v odôvodnení
zrekapituloval výsledky dokazovania, ktoré ohľadom tohto výroku vykonal.
Samotný výrok o treste okresný súd odôvodnil tým, že mohol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody
v zákonnej sadzbe od 3 do 8 rokov. U obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť - priznal sa

k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť - bol už za trestný
čin odsúdený trestnými rozkazmi okresného súdu pod sp. zn. 1T/83/2017, 9T/37/2018 a 2T/53/2018.
K druhu trestu okresný súd uviedol, že v zmysle § 34 ods. 6 Tr. zák. a § 53 ods. 2 Tr. zák. mu
mohol ukladať trest odňatia slobody alebo domáceho väzenia. Ďalej dôvodil, že obžalovaný síce spáchal
skutok v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, no vzhľadom na povahu trestného činu, ktorý

pozostáva z uvedenia nepravdivých údajov v účtovníctve, čím bolo zmarené vyšetrovanie prípadných
daňových trestných činov obžalovaného, ako aj postoj obžalovaného, ktorý sa od počiatku ku skutku
priznáva a doteraz bol odsúdený iba za daňové trestné činy súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou,
považoval za vhodné uloženie trestu domáceho väzenia. Spoločenská nebezpečnosť obžalovaného
nedosahuje takej miery, aby musela byť obmedzená jeho osobná sloboda v ústave na výkon trestu,

podľa okresného súdu môže obmedzene fungovať aj v spoločnosti, čím budú zachované jeho sociálne
väzby a umožnené širšie možnosti zárobkovej činnosti na úhradu daňových dlhov, ktoré vyplývajú z jeho
doterajšej trestnej činnosti. Čas zdržiavania sa v obydlí určil okresný súd prihliadajúc na účel trestu, aby
obžalovanému umožnil výkon zárobkovej činnosti a zabezpečovanie potrieb domácnosti, a vo zvyšný
čas mu uložil povinnosť zdržiavať sa v obydlí.

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa obžalovaný vzdal
právanapodanieodvolania.PokiaľideoprokurátoraOkresnejprokuratúryGalanta(ďalejlenprokurátor)
tento voči rozsudku zahlásil do zápisnice odvolanie čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného.
Zahlásené odvolanie prokurátor odôvodnil osobitným písomným podaním doručeným okresnému súdu
26. apríla 2022.

Vodvolaníprokurátoruviedol,žepodľanehookresnýsúdpochybilpriukladanítrestu,pretoženesprávne
vyhodnotil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, trest domáceho väzenia uložil mimo zákonom
určenú výmeru a pri ukladaní druhu trestu sa dostatočne neriadil zásadami ukladania trestov v zmysle §
34 ods. 4 Tr. zák. Okresný súd nesprávne obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
j) Tr. zák., hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Stíhaný skutok je trvácim trestným činom,

ktorý bol dokončený najskôr 31. decembra 2018, resp. do konca júna 2019. Od
tohto okamihu spätne treba posudzovať, či obžalovaný viedol riadny život. Prokurátor je toho názoru,
že riadny život neviedol, pretože pred spáchaním činu bol 2 krát odsúdený za úmyselný trestný čin
podľa § 278 ods. 1 Tr. zák. a bol aj 5 krát priestupkovo riešený. Súdna prax pritom opakovanie uviedla
podmienky vedenia riadneho života. Poriadny život pracujúceho človeka vedie len ten, kto plní základné

povinnosti občana tak v súkromnom živote, ako aj voči spoločnosti. Poriadny život pracujúceho človeka
nemožno preto stotožňovať len s netrestanosťou (R 59/1973, rozsudok Najvyššieho súdu SSR z 9.
augusta 1972, sp. zn. 2 Tz 69/72, rozsudok Krajského súdu v Trnave z 13. apríla 2021, sp. zn. 3 To
157/2020). Ak teda i netrestaná osoba nemusí spĺňať podmienky vedenia riadneho života, o to viac tietopodmienky nemôže spĺňať osoba s trestnou a priestupkovou recidívou (výklad od menšieho k väčšiemu
- komu je zakázané konať menej, tým viac je mu zakázané konať viac - argumentum a minori ad maius).
Pokiaľ ide ešte o pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, okresný súd nepriznal obžalovanému

priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. Na str. 3 (ods. 3) napadnutého rozsudku pritom uviedol,
že obžalovanému priznal 1 priťažujúcu okolnosť, a to práve podľa § 37 písm. m) Tr. zák. Nezohľadnil ju
však vo výroku o treste. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol tak nesprávne zistený.
Prokurátor ďalej v odvolaní uviedol, že okresný súd priznal dve poľahčujúce okolnosti (§ 36 písm. j),
písm. l) Tr. zák.), pri nepriznaní žiadnej priťažujúcej okolnosti. Správne pritom mal byť pomer týchto

okolností vyrovnaný a to tak, že je prítomná iba poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. a
priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. Neprevažuje tu pomer poľahčujúcich okolností, ako
to vyjadril okresný súd vo výroku o treste, odôvodňujúc použitie § 38 ods. 3 Tr. zák. Práve použitie § 38
ods. 3 Tr. zák. má za následok ďalšie pochybenie okresného súdu v tom, že trest domáceho väzenia
bol uložený mimo zákonom stanovenú trestnú sadzbu. Ust. § 38 Tr. zák. špecifikuje všeobecné zásady
ukladania trestov vzťahujúce sa na všetky druhy trestov s odstupňovateľnou zákonom ustanovenou

trestnou sadzbou uvedené vo všeobecnej ako aj osobitnej časti Tr. zák. Pod pojmom „trestná sadzba“
treba rozumieť nielen sadzbu trestu odňatia slobody uvedenú v osobitnej časti Tr. zák., ale aj trestnú
sadzbu pri všetkých ďalších druhoch trestov, pri ktorých je trestná sadzba určená vo všeobecnej
časti Tr. zák. Povinnosť súdu podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností sa vzťahuje

nielen na prípad ukladania trestu odňatia slobody, ale aj na prípad ukladania iného druhu trestu s
odstupňovateľnou zákonom ustanovenou trestnou sadzbou, napr. trest domáceho väzenia (primerane
rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. marca 2021, sp. zn. 1Tdo/18/2020, rozsudok Najvyššieho súdu
SR z 28. novembra 2019, sp. zn. 6Tdo/48/2019). Pri použití § 38 ods. 3 Tr. zák. je tak výmera trestu
domáceho väzenia 0 - 2 roky a 8 mesiacov. Tým, že okresný súd uložil trest domáceho väzenia vo

výmere 3 roky a 6 mesiacov, tento uložil nezákonne.
Podľa prokurátora nezákonnosť uloženia trestu domáceho väzenia má svoj základ aj v nedostatočnom
zohľadnení zásad ukladania trestov v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. Pri určovaní druhu trestu okresný
súd neprihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok. V danej veci sa jedná o trváci trestný čin,
ktorého sa obžalovaný dopúšťal po dlhší čas a síce v období rokov 2016 až 2018. Trestný čin spáchal

kombináciou viacerých konaní, konkrétne tým, že uvádzal v pokladničnej knihe zápisy o vkladoch
hotovosti do pokladne, ktoré reálne nevznikli, ďalej tým, že v období rokov 2016 až 2018 neviedol
inventarizáciu a nezabezpečil riadne vedenie účtovníctva. Tým dosiahol, že hospodársky stav daňového
subjektu nezodpovedal skutočnému stavu, ktorý bol záporný. Z hľadiska zavinenia obžalovaného konal
v priamom úmysle, pretože z dokazovania (a je to napokon i súčasťou skutkovej vety) vyplýva, že

bol účtovníčkou výslovne upozornený, aby ním uvádzané údaje a účtovné operácie podložil reálnymi
dokladmi. Priamy úmysel tak predstavuje najzávažnejšiu formu zavinenia.
Pokiaľ ide o osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy, treba podľa prokurátora vziať zreteľ najmä
na jeho trestnú a priestupkovú recidívu. Obžalovaný bol doteraz 3 krát súdne trestaný za úmyselné
trestné činy podľa § 278 Tr. zák. Aktuálne prejednávaného činu sa dopustil v skúšobnej dobe určenej

mu trestným rozkazom Okresného súdu Galanta z 11. júla 2018, sp. zn.
9T 37/18, právoplatného 4. decembra2018. Je tak zrejmé, že bol už 2 krát súdom varovaný hrozbou
podmienečného trestu odňatia slobody, ale ani to mu nezabránilo v páchaní ďalšej úmyselnej trestnej
činnosti. Tiež bol celkovo 5 krát priestupkovo riešený. Z hľadiska systematického zaradenia
jednotlivých druhov trestov v zmysle § 32 Tr. zák. je trest domáceho väzenia zaradený až za trestom

odňatia slobody. Tým je vyjadrená menšia prísnosť tohto druhu trestu oproti trestu odňatia slobody. Ak
však obžalovaného neodradili od páchania trestnej činnosti dve odsúdenia na trest odňatia slobody,
nemožno reálne očakávať, že do tretice by ho miernejší druh trestu (trest domáceho väzenia) napravil.
Naviac, alternatívne druhy trestov sa spravidla ukladajú prvotrestaným a nie recidivistom.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti prokurátor v konečnom návrhu žiadal, aby odvolací súd

podľa ustanovenia § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a sám rozsudkom rozhodol vo veci tak, že obžalovanému uloží primeraný nepodmienečný trest odňatia
slobody.
Spisový materiál bol krajskému súdu riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní prokurátora 21. júna
2022.

Za účelom prejednania podaného odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na
15. novembra 2022. Keďže medzičasom došlo k dodaniu obžalovaného do výkonu trestu odňatia
slobody v inej trestnej veci, čím u obžalovaného vznikol dôvod povinnej obhajoby, bol vo veci určený
nový termín verejného zasadnutia na 13. decembra 2022 s tým, aby si obžalovaný zvolil obhajcu,inak mu bude súdom ustanovený. Verejného zasadnutia konaného 13. decembra 2022 sa zúčastnila
prokurátorka krajskej prokuratúry ako aj zvolená obhajkyňa obžalovaného JUDr. Júlia Vestenická.
Prítomnosť obžalovaného bola zabezpečená prostredníctvom video-konferenčného zariadenia podľa

§ 61b Tr. por. z ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, pričom obhajoba voči tomuto postupu neuplatnila
žiadne výhrady.
Krajský súd podľa § 326 ods. 5 Tr. por. na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie oboznámením
podstatného obsahu spisov Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/83/2017, sp. zn. 9T/37/2018 a sp.
zn. 2T/53/2018. Keďže strany iné návrhy na doplnenie dokazovania nemali, krajský súd vyhlásil

dokazovanie za skončené a pristúpil ku konečným návrhom. V rámci neho prokurátorka uviedla, že sa
v plnom rozsahu pridržiava podaného odvolania, navrhla zrušiť výrok o treste napadnutého rozsudku
a obžalovanému uložiť primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody. Obhajkyňa obžalovaného bola
toho názoru, že trest uložený okresným súdom je plne zákonný, čo v konečnom dôsledku potvrdzuje
aj zákonodarca v ustanovení § 53 ods. 1 Tr. zák., kde je jednoznačne uvedené, že trest domáceho
väzenia až na 4 roky môže byť uložený v okolnostiach, ktoré sú tu zakotvené. Podotkla, že trestná

sadzba za skutok kladený za vinu obžalovanému je 3 roky až 8 rokov, takže nie je možné sa stotožniť s
názorom,žeideotrest,ktorýjemimozákonnúnormu.Ajztýchtodôvodovžiadala,abyodvolacísúdtrest
uložený okresným súdom obžalovanému ponechal, alternatívne pokiaľ okresný súd dospeje k inému
záveru, navrhla, aby mu bol uložený podmienečný trest, nakoľko súčasný výkon trestu odňatia slobody,
ktorý vykonáva, je zo všetkých hľadísk preňho dostatočný. Obžalovaný sa pridržal toho, čo uviedla jeho

obhajkyňa a dodal, že sa priznal, oľutoval a trest, ktorý si odpykáva, je pre neho dostatočný.
Podľa § 317 ods.1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Tr. por., ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z
dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i
len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku
o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por., odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie
urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo
doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd
zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech
obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý

uplatnil nárok na náhradu škody.
KrajskýsúdvTrnave akosúdodvolací,nazákladeriadneavčaspodanéhoodvolania natooprávnenou
osobou - prokurátorom v neprospech obžalovaného - postupom podľa § 317 ods. 1
Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste rozsudku, proti ktorému prokurátor podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním

vytýkané, prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na
podklade takéhoto prieskumu zistil, že odvolanie prokurátora je v celom rozsahu dôvodné.
Pokiaľ ide o konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo, prokurátor mu v odvolaní žiadne chyby
nevytýkal. Krajský súd ale vlastným prieskumom zistil, že okresný súd nevykonal ohľadom výroku
o treste dokazovanie v dostatočnom rozsahu, keď po prijatí vyhlásenia obžalovaného o tom, že je vinný,

a po oboznámení registra trestov, nevykonal dokazovanie aj oboznámením podstatných častí spisov
Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/83/2017, sp. zn. 9T/37/2018 a sp. zn. 2T/53/2018, tu najmä za
účelom zistenia, či neprichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu odňatia slobody obžalovanému.
Krajský súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti okresného súdu nasledovné rozhodnutie (R 55/2013):Ak z okolnosti prejednávaného prípadu a z prechádzajúcich odsúdení obžalovaného vyplýva potreba
uloženia súhrnného trestu (§ 42 Tr. zák.), je okresný súd povinný na hlavnom pojednávaní vykonať
dokazovanie prečítaním podstatného obsahu spisov o predchádzajúcich odsúdeniach, aby aj negatívny

záver okresného súdu o tom, že súhrnný trest nemožno uložiť, mal oporu vo vykonanom dokazovaní
na hlavnom pojednávaní a nevychádzal len zo všeobecných odborných znalostí a úvah okresného súdu
(Uznesenie Krajského súdu v Žiline z 31. januára 2012, sp. zn. 1 To 2/2012 publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 4/2013 pod poradovým číslom 55).
Uvedené pravidlo bude treba pri ukladaní trestov zo strany okresného súdu pro futuro dôsledne

rešpektovať.
Keďže doplnenie dokazovania krajským súdom ohľadom výroku o treste nebolo spojené s
neprimeranými ťažkosťami, tak krajský súd pochybenie okresného súdu sám napravil tým, že oboznámil
podstatné časti pripojených spisov opísaných vyššie v texte.

K súhrnnému trestu všeobecne

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák., spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom

páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší
ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov
a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest
prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký

trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.
Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho
zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Ak sú dolné hranice
trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. V
stručnosti treba uviesť, že princíp ukladania úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. spočíva v tom,

že páchateľovi dvoch alebo viacerých trestných činov je ukladaný trest v rámci trestnej sadzby činu
najprísnejšie trestného, pričom sa musí v tomto výroku odraziť aj skutočnosť, že nejde iba o trest za tento
trestný čin, ale i za ďalšie, zbiehajúce sa trestné činy. To sa premietne v priznaní priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 písm. h) Tr. zák., teda že páchateľ spáchal viac trestných činov, čo ale neplatí, ak sa trest
ukladá aj s použitím tzv. asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.

Podľa rovnakých zásad sa postupuje aj pri ukladaní súhrnného trestu, ktorý súd ukladá vtedy, ak
odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený
odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Súd teda páchateľa odsudzuje a ukladá mu súhrnný trest
za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný
jeho trestný čin, pričom prejednávaný trestný čin musí byť vo viacčinnom súbehu so skorším trestným

činom, za ktorý už bol odsúdený. Ak Trestný zákon stanovuje v ustanovení § 42 ods. 1 povinnosť
spravovať sa pri ukladaní súhrnného trestu zásadami platnými pre ukladanie úhrnného trestu, jeho
účelom je snaha zabezpečiť, aby bol páchateľ potrestaný rovnakým spôsobom, ako keby sa o všetkých
jeho trestných činoch rozhodovalo v jedinom spoločnom konaní. Súhrnný trest teda nastupuje namiesto
úhrnného trestu, ktorý by bol inak páchateľovi uložený, ak by sa o všetkých zbiehajúcich trestných činoch

rozhodovalo v spoločnom konaní. Súhrnný trest je pre páchateľa priaznivejší ako trest samostatný,
pretože je v ňom zohľadnená skutočnosť, že páchateľ sa dopustil ďalšieho trestného činu, pričom nebol
varovaný odsudzujúcim rozsudkom týkajúcim sa skoršieho trestného činu. Možno teda zosumarizovať,
že súhrnný trest sa uloží iba v prípade viacčinného (reálneho) súbehu trestných činov, a to len vtedy,
ak bol páchateľ za časť zbiehajúcej sa trestnej činnosti už odsúdený za predpokladu, že na takéto

odsúdenie je možné prihliadnuť.
Základným predpokladom uloženia súhrnného trestu je, aby medzi trestným činom, ktorý je predmetom
prebiehajúceho konania a trestným činom, vo vzťahu ku ktorému má byť uložený súhrnný trest existoval
viacčinný súbeh. Viacčinný súbeh trestných činov je z časového hľadiska vtedy, ak v období medzi
prvým z nich a posledným z nich nedošlo k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku za nejaký trestný čin

toho istého páchateľa, a to takého rozsudku, ktorý bol ako prvý odsudzujúci rozsudok v trestnom stíhaní
pre tento trestný čin vyhlásený a ktorý potom svojho času aj nadobudol právoplatnosť a možno naň
dosiaľ prihliadať. Z uvedeného vyplýva, že okamih vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku spôsobuje, že
vo vzájomnom pomere viacčinného súbehu nemôže byť trestný čin spáchaný pred týmto okamihom atrestný čin spáchaný po tomto okamihu. Súhrnný trest sa uloží iba v prípade viacčinného súbehu, a
to len vtedy, ak páchateľ bol za časť zbiehajúcej sa trestnej činnosti odsúdený a ak možno na takéto
odsúdenie prihliadať. Súd teda páchateľa odsudzuje a ukladá mu súhrnný trest za trestný čin, ktorý

spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin,
pričom prejednávaný trestný čin musí byť vo viacčinnom súbehu so skorším trestným činom (za, ktorý
už bol odsúdený).
K dokazovaniu
Z obsahu spisového materiálu Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/83/2017 krajský súd zistil, že

obžaloba v tejto veci napadla na okresný súd 12. júna 2017 pre skutok právne kvalifikovaný ako
pokračovací prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zák., kde skutok
páchal od januára 2016 do júla 2016, že okresný súd vo veci vydal 13. júna 2017 trestný
rozkaz, ktorý bol doručený obžalovanému do vlastných rúk 27. novembra 2017, že
obžalovaný ani prokurátor voči nemu nepodal odpor, preto nadobudol právoplatnosť 6. decembra 2017.

Z obsahu spisového materiálu Okresného súdu Galanta sp. zn. 9T/37/2018 krajský súd zistil, že
obžaloba v tejto veci napadla na okresný súd 12. apríla 2018 pre skutok právne kvalifikovaný ako
prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zák., kde skutok páchal od septembra
2011 do januára 2017, že okresný súd vo veci vydal 11. júla 2018 trestný rozkaz, ktorý bol doručený
obžalovanému do vlastných rúk 24. novembra 2018, že obžalovaný ani prokurátor voči nemu nepodal

odpor, a preto nadobudol právoplatnosť 4. decembra 2018. Bol tu zároveň zrušený výrok o treste
Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 1T/83/2017.
Z obsahu spisového materiálu Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/53/2018 krajský súd zistil, že
obžaloba v tejto veci napadla na okresný súd 10. mája 2018 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin
nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zák., kde skutok páchal od 2014 do 30. júna

2015, že okresný súd vo veci vydal 13. júna 2017 trestný rozkaz, ktorý bol doručený obžalovanému do
vlastnýchrúkaž29.apríla2019,žeobžalovanýaniprokurátorvočinemunepodalodpor,pretonadobudol
právoplatnosť 8. mája 2019.
K neukladaniu súhrnného trestu
Objektívna stránka aktuálneho súdeného trestného činu spočíva v tom, že obžalovaný uvádzal

v pokladničnej knihe zápisy o vkladoch hotovosti do pokladne, ktoré reálne nevznikli, neviedol
riadne účtovníctvo, nevykonával riadne inventarizácie majetku, hoci mu táto povinnosť vyplývala zo
zákona. Evidenciou treba rozumieť sústavné a pravidelné sledovanie konkrétne určených ukazovateľov.
Obžalovaný teda protiprávny stav úmyselne vyvolal a následne ho udržiaval v určitom časovom období.
Uvedené obdobie trvá tak dlho, pokiaľ ho v tomto prípade obžalovaný udržiaval, teda v tomto prípade

od roku 2016 do roku 2018, preto možno skonštatovať, že ide o trváci trestný čin (primerane uznesenie
Najvyššieho súdu ČR z 26. septembra 2019, sp. zn. 5Tdo 1160/2019).

Na základe takto vykonaného dokazovania krajský súd ustálil, že aktuálne súdený trestný čin spáchaný
obžalovaným v období rokov 2016 až 2018 nie je vo viacčinnom súbehu so skutkami spáchanými

obžalovaným vo veciach Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/83/2017, 2T/53/2018 a 9T/37/2018,
nakoľko obžalovaný páchal aktuálne súdenú trestnú činnosť aj napriek tomu, že už bol 27. novembra
2017 (doručením trestného rozkazu vydaným vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/83/2017 do
vlastných rúk s účinkami vyhlásenia prvého odsudzujúceho rozsudku, právoplatným 6. decembra 2017)
upozornený, aby trestnú činnosť nepáchal. Od tohto momentu je preto potrebné na súdenú trestnú

činnosť nazerať ako na recidívu, ktorá vylučuje ukladanie súhrnného trestu.
K trestom všeobecne
Pokiaľ ide o chyby rozsudku, v prvom rade treba uviesť, že okresný súd skutočne pochybil pri určení
druhu trestu a jeho výmery.
Pokiaľ ide o primeranosť a zákonnosť výroku o treste, je potrebné pripomenúť, že pri úvahách o druhu a

výmeretrestupostupujekaždýsúdvzmyslezásadakritériírozhodnýchpreukladanietrestovuvedených
vust.§34ods.1,ods.3Tr.zák.,podľaktorýchtrestmázabezpečiťochranuspoločnostipredpáchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo

najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému
činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základehodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný
zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu

a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti.
Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia

(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov

od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi

jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie,
negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru

závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí
súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosti jeho nápravy.
V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,

ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i
spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom, či ohroziť jej dôveru v

spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy

páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.

K chybám rozsudku
Pozornosti krajského súdu neušlo pochybenie okresného súdu, kedy vo výroku o treste napadnutého
rozsudku ako bol vyhlásený na hlavnom pojednávaní priznal obžalovanému jednu poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. l) Tr. zák. a jednu priťažujúcu podľa § 37 písm. m) Tr. zák. a aplikoval ust. § 38 ods. 2,
no v písomnom vyhotovení rozsudku uviedol vo výroku iný pomer, konkrétne obžalovanému priznal dve

poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák. a aplikoval ust. § 38 ods. 3 Tr. zák.,
hoci v samotnom odôvodnení potom zdôvodňoval ten výrok, ktorý zodpovedá vyhlásenému rozsudku.

Túto zrejmú chybu v písaní, ku ktorej došlo pri písomnom vyhotovovaní rozsudku a jeho rovnopisov si
nevšimol nielen konajúci okresný súd, ale ani prokurátor, ktorý podal odvolanie, v ktorom priamo vytýkal

nesprávne ustálenie pomeru poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Pre úplnosť krajský súd dodáva, že nakoľko odvolanie prokurátora podané v neprospech obžalovaného
čo do výroku o treste vyhodnotil ako dôvodné, tak považoval za nadbytočné pred svojim rozhodnutím
vrátiť vec okresnému súdu, aby postupom podľa § 168 ods. 1 Tr. por. opravným uznesením zosúladilvýrok v písomne vyhotovenom rozsudku s jeho znením tak, ako bol vyhlásený na hlavnom pojednávaní.
Uvedený postup by totiž v konečnom dôsledku nič nezmenil na dôvodnosti podaného odvolania a s tým
spojenej potreby zrušenia predmetného rozsudku v napadnutom výroku o treste.

K uloženiu nepodmienečného trestu
Aplikujúc vyššie uvedené teoretické východiská na posudzovaný prípad krajský súd konštatuje, že
okresný súd správne (vychádzajúc z výroku rozsudku ako bol vyhlásený na hlavnom pojednávaní
28. februára 2022 a odôvodnený v písomnom vyhotovení) u obžalovaného zistil vyrovnaný pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri existencii jednej poľahčujúcej

okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák., že sa k trestnému činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval
a jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák., že už bol za trestný čin odsúdený. V dôsledku
toho k žiadnej úprave trestnej sadzby trestu odňatia slobody upravenej v osobitnej časti Tr. zák. pri
trestnom čine podľa § 259 ods. 3 Tr. zák. nedošlo, teda trest odňatia slobody sa mal ukladať v rozpätí
od 3 rokov do 8 rokov. Treba dodať, že priznaniu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák., že
pred spáchaním trestného činu viedol riadny život bránil primárne fakt, že obžalovaný pred spáchaním

tohto trestného činu už bol právoplatne odsúdený vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/83/2017.
Pokiaľ ide o druh trestu, krajský súd v zhode s názorom prokurátora dospel k záveru, že obžalovanému
je potrebné za súdenú trestnú činnosť ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody s poukazom na
to, že na obžalovaného ani predchádzajúce odsúdenie na trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom jeho výkonu nemalo požadovaný prevýchovný, ani odradzujúci účinok. Niet preto dôvodu sa

nateraz racionálne domnievať, že by iný alternatívny trest – trest domáceho väzenia uložený okresným
súdom, takéto účinky už mal. Krajský súd sa preto stotožnil s názorom prokurátora, že účel trestu
u obžalovaného možno docieliť jedine výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody. Navyše sa
obžalovaný súdenej trestnej činnosti sčasti dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia, ktorá mu bola uložená trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/83/2017 z

13. júna 2017, právoplatným 6. decembra 2017, v dôsledku čoho je v zmysle ust. § 49 ods. 2 Tr. zák.
vylúčené ukladať mu znova trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu. Okrem toho
krajský súd pri určovaní druhu trestu zohľadnil aj rozsah trestnej činnosti, jej závažnosť, spôsobený
následok a zavinenie vo forme priameho úmyslu.
Pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu odňatia slobody, krajský súd dospel k záveru, že vzhľadom na

obžalovaným realizované a okresným súdom prijaté vyhlásenie o vine a jeho význam pre ďalší procesný
postup v tejto trestnej veci, by ukladanie trestu odňatia slobody obžalovanému čo i len na dolnej hranici
trestnej sadzby bolo pre neho neprimerane prísne a že účel trestu je v jeho prípade možné dosiahnuť
aj trestom kratšieho trvania, preto pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu postupom podľa § 39
ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam (viď Stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

publikovaného pod poradovým číslom 44 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR číslo 5/2017)
a obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorý považoval za
trest primeraný a spravodlivý, ktorý splní svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej
prevencie a zároveň aj morálne odsúdi jeho konanie.

K neuloženiu trestu zákazu činnosti
Je paradoxné, že obžalovanému dosiaľ nebol ani v jednom prípade uložený podľa § 61 ods. 1,
ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť, hoci sa dopúšťal trestnej činnosti,
za ktorú bol odsúdený, resp. za ktorú je aktuálne súdený, práve v súvislosti so svojou podnikateľskou
činnosťou ako SZČO pod obchodným menom A. B. F..

Ani v tomto prípade krajský súd obžalovanému tento druh trestu neuložil, nakoľko sa toho prokurátor
odvolaním podaným v neprospech obžalovaného z neznámych dôvodov nedomáhal. Pritom platí, že na
chyby odvolaním nevytýkané krajský súd prihliada len vtedy, ak by zakladali dôvod dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. zák., čo však nie je tento prípad, lebo neuloženie tohto druhu trestu nezakladá žiaden

dovolací dôvod.
K vonkajšej súdnej diferenciácii
Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého trestu odňatia slobody, krajský súd zaradil obžalovaného
postupom podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním súdeného trestného činu nebol vo

výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Záverečné zhrnutieZ prezentovaných dôvodov krajský súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) ods. 2 Tr.
por. na verejnom zasadnutí zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a
na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol spôsobom uvedeným v enunciáte, keďže rozhodnutie

bolo možné odvolacím súdom urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku
správne zistený a doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.
Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.