Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 9, 2022

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 40C/33/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117221967
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2022:7117221967.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v spore žalobcu: CAH, s.r.o., Werferova 3,

Košice, IČO: 35 961 147, zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Göblom, Pytliacka 15, Košice, proti
žalovanému: v 1. rade: S.. Ľ. E., V.. X.X.XXXX, P. Q., P. XXXX/XX, v 2. rade: Ľ. E., V.. XX.X.XXXX, P.
Q., P. XXXX/XX, zastúpení KRAL PARTNERS s.r.o., Kukučínova 7, Košice, o vyslovenie neúčinnosť
právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu voči žalovanému v 1. rade z a m i e t a .

II. U r č u j e , že kúpna zmluva zo dňa 11.4.2017 V1713/2017, ktorej predmetom je nehnuteľnosť

zapísaná na LV č. 2434, kat. územie Nové Ťahanovce, okres Košice I, obec Košice - sídlisko Ťahanovce,
a to byt č. 2 na 1. poschodí bytového domu Bukureštská 26, 27, súp. č. 2556 na parcele KN-C č.
3755 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti
3498/100000 je voči žalobcovi právne n e ú č i n n á .

III. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade v rozsahu 100 %.

IV. P r i z n á v a žalovanému v 1. rade náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenousúdudňa20.9.2017domáhal,abysúdurčil,žekúpnazmluvapovolená
a zapísaná pod L.-XXXX/XXXX zo dňa 11.4.2017 - XXX/XX na nehnuteľnosti vedené v evidencii
Okresného úradu Košice, Katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie: V. Ť., N.
Q. S., N.: Q. - T. Ť., ako: byt č. X V. X. Y.., ktorý je súčasťou bytového domu (P. XX, XX) so súpisným
číslom XXXX, na P. XX L. Q., stojacom na parcele KN-C č. XXXX, k pozemku pod stavbou č. súpisné
XXXX nie je evidovaný právny vzťah na liste vlastníctva, k bytu prináležiaci spoluvlastnícky podiel na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu so súpisným číslom XXXX stojacom na parcele

KN-C č. XXXX, o veľkosti tohto podielu 3498/100 000-in je právne neúčinná.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 37C/209/2016 prebieha konanie
medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade - otcom žalovaného v 2. rade S.. Ľ. E., trvale P. P. XX, Q.S.,
V.. X.X.XXXX, o zaplatenie 330.000 EUR s prísl. s tým, že dňa 22.8.2011 uzavrel predchodca žalobcu
so žalovaným v 1. rade Zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej sa predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť
žalovanému v 1. rade pôžičku vo výške 330.000,- EUR po podpise predmetnej zmluvy. Veriteľ poskytol

dlžníkovi dňa 31.8.2011 dojednanú pôžičku vo výške 250.000,- EUR a dňa 21.11.2011 čiastku 80.000,-
EUR a žalovaný - dlžník sa zaviazal pôžičku v plnej výške vrátiť najneskôr do 31.12.2013. Žalobca zistil,
že v čase prebiehajúceho sporu 37C/209/2016 previedol žalovaný v 1. rade na svojho syna žalovaného
v 2. rade Ľ. E., V.. XX.X.XXXX, P. P. XX, Q.e nehnuteľnosti: byt vedený v evidencii Okresného úraduKošice, Katastrálny odbor na LV č. XXXX, N. Q. S., N.: Q. - T.E. Ť., Q.. Ú.. V. Ť. D. P. Č.. X V. X. Y.., ktorý je
súčasťou bytového domu (P. XX, XX) so súpisným číslom XXXX, na P. XX L. Q., stojacom na parcele KN-
Cč.XXXXakbytuprináležiacispoluvlastníckypodielnaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniach

domu so súpisným číslom XXXX stojacom na parcele KN-C č. XXXX, vo veľkosti 3498/100 000-in (ďalej
len byt). Syn žalovaného nadobudol byt do vlastníctva na základe Kúpnej zmluvy, rozhodnutie o povolení
vkladu kúpnej zmluvy L.-XXXX/XXXX zo dňa 11.4.2017 - XXX/XX. nadobúdateľ bytu je blízka osoba
žalovaného a žalobca má podozrenie, že ide o simulovaný právny úkon s jediným cieľom, a to ochrániť
majetok žalovaného a predísť v rámci exekúcie dražbe. Pred podaním samotného návrhu na vydanie

platobného rozkazu o zaplatenie dlhu titulom zmluvy o pôžičky prebehlo viacero stretnutí a rokovaní
žalobcu so žalovaným a hľadali sa rôzne kompromisné návrhy a riešenia. Boli vypracované splátkové
kalendáre, na ktorých tvorbe sa podieľal i sám žalovaný, mal aj pripomienky a pozmeňovacie návrhy.
Bol vypracovaný návrh Dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke a tak isto i uznanie záväzku, dohoda o novácii
a o splátkovom kalendári, ktorú mal podpísať u dohodnutého notára s jasným vopred daným termínom.
Dlžník - žalovaný sa však v dohodnutý deň nedostavil. Po všetkom vyššie uvedenom došlo k zbaveniu

sa svojho majetku (bytu) prevodom - kúpnou zmluvou na blízku osobu, svojho syna.

3. Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie. Tvrdil,
že v čase uzavretia kúpnej zmluvy, ktorou previedol vlastnícke právo k bytu na syna nebolo konanie
vedené na Okresnom súde Košice I 37C/209/2016 právoplatne skončené a žalobca nemal voči nemu

žiadnu vymáhateľnú pohľadávku.

4. Žalovaný v 2. rade žiadal žalobu zamietnuť s odôvodnením, že nehnuteľnosť riadne kúpil a zaplatil
dojednanú sumu, nejde o simulovaný právny úkon. O tvrdeniach žalobcu sa dozvedel až doručením
žaloby a o skutkovom stave uvedenom v žalobe nemá žiadnu vedomosť.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných, výsluchom svedkyne, oboznámením listinných
dôkazov predložených stranami sporu a zistil tento skutkový stav:

6. Z rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 37C/209/2016 zo dňa 21.6.2018 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 9.10.2019, sp. zn. 11Co/246/2018-494 súd zistil, že S.. Ľ. E.,
V.. X.X.XXXX ako žalovaný v predmetnom konaní bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi CAH, s.r.o. sumu
330.000,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 1.1.2014 do zaplatenia a zmluvnú pokutu
vo výške 0,05 % denne zo sumy 330.000,- EUR od 1.1.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku titulom zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným dňa

22.8.2011, na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanému pôžičku vo výške 330.000,- EUR. Žaloba bola
podaná dňa 23.12.2016, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2019.

7. Kúpnou zmluvou zo dňa 7.2.2017 a dodatkom zo dňa 20.3.2017, ktorej vklad bol povolený dňa
11.4.2017 - XXX/XXXX L., V. K. Č.. XXXX, Q.. Ú. V. Ť. Ž. L. X. I. D. R. E. ako predávajúci previedli na

žalovaného v 2. rade vlastnícke právo k bytu za kúpnu cenu 85.000,- EUR s tým, že prvá časť vo výške
76.500,- EUR bude uhradená z prostriedkov hypotekárneho úveru poskytnutého Všeobecnou úverovou
bankou, a.s. na č. ú. SK21 0200 000 0024 2554 9559 a druhá časť vo výške 8.500,- EUR bude uhradená
zo strany kupujúceho z vlastných prostriedkov pred podpisom zmluvy v hotovosti. Predávajúci podpisom
na zmluve potvrdili, že táto časť kúpnej ceny bola uhradená.

8. Z oznámenia VÚB, a.s. súd zistil, že žalovaný v 2. rade má účet vo VÚB, a.s., č. ú. T. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX a R. E., manželka žalovaného v 1. rade, matka žalovaného v 2. rade má bežný účet
vo VÚB, a.s., č. ú. T. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom žalovaný v 1. rade má dispozičné právo
k účtu R. E.. Na účet matky žalovaného v 2. rade R. E. bola poukázaná platba hypotekárneho úveru vo

výške 17.000,- EUR a 59.500,- EUR spolu 76.500,- EUR dňa 10.2.2017.

9. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 1.3.2017 súd zistil, že R. E. nadobudla kúpnou zmluvou
zo dňa 1.3.2017 byt č. 17 na X. Y.. P. E. T.. Č.. XXXX V. C. X. XX L. Q., V. Y.. Č.. XXXX/XX a
spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 3461/10000,

zapísané na LV č. XXXX, kat. ú. V. Ť. za kúpnu cenu 68.000,- EUR, ktorá bola zaplatená predávajúcemu
dňa 28.2.2017 bezhotovostne na účet vedený v Tatrabanke T. XXXX XXXX XXXX XXXX XXX. V
zmysle čl. 1 ods. 3 zmluvy nadobúdatelia nadobúdajú nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva.Dodatkom ku kúpnej zmluve zo dňa 10.5.2017 bol zrušený pôvodný čl. 2 ods. 3 zmluvy a nahradení tak,
že nadobúdateľ nadobúda nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva.

10. Z výpisu z účtu žalovaného v 2. rade súd zistil, že žalovaný v 2. rade poukazuje splátky
hypotekárneho úveru vo výške 205,57 EUR a 58,74 EUR, počnúc dňom 17.3.2017.

11. Z výpovede žalovaného v 1. rade súd zistil, že kúpnu zmluvu, ktorou spolu s manželkou previedli
spoluvlastníckeprávokbytenasynauzavrelizdôvodu,žeriešilisituáciuakozískaťfinančnéprostriedky,

atonazákladespoločnejdohody,žetomôžeobojstrannepriniesťfinančnéprostriedky.Získanéfinančné
prostriedky z kúpnej ceny nepoužil na úhradu dlhu z toho dôvodu, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy
ešte nebol rozsudok v prejednávanej veci právoplatný, podali dovolanie a konanie mohlo dopadnúť aj
v ich prospech a vôbec by situáciu nemuseli riešiť. Finančné prostriedky nadobudnuté z kúpnej ceny
boli vynaložené na krytie výdavkov rodiny. Rodinných príslušníkov neinformoval o svojom dlhu. V čase
uzatvorenia kúpnej zmluvy sa žalovaný v 2. rade nezaujímal o to, prečo mala byť uzatvorená kúpna

zmluva. Manželka nadobudla následne byt do vlastníctva na Helsinskej ulici z vlastných finančných
prostriedkov, pričom bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušené nemajú. Podľa neho syn nevedel,
že má dlhy.

12. Z výpovede žalovaného v 2. rade súd zistil, že otcovi hrozila strata zamestnania, chcel sa zamestnať

na strednom Slovensku, preto uzavreli kúpnu zmluvu o prevode bytu. Žalovaný v 2. rade si zobral úver
na kúpnu cenu, následne sa situácia zmenila a otec zostal v Košiciach. V čase uzatvorenia kúpnej
zmluvy býval s rodičmi v spoločnej domácnosti, majetkové pomery otca nepoznal. Aj v súčasnosti bývajú
spolu s rodičmi v predmetnom byte. Hypotekárny úver spláca on. Pred uzatvorením kúpnej zmluvy
nezisťoval, či je nehnuteľnosť zaťažená nejakou ťarchou a nepýtal sa, či má otec nejaké dlhy, súdne

spory. Nerozprávali sa o tom.

13. Z výpovede svedkyne R. E. súd zistil, že žalovaný v 1. rade je jej manžel a žalovaný v 2. rade je
jej syn. O tom, že má manžel problémy, a že sú to veľké problémy sa dozvedela až keď bola nariadená
exekúcia v roku 2020. Syn sa chcel osamostatniť, preto inicioval predaj bytu. Už predtým mal manžel

odísť z práce, komunikácia viazla a viazne dodnes. Manžel ju neinformoval o svojich dlhoch a keď sa
to dozvedela, tak sa zrútila. V byte stále býva aj so žalovanými 1/ a 2/. Kúpna cena bola zaplatená z
hypotekárneho úveru, ktorý si zobral syn. Ona nadobudla byt na Helsinskej z toho dôvodu, že mali zlé
vzťahy, v tom čase sa chcela rozviesť a kúpnu cenu zaplatila z finančných prostriedkov, ktoré jej dali
rodičia, takže žalovaný v 1. rade si na byt nenárokoval.

14. Podľa § 42a ods. 1 zákona č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len OZ), veriteľ sa môže
domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho
vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok
proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

15. Podľa § 42a ods. 2 zákona č.40/1964 Zb. OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom

čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa
aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

16. Podľa § 42b ods. 1 zákona č.40/1964 Zb. OZ, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť
veriteľ žalobou.

17. Podľa § 42b ods. 2 zákona č.40/1964 Zb. OZ, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti
tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

18. Podľa § 42b ods. 4 zákona č.40/1964 Zb. OZ, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval,

je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.19. Podľa § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v
pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

20. Predmetom konania je odporovateľnosť právneho úkonu, kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi
žalovaným v 1. rade a jeho manželkou ako predávajúcimi a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim.

21. Zmyslom ust. § 42a Občianskeho zákonníka (tzv. odporovacej žalobe) je dosiahnuť rozhodnutie

súdu, ktorým by bolo určené, že je voči veriteľovi neúčinný dlžníkom urobený právny úkon, ktorý
ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky. Rozhodnutie súdu, ktorým je vyhovené odporovacej
žalobe, potom predstavuje základ oprávnenia veriteľa na základe titulu spôsobilého na výkon
rozhodnutia (exekučného titulu), vydaného proti dlžníkovi, domáhať sa nariadenia alebo vykonania
výkonurozhodnutia(exekúcie)postihnutímtoho,čoodporovaným(právneneúčinným)právnymúkonom
ušlo z majetku dlžníka, a to nie voči dlžníkovi, ale voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol

právny úkon urobený. V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je možné, musí sa veriteľ
namiesto určenia neúčinnosti právneho úkonu domáhať, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho
úkonu dlžníka vznikol prospech, vydal takto získané plnenie. Pasívna legitimácia z odporovacieho
návrhu je upravená v ust. § 42b ods. 2, 3 Obč. zákonníka. Žaloba o určenie, že dlžníkov právny
úkon je voči veriteľovi neúčinný, môže byť úspešná len vtedy, ak bola podaná voči osobe, s ktorou

alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený, za splnenia predpokladu, že takáto osoba získala
odporovaným právnym úkonom prospech. Ďalším predpokladom odporovateľnosti je včasné podanie
žaloby a to v lehote 3 rokov od právneho úkonu, ktorému sa má odporovať. Uvedená lehota sa počíta
spätne od urobenia úkonu, ktorým sa odporuje; ak je napádaný právny úkon urobený neskôr, nemožno
mu už odporovať. Nárok na odporovanie zaniká uplynutím trojročnej lehoty, ktorá začína plynúť od

urobenia právneho úkonu (od jeho vzniku). Na uplynutie lehoty troch rokov súd prihliada z úradnej
povinnosti, pretože nárok na odporovanie zaniká, nepremlčuje sa, ide o prepadnú (prekluzívnu) lehotu.
Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení
a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto
osôb. Táto vyvrátiteľná právna domnienka uľahčuje právnu pozíciu veriteľa, hoci aj tu existuje zákonná

výnimka. Uvedené neplatí, ak druhá strana (blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri
náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Náležitá starostlivosť a schopnosť rozpoznať úmysel dlžníka
sú skutkové okolnosti, ktoré treba zisťovať konkrétne, diferencovane a špecificky v každom jednotlivom
prípade.

22. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku,
ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto
odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka
zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie
veriteľovho nároku.

23. Súd vyhodnotil zistený skutkový stav v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k
záveru, že žaloba je dôvodná voči žalovanému v 2. rade, preto žalobe v tejto časti vyhovel a žalobu voči
žalovanému v 1. rade ako nedôvodnú zamietol.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že žalobca sa domáhal v konaní vedenom na
OkresnomsúdeKošiceI37C/209/2016vočižalovanémuv1.rade zaplateniasumy330.000,-EURs5%
úrokomzomeškaniaročneod1.1.2014dozaplateniaazmluvnejpokutyvovýške0,05%dennezosumy
330.000,- EUR od 1.1.2014 do zaplatenia, ako aj nároku na náhradu trov. Súd mal ďalej za nesporné,
že žalovaný v 1. rade a jeho manželka R. E. ako predávajúci a žalovaný v 2. rade ako kupujúci uzatvorili

dňa 11.4.2017 zmluvu o prevode vlastníctva bytu, na základe ktorej nadobudol žalovaný v 2. rade byt za
kúpnu cenu 85.000,- EUR, z ktorej časť 76.500, EUR bola uhradená z prostriedkov hypotekárneho úveru
poskytnutého Všeobecnou úverovou bankou žalovanému v 2. rade a suma 8.500,- EUR bola uhradená
v hotovosti z vlastných prostriedkov žalovaného v 2. rade.

25. Žalobca sa domáha určenia neúčinnosti tohto právneho úkonu voči nemu z dôvodu, že podľa jeho
názoru ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Súd preto posudzoval splnenie zákonných
podmienok v súlade s ust. § 42 a nasledujúci Občianskeho zákonníka.26. V prvom rade súd skúmal včasnosť podanej žaloby. Zmluva o prevode vlastníctva bytu bola
uzatvorená dňa 7.2.20214, dodatok k zmluve bol uzatvorený dňa 23.4.2017, vklad vlastníckeho práva
predmetnej zmluvy bol Okresným úradom Košice, odbor katastrálny povolený dňa 11.4.2017. Žaloba

bola podaná na Okresnom súde Košice I dňa 20.9.2017, t.j. v trojročnej prekluzívnej lehote ustanovenej
v § 42a ods. 2 OZ.

27. Následne súd posudzoval existenciu vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Pod pojmom vymáhateľná
pohľadávka je potrebné považovať pohľadávku, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom

konaní a to v zmysle rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.
1VCdo/1/2022, ktorým došlo k stanoveniu definícii vymáhateľnej pohľadávky, na rozdiel od prekonaného
právneho výkladu vymáhateľnej pohľadávky ako pohľadávky, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou. Z
vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice I pod sp.
zn. 37C/209/2016 domáhal voči žalovanému v 1. rade zaplatenia sumy 330.000,- EUR s 5 % úrokom z
omeškaniaročneod1.4.2014dozaplateniaazmluvnejpokutyvovýške0,05%dennezosumy330.000,-

EUR od 1.1.2014 do zaplatenia titulom zmluvy o pôžičke, ktorou mal poskytnúť žalovanému v 1. rade
žalobca sumu 330.000,- EUR, a to najneskôr do 31.8.2011 sumu 250.000,- EUR a do 30.11.2011 sumu
80.000,- EUR, pričom žalovaný v 1. rade sa zaviazal vrátiť poskytnutú sumu najneskôr do 31.12.2013.
Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 21.6.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 9.10.2019 bol žalovaný v 1. rade zaviazaný zaplatiť žalobcovi uplatnenú sumu v

príslušenstvom v plnom rozsahu a bol mu priznaný nárok na náhradu trov konania. Predmetné rozsudky
nadobudli právoplatnosť dňa 9.10.2019. S poukazom na vyššie uvedené súd uzavrel, že v konaní bola
preukázaná existencia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 1. rade.

28. Pokiaľ ide preukázanie úmyslu ukrátiť veriteľa, teda, že došlo ku skutočnému faktickému ukráteniu

veriteľa, zo správy súdneho exekútora ktorý vykonáva exekúciu pohľadávky žalobcu voči žalovanému
v 1. rade titulom exekučného titulu, rozsudku Okresného súdu Košice I 37C/209/2016 mal súd za
preukázané, že žalovaný v 1. rade má vedený účet v Prima banke s účtovným zostatkom 101,64 EUR
a je vlastníkom motorových vozidiel registrovaných dňa 5.2.2007 a 6.3.2015, predmetné vozidlá sú
blokované, s tým, že žalovaný nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností, nie je poberateľom dôchodku,

úrazovej renty a dávky v nezamestnanosti, nemocenskej dávky, je zamestnancom Univerzitnej
nemocnice L. Pasteura v Košiciach od 3.5.2012. S poukazom na zistené majetkové pomery žalovaného
v 1. rade mal súd za preukázané, že majetok žalovaného 1. rade po prevode bytu nepostačuje na úhradu
dlhu zo zmluvy o pôžičke.

29. Predpokladaný úmysel ukrátiť veriteľa je daný ust. § 42a ods. 2 OZ, keďže napadnutý právny úkon
bol uzatvorený medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, t.j. medzi otcom a synom, ktorí sú
v súlade s ust. § 116 OZ považovaní za blízke osoby.

30. Žalovaní namietali, že žalovaný v 2. rade nemal žiadnu vedomosť o finančnej situácii žalovaného

v 1. rade, o jeho dlhoch, a teda, že úmysel ukrátiť veriteľa žalovaný v 2. rade nemohol ani pri náležitej
starostlivosti rozpoznať.

31. Súd neuveril obrane žalovaného v 1. a v 2. rade, že žalovaný v 2. rade nemal žiadnu vedomosť o
majetkových schopnostiach žalovaného v 1. rade, o jeho finančných problémoch, a to napriek tvrdeniu

žalovaného v 1. rade, žalovaného v 2. rade a svedkyne R. E., manželky žalovaného v 1. rade, matky
žalovaného v 2. rade.

32. Z výpovedí ako žalovaného v 1. a 2. rade, tak aj svedkyne vyplýva, že všetci traja žili v spoločnej
domácnosti (v tejto žijú aj do súčasnosti). Samotný žalovaný v 1. rade uviedol, že k uzavretiu zmluvy

o prevode vlastníctva bytu došlo preto, že riešili situáciu ako získať finančné prostriedky, pričom k
rozhodnutiu uzavrieť kúpnu zmluvu dospeli po vzájomnej dohode všetkých strán zmluvy. Svedkyňa R.
E. uviedla, že predaj bytu inicioval žalovaný v 2. rade, že sa chcel osamostatniť a že manžel ma odísť
z práce. Tvrdenie žalovaného v 2. rade, že nemal vedomosť o majetkových pomeroch svojho otca
sa javí nehodnoverné v kontexte následného právneho úkonu matky žalovaného v 2. rade, manželky

žalovaného v 1. rade, ktorá bola účastníčkou napadnutej zmluvy, a to uzavretie ďalšej kúpnej zmluvy,
ktorou nadobudla do výlučného vlastníctva trojizbový byt na X. C. XX L. Q., a to kúpnou zmluvou zo
dňa 1.3.2017, s poukazom na časovú súvislosť uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa
7.2.2017, poukázanie finančných prostriedkov z hypotekárneho úveru poskytnutého žalovanému v 2.rade na účet matky svedkyne R. E., a to vo výške 17.000,- a 59.500,- EUR, spolu vo výške 76.500,- EUR
dňa 10.2.2017, následný výber finančných prostriedkov z tohto účtu v hotovosti dňa 17.2.2017, pričom
kúpna cena za byt, ktorý nadobudla výlučne manželka žalovaného v 1. rade na základe kúpnej zmluvy

zo dňa 1.3.2017 vo výške 68.000,- EUR bola zaplatená matkou žalovaného v 2. rade dňa 28.2.2017
bezhotovostným vkladom na účet predávajúcich. Aj keď manželka žalovaného v 1. rade tvrdila, že byt
nadobudla do výlučného vlastníctva z dôvodu, že finančné prostriedky na kúpu bytu získala od svojich
rodičov, toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázala a zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu
zo dňa 1.3.2017 nevyplýva, že by predmetnú nehnuteľnosť nadobúdala do výlučného vlastníctva ani

právny dôvod, prečo predmetná nehnuteľnosť nemá patriť do bezpodielového spoluvlastníctva a nie
je v ňom uvedený rodinný stav (vydatá), pričom v zmluve bolo pôvodne uvedené v čl. 1 ods. 3, že
nadobúdatelia (svedkyňa) nadobúdajú predmetnú nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a až dodatkom zo dňa 10.5.2017 bolo predmetné ustanovenie zmenené, že nadobúdateľ
nadobúdapredmetnúnehnuteľnosťdosvojhovýlučnéhovlastníctva. Súdneuverilanitvrdeniusvedkyne
o zlých vzťahoch medzi manželmi, ktorými odôvodňovala nevedomosť o finančných pomeroch manžela,

keďže bolo preukázané, že do dnešného dňa napriek kúpe ďalšieho bytu svedkyňou a uplynutiu doby
5 rokov od prevodu vlastníctva bytu, stále bývajú s manželom a synom v byte, pričom súčasne s
uzatvorením zmluvy neboli upravené práva bývania k predmetnému bytu a nebolo ani zriadené vecné
bremeno, napr. doživotné právo bývania v predmetnom byte, čo samo o sebe svedčí o nadpriemerne
harmonických vzťahoch v rodine, pričom nie bezvýznamnou skutočnosťou je, že dispozičné právo s

účtom svedkyne mal aj jej manžel žalovaný v 1. rade.

33. V kontexte vyššie uvedeného so zohľadnením skutočnosti, že žalovaný v 2. rade ako kupujúci bol
v blízkom rodinnom vzťahu s predávajúcimi, ktorí boli jeho rodičia, s ktorými žil nepretržite v spoločnej
domácnosti a žije s nimi v spoločnej domácnosti do súčasnosti, má súd za to, že pri vychádzaní z

úrovne bežnej obozretnosti pri právnych úkonov, žalovaný v 2. rade nevynaložil náležitú starostlivosť na
to, aby zistil majetkové pomery predávajúcich, svojich rodičov, pričom sa javí ako nepravdepodobné, že
by nepoznal ich majetkové pomery, keďže v konaní žiadnym spôsobom nebolo preukázané narušenie
bežných rodinných vzťahov medzi rodičom a dieťaťom, a to zvlášť ako osôb žijúcich v spoločnej
domácnosti. Z výpovedí žalovaných, ako aj svedkyne vyplýva, že o uzavretí zmluvy o prevode nájmu

bytu v rodine diskutovali a že dôvodom uzavretia zmluvy malo byť riešenie finančných problémov. Sám
žalovaný v 1. rade uviedol ako dôvod uzatvorenia zmluvy získanie finančných prostriedkov pre všetkých,
potreba zabezpečenia finančných prostriedkov teda bola známa všetkým účastníkom zmluvy a žalovaný
v 2. rade si musel byť vedomý, že dôsledkom poskytnutia hypotekárneho úveru bude jeho povinnosť
dlhé roky úver splácať.

34. Zhrnúc vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade ako bezpodielový spoluvlastník
spolu so svojou manželkou previedol na žalovaného v 2. rade vlastníctvo bytu, pričom takýto právny
úkon ukracuje žalobcu ako veriteľa, ktorý mal voči žalovanému v 1. rade vymáhateľnú pohľadávku.
Žalobabolapodanávtrojročnejlehoteodnapadnutéhoprávnehoúkonu.Kprávnemuúkonudošlomedzi

blízkymi osobami, rodičmi a dieťaťom, pričom žalovaní v 1. a v 2. rade v konaní žiadnym spôsobom
okrem svojho tvrdenia nepreukázali, že žalovaný v 2. rade úmysel ukrátiť žalobcu ani pri náležitej
starostlivosti nemohol poznať. Je nepravdepodobné, že by medzi žalovaným v 1., v 2. rade manželkou
žalovaného v 1. rade neexistovala dohoda, keďže naďalej predmetný byt spolu užívajú a je zrejmé, že
musí existovať aj dohoda ohľadom platieb za užívanie predmetného bytu.

35. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že boli splnené všetky predpoklady v ust.
§ 42a a 42b OZ, pre určenie, že kúpna zmluva zo dňa 11.4.2017 je voči žalobcovi právne neúčinná.

36. Žaloba je však dôvodná iba voči žalovanému v 2. rade, ktorý je vo veci vecne pasívne legitimovaný.

37. V súlade s ust. § 42b ods. 2 a 3 OZ, je pasívne legitimovaným v konaní o neúčinnosť právneho úkonu
osoba, s ktorou, alebo v prospech ktorej uskutočnil dlžník právny úkon, t.j. kupujúci z kúpnej zmluvy,
ktorým je žalovaný v 2. rade.

38. S poukazom na vyššie uvedené súd vyhovel žalobe voči žalovanému v 2. rade a určil, že kúpna
zmluva je voči žalobcovi právne neúčinná a voči žalovanému v 1. rade z dôvodu nedostatku vecnej
pasívnej legitimácie ako nedôvodnú zamietol.39. Podľa ust. § 255 ods. 1, CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

40. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonanekončísamostatnýmuznesením,ktorévydásúdnyúradník.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi právo na náhradu
trov konania v rozsahu jeho úspechu, t.j. v rozsahu 100 % voči žalovanému v 2. rade, ktorý vo veci
nemal úspech a žalovanému v 1. rade, ktorý mal v konaní plný úspech priznal náhradu trov konania v
rozsahu 100 % voči žalobcovi.

43. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné

podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej vinynemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak

povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38
exekučného poriadku.