Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 10, 2016

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5C/60/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815200935
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2016:5815200935.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. U.

U., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., W. XXX, v rade 2/ M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. C. č. XX,
F. 3/ Mgr. E. U., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, F., všetci ako právni nástupcovia po nebohej I.
P., rod. W. G., nar. XX.XX.XXXX, posledne bytom W. C. č. XX, XXX XX F. nad Z., zomrelej 23.09.2015,
právne zastúpení: KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 17, 974
01 Banská Bystrica, proti žalovanej: E. Q., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. C. č. XX, XXX XX F. nad
Z., právne zastúpenej: BUKNA advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Jánoškova 1545, 026 01 Dolný
Kubín, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovia v rade 1/ až 3/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalovanej do rúk jej právneho zástupcu trovy
konania673,80 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia(akoprávninástupcoviaponeb.AnneKováčikovej,rod.ŽuffováGašpar)sažaloboupodanou
na súde ich právnou predchodkyňou dňa 20.02.2015, v znení zmeny pripustenej na pojednávaní
1č.01.2016 domáhali určenia, že sú nehnuteľnosti - parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape
ako parcela č. XX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2, parc.č. XX/X - zastavané plochy a

nádvoria o výmere 17 m2, parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2 a parc. č. XX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 2č m2, parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18
m2 patria v celosti do dedičstva po nebohej I. P., rod. W. G., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX,
naposledy bytom W. C. č. XX, F..

Svoju žalobu odôvodnili tým, že právny predchodca žalobcov I. P., rod. W. G., nar. XX.XX.XXXX,
zomrelá XX.XX.XXXX, naposledy bytom W. C. č. XX, XXX XX F. bola výlučnou vlastníčkou pôvodnej

pozemno-knižnej parcely č. XX, zapísanej v pk protokole 310/a pre k.ú. W. C., z ktorej boli po zameraní
geometrickým plánom č. 914729-Zp-10/2013 zo dňa 28.012014 vytvorené sporné parcely. Žalovaná
je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape s parcelou
č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 88 m2, parc. č. 84/2 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 372 m2, parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 214 m2 zapísané na LV č.
XXX pre obec a k.ú. W. C. titulom Darovacej zmluvy č. V 440/2009, Kúpnej zmluvy registrovanej pod V
829/2010. Zo znaleckého posudku č. 09/2012 vypracovaného Ing. I. R., pre účely konania 2C/22/2010

bolo zistené, že hranica pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. 52 zasahuje pod rodinný dom žalovanej,
pod prístavbu rodinného domu žalovanej, pod garáž a dreváreň a hospodárske budovy žalovanej bez
toho,žebyzostranyžalovanejdošlokakémukoľvekmajetkovoprávnemuusporiadaniuatoanizostrany
jej právnych predchodcov. Znalecký posudok znalkyne Ing. I. R. č. 10/2013 ohľadom zasahujúcichnehnuteľnosti pod stavbu žalovanej a jeho príloha v podobne geometrického plánu potvrdili, že polohové
určenie pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. XX evidovanej v pk protokole č. 310/a pre k.ú. W. C.
zodpovedá novovytvoreným parcelám, ktoré sa nachádzajú pod stavbami žalovanej. Naliehavý právny

záujem odôvodnila tým, že má záujem na dôslednej evidencii v katastri nehnuteľností a bez pozitívneho
rozhodnutia je postavenie žalobcov neisté.

Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila dňa 24.04.2015 a nesúhlasila s podanou žalobou poukazujúc
na to, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, pre k.ú. W.

C., obec F. a to najmä C-KN parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 88 m2, C KN
parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 372 m2, na ktorých sú postavené stavby
žalovanej v podobe rodinného domu, prístavby k nemu, hospodárske budovy, garáž a dreváreň.
Uvedené parcely sú evidované na mape určeného operátu registra „E“, konkrétne parc. č. XXXX, ktorá
patrí do pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. XX, pričom žalovaná vlastnícke právo k nej nadobudla
na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. Dnot II 233/96 a darovacej zmluvy zo dňa 16.03.2009.

Jej právni predchodcovia v roku 1952 postavili na E KN parc. č. XXXX rodinný dom na základe
stavebného povolenia z 30.06.1952 vydaného Okresným národným výborom v Trstenej, keď jeho
vydaniu predchádzala prehliadka stavebného pozemku - parc.č . XXXX. O jej vykonaní bola spísaná
zápisnica, v ktorej právni predchodcovia žalobcov vlastnoručnými podpismi osvedčili, že proti vydaniu
stavebného povolenia a postavenia rodinného domu nemajú žiadne námietky. Sporné nehnuteľnosti zo

strany žalovanej sú vydržané za platnosti občianskeho zákonníka č. 141/1950, keďže sú spôsobilým
predmetom vydržania a držba právnych predchodcov žalovanej bola oprávnená a nepretržitá počas
celej zákonom stanovenej doby, kedy ich do roku 1952 nerušene užívali a po ich smrti vstúpila do
úžitku žalovaná. Žalobcovia nikdy sporné nehnuteľnosti neužívali a ani do roku 2015 sa ich užívania
nedomáhali.

Žalobcovia v rade 1/ až 3/ zotrvali na podanej žalobe, keďže majú za to, že sporné nehnuteľnosti svojou
časťou zasahujú do pozemku, ktorý užíva žalovaná a s ú na ňom postavené jej nehnuteľnosti. Ich
rodičia mali postavený rodinný dom vedľa rodinného domu žalovanej, resp. jej rodičov. Neskôr medzi
domami bola urobená cesta. Po iniciovaní sporu, ktorý sa viedol na súde pod sp. zn.2C/22/2010 sa

dal vypracovať znalecký posudok a zistili sa, že časť parciel patrí ich právnej predchodkyni - matke a
zasahuje pod rodinný dom a ďalšie hospodárske budovy žalovanej. Nevedeli sa vyjadriť k právnemu
titulu, na základe ktorého rodičia žalovanej postavili rodinný dom. Zrejme sa posunuli smerom do ich
pozemku, keďže žalovaná má z druhej strany potok. Ich matka vychádzali s rodičmi žalovanej dobre,
a ak by nebolo niečo v poriadku, určite by namietala. Všetko sa nerušene užívalo, v okolí sa pásli husi

ako to bolo v tom období bežné. Ich rodičia nikdy neužívali pozemky, na ktorých stoja nehnuteľnosti
žalovanej.

Žalovaná nesúhlasila s podanou žalobou zotrvávajúc na svojom písomnom vyjadrení. Mala zato, že ešte
jej právni predchodcovia postavili rodinný dom na parc. č. XXXX, ktoré užívala jej matka odvtedy ako

tam mienila postaviť rodinný dom za súhlasu susedov a bez námietok právnych predchodcov žalobcov.
Nasťahovala sa do neho 09.05.1953, kedy prišla bývať do Zemianskej Dediny. Jej rodičia postavili dom
na pozemku, ktorý dali jej matke ešte jej rodičia. Bol to vždy pozemok jej starých rodičov a následne jej
rodičov,ktoríhoobrábali,čobyvopačnomprípadeostatnízemaniavW.C.nepripustili. Parcelač.XXXX
patrila jej predkom, preto nebol potrebný žiaden právny titul jej právnych predchodcov. H. žalobkyňa

pozemok nikdy neužívala, bola susedou z ľavej strany a spolu s manželom prišli bývať do W. C. okolo
roku XXXX.

Súd po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov konania, po oboznámení sa s obsahom listín a
pripojeným spisom 2C/22/2010, z neho najmä s rozsudkom zo dňa 23.12.2013, s pripojeným spisom

V 829/2010 a ostatnými listinami zistil nasledovný skutkový stav:

Geometrickým plánom č. 10/2013 zo dňa 05.02.2014 vyhotovenom Ing. Annou Šobichovou ako príloha
12 k znaleckému posudku č. 7/2013 súd zistil, že sporné nehnuteľnosti boli vytvorené nasledovne; od C
KN parc. č. XX/X bola novovytvorená sporná C KN parc. č. 84/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere

24 m2, parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, od C KN parcely č. XX/X bola
novovytvorená C KN parcela č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 17 m2, parc. č. XX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2, a napokon od C KN parc. č. XX/X bola novovytvorená C
KNparc.č.XX/XX-zastavanéplochyanádvoriaovýmere3m2,pričomvlastníctvoktaktogeometrickýmplánom novovzniknutým sporným parcelám bolo evidované na LV č. XXX a ešte pred jeho založením v
pozemno-knižnej vložke č. 310/a ako pkn parcela č. 52 (čl.15).

Z výpisu z LV č. XXX pre obec F. a k.ú. W. C. mal súd preukázané, že C KN parcely č. XX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 88 m2, parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 372 m2
a 86/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 214 m2 sú evidované pod B7 na žalovanú v celosti
(1/1-ina). Nehnuteľnosti nadobudla titulom darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 16.03.2009, pričom vklad
vlastníckeho práva žalovanej bol povolený (bývalou) Správou katastra Tvrdošín pod V 440/2009 dňa

20.04.2009 a v čase daru nehnuteľnosti evidované na LV č. 733 pre obec F., k.ú. W. C. boli parcelami
registra „E“ evidované na mape určeného operátu ako parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 265 m2 a
parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 673 m3 (pripojený spis V 440/2009). Z kópie znaleckého posudku
č. 09/2012 (čl.13) je zrejmé, že pôvodná pk parcela č. XX zodpovedá práve E KN parc. č.XXXX/X a
C KN parcelám XX/X, XX/X a XXX/X a XXX/X a tiež to, že parcela č. XX susedí s parcelou miestneho
potoka a miestnej komunikácie, čo je napokon zrejmé aj z grafickej časti tohto geometrického plánu.

Z PK vložky č. 310/a k.ú. W. C. mal súd preukázané (čl. 8), že pôvodná pk parcela č. XX bola zapísaná
pod A I r.č. 1, pod B 2 v celosti na W. G. L., po ktorom na základe dedičského rozhodnutia pod
sp. zn. D 312/73 nadobudla nehnuteľnosť I. P., rod. W. G., nar. XX.XX.XXXX - pôvodná žalobkyňa a
právny predchodca žalobcov v celosti. Z obsahu ZP č. 10/2013 vyplýva, že tejto pk parcele okrem iných

zodpovedá aj časť E KN č. XX (okrem nej aj E KN parc. č. XXXX/X, XXXX/X a tiež C KN parcelám č.
XX/X, č. XX/X, č. XX/X, parc. č. XXXX/X, XX/X, časti XX/X, časti XX/X). Z jeho obsahu ďalej vyplýva,
že C KN parc. č. XX bola vytvorená geometrickým plánom č. 67/2009 na novovytvorené C KN pac. č.
XX/X, XX/X a C KN parc. č. XX na XX/X a XX/X, pričom tento geometrický plán bol v katastri zapísaný
na základe žiadosti pod R 414/2009 a pod položkou výkazu zmien 24/2010.

Ako vyplýva z grafickej časti geometrického plánu č. 914729- Zp-10/2013 zo dňa 29.01.2014
vyhotovenom Ing. Annou Šobichovou, sporné pozemky predstavuje za sebou súbežne nadväzujúce
parcely, ktoré svojou časťou zasahujú pod stavby na nich sa nachádzajúce, čo napokon potvrdili
aj účastníci konania, ktorí zhodne uviedli, že pozemky sa sčasti nachádzajú pod rodinnom domom

žalovanej, pod prístavbou jej rodinného domu, garáže, drevárne a hospodárskej budovy a napokon
svedčí o tom aj legenda GP o spôsobe využívania, ktorá je zhodná s tvrdením účastníkov a jeho
grafickou časťou.

Pokiaľ ide o nadobudnutie nehnuteľnosti pk parcely č. 51 mal súd z dedičského rozhodnutia sp. zn.

D 115/1961 zo dňa 05.04.1961 preukázané, že matka žalovanej I. T., rod. C. ako dcéra poručiteľa
R. C. - S., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom W. C. zdedila (sa stala prijímateľom“) stavebného
pozemku zapísanom v pk protokole č. 337 A I r.č. 2 m č. 51, pričom ostatné nehnuteľnosti pripadli synovi
poručiteľovi L. C. - bratovi matky žalovanej. K prevedeniu zápisu do pozemkovej knihe podľa dedičského
rozhodnutia nedošlo a brat matky žalovanej L. C. bol zapísaný aj ako vlastník pk parcely č. XX k.ú. W. C.,

čoho nepriamo preukazuje aj Notárska zápisnica spísaná dňa 30.03.1995 na notárskom úrade JUDr. E.
P. pod N 437/93, NZ 268/95, obsahom ktorej je vydržanie vlastníckeho práva jeho právnych nástupcov
a to aj na pk parc. č. 51 - záhrady 633 m2, pod B4 v 2/3 inách účasti z protokolu 337 k.ú. Zemianska
Dedina a tiež Osvedčenie dedičstve po neb. R. C. S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom W. C. XX vydané notárom JUDr. U. E. pod sp. zn. D 75/96 dňa 16.12.1997, po ktorom bolo

prejednané dedičstvo okrem iných a pk parc. č. XX - záhrada o výmere 633 m2 pod B2 v podiele 1/3-
ina účasti z protokolu 337 k.ú. W. C.. Tento bol menovcom starého otca žalovanej R. C. S., ktorý ale
zomrel dňa XX.XX.XXXX. Po tomto menovcovi dedičstvo nadobudol L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.
č. XXX, Q. (čl.103).

Nebolo v konaní tiež sporným, že rodinný dom žalovanej postavili jej rodičia v roku 1952 (kedy mali
začať s výstavbou), čo bolo preukázané aj obsahom listín a to výmerom č. XI/1-7II.2 zo dňa 30.06.1952
vydaným (bývalým) Okresným národným výborom v Trstenej - Technicky referát, ktorým povolil P. T. -
otcovi žalovanej stavbu obytného domu v obci W. C., na pozemku katastrálne číslo XXXX a svedčí o tom
aj zápisnica z miestneho šetrenia/prehliadky stavebného pozemku - parcely č. XXXX zo dňa 27.06.1952,

ktorá prehliadka predchádzala vydaniu výmeru, a z obsahu ktorej vyplýva, že pozemok č. 1254 o šírke
18 m a dĺžke 33 m, s plochou 594 m2 je vlastníctvom P. T.. Napokon aj tzv. „povolenie MNV W. C. zo
dňa 24.10.1951 preukazuje „povolenie výboru“ P. T. zo J. postaviť si obytný dom a hospodárske stavy
na pozemku zdedenom jeho ženou I. T., rod. C. (čl.81). Z potvrdenia MNV v Slanici rovnako vyplýva,že „P. T. - obyvateľ v obci J. sa musí vysťahovať pre stavbu Z. priehrady, pretože C. koniec obce J. sa
musí bezpodmienečne vysťahovať“, čo potvrdzuje tvrdenia žalovanej o tom, že jej rodičia prišli bývať,
a predtým začali s výstavbou rodinného domu z obce J., ktorá bola určená na zatopenie pre stavbu Z.

priehrady a tiež to, že dom postavili na pozemku, ktorý dostala jej matka.

V podstate tieto skutočnosti nepopierali ani žalobcovia, keď sami uvádzali, že v rodinnom dome, ktorého
časť zasahuje do sporných parciel spolu s ostatnými nehnuteľnosťami žalovanej, bývali ešte jej rodičia,
ktorí rodinný dom postavili a medzi nimi nevznikali žiadne nezhody, ako susedia si dobre nažívali až do

času,kýmžalovanánezačalamaťvýhradyohľadompozemku,naktorommajúpostavenúgarážaboloto
v roku XXXX (spor sa viedol pod sp. zn. 2C/22/2010 - pozn.). Každá zo strán - rodičia žalobcov a rodičia
žalovanej užívali nehnuteľnosti vedľa seba tak ako mali postavené rodinné domy. Všetko sa nerušene
užívalo. Žiaden zo žalobcov nepotvrdil, že by ich matka ako pôvodná žalobkyňa a ich právny predchodca
ku dňu smrti užívala sporné nehnuteľnosti, dokonca žalobkyňa 3/ potvrdila, že jej rodičia nikdy neužívali
pozemky, na ktorých stojí dom patriaci v súčasnosti žalovanej, letná kuchyňa a garáž. Matka žalobcov

až do smrti užívala len nehnuteľnosti v okolí svojho rodinného domu. Je potrebné uviesť, že žiaden z
účastníkov konania tiež nepotvrdil, že by si na sporné nehnuteľnosti robili nárok a domáhali sa užívania
iné tretie osoby, ktorým neskôr pre chyby v nesprávnej evidencii svedčil sčasti zápis v pozemkovej knihe,
evidencii nehnuteľnosti alebo v katastri nehnuteľnosti ako je špecifikované nižšie. Okrem toho účastníci
zhodne uvádzali, že pozemok pôvodná pk parcela susedí z jednej strany s parcelou miestneho potoka a

miestnej komunikácie a teda, že medzi rodinnými domami patriacich v súčasnosti žalobcom a žalovanej
vedie miestna komunikácia. Žalobcovia okrem iného potvrdili aj to, že poznatok o tom, že pôvodná
pozemno-knižná pk č. 52, ktorú v celosti zdedila ich matka (pod D 312/73), zasahuje pod stavby patriace
žalovanej, sa dozvedeli až po smrti matky žalovanej, kedy sa začala domáhať pozemku pod ich garážou
(teda okolo roku 2009).

K aktívnej legitimácii žalobcov súd zistil, že táto im vyplýva z Osvedčenia o dedičstve sp. zn.
7D/234/2015 vydaného dňa 14.01.2016 notárom JUDr. P. R., notársky úrad so sídlom v Tvrdošíne,
keďže žalobcovia sú dedičmi v I. dedičskej skupine pôvodnej žalobkyne a poručiteľky I. P., rod. W., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. - W. C. XX.

Podľa § 132 ods. 1OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa§129ods.1a2Občianskehozákonníkadržiteľomjeten,ktosvecounakladáakosvlastnoualebo

kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný
výkon.

Podľa § 130 ods. 1, 2 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na
plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

Podľa § 134 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak
ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak

ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí
premlčacej doby.

Ešte pred samotným ustálením skutkového a právneho stavu sa súd zaoberal, či je vo veci daný
naliehavý právny záujem a dospel k záveru, že tento je daný, pretože vyhovením žalobe žalobcovia by
mali podklad na dodatočné prejednanie dedičstva po ich neb. matke - I. P., rod. W., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. - W. C., a po výsledku ktorého by sa mohli stať spoluvlastníkmi

sporných nehnuteľnosti a dosiahnuť tak zmenu zápisu vlastníckeho práva svedčiaceho v súčasnosti
žalovanej. V ďalšom sa zaoberal právnym posúdením veci.K. § 134 ods. 1 a 2 OZ upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho
práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom.
Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po

zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec
dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa
platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť
vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva
je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak

tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu
titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží.
Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.

Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi
vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej

doby.

V zmysle ustanovení § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 OZ oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou
ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť
teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo

nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného
presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú
možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol
mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno
hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný.

Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou
opatrnosti,ktorúmožnosozreteľomnaokolnostikonkrétnehoprípaduodkaždéhopožadovať.Vsúdenej
veci však ide o skutkový omyl. Oprávnená držba spravidla spočíva na skutkovom omyle, keď sa
oprávnený držiteľ domnieva, že bol napríklad urobený právny úkon, hoci tomu tak nebolo, alebo naopak
o určitej skutočnosti ktorá má za následok neplatnosť právneho úkonu, či inak bráni vzniku práva, nemá

vedomosť. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i
domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.

Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie

nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné
presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje
za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj
okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa
nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne

nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla treba, aby vydržiteľ preukazoval platný právny
dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť základom pre zápis vlastníckeho práva do príslušného
katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho

vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje.

Podľa názoru súdu stalo sa tak aj v prejednávanom prípade. Právny predchodca žalovanej - jej matka na
základe dedičského rozhodnutia sp. zn. D 115/1961 po neb. R. C. - S., zomr. XX.XX.XXXX nadobudla
nehnuteľnosť zapísanú v pk protokole č. XXX A I r.č. 2, m.č. 51, na ktorej následne na základe povolenia/

výmeru č. XI/1-7II.2 zo dňa 30.06.1952 vydaného (bývalým) Okresným národným výborom v Trstenej,
ktorého vydaniu predchádzalo miestne šetrenie - vytýčenie hraníc, začala so svojim manželom s
výstavbou rodinného domu na pozemku označenom neskôr ako parcela č. 1254, ktorá zodpovedá
aj časti sporných nehnuteľností domnievajúc sa, že ide pozemok získaný dedením a vyčlenený pod
výstavbu za prítomnosti právnych predchodcov žalobcov.

O tejto doby rodičia žalovanej pozemok nerušene užívali bez toho, aby boli pôvodnou žalobkyňou
ako poručiteľkou až do roku 2009 (kedy začal prvý spor medzi nimi vedený na súde pod sp. zn.
2C/22/2010) rušení. Žalobcovia a žalovaná zhodne potvrdili, že pozemky si nerušene užívali tak akomali postavené rodinné domy a takto to všetci rešpektovali. Všetky tieto okolnosti - nadobúdací titul/
dedičské rozhodnutia D 115/1961, hoc tento znel na pk parc. č. 51, nerušené užívanie od roku
1952 do roku 2009, resp. do roku 1996 (kedy bolo vydané rozhodnutie pod D75/1996), nemohli

u rodičoch žalovanej vyvolať pochybnosť o tom, že konajú bezprávne, ak si určitú vec (jej časť)
prisvojujú. Vychádzalo to z ich vnútorného presvedčenia prejavujúceho sa navonok aj tým, že po
súhlase MNV a územnom vytýčení stavebného pozemku aj za účasti susediacich pozemno-knižných
vlastníkov uskutočnili výstavbu rodinného domu a nikým a to ani právnymi predchodcami žalobcov a ani
tretími osobami rušení neboli. Všetky tieto okolnosti v nich objektívne vyvolali vnútorné presvedčenie

o oprávnenosti držby pozemkov nachádzajúcich sa pod ich rodinným domom, ktorý zasahuje do časti
sporných nehnuteľností.

Vydržanie súd ustálil od 30.06.1952, kedy sa právni predchodcovia žalovanej - jej rodičia chopili držby
pozemku - parc. č. XXXX (ktorej zodpovedá aj časť pk parc. č. 52, a teda aj sporné nehnuteľnosti), pod
výstavbu rodinného domu. Stalo sa tak za účinnosti ustanovenia § 116 zákona č. 141/1950 Zb., ktorý

určoval 10 ročnú vydržaciu dobu ohľadom vydržania vlastníckeho práva u nehnuteľností. Táto skončila
30.06.1962, ku ktorému sa právni predchodcovia žalovanej stali výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti zo
zákona.

Vlastníkom sporných nehnuteľností nebola pôvodná žalobkyňa /matka žalobcov/, ktorá ku dňu smrti

sporné nehnuteľnosti ani neužívala, čo zhodne potvrdili všetci účastníci konania. Vlastníkom sporných
nehnuteľností sa zo zákona stali ešte právni predchodcovia žalovanej - rodičia P. T. a I. T., rod. C.
titulom vydržania ustáleného ku dňu XX.XX.XXXX. Súd je preto názoru, že žalobcovia ohľadom svojho
nároku, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich neb. matke I. P., rod. W. G. neuniesli dôkazné
bremeno , preto ich žalobu v celom rozsahu zamietol.

Súdu sa javí za potrebné uviesť, že ani následne vydané dedičské rozhodnutie sp. zn. D 75/1996 po
neb. R. C. - S. - po jednom z ďalších pozemno-knižných spoluvlastníkov, resp. vydanie osvedčenia
o vydržaní vlastníckeho práva v prospech jeho právnych nástupcov nemohlo narušiť dobromyseľnosť
právnych predchodcoch žalovanej, keďže títo sa boli zo zákona vlastníkmi sporných nehnuteľností. K

vydaniu osvedčenia došlo v rámci zosúladenie právneho stavu so stavom skutočným, čo sa následne
prejavilo darovacou zmluvou registrovanou V 440/2009, na základe ktorej sa žalovaná stala výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov

konania vo výške 673,80 Eur. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré predstavuje
odmena za 5 úkonov právnej pomoci; 1/ príprava a prevzatie zastúpenia 16.04.2015, 2/ písomné
vyjadrenie k žalobe 20.04.2015, 3/ účasť na pojednávaní 14.01.2016, ktoré trvalo viac ako dve hodiny,
preto prislúcha odmena vo výške dvojnásobku tarifnej odmeny, 4/ účasť na pojednávaní 10.02.2016, 5/
rokovanie so zástupcom protistrany (rokovanie o uzavretí zmieru 22.01.2016). Hodnota jedného úkonu

bola určená podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytnutie právnej pomoci - ďalej len „vyhláška“ vo výške 1/13 výpočtového základu, za úkony 1/
- 2/ á 64,53 € x 2, za úkony pod 3/ a 4/ 66 € x 3 (pojednávanie 14.01.2016 prislúcha odmena vo výške
dvojnásobku) a za úkon 5/ á 33 €, čiže v rozsahu 1 za úkon rokovanie s protistranou vychádzajúc z §
13a ods. 2 písm. e) vyhlášky, spolu 360,06 €. K odmene právnej pomoci súd priznal náhradu hotových

výdavkov v podobe režijného paušálu 2 x 8,39 € + 3 x 8,58 € = 42,52 €, náhradu cestovných nákladov
30,22 € = 15,19 € + 15,03 € (pri počte ubehnutých 3 x 34 km, spotrebe 4,9 l/km a cene pohonných hmôt
0,778 €/l a 0,825 €/l, nákladov za opotrebenie vozidla 0,183 €/km) a náhrady za stratu času 9 polhodín
á 14,30 € = 128,70 €. K odmene priznal aj uplatnenú 20 % DPH sumou 112,30 €.

Na rozdiel od právnym zástupcom predloženého vyúčtovania súd priznal odmenu do výšky 1/13
výpočtového základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 písm. a) vychádzajúc aj z ustanovenia
§ 10 ods. 2 vyhlášky, keď má za to, že odmena sa určuje podľa tarify určenej pri začatí poskytovania
právnej služby. Z hodnoty veci a práva, ktoré nie je možné vyjadriť v peniazoch súd postupoval pri začatí
konania a z tejto vyruboval aj súdny poplatok. Strana žalovanej nepredložila dohodu o určení odmeny

medzi ňou a jej právnym zástupcom pri začatí poskytovania právnej služby, ktorá by ju oprávňovala na
účtovanie si dohodnutej odmeny voči protistrane (§ 18 ods. 1 vyhlášky). Súd preto pri určení odmeny
postupoval podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Ďalej pokiaľ ide o uplatnený režijný paušál k úkonu
účasť na pojednávaní dňa 14.01.2016, tento podľa názoru súdu prislúcha len jeden krát a nie vo výškedvojnásobku, keďže z ustanovenia § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky vyplýva, že za každé dve hodiny
patrí len odmena a nie aj hotové výdavky, teda priznanie odmeny vo výške dvojnásobku neznamená
automaticky aj zvýšenie hotových výdavkov. Súd tiež nepriznal odmenu a k tomu prislúchajúci režijný

paušál - písomné vyjadrenie na súd a návrhy na doplnenie dokazovania, keďže išlo o úkon neúčelný,
tento bol urobený na podnet strany žalovanej, pričom len samotné zhrnutie výsledkov doterajšieho
dokazovania a označenie návrhov na doplnenie dokazovania bez výzvy súdu sa nejaví ako úkon
hospodárny prihliadnuc na to, že k nemu mohlo dôjsť aj na pojednávaní. Naproti tomu bola priznaná
odmena a režijný paušál k úkonu 2/ - písomné vyjadrenie sa k návrhu zo dňa 20.04.2015.

Priznané trovy právneho zastúpenia sú žalobcovi a povinní zaplatiť žalovanej do rúk jej právneho
zástupcu podľa § 149 ods.1 O.s.p. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa
osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).