Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 17, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/87/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6921010336
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6921010336.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov
JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a JUDr. Petra Kvietka, v trestnej veci obžalovaného ml. F. L., pre prečin
rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1 Trestného zákona, prejednal na verejnom zasadnutí
konanom dňa 18. októbra 2022 v Banskej Bystrici odvolanie obhajcu obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/84/2021 zo dňa 25. januára 2022, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obhajcu obžalovaného ml. F. L. JUDr. H. F. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/84/2021 zo dňa 25. 01. 2022 bol obžalovaný
ml. F. L. uznaný za vinného zo spáchania prečinu rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1
Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, a prečinu rozširovania detskej
pornografie podľa § 369 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

1/
dňa 20. 07. 2020 v čase o 18:08:23 hod (UTC) z nezisteného mobilného telefónu v obci K. R.
v okrese K. R. prostredníctvom prístupu do internetu cez IP adresu č. XXX.XXX.XXX.XX použitím
počítačovej siete prostredníctvom internetovej služby www.facebook.com vystupujúc pod menom „JR F.
R.“, nar. XX. XX. XXXX zaslal video súbor s označením: S 3814477408869061752_n.mp4 zobrazujúci

obnaženú nestotožnenú osobu mužského pohlavia vo veku asi 12 rokov majúcu orálny sex s dospelou
nestotožnenou osobou ženského pohlavia jednému koncovému užívateľovi, a to ml. J.B., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bydliskom N. J. č. XXX, okres K. R. na jej profil na sociálnej sieti Facebook s menom „L.
E.“, pričom internetovým poskytovateľom IP adresy bola v čase vloženia obrazového súboru spoločnosť
Gemernet s.r.o., Májová 312, Rimavská Seč,

2/
dňa 07. 11. 2020 v čase o 16:28:35 hod (UTC) z nezisteného mobilného telefónu v obci K. R. v okrese
K. R. prostredníctvom pristupuj do internetu cez IP adresu č. XXX.XXX.XXX.XX použitím počítačovej
siete prostredníctvom internetovej služby www.facebook.com vystupujúc pod menom „JR F. R.“, nar.
XX. XX. XXXX zaslal video súbor prostredníctvom Messengera Facebook s označením: Q zobrazujúci
obnaženú nestotožnenú osobu mužského pohlavia vo veku asi 12 rokov majúcu orálny sex s dospelou

nestotožnenou osobou ženského pohlavia a to mal. V. L. nar.XX. XX. XXXX, trvalé bydliskom K. R.
XXX, okres K. R., na jeho profil na sociálnej sieti Facebook s menom „L. Lakatoš“, pričom internetovým
poskytovateľom IP adresy bola v čase vloženia obrazového súboru spoločnosť Gemernet s.r.o., Májová
312, Rimavská Seč.

Za to súd podľa § 98 písm. a) Trestného zákona upustil od potrestania obžalovaného.Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obhajca obžalovaného, a to proti
jeho vôli v súlade s § 308 ods. 2 Trestného poriadku, pretože obžalovaný sa vzdal práva podať
odvolanie priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Obhajca podané odvolanie písomne odôvodnil

v podstate tým, že okresný súd podľa jeho názoru nedostatočne posúdil vec vzhľadom na § 95
ods. 2 Trestného zákona a § 10 ods. 2 Trestného zákona. Okresný súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku uviedol, že obhajoba bagatelizovala konanie obžalovaného, nakoľko pri poukaze na § 95 ods.
2 Trestného zákona si nevšímala spoločenskú nebezpečnosť takéhoto konania a ani objekt trestného
činu. Podľa neho však spoločenská nebezpečnosť nie je kritériom v zmysle § 10 ods. 2 Trestného

zákona, podľa ktorého sa posudzuje závažnosť trestného činu. Posúdenie spoločenskej nebezpečnosti
posúdil samotný zákonodarca, keď vo vzťahu k jednotlivým trestným činom stanovil trestné sadzby,
ktoré túto nebezpečnosť odzrkadľujú. Ďalej uviedol, že pokiaľ súd posudzoval objekt trestného činu,
tak neposudzoval závažnosť konania obžalovaného, ale skutočnosť, či došlo k naplneniu formálnych
znakov skutkovej podstaty trestného činu. Okresný súd teda vec neposudzoval v zmysle kritérií
stanovených v § 10 ods. 2 Trestného zákona, a preto v tejto časti považuje odôvodnenie rozhodnutia

za nepreskúmateľné. Z hľadiska spôsobu spáchania trestného činu išlo o zaslanie jednotlivých správ,
teda nešlo o nejaké hromadné šírenie alebo zaslanie správy hromadne viacerým subjektom. Rovnako
následky trestného činu nie sú žiadne. V bode 1/ rozsudku išlo len o pokus, teda samotná správa
pravdepodobne ani nebola doručená, resp. svedkyňa E. L. prevzatie súboru nepotvrdila. Svedok Y. Z.
uviedol, že zaslané video videl len raz a toto vymazal. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že

by zaslanie tohto videa akýmkoľvek spôsobom malo nepriaznivé dôsledky vo vzťahu k osobám, ktorým
bolo adresované, alebo, že by bolo týmito osobami ďalej šírené. Dôsledky jeho konania teda neboli
žiadne. Jeho úmyslom nebolo šíriť detskú pornografiu, dôsledky takéhoto konania si neuvedomoval,
keďže v tom čase stiahnutý súbor považoval za srandu a neuvedomoval si dôsledky z hľadiska možného
stíhaniaakodetskéhopornografickéhodiela.Zuvedenýchdôvodovpretopodľanehozávažnosťskutkov

je viac ako malá a okresný súd mal pri rozhodovaní postupovať podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku.
Preto navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku
zrušil a rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ho spod obžaloby oslobodil v zmysle
§ 285 písm. b) Trestného poriadku.

Krajský súd vykonal verejné zasadnutie dňa 18. 10. 2022 v zmysle § 293 ods. 5 Trestného poriadku v
neprítomnosti obžalovaného, pretože upovedomenie o verejnom zasadnutí mu bolo doručené riadne a
včas a písomne požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že považuje prvostupňový rozsudok

za správny a zákonný tak vo výroku o vine, ako aj vo výroku o treste, teda upustení od potrestania
ml. obžalovaného. Týmto výrokom bola vyjadrená skutočnosť, že ide o takú trestnú činnosť, ako bola
prezentovaná, teda že v jednom prípade správa ani nebola doručená a v druhom prípade bola zaslaná
len jednej osobe. To, že ide o pornografiu, je nesporné, a pri takejto trestnej činnosti je potrebné, aby
aj takýmto spôsobom boli páchatelia postihovaní a tým aby bola vykonaná aj prevencia. Preto navrhla

odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného v rámci verejného zasadnutia uviedol, že zotrváva na písomných dôvodoch
odvolania. Vo výroku o treste bola zohľadnená osoba obžalovaného, ale vzhľadom na okolnosti prípadu
má stále za to, že nebezpečnosť činu nie je vyššia ako malá. Prevencia podľa neho mala byť niekde inde

a mala by byť generálna, a je na škodu veci, že takéto konanie nemá svoju paralelu v priestupkovom
zákone, takže sa zbytočne kriminalizujú takíto mladiství páchatelia, kedy v ich prípade to berú v podstate
ako srandu. Preto by mal podľa jeho názoru krajský súd odvolaniu vyhovieť a podľa § 285 písm. b)
Trestného poriadku oslobodiť obžalovaného spod obžaloby.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie obhajcu obžalovaného bolo podané včas,
v lehote ustanovenej § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v
súlades§308ods.2Trestnéhoporiadku,pričomnedošlokvzdaniusaprávanapodanieodvolaniaalebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací

súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutýchvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie obhajcu

obžalovaného nie je dôvodné.

Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku
v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové

zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom
odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, a akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke
viny a trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa v ňom
prvostupňový súd vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami, jednak vo vzťahu k otázke viny, ako
aj vo vzťahu k otázke trestu. V podrobnostiach preto krajský súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku

(str. 4 - 5), s ktorým sa v plnej miere stotožnil.

Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku, s poukazom na obhajobné námietky krajský súd
konštatuje, že výrok o vine obžalovaného zo spáchania prečinu sírenia detskej pornografie podľa §
369 ods. 1 Trestného zákona (v bode 1/ rozsudku v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného

zákona) nevzbudzuje žiadne dôvodné (rozumné) pochybnosti. Z dokazovania vykonaného na hlavnom
pojednávaní možno spoľahlivo zistiť, že obžalovaný ml. F. Buša prostredníctvom aplikácie facebook
zaslal dva video súbory, obsahom ktorých bola detská pornografia. Túto skutočnosť potvrdil aj samotný
obžalovaný, ktorý svoje konanie aj oľutoval. Taktiež je v tejto súvislosti potrebné konštatovať, že
obžalovaný po vyhlásení rozsudku a po poučení o možnosti podať opravný prostriedok vyslovene

uviedol, že sa vzdáva práva podať odvolanie. Obžalovaný si zrejme bol vedomý svojho protiprávneho
konania, v čase spáchania skutku mal 16 rokov, teda už mohol rozpoznať následky svojho konania. Ďalej
je potrebné uviesť, že na naplnenie skutkovej podstaty prejednávaného trestného činu sa nevyžaduje,
aby rozširovanie detskej pornografie malo nepriaznivé dôsledky vo vzťahu k osobám, ktorým bola
adresovaná, alebo, že by bola týmito osobami detská pornografia ďalej šírená. Obžalovaný teda

rozširoval detskú pornografiu, a jeho konaním boli naplnené všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej
podstaty prečinu rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1 Trestného zákona, preto správne
okresný súd uznal vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby. Objektom tohto trestného činu je
záujem spoločnosti na ochrane mravného rozvoja a výchovy detí pred rozširovaním detskej pornografie,
pričom predmetom útoku je dieťa. Okresný súd preto citlivo zvážil všetky okolnosti prípadu, a rovnako

tak aj krajský súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade nie je možné pristúpiť k materiálnemu
korektívu v zmysle § 10 ods. 2, § 95 ods. 2 Trestného zákona. Na okraj krajský súd už len poznamenáva,
že pokiaľ by aj pristúpil konajúci súd k materiálnemu korektívu a došlo by k postúpeniu veci na jej
prejednanie ako priestupku, v zmysle zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov by takéto protiprávne konanie nebolo postihnuteľné, pretože v uvedenom zákone neexistujú

ustanovenia o postihnutí takéhoto konania ako priestupku. Aj z uvedeného je zrejmé, že zákonodarca
považoval takéto druhy konaní za toľko vážne, že ich postihovanie upravil len prostredníctvom trestného
práva, a nie správneho práva vo forme priestupkového konania.

Okresný súd napokon nepochybil ani pri rozhodovaní o uloženom treste. V rámci požiadavky

primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu. Druh a výmera trestu
musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam
daného prípadu. Okrem ďalších skutočností, na ktoré je súd povinný pri ukladaní trestu prihliadnuť,
patrí aj osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, rodinné, osobné), či možnosť jeho nápravy.
Primeranosť a individualizácia trestu tak núti súd prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu,

a teda bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní o treste. Súd musí zohľadniť okolnosti prípadu
alebo pomery páchateľa. V zmysle § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak
aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Upustením od potrestania
obžalovaného súd vyjadril všetky dôležité skutočnosti jednak vo vzťahu k okolnostiam spáchania
skutkov, ako aj vo vzťahu k osobe obžalovaného. Ten doposiaľ nebol súdne trestaný, viedol riadny

život, ide o mladistvého obžalovaného, a v prípade prvého skutku bolo jeho protiprávne konanie právne
kvalifikované len v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. Takéto rozhodnutie o treste je
potom podľa názoru krajského súdu postačujúce, spĺňa atribúty generálnej aj individuálnej prevencie,dostatočne zabezpečí ochranu spoločnosti, ako aj prevýchovu obžalovaného, a zároveň postihuje len
obžalovaného a bude pre neho výstrahou, aby sa v budúcnosti nedopúšťal žiadnej trestnej činnosti.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle § 319 Trestného poriadku
zamietol odvolanie obhajcu obžalovaného ml. F. L. ako nedôvodné.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.