Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, November 27, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoCsp/38/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120205540
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8120205540.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V. V. XXX, XXX XX X., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sov. hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, proti žalovanému: TOMA úverová a leasingová, a.s., so sídlom Májová 1319, 022 01
Čadca, IČO: 36 664 090, právne zastúpený: JUDr. Martina Fábryová, advokátka, so sídlom Floriánska
16, 040 01 Košice, IČO 52 405 656, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 9.342,58 eura, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov, sp.zn. 20Csp/87/2020-112 zo dňa 1. júla
2022, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vo výroku o náhrade
trov konania.

Žalovaný má nárok vo vzťahu k žalobkyni na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom rozhodol tak, že

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 500 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanoveniami § 1 ods. 1, § 3 ods. 1, ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o

priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.05.2020 si
žalobkyňa uplatnila voči žalovanému právo na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 9.342,58
eura. Svoju žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
8C/64/2013 o čiastočnú neplatnosť právneho úkonu, bol zo strany terajšieho žalovaného podaný
protinávrh o zaplatenie 9.342,58 eura. V tejto časti konania bola ako žalovaná v postavení spotrebiteľky

úspešná, rozsudkom Okresného súdu Prešov, pod sp. zn. 8C/64/2013, zo dňa 2.10.2017, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 6Co/2/2018, zo dňa 31.5.2018, ktoré sa stali právoplatnými
16.7.2018. Žalovaný v pôvodnom konaní podal dovolanie, o ktorom rozhodol NS SR rozsudkom, sp.
zn. 6Cdo/229/2018, zo dňa 30.10.2019 tak, že ho odmietol. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol: „43.Keďže žalobcovia mali voči bytovému družstvu dlh, z obavy zo straty bývania uzavreli so spoločnosťou
Slovenský bytový servis, s.r.o. t.č. Harmony INVESTMENT, s.r.o. dňa 13.12.2007 príkaznú zmluvu a
zmluvu o pôžičke. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky vo výške dlhu žalobcov u vlastníka

bytu, kúpnej ceny a poplatkov v celkovej sume 151.030,50 Sk, ďalej sprostredkovanie prefinancovania
dlhov žalobcov a následné zabezpečenie hypotekárneho úveru na vrátenie pôžičky a zaplatenie odmeny
príkazníka. Táto zmluva pritom neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzavretia zmluvy a to ročnú úrokovú sadzbu a RPMN. V
ten istý deň žalobcovia podpísali zmluvu so spoločnosťou. TOMA úverová a leasingová, a.s. o úvere

s tým, že časť 220.000,-Sk bude vyplatená Slovenskému bytovému servisu, s.r.o. a suma 7.400,- Sk
bude predstavovať poplatok za zabezpečenie úveru, ktorý bol taktiež vyplatený uvedenej spoločnosti.
Následne žalobcovia podpísali dňa 18.3.2008 zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť,
ktorej sa stali už spoluvlastníkmi, s uvedením hodnoty bytu minimálne 300.000,-Sk a s tým, že netrvajú
na vypracovaní znaleckého posudku na záloh. Žalobcovia uhradili žalovanému sumu 3.261,56 €, t.j.
98.257,75 Sk, predstavujúcu 31 splátok a časť 32. splátky. Keďže ďalšie splátky žalobcovia prestali

uhrádzať, spoločnosť TOMA úverová a leasingová, a.s. im oznámila začatie výkonu záložného práva
k bytu s tým, že ich dlh predstavoval sumu 11.348,18 €, t.j. 341.875,27 Sk. Žalobcom bol na základe
týchto zmlúv poskytnutý len zlomok finančných prostriedkov, nakoľko tieto boli prevádzané medzi
jednotlivými spoločnosťami s následkom pre žalobcov ako spotrebiteľov zaplatiť poplatky spoločnosti
Slovenský bytový servis, s.r.o. v sume 30.000,- Sk ako odmenu, v sume 7.400,- Sk ako poplatok za

zabezpečenie úveru a v sume 8.000,-Sk ako náklady spojené s následným poskytnutím úveru (napr.
správny poplatok za návrh na vklad do katastra a i.). 45. Súd sa na základe námietky žalobcov zaoberal
aktívnou legitimáciou žalovaného v spore o zaplatenie dlžnej sumy úveru. Žalovaný si uplatňoval nároky
z úverovej zmluvy, a to zosplatnený zvyšok úveru dôvodiac, že finančné prostriedky z úverovej zmluvy
poskytol žalobcom v 1. a 2. rade. Táto okolnosť však v konaní preukázaná nebola a finančné prostriedky

v inej sume, ale na totožný účel zaplatenia dlhu žalobcov v 1. a 2. rade, poplatku z omeškania a
kúpnej ceny uhradila iná obchodná spoločnosť v období ešte pred uzavretím zmluvy o úvere. Úverová
zmluva, od ktorej nárok žalovaný v tomto konaní odvíja, bola uzavretá na inú sumu, ale na totožný
účel, teda na nadobudnutie nehnuteľnosti pre bytové účely. Žalovaný finančné prostriedky poskytol nie
však na účet žalobcov v 1. a 2. rade, ale na účet pôvodného prenajímateľa, teda OSBD Prešov. Pritom

poprel akúkoľvek súvzťažnosť so Slovenským bytovým servisom s.r.o. (čl.144), ktorý je samostatným
právnym subjektom a ktorý finančné prostriedky potrebné na úhradu nedoplatku, poplatkov z omeškania
a kúpnej ceny bytu uhradil na účet prenajímateľa. Taktiež z výpisu žalobcu v 1. rade vyplýva, že
finančné prostriedky vo výške 30.969,50 Sk boli žalobcom poukázané spoločnosťou Slovenský bytový
servis s.r.o. a nie žalovaným. Z tohto dôvodu aktívna legitimácia pre vrátenie finančných prostriedkov

z úverovej zmluvy u žalovaného nie je daná z dôvodu nenaplnenia jednej zo základných podmienok,
a to poskytnutie finančných prostriedkov dlžníkovi. Ak by aj v zmluve bolo uvedené, že žalovaný bude
za dlžníka plniť v prospech bývalého prenajímateľa, v situácii a v čase, kedy takto žalovaný mal platby
uskutočniť (17.4.2008) boli už úhrady realizované iným subjektom a tým by duplicitne žalovaný plnil pre
totožné účely, avšak už takáto potreba zo strany žalobcov v 1. a 2. rade ani reálne neexistovala. Súd

vychádzajúc z týchto okolností dospel k záveru o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu pri návrhu na
vrátenie dlžnej sumy úveru. (viď rozsudok Krajského súdu v Prešove z 18.1.2017, sp. zn. 18Co/1/2016).“
Ako spotrebiteľka si uplatňuje satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv. Svoje práva musela brániť
podaním žaloby. Keďže je spotrebiteľkou, ktorá úspešne uplatnila porušenie svojich práv na súde a bola
tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy, primerané finančné zadosťučinenie požaduje

vo výške 9.342,58 eura, ktorá zodpovedá sume, o ktorú sa chcel žalovaný na môj úkor bezdôvodne
obohatiť. Čo sa týka otázky rozsahu porušenia spotrebiteľského práva, tak táto otázka je definovaná
rozsudkom v základnej veci, t. j. rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 8C/64/2013, zo dňa
2.10.2017 a jeho odôvodnením, ktorý je hmotnoprávnou podmienkou nároku na primerané finančné
zadosťučinenie a z tejto hmotnoprávnej podmienky je potrebné vychádzať, ako záväznej. Tento rozsah

zisteného porušenia spotrebiteľského práva, v základnej veci, nie je možné v konaní o primerané
finančné zadosťučinenia ani rozširovať ani zužovať.

4. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia vyžaduje úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej

zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva
alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu, či možnosť vzniku takejto ujmy. Súd síce označil zmluvnú
podmienku za neplatnú, nemožno však vychádzať z tejto podmienky záver, že ak by táto podmienka
bola uplatnená došlo by k porušeniu práva spotrebiteľa. Záložný veriteľ by musel postupovať s náležitoustarostlivosťou. Ak by tak nepostupoval, záložca by mohol vymáhať náhradu škody. Žalovaný má za
to, že žalobkyňa sa nemôže domáhať primeraného finančného zadosťučinenia ani za protinávrh, keďže
z jej strany nedošlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti. Žalovaný namietal aj

výšku primeraného zadosťučinenia, keďže tak vysoká suma by zásadným spôsobom zmenila chod
spoločnosti, žalovaného a v krajnom prípade možno hovoriť o existenčných problémoch. Žalovaný má
za to, že takýto návrh je aj v rozpore s dobrými mravmi, keďže dňa 08.11.2019 uzatvorila žalobkyňa
so žalovaným dohodu o urovnaní a zmene právnych vzťahov. Žalobkyňa iniciovala úpravu vzájomných
vzťahov zo zmluvy o úvere č. XXXXX zo dňa 13.12.2007. Podľa čl. I. bod . Dohody o urovnaní je

medzi stranami Dohody o urovnaní sporný záväzok dlžníkov zo Zmluvy o úvere, jeho existencia a výška.
V ďalšom bode sa tento sporný záväzok nahrádza novým, na základe ktorého sa dlžníci zaväzuje
spoločne a nerozdielne zaplatiť veriteľovi sumu 5.250,- eura. Zároveň bolo dohodnuté, že splnenie bolo
zabezpečené záložným právom. Podľa čl. I bod 8 Dohody o urovnaní sa strany dohodli, že sa výslovne
vzdajú práva, nároku na náhradu všetkých trov súdneho konania. Žalobkyňa zobrala dňa 08.11.2019
žalobu späť, pričom špekulatívne doplnila vetu, že uvedené podávame pre prípad, ak by vec po dovolaní

sa vrátila pre OS Prešov alebo KS Prešov.

5. Rozsudkom zo dňa 30. apríla 2021, sp. zn. 20Csp/87/2020 súd žalobu zamietol.

6.Protirozsudkupodalaodvolaniežalobkyňa.Odvolanieodôvodnilanesprávnymiskutkovýmizisteniami

a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Navrhla napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Uviedla, že v základnom konaní, tak súd prvoinštančný, ako aj súd odvolací, vec posudzovali ako vec
spotrebiteľskú, a nedostatok aktívnej vecnej legitimácie terajšieho žalovaného odvodili z jeho konania pri

uzatvorení úverovej zmluvy, v spojení s ďalšími predmetnými zmluvami, na základe ktorej sa chcel na jej
úkor bezdôvodne obohatiť a toto konanie terajšieho žalovaného posúdili ako konanie rozporné s dobrými
mravmi a v rozpore s povinnosťou konať s náležitou odbornou starostlivosťou. Práve v takomto postupe
terajšieho žalovaného, v základnom konaní, spočíva porušenie spotrebiteľského práva, a to porušenie
Zákona o ochrane spotrebiteľov (250/2007 Z. z.) a Zákona o spotrebiteľských úveroch (258/2001 Z. z.),

čo je zhrnuté v odôvodnení 25. potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu Prešov v základnom konaní sp.
zn. 6Co/2/2018, z 31.5.2018, z ktorého citovala: „Vo vzťahu k vzájomnému návrhu žalovaného odvolací
súdpovažujezáversúduprvejinštancieonedostatkuaktívnejlegitimácienastranežalovanéhozavecne
správny. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že uplatňované finančné prostriedky neboli žalobcom
poskytnuté zo strany žalovaného, ale od inej spoločnosti. Súd prvej inštancie správne ustáli, že úverová

zmluva, od ktorej nárok žalovaný v tomto konaní odvíja, bola uzavretá na inú sumu, ale na totožný účel, t.
j.nadobudnutienehnuteľnostiprebytovéúčely,žalovanývšakfinančnéprostriedkyžalobcomneposkytol
(porov. rozpor rozsudok súdneho dvora EÚ s C-377/14).“ Vec v základnom konaní skončila právoplatne,
plným úspechom žalobkyne a jej manžela. Napriek tomu, že súd v základnom konaní určil, že záložná
zmluvajeneplatná,takterajšížalovanýnepožiadalovýmazzáložnéhopráva,alevyužilfinančnúsituáciu

žalobkyne, aby od nej vylákal prostredníctvom urovnania sumu 5 250,- eur. Išlo o to, že žalobkyňa s
manželom bola nútená byt predať. V časovej a finančnej tiesni, žiadala žalovaného, aby požiadal o
výmaz záložného práva, keďže je súdne konanie o neplatnosť záložnej zmluvy právoplatne skončené
určením jej neplatnosti. Žalovaný sa odvolával na dovolanie. O jeho stanovisku predložila SMS, ktorú
zaslal 23.9.2019, v ktorej uviedol, že bude čakať na výsledok dovolacieho konania alebo je ochotný

dohodnúť sa na doplatení konkrétnej sumy. Ak žalobkyňa nechcela prísť o jediného záujemcu, ktorý mal
záujem byt kúpiť, boli s manželom nútení podpísať urovnanie, ktoré im žalovaný predložil. Urovnanie nie
je ničím iným, ako neplatným právnym úkonom, ktorý uzatvorili v tiesni a bez akéhokoľvek rozumného
právneho dôvodu, keďže v súdnom konaní boli v celom rozsahu úspešní. O „kvalite a relevantnosti“
toho dokumentu podľa ich názoru svedčí aj tá skutočnosť, že urovnanie podpísali, aj keď obsahuje v

bode 8. záväzok, zobrať žalobu späť. Aj keď boli právnym zástupcom poučení o tom, že v právoplatne
skončenej veci nie je možné zobrať žalobu späť, žalovaný na tejto požiadavke trval a súhlasil s výmazom
záložného práva až po tom, keď mu žalobkyňa preukáže, že v základnom konaní zobrali žalobu späť,
čo aj urobili. Aj keď to bol právny nezmysel, požadovanú sumu 5 250,- eur žalovanému vyplatili, podanie
o späťvzatí žaloby v základnom konaní na súd podali a preukázali to žalovanému. Žalovaný následne

požiadal o výmaz záložného práva.

8. Žalobkyňa v podanom odvolaní namietala aj výrok o trovách konania. Poukázala na svoju finančnú
situáciu a mala za to, že v tomto prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa.9. Odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátil na nove konanie a rozhodnutie.
V rozhodnutí uviedol, že všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa nie je

Občiansky zákonník, ale zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.
Vo vzťahu k tomuto právnemu predpisu aj Občiansky zákonník má povahu osobitného predpisu a vo
svojich ustanoveniach len dopĺňa všeobecnú úpravu danú zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších
predpisov o ďalšie osobitné ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejme z ust. § 3 ods.
3 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na

ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom v poznámke k tomuto
ustanoveniujedanýodkaznaust.§52až§54Občianskehozákonníka.Vprípadeporušeniaprávaalebo
povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 v znení neskorších predpisov a osobitnými predpismi,
medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľovi právo na primerané finančné
zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv a povinnosti ustanovených zákonom

s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom.

Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostíustanovenejtýmtozákonom
a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie
práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Vychádzajúc z
tohtoustanoveniapredpokladompreuplatnenieprávanaprimeranéfinančnézadosťučineniejeúspešne
uplatnenie porušenia práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zo

strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola
privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností dôjde. V tejto
súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. ešte
zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti
poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinností ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z.

v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v
otázke preukázania porušenia práva alebo povinností ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení
neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva
alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je

naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi,
resp. v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku. K uplatneniu práva na primerané
finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov po tom čo zo strany spotrebiteľa
dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému

uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie až z rozhodnutia súdu vydaného vo veci
samej. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že ak bola žaloba zamietnutá z
dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie a súd sa v konaní nezaoberal vecou samou, súd teda
nezistil a ani nemohol zistiť porušenie spotrebiteľských práv v časti o zaplatenie dlžnej sumy, keďže sa
vecou samou nezaoberal. Podľa názoru odvolacieho súdu nesprávnym je aj názor súdu prvej inštancie v

tom smere, že žalobkyňou uplatnený nárok je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa v konaní vedenom
Okresným súdom Prešov pod sp.zn. 8C/64/2013 sa domáhala, aby súd určil, že Zmluva o zriadení
záložného práva č. XXXXX zo dňa 18.3.2008 uzavretá medzi účastníkmi konania v časti čl. V. bod 1/ je
neplatná. Žalovaný doručil Okresnému súdu Prešov v konaní sp.zn. 8C/64/2013 vzájomnú žalobu, na
základektorejžiadalzaviazaťžalobcovv1.av2.radespoločneanerozdielnezaplatiťžalovanémusumu

9342,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 7087,25 eur od 28.3.2013 do
zaplatenia. Okresný súd Prešov rozsudkom sp,zn. 8C/64/2013-179 zo dňa 2.10.2017 určil, že Zmluva o
zriadení záložného práva č. XXXXX zo dňa 18.3.2008 v časti čl. V. bod 1/ je neplatná. Druhým výrokom
zamietol vzájomný návrh žalovaného na zaplatenie sumy 9342,58 eur s príslušenstvom. Žalovaného
zaviazal na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozsudok Okresného súdu Prešov v spojení s

rozsudkomKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.6Co/2/2018zodňa31.mája2018nadobudolprávoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 16.7.2018. Podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ sa spotrebiteľ v základnom
konaní úspešne bránil tým, že dodávateľ porušil jeho spotrebiteľské práva a z toho dôvodu bola žaloba
zamietnutá, tak potom možno konštatovať, že spotrebiteľ úspešne uplatnil svoje spotrebiteľské práva.Ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 8C/64/2013 súd vyhovel žalobe žalobcov v 1. a v
2. rade (v tomto konaní tiež v postavení žalobkyne), keď výrokom I. určil, že Zmluva o zriadení záložného
práva č. XXXXX zo dňa 18.3.2008 je neplatná. V odôvodnení rozhodnutia Okresný súd Prešov v

bode 43 uviedol, že súd posúdil platnosť ustanovení zmluvy o výkone záložného práva v súvislosti
s rozporom s pravidlami dobrých mravov, kedy ide podľa § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnu
neplatnosť, ktorej sa môže dovolať ktokoľvek a kedykoľvek. „Súd má s poukazom na uvedený sled
právnych úkonov a činnosti jednotlivých spoločností za to, že uzavretá záložná zmluva sa prieči dobrým
mravom s poukazom na hore vysvetlený obsah pojmu dobré mravy. Žalobcovia za reálne poskytnuté

prostriedky vo výške cca 180.000 Sk (151.030,50 Sk + 30.969,50 Sk) mali zaplatiť pri riadnom splácaní
počas 16 rokov sumu prevyšujúcu 490.000 Sk (cca 16.200 €), t.j. viac ako dvojnásobok. Navyše na
zabezpečenie tejto pozdĺžnosti žalobcovia založili svoj 3 a 1 izbový byt vo V. V., ktorého hodnota je v
súčasnosti nepochybne značne vyššia ako zmluvne uvedených 9.958,17 € (300.000,-Sk). Teda nie je tu
zachovaný princíp proporcionality, medzi výškou dlhu a hodnotou zálohu. Okrem toho ich nehnuteľnosť
by mohla byť prevedená na inú osobu priamym predajom bez určenia jej hodnoty znaleckým posudkom.

Aj keď žalobcovia podpísali zmluvy, v ktorých sú uvedené klauzuly o tom, že podmienky zmluvy sa
nepriečia dobrým mravom, nie sú uzavreté v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, jedná sa o
irelevantné vyhlásenia. Morálne pravidlá majú objektívnu povahu, dajú sa na základe objektivizovaných
kritérií určiť a preto akékoľvek súhlasné a teda subjektívne motivované vyhlásenia zmluvných strán nie
je smerodajné o tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi alebo nie. Vo všetkých

prípadoch sa jedná o zmluvy vopred pripravené, ktorých spravidla spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje.“ o vzťahu k uplatnenému vzájomnému návrhu žalovaného na zaplatenie
sumy 9342,58 eur s príslušenstvom súd na základe dôvodnej námietky žalobcov sa zaoberal aktívnou
vecnou legitimáciou. Z odôvodnenia citovaného rozsudku v základnom konaní plynie, že aktívna vecná
legitimácia pre vrátenie finančných prostriedkov z úverovej zmluvy u žalovaného nie je daná z dôvodu

nenaplnenia jednej zo základných podmienok, a to poskytnutie prostriedkov dlžníkovi. Rovnako vo
vzťahu k nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalovaného vo vzájomnej žalobe v konaní 8C/64/2013
Krajský súd v Prešove v rozsudku sp.zn. 6Co/2/2018 zo dňa 31.5.2018, ktorým odvolací súd potvrdil
napadnutý rozsudok sp.zn. 8C/64/2013, v bode 25 odôvodnenia rozsudku uviedol, že „Vo vzťahu
k vzájomnému návrhu žalovaného odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie o nedostatku

aktívnej legitimácie na strane žalovaného za vecne správny. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že uplatňované finančné prostriedky neboli žalobcom poskytnuté zo strany žalovaného, ale od inej
spoločnosti. Súd prvej inštancie správne ustálil, že úverová zmluva, od ktorej nárok žalovaný v tomto
konaní odvíja, bola uzavretá na inú sumu, ale na totožný účel, t. j. nadobudnutie nehnuteľnosti pre bytové
účely, žalovaný však finančné prostriedky žalobcom neposkytol (porov. rozpor rozsudok súdneho dvora

EÚ s C-377/14).“ Žalobkyňa si uplatnila nárok na primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu, že v
súlades§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.bolavkonanívedenomnaOkresnomsúdePrešovpodsp.zn.
8C/64/2013 úspešná. Treba prisvedčiť žalobkyni, že z odôvodnenia súdu prvej inštancie nevyplýva,
ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa si neuplatnila porušenie svojho spotrebiteľského
práva v základnom konaní. Súd prvej inštancie zamietol nárok na primerané finančné zadosťučinenie z

dôvodu, že k zamietnutiu žaloby došlo bez meritórneho prieskumu vo veci samej a teda súd v konaní
8C/64/2013 nezistil a ani nemohol zistiť porušenie spotrebiteľských práv v časti o zaplatenie dlžnej
sumy, keďže sa vecou samou nezaoberal. Takýto právny záver však z odôvodnenia rozsudku sp.zn.
8C/64/2013 Okresného súdu Prešov neplynie.

10. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom vykonal dokazovanie a zistil skutkový stav,
podľa ktorého Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 2.10.2017, pod sp. zn. 8C/64/2013, okrem iného
zamietol vzájomný návrh žalovaného na zaplatenie sumy 9.342,58 eura s príslušenstvom. V rozhodnutí
uviedol: „Súd sa na základe námietky žalobcov zaoberal aktívnou legitimáciou žalovaného v spore o
zaplatenie dlžnej sumy úveru. Žalovaný si uplatňoval nároky z úverovej zmluvy, a to zosplatnený zvyšok

úveru dôvodiac, že finančné prostriedky z úverovej zmluvy poskytol žalobcom v 1. a 2. rade. Táto
okolnosť však v konaní preukázaná nebola a finančné prostriedky v inej sume, ale na totožný účel
zaplatenia dlhu žalobcov v 1. a 2. rade, poplatku z omeškania a kúpnej ceny uhradila iná obchodná
spoločnosť v období ešte pred uzavretím zmluvy o úvere. Úverová zmluva, od ktorej nárok žalovaný v
tomto konaní odvíja, bola uzavretá na inú sumu, ale na totožný účel, teda na nadobudnutie nehnuteľnosti

pre bytové účely. Žalovaný finančné prostriedky poskytol nie však na účet žalobcov v 1. a 2. rade,
ale na účet pôvodného prenajímateľa, teda OSBD Prešov. Pritom poprel akúkoľvek súvzťažnosť so
Slovenským bytovým servisom s.r.o. (čl.144), ktorý je samostatným právnym subjektom a ktorý finančné
prostriedky potrebné na úhradu nedoplatku, poplatkov z omeškania a kúpnej ceny bytu uhradil na účetprenajímateľa. Taktiež z výpisu žalobcu v 1. rade vyplýva, že finančné prostriedky vo výške 30.969,50
Sk boli žalobcom poukázané spoločnosťou Slovenský bytový servis s.r.o. a nie žalovaným. Z tohto
dôvodu aktívna legitimácia pre vrátenie finančných prostriedkov z úverovej zmluvy u žalovaného nie je

daná z dôvodu nenaplnenia jednej zo základných podmienok, a to poskytnutie finančných prostriedkov
dlžníkovi. Ak by aj v zmluve bolo uvedené, že žalovaný bude za dlžníka plniť v prospech bývalého
prenajímateľa, v situácii a v čase, kedy takto žalovaný mal platby uskutočniť (17.4.2008) boli už úhrady
realizované iným subjektom a tým by duplicitne žalovaný plnil pre totožné účely, avšak už takáto potreba
zo strany žalobcov v 1. a 2. rade ani reálne neexistovala. Súd vychádzajúc z týchto okolností dospel k

záveru o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu pri návrhu na vrátenie dlžnej sumy úveru. (viď rozsudok
Krajského súdu v Prešove z 18.1.2017, sp. zn. 18Co/1/2016).“

11. Krajský súd v Prešove vyššie uvedený rozsudok potvrdil, keď sa stotožnil so záverom o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalovaného (bod 25). Najvyšší súd dovolanie žalovaného odmietol.

12. Podľa dohody o urovnaní a o zmene právnych vzťahov zo dňa 08.11.2019, uzavretej medzi
žalobkyňou, P. F. a žalovaným, sa sporný záväzok zo zmluvy o úvere č. XXXXX nahrádza novým, na
základe ktorého sa dlžníci zaväzuje spoločne a nerozdielne zaplatiť veriteľovi sumu 5.250,- eura. Podľa
bodu I. 6 k uzatvoreniu dohody dochádza na základe návrhu dlžníkov. Podľa bodu I. 8 sa strany dohodli,
že sa výslovne vzdajú práva, nároku na náhradu všetkých trov súdneho konania. Podaním zo dňa

08.11.2019 zobrali žalobcovia žalobu v konaní 8C/64/2013 v celom rozsahu späť.
13. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Súd
je v danom prípade viazaný rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že pokiaľ sa spotrebiteľ
v základnom konaní úspešne bránil tým, že dodávateľ porušil jeho spotrebiteľské práva a z toho
dôvodu bola žaloba zamietnutá, tak potom možno konštatovať, že spotrebiteľ úspešne uplatnil svoje

spotrebiteľské práva. Rovnako je súd viazaný tým, že uplatnený nárok nie je v rozpore s dobrými mravmi
(bod 24. uznesenia). Základný predpoklad na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je teda
daný.

14. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia tak pre určenie výšky nároku musí žalobkyňa

objektívne, vzhľadom na povahu, intenzitu, trvanie a rozsah pôsobenia nepriaznivého následku
preukázať, ako ho pociťovala a prežívala. Pri stanovení výšky treba vychádzať zo závažnosti vzniknutej
resp. hroziacej ujmy, okolností tak na strane žalobkyne ako aj žalovaného, okolností, za ktorých
došlo k porušeniu práva žalobkyne. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia sa nemožno striktne
držať ujmy, ktorá žalobkyne objektívne hrozila, resp. ktorá jej vznikla. Inštitút primeraného finančného

zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, resp. na kompenzáciu jeho
majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany,
ale primeraný.

15. Súd má za to, že pre žalobkyňu bude primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100,- eur,

Žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy odôvodňujúce výšku primeraného zadosťučinenia, pričom
vychádzala iba zo sumy, ktorý si žalovaný voči nej uplatnil. Súd preto pri výške vychádzal iba zo
skutočnosti, že žalobkyňa sa musela voči uplatnenému nároku brániť. Súd preto prihliadnutím na
intenzitu zásahu ustálil ako dôvodnú, primeranú a zodpovedajúcu všeobecnej predstave spravodlivosti
výšku primeraného finančného zadosťučinenia v sume 500,- eur. Touto sumou budú naplnené všetky

funkcie primeraného finančného zadosťučinenia, a preto v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

16. Právny zástupca žalobkyne v záverečnej reči uviedol, že došlo ku zabezpečeniu trojizbového bytu v
rozlohe 3,5, a preto takáto nízka suma by sa minula účinkom primeraného finančného zadosťučinenia.
K tomu súd uvádza, že žalobkyňa si na tunajšom súde uplatňuje nárok na primerané finančné

zadosťučinenie v súvislosti s výrokom I. rozsudku sp. zn. 8C/64/2013, t.j. určením neplatnosti zmluvy o
zriadení záložného práva. Konanie je vedené pod sp. zn. 14Csp/86/2020. Uvedená skutková okolnosť
sa týka práve tohto porušenia spotrebiteľského práva, a preto ju nie je možné zohľadniť na výšku
zadosťučinenia v tejto veci.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Žalobkyňa bola úspešná v časti primeraného zadosťučinenia v základe nároku v
rozsahu 100%, pričom výška priznaného nároku závisela výlučne na posúdení súdu. Preto súd priznalžalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom pri vyčíslení sa bude vychádzať z
priznanej sumy.

18. Proti výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu o primerané finančné
zadosťučinenie, v časti nad sumu 500,- eur podala v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom
právneho zástupcu odvolanie žalobkyňa z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie.

19. Súdprvejinštanciejasnenevyjadril,kčomupovažujesumuprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia
vo výške 500,- eur za primeranú, nakoľko sumu 500,- eur nemožno považovať za primeranú k sume 9
342,58 eura s príslušenstvom, o ktorú sa chcel žalovaný na úkor žalobkyne obohatiť. Ide o primerané
finančné zadosťučinenie zjavne v neprimerane nízkej sume. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný sa v
základnom konaní pokúšal na jej úkor bezdôvodne obohatiť o sumu 9 342,58 eura, čo sa mu nepodarilo,
nakoniec sa však na jej úkor v skutočnosti bezdôvodne obohatil o sumu 5 250,- eur, ktorú vylákal od

žalobkyne postupom, ktorý opísala v odvolaní zo 16.6.2021, proti prvšiemu rozsudku z 30.4.2021, teda
v rozpore s právoplatným rozsudkom, ktorým bola jeho žaloba v celom rozsahu zamietnutá, zneužijúc
tieseň žalobkyne. Suma 500,- eur nemôže spĺňať voči žalovanému žiadnu z funkcií primeraného
finančného zadosťučinenia deklarovaných súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku,
keď aj po zaplatení sumy primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur, by žalovanému

zostala na úkor žalobkyne nedôvodne získaná suma 4 750,- eur. Navrhla rozsudok v napadnutom
výroku zmeniť a priznať žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie aj nad sumu 500,- eur. O trovách
odvolacieho konania žalobkyňa navrhla pre prípad jej neúspechu aplikovať § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 CSP, prípadne s § 257 CSP s poukazom na to, že pokiaľ by na základe odvolania
žalovaného, v prípade jeho podania, bola jej žaloba v celom rozsahu zamietnutá, tak len vtedy by išlo u

žalobkyneoneúspechvkonaní,čobyodôvodňovalopriznaťnáhradutrovkonaniažalovanému.Pokiaľje
spotrebiteľovi priznané, na základe voľnej úvahy súdu primerané finančné zadosťučinenie v akejkoľvek
výške, vždy je spotrebiteľ so základom veci v konaní úspešným, čo platí tak v konaní na prvom stupni,
ako aj v konaní odvolacom.

20. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Voči tvrdeniam žalobkyne o bezdôvodnom obohatení
sa žalovaný ohradil, uviedol, že z vykonaného dokazovania takáto skutočnosť nevyplýva. Žalovaná
zastúpená advokátom v pôvodnom konaní sama iniciovala podpísanie dohody o urovnaní (čiže vedela,
že peniaze zo Zmluvy o úvere jej poskytnuté boli), k čomu sa žalovaný vyjadril vo svojom podaní -
Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobkyne zo dňa 13.07.2021. V konaní na súde prvej inštancie

nebolo preukázané ani zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, žeby bola využitá tieseň žalobkyne alebo by
jej hrozila ujma. Žalovaný opakovane zdôrazňuje a má za to, že žalobkyňa koná v rozpore s dobrými
mravmi a nemožno takto konajúcej osobe priznať právnu či inú ochranu. Za dôležité považoval žalovaný
uviesť, že z titulu Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi stranami sporu bolo priznané žalobkyni primerané
finančné zadosťučinenie na základe Rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 14Csp/86/2020 zo dňa

11.11.2021 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 2CoCsp/10/2022 zo dňa 07.09.2022,
na základe ktorých je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni 1.000,- eur. Žalovaný ponecháva na úvahe
súdu, či možno primerané finančné zadosťučinenie poskytnúť 2x, keďže ide o ten istý právny titul a v
zásade konanie bolo vedené jedno s tým, že bola podaná vzájomná žaloba. Žalovaný má za to, keďže
ide o jeden právny titul nemožno priznať primerané finančné zadosťučinenie opakovane.

21. Priznané primerané finančné zadosťučinenie v tomto konaní je iba pre žalobkyňu, keďže žalovaný
úvery už viac ako 12 rokov neposkytuje a ako uviedol voči iným klientom si neuplatňuje žiadnu z
neprijateľnýchzmluvnýchpodmienok.Súdompriznanéfinančnézadosťučinenieprežalobkyňupovažuje
žalovaný za vysoké. Žalovaný nepodal odvolanie voči rozsudku prvej inštancie, keď má za to, že PFZ

považuje za vysoké, a to najmä z ekonomických dôvodov, nakoľko zohľadnil odmenu pre advokáta,
výšku súdneho poplatku, ale aj s ohľadom na rozhodovaciu prax súdu vo vzťahu k spotrebiteľom a
odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, žalovaný sa rozhodol, že odvolanie voči rozsudku nepodá.
Rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 01.07.2022 považuje za dostatočne jasný, logický a zrozumiteľný.
Žalovaný v celom rozsahu odmieta úvahy žalobkyne v podanom odvolaní, práve naopak súd prvej

inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol skutkové a právnej dôvody, pre ktoré považoval sumu vo
výške 500,- eur za primeranú.22. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené.

23. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

24. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

25. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť

daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

26. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa nie je Občiansky zákonník,
ale zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto

právnemu predpisu aj Občiansky zákonník má povahu osobitného predpisu a vo svojich ustanoveniach
len dopĺňa všeobecnú úpravu danú zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov o ďalšie
osobitné ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejme z ust. § 3 ods. 3 zákona č.
250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom v poznámke k tomuto ustanoveniu je

daný odkaz na ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

27. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 v znení neskorších
predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľovi
právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007

Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv a
povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
vočivšetkýmspotrebiteľom.Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinností
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
zodpovedá.

28. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné
zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby
spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností

dôjde.

29. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože
toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinností ustanovenej zákonom

č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť
ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom
spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinností ustanovenej zákonom č.
250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.30. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie

práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. v rámci svojej obrany proti dodávateľom
uplatnenému nároku. Ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 8C/64/2013 súd vyhovel
žalobe žalobcov v 1. a v 2. rade (v tomto konaní tiež v postavení žalobkyne), keď výrokom I.
určil, že Zmluva o zriadení záložného práva č. XXXXX zo dňa 18.3.2008 je neplatná. V odôvodnení
rozhodnutia Okresný súd Prešov v bode 43 uviedol, že súd posúdil platnosť ustanovení zmluvy o výkone

záložného práva v súvislosti s rozporom s pravidlami dobrých mravov, kedy ide podľa § 39 Občianskeho
zákonníka o absolútnu neplatnosť, ktorej sa môže dovolať ktokoľvek a kedykoľvek. Vo vzťahu k
uplatnenému vzájomnému návrhu žalovaného na zaplatenie sumy 9342,58 eur s príslušenstvom súd
na základe dôvodnej námietky žalobcov sa zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou. Z odôvodnenia
citovaného rozsudku v základnom konaní plynie, že aktívna vecná legitimácia pre vrátenie finančných
prostriedkov z úverovej zmluvy u žalovaného nie je daná z dôvodu nenaplnenia jednej zo základných

podmienok, a to poskytnutie prostriedkov dlžníkovi. Žalobkyňa si tak uplatnila nárok na primerané
finančné zadosťučinenie z dôvodu, že v súlade s § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. bola v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 8C/64/2013 úspešná. Vo vzťahu k takto uplatneným
nárokom mala žalobkyňa v konaní plný úspech. Bol tak naplnený predpoklad úspešného uplatnenia
porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci žalobkyni požadovať od žalovaného právo na primerané

finančné zadosťučinenie.

31. V prejednávanej veci bolo žalobkyni priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa v konaní nepredložila žiadne dôkazy odôvodňujúce výšku
požadovaného primeraného zadosťučinenia, pričom vychádzala iba zo sumy, ktorú si žalovaný voči nej

uplatnil. Súd prvej inštancie preto vychádzal zo skutočnosti, že žalobkyňa sa musela voči uplatnenému
nároku brániť a preto vzhľadom na intenzitu zásahu ustálil ako dôvodnú, primeranú a zodpovedajúcu
všeobecnej predstave spravodlivosti výšku primeraného finančného zadosťučinenia v sume 500,- eur.

32. Žalobkyňa v podanom odvolaní neuviedla právne relevantnú námietku vo vzťahu k určeniu výšky

primeraného finančného zadosťučinenia súdom prvej inštancie a nespochybnila postup súdu, na
základe ktorého súd dospel k uvedenej výške, pričom odvolací súd uvedený výpočet považuje za
správny. Žalobkyňa len namietala tú skutočnosť, že vzhľadom na všetky okolnosti považuje výšku
priznaného finančného zadosťučinenia za neprimerane nízku.

33. Výška finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne
kritéria, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a podobne. Za
primerané, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, je potrebné považovať finančné zadosťučinenie vo
výške 500,- eur tak, ako to priznal a odôvodnil súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku.

34. Odvolací súd považuje za primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur, ktoré je
adekvátne skutočnostiam prejednávaného prípadu a plní základný účel predmetného inštitútu, ktorým
je poskytnutie satisfakcie žalobkyni - spotrebiteľke a odradenie žalovaného od porušovania práv
spotrebiteľov. Priznaná suma reflektuje závažnosť konkrétnych porušení práv spotrebiteľa, konkrétne
skutkové okolnosti v danom prípade a intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov, prípadne

potenciálnych dôsledkov, ktoré spotrebiteľovi hrozili, ako aj subjektívny prístup oboch strán k
protiprávnemukonaniu.Priurčovanívýškyprimeranéhofinančnéhozadosťučineniasúdzohľadnilvšetky
osobitosti tohto prípadu a dospel k záveru, že primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur
považuje za primerané, spĺňajúce jednak funkciu satisfakcie pre žalobcu a minoritne aj funkciu sankcie
pre žalovaného.

35. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu postupom vyplývajúcim z
ustanovenia § 387 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

36. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust.

§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal vo vzťahu k žalobkyni
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.37. K návrhu žalobkyne aplikovať ust. § 257 CSP, odvolací súd uvádza, že žalobkyňa neuviedla žiadne
právne relevantné skutočnosti a nepreukázala žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa významné pre
aplikáciu § 257 CSP.

38. Podľa názoru súdu ak výška priznaného finančného zadosťučinenia závisela od úvahy súdu, je
dôvodné priznať plný úspech v konaní žalobkyni. Avšak uvedené platí podľa názoru odvolacieho súdu
len pre konanie na súde prvej inštancie, nie pre odvolacie konanie. Odvolací súd dospel k záveru, že
výška priznaného finančného zadosťučinenia je primeraná a odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto

súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému postupom podľa § 255 CSP.

39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).