Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 12, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/40/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320010805
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1320010805.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šamka a sudcov Mgr. Marcely
Kosovej a JUDr. Jána Goliana, PhD., v trestnej veci obžalovaného E. G., stíhaného pre zločin
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) Tr. zák. o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/134/2020 zo dňa 21.10.2021, na verejnom zasadnutí konanom

dňa 12.10.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného E. G. , nar. XX.XX.XXXX v Z., z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/134/2020 zo dňa 21.10.2021, tento
uznal obžalovaného E. G. za vinného, pre skutok právne kvalifikovaný, ako zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §

172 ods. 1 písm. d) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 25.06.2019 v čase 0 19.20 hod. v Bratislave na V. ulici pod mostom v smere na Vajnorskú ulicu mal
bez príslušného oprávnenia pri sebe 1 kus plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom béžového
kryštalickéhomateriálu,ktorénavýzvupríslušníkovPZodborukriminálnejpolícieOkresnéhoriaditeľstva
Policajného zboru v Bratislave lll dobrovoľne vydal, pričom znaleckým posudkom Kriminalistického

a expertízneho ústavu Policajného zboru sp. zn. PPZ-KEU-BA-EXP-2019/8390 zo dňa 04.07.2019
bolo zistené, že uvedené plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahovalo 2756 mg metamfetamínu
s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 76,9 % hmotnostných, teda 2119 mg
absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 27 obvykle jednorazovým dávkam drogy, ktorá je v zmysle
zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších
predpisov zaradená do ll. skupiny psychotropných látok,

Za predmetný skutok mu súd prvého stupňa uložil podľa § 172 ods. 1 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák.,, § 38
ods. 2, ods. 5 Tr. r. zák., § 39 ods. 4 Tr. zák., súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, 4 mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného zaradil pre výkon trestu odňatia slobody, do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák., § 74 ods.
2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil ochranné proti toxikomanické liečenie ústavnou formou. Podľa § 42

ods. 2 Tr. zák. Súd zrušil výrok o treste uložený obžalovanému rozhodnutie Okresného súdu Bratislava
IV sp. zn. 3T/11/2020 zo dňa 30.6.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
4To/80/2021 zo dňa 14.09.2021, ako je všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktoré následne prostredníctvom

svojho obhajcu odôvodnil.V písomnom odôvodnení obhajca poukazuje, že vo vzťahu k uloženému trestu odňatia slobody v trvaní
4 roky a 4 mesiace súd v odôvodnení napadnutého rozsudku len vo všeobecnej rovine uviedol, že pri
ukladaní trestu a jeho výšky vychádzal z ustanovení § 34 Tr. zák., pričom však konkrétne neodôvodnil

v kontexte ktorých ustanovení a akým konkrétnym spôsobom ich aplikácie dospel práve k takej výške
trestu odňatia slobody, ktorú klientovi uložil.

Následne poukázal na Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalejlen„NSSR“)zodňa27.06.2017,sp.zn.Tpj35/2016,nazjednotenievotázkemožnosti/nemožnosti

priznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n) a písm. I) Tr. zák. v prípade prijatia vyhlásenia
obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo písm. c/ Tr. por. Upriamil pozornosť na
druhú právnu vetu v spojení so štvrtou právnou vetou, v ktorých NSSR konštatoval, že poľahčujúca
okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. predpokladá okrem priznania sa páchateľa aj úprimné oľutovanie
trestného činu. Či k takému oľutovaniu došlo, je potrebné posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu,
vrátane procesných prejavov páchateľa (procesne ako obžalovaného) po prijatí vyhlásenia o uznaní viny

podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Tr. por.

Uviedol tiež, že ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste
mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák., v situácii vopred dohodnutého
trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití

argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257
ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne
ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo
akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.

VovzťahukdruhejvetezjednocujúcehostanoviskaNSSRpoukázalnazápisnicuohlavnompojednávaní
zo dňa 21.10.2021, v rámci ktorého súd vyhlásil napadnutý rozsudok, a to konkrétne na 3. stranu
zápisnice, ktorá obsahuje záverečnú reč a posledné slovo, z ktorých obsahu jednoznačne vyplýva, že
obžalovaný spáchaný čin aj v rámci týchto procesných úkonov pred súdom úprimne oľutoval.

Obhajca následne uviedol, že na základe uvedených skutočností považuje napadnutý rozsudok za
nepreskúmateľný nakoľko z neho nie je jednoznačné či a akým spôsobom súd vzal pri ukladaní
trestu odňatia slobody a určovaní jeho výšky v úvahu jednotlivé poľahčujúce okolnosti (v intenciách
zjednocujúceho stanoviska NSSR) a či relevantne zohľadnil tiež tú skutočnosť, že klientovi popri
uložení trestu odňatia slobody uložil ďalší trest vo forme ochranného liečenia, a to konkrétne ochranné

protitoxikomanické liečenie ústavnou formou podľa § 73 ods.1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. v spojení s ust. §
74 ods. 2 Tr. zák. na podklade čoho má obhajca za to, že je vymeraný trest odňatia slobody neprimerane
prísny.

Na základe týchto okolností navrhol, aby súd napadnutý rozsudok v časti výroku o treste odňatia slobody

zrušil a podľa ust. § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uloží trest odňatia
slobody v kratšej výmere.

Poškodený nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré mu bolo súdom prvého stupňa doručené
v súlade s § 314 Tr. por.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť a včasnosť odvolania
podaného oprávnenou osobou, a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo
ods. 3 Tr. por., preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd po predložení veci nezistil žiadne také vady napadnutého rozsudku alebo konania, ktoré
mu predchádzalo, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutí. Odvolací súd

teda nariadil vo veci verejné zasadnutie.

Krajský súd, ako súd odvolací vykonal verejné zasadnutie za účasti obžalovaného, obhajcu a
prokurátora.Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca uviedol, že sa pridržiava písomných dôvodov
podaného odvolania. Zdôraznil, že obžalovaný je mladý človek, chce viesť riadny život, k trestnej činnosti

sa priznal a túto oľutoval. Obhajca uviedol, že uložené ochranné liečenie má pre obžalovaného väčší
význam, ako dlhodobý výkon trestu odňatia slobody. Poukázal tiež na ostatnú novelu trestného zákona,
kde zákonodarca rozlišuje dílerstvo a prechovávanie drog pre vlastnú potrebu, čo by malo byť trestané
menej prísne. Záverom navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku a treste,
a uložil obžalovanému trest odňatia slobody v kratšej výmere.

Prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa za správny, navrhol
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovanýnaverejnomzasadnutíuviedol,žehocelásituáciamrzí,svojuzávislosťnadrogáchneriešilo
a nemá odvahu si ju priznať ani sám pred sebou, alebo pred manželkou. Uviedol že vďačný súdu, že

mu bolo uložené ochranné liečenie, pričom uviedol tiež, že v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody
vo výmere 18 mesiacov.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné
dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobe tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por.,
dôkazy vykonal zákonným spôsobom, správne ich jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle §
2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil, a svoje rozhodnutie aj zákonným spôsobom odôvodnil.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava
III podal dňa 12.11.2020 na Róberta Lašša obžalobu pre zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1,
písm. d) Tr. zák. na totožnom skutkovom základe, ako je uvedený v úvodnej časti tohto odôvodnenia.

Súd prvého stupňa vykonal hlavné pojednávanie, pričom na úvod obžalovanému umožnil vykonať
jedno z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Tr. por. a obžalovaný vykonal vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
písm. b) Tr. por. teda, že sa cíti byť vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu obžalobou kladie za vinu.
Následne súd prvého stupňa obžalovanému kládol otázky podľa § 333 ods. 3 Tr. por. (v odôvodnení
rozsudku nesprávne uvedené ustanovenie § 333 ods. 1 Tr. por.). Po tomto procesnom postupe,

súd prvého stupňa prijal vyhlásenie obžalovaného a vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného,
prečítaním znaleckého posudku, prečítaním odpisu z registra trestov a oboznámením sa z ostatnou
časťou spisového materiálu. Osobitne súd prvého stupňa oboznámil spisový materiál Okresného súdu
Bratislava IV sp. zn. 3T/11/2020, ako podklad pre ukladanie súhrnného trestu.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd prvého stupňa následne rozhodol napadnutým
rozsudkom, pričom obžalovaného uznal za vinného zo žalovaného zločinu, vymeral mu vyššie uvedený
trest, uložil ochranné opatrenie v podobe ústavného protitoxikomanického liečenia.

Z hľadiska viny obžalovaného odvolací súd dodáva, že táto v zásade nebola sporná, obžalovaný sa

ku skutku priznal, tento oľutoval. Obžalovaný tento postoj k trestnej činnosti prezentoval od začiatku
vyšetrovania, pričom ho zavŕšil vykonaním vyhlásením o svoje vine na úvod hlavného pojednávania.
Krajský súd rovnako konštatuje, že obžalovaný svoju vinu ani nenapadol odvolaním.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že ak obžalovaný neoprávnene

prechovával psychotropnú látku, naplnil všetky zákonné znaky žalovaného zločinu. Súd prvého stupňa
taktiež správne poukázal, že obžalovaný bol doposiaľ 8 krát súdne trestaný a žalovaného skutku sa
dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Súd prvého stupňa tiež správne pri ukladaní
trestu neopomenul skutočnosť, že obžalovaný už bol v minulosti odsúdený za zločin a to falšovanie,
pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

Krajský súd konštatuje, že súd prvého stupňa pri odôvodnení druhu a výmery trestu síce podrobnejšie
neodôvodnilnaplneniepodmienokpreukladaniesúhrnnéhotrestu,tentovšakukladalsprávneavsúlade
so zákonom. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že rozsudkom Okresného súdu BratislavaIV, sp. zn. 3T/11/2020 zo dňa 30.06.2020, bol obžalovaný uznaný za vinného za prečin krádeže podľa §
212 ods. 1, ods. 2, v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. za
skutok spáchaný 29.09.2019. Tento rozsudok voči obžalovanému nadobudol právoplatnosť 14.09.2020.

Skutku, za ktorý je stíhaný v súčasnom konaní, sa dopustil 25.06.2019 a teda posudzované trestné činy
sú spáchané vo viacčinnom súbehu. K tomu odvolací súd udáva, že odsudzujúcim rozsudkom súdu
prvého stupňa za iný trestný čin sa rozumie prvý odsudzujúci rozsudok o inom trestnom čine toho istého
páchateľa bez ohľadu na to, či tento rozsudok bol prípadne v riadnom alebo mimoriadnom opravnom
konaní zrušený, pokiaľ aj po tomto opravnom konaní vec skončila právoplatným odsúdením páchateľa

za uvedený trestný čin. Uloženie súhrnného trestu prichádza do úvahy len v prípade viacčinného súbehu
trestných činov, a to len vtedy, ak bol páchateľ za časť trestnej činnosti odsúdený, ak je možné k
takémuto odsúdeniu prihliadať. Viac trestných činov je v súbehu len vtedy, pokiaľ medzi spáchaním
časovo prvého z nich a časovo posledného z nich nebol vyhlásený súdom prvého stupňa odsudzujúci
(hocineprávoplatný)rozsudok,resp.doručenýtrestnýrozkazzanejakýtrestnýčintohoistéhopáchateľa.

Krajský súd ďalej konštatuje, že súd prvého stupňa správne pri výroku o treste vychádzal z ustanovenia
§ 38 ods. 5 Tr. zák., podľa, ktorého sa dolná hranica trestnej sadzby zvyšuje o jednu polovicu pri
opätovnom spáchaní zločinu. Pri takto zvýšenej trestnej sadzbe sa obžalovaný pohyboval výmerou v
dolnej hranici trestnej sadzby od šiestich rokov a šiestich mesiacov, až po hornú hranicu trestnej sadzby,
ktorá predstavovala výšku desať rokov. Súd prvého stupňa vzhľadom na okolnosti prípadu a vyhlásenie

viny obžalovaného na hlavnom pojednávaní pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestnej sadzby podľa
§ 39 ods. 4 Tr. zák. (správne malo byť vo výroku uvedené aj “per analogiam”). Okresný súd v tomto
kontexte postupoval správne a to v súlade so stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
SRspz.Tpj55/2016,podľaktoréhoakmožnopáchateľovitrestnéhočinupriuzavretíaschválenídohody
o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v

situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per
analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade
uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ
(procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho,
aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.

Pri aplikácii ustanovení § 38 ods. 5 a § 39 ods. 4 Tr. zák. pri výmere trestu obžalovanému, je možné
mimoriadne znížiť trest odňatia slobody o jednu tretinu a to na 4 roky 3 mesiace a 15 dní. Pokiaľ teda
súd prvého stupňa uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 4 mesiace, uložil tak
trest na samej spodnej hranici zákonom ustanovenej zníženej trestnej sadzby a odvolací súd sa s týmto

postupom v plnom rozsahu stotožňuje, nakoľko zohľadňuje nielen opätovné spáchanie zločinu zo strany
obžalovaného, ale aj jeho vyhlásenie viny na hlavnom pojednávaní.

Súd prvého stupňa nepochybil ani pri zaradení páchateľa do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu

odňatia slobody za spáchanie úmyselného trestného činu a taktiež nepochybil pri zrušení výroku o treste
Okresného súdu Bratislava IV, nakoľko tento výrok uložením súhrnného trestu konzumoval do vlastného
rozhodnutia za splnenia zákonom determinovaných podmienok.

K odvolacím námietkam obžalovaného treba uviesť, že tento v prvom rade namieta, že pri obžalovanom

je potrebné postupovať v intenciách Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
Tpj/55/2016. K tejto námietke odvolací súd udáva, že aj súd prvého stupňa a rovnako aj krajský súd
v intenciách tohto stanoviska konal a rozhodoval. Skutočnosť, že súd prvého stupňa použitie tohto
stanoviska a teda tento postup podrobne neodzrkadlil v odôvodnení svojho rozhodnutia, ešte bez
ďalšieho neznamená, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je správne a zákonné a malo, či muselo

byť zrušené

V námietke obžalovaného, v ktorej poukazuje na nepriznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l)
Tr. zák. odvolací súd udáva, že táto námietka obžalovaného nie je relevantná. Odvolací súd pripomína,
žeobžalovanémusúdprvéhostupňazvyšovaldolnúhranicutrestnejsadzbypodľaustanovenia§38ods.

5 Tr. zák. o jednu polovicu a zároveň použil ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody
pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu, t. j. použitím ustanovenia § 39 ods. 4 per analogiam Tr. zák.
dal súd najavo, že priznanie obžalovaného berie pri ukladaní trestu do úvahy a bolo pre neho zásadným,
nakoľko bez vyhlásenia viny obžalovaného na hlavnom pojednávaní by aplikácia ustanovenia § 39 ods.4 per analogiam Tr. zák. vôbec neprichádzala do úvahy. Nešlo tu teda zo stany okresného súdu o
pochybenie, ktoré by malo byť kasačným dôvodom.

Pokiaľobžalovanýnamietalnepreskúmateľnosťrozsudkuvovýrokuotresteatopreabsenciuposúdenia
poľahčujúcich a priťažujúcich, je možné konštatovať, že súd prvého stupňa odôvodnil druh a výmeru
trestu síce pomerne stručne, avšak výrok o treste je napriek tomu v súlade so zákonom, tak ako to bolo
už popísané vyššie.

Ďalšou odvolacou námietkou obžalovaného bola skutočnosť, že mu bol okrem trestu odňatia slobody
ukladaný aj trest vo forme ochranného liečenia, čo podľa názoru obžalovaného súd prvého stupňa
nezohľadnil pri druhu a výmere trestu. S touto námietkou sa odvolací súd nestotožňuje.

Ochranné liečenie je upravené v § 73 Tr. zák. ako druh ochranného opatrenia, ktoré sú zakotvené
v piatom diely Trestného zákona. Ochranné opatrenie nie je možné považovať za trest, ale ide o

druh sankcie, ktoré sa ukladá spravidla popri treste. Rovnako ochranné opatrenia od trestu odlišuje
skutočnosť, že ich je možné uložiť aj mimo odsudzujúceho rozsudku (teda bez uznania viny) napríklad,
ak je páchateľovi zastavené trestné stíhanie pre jeho nepríčetnosť, avšak je potrebné zabezpečiť
ochranu spoločnosti liečbou takejto osoby. Odvolací súd k tejto skutočnosti uvádza, že ochranné liečenie
bolo obžalovanému uložené podľa § 73 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák., ako osobe, ktorá spáchala trestný

čin v súvislosti s návykovou látkou. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že súd prvého stupňa
pri jeho uložení správne vychádzal zo zabezpečeného a na hlavnom pojednávaní aj vykonaného dôkazu
-znaleckéhoposudku,vzmyslezáverovktoréhoznalkyňauviedla,žeodporúčaochrannúústavnúliečbu
počas výkonu trestu. K tomu naviac odvolací súd udáva, že ochranné opatrenie nie je možné považovať
za ďalší trest uložený obžalovanému, nakoľko sa ochranné liečenie spravidla vykonáva počas výkonu

trestu odňatia slobody. Ochranné liečenie je potrebné považovať za sankciu, ktorá je súdom uložená
z dôvodu zvýšenia šance na resocializáciu páchateľa a jeho následné zaradenie do vedenia riadneho
života, po výkone trestu odňatia slobody. Rovnako ochranné liečenie má za úlohu ochrániť spoločnosť a
to pred páchateľom, ktorý buď pod vplyvom, alebo v súvislosti s návykovou látkou pácha trestnú činnosť.
K tomu naviac odvolací súd udáva, že samotný obžalovaný si je vedomý potreby sa liečiť, čo prezentoval

na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu tým, že je vďačný, že mu bolo uložená liečba.

Obžalovaný v odvolaní tiež namietal neprimeranú výšku trestu. S touto námietkou obhajoby sa nie
je možné stotožniť. Pokiaľ súd prvého stupňa mimoriadne znižoval trest odňatia slobody a zároveň
ho neznížil v zmysle vyššie citovaného stanoviska NS SR o celú jednu tretinu, nie je možné

takýto postup súdu prvého stupňa považovať za postup, ktorým by bol uložený neprimeraný trest. Z
hľadiska posudzovania výmery trestu v odvolacom konaní je prieskumná povinnosť odvolacieho súdu
limitovaná na primeranosť, či neprimeranosť uloženého trestu. Skutočnosť, že má obžalovaný o znížení
vymeraného trestu iné predstavy, nie je spôsobilá vyvolať zákonný predpoklad neprimeranosti trestu.
Odvolací súd v tomto kontexte poukazuje napr. na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2To/17/2015,

podľa ktorého neprimeraným trestom v zmysle § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. sa rozumie taký trest,
ktorý je z pohľadu zásad ukladania trestov uvedených v § 34 a nasl. Tr. zák. čo do jeho druhu alebo
výmery príliš prísny alebo príliš mierny. Povedané inými slovami, odvolací súd môže z tohto dôvodu
zrušiť výrok o treste a uložiť nový trest iba vtedy, ak je medzi uloženým trestom a trestom, ktorý by
pri správnom postupe podľa uvedených zákonných ustanovení upravujúcich zásady ukladania trestov

mal byť uložený, výrazný (prílišný) rozdiel. K tomu odvolací súd dodáva, že obžalovanému v rámci
odvolacieho konania, bolo možné znížiť trest minimálne. Rozdiel v treste v rozsahu niekoľkých dní,
nepovažuje odvolací súd za takú výmeru, ktorá by spôsobila neprimeranosť uloženého trestu súdom
prvého stupňa a teda absentoval dôvod revidovať trest podľa ustanovení § 321 ods. 1 písm. e) Tr. zák.

Krajský súd pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého
stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí
správne závery, ku ktorým dospel prvostupňový súd. Argumentácia prvostupňového súdu v napadnutom
rozsudku je konkrétna na základe riadne a zákonne zisteného skutkového stavu, pričom poskytuje
odpovede na všetky pre rozhodnutie relevantné otázky. Následne krajský súd, ako súd odvolací poskytol

obžalovanému konkrétne dôvody, pre ktoré považoval jeho odvolanie za nedôvodné a akými úvahami
sa pri tomto závere riadil.Odvolací súd teda nezistil žiadne vážne dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z výrokov napadnutého
rozsudku, a preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.