Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/201/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114231745
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5114231745.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajove, v právnej veci žalobcu: C. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom L. B. X, XXX XX D., občan SR, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou
JUDr. Sabínou Hodoňovou, advokátkou, so sídlom kancelárie C. L.. XX, X., proti žalovanému: V. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, C., občan SR, zastúpenému splnomocnenou zástupkyňou JUDr.
Katarínou Bezákovou, advokátkou, so sídlom kancelárie S. XX, C., v konaní o vrátenie daru, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 4C/294/2014-198 zo dňa 11. 01. 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovaný voči žalobcovi m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalobu zamieta a žalovanému priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobca sa žalobou domáhal po pripustení
zmeny žaloby určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v podiele 1/6 a
1/4 ako pozemky parc.č. 3947 o výmere 596 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc.č. 3948 o výmere

222 m2, orná pôda a stavba súp.č. 4, dom, postavená na parc.č. 3947 v k.ú. L. B., okres Žilina z
dôvodu, že darovací vzťah medzi stranami sporu zanikol na základe výzvy žalobcu zo dňa 20.1.2015
doručenej žalovanému dňa 23.1.2010, ktorou vyzval žalovaného na vrátenie daru. Súd v zmysle § 137
písm. c) CSP skúmal, či je na takomto určení naliehavý právny záujem, ktorý je daný, ak by bolo bez
tohto určenia ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie
neistým. Pokiaľ nie je daný naliehavý právny záujem, nemôže byť žaloba z tohto dôvodu opodstatnená.
Stav právnej neistoty medzi stranami existuje, pretože žalobca tvrdí, že je vlastníkom predmetných

nehnuteľností na základe zániku darovacieho vzťahu a žalovaný popiera existenciu dôvodov, na základe
ktorých malo dôjsť k zániku tohto vzťahu. K zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 OZ dochádza
na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorým sa domáha vrátenia
daru, ak tento hrubo porušil dobré mravy svojím správaním k darcovi alebo členom jeho rodiny. Z
uvedenéhovyplýva,žekzánikudarovaciehovzťahupodľacitovanéhoustanoveniadochádzanazáklade
dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočností, a to hrubého porušenia dobrých mravov správaním
sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny a jednostranného právneho úkonu darcu

adresovaného obdarovanému, spočívajúceho v domáhaní sa vrátenia daru. Ak teda nastanú obe tieto
právne skutočnosti kumulovane, ex lege dôjde k zániku darovacieho vzťahu okamihom, keď dôjde
prejav jeho vôle obdarovanému. Týmto okamihom sa obnoví pôvodný vlastnícky stav bez ohľadu na
zápis v katastri nehnuteľností, pretože záznam o zmene vlastníckeho práva má deklaratórny účinok aobdarovanému vznikne povinnosť vydať predmet daru darcovi. V danom prípade nebolo preukázané,
že by sa pred začatím konania darca domáhal vrátenia daru. Aj keď táto skutočnosť nebola preukázaná,
darca jednoznačne túto skutočnosť dal obdarovanému na vedomie tým, že podal na súd žalobu,

ktorej doručením žalovanému potom došlo k dôjdeniu tohto jednostranného právneho úkonu darcu do
dispozičnej sféry obdarovaného. Ak by nastala i druhá kumulatívna podmienka, t.j. hrubé porušovanie
alebo porušenie dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi, ex lege by darovací vzťah
zanikol a obnovil by sa pôvodný stav. Obdarovaný by preto mal povinnosť vydať predmet daru darcovi.
Pri posudzovaní dobrých mravov, ktorých kritériá sú v každej rodine nastavené inak (morálne kritériá), je

potrebné posudzovať konanie podľa všeobecne prijímaných kritérií, pričom však predpokladom vrátenia
daru je len také správanie obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu
možno hodnotiť ako hrubé porušovanie dobrých mravov. Toto negatívne správanie sa musí prejavovať
objektívne, nestačí len subjektívny pocit a úsudok darcu. Predpokladom úspešného uplatnenia práva
darcuniejeakékoľveknevhodnésprávaniesa,ktorésohľadomnavšetkyokolnostikonkrétnehoprípadu
možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, ale musí sa jednať o porušenie značnej

intenzity, alebo o porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným
osobám,ktorápovinnosťbuďvyplývazprávnychnoriem,alebozozmluvnéhovzťahu,pričomtietoosoby
patria k členom rodiny darcu. Pri posudzovaní, či určité správanie sa obdarovaného možno považovať za
hrubé porušenie dobrých mravov, treba vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že je potrebné
vziať do úvahy a hodnotiť aj správanie darcu v tom zmysle, či sa nespráva k obdarovanému v rozpore s

dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči
nemualebočlenomjehorodiny.Vkladnomprípadebysatotižnemoholdarcaúspešnedomáhaťvrátenia
daru, lebo reakciu obdarovaného, keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé
porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu
medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých

mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo
v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu. Na základe vykonaného dokazovania mal súd
za preukázané, že žalovaný sa vo vzťahu k žalobcovi nesprával tak, aby bolo možné jeho správanie
vyhodnotiť ako hrubé porušovanie dobrých mravov voči žalobcovi ako darcovi, zakladajúce právo darcu
na vrátenie daru.

Súd vzhľadom na námietky žalobcu voči platnosti darovacej zmluvy ako predbežnú otázku
vyhodnocoval, či darovacia zmluva je platným právnym úkonom. Súd dospel k záveru, ak sa aj
priamo pri podpisoch účastníkov zmluvy nenachádzajú dátumy podpísania zmluvy, že tento nedostatok
nespôsobuje neplatnosť darovacej zmluvy, keďže zmluva je riadne podpísaná všetkými konajúcimi
osobami (§ 40 ods. 3 OZ), pričom je zrejmé s poukazom na dátum podpísania zmluvy žalobcom

dňa 14.5.2012 a podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva podľa tejto zmluvy dňa 14.5.2012
(č.l. 59), prílohou ktorého návrhu bola i darovacia zmluva, že žalovaný zmluvu podpísal najneskôr
v ten istý deň, ako žalobca. Súd nemal z vykonaného dokazovania preukázané, že vecné bremeno
doživotnéhoužívaniapredmetnýchnehnuteľnostížalobcomaprávožalobcunadoopatrovanievchorobe
a zabezpečenie pohrebných nákladov zo strany žalovaného bolo v darovacej zmluve dojednané, keďže

zmluva takéto dojednanie neobsahuje a pre platnosť dohody o vecnom bremene zákon v ust. § 151o
OZ ustanovuje písomnú formu. Súd nemal ani preukázané že sa strany dohodli na zriadení vecného
bremena pred podpísaním darovacej zmluvy a dohoda o vzniku vecného bremena mala byť súčasťou
darovacej zmluvy a že tak skutočne došlo k nezhode vôle žalobcu ako darcu uzatvoriť darovaciu zmluvu
len za podmienky, že táto bude obsahovať aj dojednanie o vecnom bremene, s prejavenou vôľou

žalobcu. Pokiaľ si teda žalobca pred podpísaním darovacej zmluvy túto neprečítal, pričom v konaní
nebolo preukázané, že tak urobiť nemohol, pretože podľa jeho vlastného vyjadrenia si zmluvu prečítal do
polovice a len z dôvodu, že sa mu zle čítalo, lebo nemal okuliare a prišiel zo svetla do tmavej miestnosti,
požiadal pracovníčku notárky, aby mu zmluvu dočítala, nejedná sa o omyl ospravedlniteľný, lebo bol
spôsobený zanedbaním základnej starostlivosti pred uskutočnením tohto právneho úkonu žalobcom. Na

základe zisteného skutkového stavu v otázke hrubého porušenia dobrých mravov zo strany žalovaného
voči žalobcovi, súd nedospel k záveru o takej intenzite porušenia dobrých mravov žalovaným, ktorá by
mala za následok splnenie predpokladu pre konštatovanie hrubého porušenia dobrých mravov a tým
splnenia podmienok pre vrátenie daru. Súd mal preukázané, že správanie sa strán sporu bolo vzájomne
podmienené. Pokiaľ dochádzalo medzi stranami ku konfliktnej komunikácii, s použitím vulgarizmov, táto

komunikácia nebola v nepomere na žiadnej strane, keďže totožným spôsobom sa správali obidve
strany sporu. V tomto prípade sa jedná o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom
a obdarovaným, ale nie o správanie v rozpore s dobrými mravmi. Z výpovede svedka V. T., ako i z
následných reakcií žalovaného na výpoveď svedka je zrejmé, že nielen vzťah medzi stranami sporuje konfliktný, ale narušený vzťah je i vzťah medzi žalovaným a svedkom. Taktiež čo sa týka konania
žalovaného, ktorý odpojil časť nehnuteľnosti užívanej žalobcom od elektriny, ako i odňal žalobcovi kľúče
od zadnej časti nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza kúpeľňa a toaleta, súd dospel k záveru, že žalovaný

takto postupoval po predchádzajúcich konfliktoch medzi stranami a dôvodom pre toto konanie bolo
správanie sa žalobcu. Súd vzhľadom na to, že v konaní nebola preukázaná existencia predpokladov
v zmysle ust. § 630 OZ na vrátenie daru, žalobu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov
konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil tým, že žalovaný sa na osobe
žalobcu preukázateľne dopustil konaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov.
Po podpise darovacej zmluvy sa žalovaný voči žalobcovi začal správať odmietavo, s poznámkami
o tom, že sa má vysťahovať k bratom, že nemá žiadne právo k nehnuteľnosti a pod. Žalobcovi
ako svojmu bratovi a darcovi adresoval urážlivé slová, nazýval ho hrubými výrazmi. Hoci ako z

vykonaného dokazovania vyplynulo, možno takú konfliktnú komunikáciu pripísať obom stranám sporu,
tieto strany sporu nie sú v rovnakej pozícii. Žalobca žalovanému daroval svoje spoluvlastnícke podiely
na nehnuteľnostiach a žalovaný ako obdarovaný v zmysle darovacej zmluvy tieto podiely s vďakou
prijal. Žalovaný okrem verbálnych útokov žalobcovi povyhadzoval z nehnuteľnosti jeho hnuteľné veci
- chladničku, rádio, televízor, čo žalovaný v konaní nepoprel. Žalovaný žalobcovi preukázateľne

znemožnil v nehnuteľnosti užívanie sociálnych zariadení. Nehnuteľnosť - rodinný dom súpisné
číslo 4, spoluvlastnícke podiely ktorej boli prevedené na žalovaného, je stavebne rozdelená na dve
samostatne uzamykateľné časti, z ktorých iba v jednej časti (a to časti užívanej žalovaným) bolo
zriadené sociálne zariadenie. Žalovaný kľúče od tejto časti nehnuteľnosti žalobcovi v lete 2013 odobral s
plným vedomým, že v druhej časti nehnuteľnosti sa nenachádza žiadne sociálne zariadenie a vonkajšia

latrína bola zbúraná. Žalobca tak následne musel využívať verejné toalety a to na železničnej stanici
v obci, u svojich súrodencov alebo u známych. Kúpeľňu využíval u súrodencov. Uvedené konanie
žalovaného je hrubým porušením dobrých mravov, ktoré takým nie je iba zo subjektívneho pohľadu
žalobcu, ale ktoré by za hrubé porušenie dobrých mravov považovala akákoľvek tretia osoba. Žalovaný
prostredníctvom právneho zástupcu oslovil žalobcu listom zo dňa 10. septembra 2014 s návrhom na

odkúpenie nehnuteľnosti za sumu vo výške 25 000,- eur s upozornením, že ak žalobca uvedený návrh
nebude akceptovať, bude nehnuteľnosť odpredaná tretej osobe, s ktorou už rokuje, a ktorá mieni
nehnuteľnosť užívať v celosti. Z podmienok žalovaného obsiahnutých v jeho ponuke bolo predovšetkým
vopred zrejmé, že žalobca ich nesplní a rovnako bolo zjavné, že sa v dôsledku ich nesplnenia
ako pôvodný vlastník podielov na nehnuteľnosti stane bezdomovcom. Ponúknutie darom získaných

podielov na nehnuteľnosti na odpredaj pod hrozbou straty bývanie je v hrubom rozpore s dobrými
mravmi. Žalovaný sa pokúsil žalobcu vypudiť z nehnuteľnosti odpojením od elektrickej energie s plným
vedomím, že elektrická energia je pre žalovaného nevyhnutná preto, aby tento mohol ním užívanú
časť nehnuteľnosti vykurovať. Listom zo dňa 18. septembra 2015 (7 mesiacov po odpojení elektriny)
vyzval žalobcu na podpísanie nájomnej zmluvy, čím podmienil opätovné zapojenie elektriny. Žalobca tak

bol ako darca vystavený extrémne nízkym zimným teplotám, hrozbou ochorenia v chrípkovej sezóne,
nepredvídateľným výkyvom zimného počasia, bol ohrozený na živote a na zdraví, nemal možnosť
nehnuteľnosť, v ktorej zabezpečuje svoju potrebu bývania už viac ako 25 rokov vykurovať, svietiť
v nej (dni v zime sú výrazne kratšie) a využívať iné elektrické spotrebiče, ktorá sa v nehnuteľnosti
nachádzajú. Žalobca bol nútený zabezpečiť si elektrinu od suseda, pretože bol ohrozený jeho život

a zdravie, a nemal dôvod akýmkoľvek spôsobom zasahovať do elektrického vedenia odpojeného
žalovaným. Žalovaný odpojil vo februári 2015 nehnuteľnosť od elektrickej energie a znemožnil žalobcovi
vykurovanie nehnuteľnosti. Stalo sa tak navyše v priebehu konania o vrátenie daru, t. j. aj po začatí
takého konania sa žalovaný na žalobcovi dopúšťal konania, ktoré je v hrubom rozpore s dobrými mravmi.
Žalovaný sa voči žalobcovi dopustil hrubého porušenia dobrých mravov a to v takej intenzite, ktorá

robí nárok žalobcu na vrátenie daru dôvodným. Súd nesprávne právne posúdil vec, ak konštatoval, že
k takému porušeniu dobrých mravov zo strany žalovaného nedošlo a k tomu, že správanie sa strán
sporu nebolo vo vzájomnom nepomere. V danom prípade naviac darovacia zmluva nespĺňa pojmové
znaky darovacej zmluvy tak, ako to vyžaduje zákon, pretože ako to sám žalovaný uviedol, v súvislosti
s darovaním prisľúbil žalobcovi pomoc a to vo forme predídenia súdnemu sporu so svedkyňou Mgr.

C. D. odkúpením jej podielov na nehnuteľnosti a bývania v nehnuteľnosti na obdobie maximálne 1
roka, ktoré okolnosti jednoznačne predstavujú majetkovú hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch a prospech
na strane žalobcu. Pritom žalobcov prejav vôle spočíval v darovaní nehnuteľnosti žalovanému. Vôľa
žalobcu a žalovaného sa pri úkone darovania nestretla, pretože smerovala k inému zamýšľanémuvýsledku, ktoré chceli konajúce osoby dosiahnuť. Žalobca mal záujem podiely na nehnuteľnosti darovať
svojmu bratovi a legitímne od neho očakával správanie obdarovaného, ktorý dar s vďakou prijal. Vôľa
žalovaného smerovala k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od žalobcu ako podmienky

pre odkúpenie podielov svedkyne a tým pomoci žalobcovi vyhnúť sa súdnemu sporu so svedkyňou
a to za odmenu vo forme umožnenia bývania v nehnuteľnosti na obdobie maximálne 1 roka. Nie je
správny záver súdu obsiahnutý v ods. 92 napadnutého rozsudku o tom, že k takej dohode o bývaní
žalobcu v nehnuteľnosti došlo po uzatvorení darovacej zmluvy a taká dohoda smerovala k zabezpečeniu
bytovej potreby žalobcu a nie k odplate za darovanie nehnuteľnosti. Žalobca realizoval úkon darovania

v dobrej vôli - a iba z dôvodu, že mu žalovaný prisľúbil, že sa o neho postará, dochová ho a pochová,
pretožežalobcajeslobodnýabezdetný.Žalovanýžalobcovipreduzatvorenímdarovacejzmluvyprisľúbil
zriadenievecnéhobremena.Ibazuvedenéhodôvodužalobcažalovanémupodielydarovalaakosvojmu
bratovi mu aj dôveroval, že sa tak stane. Trvá na tom, že mu toto zriadenie vecného bremena bolo
prezentované aj na notárskom úrade. Žalobca sa stal úkonom darovania nemajetným a neučinil by
tak bez prísľubu žalovaného, že sa o neho postará, že ho dochová a pochová. Nepredpokladal, že sa

na ňom jeho vlastný brat dopustí takého konania, že ho oklame a pripraví ho o strechu nad hlavou.
Žalovaný vynaložil úsilie, aby žalobcu pohol k uzatvoreniu darovacej zmluvy a po jej uzatvorení sa
vo vzťahu k žalobcovi opakovane dopustil konania, ktoré je objektívne konaním v hrubom rozpore
s dobrými mravmi. Nepredpokladal, že ho vlastný brat bude chcieť z nehnuteľnosti vysťahovať, a
že sa ho bude snažiť z nehnuteľnosti vypudiť najskôr znemožnením užívania sociálnych zariadení,

potom neakceptovateľnou ponukou na odkúpenie nehnuteľnosti a následne odpojením nehnuteľnosti
od elektriny a tým od možnosti jej vykurovania. Postup žalovaného bol premyslený. Chcel od žalobcu
bezplatne získať podiely na nehnuteľnosti pod ubezpečením, že v tejto naďalej bude môcť bývať.
Svedkyňa Mgr. C. D. mienila zriadiť v nehnuteľnosti vecné bremeno v prospech žalobcu a sama uviedla,
že sa tak nestalo, lebo sa následne sa do veci „zamontoval" žalovaný. Teda vo veci nebola vôbec

potrebná intervencia žalovaného, ktorý mal údajne pomôcť žalobcovi vyhnúť sa súdnemu konaniu so
svedkyňou a zaťažil sa tak nevýhodným úverom. Svedkyňa mala záujem vyriešiť situáciu žalobcu tak,
aby sa nestal bezdomovcom, t. j. zásadne iným spôsobom ako to teraz činí žalovaný, ktorý takto
žalobcovi „pomáhal". Žalovaný chcel jednoducho získať nehnuteľnosť pre seba a mienil žalobcu z
nehnuteľnosti čo najskôr vypudiť a to aj za cenu nevýhodného úveru. Je zjavné, že hoci medzi stranami

sporu prebiehala konfliktná komunikácia, bol to žalovaný kto sa svojím konaním voči žalobcovi dopustil
hrubého porušovania dobrých mravov a to v intenzite ohrozujúcej jeho život a zdravie, jeho česť
a dôstojnosť. Žalobca sa voči žalovanému nikdy takého konania nedopustil a preto je nesprávnym
právnym posúdením veci, ak súd konštatuje, že správanie strán sporu nebolo v nepomere na žiadnej
strane sporu. Súd tak súčasne dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam.Žalovanýsapreukázateľneanavyšebeztoho,abytovôbecpopieral,dopustiltakéhokonania,
ktoré je v zmysle § 630 OZ predpokladom na vrátenie daru.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný (č.l. 234), kde uviedol, že čestné prehlásenia, ktoré pripojil
žalobca k odvolaniu a ktorými chce preukazovať vulgárne správanie žalovaného voči žalobcovi podľa

rukopisu písala jedna a tá istá osoba, bez uvedenia identifikácie svedkov, bez overenia ich podpisov
a uvedenia dátumu. Osoby označené v čestných prehláseniach sú osoby, ktorým žalobca v minulosti
poskytol nejaké služby a v prípade svedkyne P., ide o osobu, ktorá sa bližšie kontaktuje a pravidelne
navštevuje žalobcu. Uvedené čestné prehlásenia nemajú podľa žalovaného žiadnu výpovednú hodnotu
z hľadiska preukázania vulgárneho správania žalovaného voči žalobcovi. K znemožneniu užívania

sociálneho zariadenia žalobcovi v nehnuteľnosti žalovaný pristúpil z dôvodu správania sa žalobcu .
Nebolo to však v roku 2013 ako tvrdí žalobca, ale v roku 2015. V čase neprítomnosti žalovaného
nielen žalobca využíval sociálne zariadenie, ale aj jeho kamaráti, ktorí ho navštevovali a žalovaný
našiel viackrát sociálne zariadenie v nevyhovujúcom stave. Žalobca mu z jeho miestnosti zobral tiež
televízor a alkohol, ktorý tam mal. Žalobca mal neobmedzený prístup do tejto časti domu, ktorú on

užíva a len on mal kľúč od tejto časti domu. Pokiaľ umožnil žalobca aj cudzím osobám vstup do
časti domu užívanej žalovaným v čase jeho neprítomnosti, konal tak bez súhlasu žalovaného. Žalobca
nepreukázal, že v darovacej zmluve bolo dojednané právo žalobcu zodpovedajúce vecnému bremenu
doživotného užívania predmetných nehnuteľností žalobcom. Žalovaný ponúkol žalobcovi nehnuteľnosť
na odkúpenia za sumu 25.000,- eur, ktorá suma zahŕňala úver vo výške 10.000 Eur, ktorý spolu s

úrokmi predstavuje sumu 17.091,91 eur a tiež vynaložené prostriedky na rekonštrukciu domu s.č.4 v
sume 5.000,- eur. Žalobca od prevodu podielového spoluvlastníctva v 1/4 a 1/6 na nehnuteľnostiach
na žalovaného neuhradil žalovanému doposiaľ žiadnu čiastku za odber elektrickej energie. Žalovaný
mal snahu tento stav upraviť a zaslal žalobcovi návrh Zmluvy o nájme časti RD s.č.4 na podpis listomz 18.9.2015. Žalovaný nepožadoval od žalobcu akékoľvek platby titulom užívania nehnuteľnosti, len
platby za odber elektrickej energie spotrebovanej žalobcom. To, že žalobca nemal v určitom období
elektriku nie je vinou žalovaného. Žalobca neodbornými zásahmi do rozvodného systému si túto situáciu

spôsobil sám. Žalovaný od roku 2012 platí za odbery elektrickej energie pravidelne, ktorú v prevažnej
miere spotrebuje žalobca, keďže žalovaný nehnuteľnosť trval neobýva. Okrem toho žalobca si bez
súhlasu žalovaného prerobil plynovú prípojku a plyn užíva výlučne pre svoju potrebu. Preto jeho
požiadavka na kompenzáciu úhrad plyn - elektrická energia nie je na mieste a je neopodstatnená.
K uzatvoreniu zmluvy o užívaní nehnuteľnosti rodinného domu na dobu jedného roka došlo medzi

stranami síce v súvislosti s uzatvorením darovacej zmluvy, ale nie je možné na základe takéhoto
prejavu účastníkov darovacej zmluvy dospieť k záveru, že dohoda o užívaní nehnuteľnosti žalobcom po
uskutočnení darovania jeho podielov žalovanému predstavuje odplatu za darovanie podielov žalobcu
na nehnuteľnostiach a tak darovaciu zmluvu považovať za kúpnu zmluvu, ktorá mala byť zastretá
právnymúkonomdarovacejzmluvy.Uzatvoreniedarovacejzmluvyneboloničímpodmienené,žalobcaju
uzatvorilbeznátlaku.Darovaciazmluvajeplatná.Niejepravda,žežalovanýprisľúbilžalobcovizriadenie

vecného bremena. Nebolo preukázané, že bolo vecné bremeno doživotného užívania predmetných
nehnuteľností žalobcom a právo na doopatrovanie v chorobe a zabezpečenie i pohrebných nákladov
zo strany žalovaného dojednané v darovacej zmluve a tiež, že sa strany dohodli na zriadení vecného
bremena pred podpísaním darovacej zmluvy a táto dohoda mala byť súčasťou darovacej zmluvy.

4. K vyjadreniu žalovaného zaslal žalobca repliku (č.l. 244), kde uviedol, že žalovaný podmieňuje svoje
konanie správaním sa žalobcu. Žalovaný však opomína skutočnosť, že vystupuje v darovacom vzťahu
medzí ním a žalobcom ako obdarovaný. Ako obdarovaný sa žalovaný nesmie dopúšťať konaní, ktoré
sú v rozpore s dobrými mravmi voči žalobcovi ako darcovi. Zneprístupnením sociálneho zariadenia
nachádzajúceho sa v nehnuteľnosti dostal žalovaný žalobcu do situácie, kedy sa musel domáhať

využívania sociálnych zariadení u známych a na verejných toaletách, čím sa žalobca cíti dotknutý na
svojej dôstojnosti. V súvislosti s odpojením nehnuteľností od elektriny žalovaný uvádza, že ešte pred
návrhom Zmluvy o nájme časti nehnuteľnosti z 18.9.2015 zaslal žalovaný žalobcovi vyjadrenie zo dňa
23.3.2015 spolu s výzvou na úhradu odberu elektrickej energie zo dňa 27.2.2015. Požadoval, aby mu
žalobca uhradil 90 % celkového odberu elektrickej energie za obdobie rokov 2013-2015 v celkovej výške

470,20 eur do 5.3.2015. Žalovaný na jednej strane nepopiera, že sa so žalobcom dohodol na tom, že
ak mu daruje nehnuteľnosť, tak mu zabezpečí bývanie po dobu jedného roka a na druhej strane hneď
v nadväznosti na to uvádza, že darovacia zmluva nebola ničím podmienená. Tieto tvrdenia žalovaného
sú navzájom protichodné. Už zo samotného vyjadrenia žalovaného vyplýva, že darovacia zmluva bola
podmienená uzatvorením zmluvy o užívaní nehnuteľnosti po dobu jedného roka. Z uvedeného je možné

vyvodiť jednoznačný záver, že tak užívanie nehnuteľnosti po dobu jedného roka, ako aj pomoc vo forme
predídenia súdnemu sporu so svedkyňou Mgr. C. D. odkúpením jej podielov, nie je možné kvalifikovať
ako bezodplatné darovanie. Žalobca mal záujem darovať žalovanému predmetnú nehnuteľnosť z úplne
iných dôvodov, ako z dôvodov, ktoré napokon vysvitli na strane žalovaného. Pomer správania sa
žalobcu nie je v žiadnom prípade pomerný správaniu sa žalovaného. Žalovanému samotný zákon kladie

povinnosti, ako sa má správať ako obdarovaný. Žalobca je v tomto prípade darca, ktorý takéto správanie
od žalovaného ako obdarovaného legitímne očakával. Žalovaný namiesto toho, aby s vďakou prijal dar,
ktorýmužalovanýdaroval,saknemusprávalneúctivoanedôstojné,znepríjemňovalmuživot,ohrozoval
zdravie a navyše z neho v konečnom dôsledku chcel a stále chce spraviť bezdomovca.
5. K replike žalobcu zaslal právny zástupca žalovaného dupliku (č.l. 247), v ktorej v skratke zopakoval

dôvody, ktoré uviedol vo svojom predchádzajúcom vyjadrení k odvolaniu žalobcu. Zdôraznil pritom,
že žalobca doposiaľ v nehnuteľnosti s.č. 4 býva, odoberá elektrickú energiu, za ktorú žalovanému nič
neplatí, nájomnú zmluvu nemá so žalovaným uzavretú, správa sa v nehnuteľnosti ako výlučný vlastník
a domnieva sa, že tým, že mu daroval 5/12, žalovaný je povinný z toho titulu všetko strpieť.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s

podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220
ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s
rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám

kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorým by sa okresný súd nevysporiadal

a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

11. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

12. Súd prvej inštancie vzhľadom na povahu a charakter žaloby v prejednávanej veci, ktorá bola
žalobou určovacou, správne ako prvotnú riešil otázku naliehavého právneho záujmu. Dospel k záveru,
s ktorým sa stotožnil aj odvolací súd, že naliehavý právny záujem je daný a to s ohľadom na existenciu
právnej neistoty medzi stranami, keďže žalobca v podanej žalobe aj v konaní tvrdil, že je vlastníkom
predmetných nehnuteľností nakoľko došlo k zániku darovacieho vzťahu medzi ním a žalovaným a na

strane druhej žalovaný popieral existenciu dôvodov, ktoré mali tento zánik spôsobiť.

13. Následne vychádzajúc zo samotnej právnej úpravy darovacej zmluvy, práv a povinností darcu
a obdarovaného bolo potrebné v súdnom konaní preskúmať a preukázať splnenie, resp. porušenie
obsahu tohto záväzku, a vysporiadať sa namietanou platnosťou darovacej zmluvy, ktorú namietal

žalobca.

14. Žalobca ako darca poukazoval na správanie žalovaného ako obdarovaného, ktorý sa mal
voči žalobcovi správať vulgárne a urážlivo, a zároveň opakovaným konaním, ktoré malo spočívať v
obmedzovaní až bránení užívania nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom darovacej zmluvy, čím malo

dochádzať k hrubému porušovania dobrých mravov. Takéto správanie žalovaného voči žalobcovi malo
zakladať oprávnenie žalobcu ako darcu domáhať sa vrátenia daru. Naviac žalobca svoje postavenie v
tomto vzájomnom vzťahu so žalovaným a jeho nárok na ochranu ako darcu zdôrazňoval s poukazom na
skutočnosť, že súčasťou darovacej zmluvy malo byť zriadenie vecného bremena v prospech žalobcu,
ktoré malo spočívať v práve doživotného užívania predmetných nehnuteľností, v práve na doopatrovanie

v chorobe a zabezpečenia pohrebných nákladov zo strany žalovaného.

15. Odvolací súd preskúmaním rozsudku, odvolacích dôvodov a súdneho spisu dospel k záveru, že súd
prvej inštancie sa podrobne venoval otázke platnosti darovacej zmluvy, samostatne otázke zriadenia
vecného bremena ako aj posúdenia správania sa žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, s tým či vykazuje

znaky hrubého porušenia dobrých mravov.

16. Pokiaľ ide o posúdenie otázky platnosti darovacej zmluvy musí odvolací súd súhlasiť so závermi
súdu prvej inštancie, že neplatnosť darovacej zmluvy nebolo možné konštatovať, keďže zmluva spĺňala
formálne náležitosti - mala písomnú formu, a nedostatok v dátume podpisu zmluvy sa jednoznačne

podarilo odstrániť posúdením okolností, za ktorých sa zmluva podpisovala a následne bola predložená
na vkladové konanie. Rovnako súd správne vyhodnotil aj dodržanie bezodplatného prenechania daru,
keď dohodu o užívaní domu súp. č. 4 po dobu 1 roka od darovania, nebolo možné vyhodnotiť ako
odplatu za darovanie nehnuteľností.17. Vo vzťahu k spornej otázke vecného bremena v prospech žalobcu v dotknutých nehnuteľnostiach,
musel súd na základe vykonaného dokazovania ustáliť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a teda

sa mu nepodarilo preukázať zriadenie vecného bremena, keďže nebolo súčasťou darovacej zmluvy,
na základe ktorej malo byť podľa tvrdení žalobcu a predchádzajúceho vzájomného ústneho dohovoru
medzi žalobcom a žalovaným zriadené. Zákon však pre vecné bremeno tohto druhu vyžaduje písomnú
formu, ktorá v tomto prípade nebola splnená a keďže v súdnom konaní darovacia zmluva zároveň bola
vyhodnotená ako platná, nebolo možné obranu žalobcu považovať za úspešnú ani v tejto otázke.

18. Pokiaľ ide o správanie sa žalobcu a žalovaného, ktorí sú naviac v blízkom príbuzenskom vzťahu,
odvolací súd musel aj v tomto prípade súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie, že išlo o vzájomné
konfliktné správanie, vyvolávajúce osobné spory, ktoré vyústili až do sporov súdnych, v ktorom však
nebolo možné na základe vykonaného dokazovania vzhliadnuť taký nepomer na jednej či druhej strane,
ktorý by bolo možné kvalifikovať ako správanie v rozpore s dobrými mravmi. Správanie oboch strán bolo

vzájomne podmienené a treba uviesť, že vykazovalo znaky spoločensky nežiadúceho konania, ktorého
intenzita však nedosahovala hrubé porušenie dobrých mravov.

19. S poukazom na skutkové okolnosti prejednávanej veci a vykonané dokazovanie odvolací súd sa
stotožnil so súdom prvej inštancie a jeho postup považoval za plne v súlade so zákonom. Odvolací súd

neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolateľa, na ktorých založila svoje odvolacie dôvody, a preto
napadnutý rozsudok okresného súdu, potvrdil ako vecne správny.

20. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396
ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania

podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný, a preto
odvolací súd priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. Ďalej o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)