Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118210438
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5118210438.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobkyne: Mgr. W. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. X/XXX, X., proti žalovaným: 1/ Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bajkalská 28,
Bratislava, IČO: 35 763 469, 2/ EOS KSl Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35
724 803, o určenie neplatnosti právneho úkonu, v štádiu konania o nariadenie neodkladného opatrenia,

o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 4Csp/103/2018-27 zo dňa 23.07.2018,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) zamietol návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“), ktorým sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému 2/ zdržať sa
akéhokoľvek použitia Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, uzatvorenej medzi žalovaným
1/ a žalovaným 2/, ako i zdržať sa akéhokoľvek použitia rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn.
13C/128/2016 a bezodkladne vykonať oznámenie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému,
aby upustil od vykonávania akýchkoľvek úkonov v exekučnom konaní vedenom proti žalobkyni až
do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa

sa vo veci samej domáha určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok medzi žalovaným 1/ a
žalovaným 2/, určenia, že žalovaný 2/ nie je postupníkom v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 20.11.2014 a že nemal dostatočnú aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby vo veci
sp. zn. 13C/128/2016. Po oboznámení sa so žalobkyňou predloženými listinnými dôkazmi súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami sporu vo forme vydania neodkladného opatrenia ňou požadovaného znenia. Potreba okamžitej

úpravy pomerov je daná vtedy, ak existuje taký stav právnej neistoty strany sporu, ktorý je možné
objektívne odstrániť len nariadením neodkladného opatrenia. V danom prípade samotná platnosť či
neplatnosť predmetnej zmluvy nemá žiaden vplyv na právne postavenie žalobkyne. V súvislosti so
zmluvou o postúpení pohľadávky vystupuje žalobkyňa ako dlžník pohľadávky, ktorá bola postúpená.
To znamená, že pokiaľ by zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako
postupcom a žalovaným 2/ ako postupníkom neexistovala, žalobkyňa ako dlžník by bola povinná plniť

svoje záväzky (dlh) voči veriteľovi - žalovanému 1/. Právne postavenie žalobkyne ako dlžníka sa
postúpením pohľadávky žiadnym spôsobom nezmenilo, keďže je naďalej povinná svoj dlh platiť. Na
základe uvedeného potom okresný súd konštatoval, že neexistujú ani dôvody hodné osobitného zreteľa
v zmysle § 412 ods. 1, § 444 ods. 1 CSP, na základe ktorých by odložil vykonateľnosť rozhodnutia vo
veci sp. zn. 13C/128/2016. Bez osvedčenia podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia výsledok
konania vo veci samej nemožno nariadením neodkladného opatrenia v žiadnom prípade predbiehať a

žalobkyňa by priamo na základe neodkladného opatrenia docielila - hoci len s dočasným účinkom - stav,
ktorý sleduje dosiahnuť rozhodnutím vo veci samej. S poukazom na uvedené, súd prvej inštancie návrhna nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol v celom rozsahu. O trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, konštatujúc, že žalovaní 1/ a 2/ boli v konaní o vydaní neodkladného
opatrenia plne úspešní, žalobkyňa by bola preto povinná nahradiť im trovy konania, avšak žalovaným

doposiaľ žiadne trovy nevznikli, preto im okresný súd ich náhradu ani nepriznal.

2. Proti uvedenému uzneseniu žalobkyňa (ďalej aj „odvolateľka“) podala odvolanie z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP. Okresnému súdu vytýkala, že vec nesprávne právne posúdil,
to, že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež ďalej uviedla, že existujú ďalšie prostriedky

procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli ňou doposiaľ uplatnené. V bližších podrobnostiach
zopakovala, čoho sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, tvrdiac, že žalovaný 2/
nie je postupníkom v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, a teda nemal dostatok
aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby sp. zn. 13C/128/2016. Rozsudok v tejto veci je právoplatný
a vykonateľný a žalovaný 2/ podal na jeho podklade návrh na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie
tým, že sa nezaoberal náležitým spôsobom tvrdeniami žalobkyne, ponechal žalovanému 2/ možnosť

a priestor zasahovať do práv a právom chránených záujmov žalobkyne bez akéhokoľvek právneho
dôvodu. Namiesto právneho posúdenia tvrdeného žalobkyňou okresný súd sa zaoberal skutočnosťou,
ktorá nie je predmetom podanej žaloby a rieši aj bez návrhu postavenie žalobkyne ako dlžníka vo
vzťahu k žalovanému 1/. Súd pritom nemôže vedieť, ako si žalobkyňa upraví svoje vzťahy so žalovaným
1/, alebo ako sa s ním žalobkyňa na plnení záväzku dohodne, či sa vôbec bude pôvodný veriteľ

domáhaťplneniaačivovzťahuknemuužniejepohľadávkapremlčaná.Pritomuplatňovanápohľadávka
je pohľadávkou, ktorá vznikla zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorou je zmluva o poskytovaní verejných
služieb a táto zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Tiež faktúry, ktorých zaplatenia sa
žalovaný 2/ domáhal, obsahujú položku - zmluvnú pokutu, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Okresný súd sa pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vôbec nezaoberal

skutočnosťou, že voči žalobkyni je na podklade rozsudku sp. zn. 13C/128/2016 vedené exekučné
konanie a že žalovanému 2/ už vôbec nič nebráni exekúciu vykonať. Napriek tomu, že jeho postavenie
ako postupníka, ako aj žalobcu v konaní sp. zn. 13C/128/2016 a následne teda aj oprávneného v
exekučnom konaní je napadnuté žalobou. Pri svojom rozhodovaní súd prvej inštancie tiež nevzal do
úvahy ustanovenie § 61 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je navrátenie do predošlého stavu v

exekučnom konaní vylúčené a tak ponechal možnosť žalovanému 2/, aby akokoľvek použil rozsudok
sp.zn. 13C/128/2016, aj keď sa žalobkyňa domáha jeho zrušenia. Zamietnutím návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia súd prvej inštancie neposkytol žalobkyni požadovanú dočasnú ochranu. Ak by
sa exekúcia vykonala na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu skôr, ako sa konanie vo veci
samej sp. zn. 4Csp/103/2018 skončí a následne, ak by vyšlo najavo, že žalovaný 2/ nie je postupníkom

a nemal dostatok aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby vo veci sp. zn. 13C/128/2016, vznikla
by žalobkyni škoda a exekvovaním majetku by vznikol taký stav, ktorý by nebolo možné vrátiť späť.

3. Žalovaní 1/ a 2/ sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP toto rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. V prvom rade považuje krajský súd za nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací prieskum je striktne

vymedzený rozsahom a dôvodmi formulovanými v podanom opravnom prostriedku.

6. Súd prvej inštancie správne uvádza, že neodkladné opatrenie nariadené v priebehu konania o veci
samej alebo pred jeho začatím je dočasné opatrenie súdu (ktorým sa nijakým spôsobom neprejudikuje
výsledok konania vo veci samej), poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom

strán dovtedy, kým tieto nepodajú návrh na začatie konania, alebo kým súd svojím meritórnym
rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu.

7. Ustanovenie § 325 ods. 1 CSP upravuje dva zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia,
a to: 1/ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo 2/ ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8.Neodkladnéopatreniejenajtypickejšízabezpečovacíprostriedokcivilnéhoprocesu,ktorésauplatňuje
v činnosti súdu pred začatím konania, v konaní o veci samej i po skončení konania. Ide o provizórnuúpravu pomerov strán konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej, či
zabezpečiť realizáciu priznaných nárokov úspešnej strany.

9. Neodkladné opatrenie môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím konania, počas konania (o
takýto prípad ide v preskúmavanej veci) alebo po jeho skončení. Zákon predpokladá iba dva dôvody
pre uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery
a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia
zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho

nariadenie. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery, musí súd nevyhnutne
skúmaťsplneniepredpokladov nanariadenieneodkladnéhoopatreniaaotázkuichosvedčeniazostrany
žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej
povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej
exekúcie. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných

predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi
stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi
stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov
medzi stranami.

10. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania.
Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri
rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z
hľadiska procesného a hmotného práva legitimuje vyhovujúci výrok, a teda nariadenie požadovaného
neodkladného opatrenia. Žalobca je teda zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a

trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Dokazovanie v konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom
konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na
rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri
riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu,
so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní je strana
povinná označiť tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pokiaľ mieni byť úspešná (§ 149 CSP
a nasl.). Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s

ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného
neodkladného opatrenia.

11. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§
329 ods. 2 CSP). Uvedené platí aj pre odvolací súd pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním

napadnutého rozhodnutia (viď str. 1119 Veľké Komentáre Civilný sporový poriadok Števček, Ficová,
Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.).

12. Odvolateľka vo svojom opravnom prostriedku namietal nesprávne skutkové a právne závery a ďalej
že sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany/útoku, ktoré neboli uplatnené.

13. V danom prípade sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa
nepreukázala potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, pretože neexistuje taký stav
právnej neistoty medzi nimi, ktorý by bolo potrebné odstrániť vydaním navrhovaného neodkladného
opatrenia. Dôvody, pre ktoré má byť Zmluva o postúpení pohľadávok medzi žalovaným 1/ a 2/ zo dňa

20.11.2014 neplatná, už žalobkyňa mohla predostrieť v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/128/2016
vedenom na Okresnom súde Žilina, a teda svoj vplyv na konanie už mala a mohla uplatniť. V konaní
o vydanie neodkladného opatrenia nemôže súd svoje rozhodnutie založiť na žalobkyňou želaných
očakávaniach, prehodnocujúc pritom skutkové a právne závery, ku ktorým dospel súd v predošlom
konaní, ktorého neúspešnou účastníčkou bola žalobkyňa. V okolnostiach a dôvodoch ňou uvádzaných

odvolací súd nevidel naplnenie zákonných predpokladov pre vydanie neodkladného opatrenia. Pokiaľ
odvolateľka má za to, že existujú dôvody pre odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, týmito
námietkami sa musí brániť v exekučnom konaní. Ak aj súd prvej inštancie posudzoval jej návrh na
vydanie neodkladného opatrenia sčasti podľa ustanovenia § 412 ods. 1, resp. § 444 ods. 1 CSP,k predmetnému odvolací súd uvádza, že uvedené ustanovenia sa aplikujú v konaní o obnove konania,
resp. v dovolacom konaní. V danom prípade však žalobkyňa nepodala žalobu o obnovu konania a ani
sa nejedná o prípad, aký má na mysli ustanovenie § 444 ods. 1 CSP. V uvedenom smere preto okresný

súd vec nesprávne právne posúdil, táto nesprávnosť však nemala žiaden vplyv na vecnú správnosť ním
vydaného rozhodnutia.

14. Záverom je potrebné uviesť, že v štádiu nariadenia neodkladného opatrenia súd nevykonáva
dokazovanie vo vlastnom zmysle slova, ktoré bude vykonané v základnom konaní pred rozhodnutím

vo veci samej. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd vychádza z tvrdení účastníkov (uvedených v
návrhoch, opravných prostriedkoch) a listín, ktoré sú súčasťou spisu. Pri prijímaní takéhoto opatrenia,
ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným
preukázaním uplatneného nároku, o ktorom sa definitívne rozhodne až v meritórnom rozhodnutí.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko v prípade odvolaním

napadnutého uznesenia nejde o konečné rozhodnutie vo veci. O nároku na náhradu trov odvolacieho
konania bude rozhodnuté v rámci rozhodovania prvoinštančného súdu vo veci samej.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)