Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, July 23, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9CoE/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6408201220
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6408201220.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému: O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/
X, XXX XX Z. O., občan Slovenskej republiky, o vymoženie pohľadávky oprávneného výške 33,19 Eur
s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska
cesta 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 9115/07, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného

súdu Žiar nad Hronom č. k. 13Er/124/2008-28 zo dňa 15. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného proti II. výroku Uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
13Er/124/2008-28 zo dňa 15. júla 2019 o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým
Uznesením č. k. 13Er/124/2008-28 zo dňa 15. júla 2019 výrokom I. exekúciu zastavil, vo výroku II. uložil

oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 22,51 Eur v lehote 3 dní
od právoplatnosti daného rozhodnutia. Svoje rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že poverením č.
5613 * 014465 zo dňa 7. februára 2008 exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
Dňa 8. júna 2018 doručil oprávnený exekučnému súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný
poriadok“) z dôvodu, že uplynula prekluzívna lehota na vymoženie pohľadávky. V posudzovanej veci

podkladom pre exekúciu je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. k. AA XXXXXXX, ktorý vydalo
Obvodné oddelenie PZ SR - Banská Štiavnica dňa 18. apríla 2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 18. apríla 2006 a vykonateľnosť dňa 3. mája 2006. Ide teda o exekučný titul, ktorý bol vydaný za
účinnosti staršej právnej úpravy, t. j. v období, keď platilo ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch. V zmysle tejto právnej úpravy možno exekučný titul vykonať v lehote troch rokov od
uplynutia lehoty na zaplatenie, čo znamená, že dňa 18. apríla 2009 márne uplynula trojročná prekluzívna

lehota na vykonanie exekučného titulu, a preto sa exekučný titul stal neúčinným. Súd prvej inštancie,
preto postupom podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil. O trovách exekúcie rozhodol
postupom podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, a to tak, že oprávnenému uložil povinnosť nahradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 22,51 Eur.

2. Proti predmetnému uzneseniu v rozsahu II. výroku podal odvolanie oprávnený, ktoré odôvodnil tak, že

podľa jeho názoru dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Oprávnený uviedol, že právny predchodca oprávneného podal návrh na vykonanie exekúcie
včas,apretoneprichádzadoúvahyprocesnézavinenieoprávnenéhonazastaveníexekúcie.Oprávnený
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 MCdo/1/2013, v zmysle ktorého
pokiaľ oprávnený podal včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie,
neprichádza do úvahy procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného

titulu, v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnený mal za to, že na
neho nemožno previesť zodpovednosť za výsledok exekučného konania a zaviazať ho na úhradu trovkonania. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 CSP, skôr ako pristúpil k vecnému
preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas,
oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či má odvolanie všetky

požadovanénáležitosti.Pozistení,žeodvolaniesmerujevočirozhodnutiu,protiktorémuniejeprípustné,
odvolací súd odvolanie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.

5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na

veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

6. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu

vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

7. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučný súd napadnutým Uznesením č. k. 13Er/124/2008-28
zo dňa 15. júla 2019 výrokom I. exekúciu zastavil, vo výroku II. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť

súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 22,51 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti daného
rozhodnutia. Výrok II. predmetného uznesenia napadol oprávnený odvolaním, keďže je toho názoru,
že odvolanie je proti danému výroku napadnutého uznesenia exekučného súdu prípustné a namietal
skutočnosť, že riziko zastavenia exekúcie z dôvodu vyhláseného konkurzu na majetok povinného nie je
možné bezdôvodne prenášať na oprávneného.

10. Právna úprava trov exekúcie sa nachádza v ustanoveniach § 200 až 203 Exekučného
poriadku. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku sú trovami exekúcie odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Trovy exekúcie tak predstavujú
osobitný inštitút komplexne upravený v Exekučnom poriadku. Právna úprava trov exekúcie neobsahuje

ustanovenie, ktoré by proti výroku súdu o náhrade trov exekúcie pripúšťalo odvolanie. Keďže v
exekučnom konaní platí zásada, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne
pripúšťa, v danom prípade je nutné vyvodiť záver, že odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie
nie je podľa Exekučného poriadku prípustné. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 19/2012 zo dňa 14. marca 2012, podľa ktorého:

„Rozhodovaniesúduotrováchexekúcievsúvislostisozastavenímexekúcieupravuje§203Exekučného
poriadku. Rozhodnutie súdu o trovách exekúcie v týchto prípadoch je preto rozhodnutím v exekučnom
konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V ustanovení § 203, ale ani v žiadnom inom ustanovení
Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa sa výslovne neuvádzala
prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu. Vzhľadom na uvedenú zásadu odvolanie proti nemu

nebolo prípustné.“

11. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie o trovách exekúcie podľa § 200 a
nasl. Exekučného poriadku nemožno zamieňať s rozhodnutím o náhrade trov konania podľa § 251 a
nasl. CSP. Vo vzťahu k rozhodnutiu exekučného súdu o trovách exekúcie preto nie je možné aplikovať

ani ustanovenie § 357 písm. m) CSP, podľa ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej
inštancie o nároku na náhradu trov konania.12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti II. výroku
napadnutého uznesenia exekučného súdu podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, keďže smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).