Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 15, 2021

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9Csp/233/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217214470
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2021:2217214470.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou vo veci žalobcu: Prima

banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: F. T., D.. XX.XX.XXXX,
N. XXXX/XX, W. Z., v konaní o zaplatenie sumy 1 471,33 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 04.07.2017 podal na tunajší súd žalobu proti žalovanému o zaplatenie sumy 1 471,33 eur
s prísl. s odôvodnením, že žalobca a žalovaný dňa 31.08.2013 uzatvorili písomnú zmluvu o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb ečv: XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bola zmluva

o zriadení účtu, typ účtu - osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, zmluva o vydaní a používaní platobnej
karty: typ „O.“, výškou limitu 1 000 eur, zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva,
žiadosť o špecifikáciu služby SMS notifikácia na základe, ktorej zriadil žalobca žalovanému účet na
základe , ktorého bol povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie
požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle sadzobníka a akýchkoľvek finančných
záväzkov voči banke. Žalobca mal povolený denný limit 1.000 eur. Za porušenie uvedenej zmluvnej
povinnosti žalovaný sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a

vzhľadomnatožetentodlhnevyrovnal,žalobcauzatvorilúčetžalovanéhoočominformovalžalovaného
poslednýmvýpisomzúčtupričompredzatvorenímúčtužalobcavykonaldňa27.06.2017internúúčtovnú
transakciu ( prevod) kedy debetný zostatok na účte žalovaného previedol na svoj vnútorný pohľadávkový
účet Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Zároveň poukázal na bod 3.12 VOP , že v prípade ak
nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu
nepovoleného prečerpania, je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na
základe úrokovej sadzby- úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu, ktorý si uplatnil žalobca vo výške 28%

p.a. ( úroková sadzba platná od 01.07.2012) a to až do vyplatenia celej pohľadávky.

2. Podľa udania žalobcu, výška dlhu žalovanej ku dňu podania návrhu predstavovala sumu 1 471,33
eur ( poplatky, úroky) s prísl.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s obsahom pripojených listinných dôkazov a
to výsluchom strán sporu, zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb,

všeobecnými zmluvnými podmienkami, platobnou históriou , uznesením Krajského súdu v Trnave sp zn
XXCo/XXX/XXXX-278 z 20.10.2020 a ustálil nasledovný skutkový stav veci:4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom sp.zn. XCsp/XXX/XXXX- 238 zo dňa 9.4.2019, žalobu zamietol .
Voči tomuto rozsudku žalobca podal odvolanie. Odvolací súd rozhodol uznesením sp zn XXCo/XXX/
XXXX-XXX zo dňa 20.10.20120 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s

odôvodnením, že vec sa má opakovane posúdiť a rozhodnúť podľa relevantných ustanovení ZoSÚ.

5. Predmetom sporu je nárok žalobcu o zaplatenie 1 471,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
28% ročne od 28.06.2017 do zaplatenia, pričom žalobca nárok odvodzuje zo zmluvy zo dňa 31.10.2013.
Na základe zmluvy, žalovaný čerpal nad denný limit vo výške 1 000 eur takto sa jeho dlh údajne mal

nabaľovať rôznymi poplatkami, úrokmi , ktoré banka navyšovala každý mesiac .
Žalobca tvrdil , že žalovaná suma predstavuje debetný zostatok titulom porušenia zmluvy a VOP.
Podľa predložených výpisov s účtov za dobu od 15.11.2014 do 31.05.2017, do odstúpenia od zmluvy mal
súd preukázané, že podľa výpisu ku dňu 31.05.2016 bol zostatok na účte - 1 025,76 eur k 30.06.2016
bol zostatok 1 059,30 eur, k 31.08.2016 bol zostatok 1 128,24 eur, o 9 mesiacov k 31.05.2017 bol
zostatok 1 437,27 eur do tejto doby boli vykonané operácie na účte predstavujúce účtovania úrokov.

Podľa všetkých ďalších nezrozumiteľných výpisov až do zatvorenia účtu vyplýva, že žalovaný s účtom
nenakladal a na účte sú účtované len operácie zo strany žalobcu , ktoré predstavujú úroky a mesačné
poplatky. Žalobca nepreukázal súdu z čoho pozostáva debetný zostatok , žalobca okrem svojich tvrdení
a nezrozumiteľných výpisov z účtu nepreukázal svoju dôkaznú povinnosť. Na účte žalovaného bol
preukázaný debetný zostatok a následne po tom, čo účet nevyužíval naďalej úmyselne boli účtované

žalobcomlendebetnépoložkyoznačenévovýpisezúčtu.Žalobcanepreukázalžebyžalovanýprečerpal
peňažné prostriedky do žalovanej výšky a že týmto konaním vznikli predpoklady na odstúpenie od
zmluvy. Žalobca tvrdil že debetný zostatok predstavuje sumu istiny , sankčných úrokoch , úrokov z
omeškania a mesačných poplatkov, ktorý bol vypočítaný v sadzbe 28% ročne od dňa odstúpenia od
zmluvy 28.06.2017 ( nasledujúci deň po odstúpení).

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobu žalobca odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvorili dňa 31. augusta
2013 zmluvu Č.. XXXXXXXXXX nazvanú, ako zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov
a služieb (ďalej len zmluvu), na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol účet. Poukázal
na ustanovenia tejto zmluvy, ktoré žalobcu oprávňovali účtovať za poskytovanie produktov a služieb

na ťarchu účtu poplatky podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov. Žalovaný v zmysle bodu 3.8 VOP
bol povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov, postačujúcich na vykonanie požadovaných
transakcií, splátok úveru, poskytnutého bankou, na poplatky v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek
ďalších finančných záväzkov voči banke. Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti tým, že
sa žalovaný na účte dostal do nepovoleného prečerpania, žalobca účet zatvoril a pred zatvorením účtu

vykonal dňa 27.júna 2017 internú účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok na účte klienta previedol
na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Žalobca uviedol špecifikáciu žalovanej sumy len ako rozdiel medzi
debetom a kreditom (č.l.40), čo ponechal súd prvej inštancie bez povšimnutia, teda nie je zrejmé o akých
nárokoch žalobcu konal a rozhodoval.

7. Podľa § 708 ods.1 z.č. 519/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), zmluvou o bežnom účte
sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

8. Podľa § 710 ObZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď
nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení

týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

9. Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 502 ObZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v
dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak
úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú
banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné

podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

11. Podľa § 18 ods.1, 2 a 3 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ak ide o zmluvu o
otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinnýinformovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie,
indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,

sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto
poplatky môžu meniť (1). Ak ide o prekročenie, ktoré trvá viac ako jeden mesiac, veriteľ bezodkladne
informuje spotrebiteľa písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o a)
prekročení,
b) výške prekročenej čiastky,

úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru,
c) akýchkoľvek uplatniteľných sankciách, poplatkoch alebo úrokoch z omeškania,
d) iných možnostiach riešenia tohto prekročenia vrátane ponuky iných úverových produktov
(2).
Na prekročenie sa vzťahujú ustanovenia o najvyššej prípustnej výške odplaty podľa Občianskeho
zákonníka (3).

12. Podľa bodu 3.12 VOP (č.l. 42) „Nepovolené prečerpanie.“ Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov,
operácií prostredníctvom platobný kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej danie, v prípadoch
dohodnutýchmedzibankouaklientomakoajvinýchprípadochmôžedôjsťknepovolenémuprečerpaniu
bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje

majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte.
Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu
nepovolenéhoprečerpaniajemajiteľúčtupovinnýplatiťzprekročenejčiastkyúrokvypočítanýnazáklade
úrokovej sadzby /Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“.

13. Základnou spornou otázkou sa javí byť či žalobcom vo VOP osobitne dojednaný inštitút tzv.
nepovoleného prečerpania, ktorý mohol vzniknúť tým, že žalobca môže zaťažiť účet poplatkami a
niektorými inými debetnými položkami, odôvodňuje žalobou uplatnený nárok.

14. Ustanovenie VOP týkajúce sa nepovoleného prečerpania nie je takou dohodou, akú predpokladá

§ 710 ObZ. Citované ustanovenie sa totiž netýka len zaťaženia účtu žalovaného výbermi v hotovosti
a realizovanými platobnými príkazmi v prospech iných osôb, ale umožňuje žalobcovi zaťažiť tento
účet aj pohľadávkami z titulu úrokov, poplatkov a podobne, teda pohľadávkami, ktoré celkom zjavne
vznikajú len medzi žalobcom a žalovanou. Citované ustanovenia sú navyše svojím obsahom nejasné.
Na jednej strane tieto ustanovenia navodzujú dojem, že má ísť o tzv. prekročenie v zmysle § 2 písm.

f) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, teda o osobitnú formu spotrebiteľského úveru.
Cit. ust. VOP umožňuje vznik nepovoleného prečerpania aj zúčtovaním napr. úrokov, poplatkov alebo
opravného zúčtovania, čo celkom zreteľne nie je „disponovanie peňažnými prostriedkami“ dlžníkom,
spotrebiteľom. Okrem toho podstatou prekročenia je práve to, že veriteľ „umožní“ dlžníkovi takéto
čerpanie (disponovanie), teda že dispozícia dlžníka je výkonom jeho práva voči veriteľovi, ktoré mu

veriteľ priznal (umožnil). Inak povedané, v prípade prekročenia v zmysle § 2 písm. f) zák. č. 129/2010
Z. z. ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú však v konkludentnej forme (veriteľ fakticky umožní
uvedené dispozície). Tomu však odporujú citované ustanovenia obchodných podmienok, ktoré hovoria,
že každé nepovolené prečerpanie je porušením zmluvných povinností dlžníka. Nepovolené prečerpanie
teda zjavne ani sám žalobca nepovažuje za výkon práva, ktoré žalobca dal dlžníkovi, majiteľovi účtu, čím

je ale vylúčená kvalifikácia tohto ustanovenia ako prekročenia v zmysle § 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z.

15. Pokiaľ žalobca zaťaží bežný účet tými peňažnými prostriedkami, ktoré skutočne na základe príkazu
majiteľa účtu vyplatil tretej osobe alebo majiteľovi účtu na iný účet alebo v hotovosti, ide o prípad
predpokladaný v § 710 ObZ a takýto vzťah možno kvalifikovať ako vzťah úverový. Pokiaľ však žalobca

zaťažuje účet napríklad poplatkami, úrokmi alebo splátkami iných úverov, nejde o prípad § 710 ObZ a
tieto nároky nie sú nárokmi z úveru v pravom slova zmysle, keďže žalobca tu nikomu žiadne peňažné
prostriedky neposkytuje.

16. Predmetná zmluva o bežnom účte je spotrebiteľská zmluva v zmysle § 52 ods. 1 OZ, keď

ide štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako
spotrebiteľom, pričom v časti prečerpania prostriedkov na účte je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch .Preto súd pristúpiť k prieskumu, či medzi stranami
došlo k platnému uzavretiu zmluvy o povolenom prečerpaní obsahujúcej všetky náležitosti vyžadovanézákonom o spotrebiteľských úveroch. Výklad a aplikácia § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch musí
byť v súlade so zmyslom a účelom citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch.

17. Pre spotrebiteľský úver sa v zákone o spotrebiteľských úveroch z hľadiska formálnych náležitostí
vyžaduje písomná forma zmluvy a obsahové náležitosti zmluvy sú vymedzené v § 9 ods. 2 (resp. § 10
ods. 1) zákona o spotrebiteľských úveroch. Ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch
vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide vlastne o špeciálnu právnu
úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Tým, že zákon nedodržanie iba niektorých obsahových

náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutnými
podstatnými obsahovými náležitosťami zmluvy. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo
vzťahu k esenciálnym, teda k podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy. Pokiaľ zmluva uzatvorená
medzi účastníkmi niektorú z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch
neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedený výklad zodpovedá zmyslu a účelu zákona o

spotrebiteľských úveroch V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na § 54 ods. 2 OZ, podľa ktorého
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Tento výklad dopadá aj na zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného zákona s poukazom
na § 1 ods. 8 zákona o spotrebiteľských úveroch kde je vyjadrená subsidiarita Občianskeho zákonníka,
ako aj subsidiarita osobitných predpisov. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech

ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval
bezúročnosťou a bezpoplatnosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým
spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu. Medzi takéto ustanovenia nepochybne patrí uvedenie
konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch).

18. Určujúcim východiskom v súdenej veci je spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu medzi
sporovými stranami. Nadväzne je podstatné, že na predmetnú zmluvu sa vzťahuje právny režim zákona
o spotrebiteľských úveroch, ktorý v § 10 ods. 1 zakotvuje požiadavku obligatórnych náležitostí takéhoto
typu zmluvy (zmluvy o povolenom prečerpaní); okrem iného musí obsahovať dojednanie o úrokoch a
poplatkoch.

19. Zo žalobcom predloženej zmluvy o osobnom účte je nepochybné, že v nej nie sú uvedené žiadne
individuálne dojednania o povolení prečerpania, ani individuálne dojednania o poplatkoch a úrokoch
a že žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaného v čase zriadenia bežného účtu, či poskytnutia
prečerpania písomne vopred informoval o akýchkoľvek konkrétnych podmienkach, za ktorých mu bolo

poskytnutéprečerpanienaúčte(ovýškeúrokuapoplatkoch).Vprípadespotrebiteľskejzmluvy,avtomto
prípade zmluva o osobnom účte bola posúdená ako spotrebiteľská zmluva, žalobca si môže účtovať
len úroky, ktoré boli zmluvnými stranami v spotrebiteľskej zmluve individuálne dojednané, čo v danom
prípade nemožno považovať za splnené, ak uvedený nárok žalobca odvodzoval výlučne od priložených
VOP a sadzobníka poplatkov. Hoci žalobcom predložené VOP upravujú otázku tzv. „nepovoleného

prečerpania“ v ust. čl. 3.12 VOP, žalobca upravuje stav, ak „nastane“ nepovolené prečerpanie účtu a
pre takýto prípad upravuje tzv. „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“, ktorý má zodpovedať debetnej
úrokovej sadzbe vyhlasovanej žalobcom, treba opakovane, ako je uvedené vyššie zdôrazniť, že žalobca
so žalovaným nemal uzavretý žiaden zmluvný vzťah o prečerpaní (existencii možnosti prekročenia)
vlastných peňažných prostriedkov na bežnom účte žalovaného. Zákonná úprava pojem „nepovolené

prečerpanie“ nepoužíva a odvolací súd predpokladá, že žalobca týmto slovným spojením mienil označiť
priebežné nesplácanie, či nedodržiavanie požiadavky banky na priebežné znižovanie záporného salda
účtu klienta).

20. V danom prípade žalobca so žalovaným nemal uzavretý žiaden zmluvný vzťah právne relevantným

spôsobom o prečerpaní (existencii možnosti prekročenia) peňažných prostriedkov na bežnom účte
žalovaného, či už z hľadiska výšky prečerpania, spôsobu splácania prečerpania ako aj iných podmienok
súvisiacich s poskytovaním takejto služby bankou. Banka bola povinná vopred informovať klienta o
možnosti prekročenia limitu a klient mal prejaviť vážny záujem a svoju vôľu, právne relevantným
spôsobom o poskytovanie služby prečerpania na účte ktoré ho je majiteľom. Žalobca umožnil

žalovanému vznik nepovoleného prečerpania aj zúčtovaním napr. úrokov, poplatkov, čo nie je
disponovanie peňažnými prostriedkami dlžníkom-spotrebiteľom. Vzhľadom na uvedené žalobca so
žalovaným nemal uzavretý žiaden zmluvný vzťah právne relevantným spôsobom o prečerpaní preto súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol.( §11 ZoSÚ)21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. - súd žalovanému nárok na
náhradu trov konania nepriznáva, lebo mu žiadne nevznikli. (čl.17 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods.1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej

vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 232 ods. 2,3,4 C.s.p. - Ak súd uložil rozsudku povinnosť plniť rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je 3 dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uloží
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a

splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.