Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 13, 2021

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12Csp/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819201741
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita Gabonaiová Hrenčuková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2021:7819201741.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobkyne
F. I., narodenej XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX M., právne zastúpenej JUDr. Hedvigou
Gallovou, advokátkou so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, IČO: 35 526 434, proti žalovanému:
1/ Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, právne
zastúpenémuAdvokátskoukanceláriouGOLIÁŠOVÁGABRIELAs.r.o.,sosídlom1.mája173/11,91101

Trenčín, IČO: 47 234 679, 2/ EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO:
35 724 803, právne zastúpenému Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava,
IČO: 53 255 739, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a v ä z u j e žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 488,46 Eur a žalovaného v
2. rade zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 261,45 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov tohto konania podľa pomeru úspechu vo veci voči
žalovanému v 1. rade v rozsahu 23,68 % a voči žalovanému 2. rade v rozsahu 100 % .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa pôvodne podanou žalobou zo dňa 17.06.2019 domáhala, aby súd zaviazal žalovaných
v 1. rade a v 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 986,69 Eur z titulu
bezdôvodného obohatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa podpísala dňa 13.7.2009 so žalovanou spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s.
formulárovú Úverovú zmluvu č. 3907035328, a bola jej poskytnutá kreditná karta č. 6001011913 s
úverovým rámcom vo výške 1.000,00 Eur. Úverová zmluva č. 3907035328 zo dňa 13.7.2009 je v zmysle
zmluvných dojednaní súčasne zmluvou pre úver č. 6001011913, teda kreditnej karty č. 6001011913
s úverovým rámcom vo výške 1.000,00 Eur. Z predmetnej kreditnej karty žalobkyňa čerpala finančné
prostriedky po dobu od 19.3.2010 do 20.10.2015 a celkom vyčerpala sumu vo výške 4.591,25 Eur, čo

vyplýva z tabuľky „Celkový rozpis účtovaného príslušenstva a prijatých splátok úveru č. 6001011913“.
Žalobkyňa pravidelne v splátkach predmetný úver aj splácala, a to od 15.4.2010 do decembra 2017,
celkom uhradila sumu vo výške 5.577,94 Eur, čo tiež vyplýva z „Prehľadu celkových platieb na úvere
č. 600101913“ a priložených potvrdení o úhradách od mesiaca október 2016 do decembra 2017.
Žalovaný v 1. rade napriek vyššie uvedenému vyčíslil voči žalobkyni pohľadávku vo výške 2.285,9
3Eur a túto svoju pohľadávku postúpil žalovanému v 2. rade, ktorý následne žalobkyni zaslal výzvu k

úhrade zo dňa 08.03.2017 a žiadal o zaplatenie sumy 2.285,93 Eur najneskôr do 18.03.2017 z titulu
postúpenej pohľadávky. Žalovaný v 2. rade však nekonkretizoval kedy mu bola pohľadávka postúpená
a v akej výške a napriek tejto nepresnosti opätovne listom - výzvami zo dňa 28.07.2017, listom zodňa 30.10.2017 od žalobkyni požadoval vyplatenie sumy 2.351,72 Eur pozostávajúcej z istiny vo výške
1.345,61 Eur, ostatného príslušenstva podľa Zmluvy 447,21 Eur a úroku z omeškania vo výške 29,2%
ročne zo sumy 1.553,65 Eur od 01.02.2017 do dňa splatnosti poslednej splátky. Zároveň žalovaný v

2. rade predložil žalobkyni „Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach“ podpísanú
zo strany štatutárneho zástupcu žalovaného v 2. rade a žiadal podpis žalobkyne na tejto písomnosti.
Žalobkyňa poukazuje na to, že so žalovaným uzavrela záväzkovo-právny vzťah spotrebiteľského
charakteru, v ktorom ako zmluvná strana mala slabšie postavenie a nemohla podstatne ovplyvniť obsah
takejto zmluvy. Podľa charakteru poskytnutého úveru sa na takýto úverový vzťah aplikuje zákon o

spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia takejto zmluvy, t.j. v danom prípade zák. č. 129/2010
Z.z. V čase podpisovania úverovej zmluvy žalobkyňa nerozumela zložitým finančným obligačným
vzťahom a zmluvné podmienky akceptovala. Žalobkyňa túto pôžičku splatila vo výške 5.577,94 Eur
oproti poskytnutému úveru vo výške 4.591,25 Eur. Žalobkyňa uvádza, že s poukazom na aktuálnu súdnu
prax je zrejmé, že predmetná zmluva vykazuje závažné vady, a to vrátane jej podstatných náležitostí a
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Plošné používanie takejto zmluvy, ako štandardnej typovej,

evidentne zakladá nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zakázaná. Z obsahu uzavretej zmluvy je zrejmé,
že sa jedná o tzv. ,,formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalovaný už vopred pripravenú
a žalovaný dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa osobných údajov žalobkyne, ktoré údaje
však obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohli ovplyvniť a ani neovplyvnili. V spodnej
časti úverovej zmluvy je malým ťažšie čitateľným písmom uvedené: „Spoločnosť a klient podpismi na

tejto zmluve zároveň uzatvárajú a) záväzkový vzťah z právneho dôvodu VIČ podľa hlavy 15 Úverových
podmienok, b) dohodu o zrážkach zo mzdy, c) zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I, d) zmluvu o
poskytnutí revolvingového úveru II., to vše v rozsahu uvedenom na rube tejto listiny a v ÚP“. Žalobkyňa
má za to, že predmetná zmluva bola uzatvorená v rozpore s § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z.,
čo spôsobuje bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru v súlade s § 11 ods. 1 psím. b) zák. č. 129/2010

Z.z., a preto veritelia už nemajú právny nárok na vymáhanie ďalšej dlžnej sumy, ale práve naopak,
žalobkyni vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaných v 1. a 2. rade, pretože
finančné prostriedky prijaté žalovanými nad rámec poskytnutého úveru boli prijaté bez právneho dôvodu.
Spoukazomnavyššieuvedenésamátotižúverpovažovaťzabezúročnýabezpoplatkov.Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného

právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov. Vzhľadom k preukázanej skutočnosti, že žalovaný v 1. rade poskytol žalobkyni
čerpanie úveru vo výške 4.591,25 Eur a žalobkyňa vyplatila žalovaným sumu 5.577,94 Eur, žiada
žalobkyňa vydať sumu 986,69 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia, a to od žalovaných spoločne a
nerozdielne, pretože z prehľadu platieb jej nie je zrejmé, akú výšku bezdôvodného obohatenia prijal

žalovaný v 1. rade a akú výšku bezdôvodného obohatenia prijal žalovaný v 2. rade. Žaloba je plne
v súlade aj s ust. § 3 ods. 5 ZoSU, podľa ktorého „Proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany
svojho práva.“

3. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 11.07.2019 uviedol, že poukazuje na to, že pokiaľ
žalobca aplikuje v podanej žalobe na vec ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
potom na vec aplikuje nesprávny právny predpis. Z obsahu podanej žaloby je zrejmé, že k uzavretiu
zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade došlo dňa 13.07.2009. Zákon o spotrebiteľských

úveroch nadobudol platnosť a účinnosť dňa 02.04.2010, t. j. po uzatvorení zmluvy. V zmysle § 25
zákona o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11.06.2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere sa spravujú podľa doterajších predpisov, s výnimkou ustanovení § 10 ods. 2
a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18, ktoré sa od 11.06.2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto

zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže
poskytovať spotrebiteľský úver. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o
spotrebiteľských úveroch, ktoré na vec aplikuje žalobca, nie je na daný prípad aplikovateľné a preto
žalobcaaplikujenavecnesprávnyprávnypredpis,pokiaľspoukazomnauvedenéustanoveniepovažuje
poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný v 2. rade v tejto súvislosti pre úplnosť uvádza,

že z obsahu zmluvy je nesporné, že žalovaný v 1. rade splnil všetky povinnosti, ktoré mu ukladal
v čase uzavretia zmluvy platný a účinný zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov v spojení s ust. § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 zákonao spotrebiteľských úveroch. Žalovaný v 2. rade tiež v plnom rozsahu rozporuje tvrdenia žalobcu o
tom, že zmluva vykazuje závažné vady, neprijateľné zmluvné podmienky a zakladá nekalú obchodnú
praktiku. Uvedené tvrdenia žalobcu sú ničím neodôvodnenými, všeobecnými tvrdeniami, voči ktorým

v dôsledku ich všeobecnosti nemožno zaujať dôslednú procesnú obranu. Pokiaľ má žalobca za to, že
zmluva vykazuje závažné vady, potom je jeho povinnosťou špecifikovať v čom konkrétne tieto závažné
vady vzhliada, aby tak umožnil žalovaným náležitú obranu. Zastáva tiež názor, že z vyššie citovaných
ustanovení OZ vyplýva, že k bezdôvodnému obohateniu môže dôjsť len v prípade, ak bol získaný
majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením

z právneho dôvodu, ktorý odpadol, resp. ak bol získaný majetkový prospech z nepoctivých zdrojov.
Z uvedeného vyplýva, že k bezdôvodnému obohateniu nemôže dôjsť v prípade, ak na prijatie plnení
existoval právny dôvod (titul). V tejto súvislosti žalovaný v 2. rade poukazuje na to, že pokiaľ sa ten, čo
plnil inému domáha vrátenia tohto plnenia titulom bezdôvodného obohatenia (z akéhokoľvek dôvodu),
dôvodnosť jeho nároku potom závisí od toho, či podľa hmotného práva plnil alebo neplnil povinnosť,
ktorú skutočne mal. V súdenom prípade je preto podľa názoru žalovaného v 2. rade rozhodujúcou

skutočnosťou, ktorá vylučuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného v 2. rade to, že prijatým
plnením bol uspokojovaný dlh žalobcu a žalovaný v 2. rade teda v čase prijímania peňažných plnení
disponoval hmotnoprávnym nárokom voči žalobcovi. Keďže poskytnutý úver nie je možné posúdiť ako
bezúročnýabezpoplatkov,potomtaktoprijatéplnenienemožnopovažovaťzabezdôvodnéobohateniea
žaloba je preto v časti vydania bezdôvodného obohatenia v plnom rozsahu nedôvodná. V tejto súvislosti

si žalovaný v 2. rade tiež poukázal na to, že titulom dlhu žalobcu prijal v období od 04.04.2017 do
28.12.2017platbyvcelkovejvýške261,45Eur atoplneniami:dňa04.04.2017platbuvovýške22,09Eur,
dňa 20.04.2017 platbu vo výške 22,09 Eur, dňa 02.06.2017 platbu vo výške 22,09 Eur, dňa 20.06.2017
platbu vo výške 22,09 Eur, dňa 04.08.2017 platbu vo výške 22,09 Eur, dňa 17.08.2017 platbu vo výške
22,09 Eur, dňa 26.09.2017 platbu vo výške 44,18 Eur, dňa 25.10.2017 platbu vo výške 31,32 Eur, dňa

27.11.2017 platbu vo výške 31,32 Eur, dňa 28.12.2017 platbu vo výške 22,09 Eur. Žiadne iné plnenia,
okrem vyššie špecifikovaných plnení v celkovej výške 261,45 Eur žalovaný v 2. rade titulom dlhu zo
zmluvy od žalobcu, resp. iných osôb neprijal. V zmysle ust. § 451 a nasl. OZ je vylúčené, aby bol
vydaný aj majetkový prospech, ktorý nebol povinnou osobou nikdy prijatý. Je preto absurdné, pokiaľ
žalobca navrhuje zaviazať žalovaného v 2. rade k zaplateniu sumy vo výške 986,69 Eur (t. j. sumy,

ktorú žalovaný v 2. rade od žalobcu nikdy ani len neprijal) a navyše ho bez akéhokoľvek odôvodnenia
navrhuje zaviazať spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1. rade. Žalovaný v 1. rade so žalovaným v 2.
rade spoločne nikdy neprijali od žalobcu žiadne plnenie. Na základe uvedeného považuje žalovaný v 2.
rade za nesporné, že plnením vo výške spolu 261,45 Eur, ktorého vydania sa žalobca domáha podanou
žalobou bol čiastočne uspokojovaný hmotnoprávny nárok žalovaného v 2. rade voči žalobcovi, ktorý v

čase prijatia týchto plnení preukázateľne existoval, nakoľko tento hmotnoprávny nárok voči žalobcovi
žalovaný v 2. rade nadobudol postúpením pohľadávky od pôvodného veriteľa, t. j. žalovaného v 1. rade
- a to zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.02.2017. Takto prijaté plnenie nemožno považovať
za bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného v 2. rade. Žalobca uvedeným plnením plnil povinnosť,
ktorá mu vyplývala z uzavretej zmluvy. Žalovaný v 2. rade preto navrhol, aby vo veci konajúci súd podanú

žalobu zamietol ako nedôvodnú a priznal mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Ďalej
poukázal na zmätočnosť podanej žaloby a nepreukázanie skutkových tvrdení žalobcom. Žalobca síce v
podanej žalobe tvrdí, že ku dňu podania žaloby zaplatil titulom úveru sumu najmenej vo výške 5.577,94
Eur, avšak toto jeho tvrdenie nekorešponduje s predloženými dôkazmi, ktoré sú z väčšej časti tvorené
tabuľkou úhrad, z ktorej nie je zrejmé, kto uvedenú tabuľku vyhotovil a teda nie je zrejmé, či platby

uvedené v tejto tabuľke naozaj žalobca uskutočnil a či ich uskutočnil na úhradu záväzku zo zmluvy, resp.
iného záväzku. Pokiaľ žalobca tvrdí, že titulom pohľadávky zo zmluvy plnil žalovanému v 1. rade, resp.
žalovanému v 2. rade sumou vo výške 5.577,94 Eur, potom je jeho povinnosťou toto tvrdenie relevantne
v konaní pred súdom preukázať (výpismi z účtu, poštovými peňažnými poukazmi, resp. inými dôkazmi,
ktoré budú toto tvrdenie žalobcu preukazovať). Žalovaný v 2. rade preto tvrdenie žalobcu ohľadom

zaplatenia sumy vo výške 5.577,94 Eur titulom svojho záväzku zo zmluvy rozporuje v celom rozsahu,
považuje ho za nepreukázané a poukazuje na to, že je základnou povinnosťou subjektu uplatňujúceho
si svoje práva preukázať svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi, nakoľko v opačnom prípade znáša riziko
straty sporu v dôsledku neunesenia dôkazného bremena. Z obsahu podanej žaloby, resp. pripojených
príloh nie je zrejmé, akú sumu žalobca titulom úveru zaplatil žalovanému v 1. rade, akú sumu zaplatil

žalovanému v 2. rade, aká suma má predstavovať tvrdené bezdôvodné obohatenie a od akého obdobia
samalzačaťžalovanýv1.rade,resp.žalovanýv2.radebezdôvodneobohacovať(čojepodstatnénajmä
v súvislosti s posúdením prípadného premlčania nároku). Ako vyplýva z vyššie judikatúry najvyšších
súdnych autorít, dôkazné bremeno o existencií vzniku majetkového prospechu u oprávneného znášapovinný. K bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného v 2. rade by mohlo dôjsť len v prípade,
ak právny dôvod plnenia žalobcu nespočíval v hmotnom práve, teda v prípade, ak podľa hmotného
práva takáto povinnosť plnenia žalobcu neexistovala, pričom žalobca podľa názoru žalovaného v 2.

rade doposiaľ nepreukázal, kedy mal jeho záväzok zo zmluvy zaniknúť splnením a kedy teda malo dôjsť
k bezdôvodnému obohateniu a v akom rozsahu. Keďže žalobca v konaní nepreukázal vznik, výšku,
resp. dobu trvania bezdôvodného obohatenia (žalobca v prílohách k žalobe relevantne nepreukázal ani
jednu platbu titulom úveru, pričom žalovaný v 2. rade eviduje len platby vo výške spolu 261,45 Eur v
období od 04.04.2017 do 28.12.2017), potom dôsledkom takéhoto nedostatku je neunesenie dôkazného

bremena zo strany žalobcu a strata sporu. Z dikcie ustanovenia § 451 OZ vyplýva, že k bezdôvodnému
obohateniu dochádza vtedy, ak bolo prijaté plnenie, na ktoré neexistoval právny nárok. K bezdôvodnému
obohateniu teda nemôže dôjsť v prípadoch, ak mal nárok veriteľa právnu opodstatnenosť. Žalobca v
podanej žalobe ničím nepreukázal a nešpecifikoval, že svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy už splnil
a teda ďalej plní svojmu veriteľovi (či už žalovanému 1/ alebo žalovanému 2/) bez právneho dôvodu a
nepreukázal ani kedy sa mal začať podľa jeho názoru jeho veriteľ na jeho úkor bezdôvodne obohacovať.

Žalobca tým neuniesol dôkazné bremeno a navyše tým znemožňuje žalovanému 2/, aby v konaní zaujal
voči žalobe náležitú procesnú obranu, nakoľko v podanej žalobe ani len skutkovo nevymedzil, akými
plneniamisamalžalovaný2/najehoúkorbezdôvodneobohatiť(nietotietoplneniapreukázať).Uvedená
skutočnosť má pritom zásadný význam pre obranu žalovaného 2/ v súvislosti s tým, že uvedenými
plneniami bol uspokojovaný dlh žalobcu, resp. napr. aj pri posudzovaní námietky premlčania. Žalobca je

v konaní dominus litis, t. j. je jeho povinnosťou v zmysle príslušných ustanovení CSP vymedziť predmet
konania, skutkovo svoju žalobu odôvodniť a na preukázanie týchto tvrdení predložiť dôkazy. Žalobca
však takýmto spôsobom nepostupoval a žaloba podľa názoru žalovaného 2/ nespĺňa náležitosti v zmysle
CSP. Žalovaný v 2. rade tiež z opatrnosti vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Právo
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený

dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. S prihliadnutím k dátumu
podania žaloby preto žalovaný v 2. rade považuje v súlade s ust. § 107 ods. 1 OZ akékoľvek plnenie
žalobcu poskytnuté na účet žalovaného v 2. rade dva roky pred podaním žaloby (t. j. akékoľvek plnenie
poskytnuté pred 17.06.2017) za premlčané. Na základe vyššie uvedeného žalovaný v 2. rade nesúhlasí
s podanou žalobou a navrhuje, aby vo veci konajúci súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a žalovanému

v 2. rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 16.07.2019 uviedol, že so žalobou nesúhlasí a
popiera tvrdenia žalobcu. V prvom rade je nevyhnutným poukázať na skutočnosť, že žalobca žiadnym
relevantným spôsobom nepredložil úhrady, ktoré deklaruje ako preplatené nad výšku poskytnutej istiny.

Sumy vyčíslené žalobcom v tabuľke a dopísané ceruzkou v žiadnom prípade nie je možné považovať
za relevantný a hodnoverný dôkaz. Z podania žalobcu vôbec nie je zrejmé, či sa domáha vrátenia
určitej časti svojich úhrad (ak áno, z ktorých úhrad a akej časti), alebo vrátenia určitých úhrad v
celosti (ak áno, ktorých úhrad). Je absolútne neakceptovateľné, aby žalovaný v 1. rade suploval
procesnú aktivitu žalobcu a „hádal“, čo chce vlastne vrátiť a zdokladoval listiny, na základe ktorých si

žalobca uplatňuje svoj nárok. Navyše pri dodržaní štandardnej miery opatrnosti by žalobca všetkými
potrebnými listinami disponoval. Žalovaný v .1 rade zastáva názor, že je výlučne v záujme žalobcu,
aby výšku úhrad, ktoré požaduje vrátiť ako bezdôvodné obohatenie vedel aj relevantnými dôkazmi
zdokladovať. Povinnosť tvrdenia možno považovať za základný pilier sporového konania. Z okruhu
tvrdených skutočností žalobca vyvodzuje svoj nárok, ktorý mu má byť súdom priznaný. Tvrdením

skutočností žalobca určuje predmet dokazovania, ktorého pravdivosť súd z dôkazov označených
žalobcom zisťuje. Žalovaný tvrdením skutočností určuje obsah a medze svojej procesnej obrany. Sudca
bymalkonanieibausmerňovaťtým,žebyskúmalrelevantnosťžalobcomtvrdenýchskutočnostíknároku
sformulovanému v petite žaloby, relevantnosť tvrdenej procesnej obrany k petitu žaloby, relevantnosť
označených dôkazov k tvrdeným skutočnostiam a zhodnotil, či sa označenými dôkazmi tvrdené

skutočnosti preukázali alebo nie. Nemal by však presúvať dôkaznú povinnosť žalobcu na žalovaného
(keďže ide o dôkazy, ktorými žalobca disponuje a je v jeho kompetencii ich predložiť), čo má za následok
porušenie zásady nezávislosti a nestrannosti súdov a taktiež zásady právnej istoty. K obdobnej otázke
sa vyjadril aj Krajský súd v Žiline v konaní vedenom pod sp.zn. 11Co/271/2017, ako aj Okresný súd
Liptovský Mikuláš v rozsudku zo dňa 24.08.2017, sp. zn. 4Csp/56/2017. Bolo by v rozpore so zásadou

rovnosti zbraní, rovnosti strán sporu nútiť druhú stranu, aby predkladala dôkazy na podporu tvrdení
protistrany, teda dôkazy, ktorú sú výlučne v jej neprospech. Vzhľadom k doposiaľ uvedenému žalovaný
v 1. rade zotrváva na názore, že v sporovom konaní, ako je konanie vo veci samej, v ktorom platia
zásady dispozičná a prejednacia, je zásadne vecou strán sporu tvrdiť skutočnosti a predložiť dôkazy napreukázanie svojich skutkových tvrdení. Predloženie požadovaného prehľadu úhrad je v možnostiach
a tiež schopnostiach žalobcu, ktorý v konaní tvrdí, že jednotlivé úhrady v danej výške realizoval.
Je elementárnou povinnosťou žalobcu skutkovo vymedziť predmet žaloby prostredníctvom tvrdení, a

následne preukázať tvrdené skutočnosti v rámci dôkazného bremena. Pokiaľ žalobca svoje skutkové
tvrdenia nepodloží dôkazmi, neunesie dôkazné bremeno, čo má mať za následok zamietnutie žaloby
v celom rozsahu. V opačnom prípade by v predmetnom konaní došlo k porušeniu kontradiktórnosti
sporového procesu, k porušeniu rovnosti zbraní a súčasne aj naplneniu odvolacieho dôvodu podľa §
365 ods. 1 písm. a), b) CSP. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť

toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet
bezdôvodného obohatenia získaný (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Bezdôvodné obohatenie
je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie nie je právny dôvod,
žiadnazmluvaresp.dohodaalebozákonnéustanovenie,čižeideoobohatenieneoprávnené.Záväzkový
právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov,
ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť

získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a
príčinnásúvislosťmedziprotiprávnymzískanímbezdôvodnéhoobohateniaurčitouosobouamajetkovou
ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho
úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, sp.
zn. 7 Cdo 117/2011) Žalovaný je presvedčený, že z jeho strany nedošlo a ani nemohlo dôjsť k

bezdôvodnému obohateniu, keďže prijímal platby (splátky úveru) žalobcu oprávnene, a to na základe
platne uzavretej úverovej zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými zmluvnými podmienkami. Žalovaný
poukazuje na to, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady vydania bezdôvodného
obohatenia, a to: a) získanie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného - žalovaný prijatím splátok
uhrádzaných žalobcom len rešpektoval a dodržiaval zmluvný vzťah založený úverovou zmluvou, keď

prijímal plnenie, na ktoré mal v zmysle úverovej zmluvy riadny nárok. (Podľa § 566 Občianskeho
zákonníka, veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe
pohľadávky.) b) protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia - žalovaný prijímal platby žalobcu
oprávnene a v súlade so zákonom, a to na základe platne uzavretej úverovej zmluvy a v súlade s
riadne dohodnutými zmluvnými podmienkami c) majetková ujma, ktorá postihuje žalobcu - riadnym

plnením splátok žalovanému nemohla vzniknúť žiadna majetková ujma, nakoľko žalobca sa podpísaním
úverovej zmluvy slobodne zaviazal k povinnosti platiť žalovanému mesačné splátky úveru. d) príčinná
súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia žalovaným a majetkovou ujmou
žalobcu - nakoľko nedošlo k protiprávnemu získaniu bezdôvodného obohatenia ani k majetkovej
ujme na strane žalobcu, uvedený predpoklad nemôže byť naplnený. Pre záver o dôvodnosti nároku

uplatňovaného žalobcom voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia je potrebné, aby žalobca
preukázal, že medzi ním a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol t. j. aby
preukázal, že žalovaný bezdôvodné obohatenie získal, že mu vznikla majetková ujma ako aj príčinnú
súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. Na základe vyššie
uvedených argumentov je zrejmé, že žalobca uvedené skutočnosti nepreukázal, a preto žalovaný

považuje žalobu za nedôvodnú. Vzhľadom na uvedené je žalovaný presvedčený o tom, že žalobcovi
nemohla a ani nevznikla žiadna pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko nedošlo 1)
ani k plneniu bez právneho dôvodu - žalobca plnil na základe úverovej zmluvy, ktorá je riadnym
právnym dôvodom 2) ani plnením z neplatného právneho úkonu - úverová zmluva nebola súdom
vyhlásená za neplatnú. 3) ani plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol - úverová zmluva nebola v

čase plnenia súdom vyhlásená za bezúročnú a ani bez poplatkov Skutočnosť, že uzavretá úverová
zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov je tvrdená len samotným žalobcom. Žalobca toto
svoje tvrdenie nepreukázal žiadnym konkrétnym rozhodnutím súdu, ktoré by určilo, že úverová zmluva
č. 6001011913 uzatvorená dňa 13.07.2009 je bezúročná a bez poplatkov. Posúdenie úverovej zmluvy
za bezúročnú a bez poplatkov len samotným žalobcom, prípadne zamestnancami Národnej banky SR

( ktorí ako vyplýva z ich titulov nemajú ani právne vzdelanie) bez ďalšieho nemôže mať za následok
vznik bezdôvodného obohatenia, nakoľko takéto posúdenie nie je spôsobilé nahradiť rozhodnutie súdu.
Žalovaný preto považuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za neopodstatnený. K otázke
inštitútu bezdôvodného obohatenia sa vyjadroval vo svojom rozsudku zo dňa 22.04.2009 aj Najvyšší
súd SR, sp.zn. 2 Obo 3/2009. Aj z citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR vyplýva, že bezdôvodné

obohatenie nadobúda charakter peňažného dlhu až rozhodnutím súdu a nie svojvoľným vyhodnotením
žalobcu. Žalovaný sa podporne bráni voči uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
aj námietkou premlčania v zmysle ust. § 100 ods. 1) v spojitosti s ods. 2) Občianskeho zákonníka
o premlčaní majetkových práv žalobcu. Ohľadne plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby,žalovaný uvádza, že za jej začiatok možno považovať práve deň, kedy sa vykonali prvýkrát úhrady
bez domnelého právneho dôvodu, keďže skutkové okolnosti boli žalobcovi známe. Žalobca vedel, že
plní zo zmluvného vzťahu, vedel koľko plní a komu plní, keďže pri posudzovaní subjektívnej doby

sa nevyžaduje mať znalosť právneho posúdenia veci, ale mať znalosť skutkových okolností vzťahu z
ktorého sa žiada bezdôvodné obohatenie vydať (obdobne Ro NS SR,sp. zn. 1 Cdo 67/2011 a uznesenie
NS SR z 10.1.2018 sp. zn. 3Cdo/169/2017). Žalobca uhradil na účet žalovaného poslednú splátku dňa
25.01.2017. S ohľadom na vyššie uvedené nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je po
dátume 25.01.2019 premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote. Žaloba bola podaná dňa 17.06.2019

Vzhľadom na charakter revolvingového úveru žalovaný zastáva názor, že pri danom type úveru nie je
možné stanoviť splátkový kalendár s rozkladom splátok vopred, nakoľko klient má stanovený úverový
rámec a je len na jeho rozhodnutí koľko z neho mesačne na svoju spotrebu vyčerpá. Okrem toho
žalobca je každý mesiac informovaný o výške dlžnej sumy, o výške aktuálnej sumy na čerpanie, o
týždennom limite a podobne. Žalovaný taktiež dáva do pozornosti súdu rozsudok Súdneho dvora EÚ vo
veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016 pokiaľ ide o nevyhnutnosť rozkladu splátok, ktorý uviedol odpoveď na

prejudiciálnu otázku týkajúcu sa rozkladu splátok. S rovnakým právnym názorom sa stotožnil aj Krajský
súd v Košiciach vo svojom Uznesení zo dňa 30.11.2016 vo veci vedenej pod sp.zn. 3Co/344/2015. Na
podporu svojich tvrdení žalovaný poukazuje aj na novú legislatívnu úpravu, ktorú reflektuje v odôvodnení
svojho rozsudku zo dňa 15.01.2018 aj Okresný súd Rimavská Sobota v konaní sp.zn. 10Csp/90/2017.
Väčšina doterajšej rozhodovacej praxe všeobecných súdov je datovaná skôr, ako došlo k rozhodnutiu

Súdneho dvora EÚ ohľadne sporného výkladu nevyhnutných náležitosti úverovej zmluvy v zmysle §
9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z, resp. zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý bol platný a účinný v čase
uzatvorenia úverovej zmluvy.. Aj na základe tohto rozsudku by sa mal prispôsobiť výklad vnútroštátnych
súdov pri vyhodnocovaní bezúročnosti a bezpoplatnosti jednotlivých úverových zmlúv v prípade žalôb
týkajúcich sa neuvedenia nevyhnutných zákonných náležitostí v spotrebiteľských zmluvách, aby to v

konečnom dôsledku nebol dodávateľ, komu nesprávnym výkladom zákonných ustanovení bude vznikať
nedôvodne škoda Dôležitým v tejto súvislosti je predovšetkým Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
22.02.2018 v konaní sp.zn. 3 Cdo/146/2017, v ktorom sa súd vyjadril k náležitosti rozkladu splátok
nasledovne: Od 1. mája 2018 sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho
výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej

úpravy jeho eurokonformným výkladom.“ Ďalšou dôležitou skutočnosťou, ktorú žalobca vo svojej žalobe
nepreukázal je naliehavý právny záujem na určení neprijateľných zmluvných podmienok. Existenciu
naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukazovať žalobca, pričom naliehavý právny záujem
musí existovať a byť preukázaný nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, keď bol rozsudok
vyhlásený. Nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby

sa súd zaoberal vecou v jej merite. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Podľa rozsudku NS
SR sp.zn. 3 Cdo 112/2004 určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie
určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva,

alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je)
právny vzťah alebo právo. V prípade možnosti žalovať priamo na splnenie povinnosti treba preto vždy
považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši
( neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych žalôb. Čo má žalovaný za preukázané aj v tomto
spore, nakoľko v prípade prekážky res iudicata nemôže ísť o naliehavý právny záujem. Naliehavý právny

záujem pri určovacích žalobách musí súd skúmať so zreteľom na okolnosti prípadu, predovšetkým na
cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečným zmyslom navrhovaného rozhodnutia. Žaloba o
určenie spravidla nemá opodstatnenie vtedy, ak požadované určenie je len povahou predbežnej otázky
vo vzťahu k posúdeniu, či tu právo je alebo nie je, a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka
nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Súd tak

dospel k záveru, že v danom prípade nebola zo strany žalobcu osvedčená existencia naliehavého
právneho záujmu na jeho určovacej žalobe a to vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a preto
jeho žalobu zamietol. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neprijateľných zmluvných podmienok
nie je daný ani v zmysle ustanovenia § 137 písm. d) CSP v znení: „Žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.“ Osobitným

predpisom vo vzťahu k spotrebiteľovi je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý v §
11 ods. 4 upravuje v prípade spotrebiteľských vzťahov možnosť podať žalobu o určenie bezúročnosti
a bez poplatnosti, prípadne neplatnosti úverovej zmluvy: „Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať
určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovostiposkytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.“ Novela zákona č. 129/2010 Z.z. zákonom č. 279/2017
Z.z., ktorým sa s účinnosťou od 01.01.2018 v § 11 ods. 4 upravila možnosť pre spotrebiteľa domáhať
sa určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti

poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou, podľa názoru žalovaného nie je aplikovateľná na prípad
žalobcu, nakoľko k uzatvoreniu úverovej zmluvy došlo na základe právnej úpravy zákona č. 258/2001
Z.z., teda úpravou účinnou do 11.06.2010 a nie podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v aktuálne účinnom znení,
do ktorého až s účinnosťou od 01.01.2018 pribudlo nové ustanovenie § 11 ods. 4. Možnosť aplikácie §
11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. spätne aj ohľadne právnych vzťahov alebo právnych skutočností z

právnych vzťahov vzniknutých pred 11.06.2010 nemožno vyvodiť ani z jeho prechodných ustanovení.
Podľa § 25 ods. 1 zákona 129/2010, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona 129/2010, ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, § 14, §
17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú

apodľaktorejsaponadobudnutíúčinnostitohtozákonaposkytujealebomôžeposkytovaťspotrebiteľský
úver. Ustanovenie § 25 ods. 2 teda neumožňuje aplikáciu § 11 ods. 4 aj na právne vzťahy vzniknuté pred
nadobudnutím účinnosti zákona 129/2010, ktoré ustanovenie nadobudlo platnosť a následne účinnosť
až v priebehu tohto sporu, teda stav existujúci v čase podania žaloby bez ohľadu na to, akým režimom
(akou zákonnou úpravou) sa má spotrebiteľský úver spravovať, neumožňoval žalobcovi podať takú

určovaciu žalobu, akú v danom prípade podal. Vyššie uvádzané skutočnosti sú prioritným dôvodom, pre
ktorý súd žalobu zamietol, nakoľko možnosť žalobcom požadovaných určení existencie takých právnych
skutočností, akých sa žalobca domáha, nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu aplikovateľného na
daný vzťah, teda ani zo zákona o spotrebiteľských úveroch. ( z rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín
zo dňa 26.02.2018 sp.zn. 5Csp/61/2017)

5. Podaním došlým súdu dňa 14.08.2019 sa žalobkyňa opakovane vyjadrila a navrhla pripustiť zmenu
žaloby. Uviedla, že v plnom rozsahu zotrváva na žalobnom návrhu a z dôvodu porušenia práv a
povinností ustanovených zákonom sa súdnou cestou domáha ochrany svojho práva. Žalobkyňa a
žalovaný v 1. rade uzavreli úverovú zmluvu spotrebiteľského charakteru a je nepochybné, že na

tento vzťah sa vzťahujú právne predpisy týkajúce sa spotrebiteľa a jeho ochrany. Žalovaný v 1. rade
vo svojom písomnom vyjadrení uvádza, že ide o revolvingový charakter úveru, teda, že žalobkyňa
mohla opakovane čerpať finančné prostriedky do určeného limitu a zároveň namieta premlčanie nároku
žalobkyne z titulu bezdôvodného obohatenia, pretože žalobkyňa uhradila na účet žalovaného v 1. rade
poslednú splátku dňa 25.1.2017. Žalovaný v 1. rade následne Zmluvou o postúpení pohľadávok zo

dňa 13.2.2017 postúpil danú pohľadávku na žalovaného v 2. rade a od tej doby žalobkyňou pravidelné
mesačné platby, prostredníctvom Prvej oddlžovacej, a.s. boli pripisované na účet žalovaného v 2.
rade. Z dôvodu absolútneho neprehľadu splátok žalobkyne uhrádzaných na základe pokynov veriteľa
Prvej oddlžovacej, a.s. nemala žalobkyňa možnosť určiť presnú výšku bezdôvodného obohatenia
žalovaných, avšak z predložených listín a vyjadrení žalovaných vyplýva, že na základe zmluvy o

postúpení pohľadávky sa počnúc mesiacom február 2017 všetky splátky pripisovali na účet žalovaného
v 2. rade ,a tak je zrejmé, že žalobkyňa zaplatila žalovanému v 2. rade sumu 261,45 Eur, čo považuje
za bezdôvodné obohatenie z titulu vyššie uvedenej úverovej zmluvy na strane žalovaného v 2. rade a
túto sumu žiada vydať od žalovaného v 2. rade a sumu 725,24 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia
na strane žalovaného v 1. rade žiada vydať od žalovaného v 1. rade. Žalobkyňa týmto upresnila petit

žaloby, a to tak, že žiada súd, aby zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobkyni sumu 725,24 Eur
a zaviazal žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobkyni sumu 261,45 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100% voči
obom žalovaným. K otázke premlčania žalobkyňa poukazovala na §100 ods. 1-3 OZ, § 107 ods. 1-3
OZ a s prihliadnutím ust. § 3 ods. 1 OZ uvádza, že „výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-

právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných
a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi“. Podľa princípu čl. 3 ods. 1,2 CSP „každé ustanovenie
tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou SR, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých
spočíva tento zákon, s medzinárodno-právnymi SR, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvore EÚ, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré

sú nimi chránené. Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné
a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slova viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu
podľa ods. 1“. Žalobkyňa uvádza, že pri práve na vydanie plnenie z bezdôvodného obohatenia plynie
jednak subjektívna 2-ročná premlčacia doba plynúca odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo kbezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, a jednak objektívne 3-ročná premlčacia doba,
plynúca odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu, resp. 10-ročná pri úmyselnom bezdôvodnom
obohatení. V danom prípade je potrebné aplikovať 10- ročnú premlčaciu dobu, pretože bezdôvodné

obohateniežalovanéhojepotrebnépovažovaťzaúmyselné.Žalovanýv1.rademádlhodobovpredmete
činnosti poskytnutie úverov a jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce
sa na poskytovanie úverov. Preto, ak žalovaný v zmluve o úvere neuviedol podstatné náležitosti v
zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, týmto obchádzal zákon, a toto jeho konanie sa nedá hodnotiť
inak, ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu.

Žalobkyňa má za to, že ide o bezdôvodné obohatenie získané úmyselne, nakoľko žalovaný v 1. rade
je dlhoročným poskytovateľom úverov pôsobiacim na finančnom trhu v SR, a ako taký je si vedomý
toho, aké právne predpisy regulujú jeho činnosť a neuvedenie podstatných náležitostí do zmluvy je
nepochybne porušení zákona, čo spôsobuje záver, že taktiež bezdôvodné obohatenie, ktoré takýmto
spôsobom vzniklo, je bezdôvodným obohatením získaným úmyselne. Žalobkyňa naďalej poukazuje na
zmluvné podmienky v predmetnej úverovej zmluve, ktoré považuje za odporujúce dobrým mravom,

a to predovšetkým pokiaľ ide o úrok z úveru. Žalobkyňa poukazuje na súdnu prax v otázke sadzby
úrokov, poukazuje na to, že súdy sa značne kriticky vyjadrili k vysokým úrokovým sadzbám, že úroky
sú neprimerane vysoké, odporujúce dobrým mravom a že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade
s § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Súdna
prax pri poskytovaní úverov spotrebiteľského charakteru sa zaoberá výškou úroku z úveru a porovnáva

ju s úrokmi poskytovanými peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy a pokiaľ je úrok z úveru vo
výške odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť (§39 OZ), tak takýto úrok
z úveru nemožno obhajovať ani princípom zmluvnej slobody. Zmluvná sloboda účastníkov právneho
vzťahu nie je neobmedzená a nesmie vybočiť z určitých, aj právom akceptovaných hraníc, ktorou je
neodmysliteľne aj inštitút dobrých mravov. Judikatúra súdov nikdy nespochybnila, že neprimerané úroky

sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú
fundamentálnehodnotovýporiadok(NSSRsp.zn.1MCdo1/09z31.7.2009,NSSRsp.zn.5Cdo26/2011
z 26.4.2012, NS ČR sp.zn. 21 Cdo 1484/04 z 15.12.2004, KS PO sp.zn.3Co 3/2011 z 12.10.2011, 3Co
67/2012 z 24.10.2012). Žalobkyňa naďalej poukazuje aj na nesúlad zmluvy so zákonom a tak, ako to
uviedla v žalobnom návrhu, má za to, že zmluva neobsahuje zákonom stanovené náležitosti v dôsledku

čoho je bez úrokov a bez poplatkov, a preto žiada žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.

6. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 11.07.2019 uviedol, že žalobkyňa zmenila svoju
žalobu, táto zmena žaloby však doposiaľ nebola pripustená Žalovaný v 2. rade uvádza, že sa v
plnom rozsahu pridržiava svojho písomného vyjadrenia k žalobe zo dňa 10.07.2019. Žalobca aplikuje

na vec nesprávny právny predpis (zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon
o spotrebiteľských úveroch“)) a najmä neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdených skutočností.
Žalovaný v 2. rade preto tvrdenie žalobcu ohľadom zaplatenia sumy vo výške 5.577,94 Eur titulom
svojho záväzku zo zmluvy rozporuje v celom rozsahu, považuje ho za nepreukázané a poukazuje

na to, že je základnou povinnosťou subjektu uplatňujúceho si svoje práva preukázať svoje tvrdenia
relevantnými dôkazmi, nakoľko v opačnom prípade znáša riziko straty sporu v dôsledku neunesenia
dôkazného bremena. K bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného v 2. rade by mohlo dôjsť
len v prípade, ak právny dôvod plnenia žalobcu nespočíval v hmotnom práve, teda v prípade, ak
podľa hmotného práva takáto povinnosť plnenia žalobcu neexistovala, pričom žalobca podľa názoru

žalovaného doposiaľ nepreukázal, kedy mal jeho záväzok zo zmluvy zaniknúť splnením a kedy teda
malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu a v akom rozsahu. Keďže žalobca v konaní nepreukázal
vznik, výšku, resp. dobu trvania bezdôvodného obohatenia (žalobca v prílohách k žalobe relevantne
nepreukázal ani jednu platbu titulom úveru, pričom žalovaný v 2. rade eviduje len platby vo výške
spolu 261,45 Eur v období od 04.04.2017 do 28.12.2017), potom dôsledkom takéhoto nedostatku je

neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu a strata sporu. Žalobca tým neuniesol dôkazné
bremeno a navyše tým znemožňuje žalovanému v 2. rade, aby v konaní zaujal voči žalobe náležitú
procesnú obranu, nakoľko v podanej žalobe ani len skutkovo nevymedzil, akými plneniami sa mal
žalovaný v 2. rade na jeho úkor bezdôvodne obohatiť (nie to tieto plnenia preukázať). Žalovaný v
2. rade tiež trval na vznesenej námietke premlčania uplatneného nároku. Právo na vydanie plnenia

z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. S prihliadnutím k dátumu podania žaloby
(17.06.2019) preto žalovaný v 2. rade považuje v súlade s ust. § 107 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) akékoľvek plnenie žalobcu poskytnuté na účet žalovaného v 2.rade dva roky pred podaním žaloby (t. j. akékoľvek plnenie poskytnuté pred 17.06.2017) za premlčané.
Pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej doby žalovaný 2/ odkazuje na ustálenú rozhodovaciu prax
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (čl. 2 ods. 2 a § 220 ods. 2 CSP), podľa ktorej „Oprávnený sa

dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne
(preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o
osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. ... „to,
kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností

možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby
vôbec relevantné. To znamená, že oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keď získa znalosť tých skutkových
okolností, z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie“ (napr. rozhodnutia NS
SR sp. zn. 1 Cdo/67/2011, 3 Cdo/169/2017, a 8 Cdo/163/2018). Pre úplnosť poukázal žalovaný v 2.
rade aj na to, že väčšina eventuálneho (doposiaľ nepreukázaného) nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia, odvodzovaná z plnenia uhradeného žalovanému v 1. rade, resp. žalovanému v 2. rade bola
plnená už viac ako 3 roky pred podaním žaloby, a teda tento nárok bol nepochybne uplatnený už aj po
uplynutí 3 ročnej objektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods.
2 OZ (po tom čo k nemu došlo). V súvislosti s prípadnými úvahami o 10 ročnej objektívnej premlčacej
dobe (pri eventuálnom úmyselnom bezdôvodnom obohatení), aj keď predpoklady na jej uplatnenie

doposiaľ žalobcom tvrdené neboli žalovaný v 2. rade z opatrnosti poukazuje a odkazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo 238/2017 zo dňa 18.10.2018, podľa ktorého:
„... samotné všeobecné skutočnosti (fakty) o profesionálnom podnikateľskom postavení nebankových
subjektov v oblasti poskytovania úverov a doterajšia súdna prax týkajúca sa ochrany spotrebiteľov v
obdobných prípadoch samé o sebe nemôže bez ďalšieho zakladať nepriamy úmysel nebankového

subjektu (veriteľa).“ V tejto súvislosti je nevyhnuté zároveň poukázať na skutočnosť, že bez ohľadu
na použitie trojročnej alebo desaťročnej objektívnej premlčacej doby platí pre obe rovnaká dvojročná
subjektívna premlčacia doba, ktorá začína plynúť od doby, kedy sa oprávnený dozvie o bezdôvodnom
obohatení. Na základe vyššie uvedeného žalovaný v 2. rade nesúhlasí s podanou žalobou. Žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a v konaní nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia a svoju aktívnu

legitimáciu na jeho vydanie. Žalovaný v 2. rade preto navrhuje, aby vo veci konajúci súd žalobu zamietol
ako nedôvodnú a priznal mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Žalovaný v1. rade vo svojom podaní zo dňa 12.09.2019 uviedol, že má v predmete činnosti ako
nebankový subjekt poskytovanie úverov, za ktoré mu v zmysle zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských

úveroch ( platný a účinný v čase uzatvorenia úverovej zmluvy) patria úroky a poplatky. Je preto
neopodstatnené vyhodnotiť konanie žalovaného ako úmyselné a smerujúce k získaniu bezdôvodného
obohatenia. V danom prípade jednoznačne absentuje preukázanie úmyslu žalovaného bezdôvodne sa
obohatiť. Žalovaný v rámci predmetu podnikania poskytol žalobcovi úver, za ktorý požadoval na základe
úverovejzmluvyodžalobcuzaplatiťúroky.Akýbymalozmysel,abyžalovanýúmyselnenedodržalvšetky

zákonné náležitosti, za ktoré by bol následne sankcionovaný bezúročnosťou a bezpoplatnosťou on sám
a nie žalobca ako klient. Obdobný právny názor mal aj Okresný súd v Prešov v konaní vedenom pod
sp.zn. 11Csp/33/2018, pričom v odôvodnení rozsudku uviedol nasledovné: Zákonná sankcia v podobe
bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru svojou existenciou vylučuje úmysel veriteľa, pretože ho postihuje
za takéto konanie obmedzením zisku , teda dôvodu, pre ktorý podniká.“ Úmysel (či už priamy alebo

nepriamy) musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu sa a musí existovať už v čase získania
bezdôvodného obohatenia. Občiansky zákonník podstatu úmyselného konania nevymedzuje, preto sa
pri skúmaní úmyslu konajúcej osoby vychádza z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v trestnom práve.
Na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o
zaužívanejpraxiodporcupriuzatváraníspotrebiteľskýchzmlúv,aleabybolonutnévkaždomjednotlivom

prípade s poukazom na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy preukázať, že odporca v čase uzavretia
zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým,
že sa bezdôvodne obohacuje. Navrhovateľ žiadne dôkazy preukazujúce úmyselné konanie odporcu za
účelom získania bezdôvodného obohatenia neoznačil. Úmysel odporcu bezdôvodne sa obohatiť na úkor
navrhovateľanemožnovyvodiťlenztejskutočnosti,žeodporcaneuviedoldoúverovejzmluvynáležitosti,

ktoré podľa zákona v nej mali byť. K uvedenej problematike sa vyjadril aj Krajský súd v Banskej Bystrici
v rozsudku zo dňa 22.06.2016 č.k. 17Co/376/2015, a tiež aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 31.01.2017 sp.zn. 12Co/517/2015. Za zásadné, pri posudzovaní úmyselnosti bezdôvodného
obohatenia žalovaného, možno považovať uznesenie Najvyššieho súdu SR SR 1Cdo/238/2017 zo dňa18.10.2018. Aj v prejednávanom prípade totiž ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere so záverom o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a predmetom sporu bolo vydanie bezdôvodného obohatenia
predstavujúceho rozdiel medzi úhradami spotrebiteľa a istinou úveru. Krajský súd v Prešove, ktorý

vychádzal z 10ročnej objektívnej premlčacej lehoty podľa Najvyššieho súdu SR rozhodol nesprávne
a k uvedenej problematike dovolací súd uviedol nasledovné: „Samotné všeobecné skutočnosti o
profesionálnom podnikateľskom postavení nebankových subjektov v oblasti poskytovania úverov a
doterajšia súdna prax týkajúca sa ochrany spotrebiteľov v obdobných prípadoch samé o sebe nemôžu
bez ďalšieho zakladať nepriamy úmysel veriteľa. Dovolací súd konštatuje, že právny záver odvolacieho

súdu ohľadne toho, že samotný fakt, že nebankový subjekt poskytujúci úver spotrebiteľovi je v postavení
profesionálneho podnikateľa vo všeobecnosti bez ďalšieho nemôže zakladať úmysel tohto nebankového
subjektu bezdôvodne sa obohatiť na úkor spotrebiteľa. Z uvedeného vyplýva, že právne posúdenie
objektívnej premlčacej lehoty súdmi nižších inštancii boli nesprávne“. Ak nie sú splnené podmienky
na desaťročnú premlčaciu dobu, platí trojročná objektívna premlčacia doba. Objektívna premlčacia
doba plynie odo dňa, keď došlo k reálnemu získaniu bezdôvodného obohatenia, z čoho vyplýva, že

objektívna doba vždy začne plynúť skôr a je rozpoznateľná na základe skutkových okolnosti. Zároveň je
dôležité podotknúť, že subjektívna premlčacia doba musí plynúť v rámci objektívnej doby, ktorú nemožno
prekročiť. Nie je možné domáhať sa svojho nároku po márnom uplynutí objektívnej doby a odvolávať sa
na neuplynúcu dvojročnú subjektívnu dobu. Výška úrokovej sadzby nie je pevne stanovenou veličinou,
ktorá je konštantná pre všetky banky a nebankové subjekty na trhu. Závisí od ponuky jednotlivých

bankových a nebankových subjektov úvery s akou výškou úrokovej sadzby spotrebiteľom ponúknu.
Úroková sadzba býva ovplyvnená najmä ponukou a dopytom po kapitále, ale aj mnohými ďalšími
faktormi, ktorými sú napríklad inflácia, riziká, výška úveru alebo doba splatnosti úveru. Výška úrokovej
sadzbypotomodzrkadľuje,nakoľkorizikovéjeposkytnutietoho-ktoréhoúverutomu-ktorémužiadateľovi.
A teda, čím je doba splácania úveru dlhšia a bonita klienta nižšia, tým vyššiemu riziku sa vystavuje

ten, kto finančné prostriedky poskytuje, že úver mu nebude riadne splatený. Je všeobecne známe, že
nebankové subjekty poskytujú úvery s vyšším rizikom ako banky, pričom cena rizika sa prejavuje práve
vo výške odplaty za poskytnutý úver. Aj zo štatistík uvedených na internetovej stránke NBS vyplýva,
že úroky, resp. odplaty za poskytnuté úvery budú vždy pri bankách rádovo nižšie ako pri poskytovaní
úverov nebankovými spoločnosťami. Je to aj z dôvodu prísnejších kritérií bánk pri poskytovaní úverov.

Úvery v nebankovkách preto využívajú najmä klienti, ktorým by úver banky z dôvodu zvýšeného rizika
nesplácania neposkytli. Táto okolnosť je reálnym faktom na finančnom trhu a z toho dôvodu spoločnosť
nemožnozauvedenésankcionovať,nakoľkobolonaslobodnejvôliklienta,čizmluvusuvedenouvýškou
úrokovej sadzby uzatvorí alebo nie. Pokiaľ ide o vyhodnocovanie výšky úrokovej sadzby žalobcom,
ktorý ju považuje za v rozpore s dobrými mravmi, žalovaný dáva do pozornosti odôvodnenie rozsudku

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp.zn. 13C/380/2015 zo dňa 4.07.2018: úroková
sadzba vo výške 31,51% ako aj RPMN vo výške 37% nie je v rozpore s dobrými mravmi a preto nejde
o absolútnu neplatnosť právneho úkonu v súlade s ust. § 39 OZ. Z uvedeného je zrejmé, že dojednaný
úrok bol vyšší oproti priemernému úroku o niečo menej ako dvojnásobne, t.j. neprevyšoval priemerný
úrok poskytovaný bankami viac ako dvojnásobne. S poukazom na RPMN určeným pre túto konkrétnu

zmluvuvovýške37%spriemernouhodnotouRPMNnapríslušnýspotrebiteľskýúver,ktorábolavdanom
čase 48,52% súd dospel k záveru, že celková odplata dojednaná za tento konkrétny spotrebiteľský úver
nebola dojednaná v rozpore
s dobrými mravmi.

8. Následne súd uznesením č.k. 12Csp/52/2019-126 zo dňa 20.05.2020 právoplatným dňa 08.06.2020
pripustil zmenu žaloby s tým, že žalobný petit bude znieť: Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobkyni
sumu vo výške 725,24 Eur a žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 261,45 Eur z
titulu bezdôvodného obohatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa má nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému v 1. rade a v rozsahu 100 % voči žalovanému v 2. rade.

9. Žalobkyňa vo svojom podaní zo dňa 30.11.2020 uviedla, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok sa žalovaný v 2. rade stal vlastníkom pohľadávky, ktorá vznikla voči žalobcovi spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s. IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, Piešťany 921 22 na základe úverovej
zmluvy 3907035328 zo dňa 13.07.2009 v časti poskytnutého revolvingového úveru č. 6001011913.

Medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného v 2. rade došlo dňa 13.07.2009 k uzavretiu
úverovej zmluvy 3907035328. V spodnej časti zmluvy je malým ťažšie čitateľným písmom uvedené:
„Spoločnosť a klient podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvárajú a) záväzkový vzťah z právneho
dôvodu VIČ podľa hlavy 15 Úverových podmienok, b) dohodu o zrážkach zo mzdy, c) zmluvu oposkytnutí revolvingového úveru I, d) zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II., to vše v rozsahu
uvedenom na rube tejto listiny a v ÚP.“ V danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah pre
ktoré je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba

- spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento
návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Právny predchodca žalovaného v 2. rade listom
zo dňa 26.02.2010 oznámil žalobkyni, že jej platobná karta Home Credit bola aktivovaná. Kreditná
karta č. 6001011913 s úverovým rámcom vo výške 1000 Eur bola žalobkyni vydaná základe úverovej
zmluvy 3907035328 zo dňa 13.07.2009 konkrétne na základe ustanovenia v spodnej časti zmluvy,

kde sa uvádza: „Spoločnosť a klient podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvárajú a) záväzkový
vzťah z právneho dôvodu VIČ podľa hlavy 15 Úverových podmienok, b) dohodu o zrážkach zo
mzdy, c) zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I, d) zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru
II., to vše v rozsahu uvedenom na rube tejto listiny a v ÚP.“ Z predloženej emailovej komunikácie
jednoznačne vyplýva, že úverová zmluva 3907035328 zo dňa 13.07.2009 je súčasne zmluvou pre
úver č. 6001011913, teda kreditnej karty č. 6001011913 s úverovým rámcom vo výške 1000 Eur. V

zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpisu
zmluvy: „ Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ
dostanejednovyhotoveniezmluvyospotrebiteľskomúvere.“Vdanomprípadenebolsplnenýkontrakčný
mechanizmus platne uzatvorenej písomnej zmluvy, ktorý vyžaduje návrh na uzavretie zmluvy (oferta)
a prijatie návrhu (akceptácia) tak ako to predpokladá ustanovenie § 44 Občianskeho zákonníka.

Taktiež ustanovenie zmluvy uvedené malým ťažšie čitateľným písmom, kde sa uvádza, že podpisom
zmluvy dôjde k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere možno požadovať za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, pretože spotrebiteľovi sú vnútené služby o ktoré vôbec nepožiadal, takéto ustanovenie
nebolo dohodnuté individuálne. Znenie formulárovej zmluvy nemohol žalobca ako spotrebiteľ nijako
ovplyvniť, text bol vsunutý bez individuálneho vyjednávania oboch zmluvných strán a navyše je písaný

extrémne malým písmom, čo súdy vyhodnocujúc ako nekalú obchodnú praktiku. Na základe uvedených
skutočností je úverová zmluvy č. 3907035328 zo dňa 13.07.2009 v časti poskytnutého úveru č.
6001011913 s úverovým rámcom 1000 Eur neplatná. Žalobkyňa si dovoľuje poukázať aj na závery
Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík
predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zo dňa 21.1.2011 pod

č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorými v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach
zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53
Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť
dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha

nijakej autorizácií a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu
zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú
v spodnej časti predmetnej úverovej zmluvy. Žalovaný v 2. rade si napriek vyššie uvedených nekalým
obchodným podmienkam neustále navyšuje pohľadávku z revolvingového úveru č. 6001011913 s
úverovým rámcom 1000 Eur o zmluvný úrok, úrok z omeškania, náklady na vymáhanie pohľadávky

a podobné sankcie, o čom žalobkyňa predkladá výzvy žalovaného v 2. rade na úhradu dlžnej sumy,
ktorá neustále narastá. Žalobkyňa, ako spotrebiteľ domáhajúc sa ochrany svojho práva, odôvodňuje
naliehavý právny záujem na medzitýmnom určení, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov
v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku tým, že potrebuje mať vyriešenú otázku, aký
je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov - úroky, poplatky. Jeho právne

postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty, na ktorú veriteľ
nemá nárok a pri dohode o zrážkach zo mzdy žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z. z., z čoho taktiež neliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva.
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 37.7.2009, č. k. 1MCdo 1/2009). Žalobkyňa

brala úver ako dôchodkyňa, pretože jej starobný dôchodok ako jediný príjem nepostačoval na pokrytie
základných životných nákladov, čoho dôkazom je aj to, že žalobkyňa si zobrala aj ďalšie úvery od
nebankoviek. Žalovaný v 1. rade postupoval nedbanlivo, ak dostatočne neoveril životné náklady, dlhy
a celkovú bonitu spotrebiteľa úverovej služby a navyše bez akejkoľvek žiadosti žalobkyne jej poskytol
„kreditnú kartu“ s úverovým rámcom 1.000 Eur, mesačnou splátkou 40 Eur a týždenným limitom pre

výber z bankomatu vo výške 332 Eur. Žalobkyňa predkladá súdu výpisy z účtu Premia karty Home Credit
zo zmluvy č. 3907035328 s variabilným symbolom 6001011913 za obdobie od apríl 2010 - január 2016,
z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalovaný v 1. rade poskytol žalobkyni revolvingový úver, ktorý bol
dojednaný neobvyklým spôsobom v úverovej zmluve č. 3907035328 dňa 13.07.2009 (v spodnej častimalým písmom, tak ako je to vyššie uvedené) a následne bola žalovanej zo strany žalovaného v 1. rade
v písomnosti zo dňa 26.02.2010 doručená platobná karta Home Credit o aktivácii ktorej bola žalobkyňa
informovaná v tejto písomnosti . Mala za to, že vyššie uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje

neprijateľné zmluvné podmienky. Nedostatočná určitosť zmluvnej podmienky je na úkor transparentnosti
zmluvnéhovzťahu,apretojedôvodnýzáveroporušenígenerálnejklauzulyv§53ods.1OZ.Rovnakosú
aj absolútne neprijateľné sankcie požadované od žalovaných, pretože daný zmluvný vzťah sa vyznačuje
nerovným postavením dodávateľa a spotrebiteľa a spotrebiteľ - žalobkyňa nemala na výber, iba prijať
službu s jednoznačne stanovenými zmluvnými podmienkami. V prejednávanej veci niet pochýb o tom,

že právny vzťah medzi stranami sporu je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy. Tiež niet pochýb o tom, že
v danom prípade ide o zmluvu typovú, resp. štandardnú, ktorá sa používala vo viacerých prípadoch a
ktorá zároveň z tohto dôvodu podlieha súdnej kontrole. Máme za to, že v danom prípade bola podmienka
písomnej formy uzavretia zmluvy dodržaná a nestotožňujeme s predbežne vysloveným názorom súdu
prvej inštancie, že v danom prípade nedošlo k splneniu podmienky písomnej formy uzavretia zmluvy.
V danom prípade je vôľa účastníkov vyjadrená v písomnom texte Úverovej zmluvy zo dňa 13.07.2009

(v spodnej časti malým písmom). K uzavretiu zmluvy došlo akceptáciou - prijatím platobnej karty Home
Credit žalobkyňou, ktorú jej poskytol žalovaný v 1. rade. V danej spotrebiteľskej zmluve však absentujú
základné, podstatné náležitosti zmluvy o úvere, ktorých absencia má za následok, že úver je potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov a v danom prípade je jednoznačný aj rozpor zmluvných strán
s dobrými mravmi v zmysle § 39 OZ. Žalovaná bola povinná vrátiť žalovaným len sumu finančných

prostriedkov, ktoré si požičala od žalovaného v 1. rade. Akékoľvek plnenie uhradené nad rámec tejto
istiny je bezdôvodným obohatením na strane žalovaných bez ohľadu na to, akým spôsobom k tomuto
obohateniu došlo. Na základe vyššie uvedeného žalobkyňa žiada aby súd posúdil ako predbežnú otázku
zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade dňa 13.07.2009
a vyslovil záver, že ide o úver bezúročný a bez poplatkov a zároveň zaviazal žalovaného v 1. rade

zaplatiť žalobkyni sumu 725,24 Eur a zaviazal žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobkyni sumu 261,45
Eur z titulu bezdôvodného obohatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalobkyňa žiada
priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%.

10. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Právny zástupca žalovaného v 1. rade podaním zo dňa

08.10.2021 ospravedlnil svoju neúčasť, ako aj žalovaného v 1. rade na nariadenom pojednávaní
z dôvodu aktuálnej nepriaznivej epidemiologickej situácie a tiež vzhľadom na dodržanie zásady
hospodárnosti konania. Súhlasil s tým, aby súd vec prejednal, prípadne aj rozhodol v ich neprítomnosti.
Zároveň uviedol, že trvá na svojich vyjadreniach k žalobe a navrhuje žalobu zamietnuť s prihliadnutím
na vznesenú námietku premlčania.

11. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného v 1. rade a jeho právneho zástupcu podľa
§ 180 Civilného sporového poriadku

12. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 10.11.2021 a dňa 14.10.2021
uviedla, že má za to, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalobkyňa podpísala dňa 13.07.2009 so

žalovaným v 1. rade úverovú zmluvu č. 3907035328. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy bola
aj zmluva pre úver č. 6001011913, teda kreditnej karty s uvedeným číslom s úverovým rámcom vo
výške 1.000,- Eur podpísaná dňa 24.02.2010. Na základe uvedenej revolvingovej zmluvy žalobkyňa
celkovo uhradila sumu 5.577,94 Eur, čo vyplýva aj z prehľadu platieb na tento úver. Je pravdou, že
súčasťou súdneho spisu predmetná úverová zmluva nie je, žalobkyňa inými ako predloženými listinnými

dôkazmi ani nedisponuje, avšak je potrebné uviesť, že ani žalovaný v 1. rade a ani žalovaný v 2. rade
nerozporoval existenciu tejto zmluvy, navyše bol ním predložený aj prehľad celkových platieb k tomuto
úveru a z vyjadrení žalovaných vyplýva, že existenciu tejto zmluvy nepopierajú. Výzvami od roku 2017
žalovaní opakovane vyzývajú žalobkyňu na úhradu pohľadávky vo výške 2.285,93 Eur. Pohľadávka bola
postúpená žalovanému v 2. rade, ktorý opakovane vyzýva žalobkyňu na úhradu dlžnej sumy vo výške

2.285,93 Eur. Mala za to, že nie je potrebné presne špecifikovať ktoré konkrétne zmluvné náležitosti
sú v rozpore so zákonom, z aktuálnej súdnej praxe vyplýva, že už len samotný fakt, že sa jedná o
formulárovú zmluvu, ktorej pretlač bola vopred pripravená a žalobkyňa ju nemohla nijak pripomienkovať,
zakladá skutočnosť, že úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov. V danom prípade si myslí,
že je nevyhnutné zabezpečiť spoluprácu zo strany žalovaného, ktorému bola predmetná pohľadáva

postúpená, aby predložil konkrétnu úverovú zmluvu, na základe ktorej si túto pohľadávku voči žalobkyni
uplatňuje. Mala za to, že žaloba bola podaná dôvodne, a preto navrhla, aby súd rozhodol v zmysle jej
petitu a žalobkyni priznal náhradu trov konania.13. Právny zástupca žalovaného v 2.rade na pojednávaní uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach,
mal za to, že revolvingová zmluva predložená nebola a k dispozícii nie je zatiaľ. Bližšie sa vyjadril
písomne. Mal za to, že nárok žalobkyne je premlčaný, navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a v

prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania.

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil
nasledovný skutkový stav.

15. Z Úverovej zmluvy č. 3907035328 zo dňa 13.07.2009 (ďalej len „Zmluva o úvere“), ktorú uzavrela
žalobkyňa so žalovaným v 1. rade, vyplýva záväzok žalovaného v 1. rade poskytnúť žalobcovi úver
vo výške 808,98 Eur na kúpu tovaru v zmluve špecifikovaného. Predmetný úver nie je predmetom
tohto konania. V spodnej časti úveru, je malým písmom uvedené, že „Spoločnosť a klient podpismi na
tejto zmluve zároveň uzatvárajú a) záväzkový vzťah z právneho dôvodu VIČ podľa hlavy 15 Úverových
podmienok, b) dohodu o zrážkach zo mzdy, c) zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I, d) zmluvu o

poskytnutí revolvingového úveru II., to vše v rozsahu uvedenom na rube tejto listiny a v ÚP.“ V Hlave 8
Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit
Slovakia,a.s. je uvedené, že strany si dohodli uzatvorenie revolvingového úveru s úverovým rámcom
497,91 Eur, pričom aktivovať úver je možné spoločnosťou zaslaním výzvy k aktivácii a metodickej
príručky, len ak si klient bude plniť svoje zmluvné povinnosti, pričom už pri aktivácii si klient môže navýšiť

úverový rámec po telefonickom rozhovore so spoločnosťou. Táto zmluva sa stala platnou podpisom
Zmluvy o úvere a účinnou momentom prvého čerpania finančných prostriedkov žalobkyňou.

16. Žalovaný v 1. rade zaslal žalobkyni dňa 26.02.2010 oznámenie, že jej nová platobná karta bola
aktivovaná, pričom výške úverového rámca je 1.000,00 Eur, mesačná splátka je vo výške 40,00 Eur.

17. Z e-mailovej komunikácie žalobkyne so žalovaným v 1. rade vyplýva, že úverová zmluva č.
3907035328 je súčasne zmluvou pre úver č. 6001011913.

18. Z celkového rozpisu účtovaného príslušenstva a prijatých plátok úveru č. 60001011913 vyplýva, že

žalobkyňačerpalavobdobíod19.03.2010do20.10.2015sumuvcelkovejvýške4.591,25Eur.Z výpisov
z úverového účtu č. 3907035328 VS: 6001011913 za obdobie od 15.03.2010 do 31.01.2016 vyplýva, že
žalobkyňa v súvislosti so Zmluvou o úvere v rámci revolvingového úveru uhradila žalovanému v 1. rade
celkovo sumu vo výške 5.079,71 Eur, z predmetného výpisu z úverového účtu v období od 12.08.2011
do 25.08.2014 síce nevyplýva samotná výške mesačnej splátky, avšak z výpisov z účtu za jednotlivé

mesiace je jednoznačné, že suma v omeškaní predstavuje k 31.01.2016 sumu 0,00 Eur.

19. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok sa žalovaný v 2. rade stal vlastníkom pohľadávky,
ktorá vznikla žalovanému v 1. rade spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. IČO: 36 234 176, Teplická
7434/147, Piešťany 921 22 na základe úverovej zmluvy 3907035328 zo dňa 13.07.2009 v časti

poskytnutého revolvingového úveru č. 6001011913. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávky nebola
súčasťou súdneho spisu, avšak uvedená skutočnosť a to postúpenie pohľadávky na žalovaného v
2. rade v konaní ani nebolo sporné. Z Prehľadu odoslaných platieb veriteľom vystaveného Prvou
oddlžovacou za žalobkyňu vyplýva, že žalobkyňa uhradila v prospech žalovaného v 2. rade za obdobie
od 26.09.2016 do 27.12.2017 celkovo sumu 381,13 Eur.

20. Súd sa ďalej oboznámil s Prehľadom prijatých platieb na úvere č. 6001011913 zo dňa 19.10.216,
s Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. s Výzvami k úhrade a
Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a s Oznámením pred podaním žaloby
adresovaných žalobkyni žalovaným v 2. rade.

21. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je čiastočne
dôvodná a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

22. Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu,.23. V prvom rade súd mal za to, že žalobkyňa podala na súd žalobu na plnenie a to vydanie
bezdôvodného obohatenia a nie žalobu určovaciu, avšak ako predbežnú otázku musel súd vyhodnotiť,
či sa poskytnutý úver bude považovať za bezúročný a bez poplatkov a preto sa zaoberal aj tým, či

žalobkyňa má v zmysle § 137 písm. c/ CSP naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby.
Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby musí byť naliehavý v tom zmysle,
že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a
ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací
petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti

žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.

24. Súd sa postavil za to stanovisko, že žalobkyňa ako spotrebiteľ má naliehavý právny záujem aj
na podaní určovacej žaloby, nakoľko sa tým môže vyriešiť otázka porušovania spotrebiteľských práv
žalovanými. Súdom prináleží súdna kontrola nielen zmluvných podmienok, ale aj dokonca kontrola
zmlúv s cieľom vylúčiť zo života spotrebiteľov neprimerané podmienky, aby sa tak naplnil cieľ sledovaný

článkom 6 Smernice Rady 93/13/EHS a to kontrola zmluvy ako celku.

25. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2009, t.j. v čase uzavretia
Zmluvy o úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

26. Podľa ustanovenia § 456 prvej vety Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia
sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa

vydať štátu

27. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

28. Podľa § 100 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka:

(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.

(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

(3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a

bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

29. Podľa § 107 ods. 1-3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka:
(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

(3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej

dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie
namietať.

30. Žalovaný v 1. rade ako aj žalovaný v 2. rade vo svojich vyjadreniach k žalobe vzniesli aj námietku
premlčania na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd sa prioritne zaoberal vznesenou námietkou

premlčania.

31. V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje 2-ročnú
subjektívnu a 3-ročnú, resp. 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, žeak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že oprávnenému ešte
plynie druhá premlčacia doba. Pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky
premlčania,premlčanéprávonemožnooprávnenémupriznať.Objektívnapremlčaciadobazačínaplynúť

od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či
oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň,
keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor bezdôvodne
obohatil. Keďže oprávnený sa o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr ako vzniklo, ani
subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako objektívna. Oprávnený sa dozvie o vzniku

bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne)
zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného,
a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený
dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno
právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec

relevantné (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/67/2011)

32. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa uhradila poslednú splátku úveru dňa 28.12.2017 ( čo potvrdil aj
žalovaný v 2. rade ), teda od tohto dňa začala najskôr plynúť subjektívna premlčacia lehota, ktorá potom
uplynula 28.12.2019. Žalobkyňa až v tento deň (skutkovo) vedela, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2.

rade, sú osobami, ktoré sa na jej úkor bezdôvodne obohatili a poznala všetky skutočnosti rozhodné pre
vyčíslenie výšky bezdôvodného obohatenia. V rovnakom termíne začala plynúť aj objektívna 3-ročná
premlčacia doba a to okamihom získania bezdôvodného obohatenia žalovanými. To, kedy sa žalobca
dozvedel, ako jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri
posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. Rozhodovacia

prax je ustálená v tom, že pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom
kto ho získal, je rozhodujúce zistenie skutkového stavu, teda nie posúdenie jeho právnej kvalifikácie.
(rozsudok KS Košice sp.zn. 5CoCsp/43/2020 zo dňa 24.08.2021)

33. Z uvedeného je zrejmé, že v čase podania žaloby, t.j. dňa 17.06.2019 nebol nárok žalobkyne

premlčaný ani v 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehote ani v 3-ročnej objektívnej premlčacej dobe.
Vzhľadom k uvedenému sa súd s prípadnou aplikáciou 10-ročnej objektívnej premlčacej doby vo svojom
rozhodnutí nezaoberal. Žalovaní teda vzniesli námietku premlčania nedôvodne.

34. Súd dospel k záveru, že Zmluva o úvere zo dňa 13.07.2009 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným

v 1. rade je spotrebiteľskou zmluvou na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a neriadi sa
režimomObchodnéhozákonníka.Súddospelkzáveru,ževprejednávanejvecisajednáospotrebiteľský
úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 129/2010Z. z. o
spotrebiteľských úveroch.

35. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do
31.12.2009, t.j. v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

36. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

37. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti.

38. Podľa ust. § 53 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

39. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.40. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

41. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

42. Podľa ust. § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.11.2009,

t.j. v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“):
(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ
dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
(3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol

spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

(4) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.
(5) Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu
pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.(6) V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je

maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

(7) Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.
43. Súd v zmysle Zákona o spotrebiteľskom úvere skúmal, či uzavretá Zmluva obsahuje náležitosti
zákonom vyžadované. Z vykonaného dokazovania listinami predloženými žalobkyňou, súd dospel k
záveru,žezÚverovejzmluvyč.3907035328zodňa13.07.2009,ktorúuzavrelažalobkyňasožalovaným
v 1. rade, vyplýva záväzok žalovaného v 1. rade poskytnúť žalobkyni úver vo výške 808,98 Eur na
kúpu tovaru v zmluve špecifikovaného. Predmetný úver nie je predmetom tohto konania. V spodnej časti

úveru, je malým písmom uvedené, že „Spoločnosť a klient podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvárajú
a) záväzkový vzťah z právneho dôvodu VIČ podľa hlavy 15 Úverových podmienok, b) dohodu o
zrážkach zo mzdy, c) zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I, d) zmluvu o poskytnutí revolvingového
úveru II., to vše v rozsahu uvedenom na rube tejto listiny a v ÚP.“ V Hlave 8 Zmluva o poskytnutí
revolvingového úveru Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia,a.s. je

uvedené, že strany si dohodli uzatvorenie revolvingového úveru s úverovým rámcom 497,91 Eur, pričom
aktivovať úver je možné spoločnosťou zaslaním výzvy k aktivácii a metodickej príručky, len ak si klient
bude plniť svoje zmluvné povinnosti, pričom už pri aktivácii si klient môže navýšiť úverový rámec po
telefonickom rozhovore so spoločnosťou. Táto zmluva sa stala platnou podpisom Zmluvy o úvere
a účinnou momentom prvého čerpania finančných prostriedkov žalobkyňou. Čo sa týka samotného

úveru revolvingového typu, súd preskúmaním zmluvy zistil, že v zmluve nie je uvedená ani jedná
zákonom vymedzená podstatná náležitosť spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovenia § 4 odseku 2
písm. e) až j), k) a l) a to celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky
upravujúce jeho čerpanie, konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, ročná úroková sadzba; v prípade
variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny

variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú
variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, priemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platná k dňu podpisu

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok, veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie. Navyše z ustanovenia § 4 ods. 4 zákona o
spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

44. Vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje v úverovej zmluve, vyššie citované, súd zmluvu o

spotrebiteľskom úvere v časti poskytnutého revolvingového úveru uzavretú medzi žalobkyňou a
žalovaným v 1. rade považoval za platnú, avšak poskytnutý úver považoval podľa citovaného
ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2, okrem iných aj písm. e) až j), k) a l) a
rovnako s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, tak sa poskytnutý

úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

45. Žalobkyňa v konaní preukázala, že žalovaní sa na jej úkor bezdôvodne obohatili, keď pri úvere,
poskytnutom jej v celkovej výške 4.591,25 Eur, ktorú sumu žiadna zo strán sporu nespochybnila, od nej
celkovo prijali: žalovaný v 1. rade sumu 5.079,71 Eur, nakoľko z predložených výpisov z účtu mal súd

za preukázanú len úhradu týchto splátok a realizáciu splátok od 29.02.2016 do 31.08.2016 v prospech
žalovaného v 1. rade žalobkyňa v konaní nepreukázala a teda nad sumu čerpaného úveru žalovaný v
1. rade preukázateľne prijal od žalobkyne sumu 488,46 Eur, žalovaný v 2. rade prijal od žalobkyne po
postúpenípohľadávkyžalovanýmv1.radevzmyslePrehľaduodoslanýchplatiebveriteľomvystavenéhoPrvou oddlžovacou za žalobkyňu za obdobie od 26.09.2016 do 27.12.2017 celkovo sumu 381,13 Eur,
avšak žalobkyňa si voči nemu uplatnila len sumu 261, 45 Eur, napriek tomu, že poskytnutý úver sa
v zmysle citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch považoval za bezúročný a bez

poplatkov a túto sumu žalobkyňa vo svojej žalobe dostatočne špecifikovala a vyčíslila a z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia uplatnila podanou žalobou. Čo sa týka vydanie bezdôvodného obohatenia
od žalovaného v 1. rade v časti prevyšujúcej sumu 488,46 Eur, tieto úhrady zo strany žalobkyne v
konaní neboli spoľahlivo preukázané a vo vzťahu k žalovanému v 2. rade si žalobkyňa uplatnila z titulu
vydania bezdôvodného obohatenia len sumu vo výške 261,45 Eur. Z uvedených dôvodov súd žalobu

v prevyšujúcej časti zamietol.
46. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci; v spojení
s ustanovením § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. Žalobkyňa bola v konaní vo vzťahu k žalovanému v 1. rade úspešná na 61,84 % a žalovaný v 1. rade
bol úspešný na 38,16 %. Pomerná náhrada podľa úspechu vo veci patrí žalobkyni vo výške 23,68 %.
Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade bola náhrada trov konania žalobkyni priznaná vo výške 100 % podľa

pomeru úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti

rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej

podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).