Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 17, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/47/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122201720
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5122201720.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a
členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: R. U., nar. XX.XX.XXXX, G. U., nar. XX.XX.XXXX, D. U., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom u matky,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov, matky:
C. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. E. XX/X, U., zastúpenej: JUDr. Pavol Grácˇik, advokát so

sídlom N. XX, M. a otca: D. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. R. XX, S. - S., t. cˇ. ÚVTOS Dubnica
nad Váhom, o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým
deťom na čas po rozvode, o návrhu navrhovateľov - starých rodičov maloletých detí J. U. a L. U. na
nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Žilina,
č.k. 30P/23/2022-111 zo dňa 18. augusta 2022, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým uznesením Okresný súd Žilina zamietol návrh starých rodičov na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali úpravy styku s maloletými deťmi. Žiadnemu z účastníkov
nepriznal náhradu trov konania. Pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 2 ods. 1 CMP, § 112 ods. 1, 2, §

113 ods. 1 CMP, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 2, čl. 5, § 25 ods. 5 Zákona o rodine, keď
konštatoval, že neexistuje dôvod, ani žiadna naliehavá potreba pre okamžitý zásah súdu, čím neboli
splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Dňa 05.07.2022 nadobudol právoplatnosť
výrok I. rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 24.05.2022, sp. zn. 53P/25/2022, ktorým boli maloleté
deti zverené do osobnej starostlivosti matky. Matka zmenou pobytu a administratívnym prehlásením
trvalého pobytu zákonným spôsobom zmenila pobyt maloletých detí. Z návrhu starých rodičov na

nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva potreba bezodkladnej úpravy pomerov, túto neosvedčili a
súdjuanižiadnymspôsobomvpredmetnomprípadenevzhliadol.Nejednásaoskutočnosť,ktorúbybolo
nevyhnutné riešiť vydaním neodkladného opatrenia, keď neodkladné opatrenie môže bytˇ vydané iba v
prípade absolútnej naliehavosti vzniknutej situácie, ak ju nie možné riešiť iným spôsobom. Z vyjadrenia
matky vyplýva, že nenastala situácia, kedy by odmietla starým rodičom stretnutie s deťmi, napríklad v
mieste teraz už trvalého pobytu maloletých detí v U.. Riešenie úpravy styku maloletých detí s blízkymi

osobami, pokiaľ nedôjde k dohode s rodičmi, by malo bytˇ predmetom konania, v ktorom súd rozhoduje
vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia, kedy by súd určil styk maloletých detí s blízkymi
osobami, by muselo bytˇ odôvodnené skutočnou potrebou naliehavej úpravy s možným následkom
ohrozenia života, zdravia či priaznivého vývoja maloletých detí. O trovách konania rozhodol podľa ust.
§ 52 CMP.

2) Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
navrhovatelia - starí rodičia maloletých detí. Dôvodili tým, že súd prvej inštancie dospel na základevykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne a neúplne zistil skutočný stav
veci. Žiadali, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a určil im styk s maloletými deťmi. Po
svojvoľnom odchode matky z miesta spoločného bydliska rodičov a maloletých detí, t. j. zo S. do

U., matka úplne pretrhla všetky väzby maloletých detí nielen s otcom, ktorému neumožnila ani jeden
telefonát tak, ako je to určené neprávoplatným rozsudkom Okresného súdu Žilina cˇ.k. 53P/25/2022,
ale aj so starými rodičmi, súrodencami otca, bratrancami a sesternicami maloletých detí a zároveň aj
s príslušníkmi matkinej rodiny (matkinou sestrou a jej deťmi ako aj starou matkou zo strany matky).
Maloleté deti vyrastali?v dennodennej prítomnosti starých rodičov a súčasné násilné a bezdôvodné

odlúčenie realizované matkou nie je v záujme maloletých detí, ktoré prichádzajú o svojich najbližších
príbuzných len kvôli nezmyselným rozmarom matky, ktorá si našla nového partnera. Jedinou možnosťou
proti takémuto konaniu matky je zásah súdom inštitútom neodkladného opatrenia.

3) Kolízny opatrovník k odvolaniu starých rodičov uviedol, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu
bez nariadenia pojednávania.

4) Matka k odvolaniu navrhovateľov uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a
žiadala ho potvrdiť. Navrhovatelia vo svojom návrhu neosvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
a súd nemohol konať inak, ako návrh zamietnuť. Rozhodnutie vychádza so spoľahlivo zisteného
skutkovéhostavu.Stvrdeniaminavrhovateľovnesúhlasilaapoukázalanasvojepredošlévyjadrenia,kde

popísala, aké vzťahy panujú medzi ňou a navrhovateľmi. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí
konštatuje, že k zmene pobytu maloletých detí došlo zákonným spôsobom, nakoľko jej boli zverené do
osobnej starostlivosti. Z vyjadrení navrhovateľov je zrejmé, že títo neustále na ňu útočia, vymýšľajú si
situácie, ku ktorým nedošlo, prípadne došlo, ale diametrálne odlišným spôsobom, než aký prezentujú,
klamstvami sa ju snažia neustále očierňovať a zdiskreditovať. Je nemysliteľné, aby mali maloleté deti

autoritatívne nariadené stretávanie sa s takýmito ľuďmi, ktorí neustále útočia na ich matku a v ktorých
prítomnosti sa maloleté deti necítia bezpečne a ani pohodlne čo samé vypovedali.

5) Otec sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 65 CMP a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP)
odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdil.

7) Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý
zásah súdu. Je celkom výnimočným opatrením a súd pri rozhodovaní musí vždy prihliadnuť na to,
aby prípadným vyhovením návrhu nedošlo k neprimeranému zásahu do práv dotknutých osôb. Na
tieto okolnosti je potrebné obzvlášť prihliadať pri rozhodnutiach týkajúcich sa maloletých detí, kde súd
prihliada v prvom rade na ich záujmy, a teda musí zvažovať, či bez takéhoto rozhodnutia hrozí ujma

práve na ich strane.

8) Podľa ust. § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa
použijú primerane.

9) Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, keď návrh
navrhovateľov zamietol. V tejto súvislosti i odvolací súd zdôrazňuje, že inštitút neodkladného opatrenia
je celkom výnimočný a prichádza do úvahy len v prípadoch, kedy by bol život, zdravie alebo zdravý vývoj
maloletých detí v ohrození. To však nie je daný prípad, keďže nebol potrebný okamžitý zásah súdu a za

daných okolností nie je dôvod na úpravu styku navrhovateľov s maloletými deťmi formou neodkladného
opatrenia.

10) Pokiaľ navrhovatelia namietali, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutočný stav veci, je
potrebné uviesť, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa nevykonáva dokazovanie v

rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, toto dokazovanie teória práva označuje ako osvedčovanie.
Osvedčovaním sa zisťujú najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia. Z povahy neodkladného opatrenia vyplýva, že nebudú zisťované všetky
skutočnosti,ktorébymalsúdinakzistené,akbymalvovecivydaťkonečnérozhodnutie.Vdanomkonaníani odvolací súd nemal osvedčené, že je potrebné v záujme maloletých detí upraviť styk s navrhovateľmi
a ani to, že by to vyžadovali pomery v rodine, navyše keď maloleté deti sa samé pred ÚPSVaR Prievidza
vyjadrili, že so starkými zo S. nechcú byť.

11) Toto rozhodnutie neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej a riešenie úpravy styku maloletých detí
s blízkymi osobami, pokiaľ nedôjde k dohode s rodičmi, by malo byť predmetom konania, v ktorom súd
vykoná náležité dokazovanie, na základe ktorého rozhodne vo veci samej.

12) O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP a
žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

13) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).