Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 7, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/128/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216225157
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7216225157.9

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a
členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Jany Dudíkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú W.
Z. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice, dieťa rodičov matky E.. E. H., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v H. na Q. XA/XXXX, zastúpenej Mgr.
Petrom Troščákom, advokátom so sídlom v Prešove na Hlavnej 50 a otca O.. F. M., nar. X.X.XXXX, T.

zastúpeného JUDr. Jolanou Fuchsovou, advokátkou so sídlom v Košiciach na Štúrovej 20, v konaní o
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia o
odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 9.11.2020 sp. zn. 23P/323/2016-1527 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného

opatrenia, ktorým sa domáhala zmeny neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného
súduKošiceIIsp.zn.23P/323/2016zodňa2.11.2017vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvKošiciach
sp. zn. 7CoP/240/2017 zo dňa 18.1.2018 tak, že súd maloletú zverí do jej osobnej starostlivosti s tým,
že bude oprávnená a povinná ju zastupovať a spravovať jej majetok, upraví styk otca s maloletou
tak, že bude oprávnený stýkať sa s ňou každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 17.00 hod.
a v nedeľu od 10.00 hod. do 17.00 hod., určí, že matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne

pripraviť a otec je povinný maloletú prevziať v mieste bydliska matky v určený deň a čas a v určený
deň a čas odovzdať matke v mieste bydliska matky a určí, že toto neodkladné opatrenie bude trvať
do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.
23P/323/2016.

2. Proti tomuto uzneseniu podala matka v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v ust. § 365

ods. 1 písm. a), b), d), e), f) a h) CSP a ust. § 62 ods. 1 CMP, pričom uviedla, že toto odvolanie doplní
v lehote do 5 dní.

3. Matka doručila súdu dňa 27.11.2020 podanie označené ako doplnenie odvolania, v ktorom navrhla,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyhovel. Podľa nej je napadnuté uznesenie vecne nesprávne a nedostatočne odôvodnené, pretože

zohľadňuje len niektoré dôkazy, ktoré sú vybrané podľa neznámeho kľúča a vždy vyložené na prospech
otca, kde ide o znalecký posudok PhDr. T. či správy opatrovníka o pozorovaní, pričom súd prvej
inštancie nie je schopný na tieto dôkazy aplikovať zákonné hodnotenie a vo vzťahu k nim vykonať
kritickú previerku ich správnosti, logickosti a objektívnosti. Naproti tomu sa súd prvej inštancie vôbec
nezaoberal a žiadnym spôsobom nevyhodnotil dôkaz, ktorý k návrhu na zmenu neodkladného opatrenia
predložila, a to obrazovozvukový záznam zo dňa 7.10.2020 (nahrávka), ktorá zachytáva pokus otca

o prevzatie maloletej W. do jeho osobnej starostlivosti pred školou dňa 7.10.2020, pričom tu ide
nepochybne o objektívny dôkaz o tom, ako to prebiehalo, teda o zdokumentovanie objektívnehostavu. Išlo pritom o hlavný dôkaz, o ktorý sa jej návrh opieral. Z priloženej nahrávky je podľa nej
evidentné, že maloletá je vystresovaná a vystrašená z toho, že otec sa ju pokúša zobrať do jeho
osobnej starostlivosti a že opakovane odmieta ísť s otcom, čo aj sama vyjadruje, pričom ani jej snaženie

nemá žiaden vplyv na maloletú. Súd prvej inštancie v bode 23. odôvodnenia napadnutého uznesenia
nekriticky poukázal na vyjadrenie kolízneho opatrovníka ohľadom pozorovania pri realizácii, pričom
uvedené tvrdenia vôbec nedal do komparácie s obrazovozvukovým záznamom zo dňa 7.10.2020, kedy
matka v absolútnom zúfalstve zo zhoršujúceho sa psychického a fyzického stavu maloletej v dôsledku
nevhodného a nátlakového konania zo strany otca ako aj úradu práce pre objektívne zadokumentovanie

a posúdenie situácie zabezpečila natočenie takéhoto pokusu. Je zrejmé, že vyjadrenie kolízneho
opatrovníka nezodpovedá objektívne zachytenému stavu, a preto matka uvádza, že opatrovník pôsobí
akodruhýprávnyzástupcaotca,pričomneuvádzapravdivéskutočnosti.Napodozrivékonaniekolízneho
opatrovníkapritommatkauždlhodoboupozorňuje,dokoncažiadalaojehozmenu(tejnebolovyhovené),
pričom na to upozornila aj vo svojom návrhu na zmenu neodkladného opatrenia. Matka ďalej namieta
bod 23. odôvodnenia napadnutého uznesenia, z ktorého je zrejmé, že súd prvej inštancie založil svoje

rozhodnutie aj na tom, že striedavá osobná starostlivosť vo vzťahu k maloletej je vhodná aj podľa
znaleckého posudku č. 29/2018 zo dňa 14.10.2018, ktorý vypracoval (podľa názoru matky zaujatý a
tým aj vylúčený) znalec PhDr. Q. T.. Namieta, že súd prvej inštancie naďalej poukazuje na závery
znaleckého posudku PhDr. T. o vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti, a to napriek tomu, že
preukázala viacerými skutočnosťami aj dôkazmi vrátane vyjadrenia Ministerstva spravodlivosti SR,

ktoré vykonáva dohľad nad znalcami, že tento znalecký posudok je nezákonný a nepoužiteľný dôkaz.
Poukázala na to, že v rámci podania zo dňa 30.11.2018 vzniesla námietku zaujatosti znalca PhDr. T. a v
rámci podania zo dňa 3.12.2018 podala podrobné vyjadrenie k znaleckému posudku, v ktorom uviedla,
že so znaleckým posudkom nesúhlasí a zároveň ho považuje za úplne zbytočný, bez akejkoľvek validity
pre rozhodnutie súdu, a to z dôvodov, ktoré spočívajú v zaujatosti znalca, neobjektívnosti, uvádzaní

nepravdivých, zavádzajúcich a pravdu skresľujúcich údajov a tvrdení, ako aj nepreskúmateľnosti tvrdení
a odborných zistení, prekročení rámca odborného posudzovania, neuvedeniu žiadnej odbornej literatúry
a ďalšie závažné pochybenia. V rámci podania zo dňa 10.9.2019 vniesla novú námietku zaujatosti
znalca PhDr. T., v ktorej poukázala na závažné skutočnosti. Dňa 3.9.2019 jej bolo doručené uznesenie
Okresného súdu Košice II č.k. 23P 323/2016 zo dňa 30.7.2019, ktorým súd rozhodol tak, že znalec nie

je vylúčený z konania sp.zn. 23P 323/2016. Matka ďalej cituje bod 9., 10. a 14. predmetného uznesenia.
Ďalej v odvolaní poukazuje na to, že dňa 3.9.2019 jej bolo doručené uznesenie Okresného súdu Košice
II č.k. 23P 323/2016 zo dňa 31.7.2019, ktorým súd rozhodol tak, že zamietol jej sťažnosť voči uzneseniu
Okresného súdu Košice II č.k. 23P 323/16 zo dňa 2.11.2018 ohľadom priznaného znalečného. Zároveň
cituje bod 9., 10. a 18. predmetného uznesenia. Poukazuje na to, že námietku zaujatosti odôvodnila

tým, že znalec má nepriateľský pomer k nej a jej právnemu zástupcovi a zároveň má priateľský pomer
k otcovi a jeho právnej zástupkyni, v dôsledku čoho je nepochybné, že sú u neho dané symptómy
vážneho nedostatku ako subjektívnej, tak aj objektívnej nestrannosti. O dôvode vylúčenia sa dozvedela
dňa 3.9.2019, kedy jej prostredníctvom právneho zástupcu boli doručené uznesenia zo dňa 30.7.2019
a 31.7.2019, z obsahu ktorých zistila, že znalec PhDr. T. vedome a výslovne vo svojom vyjadrení k

námietke zaujatosti klamal súdu v tom, že bol oprávnený vypracovať znalecký posudok č. 29/2018,
a to napriek tomu, že ako znalec nebol zapísaný v odvetví poradenská psychológia. Preto vzniesla
námietku zaujatosti znalca PhDr. T.. Osobitne dáva do pozornosti, že PhDr. T. nemá so zreteľom na
vymedzenie odvetvia klinická psychológia detí a odvetvia klinická psychológia dospelých oprávnenie
zodpovedať otázky, ktoré mu položil Okresný súd Košice II v uznesení sp.zn. 23P 323/2016 zo dňa

13.7.2018, kde išlo o otázky zamerané na zistenie vzťahu maloletej k matke aj k otcovi, spôsobilosti
matky ako aj otca vychovávať maloletú a posúdiť, aká je najvhodnejšia forma úpravy starostlivosti o
maloletú. Oprávnenie na podanie znaleckého posudku na zodpovedanie predmetných otázok má podľa
nej len znalec zapísaný v odvetví poradenská psychológia. Poukazuje na to, že uvedené vymedzenie
jednotlivých odvetví vyplýva priamo z inštrukcie Ministerstva spravodlivosti SR č. 7/2009 o organizácii

a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti, ktorou sú znalci priamo viazaní s poukazom
na ust. § 17 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, pričom znalec PhDr. T. nemal najmenšiu
potrebu sa touto inštrukciou riadiť. Matka zvýraznila, že správnosť jej názoru potvrdzuje aj Ministerstvo
spravodlivosti SR v žiadosti o poskytnutie súčinnosti sp.zn. 40410/2019/153 zo dňa 14.6.2019, ktoré
sa týka inej právnej veci, avšak rieši ten istý problém ohľadom oprávnenia znalca. Poukazuje na to,

že Ministerstvo spravodlivosti SR v tejto žiadosti konštatuje, že znalec zapísaný v zozname znalcov
pre odbor psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých je povinný
odmietnuťvykonanieznaleckéhoúkonuvkonaniachoúpravestykudieťaťasrodičmi,akoajproblémoch
ohľadom zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, pretože na vykonanie takéhotoznaleckého úkonu je oprávnený len znalec zapísaný v odvetví poradenská psychológia. Znalec PhDr.
T. teda podľa nej vedome a výslovne vo svojom vyjadrení k námietke zaujatosti klamal súdu v tom,
že bol oprávnený vypracovať znalecký posudok č. 29/2018, preto musí vo vzťahu k osobe matky

a jej právneho zástupcu mať zjavne negatívny až nepriateľský vzťah, ak sa za každú cenu snaží
presvedčiť súd o svojej odbornosti. Matka ďalej „odbornosť“ znalca PhDr. T. spochybňuje aj záznamom
o sankcionovaní tohto znalca zo strany Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 24.6.2019, kde tento
záznam sa nachádza na stránke ministerstva, navyše je podľa nej na prvý pohľad zrejmé, že predmetný
znalecký posudok je zastaraný a neaktuálny, nakoľko vznikol pred viac ako dvoma rokmi, pričom PhDr.

T. už momentálne ani nie je znalcom, v dôsledku čoho nemôže byť ako znalec vypočutý a prípadne
doplniť znalecký posudok. Nevyhnutným sa preto javí nové znalecké dokazovanie, pokiaľ otec nemá
záujem o uzatvorenie rodičovskej dohody, ktorá bude na prospech maloletej, k čomu bol mnohokrát
vyzvaný zo strany matky, avšak na tieto výzvy vôbec nereagoval. So zreteľom na zhoršený psychický
stav maloletej bola nútená opätovne vyhľadať odbornú pomoc pre maloletú u psychologičky PhDr.
E. U., ktorú v prílohe predkladá, pričom zo záveru tejto správy je podľa nej zrejmé, že maloletá má

odmietavý postoj ku stretávaniu sa s otcom ako aj ku pokračovaniu možnej striedavej starostlivosti,
pričom s ohľadom na súčasný stav a postoje maloletej k otcovi odporúča zohľadniť tieto skutočnosti pri
rozhodovaní o maloletej. Podľa nej je nepochybné, že predložená lekárska správa už sama osebe je
takým dôkazom, ktorý nielenže osvedčuje, ale rovno preukazuje zmenu pomerov na strane maloletej,
ktorá nastala po nariadení neodkladného opatrenia, ktorého zmeny sa domáha. Naliehavá potreba

úpravy súčasných pomerov je zrejmá najmä z celkového faktického konania otca od septembra 2020,
kedy pri viacerých pokusoch otca o prevzatie maloletej do jeho osobnej starostlivosti došlo k stresovým
reakciám u dieťaťa, čím došlo aj k zhoršeniu jej psychického a fyzického stavu. S ohľadom na súčasný
stav je najvhodnejším a v najlepšom záujme maloletej sa javí jej trvalé bývanie u matky s vymedzením
pravidelných víkendových návštev u otca, aby došlo k znovuobnoveniu vzťahu medzi maloletou a otcom,

ako aj nadobudnutiu dôvery maloletej k otcovi, čo je možné zrejme len tým, že otec bude mať priestor
tráviť čas s maloletou mimo školských dní, kedy jej bude mať možnosť pripraviť pútavý program, ktorý
povedie k zlepšeniu vzťahov. Je teda nepochybné, že od vydania aktuálneho neodkladného opatrenia
došlo k takej závažnej zmene pomerov na strane otca a maloletej verifikovanej uvedenými tvrdeniami,
lekárskou správou PhDr. U. a nahrávkou, že je potrebné napraviť narušený vzťah medzi dcérou a

otcom. Prílohou odvolania matky je správa psychologičky PhDr. E. U. zo dňa 29.10.2020 (č.l. 1591),
rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 3.6.2019 č. 34537/2019/153 RK (č.l.
1593), rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 4.3.2019 č. 34537/2019/153
(č.l. 1597), oznámenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o vybavovaní podnetu na
znalkyňu PhDr. M. zo dňa 14.6.2019 adresované právnemu zástupcovi matky (č.l. 1604).

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie matky je nedôvodné a je namieste
napadnuté uznesenie potvrdiť, pretože od poslednej úpravy pomerov nenastala nijaká zmena, ktorá
by odôvodňovala zrušenie jestvujúceho neodkladného opatrenia. Poukázal na to, že v minulosti matka
potrebu zmeny jestvujúceho neodkladného opatrenia videla v tom, že sa údajne dlhodobo nedostavoval

na miesto prevzatia maloletej do jeho starostlivosti, teda do Prešova, pôvodne na Tekeľovu ulicu a od
oznámenia právneho zástupcu matky o zmene bydliska matky a maloletej (e - mailom zo dňa 4.11.2019)
na Tomášikovu 8A/7572. Toto tvrdenie matky je však nepravdivé. Okrem termínov preberania maloletej
do starostlivosti v každom šiestom dni o 18.00 hod., kedy mu dcéra samozrejme ako obvykle nie je
odovzdaná, začal chodiť aj do Prešova pred základnú školu, ktorú dcéra navštevuje aj v dňoch, kedy by

dcéra mala byť u neho a nie je. Matka už preto nemôže tvrdiť, že do Prešova nechodí. Otec zdôraznil,
že matka mu dva a pol roka odopiera akýkoľvek kontakt s dcérou. Dcéru mu nedáva vôbec ani na kratší
čas ani pri príležitosti sviatkov či dcériných narodenín, čo vyznieva o to absurdnejšie, že v aktuálnom
návrhu žiada matka upraviť jeho styk s ňou počas víkendu bez prespania, napriek tomu mu neumožňuje
byť s dcérou ani toľko, čo sama navrhuje. Okrem toho matka pokračuje aj vo svojom obštrukčnom

chovaní vo vzťahu k súdu a ÚPSVaR, kedy sa nedostavila v poradí na piate nariadené pojednávanie,
ktoré sa konalo 20.11.2020, pričom pred pojednávaním sa opakovane nedostavila na šetrenie na úrad
práce. Bezdôvodným odopieraním kontaktu s dcérou matka dosiahla stav, kedy odmieta styk s ním.
Argumenty matky uvedené v návrhu a odvolaní, prečo ho dcéra odmieta, označil za nezmysly. Matka
jednoducho dcéru na styk nepripravuje. Uvedené je zrejmé aj zo správy ÚPSVaR zo dňa 7.10.2020,

v ktorej je uvedené, že matka maloletú dcéru podľa pozorovania na styk s otcom žiadnym spôsobom
nepripravuje, nevedie ju k realizácii styku. Matka tiež živí v dcére pocit, že ak by s ním išla, matka by bola
sklamaná a smutná. Považuje za potrebné uviesť, že zo správy úradu práce zo dňa 17.5.2018 vyplýva,
že maloletá s ním chcela byť, dokonca chcela u neho prespávať. Od mája 2018 dcéra nebola do jehostarostlivosti odovzdaná ani jediný raz. Nemal ako spôsobiť stav, že dcéra ho aktuálne odmieta. Je to len
výsledok absolútne nevhodného rodičovského prístupu zo strany matky. Poukazuje na správu ÚPSVaR
z 11.11.2020, z ktorej vyplýva: „maloletá na možnosti stretnutia sa s otcom, ktoré jej bolo pracovníkom

predostreté,stálekývlahlavou,žesasotcomstretnúťnechce,vyjadrilatoajverbálne-nie,aleodôvodniť
to nevedela, mlčala“. Fakt, že dieťa nedokáže vysvetliť, prečo odmieta kontakt s druhým rodičom, je
typický v prípadoch, kedy sú deti programované a ovplyvnené rodičom, s ktorým žijú. Je to jeden z
typických príznakov manipulácie dieťaťa. Otec ďalej poukazuje na správu ÚPSVaR z 11.11.2020, podľa
ktorej kolízny opatrovník ponecháva súdu na zváženie zmenu zverenia maloletého dieťaťa. Úrad má za

to, že v tomto prípade ide o situáciu v zmysle ust. § 25 ods. 4 Zákona o rodine, teda o situáciu, kedy jeden
z rodičov, v tomto prípade matka, opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi
výkon starostlivosti o maloletú dcéru, ktorý bol upravený právoplatným a vykonateľným uznesením
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18.1.2018. Otec výkon starostlivosti o maloletú nerealizuje od
23.5.2018, a to napriek tomu, že sa pravidelne dostavuje do bydliska matky v trojdňových intervaloch
a čaká, že mu matka maloletú dcéru odovzdá. K námietkam matky voči znaleckému posudku PhDr. T.

otec uviedol, že je na posúdení súdu, nie matky a jej právneho zástupcu či úradníkov z Ministerstva
spravodlivosti SR, či uvedený znalecký posudok je zákonným a použiteľným dôkazom. Poukazuje na to,
že posudok bol vyhotovený znalcom - klinickým psychológom s dlhoročnou klinickou praxou. K matkou
predloženej správe PhDr. U. uviedol len to, že táto ani jediný raz nepovažovala za potrebné ho k terapii
dcéry prizvať, počuť aj jeho názor, napriek tomu, že matka s dcérou ju navštevujú občasne už viac ako

dva roky. Navyše PhDr. U. opakovane vystupuje ako psychológ podávajúci súdom správy vo veciach, v
ktorých zastupuje rodiča, ktorý túto psychologičku osloví, advokát matky Mgr. Q.. Záverom uviedol, že
napriek tomu, že matka mala byť údajne chorá od 19.11.2020, kedy žiadala o odročenie pojednávania,
v dňoch 23.11. a 29.11.2020, kedy sa dostavil na 18.00 hod. do Prešova pred bydlisko matky za účelom
prevzatia dcéry, nebol nikto doma, i keď matka sa v zmysle PN - ky mala zdržiavať v mieste jej bydliska

na Q. X v H.. Naposledy v sobotu 5.12.2020, kedy o 18.00 hod. mal prevziať dcéru do svojej starostlivosti
sa síce v byte svietilo, teda matka zrejme bola doma, avšak dcéra mu ako obvykle odovzdaná do
starostlivosti nebola, samozrejme bez akéhokoľvek oznámenia a bez toho, aby sa matka či dcéra čo
i len objavili pred bytovým domom, kde má k odovzdávaniu dochádzať. Dlhodobé konanie matky teda
vykazuje znaky tak neprijateľnej svojvôle, ignorácie jeho rodičovských práv, ignorácie súdu a ÚPSVaR a

najmä úplné potieranie najlepšieho záujmu maloletej, že návrhu matky nie je možné v nijakom prípade
vyhovieť.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia
pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd
prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre zrušenie už nariadeného
neodkladného opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré bolo zverené do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov v intervale striedania osobnej starostlivosti každé tri dni a nariadenia

obsahovo odlišného neodkladného opatrenia v súlade s návrhom matky, nakoľko predpokladom
zrušenia, resp. zmeny rozhodnutia o dočasnej starostlivosti o maloleté dieťa je zmena tých okolností,
z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia za súčasného
preukázania naliehavej potreby upraviť pomery účastníkov konania iným spôsobom, prípadnepreukázania skutočností, že dôvody pre nariadenie predchádzajúceho neodkladného opatrenia zanikli,
resp. sa zmenili.

11. Odvolací súd po preskúmaní spisu považuje za potrebné uviesť, že návrh matky na zmenu
neodkladného opatrenia (nariadeného uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P/323/2016
zo dňa 2.11.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP/240/2017 zo dňa
18.1.2018), o ktorom súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením, je v poradí šiestym návrhom
matky na nariadenie neodkladného opatrenia podaným v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv

a povinností k maloletému dieťaťu vo veci samej vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.
23P/323/2016, ktoré bolo začaté na návrh matky dňa 24.10.2016 a ktorým sa domáha zverenia maloletej
do svojej osobnej starostlivosti a určenia výživného zo strany otca vo výške 850 eur mesačne.

12. Dňa 21.6.2017 doručila matka súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala
zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti a určiť výživné zo strany otca vo výške 250 eur mesačne.

Uznesením Okresného súdu Košice II z 26.6.2017 č.k. 23P 323/2016 - 89 bol návrh matky zamietnutý.
Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP/227/2017 - 114 zo dňa 14.8.2017, právoplatným
22.9.2017, bolo zmenené uznesenie Okresného súdu Košice II z 26.6.2017 č.k. 23P 323/2016 - 89 tak,
že maloletá bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch do
právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej pod sp.zn. 23P 323/2016. Zároveň ním bolo

zmenené uznesenie Okresného súdu Košice II z 12.6.2017 č.k. 23P 323/2016-70 tak, že matke bola
uložená povinnosť zdržať sa premiestnenia maloletej a zmeniť jej bydlisko (reálny obvyklý pobyt) do inej
obce ako Košice do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej pod sp. zn. 23P 323/2016.

13. Matka už dňa 25.10.2017 podala návrh na zmenu neodkladného opatrenia č.k. 8CoP/227/2017 -

114 zo dňa 14.8.2017, ktorým sa domáhala zverenia maloletej do svojej osobnej starostlivosti, určenia
výživného zo strany otca vo výške 750 eur mesačne, úpravy styku otca s dieťaťom každý párny týždeň
odpiatka17.00hod.donedele17.00hod.auloženiazákazuotcovivycestovaťsmaloletoumimoúzemia
SR. Tento návrh matky bol uznesením Okresného súdu Košice II z 2.11.2017 č.k. 23P 323/2016 - 175
zamietnutý. O odvolaní matky rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 7CoP/240/2017 - 279

zo dňa 18.1.2018, právoplatným 31.1.2018 tak, že do právoplatného skončenia konania vo veci samej
pod sp.zn. 23P 323/2016 zveril maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa
bude realizovať v 3 - dňových intervaloch s miestom striedania vždy v bydlisku matky o 18.00 hod. s
tým, že ako prvý je oprávnený zabezpečovať starostlivosť o maloletú otec od 18.00 hod. prvého dňa
nasledujúceho po právoplatnosti tohto uznesenia. Zároveň zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach

č.k. 8CoP/227/2017-114 vo výrokoch o zverení mal. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Z
odôvodnenia tohto uznesenia je zrejmé, že matka už vtedy odmietala striedavú osobnú starostlivosť, čo
sa snažila preukázať správou psychologičky PhDr. U. a súkromným znaleckým posudkom č. 35/2019
zo dňa 20.10.2017, ktorý na jej žiadosť vypracoval PhDr. G., poukazovala na jasný a zrozumiteľne
formulovaný názor maloletej (maloletá mala vtedy 4 roky - pozn. odvolacieho súdu), nesúhlasila s

názorom kolízneho opatrovníka, ktorý podľa nej nezastupuje najlepší záujem maloletej, ale pôsobí ako
ďalší právny zástupca otca.

14. Matka už dňa 27.2.2018 podala ďalší návrh na zmenu neodkladného opatrenia nariadeného
uznesením Okresného súdu Košice II z 2.11.2017 č.k. 23P 323/2016 - 175 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP/240/2017 - 279 zo dňa 18.1.2018, ktorým sa domáhala zverenia
maloletej do svojej osobnej starostlivosti, určenia výživného zo strany otca vo výške 750 eur mesačne,
úpravy styku otca s dieťaťom každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od
10.00hod.do17.00hod.auloženiapovinnostiotcovizdržaťsazápisumaloletejdomaterskejškolymimo
Prešova.TentonávrhmatkyboluznesenímOkresnéhosúduKošiceIIz1.3.2018č.k.23P323/2016-325

zamietnutý. O odvolaní matky rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 7CoP/108/2018 - 541 zo
dňa 22.6.2018, právoplatným 29.6.2018 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie z 1.3.2018 a 26.3.2018
(uznesenie 23P/323/2016-361 z 26.3.2018, ktorým bola rodičom a maloletej uložená povinnosť podrobiť
sa odbornému poradenstvu na RPPS ÚPSVaR Košice počas 9 mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia) potvrdil. Zároveň udelil súhlas matke namiesto otca na zápis a zabezpečenie dochádzky

maloletej do Materskej školy v Prešove, Československej armády 20 a súhlas otcovi namiesto matky
na zápis a zabezpečenie dochádzky maloletej do Materskej školy v P. na R. Q. X do právoplatného
skončenia konania vo veci samej vedeného na Okresnom súde Košice II sp.zn. 23P/323/2016. Odvolací
súd už vtedy v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 22.6.2018 konštatoval, že matka zneužívavýkon rodičovských práv a povinností v neprospech otca a v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa.
Nerešpektuje rozhodnutia súdu, ktoré nie sú v súlade s jej predstavou o výkone rodičovských práv a
povinností pod zámienkou ochrany fyzického a psychického zdravia maloletej a ochranou jej záujmov,

ktoré si vykladá subjektívne podľa vlastných záujmov. Už vtedy odvolací súd zdôraznil, že matka
v snahe presadiť svoju predstavu o výkone rodičovských práv a povinností k maloletej po každom
zamietnutí jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neváha produkovať účelové dôkazy na
preukázanie (osvedčenie) pre ňu jediného prijateľného modelu starostlivosti o maloletú, a to zverenie
do jej starostlivosti. Matka svojvoľne vylučuje otca z akéhokoľvek výchovného pôsobenia na dieťa,

pričom kontakt s otcom v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia o striedavej starostlivosti v
trojdňových intervaloch umožňuje účelovo, aby získala dôkazy, prostredníctvom pedopsychiatrických
vyšetrení maloletej v snahe preukázať nevhodnosť nariadenej starostlivosti o maloletú. Krajský súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia rovnako konštatuje, že maloletá v rámci vykonaného rozhovoru na
ÚPSVaR Košice 10.5.2018 poprela, že by nechcela s otcom odísť, keď pre ňu prišiel, otca vníma
pozitívne, chce k nemu chodiť a aj u neho spať.

15. Uznesením 23P/323/2016 - 597 zo dňa 13.7.2018 bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie
znalcom z odboru Psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých
PhDr. T., ktorý dňa 14.10.2018 vypracoval znalecký posudok č. 29/2018. Matka podala dňa 3.12.2018
námietku zaujatosti znalca, o ktorej rozhodol súd prvej inštancie uznesením zo dňa 30.7.2019 č.k.

23P/323/2016-932 tak, že znalec nie je vylúčený z konania 23P/323/2016.

16. Matka dňa 12.12.2018 podala ďalší návrh na zmenu neodkladného opatrenia nariadeného
uznesením Okresného súdu Košice II z 2.11.2017 č.k. 23P 323/2016 - 175 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP/240/2017 - 279 zo dňa 18.1.2018, ktorým sa domáhala zverenia

maloletej do svojej osobnej starostlivosti, určenia výživného zo strany otca vo výške 750 eur mesačne
a úpravy styku otca s dieťaťom každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu
od 10.00 hod. do 17.00 hod. Tento návrh matky bol uznesením Okresného súdu Košice II z 18.12.2018
č.k. 23P 323/2016 - 729 zamietnutý. O odvolaní matky rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č.k.
8CoP/44/2019 - 819 zo dňa 1.3.2019 tak, že napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení konštatoval,

že návrh matky, ktorý je predmetom odvolacieho konania, je obsahovo identický s jej návrhom, ktorý
bol uznesením Okresného súdu Košice II z 1.3.2018 č.k. 23P 323/2016 - 325 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP/108/2018 - 541 zo dňa 22.6.2018 zamietnutý, pričom v plnom
rozsahu poukázal na odôvodnenie uznesenia zo dňa 22.6.2018.

17.Dňa12.9.2019matkapodalaďalšínávrhnazmenuneodkladnéhoopatrenianariadenéhouznesením
Okresného súdu Košice II z 2.11.2017 č.k. 23P 323/2016 - 175 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Košiciach č.k. 7CoP/240/2017 - 279 zo dňa 18.1.2018, ktorým sa domáhala zverenia maloletej do svojej
osobnej starostlivosti, určenia výživného zo strany otca vo výške 750 eur mesačne a úpravy styku otca
s dieťaťom každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 17.00

hod. Tento návrh matky bol uznesením Okresného súdu Košice II z 27.9.2019 č.k. 23P 323/2016 - 1072
zamietnutý. O odvolaní matky rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 7CoP/203/2019 - 1243
zo dňa 10.12.2019 tak, že napadnuté uznesenie potvrdil.

18. Dňa 14.10.2020 matka podala ďalší návrh na zmenu neodkladného opatrenia nariadeného

uznesením Okresného súdu Košice II z 2.11.2017 č.k. 23P 323/2016 - 175 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP/240/2017 - 279 zo dňa 18.1.2018, ktorým sa domáha zverenia
maloletej do svojej osobnej starostlivosti a úpravy styku otca s dieťaťom každý párny týždeň v sobotu
od 10.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 17.00 hod. O tomto návrhu rozhodol súd prvej
inštancie aktuálne napadnutým uznesením - uznesením Okresného súdu Košice II z 9.11.2020 č.k. 23P

323/2016 - 1527 tak, že návrh matky zamietol.

19. Odvolací súd konštatuje, že matka v aktuálnom odvolaní za hlavný dôkaz, o ktorý opiera svoj návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 13.10.2020, označuje obrazovozvukový záznam zo dňa
7.10.2020 (nahrávku), ktorý súd prvej inštancie absolútne ignoroval a žiadnym spôsobom nevyhodnotil.

Zároveň opätovne poukazuje na to, že súd prvej inštancie založil napadnuté uznesenie aj na závere
znaleckého posudku č. 29/2018 znalca PhDr. T., ktorý je podľa nej nezákonný a nepoužiteľný dôkaz,
čo preukázala viacerými skutočnosťami aj dôkazmi (vrátane vyjadrenia Ministerstva spravodlivosti SR).
Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že aktuálne odvolanie matky v časti týkajúcej sanesúhlasu so znaleckým posudkom č. 29/2018 (č.l. 1584, 8. odsek - 1588, 4. odsek) je obsahovo úplne
identické s jej odvolacou argumentáciou v odvolaní zo dňa 29.10.2019 (č.l. 1129, konkrétne na č.l.
1133, 2. odsek - 1141, 4. odsek) a Krajský súd v Košiciach sa s ňou vysporiadal už v odôvodnení

uznesenia č.k. 7CoP/203/2019 - 1243 zo dňa 10.12.2019 v bode 13, v ktorom uviedol, že „v danom
prípade sa jedná o neodkladnú úpravu pomerov účastníkov konania, preto nebolo úlohou odvolacieho
súdu dôsledne sa zaoberať odvolacími námietkami matky ohľadne oprávnenosti súdom ustanoveného
znalca vypracovať znalecký posudok, nakoľko predchádzajúca forma neodkladnej úpravy výchovy
maloletej nebola nariadená na základe znaleckého dokazovania a tieto podmienky neodkladnej úpravy

naďalej trvajú. Znalecké dokazovanie bolo nariadené vo veci samej, a preto bude relevantné pre
jej konečné rozhodnutie“. Odvolací súd k tomuto ešte udáva, že matka po tom, čo jej bol doručený
predmetný znalecký posudok č. 29/2018 zo dňa 14.10.2018, so záverom ktorého nesúhlasí, podala
viaceré námietky zaujatosti na znalca PhDr. T., o ktorých súd prvej inštancie rozhodol uznesením zo
dňa 30.7.2019 č.k. 23P/323/2016-932 tak, že znalec nie je vylúčený z konania 23P/323/2016. Na
ďalšie podanie matky zo dňa 10.9.2019 označené ako Námietka zaujatosti znalca, vzhľadom k tomu,

že obsahovala rovnaké dôvody, pre ktoré matka podala námietku zaujatosti na uvedeného znalca
podaním zo dňa 3.12.2018, doplnenými podaniami matky zo dňa 7.12.2018 a 12.3.2019, o ktorej už
bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 30.7.2019 č.k. 23P/323/2016-932, súd prvej inštancie v zmysle
§ 59 v spojení s § 53 ods. 2 CSP neprihliadal (úradný záznam na č.l 1386). Uvedená argumentácia
matky týkajúca sa predmetného znaleckého posudku preto nie je žiadnou novou skutočnosťou, ktorá

by mala za následok iné rozhodnutie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací
súd k tomuto považuje za potrebné uviesť, že správne konania vedené voči znalcovi PhDr. T. na
Ministerstve spravodlivosti SR, na ktoré matka v priebehu konania neustále poukazuje, nemajú v zásade
vplyv na správnosť záverov predmetného znaleckého posudku, pričom je potrebné poznamenať, že
sa týkajú iných účastníkov konania v iných veciach, preto nie sú pre posúdenie v prejednávanej

veci relevantné. K opakovanej odvolacej argumentácii matky ohľadom toho, že znalec PhDr. T. nie je
zapísaný v odvetví poradenská psychológia, ale v odvetví klinická psychológia, odvolací súd dáva do
pozornosti stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 30.9.2019 (č.l. 1088) adresované sudkyni
JUDr. Lenke Saksunovej, z ktorého vyplýva, že právny zástupca matky Mgr. Q. podal podnet z 7.12.2018
na znalca PhDr. T. doplnený podaním z 12.3.2019, v ktorom uviedol námietky proti znaleckému posudku

29/2018. Ministerstvo potvrdilo skutočnosť, že správne konanie proti znalcovi má disciplinárnu povahu
a nemusí mať vplyv na závery úkonov znaleckej činnosti.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd nepovažoval za potrebné ďalej sa vyjadrovať k
námietke matky ohľadom znaleckého posudku, pričom je potrebné zdôrazniť hlavne to, že znalecký

posudok č. 29/2018 je len jeden z viacerých dôkazov nachádzajúcich sa v spise, ktoré súd prvej
inštancie vzal do úvahy pri rozhodovaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Je
evidentné, že vychádzal aj zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 7.10.2020, ktorý v priebehu
konania prešetroval pomery v rodine maloletého dieťaťa, a to jednak vykonaním sociálneho zisťovania
v jednotlivých domácnostiach rodičov ako aj viacerými pohovormi s rodičmi na úrade práce, ďalej dňa

12.2.2020 vykonal pohovor s maloletou Zoe za účasti psychológa na RPPS ÚPSVaR Košice, z ktorého
je zrejmý pozitívny vzťah maloletej k otcovi. Je potrebné poznamenať, že kolízny opatrovník za účelom
objektívneho preverenia realizácie styku otca s maloletou uskutočnil dňa 1.10.2020 preverenie pred
Súkromnou základnou školou DSA, Mukačevská 1, Prešov, ktorú maloletá navštevuje, pričom dospel k
záveru, že je zrejmé, že matka maloletú dcéru podľa pozorovania na styk s otcom žiadnym spôsobom

nepripravuje,nevediejukrealizáciistyku,čímdochádzakohrozovaniualeboporušovaniuprávaprávom
chránených záujmov maloletej. Uvedené závery vyplývajú aj z ďalšej správy kolízneho opatrovníka zo
dňa 11.11.2020.

21. Pokiaľ matka v podanom odvolaní za hlavný dôkaz, o ktorý opiera svoj návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zo dňa 13.10.2020, označuje obrazovozvukový záznam zo 7.10.2020
(nahrávku), odvolací súd po preskúmaní predmetnej nahrávky, ktorá tvorí prílohu návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, udáva, že na základe tejto nahrávky v žiadnom prípade nemožno konštatovať,
že by bola maloletá Zoe z príchodu otca a jeho priateľky neprimerane vystrašená a vystresovaná. Z
nahrávky naopak vyplýva a nestrannému pozorovateľovi sa javí to, že maloletá je skôr zmätená z toho,

že po vyučovaní ju pred školou čaká jednak matka so svojím priateľom, s ktorými žije v spoločnej
domácnosti, a rovnako otec so svojou priateľkou, s ktorým sa dlhodobo napriek vykonateľnému
rozhodnutiu o osobnej starostlivosti ani len nestretáva. V úvode nahrávky maloletá vychádza zo školy,
matka ju čaká pred školou, maloletá napriek tomu, že otec s priateľkou ju čakajú vo vestibule školy, idepriamo k matke, následne k nim pristupuje otec s priateľkou, otec sa maloletej milo a slušne prihovára,
je zjavné, že má vybudovaný vzťah k maloletej, maloletá mlčí, otec sa následne pýta matky, kedy ju má
doniesť, či o piatej, na čo matka reaguje tak, že si čupne k maloletej a niečo sa jej pýta, maloletá W.

mlčí resp. niečo si s matkou potichu rozprávajú. Z nahrávky je zrejmé, že otec na maloletú nerobí žiaden
nátlak, pričom je evidentné, že matka ponecháva rozhodnutie o tom, či ísť s otcom alebo nie priamo na
maloletú W., čo vzhľadom na jej vek určite nie je v jej záujme. Je potrebné poznamenať, že predmetná
nahrávka nemôže byť relevantným dôkazom osvedčujúcim dôvod na zmenu doposiaľ nariadeného
neodkladného opatrenia z 18.1.2018, nakoľko jej výpovedná hodnota je minimálna, okrem toho je to len

jedenzdôkazovnachádzajúcichsa spise,pričomužlenporovnanímsozáverom kolíznehoopatrovníka,
ku ktorému dospel na základe preverenia realizácie styku otca s maloletou dňa 1.10.2020 možno
konštatovať, že tú istú situáciu vnímajú jednotliví účastníci konania odlišne. Odvolací súd poznamenáva,
že návrhy matky na vykonanie dokazovania presahujú rámec konania o neodkladnom opatrení a týmito
sa bude zaoberať konajúci súd v rámci dokazovania vo veci samej.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že doposiaľ nebolo hodnoverne
preukázané, resp. osvedčené, že by existovali dôvody pre zrušenie už nariadeného neodkladného
opatrenia a nariadenie obsahovo iného neodkladného opatrenia v súlade s návrhmi rodičov na zverenie
dieťaťa do výlučnej starostlivosti toho ktorého z nich, práve naopak, zabezpečovanie striedavej osobnej
starostlivosti o dieťa oboma rodičmi v trojdňových intervaloch zabezpečuje základnú potrebu dieťaťa byť

v rovnocennom kontakte s oboma rodičmi a právom dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Pretože súd
prvej inštancie napadnutým uznesením správne a zákonne vo veci rozhodol, odvolací súd ho ako vecne
správne potvrdil, stotožnil sa s jeho odôvodnením, na doplnenie jeho správnosti doplnil ďalšie dôvody
a vysporiadal sa s argumentmi rodičov v odvolacom konaní.

23. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).