Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 15, 2022

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1Csp/35/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618201551
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2022:7618201551.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci žalobcu: C. F., W..

XX.X.XXXX, M. F. F. XXXX/X, XXX XX V., právne zastúpený Y.. Y. N., E. L. L. Y. XX/X, XXX XX T., proti
žalovanému: I. Z., W.. X.XX.XXXX, M. F. L.. C. XXX/XX, Q., právne zastúpený Y.. T. Y., E. L. L. T. E. X,
XXX XX V., v konaní o zaplatenie 28.727,00 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o zaplatenie sumy 127,30 € súd zastavuje.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 28.599,70 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00
% ročne od 11.4.2017 až do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žalobcovi sa priznáva plná náhrada trov konania.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 9.3.2018 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
vo výške 28.727,- € z titulu zmluvy o pôžičke s odôvodnením, že dňa 20.11.2016 uzatvorili sporové
strany zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bola pôžička v celkovej výške 30.000 €, z ktorých bola suma

20.000 € poskytnutá pred podpisom zmluvy v čase od 20.1.2014 do 30.6.2014 a suma 10.000 € v dvoch
platbách dňa 22.11.2016. Splatnosť pôžičky bola dojednaná v štyroch splátkach po 127,30 € a piatej vo
výške 29.490,80 € s termínom splatnosti do 10.4.2017. Žalovaný uhradil prvé štyri splátky a z poslednej
splátky uhradil sumu vo výške 763,80 €, preto zvyšná časť pôžičky predstavuje žalovanú sumu vo výške
28.727 €.
2. Na podporu svojich tvrdení predložil žalobca predmetnú zmluvu o pôžičke zo dňa 20.11.2016,
potvrdenia o dvoch platbách zo dňa 22.11.2016 a potvrdenia o desiatich platbách splátok zo strany

žalovaného.

3. Súd pôvodne rozhodol platobným rozkazom zo dňa 17.4.2018, ktorý bol však zrušený, nakoľko voči
nemužalovanýpodalodpor,vktoromuviedol,žepopieraposkytnutiepôžičkyvovýške20.000€vzmysle
článku I. písm. a) predmetnej zmluvy o pôžičke a z tohto dôvodu žalobu v tejto časti neuznáva. V časti
pôžičky vo výške 10.000 € pôžičku žalovaný nespochybnil, no uviedol, že sa strany v mesiaci august
2017 dohodli ústne na splácaní pôžičky v splátkach vo výške 127,30 €, ktoré žalovaný naďalej plní.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že v predmetnej zmluve o pôžičke zo
dňa 20.11.2016 žalovaný jednoznačne deklaroval prevzatie pôžičky vo výške 20.000 € za účelom
rekonštrukcie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre obec a k.ú. Q.. Túto sumu mal žalobca kdispozícii z hypotekárne úveru od Prima banka Slovensko, a.s. na základe hypotekárnej zmluvy č. 0000
0000 0009 8446 zo dňa 20.1.2014. V tomto vzťahu figuruje žalobca ako dlžník banky a žalovaný ako
záložca, ktorý uzatvoril s bankou záložnú zmluvu na predmetné nehnuteľnosti. Prevzatie sumy 20.000 €

žalovaným tiež potvrdzuje aj vyhlásenie žalovaného ako osoby povinnej - dlžníka o uznaní dlhu spísané
vo forme notárskej zápisnice na notárskom úrade R.. Š. L. pod č. NZ 45538/2016, ktorú súdu žalobca
predložil. Z uvedeného podľa názoru žalobcu vyplýva, že žalovaný klame a jeho tvrdenia o popretí
pôžičky sú účelové.

5. Žalovaný následne vo svojej duplike uvideol, že aj zmluva o pôžičke ako aj uznanie dlhu sú
simulovanými právnymi úkonmi, nakoľko nešlo o zapožičanie peňazí, ale o vyporiadanie vzájomných
práv a záväzkov, ktoré medzi sporovými stranami vznikli počas ich spoločného spolužitia, za ktorého sa
dohodli, že žalobca si zabezpečí úver vo výške 60.000 €, ale z dôvodu jeho nedostatočného príjmu bude
za neho ručiť žalovaný svojimi nehnuteľnosťami. Z tohto úveru použil žalobca sumu vo výške 27.000 €
na refinancovanie svojho dovtedajšieho úveru poskytnutého mu VÚB, a.s. na financovanie svojho bytu.

Sumu 8.000 € použil na vrátenie pôžičky na kúpu motorového vozidla, ďalej splatil dva staršie úvery vo
výške cca 4.000 € a sestre žalovaného - R. R. vrátil pôžičku vo výške 4.000 €. Z uvedeného vyplýva, že
žalobca v danom čase nedisponoval sumou 30.000 €, a teda ju nemohol požičať žalovanému. Súčasťou
dohody medzi sporovými stranami bola aj skutočnosť, že po spísaní zápisnice o uznaní dlhu žalobca
zabezpečí zánik záložného práva na nehnuteľnostiach žalovaného, čím by žalovaný mohol získať nový

úver na vyplatenie žalobcu sumou 29.490,80 €. K tomuto však zo strany žalobcu nedošlo, a preto
žalovaný úver nezískal, kvôli čomu došlo medzi stranami k dohode, že bude žalovaný ďalej iba hradiť
splátky vo výške 127,30 €. Toto platilo iba do doby, kedy žalobca neoznámil žalovanému, že súrne
potrebuje peniaze a podal žalobu na súd.

6. Na pojednávaní dňa 26.11.2019 žalobca uviedol, že po ich rozchode so žalovanou si chceli medzi
sebou vysporiadať záväzky, no ona to sťažovala pre komunikáciu. Všetky veci riešili so žalovanou medzi
štyrmi očami, okrem svedka pána V., ktorý je finančný poradca a 4 roky chodil so žalovanou po bankách.
So žalovanou predtým spolu žili ako druh a družka. Po určitom období jej insolventnosti (asi 4 roky) a
vytvárania dlhov získala možnosť získania pôžičky. Žalovaná bola vlastníčkou garáže a tá sa prerobila

na apartmán a do tohto apartmánu on zainvestoval vlastné prostriedky. Zobral si úver 60.000 eur v
Prima banke, a.s., ktorý aj spláca. Časť tohto úveru v sume do 20.000 eur išla na odúverovanie jeho
garsónky v Košiciach. Zvyšok sa investovalo do tohto predmetného domu - apartmánu a to vo výške
15.000 eur. Z garáže sa urobil dom s apartmánom. 5.000 eur sa použilo na zariadenie tohto apartmánu
a zvyšná suma okolo 20.000 eur sa použila na životné náklady. Suma 20.000 eur, ktorú zainvestoval do

apartmánu, bola pojatá do predmetnej zmluvy o pôžičke. To bola ich vzájomná dohoda. Po tom, čo sa
žalovaná stala pre banku solventným klientom, požiadala ho o ďalších 10.000 eur na úhradu jej dlžôb.
Svedok V. ho uistil v tom, že ak žalovanej požičia 10.000 eur a ona bude schopná zobrať si úver, tak
vyrovnajú všetky ich vzájomné vzťahy. Pred požičaním sumy 10.000 eur vyzval žalovanú, aby navštívila
notára a aby o tom spísali zápisnicu, pričom ona si vybrala R.. L., ktorého on nepoznal a na základe

skutočností, ktoré mu ona popísala, bolo spísané vyhlásenie povinnej osoby, ktoré je doložené do spisu
(č. l. 88-89 spisu). Až po spísaní notárskej zápisnice žalovanej poskytol druhú sumu pôžičky vo výške
10.000 eur vložením na účet, nie však priamo na účet žalovanej, ale na úhradu jej dlhov - 5.377,88
eur bola v mene žalovanej poskytnutá pre spoločnosť Quatro, a. s., a suma 4.622,12 eur bola úhrada
dlhu žalovanej v prospech R. R.. K prevodom došlo nasledujúci deň resp. v krátkej dobe po spísaní

tejto notárskej zápisnice. Žalovaná mu uhradila 10 splátok po 127,30 eur (je to spolu 1.273 eur). I
keď žalovaná uhradila týmto spôsobom túto časť dlhu, mala pôvodne uhrádzať 4 splátky po 127,30 eur
a zvyšnú sumu mu mala uhradiť jednorázovo, ale k tomu však nedošlo. On týmto štýlom chcel vrátiť
finančné prostriedky Prima banke, a.s.. Žalovaná svojím úverom sa mala postarať o to, aby v deň
výročia zmluvy bola uhradená platba v prospech Prima banky, a.s., aby sa naše vzťahy usporiadali. V

čase, kedy bral úver na prestavbu apartmánu, žalovaná nemala peniaze a splácala aj úver, ktorý mala
s bývalým manželom, ktorého splátky boli 300 eur. On mal záujem na spojazdnení apartmánu kvôli
reálnemu príjmu z neho. Prestavba apartmánu bol ich spoločný nápad. V prospech Prima banky, a.s.
treba ešte zaplatiť 49.500 eur, pričom plnenie v prospech Prima banky, a.s. nemalo ísť len zo strany
žalovanej, ale aj od neho. Vyhlásenie povinnej osoby, ale aj zmluvu o pôžičke vyhotovil R.. L. a žalobca

sa už do jeho úradu iba dostavil na podpis tejto zmluvy. Medzičasom však žalovaná úver nedostala, lebo
zistilo sa, že ešte niekomu inému dlhuje a z toho dôvodu úver ona nedostane.7. Žalovaný vo svojom výsluchu dňa 26.11.2019 uviedol, že nesporná je suma 10.000 eur, ktorá mu bola
zo strany žalobcu poskytnutá tak, ako to uviedol vo svojom vyjadrení a to na úhradu dlhov. Spornou
sumouje20.000eur,pretožeonatvrdí,žetakútosumužalobcazúverudojejnehnuteľnostineinvestoval.

Mohlo to byť nejakých 13.000 eur. Sumu 23.000 eur by vedela uznať čo do dôvodu i čo do výšky. Zároveň
uviedlo, že ešte po podaní žaloby poskytla ďalšiu platbu 127,30 eur ako jedenástu splátku. Za čias ich
spolužitia sa so žalobcom dohodli, že chcú postaviť chatu a uvažovali o úvere z jeho popudu niekedy
v januári 2014. Najprv chceli úver na sumu 30.000 eur, no neskôr na odporučenie pána V., ktorý im
povedal, že by dostali aj 60.000 eur, bol zobratý úver vo výške 60.000 eur. Z tohto úveru si žalobca

vysporiadal svoje záležitosti vo VÚB, a.s. v súvislosti s jeho bytom v Košiciach a tiež dve menšie pôžičky
v Prima banke, a.s. a tie činili asi 4.000 eur. V januári 2014 jej sestra žalovanému požičala sumu 3.000
eur s tým, že z poskytnutého úveru mu vráti a okrem tejto sumy 3.000 eur, ešte nejakých 4.500 eur bolo
vrátených žalobcom pani Y.. Preto žalovaný tvrdí, že žalobca mu nemohol dať 30.000 eur. V súvislosti s
bytom zaplatil 26.000 eur a nie 20.000 eur, ako sa vyjadril a tiež v septembri 2015 si kúpil auto za 9.000
eur. Potom sa rozišli a ona si začala riešiť situáciu, aby bola odstránená ťarcha na jej nehnuteľnosti.

Žalobca vravel, že musí predať byt v Košiciach, ktorý následne aj predal, ale povedal, že za málo peňazí.
Žalobca jej dal aj kontakt na pána V. a vlastne sa jej začal „vyhrážať“ tým, že ak nevyriešia veci, tak on
prestane platiť úver. Ona bola vo finančnej tiesni, preto pristúpila na to, že si zoberie úver za pomoci
pána Kuruca a spoločne vyplatia pôvodný úver. Mala dlh v Quatre, ktorý musela vyplatiť, preto požiadala
žalobcuoposkytnutiesumy10.000eur.Ztohookolo5800eurbolúverpreQuatroazvyšokprejejsestru.

Navštívila notára R.. L., ktorý mal pripravené podklady pre úhradu 10.000 eur, ale keď sa dostavil do jeho
úradu žalobca chcel do toho zahrnúť i sumu 20.000 eur, lebo v opačnom prípade on nič nebude riešiť a
nebude splácať dva úvery. Preto by ona bola vtedy podpísala čokoľvek. Boli dohodnutí, že ona dostane
úver a spoločne uhradia dlh v Prima banke, a.s., a následne jej potom žalobca nejaké prostriedky vráti.
U R.. L. sa potom spísala aj zmluva o pôžičke. Ona som v konečnom dôsledku úver nedostala, ale

rozhodla sa aspoň splácať z titulu úveru od žalobcu 127 eur mesačne. Najprv to uhrádzala pravidelne
mesačne, no nie vždy sa jej to podarilo. Poslednú 11. splátku uhradila v marci 2018 a potom prišla žaloba
a prestala splácať. Mali so žalobcom ústnu dohodu, že ak aj úver nedostane, že bude splácať ďalej
po 127 eur do doby, kým nedostane úver a potom si to vykompenzujú. Suma 20.000 eur do zmluvy o
pôžičke bola pojatá na popud žalobcu.

8. Svedok K.. R. V. vo svojej svedeckej výpovedi dňa 26.11.2019 uviedol, že má vedomosť o tom,
že žalobca refinancoval svoju hypotéku v dôsledku čoho došlo k navýšeniu hypotéky a zakladal sa
dom žalovanej v Q.. Hypotéka sa refinancovala prostredníctvom Prima banky, a.s. a v tom čase strany
žili spoločne. Viem, že časť finančných prostriedkov bola použitá na rekonštrukciu žalovanej domu.

Samotné listiny o tom nevidel, ale z rozprávania žalobcu vedel, že sa malo jednať o vloženie prostriedkov
do domu žalovanej v sume okolo 20.000 eur. Po tom, čo sa strany sporu rozišli, žalovaná mala záujem o
úver,abymohlanejakéfinančnéprostriedkyvrátiťžalobcovi,nonasumusinepamätá.Výsledokboltaký,
že financovanie v danej chvíli nebolo možné, muselo sa čakať na vysporiadanie záležitosti žalovanej.
Má vedomosť, že strany sporu uzavreli dohodu o pôžičke, na základe ktorej sa malo ísť do úveru zo

strany žalovanej na vysporiadanie určitých finančných prostriedkov v prospech žalobcu. Vedomosť o
zmluve o pôžičke mal od žalobcu.

9. Svedok R. V. - brat žalovaného počas svojej svedeckej výpovede dňa 21.1.2022 uviedol, že on na
predmetnej nehnuteľnosti vykonával prerábku, robil v nej kúrenie a vodu. Išlo o prerobenie starej garáže

na obývateľný apartmán v nehnuteľnosti patriacej žalovanej. Nevie povedať presne, z akých peňazí bola
prerábka financovaná, no myslel si, že z peňazí jeho žalovanej, lebo ona všetko organizovala. On to robil
bez nároku na odmenu a materiál použil vlastný, ktorý mal zvyšný z vlastnej činnosti, takže s tým nemali
náklady, okrem kotla a dvoch radiátorov, ktoré si kupovali žalobca a žalovaní sami a zopár drobných
vecí, ktoré nemal on k dispozícii a tie stáli do 100 eur.

10. Svedok Ľ. R. - synovec žalovaného počas svojej svedeckej výpovede dňa 21.1.2022 uviedol, že on
na predmetnej prestavbe prístavby - garáže na apartmán robil rozvody elektriky. Nehnuteľnosť patrila
jeho tete - žalovanej. Nevie, kto a ako to platil, pretože on len napísal na lístok, čo všetko treba nakúpiť
a prácu ako takú robil bezodplatne pre tetu. Popri tom, ako on robil elektrinu, tak tam boli aj iní chlapi,

ktorých on nepoznal a tí robili dlažby, obklady a podobne.

11. Svedok F.. H. Š. - sestra žalobcu počas svojej svedeckej výpovede dňa 21.1.2022 uviedol, že vie
o tom, že žalovaný dlží bratovi - žalobcovi finančné prostriedky do 30.000 €. Prvých 20.000 € bolopoužitých na rekonštrukciu v dome, v ktorom žalovaný býva. Predtým tam bola garáž, no a všetko nové
sa tam zariaďovalo a kupovalo, aby to bolo pre turistov, ktorí sa tam chodievali ubytovať. Brat v čase,
keď tam býval, tak kúpil sedaciu súpravu, televízor, posteľ a prispieval stále na domácnosť. No a potom

vie, že už keď neboli spolu, tak žalovaná volala bratovi, že potrebuje ďalšiu nejakú hotovosť, aby jej
požičal, nejakých 5.000 €. No a potom tiež ešte mala nejaké ďalšie výdaje či dlžoby, tak ešte ďalšie
peniaze si požičala od brata. Bola aj osobne na mieste predmetných nehnuteľností, no informácie má
zväčša od svojho brata a nebola pri uzatvorení predmetných písomností, teda pôžičky a uznaní dlhu,
no bola prítomná pri bratovi, keď telefonoval so žalovanou na hlasitý odposluch.

12. Svedok R.. Š. L. - notár počas svojej svedeckej výpovede dňa 16.2.2022 uviedol, že žalovanej tvár
si nevybavuje, no tvár žalobcu mu je povedomá, je to avšak v tej súvislosti, že odvtedy spísal veľmi
veľa zápisníc obdobného charakteru. Vo svojich poznámkach v spise nemá zaznamenané, kto zo strán
sporu ho oslovil. Stáva sa, že buď ho osloví povinná osoba, alebo oprávnená osoba, alebo obaja, a
to buď telefonicky a dohodnú si termín, alebo ho navštívia osobne v úrade. Ako k tomu došlo v tomto

prípade, to nevedel uviesť.
13. Z obsahu zápisnice vyplýva, že povinná osoba pred ním urobila vyhlásenie o svojom záväzku
vo vzťahu k veriteľovi, v deň, keď sa táto zápisnica spisovala boli prítomní obaja, ale táto zápisnica
bolo krokom b), ktorému predchádzal krok a) a tým je spísanie exekučnej notárskej zápisnice. Na
bližšie okolnosti toho prípadu si nepamätá, ale uviedol, že najprv sa spíše zmluva o pôžičke a potom

následne exekučná notárska zápisnica. Po nahliadnutí aj do zmluvy o pôžičke z 20.11.2016 uviedol,
že predpokladá, že táto zmluva sa spisovala u neho na úrade, pretože je to jeho štýl písania. Nevie
sa však vyjadriť, prečo notárska zápisnica má uvedený dátum nasledujúceho dňa, t. j. 21.11.2016.
Vychádzajúc z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, kde riešili obdobný postup a krajský súd
zaujal stanovisko, že v jeden deň sa musí spísať zmluva o pôžičke a až nasledujúci deň sa môže spísať

notárska zápisnica ako exekučný titul. Nevie sa vyjadriť, ktorá zo strán formulovala okolnosti, ktoré
boli dané do zmluvy o pôžičke a následne do notárskej zápisnice. Odmietol, že by bol vedome spísal
simulované právne úkony do danej zápisnice, pretože by to bolo z jeho strany nekalé konanie, ktorého
sa on nikdy nedopustil.
14. Svedok predložil súdu originál prvopisu notárskej zápisnice spísanej dňa 21.11.2016, súčasťou

ktorého je aj zmluva o pôžičke v prílohovej časti, uzavretá dňa 20.11.2016, pričom na prvopise notárskej
zápisnice je podpis povinnej osoby a na pripojenej zmluve o pôžičke sú podpisy oboch strán sporu.
Zároveň predložil súdu kópiu tejto listiny, ktorá bola predložená súdu na nahliadnutie.
15. Jednoznačne a nesporne svedok tvrdil, že som nikdy nespísal žiaden právny úkon, a teda aj
akúkoľvek exekučnú notársku zápisnicu, kde by účastník takéhoto právneho úkonu neprejavil svoju vôľu

slobodne, vážne, určito a v daných prípadoch naviac zisťoval aj to, či taký účastník je plne spôsobilý
k právnym úkonom. Zisťoval to hlavne vtedy, keď videl mentálnu zaostalosť a podobne. Z uvedeného
je zrejmé, že v žiadnom prípade by som nespísal právny úkon, ktorý by nenapĺňal uvedené zákonné
atribúty a bol by de iure v rozpore so zákonom.
16. Vždy keď má spísať akýkoľvek právny úkon, pred jej spísaním komunikuje s účastníkmi právneho

úkonu, zisťuje ich vôľu a na základe toho spíše daný právny úkon. Po jeho spísaní vždy predloží tento
písomný právny úkon prítomným účastníkom, aby si ho v pokoji prečítali a zároveň zvykne povedať,
že ak by mali nejaké nejasnosti, môžu sa ho spýtať, aby im určité nejasnosti objasnil. Taký postup je
vo všeobecnej rovine, ale aplikuje ho v každom konkrétnom prípade. Nikdy sa nestalo, aby účastníci
právneho úkonu podpisovali listinu, o ktorej by nemali vedomosti, resp. s ktorou by sa neoboznámili.

17. V princípe platí notársku odmenu za vykonaný notársky úkon účastník právneho úkonu, ale sú
situácie, kedy zaplatia v nejakom pomere aj iní účastníci, ktorí majú právny vzťah k danému právnemu
úkonu. Nepamätal si konkrétne, ako to bolo v danom prípade.
18. Nevedel sa vyjadriť, prečo predmetná zápisnica nebola použiteľná ako vykonateľný exekučný titul v
exekučnom konaní, no iba bez bližších poznatkov dedukoval, že problém nastal kvôli tomu, že zrejme

nebola poskytnutá druhá pôžička vo výške 10.000 € a z toho dôvodu, keďže obe pôžičky boli zahrnuté
pod všeobecný právny pojem pôžička, v exekučnej zápisnici nebolo možné vykonať ani prvú pôžičku.

19. V priebehu pojednávania so súhlasom žalovanej zobral žalobca svoju žalobu čo do zaplatenia sumy
127,30 eur späť.

20. V zmysle § 145 ods. 1 a CSP súd konanie sú súhlasom žalovaného v tejto časti zastavil.21. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa
zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o
a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní),
b) druhovom určení veci,

c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu,
d) určení času vrátenia.
Predmetom zmluvy o pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť
predmetom občianskoprávnych vzťahov.

22. Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že žaloba je opodstatnená.

23. Predmetom tohto sporu je zaplatenie žalovanej sumy z titulu pôžičky.

24. Je nesporné, že medzi stranami sporu bola uzatvorená dňa 20.11.2016 zmluva o pôžičke ktorá spĺňa
pojmové znaky takejto zmluvy, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej dve pôžičky, a to pôžičku

1/ vo výške 20.000,- eur a pôžičku 2/ vo výške 10.000,- eur pričom si strany sporu dojednali splátkový
kalendár.

25. Tiež nespornou skutočnosťou je, že žalovaná do podania žaloby zaplatila z titulu tejto pôžičky sumu
1.473 eur, a to v 10. splátkach po 127,30 eur v období od 12.12.2016 do 21.1.2018.

26. Obrana žalovanej spočívala v tom, že poprela poskytnutie sumy 20.000,- eur a nárok žalobcu v tejto
časti poprela (obsah odporu voči vydanému platobnému rozkazu na č.l. 66).
27. Taktiež vo svojom vyjadrení na č.l. 124 spisu namietala, že zmluva o pôžičke zo dňa 20.11.2016 a
taktiežuznaniedlhužalovanouformounotárskejzápisniceN1291/2016,NZ45528/2016bolisimulované

právne úkony, ktoré mali nahradiť dohodu o vyporiadaní vzájomných práv a povinností strán sporu
vzniknutých počas ich spoločného spolužitia. Súčasťou dohody medzi stranami sporu bola i skutočnosť,
že po podpísaní zápisnice o uznaní dlhu žalobca odťaží nehnuteľnosti žalovanej zapísaných na LV č.
XXX.

28. Žalovaná v tomto smere nepredložia žiadne dôkazy, takže táto jej obrana zostala len v rovine tvrdení.

29. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že strany majú v spore nielen právo tvrdení ale aj
povinnosť svoje tvrdenia preukázať. Počas súdneho sporu sa tak nestalo.

30. Svedkovia K.. R. V. mal vedomosť o existencii zmluvy o pôžičke, túto vedomosť mal od žalobcu.
Jeho výpoveď je nepriamym dôkazom v prospech žalobcu.

31. Svedok R. V., brat žalovanej sa vyjadroval k prerábke apartmánu žalovanej, avšak k samotnej
podstate sporu sa nevyjadroval.

32. V tomto duchu sa vyjadril i svedok Ľ. R., synovec žalovanej.

33. Svedkyňa F.. H. Š. - sestra žalobcu vypovedala, že má vedomosť o tom že žalovaná dlhuje žalobcovi
peniazeokolo/do30.000eur,pričomprvých20.000,-eurbolopoužitýchnarekonštrukciudomu,vktorom

býva žalovaná. Jej domácnosť svedkyňa navštívila pred rekonštrukciou a po nej, takže má vedomosť,
ako to u žalovanej vyzerá. O existencii pôžičky má vedomosť od žalobcu. Pri uzatváraní zmluvy či
počas bratia úveru svedkyňa nebola prítomná, ale vypočula si telefonický rozhovor, kedy žalovaná žiadal
žalobcu o peniaze, čo súd vyhodnotil ako nepriamy dôkaz podporujúci tvrdenia žalobcu.

34. Súd zároveň dodáva, že žalobca už na začiatku sporu navrhol i výsluch notára R.. Š. L., ktorý
samotnú zmluvu o pôžičke a taktiež uznanie dlhu žalovanou formou notárskej zápisnice N 1291/2016,
NZ 45528/2016 spisoval.35.ŽalovanáodmietladaťsúhlassozbavenímmlčanlivostinotáraR..Š.L.,urobilatakažnapojednávaní
dňa 21.1.2022 a následne súd mohol realizovať výsluch notára R.. Š. L..

36. Práve na tvrdenia žalovanej o tom, že zmluva o pôžičke zo dňa 20.11.2016 a taktiež uznanie dlhu
žalovanou formou notárskej zápisnice N 1291/2016, NZ 45528/2016 boli simulované právne úkony, súd
zameral výsluch notára R.. Š. L., ktorého výpoveď bola pre rozhodnutie súdu podstatná.

37. Tento svedok potvrdil, že pre strany sporu uzatváral obe listiny, ktoré boli do spisu predložené

(zmluvu o pôžičke a uznanie dlhu žalovanou formou notárskej zápisnice) a vzhľadom na časový odstup
sa nevedel vyjadriť k bližším okolnostiam. Poprel však, že by sa jednalo o simulované právne úkony,
nikdy také niečo neurobil a ani by si takéto niečo nedovolil. Naopak, uviedol, že do zmluvy zakomponoval
prejav vôle oboch strán a nikdy nespísal žiaden právny úkon, kde by účastník právneho úkonu neprejavil
svoju vôle slobodne, vážne a určito. Zároveň vypovedal, že pred spísaním právneho úkonu komunikuje
s účastníkmi právneho úkonu, zisťuje ich vôľu a na základe toho spíše právny úkon. Po jeho spísaní

predloží tento písomný právny úkon prítomným účastníkom, aby si ho v pokoji prečítali a prípadné
nejasnosti aby im objasnil. Je to absolútne pravidlo.

38. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd preukázanú opodstatnenosť žaloby.

39. Pre úplnosť musí súd uviesť, že počas sporu sa strany viedli i mimosúdne rokovania za účelom
ukončenia tohto sporu.

40. Na začiatku pojednávania konaného dňa 21.1.2022 súd skonštatoval, že predmetom rokovaní strán
a ich zástupcov bola skutočnosť, že žalovaná nespochybnila zaplatenie istiny a bola ju ochotná zaplatiť,

avšak investor, ktorý by jej sumu požičal, vyžadoval záruky, ktoré nebola momentálne schopná splniť.

41. Aj na poslednom pojednávaní žalovaná navrhla uzavretie súdneho sporu, na základe ktorého by
sa zaviazala žalobcovi zaplatiť sumu 28.000,- eur a žalovaný ba sa zaviazal zaťaženú nehnuteľnosť
uvoľniť.

42. Z toho jednoznačne vyplýva, že žalovaná si je plne vedomá svojho záväzku voči žalobcovi, a preto
predmet žaloby je nesporný.

43. Pokiaľ žalovaná požaduje od žalobcu uvoľnenie zaťaženej nehnuteľnosti žalovanej zo strany

žalobcu, súd poukazuje na to, že táto vec nie je premetom tohto sporu a tiež zo žiadnych listín či iných
dôkazov takýto prípadný záväzok žalobcu nevyplýva.

44. Na základe týchto skutočností súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

45. Splatnosť sumy súd stanovil na dobu 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, a to z toho dôvodu,
že predmet plnenie nie je nízka suma, avšak spor prebieha od roku 2018, pričom ako z dokazovania
vyplynulo, žalovaná si je plne vedomá tej skutočnosti, že má žalobcovi predmet sporu vrátiť, a teda od
toku 2018 mala dostatok času, aby dokázala naakumulovať finančné prostriedky pre žalobcu.

46. V zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. priznal súd žalobcovi
i zákonné úroky z omeškania v zmysle žaloby.

47. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP s použitím § 256 ods. 1 CSP a priznal
žalobcovi plnú náhradu trov konania.

48. Podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 257 súd nezistil.

49. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď.
vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.