Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 21, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/71/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120206676
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2120206676.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar.
XX.XX.XXXX,aC.B.,nar.XX.XX.XXXX,obedetibytomakomatka,zastúpenéprocesnýmopatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov: matky D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.
XXXX/XX, F., zast.: prom. práv. Iveta Orlíková, advokátka so sídlom Kapitulská 6, Trnava, a otca G. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. H. XXX, I., zast. : Mgr. Ing. Marián Galbavý, advokátka kancelária, s.r. o.,
so sídlom Kapitulská 6, Trnava, o zvýšenie výživného na maloleté deti, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 20. mája 2022, č.k. 40P/47/2020-243, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že zvýšil povinnosť otca s účinnosťou od
26.08.2020 prispievať na výživu maloletej A. zo sumy 120 Eur mesačne na sumu 190 Eur mesačne a
maloletej C. zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 160 Eur mesačne, ktoré zvýšené výživné je povinný
uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky (výrok I.), nedoplatok otca na zročnom
výživnom za obdobie od 26.08.2020 do 20.05.2022 u maloletej A. v sume 1.483,55 Eur a u maloletej

C. v sume 1.271,61 Eur otcovi povolil splácať v pravidelných 24. mesačných splátkach, u maloletej A.
po 62 Eur mesačne a u maloletej C. po 53 Eur mesačne, popri bežnom výživnom, pod hrozbou straty
výhody splátok v prípade omeškania sa s plnením aj len jednej splátky (výrok II.), týmto zmenil rozsudok
OkresnéhosúduTrnavač.k.37P/7/2015-178zodňa31.10.2016vspojenísrozsudkomKrajskéhosúdu
v Trnave č. k. 11CoP/27/2017 -209 zo dňa 12.04.2017 v dotknutej časti výživného (výrok III.) a o náhrade
trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok (výrok IV.).
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, §

76 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, vecne tým, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný
dôvodne. Matka žiadala zvýšiť výživné na maloletú A. zo sumy 120 Eur na sumu 280 Eur a na maloletú
C. zo sumy 100 Eur na sumu 220 Eur mesačne z dôvodu, že výživné, určené pri rozvode manželstva už
nezodpovedá zmeneným pomerom. Súd zistil, že naposledy bolo výživné určené rozsudkom Okresného
súdu Trnava sp. zn. 37P/7/2015 zo dňa 31.10.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.
zn.. 11CoP/27/2017 zo dňa 12.04.2017.V čase rozhodovania súdu v konaní sp. zn. 37P/7/2015 o rozvod
manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode maloleté deti žili v

spoločnej domácnosti u rodičov matky v Trnave, matka bola zamestnaná s príjmom 1.200 Eur mesačne
brutto a poberala prídavky na obe deti spolu v sume 47,04 Eur. Rodičom prispievala matka na chod
domácnostisumou100až200Eurmesačne,nemalažiadnezvýšenévýdavky,inúvyživovaciupovinnosť
nemala. Otec bol zamestnaný v spoločnosti G. J., v ktorej bol jediným spoločníkom a konateľom. Poberalmzdu vo výške 349,71 Eur mesačne t. j. na úrovni minimálnej mzdy s vyplácaním náhrad stravného v
sume priemerne 116,55 Eur mesačne, iné príjmy nemal. Spoločnosť G. J. vykázala za rok 2015 zisk v
sume 174,18 Eur. Výdavky na chod domácnosti vrátane spotreby energií mal otec 150 Eur, na stravu,

oblečenie a hygienu 200 Eur mesačne, inú vyživovaciu povinnosť nemal. Pri určení výživného tak súd
vychádzal z potencionálneho príjmu otca, so zohľadnením vzdelania u otca ( dopravná priemyslovka)
a priemerného platu v národnom hospodárstve za rok 2016 v sume 878 Eur, v trnavskom kraji 914
Eur a pri zaradení „vodič kamiónu“ dokonca vo výške 1.190 Eur mesačne. Otec bol zdravý, nemal
žiadne obmedzenia, pre ktoré by z objektívnych dôvodov nemohol riadne pracovať alebo zamestnať

sa vo vyštudovanom odbore „doprava“. Odôvodnenie podnikania a pokračovania v podnikaní, ktoré
nie je ziskové, ale je dokonca dlhodobo stratové, súd zhodnotil ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania a zárobku. Potreby maloletých detí, v tom čase navštevujúcich základnú
školu, ustálil súd v sume 332 Eur na maloletú A. a v sume 312 Eur na maloletú C. a určil výšku výživného
v sume 120 Eur mesačne na maloletú A. a 100 Eur mesačne na maloletú C..

3. Súd prvej inštancie dokazovaním zistil podstatnú zmenu pomerov od poslednej úpravy výživného v
roku 2016 na strane všetkých účastníkov konania. Konštatoval, že odvtedy uplynulo päť rokov, maloletá
A. je študentkou 2. ročníka Hotelovej akadémie a maloletá C. ukončuje 9. ročník základnej školy. U
maloletej A. je štúdium na strednej škole spojené s praktickou časťou - čašníctvo resp. obsluha v jedálni,

na banketoch alebo iných gastronomických podujatiach, s ktorým je spojený pravidelný mimoriadny
výdavok na zakúpenie čašníckej uniformy v sume 75 Eur (jednorazový výdavok na jeden školský rok),
má tiež zvýšený výdavok na školský predmet varenie, kde sa študenti zbierajú po 30 - 40 Eur (raz
za mesiac až dva mesiace), a náklady s jej ubytovaním na internáte a so zabezpečením stravy na
internáte v sume 110 Eur mesačne. Obe maloleté naďalej pokračujú v kurze anglického jazyka s lektormi

v jazykovom centre online formou. Zmena na strane matky spočíva v tom, že od mája 2021 žije v
spoločnej domácnosti s jej partnerom, ktorý je podľa matkinho vyjadrenia zamestnaný s čistým príjmom
cca 1.000 Eur v čistom. Príjem matky počas súdneho konania poklesol o cca 20% ( jej pracovný úväzok
bol počas súdneho konania na úrovni 80% ), čo matka označila za dôsledok pandémie COVID - 19,
kedy je dopyt po výrobkoch jej zamestnávateľa, spol. G. K. L. - M., nižší, očakáva rozšírenie úväzku

na 100 % po ústupe pandémie. Z vykonanej lustrácie vyplýva príjem matky v priemere cca 876 Eur v
čistom; v čase podania návrhu bola pritom mzda matky dohodnutá na 1.261 Eur v hrubom, čo činilo
cca 1.000 Eur v čistom. Taktiež došlo k zmene pomerov aj na strane otca, ktorý už nie je zamestnaný v
spoločnosti G. J. a uvádza, že jeho jediný príjem je príjem z prenájmu od spoločnosti G. J. v sume 1.900
Eur ročne, t. j. 158,33 Eur mesačne. Otec zotrvával na tvrdení, že iný príjem nemá, ani podľa lustrácie v

Sociálnej poisťovni otec nemá iný vymeriavací základ a otec bol uzrozumený s tým, že súd bude u neho
vychádzať z potencionálneho príjmu. Z vykonaného dokazovania k pomerom v spoločnosti G. J. mal súd
preukázané, že otec je naďalej jediným spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti, spoločnosť vykázala
za rok 2020 výnos v sume 3.200 Eur, za rok 2021 vykázala stratu v sume 566 Eur. Z hlavnej knihy za
rok 2021 vyplýva, že spoločnosť má na účte 7.000 Eur, v hotovosti v pokladni 13.704 Eur. V roku 2021

IGGIM s. r. o. uhradila 10.143,05 Eur ostatné dlhodobé záväzky - úver na auto Alfa Romeo, taktiež otcovi
bola vyplatená suma 3.802 Eur ako záväzok spoločnosti voči spoločníkovi. Súd mal preukázané, že
otec, ktorý nemá mzdu, nevypláca si zisk pre stratu spoločnosti, je schopný z príjmu z prenájmu 158,33
Eur hradiť výživné na svoje deti vo výške 220 Eur mesačne aj svoje náklady s bývaním a základnými
životnými potrebami. Ako výdavky uvádzal dobrovoľné zdravotné poistenie v sume 79,31 Eur mesačne,

ZSE 25 Eur, plyn 63 Eur, SIPO 17,24 Eur, životné poistenie C. 22,04 Eur, výdavky na stravu 100 Eur
a na ošatenie a hygienu 50 Eur, k tomu hradí cca sumu 50 Eur na pohonné hmoty vozidla, nespláca
žiadne úvery. Majetok spoločnosti tvorí kamión, osobné motorové vozidlo Alfa Romeo r. výroby 2016,
ktoré spoločnosť kúpila za nadobúdaciu cenu 40.000 Eur vrátane DPH a motorku Agusta v roku 2011 za
8.000 Eur. Na uvedených vozidlách jazdí otec, ktorý inak vlastní osobné motorové vozidlo Kia Sorento

r. výroby 2011, ktoré kúpil od spoločnosti G. J. ako nepojazdné, za nadobúdaciu cenu 200 Eur, opravil
mu to kamarát za náklady 100 Eur. Vlastní rodinný dom na F. N. A. I., v ktorom býva sám, nehnuteľnosť
nie je zaťažená.

4. Porovnaním pomerov maloletých detí ako aj rodičov súd prvej inštancie dospel k záveru, že doposiaľ

určené výživné už nezodpovedá zvýšeným nárokom detí na výživu, keďže nepokrýva odôvodnené a
nevyhnutné potreby maloletých detí ani v polovici. Už v konaní sp. zn. 37P/7/2015 pri určení výživného
súd vychádzal z potencionálneho príjmu otca, keď otec nevedel uviesť, aký je jeho príjem resp. zisk
z podnikania. Obraty a náklady spoločnosti pritom neboli relevantnými údajmi, z ktorých by súd moholvychádzať pri posudzovaní pomerov otca, keďže bolo preukázané, že tieto nie sú pravdivé, do nákladov
spoločnosti sa účtujú súkromné potreby otca ako konateľa spoločnosti, spoločnosť má vyšší zostatok
hotovosti v pokladni (13.704 Eur), na účte 7.000 Eur, spoločnosť uhrádzala v roku 2020 náklady na

terapie konateľa v sume 8.339 Eur. Otec poukázal na podstatnú zmenu svojich pomerov pre svoj
nepriaznivý zdravotný stav, čím odôvodňoval nemožnosť posudzovania jeho možností a schopností
z hľadiska uplatnenia sa na pracovnom trhu v pozícií šoféra kamiónu vo vnútroštátnej preprave v
produktívnom veku, schopného absolvovať náročné cesty nákladným vozidlom. Súd mal ale otcom
tvrdené, že spoločnosť nemá žiadnych zamestnancov, ani brigádnikov vykonávajúcich prepravu tovaru

pre spoločnosť G. J., z čoho vyplýva, že spoločnosť bola schopná dosiahnuť výnos z hospodárskej a
z finančnej činnosti v sume 76.573,31 Eur za rok 2021 vďaka výlučnej činnosti otca pre spoločnosť,
pričom bolo sekundárneho významu, či otec dokáže tento výnos dosiahnuť z výkonu práce vodiča
kamiónu 2 hodiny denne rešpektujúc odporúčania všeobecného lekára, alebo viac hodín denne na úkor
vlastného zdravotného stavu. K najvýraznejšej zmene pomerov teda došlo u otca, kedy je nepochybné,
že otcovi ako konateľovi a spoločníkovi v G. J. sa v podnikaní darí, spoločnosť je likvidná, vyhýba sa

vyplácaniu zisku a tým spojenému zdaneniu. Napriek tomu súd primárne vychádzal z potencionálneho
príjmu, ktorý by otec mohol dosahovať v národnom hospodárstve, konkrétne v trnavskom kraji, keď
priemerná nominálna mesačná mzda v roku 2021 predstavovala 1.146 Eur v hrubom, v bratislavskom
kraji 1.429 Eur v hrubom a priemerná mesačná mzda v odvetví doprava a skladovanie v roku 2021
činila 1.125 Eur v hrubom. Nevyhnutné odôvodnené potreby maloletej A. súd ustálil v sume 351 Eur a

u maloletej C. v sume 276,71 Eur, bez zohľadnenia pomeru nákladov na bývanie a splácania hypotéky
matkou pri zabezpečení vlastného bývania, kde však pomerná suma je dôvodná, nakoľko maloletá
C. musí niekde bývať a náklady na zabezpečenie tejto potreby boli zohľadnené aj v čase spolužitia s
rodičmi matky v spoločnej domácnosti. Matka maloletých detí vzhľadom na ich vek, keďže majú pätnásť
a sedemnásť rokov, nemôže svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom plniť len osobnou starostlivosťou,

je tiež povinná prispievať na výživu maloletých detí určitou sumou. Súd prvej inštancie tak považoval za
primerané zvýšenie výživného u maloletej A. zo sumy 120 Eur mesačne na sumu 190 Eur mesačne a
u maloletej C. zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 160 Eur mesačne. Pokiaľ každá maloletá dostane
výživné od otca v uvedenej sume a od matky aspoň 100 Eur mesačne, potom spolu s prídavkami na deti
(toho času 25,88 Eur mesačne), budú mať obe deti dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie

svojich odôvodnených potrieb spojených s výživou. Otec po dobu súdneho konania prispieval na výživu
maloletých detí výlučne vo výške určenej predchádzajúcim rozsudkom, čím vznikol nedoplatok na
zročnom výživnom za obdobie od podania návrhu (26.08.2020) do rozhodnutia súdu (20.05.2022) u
maloletej A. (13,55 ako pomerná časť z 08/2020 + 1.470 za 09/2020 až 05/2022) v sume 1.483,55 Eur
a u maloletej C. (11,61 ako pomerná časť z 08/2020 + 1.260 za 09/2020 až 05/2022) v sume 1.271,61

Eur, ktoré súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 62 Eur u maloletej A. a po
53 Eur u maloletej C.. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých z dôvodov podľa
§ 62 ods. 1 CMP a § 365 ods. 1 písm. b), písm. f) a písm. h) CSP. Súd podľa názoru

otca pri rozhodovaní nedostatočne skúmal zmenu majetkových pomerov rodičov aj nárast výšky
výdavkov na deti, nesprávne vyhodnotil oprávnenosť a nevyhnutnosť týchto výdavkov, nevykonal
dokazovanie o faktickom vynakladaní výdavkov, ktoré otec namietal, nesprávne stotožnil majetkové
pomery obchodnej spoločnosti s majetkovými pomermi otca, pri rozhodovaní o spätnom vyplatení
výživného nevzal do úvahy protipandemické opatrenia vlády o zákaze vychádzania a o dištančnom

vzdelávaní, kedy značná časť nákladov na deti deklarovaných matkou nemohla byť v danom období
vynaložená a nesprávne určil výšku zročného výživného bez ohľadu na oprávnenosť a nevyhnutnosť
týchto výdavkov detí. Matka súdu podľa neho predložila nedôvodné a neprimerane vysoké výdavky
na seba a na maloleté deti bez ich zdôvodnenia či preukázania, navyše v čase pretrvávajúcej
pandémie COVID-19 sa deti nemohli zúčastňovať mimoškolských aktivít, boli vyučované diaľkovo, takže

všetky mimoškolské aktivity boli zrušené, napríklad výdavok určený pre maloletú A. k vareniu (teda
mimoškolskej aktivite, resp. krúžku) vo výške 30 Eur je príliš vysoký, nakoľko maloletá sa vôbec nemohla
tejto aktivity zúčastňovať počas pandémie. Rovnako to bolo u detí so stravou v škole, internátnym
poplatkom, športovými aktivitami a cestovným. Navyše výdavok označený ako individuálne a spoločné
aktivity, vreckové, je príliš všeobecný. Súd tiež nemal vychádzať pri určovaní zročného výživného

iba z teórie, že obchodnej spoločnosti otca sa darí, je likvidná a údajne sa vyhýba vyplácaniu zisku
a zdaneniu. Súdu otec preukázal, že trpí zdravotnými problémami, na základe ktorých nemožno naňho
prihliadať ako na zdravého človeka v produktívnom veku, využívajúceho všetky ponúkané pracovné
príležitosti. Súd tiež nezohľadnil skutočnosť, že aj v podnikateľskom segmente, v ktorom otec podniká,boli zaznamenané negatívne dopady pandémie koronavírusu. Pokiaľ ide o dosahovanie zisku, žiadny
zákon neukladá otcovi povinnosť dosahovať nadpriemerné zisky za účelom platenia vyššieho výživného
na deti. Nie je zrejmé, na základe akých skutočností má dosahovať napriek jeho zdravotným problémom

vyššie príjmy. Potrebu zvýšenia výživného nemožno odvodzovať iba od domnelého zvýšenia zisku jeho
obchodnej spoločnosti. Otec tiež poukazuje na to, že deťom zabezpečil bývanie v dome ešte v čase,
keď bol slobodný a nežiadal od matky splácanie hypotéky tak, ako to požadovala matka v uvedenej
právnej veci, dokonca od matky nepožadoval ani prispievať na spoločnú domácnosť, ktoré skutočnosti
súd nevzal do úvahy. Otec poukázal na to, že jeho zámerom nie je vyhýbať sa plateniu výživného, ale

ani určenie výšky výživného na spotrebné náklady maloletých nie je bezhraničné. Otec akceptuje, že
náklady na deti sa zvýšili, preto navrhol zvýšenie výživného o 50% ku dňu vydania rozhodnutia. Súd
musípriurčovanívýškyvýživnéhovychádzaťzoskutočnýchpotriebmaloletých,nesmiesariadiťvýlučne
príjmami rodičov a toto sa vzťahuje aj k určeniu zročného výživného. Otec poukazuje na rozhodnutie
ústavného súdu II.ÚS 730/2014 a rozhodnutie R 24/1974. Otec je toho názoru, že poškodené vzťahy
medzi deťmi a otcom nemožno usporiadať zročným výživným. Navyše otec zdôrazňuje, že matka

využíva daňový bonus na deti a zároveň je aj poberateľom prídavkov na deti. Závery v bode 24.
odôvodnenia preto otec považuje za nevyvážené a voči otcovi nespravodlivé. Otec sa však celkom
stotožňuje s tvrdeniami súdu obsiahnutými v bode 27. odôvodnenia, a to poznamenáva, že otec
nemôže byť vystavený súdom spomínanému „trestaniu“ v podobe uhrádzania zročného výživného, ktoré
neodzrkadľuje reálne potreby detí. Otec teda nespochybňuje zmenu pomerov na strane maloletých,

avšak zvýšenie výživného považuje za dôvodné až odo dňa vydania právoplatného rozhodnutia a nie
odo dňa podania návrhu matkou na súd (tzv. zročné výživné). Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že zvýši výživné otca na maloletú A. zo sumy 120 Eur na sumu 190 Eur mesačne
a na maloletú C. zo sumy 100 Eur na 160 Eur mesačne s tým, že neurčí otcovi platiť žiadne zročné
výživné, alebo súd zvýši vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti za obdobie od 26.08.2020 do

20.05.2022 v sume nižšej, než urobil súd prvej inštancie a až od 20.05.2022 zvýši výživné na sumy
určenésúdomprvejinštanciestým,žemuumožnísplácaťvzniknutýnedoplatokvmesačnýchsplátkach.

6. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu bol toho názoru, že súd prvej
inštancie rozhodol správne a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

7. Matka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu otca navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdiť v celom rozsahu. Pokiaľ otec v odvolaní rozporuje výdavky maloletých matka uvádza, že
výdavok maloletej A. súvisiaci s varením vo výške 30 Eur bolo potrebné vynakladať, pretože aj keď
štúdium prebiehalo dištančne, žiaci mali stanovené v rámci vyučovania varenie (nejde o mimoškolskú

aktivitu),kdemalistanovené,čomajúnavariť,resp.upiecť,takžesurovinymuselamatkanakúpiť,pričom
žiaci vyučujúcemu učiteľovi zasielali fotografickú dokumentáciu ohľadne výsledného produktu, o čom
matkadoložilaajčasťfotografickejdokumentácie.Pokiaľideovýdavkynastravnédetí,totopodľanázoru
matky súd určil neprimerane nízke, keď u maloletej C. určil výšku stravného 105 Eur (80 Eur mesačne
+ 25 Eur v škole), čo nezodpovedá dnešným cenám potravín a veku dieťaťa a stravné pre dospievajúce

dieťa vo veku maloletej C. určite predstavuje sumu najmenej 120 Eur. Pokiaľ ide o maloletú A., súd
určil sumu 155 Eur (80 Eur + 75 Eur) čo matka považuje za adekvátne jej veku a pobytu v internáte.
Pokiaľ otec rozporuje náklady na krúžky, matka počas celého konania uvádzala len jeden krúžok a to
krúžok anglický, ktorý navštevujú obe maloleté deti a tento prebiehal i počas pandémie dištančne, takže
matka uhrádzala s tým spojené náklady. Podľa matky súd správne vyhodnotil majetkové pomery otca,

ktorý sa od rozvodu manželstva snaží zakrývať svoj príjem, pričom jeho životná úroveň nezodpovedá
dosahovaným príjmom a správne súd poukázal na to, že jeho spoločnosť i napriek tomu, že otec pre
ňu pracuje ako vodič len 2 hodiny denne, dosahuje obraty a je schopná uhrádzať záväzky i za majetky,
ktoré boli nadobudnuté na základe úveru. Matka uvádza, že spoločnosť otca odpredáva svoj majetok
otcovi za zanedbateľnú sumu oproti skutočnej hodnote. Zakúpil vozidlo Kia Sorento (o ktorom tvrdí,

že ho opravil za 100 Eur a užíva ho) a následne zakúpil v roku 2016 osobné motorové vozidlo Alfa
Romeo za sumu 40.000 Eur na úver a spoločnosť je schopná splácať tento úver. Rovnako je spoločnosť
schopná uhrádzať náklady spojené s liečbou otca to v nemalej výške. Matka je toho názoru, že podľa
účtovnej závierky a hlavnej knihy spoločnosti je dokázané, že otec maloletých ukracuje zisk spoločnosti.
Súd preto správne zhodnotil majetkové pomery spoločnosti v nadväznosti na osobu otca maloletých,

ktorý je jediným spoločníkom a konateľom a je osobou spriaznenou. Matka poukazuje na to, že ona od
rozvodu manželstva stále kariérne rastie a snaží sa dosahovať vyšší príjem, pričom otec sa od rozvodu
manželstva snaží vytvárať dojem, že má také zdravotné problémy, ktoré mu neumožňujú sa zamestnať,
prácu si nehľadá, zotrváva stále v spoločnosti, ktorá od jej existencie vykazuje minimálne zisky, resp.straty. Matka zároveň poskytuje deťom všetok svoj voľný čas a osobnú starostlivosť na vysokej úrovni,
deti dosahujú v škole výborné výsledky, podporuje ich v mimoškolských aktivitách, v ich duševnom raste
a vedie k usporiadanému životu. Konajúci súd pritom pri nákladoch na maloletú A. nezohľadnil náklady

matky s bývaním, ani vyššie náklady na hygienické potreby, hoci ide o dospievajúce dievčatá a rovnako
súd ponížil aj matkou uvádzané náklady na obuv a ošatenie, kde ustálil sumy, ktoré skutočným nákladom
nezodpovedajú. Pokiaľ ide o návrh otca, aby mu súd neuložil povinnosť zaplatiť na deti zročné výživné,
matka poukazuje na to, že návrh podala dňa 26.08.2020 a preto trvá na priznaní výživného od podania
jej návrhu, keď otcom uvádzaný dôvod nemá žiadny právny základ. Ohľadom majetkových pomerov

otca upozorňuje súd na skutočnosť, že náhodne zistila, že otec maloletých dňa 10.02.2022 inzeroval na
stránke autobazar.eu na predaj majetok za cenu 12.500 Eur ( obytný príves, ktorý používala ich rodina
na dovolenky). Pokiaľ otec v odvolaní uvádzal, že od matky nepožadoval splácanie hypotekárneho
úveru počas doby manželstva, matka nevidí dôvod prečo by sa mala na takomto splácaní podieľať,
keďže hypotekárny úver otca bol jeho osobným záväzkom, ktorý mu vznikol pred uzavretím manželstva
anavyšetentojehoúversplácaloteczfinančnýchprostriedkovpatriacichdoBSMapokiaľbymatkabola

chcela, mohla v rámci vyporiadania BSM žiadať polovicu uhradených splátok. Za nedôvodnú považuje
aj argumentáciu otca, že nepožadoval od nej aby prispievala na domácnosť. Matka bola na materskej
dovolenke, otec si neželal, aby pracovala, chcel, aby bola doma a starala sa o deti s tým, že on všetko
zabezpečí. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

8.KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§34Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalejlen„CSP“)pozistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba – otec maloletých detí (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7
ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody

odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

9. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorý zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletú A. zo sumy 120 Eur mesačne na sumu
190 Eur mesačne a na maloletú C. zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 160 Eur mesačne od podania

návrhu, t.j. od 26.08.2020 a uložil mu aj povinnosť zaplatiť v splátkach zročné výživné.

10. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie návrhom uplatnených požiadaviek a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne

závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto
v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, stotožňuje sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
a s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a
odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s
prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov

súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

11. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa

svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť
svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne

stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona
o rodine).

12. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerane majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

13. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

14. V zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine v spojení s ustanovením 157 CMP predstavuje

práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia
o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku
výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s
ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď
subjektívne-okolnosťaminastranepovinného,resp.nastraneoprávneného,aleboobjektívne-vývojom
životných nákladov. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, súd

musí preto podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom
a porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný
vplyv na posúdenie výšky vyživovacej povinnosti, a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch
účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy.

15. Odvolací súd vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí (č.k. 11CoP/55/2021-126 zo dňa
08.12.2021) poukázal na to, že prvoinštančným súdom vykonané dokazovanie týkajúce sa pomerov
účastníkov konania bolo nedostatočné a neumožňovalo ich porovnanie s pomermi v čase pôvodného
rozhodovania súdu o výživnom. Následne súd prvej inštancie po vrátení veci postupoval v zmysle
pokynov odvolacieho súdu, doplnil dokazovanie a zhodnotením odôvodnených potrieb maloletých detí,

zhodnotením schopností, možností a majetkových pomerov otca, s prihliadnutím na pomery matky,
po porovnaní pomerov všetkých účastníkov v čase pôvodného rozhodovania o výživnom a aktuálne
zistenými pomermi dospel k správnemu záveru, že tu je priestor na zvýšenie súdom určeného výživného
v prospech maloletých detí, a správne ustálil aj výšku primeraného výživného a počiatok jeho zvýšenia.

16. Odvolacia argumentácia otca je založená na tvrdení, že súd nedostatočne skúmal zmenu
majetkových pomerov rodičov, nedostatočne skúmal tiež nárast výšky výdavkov na maloleté deti a
pri rozhodovaní o zročnom výživnom nevzal do úvahy pandemické opatrenia. Odvolací súd však po
preskúmaní spisového materiálu nezistil žiadne vytýkané pochybenia prvoinštančného súdu.

17. V predmetnom konaní bolo vykonané dostatočne rozsiahle dokazovanie, ktorým bolo celkom
nepochybne preukázané, že nastala podstatná zmena pomerov na strane účastníkov konania, ktorá
odôvodňuje zvýšenie výživného. V prejednávanej veci ide o prípad, kde maloleté deti sú vo veku
dospievania, maloletá A. má 17 rokov a maloletá C. 15 rokov. Odvolací súd považuje za potrebné
zdôrazniť, že potreby detí v zásade rastú s pribúdajúcim vekom, teda čím je dieťa staršie, tým viac sa

socializuje, rozširuje sa pole jeho aktivít a záujmov a tým prirodzene narastajú aj výdavky dieťaťa na
jeho výživu. Pokiaľ otec v prejednávanej veci svoju argumentáciu založil na tom, že súd nesprávne určil
výšku výživného v čase pandemických opatrení, kedy podľa neho značná časť nákladov na maloleté
deti nemohla byť vynaložená z dôvodu dištančnej formy štúdia, odvolací súd mu nemohol dať za pravdu.
K otázke otcom namietaných nákladov na stravovanie detí odvolací súd uvádza, že dištančné štúdium

má na ich výšku len zanedbateľný vplyv. Dištančná forma štúdia totiž nemá za následok odbudnutie
výdavku na stravu maloletých detí, inak povedané, ak matka neplatí za stravu detí v školskej jedálni,
musí platiť za ich stravovanie v domácnosti. Preto aj v prípade, keď sa maloleté deti nestravovali
počas pandémie v školských jedálňach, v období pandémie nezostali bez stravy, stravovali sa doma,
teda matka musela vynaložiť výdavky aj v tomto smere a to nielen na potraviny, ale aj energie, ktoré

sú nevyhnutne potrebné na prípravu jedla. Pokiaľ ide o otcom rozporované náklady na mimoškolské
aktivity, u detí matka uvádzala iba jedinú mimoškolskú aktivitu a to výuku anglického jazyka a táto
podľa jej vyjadrenia prebiehala aj v čase pandémie a to formou on-line. Naopak, v prípade výdavku
maloletej A. súvisiaceho s „varením“ vo výške 30 Eur, ktorý výdavok otec rovnako rozporoval, nejde
o žiadnu mimoškolskú aktivitu či krúžok, ale o povinný predmet a preto výdavok bol vynaložený aj v

čase prebiehajúceho dištančného vzdelávania, keď v rámci vyučovacej hodiny „varenie“ žiaci varili, resp.
piekli v domácom prostredí, preto matka musela suroviny nakúpiť a následne vyučujúcemu učiteľovi
zasielať fotodokumentáciu ohľadne výsledného produktu, čo matka aj súdu doložila.18. Odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie uzatvára, že opatrenia súvisiace s pandémiou
COVID-19 nemali za následok žiadne citeľné zníženie výdavkov maloletej A. a maloletej C., hoci
aj obdobie pandémie zasiahlo niekoľkými mesiacmi do rozhodného obdobia, počas ktorého súd

posudzoval dôvodnosť podaného návrhu, pričom sa žiada pripomenúť, že v prípade maloletej
C. prebiehalo aj v čase pandémie vyučovanie prezenčnou formou, keď z výsledkov vykonaného
dokazovania vyplýva, že dištančné vzdelávanie u nej neprebiehalo ani jeden mesiac.

19. Pre úplnosť odvolací súd tiež dáva do pozornosti, že v zmysle ustálenej súdnej praxe všeobecných

súdov SR sa za podstatnú zmenu pomerov považuje aj zmena v dôsledku samotného uplynutia
času (v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné
relevantné skutočnosti), pretože maloleté dieťa rastie a vyvíja sa, s čím sú spojené zvýšené výdavky.
V prejednávanej veci ide o prípad, kedy od posledného rozhodnutia o výživnom uplynulo už viac
ako šesť rokov, počas ktorých maloleté deti vyrástli, maloletá C. postúpila na druhý stupeň základnej
školy a maloletá A. postúpila na strednú školu a to Hotelovú akadémiu, ktorá vzhľadom na podstatný

podiel praktickej výuky na vzdelávaní, ako i vzhľadom na samotný charakter štúdia vyžaduje zvýšené
náklady oproti mnohým iným stredným školám. Už samotné uplynutie doby šiestich rokov teda treba
považovať za takú zmenu pomerov na strane maloletých detí, ktorá i bez preukázania konkrétnych
jednotlivých výdavkov maloletých indikuje potrebu zvýšenia výživného. Matka zo svojich finančných
zdrojov nedokáže sama uhrádzať stále sa zvyšujúce potreby maloletých detí a bolo by v rozpore nielen

so zákonom (§ 62 Zákona o rodine) ale aj s princípom spravodlivosti toto od nej požadovať.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď zároveň prvoinštančný súd správne vyhodnotil aj
možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, považoval odvolací súd zvýšenie výživného
na sumu 190,- Eur u maloletej A. a na sumu 160,- Eur u maloletej C. za správne a podložené zisteným

skutkovým stavom, pričom ani odvolací súd nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by nemalo byť výživné takto
zvýšené už od podania návrhu matkou na súd v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko vykonané
dokazovanie preukázalo, že dôvody pre zvýšenie výživného už k uvedenému dňu existovali.

21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, považujúc námietky odvolateľa za nepodložené, odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti v celosti potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 52 CMP.

23. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).