Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Sunday, November 27, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16CoCsp/10/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122201169
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8122201169.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobcu: Q. R., N.. XX.XX.XXXX, A. B.
XX, XXX XX W., právne zastúpeného: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sovietskych hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448 proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské
nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, vydanie
bezdôvodného obohatenia 603,17 eur s prísl. a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o
odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 24. mája 2022,

č.k. 8Csp/15/2022-137 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok vo výroku I. tak, že určuje, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa 14.01.2016 je bezúročný a bez poplatkov.

Mení rozsudok vo výroku II. o trovách konania v tejto časti konania tak, že žalobca má nárok voči
žalovanému na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

Potvrdzuje rozsudok vo výroku III. a IV.

Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že, cit.:

„I. Žalobu o určenie že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 14.1.2016 je
bezúročný a bez poplatkov, z a m i e t a.

II. V tejto časti konania je žalobca povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % a to do
3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

III. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 603,17 €, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 603,17 €, od 9.2.2022 do zaplatenia sumy 603,17 € a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. V tejto časti konania je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % a to do
3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.V. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa
14.01.2016, uvedená v časti VIII. Vyhlásenie klienta, bod 7., písm. b), v znení: „Osobné údaje Klienta
uvedené v Zmluve poskytuje svojej ovládajúcej osobe VÚB, ako aj osobám zo skupiny s úzkymi väzbami

k VÚB v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, vrátane spoločnosti Intesa Sanpaolo Taliansko,
za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality služieb, marketingové účely, účely vyhodnotenia
rizikového profilu Klienta, vymáhania prípadných záväzkov Klienta po splatnosti. Platnosť súhlasu je
10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie Zmluvy, pričom Klient berie na vedomie, že svoj súhlas
je oprávnený odvolať najskôr po jednom roku od zániku predmetného záväzkového vzťahu alebo od

udelenia súhlasu pre prípad, že sa Zmluva neuzatvorí, a to písomným oznámením doručeným na adresu
Spoločnosti.“, je neprijateľnou zmluvou podmienkou.

VI. V tejto časti konania je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní
odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

VII. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa
14.01.2016, uvedená v časti IX. Zmluvne´ podmienky, bod 9. Následky nesplácania spotrebiteľského
úveru a zmluvná´ pokuta, ods. 9.1, v znení´: „Zmluvná pokuta: V prípade omeškania s úhradou
jednotlivých Splátok je Klient povinný uhradiť Spoločnosti Zmluvnú pokutu vo výške stanovenej
nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania. Výška zmluvnej

pokuty sa rovná priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenej
podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania navýšenej o 10 percentuálnych bodov ročne,
pričom nesmie prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa uvedeného nariadenia vlády Z.z.“, je
neprijateľnou zmluvou podmienkou.

VIII. V tejto časti konania je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % a to do
3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník,
§ 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinným v čase

uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3 a 5, § 54 ods. 1 až 3, § 451 ods.
1, 2, § 456, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 3 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy vo výške 603,17 eur s úrokom z omeškania titulom vydania bezdôvodného obohatenia
a určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok.

4. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že s právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou Consumer

Finance Holding, a.s., uzavrel Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa 14.01.2016
(ďalej len „zmluva“). Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., (ďalej aj len „CFH“) zanikla dňa
01.01.2018 rozdelením, pričom jej právnymi nástupcami sa stali spoločnosť Všeobecná úverová banka,
a.s. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 3.000 eur, s mesačnou splátkou vo výške
109,02 eur, počtom splátok 360, ročnou úrokovou sadzbou vo výške 20 %, RPMN 20 %, priemernou

RPMN 18,09 % a odplatou vo výške 26,72 %. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzatvoril
ako spotrebiteľ s právnym predchodcom žalovaného, ako dodávateľom finančnej služby. Vzhľadom
na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať
náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Konkrétne podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch zmluva okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: dobu trvania zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/), ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. k/). Zmluva o poskytnutí úveru neobsahuje
vyššie uvedené náležitosti, a preto poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Taktiež

úrok vo výške 20 % ročne je podľa žalobcu rozpore s dobrými mravmi, preto je neplatný. Na obdobný
spotrebiteľský úver v období 01/2016 predstavovala priemerná úroková miera úroveň 9,51 %, t.j. viac
akodvojnásobnenižšiaoprotiposudzovanémuúverovémuvzťahu.Bezdôvodnéobohateniepredstavuje
sumu vo výške rozdielu medzi platbami žalobcu v celkovej výške 3.603,17 eur a výškou úveru 3.000eur, teda 603,17 eur. Splátku na istinu uhradil dňa 10.05.2017. O tom, že sa právny predchodca
žalovanej na jeho úkor bezdôvodne obohatil, sa dozvedel od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS. Žalobca v ďalšom uviedol, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v čl.

VIII. Vyhlásenie klienta, bod 7. písm. b) v znení: „Osobné údaje Klienta uvedené v Zmluve poskytuje
svojej ovládajúcej osobe VÚB, ako aj osobám zo skupiny s úzkymi väzbami k VÚB v zmysle zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách, vrátane spoločnosti Intesa Sanpaolo Taliansko, za účelom interného
výkazníctva, zvýšenia kvality služieb, marketingové účely, účely vyhodnotenia rizikového profilu Klienta,
vymáhania prípadných záväzkov Klienta po splatnosti. Platnosť súhlasu je 10 rokov od doručenia návrhu

na uzatvorenie Zmluvy, pričom Klient berie na vedomie, že svoj súhlas je oprávnený odvolať najskôr
po jednom roku od zániku predmetného záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že
sa Zmluva neuzatvorí, a to písomným oznámením doručeným na adresu Spoločnosti.“ Považoval za
neprijateľné,akdodávateľspotrebiteľovipredložínapodpispredformulovanúzmluvnúpodmienku,podľa
ktorej má spotrebiteľ udeliť široko koncipovaný súhlas s nakladaním s jeho osobnými údajmi po dobu 10
rokov po doručení návrhu zmluvy a dokonca aj v prípade, ak zmluva vôbec nevznikne, tak tento súhlas

ďalej trvá. Ukladanie takýchto povinností spotrebiteľovi nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení.
Takýto súhlas formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolnosti
považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne
zákonom o ochrane osobných údajov požaduje. Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje, v rozpore s
požiadavkoudobrejviery,zjavnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán,vneprospech

spotrebiteľa a je teda v rozpore s generálnou klauzulou (§ 53 ods. 1 OZ). Zmluva o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa 14.01.2016 obsahuje ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to v časti
IX. Zmluvne´ podmienky, bod 9. Na´sledky nespla´cania spotrebitelˇske´ho u´veru a zmluvna´ pokuta,
ods. 9.1, v zneni´: „Zmluvná pokuta: V prípade omeškania s úhradou jednotlivých Splátok je Klient
povinný uhradiť Spoločnosti Zmluvnú pokutu vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. z

dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania. Výška zmluvnej pokuty sa rovná priemernej hodnote
ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenej podľa osobitného predpisu pred vznikom
omeškania navýšenej o 10 percentuálnych bodov ročne, pričom nesmie prevýšiť trojnásobok úrokov z
omeškania podľa uvedeného nariadenia vlády Z.z.“ Neprijatelˇnostˇ tejto zmluvnej podmienky videl v
tom, zˇe dodávateľ s ním zmluvnú pokutu individuálne nedojednal a ta´to spo^sobuje značnu´ nerovnova

´hu v pra´vach a povinnostiach zmluvny´ch stra´n v neprospech spotrebitelˇa. Predmetna´ zmluvna´
podmienka zˇalovane´mu umozˇňuje napriek mozˇnosti zosplatnenia cele´ho u´veru podlˇa bodu 9.2
Zmluvy, u´rokov z mesˇkania podlˇa bodu 9.3 Zmluvy, od neho pozˇadovatˇ ďalsˇiu sankciu, ktoru´ ako
spotrebiteľ vo formula´rovej zmluve ani nemohol odmietnutˇ.

5. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca ako spotrebiteľ uzatvoril
so žalovaným dňa 14.01.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorého bolo poskytnutie
bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 3.000 eur s uvedením fixnej úrokovej sadzby vo výške
20 %, výšky mesačnej splátky v sume 109,02 eur, počtom pravidelných splátok 36, termínom konečnej
splatnosti 20.01.2019, RPMN a odplaty vo výške 20 %, celkovej výšky nákladov 927,72 eur a celkovej

čiastky3.924,72eur.PriemernáhodnotaRPMNpredobdobnéúveryčinila18,09%anajvyššiaprípustná
výška odplaty činila 26,72 %. Z prehľadu úhrad súd zistil, že žalobca uhradil žalovanému sumu vo výške
3.603,17 eur, pričom dňa 11.05.2017 uhradil sumu vo výške 1.977,56 eur. Z Prehlásenia Združenia na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS vyplýva, že na uvedené združenie sa obrátil žalobca so žiadosťou,
že potrebuje poradiť so zmluvou, ktorú uzavrel so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. Dňa

13.10.2021 im predložil zmluvu, pričom ho informovali o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, a taktiež
o tom, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Podľa údajov NBS bola priemerná úroková
miera spotrebiteľských úverov so splatnosťou od jedného do piatich rokov poskytnutých rezidentom
eurozóny v januári 2016 v sadzbe 9,51 % p.a..
6. K dobe trvania zmluvy súd poukázal na čl. III. zmluvy, v ktorom je uvedené, že doba trvania zmluvy

je do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR, ktorý v uznesení zo dňa 30.11.2021, sp.zn. 2Cdo/69/2020, uviedol, že predmetné ustanovenie (§
9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ) je potrebné interpretovať tak, že nie je nutné, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovala okrem doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, aj termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru dokonca v podobe konkrétneho dátumu. Pokiaľ predmetné ustanovenie

zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje
povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej náležitosti (t.j. k dobe trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a aj termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru) osobitne, ale lenvyjadruje požiadavku na uvedenie „doby, či dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere“ v súlade s
článkom 10 ods. 2 písm. c) Smernice. V posudzovanej veci je uvedený termín prvej splátky ako aj
poslednej splátky, z čoho možno vyvodiť záver aj o dobe trvania zmluvy.

7. V súvislosti s namietanou absenciou uvedenia predpokladov pre výpočet RPMN súd poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 7Cdo/183/2020, zo dňa 24.02.2021, v zmysle ktorého z
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení do 31. marca 2015 nevyplýva, že by jednou z náležitostí

spotrebiteľskej úverovej zmluvy bol konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov
alebo predpoklady pre jej výpočet. Zákon nepožaduje ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v
zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN. Takúto požiadavku pritom nie je možné vyvodiť
gramatickým (jazykovým) ani teleologickým (účelovým) výkladom daného zákonného ustanovenia.

8. Súd však dospel k záveru, že dohodnutý úrok je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa údajov

NárodnejbankySlovenskabolapriemernáúrokovámieraobchodnýchbánkprispotrebiteľskýchúveroch
poskytovaných domácnostiam v mesiaci január 2016 pri úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov na
úrovni 9,51 % ročne. Dohodnutá výška úrokov 20 % ročne uvedená v Zmluve dvojnásobne prekračuje
priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam
v mesiaci január 2016. Nebankový subjekt pri poskytovaní úverov síce podstupuje vyššiu mieru rizika,

čo sa odráža aj vo výške úroku, avšak dohodnutá výška úrokov musí byť stále súladná s požiadavkou
dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého úžerného úroku. Dlžník uzatvára zmluvu o
úvere a dohodu o úrokoch prevažne z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ v takejto situácii poskytoval dlžníkovi
neprimerané úroky. V tejto súvislosti súd poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn.

3Co/114/2014, zo dňa 05.11.2014. Dohodnutá úroková sadzba vo výške 20 % ročne je v rozpore s
dobrými mravmi, a preto v tejto časti je Zmluva v zmysle § 41 OZ neplatná. Na základe vyššie uvedeného
mohol žalovaný od žalobcu požadovať iba sumu poskytnutých finančných prostriedkov a predmetný
úver je potrebné považovať za bezúročný.

9. Keďže mal za preukázané, že žalobca uhradil žalovanému sumu vo výške 3.603,17 eur, súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 603,17 eur predstavujúcej rozdiel medzi plnením žalobcu a poskytnutou
sumou, teda sumu bezdôvodného obohatenia žalovaného v dôsledku plnenia bez právneho dôvodu
podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z prisúdenej sumy súd priznal žalobcovi aj úroky z
omeškania, na ktoré má nárok podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka od 09.02.2022 vo výške

v zmysle nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

10. K časti žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených
vyššie, uviedol, že žaloby upravené v ust. § 137 písm. c) a d) Civilného sporového poriadku (ďalej aj len
„CSP“) nevylučujú žalobný návrh o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v individuálnom spotrebiteľskom

vzťahuvzmysleust.§298CSP.Následneskúmal,činapadnutázmluvnápodmienkajeneprijateľná.Včl.
VIII. bod 7. písm. b) zmluvy je predformulovaný súhlas s poskytnutím osobných údajov. Konštatoval, že
za individuálne dojednanie v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno považovať zmluvné
ustanovenia, s ktorými sa mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. V danom prípade klient nemohol zasahovať do textu vyhlásenia klienta, podľa ktoré

dáva predformulovaný súhlas na spracovanie osobných údajov bližšie neurčenému počtu subjektov
(VÚB a.s. a jej dcérskym spoločnostiam). Z hľadiska neurčitosti, komu vlastne je dávaný formulovaný
súhlas, konštatoval neplatnosť takéhoto dojednania z hľadiska § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
V danom prípade predfomulované vyhlásenie klienta je súhlasom daným pre široký okruh neurčitých
subjektov,ktorébudúoprávnenéspracovaťosobnéúdajeklienta.Takýtosúhlastrvá10rokovbezohľadu

na to či vôbec dôjde k uzavretiu zmluvy a klient ho síce môže odvolať, ale najskôr až po roku od splnenia
záväzku, teda vyžaduje sa jeho aktívne konanie vo forme písomného oznámenia o odvolaní súhlasu
spoločnosti. Ukladanie takýchto povinností spotrebiteľa nemá oporu v žiadnom zákone. Okrem toho
doba 10 rokov považoval za zjavne neodôvodnenú a presahujúcu účel spracúvania. Súd dodal, že
obdobná zmluvná podmienka bola posúdená ako neprijateľná aj rozhodnutím SOI č. P/0331/07/11 z

25.11.2011 a tiež Komisiou na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách pri Ministerstve
spravodlivosti SR pod č. 36101/2017/21 z 24.1.2017. Neprijateľnosť obdobnej zmluvnej podmienky
vyslovil aj Krajský súd v Prešove v rozsudku 11Co/33/2017 zo dňa 12.09.2017.11. Rovnako súd prvej inštancie považoval za neprijateľnú aj zmluvnú podmienku upravenú v čl. 9
bod 9y, na základe ktorej bol žalovaný oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške stanovenej
nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania. Mal za to, že sa

jedná o dvojitý postih za neplnenie povinnosti splácať úver riadne a včas, keďže v prípade omeškania
s plnením peňažnej pohľadávky má veriteľ nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Hoci znenie
zmluvnej podmienky upravujúce zmluvnú pokutu vychádza z ustanovenia § 3a nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z., súd mal za to, že nezohľadňuje už spomínaný úrok z omeškania, resp. akékoľvek iné
plnenia ako sankcie za omeškanie dlžníka so splácaním peňažných prostriedkov. Takto dohodnutá

zmluvná pokuta teda prevyšuje právnym predpisom stanovenú sankciu, a preto nemôže požívať právnu
ochranu. Uvedená zmluvná podmienka bola vyhlásená za neprijateľnú rozsudkom Okresného súdu
Skalica,sp.zn.9Csp/85/2020,zodňa12.07.2021vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvTrnave,sp.zn.
26CoCsp/51/2021.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.

13. Proti výroku I. o zamietnutí žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a proti
súvisiacemu výroku II. o náhrade trov konania podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie z
dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie.
Poukázal na správny záver súdu prvej inštancie o neplatnosti úroku pre jeho rozpor s dobrými mravmi.

Z tohto dôvodu preto v predmetnej zmluve absentuje úroková sadzba ako obligatórna náležitosť podľa §
9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ a z tohto dôvodu sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Za nesprávny
považuje záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého zmluva obsahuje dobu trvania zmluvy aj všetky
predpoklady pre výpočet RPMN. K dobe trvania zmluvy poukázal na bod 8. odôvodnenia napadnutého
rozsudku, v ktorom poukázal súd na čl. III. zmluvy, v ktorej je uvedené, že doba trvania zmluvy je do

splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy a súčasne poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 2Cdo/69/2020 zo dňa 30.11.2021, pričom v posudzovanej veci je uvedený termín prvej
splátky a poslednej splátky, z čoho možno vyvodiť záver aj o dobe trvania zmluvy. K predpokladom
použitým na výpočet RPMN súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Cdo/183/2020 zo dňa 24.02.2021, ktorý uviedol, že z ustanovenia ZoSÚ nevyplýva, že by jednou

z náležitostí spotrebiteľskej úverovej zmluvy bol konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej
miery nákladov alebo predpoklady pre jej výpočet. Tento názor však zo smernice EP a Rady 2008/48/
ES, ani zo ZoSÚ nevyplýva. Názory obsiahnuté v rozhodnutiach najvyššieho súdu SR, o ktoré sa súd
prvej inštancie opiera, sú podľa názoru žalobcu v rozpore s úniovým, ale aj vnútroštátnym právom,
preto navrhol, aby sa od týchto rozhodnutí Najvyššieho súdu SR odklonil. K predpokladom použitým

na výpočet RPMN poukázal aj na bod 3. výroku rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-448/17, podľa
ktorého článok 4 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak zmluva o
spotrebiteľskomúverejednakneuvádzaročnúpercentuálnumierunákladovaobsahujeibamatematický
vzorec výpočtu tejto percentuálnej miery nákladov, ktorý nie je doplnený údajmi nevyhnutnými na
uskutočnenie tohto výpočtu, a jednak neuvádza úrokovú sadzbu, takáto okolnosť je rozhodujúcim

prvkom v rámci analýzy dotknutého vnútroštátneho súdu v súvislosti s otázkou, či je podmienka
uvedenej zmluvy týkajúca sa nákladov úveru spracovaná jasne a zrozumiteľne a v zmysle uvedeného
ustanovenia. Z tohto rozsudku Súdneho dvora EÚ vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
obsahovať nie len úroveň ROMN a môže obsahovať aj matematický vzorec, ale musí obsahovať aj
premenné použité na výpočet RPMN s explicitným vyjadrením, že sú to predpoklady použité na výpočet

RPMN. Podľa spôsobu výkladu smernice súdom prvej inštancie by zmluva nemusela obsahovať ani
výšku úveru, ktorú by si spotrebiteľ mohol zistiť výpočtom z výšky splátky, frekvencie splátok a úrokovej
sadzby. K aplikačnej praxi poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove týkajúce sa predpokladov
RPMN.Navrhol,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčastizrušilavecvrozsahu
zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Zároveň uviedol, že v nadväznosti na jeho odvolacie námietky podáva podnet na prejudiciálne
konanie, aby odvolací súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor EÚ s otázkou:
Či článok 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES (ďalej len „Smernica“) sa má
vykladať v tom zmysle, že jednotlivé tam uvedené náležitosti, ktoré úverová zmluva uvádza, musia byť

v úverovej zmluve explicitne vyjadrené, ako Smernicou vymedzené legálne definované pojmy, ktoré
sú pre veriteľa záväzné, alebo postačuje, ak obsah týchto smernicou vymedzených pojmov vyplýva
z celého textu úverovej zmluvy bez toho, aby veriteľ v úverovej zmluve tieto Smernicou vymedzené
pojmy explicitne uviedol slovami, ktoré požiadavky Smernice na pojmy vymedzené v článku 10 Smernicevyjadrujú a ak spotrebiteľ chce zistiť, či úverová zmluva predpísané náležitosti obsahuje, má si ich v
úverovej zmluve nájsť, odvodiť, alebo vypočítať sám.

15. Proti výrokom III., IV., VII. a VIII. tohto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný
odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnych skutkových zistení.
Nesprávne právne posúdenie veci súdom odôvodnil tým, že súd posúdil primeranosť výšky úrokov úveru
len vzhľadom na ich konkrétne číselné vyjadrenie bez ohľadu na individuálne okolnosti prípadu, pričom
nevzal do úvahy ust. § 53 ods. 6 OZ, ktoré upravuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty, ktorú možno

od spotrebiteľa pri poskytnutí finančných prostriedkov požadovať. Stanovenie percentuálnej hranice
nemá oporu v žiadnom právnom predpise Slovenskej republiky. Zákonodarca stanovil ako objektívne
kritérium pre posúdenie primeranosti úveru údaj o RPMN, nie úrokovú sadzbu, nakoľko úroková sadzba
nezohľadňuje ďalšie plnenia, ktoré si okrem úrokov veriteľ môže s dlžníkom dohodnúť. Poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/171/2019 zo dňa 28.04.2020, ktoré vyvracia názor, že
prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné

za žiadnych okolností. S poukazom na ust. § 53 ods. 6 OZ a vykonávací predpis nariadenie vlády č.
87/1995 Z.z. v § 1a ods. 1 uviedol, že zákonodarca týmto ustanovením stanovil strop možnej odplaty
za poskytnutie úveru. Pojem odplata v sebe zahŕňa dojednané úroky a poplatky, ktoré dlžník zaplatí
veriteľovi nad rámec istiny. Najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru
pre uvedenú zmluvu bola stanovená na 26,72 %, pričom zmluvne dojednanú odplatu predstavuje úrok

vo výške 20 %, ako jedinú odplatu pre veriteľa. Takto dohodnutý úrok je v súlade s dobrými mravmi,
ako aj v súlade s ustanoveniami o najvyššej prípustnej odplate. Vo vzťahu k zmluvnej podmienke
týkajúcej sa zmluvnej pokuty uviedol, že v prejednávanom prípade súd nevyhodnotil predložené dôkazy
správne, keď opomenul znenie časti IX. bod 9.3 zmluvy Úrok z omeškania. Zmluvná pokuta a ani
úrok z omeškania nemohli byť ukladané súčasne, a teda súdom uvedený tzv. dvojitý postih bol v

prejednávanom prípade vylúčený. Úrok z omeškania bol dohodnutý až ako tzv. následná sankcia, a
to exaktne v zmysle ustanovenia § 3a ods. 3 nariadenia. V súlade s ust. § 3a ods. 3 nariadenia bol
úrok z omeškania dojednaný tak, že si ho žalovaný mohol uplatniť až ako následnú sankciu po tom,
čo by zmluvná pokuta dosiahla výšku poskytnutých peňažných prostriedkov. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne, resp. v napadnutej

časti zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že primeranosť odplaty nemožno
stotožňovať s primeranosťou úroku, pretože odplata zahŕňa vrátane úroku aj iné zložky, ktoré sú
ponúknuté spotrebiteľovi, ten ich akceptuje a za ich protiplnenie je ochotný uhradiť určitú sumu.

Výška odplaty je regulovaná § 53 ods. 6 OZ a nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. Výška úroku
je regulovaná dobrými mravmi cez § 3 ods. 1 OZ. Čo sa týka zmluvnej pokuty, stotožnil sa so
závermi súdu prvej inštancie. Zo zmluvy a napadnutého ustanovenia vôbec nevyplýva, že úrok z
omeškania bol dojednaný tak, že si ho žalovaná mohla uplatniť až ako následnú sankciu po tom,
čo by zmluvná pokuta dosiala výšku poskytnutých peňažných prostriedkov. Zmluvná pokuta a úrok

z omeškania boli práve podľa napadnutého ustanovenia zmluvy ukladané súčasne a teda súdom
uvedený dvojitý postih ako neprijateľný je správny. Ak žalovaný ako dodávateľ nepredložil v konaní
jediný dôkaz na preukázanie vedenia kontraktačného procesu s dlžníkom, potom po skutkovej stránke,
ani po právnej stránke konajúci súd pri hodnotení dôkazov ani nemôže dôjsť k záveru, ktorý prezentuje
žalovaný. V snahe získať úver žalobcovi nezostávalo iné, ako predtlač zmluvy podpísať, bez možnosti

ju odmietnuť, čo nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individualizovaný prejav
vôle spotrebiteľa. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, že zmluvná pokuta bola
dojednaná individuálne, pričom poukázal na ust. § 53 ods. 3 OZ, čl. 3 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 Smernice
93/13/EHS.

17. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nie je požiadavkou ZoSÚ platného
v čase uzatvorenia zmluvy, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere vyjadrovala osobitne dobu trvania
zmluvy aj termín konečnej splatnosti, nakoľko ust. § 9 ods. 2 písm. f) vyjadruje iba požiadavku na
uvedenie „doby, či dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá nemusí byť v zmluve uvedená ani
konkrétnym dátumom. Citujúc z uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/277/2021 zo dňa 21.04.2022,

uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne k požiadavke uvedenia predpokladov
pre výpočet RPMN. K údajnému rozporu v zmluve dohodnutého výroku s dobrými mravmi uviedol,
že nie je objektívne možné požadovať od veriteľa, aby v 14. deň mesiaca január poznal, aký bude
priemer úrokových sadzieb za celý mesiac január a tomu prispôsobil výšku úroku. Z tohto dôvoduzákonodarca stanovil pojem percentuálna miera nákladov, odplata, najvyššia prípustná výška odplaty
a v troch právnych predpisoch ustanovil presné podmienky ako má veriteľ určiť maximálnu hodnotu
odplaty, ktorej primárnou zložkou je úrok pre poskytnutý úver. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 1Cdo/109/2019 zo dňa 16.12.2019 uviedol, že je potrebné pri posúdení dojednanej
výšky úrokov prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, pričom v prípade spotrebiteľskej zmluvy je touto
okolnosťou najmä výška odplaty pre spotrebiteľský úver.

18. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34

CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

19. Rozsudok vo výroku V., ktorým súd prvej inštancie určil, že zmluvná podmienka v zmluve o

spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 14.01.2016 uvedená v časti VIII. Vyhlásenie klienta,
bod 7., písm. b) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a v súvisiacom výroku VI. o trovách konania v
tejto časti nebol predmetom odvolacieho prieskumu, pretože nebol odvolaním napadnutý a nadobudol
v uvedenom rozsahu právoplatnosť.

20. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, žalobca dňa 14.01.2016 uzatvoril s predchodcom
žalovaného štandardnú formulárovú zmluvu o splátkovom úvere v súlade s ustanoveniami v tom čase
účinného zákona č. 129/2010 Z.z. Tento právny predpis v ustanovení § 9 ods. 2 upravoval náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.

21. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) tohto právneho predpisu, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. V prílohe č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v

čase uzatvorenia zmluvy bol uvedený i výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov pri spotrebiteľských
úveroch.

22. Ak zákon vyžadoval v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov
vypočítanú podľa vzorca uvedeného v prílohe k zákonu, je nepochybné, že spotrebiteľ mal byť

oboznámený nielen s ročnou percentuálnou mierou nákladov, ale aj s matematickým výpočtom,
na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť
správnosť takéhoto výpočtu RPMN ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť
do úverového vzťahu s veriteľom. Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja o

ročnejpercentuálnejmierenákladovuvedenejvzmluvemoholposúdiťsprávnosťtejtonáležitostizmluvy.

23.VtejtosúvislostijepotrebnépoukázaťnarozsudokSúdnehodvoraEÚzodňa20.09.2018,vydanývo
veci C-448/17, v ktorom Súdny dvor EÚ uviedol, že článok 4 ods. 2 Smernice 93/13 sa má vykladať v tom
zmysle, že v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere jednak neuvádza ročnú percentuálnu mieru

nákladov a obsahuje iba matematický vzorec výpočtu tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorý nie
je doplnený údajmi nevyhnutnými na uskutočnenie tohto výpočtu a jednak neuvádza úrokovú sadzbu,
táto okolnosť je rozhodujúcim prvkom v rámci analýzy dotknutého vnútroštátneho súdu v súvislosti s
otázkou,čijepodmienkauvedenejzmluvytýkajúcasanákladovúveruvypracovanájasneazrozumiteľne
v zmysle uvedeného ustanovenia.

24. Súdny dvor EÚ v tejto súvislosti dodal, že rovnako ako neuvedenie RPMN v zmluve o úvere sa
musí posudzovať situácia, keď zmluva obsahuje iba matematický vzorec výpočtu tejto RPMN, ktorý nie
je doplnený údajmi nevyhnutnými na uskutočnenie tohto výpočtu. Spotrebiteľa v takejto situácii totižnemožno považovať za takého, ktorý pri uzavretí zmluvy pozná všetky podmienky budúceho plnenia
uzavretej zmluvy a v dôsledku toho za takého, ktorý pozná všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na
rozsah jeho záväzku.

25. Súdny dvor EÚ už pritom v súvislosti so Smernicou 87/102 rozhodol, že vzhľadom na cieľ ochrany
spotrebiteľa sledovaný touto Smernicou pred nespravodlivými úverovými podmienkami a na to, aby
sa mu umožnilo poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzatvorenej zmluvy, článok 4 uvedenej
Smernice vyžaduje, aby dlžník pri uzavretí zmluvy poznal všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na

rozsah jeho záväzku.

26. V súlade s článkom 4 ods. 1 a 2 Smernice 87/102 musí byť zmluva o úvere uzavretá písomne, pričom
písomné vyhotovenie musí obsahovať uvedenie RPMN, ako aj uvedenie podmienok, za ktorých môže
byť táto miera zmenená. Článok 1a tejto Smernice stanovuje metódu výpočtu RPMN a vo svojom ods.
4 písm. a) spresňuje, že sa musí vypočítať v dobe uzatvárania zmluvy. Táto informácia pre spotrebiteľa

o celkových nákladoch úveru vo forme miery vypočítanej podľa jednotného matematického vzorca, má
preto podstatný význam.

27. V dôsledku toho neuvedenie, resp. nesprávne uvedenie RPMN v zmluve o úvere môže predstavovať
rozhodujúci prvok v rámci analýzy dotknutého vnútroštátneho súdu v súvislosti s otázkou, či je

podmienka tejto zmluvy týkajúca sa nákladov úveru vypracovaná jasne a zrozumiteľne v zmysle článku
4 Smernice 93/13. Ak to tak nie je, tento vnútroštátny súd je oprávnený posúdiť nekalú povahu takejto
podmienky v zmysle článku 3 tejto Smernice. Spotrebiteľa v takejto situácii totiž nemožno považovať
za takého, ktorý pri uzavretí zmluvy pozná všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy a v
dôsledku toho za takého, ktorý pozná všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku.

28. Čo sa týka samotného matematického výpočtu RPMN podľa vzorca uvedeného v prílohe k zákonu č.
129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, tento nemožno označiť za jednoduchý. Bez
doplnenia potrebných údajov nevyhnutných na uskutočnenie výpočtu v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
spotrebiteľ nemá reálnu možnosť posúdiť správnosť výpočtu RPMN uvedeného v zmluve. Neuvedenie

matematického vzorca výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve, resp. jeho uvedenie
bez doplnenia údajov potrebných na realizáciu výpočtu, malo za následok, že zo strany právneho
predchodcu žalovaného v zmluve o spotrebiteľskom úvere neboli uvedené všetky predpoklady použité
na výpočet v zmluve uvádzanej ročnej percentuálnej miery nákladov.

29. K absencii náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého zmluva musí
obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru odvolací súd uvádza, že nesplnenie tejto povinnosti malo za následok sankciu v podobe
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy).

30. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere v čl. 22 zaviedla úplnú harmonizáciu svojich ustanovení spočívajúcu v tom, že
členské štáty pri implementácii smernice nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve
ustanovenia, ktoré sa od ustanovení smernice odchyľujú.

31. Podľa čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie smernica je záväzná pre každý členský
štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem
a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Smernica je mäkším právnym nástrojom ako nariadenie,
pretože umožňuje zladenie požiadavky na jednotu úniového práva s vôľou zachovať rozmanitosť

národných úprav. Smernica sa ako právny predpis často používa napr. v oblasti vnútorného trhu ,
kde existujú podstatné rozdiely medzi úpravami jednotlivých členských štátov, aby sa umožnilo
ich postupné zjednotenie. Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie je adresovaná iba
členským štátom a nie všetkým fyzickým osobám. Ustanovenia smernice musia byť transponované
do vnútroštátneho právneho poriadku s jednoznačnou záväznou právnou silou v podobe všeobecného

záväzného právneho predpisu a s presnosťou a jasnosťou požadovanou na účely splnenia požiadavky
právnej istoty. Až kým smernica nie je správne prebratá do vnútroštátneho práva dotknuté subjekty
nemajú možnosť poznať rozsah svojich práv. Na tento stav právnej neistoty nemá vplyv ani prípadný
rozsudok Súdneho dvora o nesplnení transpozičnej povinnosti členského štátu alebo rozsudok Súdnehodvora, ktorým bol určitým ustanoveniam tejto smernice priznaný priamy účinok. Až momentom správnej
transpozície smernice nastáva právna istota, kedy fyzické a právnické osoby už musia poznať svoje
práva vyplývajúce zo smernice a možno od nich požadovať, aby si uplatnili svoje práva. Ustanovenia

smernice majú priamy účinok len vtedy, ak sú súčasne splnené nasledujúce podmienky a to, že uplynula
transpozičná lehota smernice, smernica nie je správne transponovaná alebo nie je zabezpečená
jej úplná účinnosť, ustanovenie smernice zakladajúce právo pre jednotlivca alebo povinnosť pre
členský štát musí byť dostatočne jasné, presné a nepodmienené a priama aplikácia nesmie mať za
následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe, alebo založenie resp. sprísnenie trestnej

zodpovednosti tých, ktorí sa dopustia porušenia jej ustanovení. To znamená, že smernica nikdy nemôže
mať horizontálny priamy účinok v sporoch medzi súkromnoprávnymi subjektmi. Je logické, že ak si
členský štát nesplnil svoju povinnosť a netransponoval smernicu správne alebo načas, nemôžu dôsledky
tohto protiprávneho konania štátu znášať fyzické alebo právnické osoby a preto im nemôže byť uložená
na základe neprebratej, resp. nesprávne prebratej smernice žiadna povinnosť.

32. Pre všetky spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovať termín konečnej splatnosti úveru je skutočnosť, že smernica zakotvuje tzv. úplnú
harmonizáciu úplne irelevantná, pretože Slovenská republika pri implementácii smernice zo zákona
povinnosťtzv.úplnejharmonizácieporušila.To,žeSúdnydvorEurópskejúnievoveciC-42/2015potvrdil,
že smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom

práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice je bezvýznamné, pretože v tomto
konkrétnom prípade išlo o vnútroštátne právo nad rámec smernice. Slovenská republika teda nesprávne
transformovala do svojho právneho poriadku Smernicu 2008/48, ak vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru.

33. Požiadavka smernice k tejto otázke je tak jasná a zreteľná, že zo slovného spojenia smernice „dĺžka
trvania zmluvy o úvere“ absolútne žiadnym výkladom nie je možné vyvodiť požiadavku, aby zmluva
uvádzala termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

34. Požiadavka zákona je však od požiadavky smernice iná. Zákon uvádza, že zmluva musí obsahovať
„dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Niet
žiadnych pochybností, že slovenský zákon ide nad rámec smernice a celkom jasne požaduje vyjadrenie
tak doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje smernica, ktorá navyše obsahuje

požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa smernica.
Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu „dĺžka trvania zmluvy o úvere“
pridal slová „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“.

35. Doba trvania zmluvy a počet splátok sú dve odlišné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

ktoré zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy upravoval v ust. § 9 ods. 2
písm. f) (doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a v ust. § 9 ods. 2 písm. l) (počet splátok). Aj
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere rozlišovala
dĺžku trvania zmluvy o úvere (článok 10 ods. 2 písm. c)) a počet splátok (článok 10 ods. 2 písm. h)).

36. Odvolací súd sa preto nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, teda že zmluvná náležitosť
doby trvania spôsobom ako to vyžaduje zákon na vnútroštátnej úrovni a smernica na únijnej úrovni
neobsahuje a jej zisťovanie z iných náležitostí, resp. výpočet samotným spotrebiteľom, požiadavke
zákona na uvádzanie doby trvania zmluvy nezodpovedá. Za splnenie tejto požiadavky nemožno
považovať dátum konečnej splatnosti, pretože sa jedná o iný údaj, resp. inú obligatórnu zmluvnú

náležitosť. Označenie doby trvania uvedeným spôsobom v posudzovanej spotrebiteľskej zmluve v
žiadnom prípade nemožno považovať za zachovanú.

37. Keďže v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej
zmluvy, následkom už absencie jednej z povinných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy uvedených v tomto

ustanovení spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, odvolací súd výrok I.
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým žalobu v časti určenia spotrebiteľského úveru za
bezúročný a bez poplatkov, zamietol, mení tak, ako je uvedené v I. výroku tohto rozhodnutia odvolacieho
súdu.38. Keďže žalobca z titulu zmluvy o splátkovom úvere uhradil sumu prevyšujúcu istinu úveru, na ktorú
v dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalovanému nevznikol nárok, súd prvej inštancie mal

správne postupovať tak, že žalobe vyhovie aj vo vzťahu k požadovanému určeniu úver za bezúročný
a bez poplatkov. Avšak súd prvej inštancie v konečnom dôsledku správne rozhodol, ak výrokom III.
zaviazal žalovaného vrátiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 603,17 eur ako rozdiel medzi
poskytnutým úverom 3.000 eur a zaplatenými platbami žalobcom 3.603,17 eur spolu s úrokom z
omeškania.

39. Vo vzťahu k výroku VII., ktorým súd prvej inštancie vyhlásil zmluvnú podmienku týkajúcu sa
zmluvnej pokuty dohodnutej v časti IX. Zmluvné podmienky, bod 9. ods. 9.1 odvolací súd uvádza, že
pri posudzovaní zmluvnej pokuty ako neprijateľnej podmienky vychádzal súd z posúdenia dojednanej
zmluvnej pokuty, či táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský

vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok
so zreteľom na povahu, obsah a osobitosti právneho úkonu, ako i na vzájomné práva a povinnosti
účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, ktoré by mali byť vyvážené. Odvolací súd nepospochybňuje, že
zmluvná pokuta v prvom rade plní prevenčnú funkciu tým, že hrozba majetkovej sankcie motivuje
dlžníka, aby včas a riadne splnil zmluvnú povinnosť a ďalej plní reparačnú funkciu, lebo jej zmyslom

je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany
dlžníka a taktiež predstavuje sankciu pre toho, kto porušil povinnosť. Uvedené však neznamená, že
výška zmluvnej pokuty môže byť dohodnutá ľubovoľne, ale zvlášť v prípade spotrebiteľskej zmluvy
(čo bezpochyby je aj prejednávaný prípad) musí zodpovedať maximálnej výške stanovenej právnym
predpisom, a to konkrétne ustanovením § 3a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa

vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V súdenom spore dojednaná zmluvná pokuta
je neprimerane vysoká, pretože len jej výška dohodnutá v zmluve o úvere predstavuje maximálnu výšku
všetkých sankcií za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov, pričom nezohľadňuje
ani len úroky z omeškania. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zdieľa výklad citovaného
ustanovenia§3aods.1nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia

Občianskeho zákonníka tak, že zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania nesmie prevýšiť priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnených podľa osobitného predpisu pred
vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok
úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády. Primeranosť alebo neprimeranosť zmluvnej pokuty
je potrebné skúmať objektívne, pričom v prejednávanej veci výška zmluvnej pokuty bola dohodnutá

bez ohľadu na výšku úrokov z omeškania. Takto dohodnutá zmluvná pokuta teda prevyšuje právnym
predpisom stanovenú sankciu a potom nemôže ani požívať právnu ochranu z hľadiska právnych
predpisov na ochranu spotrebiteľa. Po zohľadnení uvedeného odvolací súd dospel k záveru zhodnému
so súdom prvej inštancie, že dojednaná zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvných povinností
spotrebiteľom je neprimerane vysoká, v dôsledku čoho je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

40. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS
251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú
ovplyvniť posúdenie veci teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

41. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 388 C.s.p. rozsudok vo
výroku, ktorým žalobu o určenie, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
14.01.2016 je bezúročný a bez poplatkov, zamietol, ako v súvisiacom výroku o trovách konania v tejto
časti zmenil tak, že tento úver je bezúročný a bez poplatkov a žalobcovi priznal nárok na náhradu

trov konania v celom rozsahu. Zároveň v zmysle ust. § 387 C.s.p. rozsudok vo výroku o povinnosti
žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie a v súvisiacom výroku o trovách konania v tejto časti, ako aj
vo výroku VII., ktorým súd prvej inštancie určil podmienku týkajúcu sa zmluvnej pokuty za neprijateľnú
a v súvisiacom výroku o trovách konania v tejto časti ako vecne správny potvrdil.42. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že žalobca vzhľadom na úspech v odvolacom konaní má nárok vo vzťahu k žalovanému

na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).