Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, November 24, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Co/11/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201640
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kašajová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1022201640.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a sudcov JUDr.
Valérie Kleinovej a JUDr. Ayše Pružinec Eren v právnej veci navrhovateľky: U. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. K.Q.. X, O., zast.: JUDr. Janou Juchovou, advokátkou, so sídlom Svätoplukova 28, Bratislava,
proti odporcovi: H.. H. O., D.., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. K.. X, O., o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa

26. októbra 2022 č. k. 8C 42/2022-51 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu m e n í tak, že návrh navrhovateľky
na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a a odporcovi nepriznáva nárok na náhradu
trov prvoinštančného konania.

Odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi,
aby nevstupoval do bytu č. XXX nachádzajúceho sa na XX.p. v bytovom dome súpisné číslo XXX, vchod
X. K.. X, zapísaného na liste vlastníctva XXXX a vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym
odborom, okres: O. H., obec: O. - S. B., S..Ú..: S. B.; bytový dom je postavený na parcelách registra
„D.“, parc. č. XXXX/X o výmere 430 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/

X o výmere 49 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. XXXX o výmere 500 m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie zapísané na liste vlastníctva XX a vedené Okresným
úradom Bratislava, katastrálnym odborom, okres: O. H., obec: O. - S. B., k.ú.: S. B. a do spoločných
častí a zariadení bytového domu (výrok I.), nepribližoval sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu
ako 10 metrov s výnimkou konaní verejnej správy, súdnych konaní a vyšetrovacích úkonov v trestnom
konaní, a to vždy za prítomnosti tretej osoby (výrok II.), v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol (výrok III.), poučil odporcu, že môže podľa § 337 ods. 2 CSP podať
proti navrhovateľke žalobu vo veci samej, týkajúcu sa aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu,
nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia s tým, že
podľa § 337 ods. 1 CSP jej podaním je povinný znášať právne následky vyplývajúce z CSP (výrok IV.)
a navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok V.).

2. Vychádzal z návrhu navrhovateľky, ktorým žiadala, aby súd uložil odporcovi zákaz vstupovať do bytu
č. XXX nachádzajúceho sa na XX.p. v bytovom dome súpisné čís. XXX, vchod X. K.. X, zapísaného na
liste vlastníctva XXXX a vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, okres: O. H.,
obec:O.-S.B.,k.ú.:S.B.;bytovýdomjepostavenýnaparceláchregistra„D.“,parc.č.XXXX/Xovýmere
430 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/X o výmere 49 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. XXXX o výmere 500 m2, druh pozemku: zastavaná plocha

a nádvorie, zapísané na liste vlastníctva XX a vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym
odborom, okres: O. H., obec: O. - S. B., k.ú.: S. B. a do spoločných častí a zariadení bytového domu.Návrhom sa tiež domáhala, aby súd zakázal odporcovi približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť
menšiu ako 50 metrov. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že spoločne s
odporcom obývajú domácnosť na ul. X. K.. X B. O., pričom byt je vo výlučnom vlastníctve odporcu. V

byte s nimi žije nezaopatrený syn vo veku XX rokov, invalidný brat odporcu a tretia osoba, ako nájomca.
Tvrdila, že ju odporca dlhodobo fyzicky aj psychicky týra od roku 2014, čo vyústilo do podania trestného
oznámenia zo strany navrhovateľky v októbri 2022. Uviedla, že následkom posledného ataku odporcu
na jej integritu bolo dňa 15.10.2022 vykázanie odporcu zo spoločného obydlia manželov na adrese X.
K.. X B. O. na dobu 14 dní. Podľa tvrdenia navrhovateľky ju odporca dlhodobo slovne urážal, a to aj pred

tretími osobami vrátane ich maloletého syna, čo spolu s fyzickými atakmi, ktoré si niekoľkokrát vyžiadali
aj lekárske ošetrenie (raz aj PN), spôsobuje navrhovateľke aj psychické problémy, v dôsledku čoho je
liečená na psychiatrickej ambulancii. V obave o svoj život a zdravie podala tento návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia.

3. O návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd prvej inštancie právne

ho posúdiac podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len CSP), § 325 ods. 1, 2 písm. e), h)
CSP, § 326 ods. 1, 2 CSP, § 328 ods. 1 CSP, § 337 ods. 1 CSP.

4. Považoval za osvedčené, že navrhovateľka je manželkou odporcu, ktorá býva s odporcom a ich
maloletým synom v byte č. XXX nachádzajúcom sa na XX.p. v bytovom dome súpisné číslo XXX,

vchod X. K.. X, zapísanom na liste vlastníctva XXXX a vedeného Okresným úradom Bratislava,
katastrálnym odborom, okres: O. H., obec: O. - S. B., k.ú.: S. B. (ďalej len „byt“), ktorý je vo výlučnom
vlastníctve odporcu (podľa listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. S. B.). Mal tiež za osvedčené (z priloženého
Potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 15.10.2022, Úradného záznamu polície zo dňa
16.10.2022 a Zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 15.10.2022), že odporca bol dňa 15.10.2022

príslušníkmi policajného zboru vykázaný z obydlia navrhovateľky a odporcu podľa § 27a ods. 1 zákona
č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov z dôvodu násilného správania voči
navrhovateľke, pričom navrhovateľka podala na odporcu trestné oznámenie. Útoky odporcu na fyzickú a
psychickú integritu navrhovateľky a ich následky považoval súd prvej inštancie za osvedčené z čestného
prehlásenia X. Y. zo dňa 18.10.2022, z predložených lekárskych správ z roku 2014 a 2022, ako aj

zo záznamu o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 21.12.2014. Uvedené skutočnosti vyhodnotil
tak, že nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné, nakoľko účelom neodkladného opatrenia je
poskytnúť oprávnenému ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia uložením
zákazu odporcovi nevstupovať dočasne do bytu, v ktorom býva navrhovateľka, ako osoba, vo vzťahu
ku ktorej je odporca na základe predložených dôkazov dôvodne podozrivý z násilia. Zároveň považoval

za dôvodné, aby nariadeným neodkladným opatrením uložil odporcovi okrem zákazu vstupovať do
bytu aj zákaz priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Skonštatoval, že
odporca svojím konaním (keď v nedávnej minulosti navrhovateľku viackrát fyzicky napadol, a tiež
ju psychicky týral hanlivými vyjadreniami na jej adresu), v spojení so stupňovaním jeho správania,
svojimi prejavmi zasahuje do psychickej a fyzickej integrity navrhovateľky, tieto vedome narúša, pričom

v tomto konaní pokračuje aj napriek tomu, že navrhovateľka niekoľkokrát, a to najmä v poslednej
dobe privolala na pomoc pred atakmi z jeho strany policajnú hliadku. Mal za to, že je predpoklad, že
odporcaajvbudúcnostibudepokračovaťvkonaní,ktorýmneoprávnenezasahujedoosobnostnýchpráv
navrhovateľky, čím je podľa prvoinštančného súdu osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy. Nariadil preto navrhované neodkladné opatrenie, ktorým zakázal odporcovi dočasne vstupovať do

obydlia navrhovateľky a približovať sa k navrhovateľke s tým, že určil vo výroku uznesenia vzdialenosť,
na ktorú sa nesmie odporca k navrhovateľke priblížiť aj mimo tohto obydlia a zároveň určil výnimky z
uvedeného obmedzenia (s výnimkou konaní verejnej správy, súdnych konaní a vyšetrovacích úkonov v
trestnom konaní, a to vždy za prítomnosti tretej osoby) tak, aby táto povinnosť bola reálne vykonateľná.
Mal za to, že nariadené neodkladné opatrenie poskytuje navrhovateľke dostatočnú a komplexnú

ochranu pred nebezpečným konaním odporcu voči nej, a spĺňa tak sledovaný účel. Skonštatoval, že
neodkladným opatrením nariadil odporcovi zákaz priblíženia sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, a
nie 50 metrov ako navrhovala navrhovateľka, nakoľko mal za to, že uvedená vzdialenosť je na ochranu
navrhovateľky pred konaním odporcu postačujúca, preto vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol.

5. Podľa súdu prvej inštancie sa nariadením tohto neodkladného opatrenia dosiahne trvalá úprava
pomerov medzi stranami sporu, preto neuložil navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej
(ust. § 336 ods. 1 CSP). Uviedol, že v záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej
ochrany práv a oprávnených záujmov odporcu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje, je súd vzmysle § 337 ods. 1 CSP povinný poskytnúť kvalifikované poučenie a v súlade s § 337 CSP vo výroku
tohto rozhodnutia poskytol odporcovi zákonné poučenie, ktoré je obligatórnou súčasťou nariadenia
neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia, ktoré nahrádza rozhodnutie vo veci samej. Uviedol,

že možnosť odporcu domáhať sa zrušenia neodkladného opatrenia v prípade, že odpadnú dôvody, pre
ktoré bolo nariadené, vyplývajúca z ust. § 334 CSP, mu ostáva zachovaná.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1

CSP tak, že navrhovateľke ako úspešnej strane sporu (návrh zamietol vo vzťahu k zákazu priblíženia
sa do vzdialenosti prevyšujúcej 10 metrov, čo nepovažoval za neúspech navrhovateľky, ktorej návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel) priznal voči odporcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

7. Proti tomuto uzneseniu podal odporca odvolanie a mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Uviedol,
že manželstvo s navrhovateľkou uzavrel v roku 2006. Z manželstva pochádza maloletý syn Y. O., nar.
XX.XX.XXXX, ktorý s nimi býva v spoločnej domácnosti. Spoločnú domácnosť obývajú spolu aj s jeho
bratom, ktorý je zdravotne ťažko postihnutou osobou, ktorého je opatrovníkom a dlhé roky sa o neho

starajú. Tvrdil, že nie je agresívnej povahy a v plnom rozsahu namietal tvrdenia navrhovateľky, ktorá
ho v rozpore so skutočným stavom účelovo opisuje ako „človeka, ktorý útočí na jej fyzickú a psychickú
integritu“, čo mal mať súd osvedčené z čestného prehlásenia X. Y. zo dňa 18.10.2022, predložených
lekárskych správ z roku 2014 a 2022, ako zo Záznamu o podaní oznámenia o priestupku zo dňa
21.12.2014. K osobe X. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. Q., uviedol, že sa jedná o intímneho priateľa

navrhovateľky (jej milenca), ktorý je od nej o X rokov mladší, stala sa na ňom úplne závislou a on
ju úspešne manipuluje. Tvrdil, že navrhovateľka na neho útočí, že je starý, neschopný a nedokáže ju
už uspokojiť podľa jej temperamentu a predstáv s tým, že ataky voči nemu robí práve navrhovateľka,
ktorá už roky trpí V. P. Q. D. a inými psychickými a psychiatrickými ochoreniami, ktoré sa prejavujú v
jej nepredvídateľných reakciách a niekedy je nebezpečné byť v jej blízkosti. Považuje za prirodzené, že

sa bráni takým spôsobom, že ju od seba odtlačí, lebo ho bije päsťami, aby nezanechala stopy. Tvrdil,
že navrhovateľka má herecké schopnosti, dôkazom čoho je aj incident, ku ktorému na základe jej réžie
došlo dňa 15.10.2022, kedy bol na základe rozhodnutia Obvodného oddelenia PZ Bratislava IV č. p.
ORPZ-BAIV-OPP3/2022 v čase o 22,50 hod. vykázaný zo spoločného obydlia, ktoré je jeho výlučným
vlastníctvom a byt bol uvoľnený pre „svedka“ - jej aktuálneho milenca X. Y., ktorý by na jej pokyn podpísal

čokoľvek, čo sa aj stalo. Považoval za potrebné poukázať na to, že pri vydávaní rozhodnutí súdu je
rozhodujúcu čas, v ktorom sa vydáva, preto trval na tom, aby súd pri posudzovaní veci neprihliadal
na Záznam o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 21.12.2014 s tým, že aj priebeh a predmetného
skutku bol iný, ako ho uviedla navrhovateľka. Tvrdil, že sa voči atakom navrhovateľky nikdy nebránil
a ani nepočúval varovné slová kolegov a priateľov, aby sa s ňou rozviedol, lebo ho pripraví o všetko,

čo počas života, a to aj pred uzavretím manželstva s navrhovateľkou nadobudol, o čo sa teraz snaží a
čo je jej motiváciou a pohnútkou terajšieho postupu. Za závažnú skutočnosť považuje to, že konanie
navrhovateľky a intímny vzťah s mladším mužom má negatívny vplyv na psychický stav ich syna Y., ktorý
musí v jeho byte znášať cudzieho muža s dôrazom na to, že jeho matka je na svojom intímnom priateľovi
tak závislá, že kričí a bije syna, ktorý jej v byte prekáža. Uviedol, že bol nútený obrátiť sa o pomoc aj na

políciu, avšak nemohli vstúpiť do bytu, takže vec maloletého bola odstúpená Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, Detašované pracovisko Oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately - SPODaSK so sídlom na Svoradovej č. 1 v Bratislave. Skonštatoval, že prípad ich
syna rieši Q.. J. Z.S., ktorá ich k veci riadne a dôsledne vypočula a zdôraznil, že syn Y.O.A. vypovedal
v jeho prospech a takisto v jeho prospech vypovedal aj pred OČTK. Ďalšia odvolacia argumentácia

odporcu sa týkala starostlivosti o maloletého syna nakoľko má za to, že je ohrozený najlepší záujem
jeho syna, a to právo na ochranu života a zdravia, kam patrí aj právo na psychické zdravie, ktoré sa
mu zo dňa na deň viac poškodzuje a ktoré mu garantuje aj Ústava Slovenskej republiky a Dohovor o
právach dieťaťa. Záverom skonštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nedostatočne
odôvodnené a arbitrárne a navrhol ho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), beznariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP)
a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. e/ a písm. h/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia; aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k

osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

10. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby
bezodkladnejúpravypomerovmedzistranamialeboobavy,ževykonanieexekúciesúdnehorozhodnutia
bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností

potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

11. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie

o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je
potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

12. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP postačuje, ak je
osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená,
že súd na základe predložených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí

ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným
prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a v jeho prospech svedčí najmä to, že v
dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne
rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí
opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu

a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného bývania.

13. V tejto súvislosti možno uviesť, že hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty,
keď násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického
a sexuálneho nátlaku; násilím však nie je konflikt, nakoľko v konflikte sa stretnú rovnocenné strany,

kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci; násilím je každý čin, ktorého následkom je,
že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva
strach. Násilie ani nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky
a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré
priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia,

napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia a zvlášť je účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.
V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité aspoň v štádiu vyšetrovania trestnej činnosti
násilníka, minimalizovať jeho kontakt s obeťou, ku ktorému spravidla dochádza v domácom prostredí
obete. Práve uvedené skutočnosti boli dôvodom vytvorenia osobitného typu neodkladného opatrenia
podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, ktoré má obeť násilia ochrániť v záujme zachovania jej práva nebyť

vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe, ktoré je základným ľudským právom,
pričom samotná Ústava SR, ako i jednotlivé právne normy, zaručujú právo na zachovanie ľudskej
dôstojnosti, právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, v ktorom je inkorporované aj právo na
pokojný rodinný život.

14. Predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP sú splnené
iba v prípade, ak je osvedčené, že konaním osoby, ktorej sa má obmedzenie uložiť, môže byť ohrozená
telesná alebo duševná integrita dotknutej osoby (navrhovateľa). Účelom tohto neodkladného opatrenia
je poskytnúť dotknutej fyzickej osobe ochranu, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že môžebyť ohrozený jej život, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda, bezpečnosť alebo sexuálna
integrita, s cieľom zabrániť akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych
vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo

iné formy nepriameho nátlaku. Uvedená právna úprava vychádza z účelu a cieľa Nariadenia Európskeho
Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v
občianskych veciach (Ú.v. EÚ L 181/4, 29. 6. 2013), vyjadreného v odseku 6 Preambuly citovaného
Nariadenia.

15.Vpreskúmavanejveciodvolacísúd,narozdielodsúduprvejinštancie,dospelkzáveru,žezhľadiska
nevyhnutnej ochrany navrhovateľky, ako možnej obete domáceho násilia, nebola z jej strany dostatočne
spoľahlivo osvedčená dôvodnosť bezodkladnej naliehavej potreby úpravy vzťahov medzi stranami
takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu, že zo strany odporcu dochádza k
agresívnemu fyzickému správaniu ohrozujúcemu jej telesné zdravie, či ku psychickému ubližovaniu v
podobe hrubých vyhrážok, ponižujúceho urážania, osočovania a vulgárneho nadávania navrhovateľke,

ktorébybolospôsobiléohroziťjejduševnéafyzickézdraviealebovyvolaťobavuojejživot.Pretožemusí
ísť o stav, ktorý neznesie odklad, nepostačuje len tvrdenie o páchaní násilia bez bližšieho zdôvodnenia.
Navrhovateľka v posudzovanej veci neosvedčila dôvodné podozrenie z násilia. Odvolací súd konštatuje,
že pri nariadení neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ a h/ CSP musí mať súd za
osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh

smeruje,pričomohrozenietelesnejaleboduševnejintegritysaspravidlaosvedčujelekárskymisprávami,
trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (napr. svedok incidentu), čo podľa odvolacieho
súdu navrhovateľka neosvedčila .

16. Súd prvej inštancie považoval za osvedčené, že navrhovateľka je manželkou odporcu, ktorá býva

s odporcom a ich maloletým synom v byte č. XXX nachádzajúcom sa na XX.p. v bytovom dome
súpisné číslo XXX, vchod X. K.. X, zapísanom na liste vlastníctva XXXX a vedeného Okresným úradom
Bratislava, katastrálnym odborom, okres: O. H., obec: O. - S. B., k.ú.: S. B. (ďalej len „byt“), ktorý je
vo výlučnom vlastníctve odporcu (podľa listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. S. B.). Mal tiež za osvedčené (z
priloženéhoPotvrdeniaovykázanízospoločnéhoobydliazodňa15.10.2022,Úradnéhozáznamupolície

zodňa16.10.2022aZápisniceotrestnomoznámenízodňa15.10.2022),žeodporcaboldňa15.10.2022
príslušníkmi policajného zboru vykázaný z obydlia navrhovateľky a odporcu podľa § 27a ods. 1 zákona
č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov z dôvodu násilného správania voči
navrhovateľke, pričom navrhovateľka podala na odporcu trestné oznámenie. Útoky odporcu na fyzickú
a psychickú integritu navrhovateľky a ich následky mal súd za osvedčené z čestného prehlásenia X. Y.

zo dňa 18.10.2022, z predložených lekárskych správ z roku 2014 a 2022, ako aj zo záznamu o podaní
oznámenia o priestupku zo dňa 21.12.2014. Uvedené skutočnosti boli podľa názoru súdu prvej inštancie
dostatočným dôvodom na uloženie povinnosti odporcovi nevstupovať do bytu , a to napriek tomu, že
neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e/, CSP je možné nariadiť iba v prípadoch, keď je
preukázané násilie, ktoré musí mať dlhotrvajúci charakter, ktorá zákonná požiadavka je síce v návrhu

tvrdená, avšak žiadnym relevantným dôkazným prostriedkom preukázaná, nakoľko navrhovateľka svoj
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila popisom situácií, ku ktorým údajne v spoločnej
nehnuteľnosti medzi stranami sporu dochádza, z ktorých však žiadne násilie, ktoré je možné vo
všeobecnostidefinovaťakoúmyselnépoužitiefyzickejsilyalebomoci,buďlenpravdepodobneohrozené
alebo skutočné proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré má za následok

vysokú pravdepodobnosť poranenia, smrť, psychickú škodu, nevyplýva. Navrhovateľka doložila ako
dôkaz Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 15.10.2022, Úradný záznam polície zo dňa
16.10.2022 a Zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 15.10.2022, lekárske správy z roku 2014 a 2022
a záznam o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 21.12.2014.

17. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe akých skutkových okolností dospel súd prvej inštancie
k záveru, že navrhovateľka naliehavosť a potrebu nariadenia neodkladného opatrenia preukázala,
nakoľko vyššie uvedené listinné dôkazy za preukázanie dlhodobého fyzického alebo psychického
násilia, ktorého sa má odporca údajne dopúšťať, nie je možné považovať za preukázanie právne
podstatnej skutočnosti, že jeho správanie sa k navrhovateľke nadobúdalo intenzitu fyzického a

psychického násilia, keď iba samotné narušenie vzájomných vzťahov strán sporu, nemôže zakladať
dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní
povinnosť navrhovateľky osvedčiť procesné a hmotnoprávne skutočnosti, ktorých pravdepodobnosť
mohla vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) navrhovaného neodkladnéhoopatrenia, absolútne podcenil, napriek tomu, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva
povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania,
a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto ho navrhuje.

Povinnosťou navrhovateľky, ak chcela uniesť dôkazné bremeno v tomto konaní, bolo navrhnúť dôkazy
základnéhovýznamupreosvedčenienároku,ktorýžiadalachrániťneodkladnýmopatrením,akoidôkazy
na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia, keďže súd nemôže
nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení toho, kto jeho nariadenie navrhuje, bez osvedčenia
aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa

má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Odvolacísúdpovažujezanevyhnutnéuviesť,žepokiaľdošlokincidentumedzistranamidňa15.10.2022
a hrozba bezprostrednej ujmy na duševnej a fyzickej integrite navrhovateľky existovala, ako v návrhu
tvrdí, dlhé roky, tak nie je zrejmý dôvod, pre ktorý návrh na nariadenie navrhovaného neodkladného
opatrenia podala na súd prvej inštancie až dňa 26.10.2022.

18. Odvolací súd preto dospel k záveru, že napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi bez časového obmedzenia povinnosť nevstupovať do
nehnuteľnosti patriacej odporcovi do jeho výlučného vlastníctva, a uložil mu aby sa nepribližoval sa k
navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou konaní verejnej správy, súdnych konaní
a vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní, a to vždy za prítomnosti tretej osoby je nutné považovať

za vecne nesprávne, keď za dostatočné považoval potvrdenie predložené navrhovateľkou o jednom
incidente zo dňa 15.10.2022, kedy ako potvrdil aj odporca došlo k jeho vykázaniu zo spoločného
obydlia. Vychádzal tiež z čestného prehlásenia X. Y., pričom sa jedná o osobu priateľa navrhovateľky,
lekárskych správ z roku 2014 a 2022, ktoré sú z rokov 2014 z psychiatrickej ambulancie, správa
z 13.08.2022 je z ambulancie klinickej psychológie, lekárske potvrdenie od všeobecného lekára zo

dňa 13.09.2022 (vystavené zrejme na žiadosť navrhovateľky), a záznamu o podaní oznámenia o
priestupku zo dňa 21.12.2014. Z obsahu navrhovateľkou do spisu založených listinných dôkazov a z
jej tvrdení v návrhu nemožno vyvodiť, že by správanie odporcu voči nej nadobúdalo intenzitu fyzického
a psychického násilia, ktoré by odôvodňovalo nariadenie navrhovateľkou navrhovaného neodkladného
opatrenia. Odvolací súd nepovažuje za osvedčené také nebezpečné správanie odporcu, ktoré by

predstavovalo bezprostredné, reálne ohrozenie duševného a fyzického zdravia navrhovateľky a jej
osobnostnej integrity alebo z obavy takéhoto možného správania sa odporcu. Je potrebné uviesť, že
len samotné narušenie vzájomných vzťahov nemôže zakladať dôvodnosť navrhovaného neodkladného
opatrenia. Jeho nariadenie nemôže obstáť ani z dôvodu „opatrnosti“ do preukázania, či vyvrátenia
podozrenia z tvrdeného násilia. Výnimočnosť zásahu musí byť podložená konkrétnymi a relevantnými

okolnosťami každého jednotlivého prípadu, keďže ide o zásadné obmedzenie základných práv zo strany
orgánov verejnej moci a citeľný zásah do inak neodňateľného práva každej osoby na jej súkromný život
v zmysle čl. 16 ods. 1 a čl. 19 ods.2 Ústavy SR, ako aj práva na nedotknuteľnosť jej obydlia v zmysle
čl. 21 Ústavy SR.

19. Súd prvej inštancie preto napadnutým uznesením, ktorým návrhu navrhovateľky na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel z dôvodu, že zákonné podmienky na jeho nariadenie splnené boli,
rozhodol vecne nesprávne, a preto odvolací súd prvoinštančné uznesenie podľa § 388 CSP zmenil
a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v celom rozsahu, nakoľko navrhovateľka
neosvedčilapotrebubezodkladnejúpravymedzistranamisporuaaniskutočnosť,žeodporcajedôvodne

podozrivý z násilia.

20. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.
§ 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP v zmysle zásady úspešnosti v konaní, avšak v konaní
úspešnému odporcovi tento nárok nepriznal, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je

prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom

fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).