Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 12, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/14/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8520200506
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8520200506.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov

senátu JUDr. Milana Majerníka a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v spore žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpeného PUCHALLA, SLÁVIK & partners s. r.
o., so sídlom Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930, proti žalovanej: Obec Plaveč, so sídlom
Hviezdoslavova 101/4, 065 44 Plaveč, IČO: 00330116, právne zastúpenej JUDr. Mariánom Gelenekym,
advokátom, so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42027942, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k.
5C/12/2020-109 z 8. júla 2021 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovanej voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Právna predchodkyňa žalobcu C. B. ako žalobkyňa žalobou doručenou Okresnému súdu Stará Ľubovňa
žiadala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Plaveč,
zapísaných na LV č. XXXX ako parcely registra „E“, parcelné číslo XXXX/XXX, druh pozemku ostatná
plocha o výmere 226 m2, parcelné číslo XXXX/XXX, druh pozemku ostatná plocha o výmere 207 m2,
parcelné číslo XXXX/XXX, druh pozemku ostatná plocha o výmere 108 m2, parcelné číslo XX/XXX, druh

pozemku ostatná plocha o výmere 1688 m2 a parcelné číslo X/XXX, druh pozemku záhrada o výmere
405 m2. Právna predchodkyňa žalobcu žalobu odôvodnila tým, že jej právni predchodcovia A. a D.
E. (jej rodičia) sa chopili držby pozemku najneskôr v roku 1948, keďže 16. apríla 1948 im bol vydaný
výmer o vlastníctve pôdy, ktorým im boli pridelené „pôdohospodárske nehnuteľnosti“ o výmere 0,2500
ha (2500 m2), ktoré boli v prídelovom pláne označené ako vl. č. XX časť parc. XX, XX graf. označ.
XXX. Okresný úrad Stará Ľubovňa tieto nehnuteľnosti zidentifikoval ako terajšie parcely registra „C“
s parcelnými číslami XXX,XXX,XXX D. XXX zapísané na LV č. XX ako nehnuteľnosti v jej vlastníctve.

Jej rodičom bola 24. marca 1949 bola vydaná prídelová listina, ktorou im bola pridelená roľa o výmere
„približne“ 1 ha označená ako parcela XXXX/XX. Okresný úrad Stará Ľubovňa jej listom z 3. apríla
2018 oznámil, že identifikácia tejto parcely vzhľadom na zapísaný projekt pozemkových úprav už nie
je možná. Tieto nehnuteľnosti začali jej rodičia v celosti užívať a dlhodobo užívali, obhospodarovali
a zveľaďovali, v čom pokračujú aj ich právni nástupcovia (ona a jej potomkovia) dodnes, po uchopení
držby, po dedení v rovnakom stave ako ich právni predchodcovia. Nehnuteľnosti spoločne užívané
ňou a jej právnymi predchodcami tvoria jeden súvisiaci a oplotený celok, ktorý takto užívali a dodnes

užívajú viac ako 70 rokov. Žiadny zo susedov nikdy nič nenamietal voči priebehu hraníc pozemkov
a stav v teréne bol všetkými vlastníkmi susediacich pozemkov, vrátane žalovanej dlhodobo akceptovaný.
Spolu s rodinou boli po celú dobu držby pozemkov v dobrej viere, že jej svedčí zápis vlastníckeho práva
k pozemku tak, ako ho užívali, vrátane parcely registra „C“, parcelné číslo XXX. Až na prelome rokov2017 a 2018 sa dozvedela, že nie je zapísaná ako vlastníčka pozemkov a žiadosťou z 19. marca 2018
sa pokúsila vzniknutú situáciu vyriešiť kompromisom – ponukou na odkúpenie predmetného pozemku,
s čím však žalovaná vyslovila nesúhlas a listom z 27. mája 2019 označila jej návrh za nedôvodný. Má za

to, že je nepochybne zrejmé, že splnila všetky zákonné predpoklady oprávnenosti držby počas celého
obdobia držby pozemku trvajúceho viac ako desať rokov, pričom tento pozemok nepochybne dlhodobo
tvorí v teréne funkčný celok s ostatnými nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XX v jej vlastníctve.
S nimi bol od „nepamäti“ spoločne oplotený a tento stav je všetkými vlastníkmi susedných nehnuteľností
dlhodobo akceptovaný. Podľa jej názoru, žalovaná nikdy nemohla platne nadobudnúť vlastnícke právo

k pozemkom tak, ako to vyhlasuje s poukazom na zákon č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zákon o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom“) a ako o tom mylne svedčí zápis na LV č. XXXX.

Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu

a priznal žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej
rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, § 130 ods. 1, § 132
ods. 1, § 134 ods. 1, § 868, § 872 ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občiansky zákonník“), § 8 ods. 1, § 13, § 14 zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že právna predchodkyňa žalobcu je
spolu so svojím synom F. B. podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XX pre
k. ú. C., obec C., a to pozemkov – parciel registra „C“, parcelné číslo XXX, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 878 m2, parcelné číslo XXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 533 m2, parcelné číslo XXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 314 m2
a stavby so súpisným číslom XXX, nachádzajúcej sa na parcele č. XXX zapísanej na LV č. XXXX,
každý v podiele 1 k celku. Žalovaná je podľa výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. C. vlastníčkou parciel
registra „E“, parcelné číslo XXXX/XXX, druh pozemku ostatná plocha o výmere 226 m2, parcelné
číslo XXXX/XXX, druh pozemku ostatná plocha o výmere 207 m2, parcelné číslo XXXX/XXX, druh

pozemku ostatná plocha o výmere 108 m2, parcelné číslo XX/XXX, druh pozemku ostatná plocha
o výmere 1688 m2 a parcelné číslo X/XXX, druh pozemku ostatná plocha o výmere 405 m2 (ďalej len
„sporné parcely“, „žalované parcely“). Sporné parcely, ku ktorým je ako vlastníčka zapísaná žalovaná,
tvoria s nehnuteľnosťami v podielovom spoluvlastníctve právnej predchodkyne žalobcu a jej syna F.
B. jeden súvisiaci a oplotený celok a v súčasnosti ich užíva a obhospodaruje právna predchodkyňa

žalobcu s rodinou. Podľa výmeru o vlastníctve pôdy zo 16. apríla 1948 boli právnym predchodcom C.
B. A. E. a D. E., G. H. pridelené „poľnohospodárske nehnuteľnosti“ v k. ú. C. o výmere 0,2500 ha,
ktoré boli v prídelovom pláne označené ako vl. č. XX, časť parciel XX, XX, grafické označené XXX,
stavebný pozemok. Okresný úrad Stará Ľubovňa, Katastrálny odbor, tieto nehnuteľnosti zidentifikoval
ako súčasné parcely registra „C“ č. XXX, XXX, XXX D. XXX zapísané na LV č. XX. Podľa prídelovej

listiny Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy pre k. ú. C. I. – J. z 24. marca 1949 bola
1. októbra 1948 pridelená A. E. a jeho manželke D. E. nehnuteľnosť, parcelné číslo XXXX/X, približná
výmera1,000ha,roľanachádzajúcasavk.ú.C.I.–J..Podľanotárskejzápisniceč.I.XXX/XX,I.XXX/XX
z 23. júla 1969 spísanej na bývalom Štátnom notárstve v Starej Ľubovni D. E. darovala svojej dcére C. E.
(matke žalobcu) nehnuteľnosti, ktoré boli v jej vlastníctve a ktoré boli v tom čase zapísané v pozemkovej

knihe k. ú. C. vo vlastníckom liste č. XX parc. č. X záhrada o výmere 9 a 93 m2, parc. č. X zastav.
o výmere 15 a 05 m2. Vlastnícky list bol vydaný 8. júla 1969. Rozhodnutím Štátneho notárstva v Starej
Ľubovni, sp. zn. D 20/83 z 15. februára 1983 bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva podľa právoplatnej
dohody o vyporiadaní dedičstva k rodinnému domu č. XXX v C. s maštaľou, stodolou, postavenému
v roku 1920 na mpč. XX-XX, XXX/X, XXX/X/XX zapísané ako dom, dvor, záhrada o výmere 1018 m2

v záp. č. XXX kat. úze. C., pod B1 na meno poručiteľky v celosti v KN stav neidentický, k účasti poruč
na nehnuteľnostiach zapísaných v pkn. k. ú. C., v záp. č. XXX, mpč. XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X/X, XXX/X/X, XXX/X, XXX/X a pod
B XX I. XXXXXXX/XXXXXXXXX v záp. č. XXX, mpč. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, pod B1 na 1/1 – v ENide o extravilán, dcére poručiteľky D. E. C. B.. Podľa čestných prehlásení A. E., K. L., A. C., C. M., A. C. –
M., C. C. – M. a E. F. pozemok, ktorý je v súčasnosti evidovaný ako pozemok parcela registra „C“ č. XXX
alebo ako pozemky parcely registra „E“ č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XX/XXX D. X/XXX, ktorý

sa nachádza v katastrálnom území C., vedený na liste vlastníctva Okresného úradu Stará Ľubovňa č.
XXXXvovlastníctveobceC.,sitítoľudiapamätajúprinajmenšomodroku1951(1945,1957,1960,1956,
1968) ako súčasť jedného celku, ktorý užívala a vlastnila rodina Orechovská, v súčasnosti C. B., ktorá na
predmetnom celku hospodárila a na svoje potreby ho užívala. Okresný úrad Stará Ľubovňa, Katastrálny
odbor prešetrením nadobudnutia parciel registra „E“ č. X/XXX, XX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/

XXX k. ú. C. zistil, že parcely registra „E“ č. X/XXX, XX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX boli
evidované na LV č. XXXX na vlastníka SR – Slovenský pozemkový fond Stará Ľubovňa. Parcela registra
„E“ č. X/XXX, XX/XXX, XXXX/XXX boli evidované v zápisnici č. XX, mpč. XXX/a/X na mene N. D. O.,
ktoréhonehnuteľnostibolinazákladenariadeniač.104/45vznenínariadeniač.64/46SNRč.d.2413/47
skonfiškované. Parcely č. XXXX/XXX D. XXXX/XXX boli neknihované. Pri vyhotovení registra obnovenej
evidencie pozemkov (ROEP) bolo zistené, že pozemky sú umiestnené v intraviláne obce. V zmysle

ustanovenia § 14 ods. 2 zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom
neknihované pozemky, ktoré sa nachádzajú v intraviláne obce, patria do vlastníctva príslušnej obce, na
území ktorej sa pozemky nachádzajú. Súd prvej inštancie zamietol návrh právnej zástupkyne C. B. na
vykonanie dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov z dôvodu hospodárnosti, pretože podľa návrhu
títo svedkovia mali potvrdiť, že na sporných nehnuteľnostiach dlhodobo hospodárila a na svoje potreby

ich užívala rodina Orechovská, avšak v prejednávanej veci uvedená skutočnosť nebola spornou, a teda
vykonanie tohto dôkazu by bolo nadbytočné a nehospodárne.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že právna predchodkyňa žalobcu mala
naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe, pretože pokiaľ je sporné, kto je vlastníkom

určitej nehnuteľností, tento spor musí rozhodnúť súd v civilnom sporovom konaní, lebo až na základe
rozhodnutia súdu môže byť pôvodne sporný údaj v katastri nehnuteľností zmenený, teda podaná
žaloba na určenie vlastníckeho práva je tak jediným možným prostriedkom ako dosiahnuť zmenu
zápisu v katastri nehnuteľnosti. V danej veci nebola preukázaná základná podmienka nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním právnymi predchodcami C. B., resp. ňou samou, t. j. právny titul vstupu

do držby sporných nehnuteľností. Je pravdou, že na základe prídelovej listiny z 24. marca 1949 bola
právnym predchodcom C. B. pridelená parcela č. XXXX/X o výmere približne 1 ha, avšak z právnou
predchodkyňou žalobcu predložených dôkazov nevyplýva, že by išlo o totožné nehnuteľnosti, aké sú
predmetom tohto sporu. Uvedená skutočnosť nie je v tomto konaní spornou, keďže sama právna
predchodkyňa žalobcu v podanej žalobe konštatovala, že identifikácia parcely č. XXXX/X (ktorá je

predmetom prídelovej listiny z 24. marca 1949) už v súčasnosti nie je možná. Zo strany právnej
predchodkyne žalobcu nebol produkovaný žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval skutočnosť,
že jej právni predchodcovia vstúpili do držby predmetných parciel na základe či už skutočného alebo
domnelého právneho titulu (predstieraného alebo neplatného právneho úkonu). Naproti tomu bolo
v konaní zo stanoviska Okresného úradu Stará Ľubovňa, Katastrálneho odboru zo 16. júla 2019 zistené,

že parcely registra „E“ č. X/XXX, X/XXX, XXXX/XXX boli evidované v zápisnici č. XX, mpč. XXX/a/X na
mene N. D. O., ktorého nehnuteľnosti boli na základe nariadenia č. 104/45 v znení nariadenia č. 64/46
SNR, čd. 2413/47 skonfiškované a parcely XXXX/XXX a XXXX/XXX boli neknihované; pri vyhotovení
ROEP bolo zistené, že pozemky sú umiestnené v intraviláne obce a v zmysle ustanovenia § 14 ods. 2
zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom neknihované pozemky, ktoré

sa nachádzajú v intraviláne obce, patria do vlastníctva príslušnej obce, na území ktorej sa pozemky
nachádzajú. Teda ani zo stanoviska Okresného úradu Stará Ľubovňa, Katastrálneho odboru nevyplýva,
že by vlastnícke právo k sporným parcelám v minulosti svedčilo v prospech právny predchodcov
C. B.. Naviac z historického hľadiska je nutné uviesť, že štátom vedená evidencia nehnuteľností na
našom území bola zavedená po roku 1850, kedy bola vedená evidencia v pozemkových knihách.

Až do roku 1950, teda do nadobudnutia účinnosti tzv. Stredného občianskeho zákonníka bolo nutné
pre nadobudnutie vlastníctva k pozemku dosiahnuť zápis do pozemkovej knihy. Ak podľa tvrdenia
právnej predchodkyne žalobcu mali jej právni predchodcovia nadobudnúť vlastnícke právo k pozemkom
v roku 1948, resp. 1949, skutočnosť, že by mali jej právni predchodcovia nadobudnúť vlastnícke
právo k sporným pozemkom zápisom do pozemkovej knihy, ktorý mal v danom čase konštitutívny

charakter, z jej strany nebola preukázaná a napokon ani tvrdená. Len samotné užívanie nehnuteľností
ako celku nezakladá právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Aj keď sporné nehnuteľnosti, ktoré
sú predmetom tohto konania, boli a sú oplotené ako jeden celok spolu s nehnuteľnosťami, ktoré
nadobudla C. B. od svojej matky darovaním v roku 1969, čo mohlo u nej vzbudiť odôvodnený dojem,že predmetom darovania sú aj sporné pozemky, na to aby držbu sporných pozemkov mohol súd
považovať za dobromyseľnú, chýba v danom prípade titul, t. j. právny dôvod nadobudnutia (skutočný či
domnelý), teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či držiteľ

je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen zo
subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk viažucich sa k predmetu dôvodu (titulu),
z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Dobrá viera je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne,
ak si určitú vec prisvojuje. Nie je vylúčené, aby k vydržaniu vlastníckeho práva došlo na základe
putatívneho právneho titulu (predstieraného či neplatného). Potrebné je však vždy vziať do úvahy, či

držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávaného prípadu
po každom vyžadovať, nemal po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo
patrí. V prejednávanej veci nebola preukázaná oprávnená držba právnych predchodcov C. B. vo vzťahu
k parcelám registra „E“ č. X/XXX, XX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX D. XXXX/XXX, keďže žiadnym
spôsobom nepreukázala, kedy a akým spôsobom mali jej právni predchodcovia nadobudnúť vlastnícke
právo k týmto nehnuteľnostiam. Pokiaľ C. B. zdôrazňovala len jednu skutočnosť, na základe ktorej by

mal súd jej žalobe vyhovieť, a to dlhodobé užívanie sporných nehnuteľností, k tomu súd uvádza, že
pokiaľ C. B., resp. jej právni predchodcovia užívali sporné nehnuteľnosti (aj dlhodobo) bez právneho
titulu, išlo o tzv. detenciu, t. j. užívanie cudzej veci a nie o držbu, pri ktorej musí byť splnená podmienka,
že ide o užívanie veci ako vlastnej.

6. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že zo strany C. B. ako žalobkyne nebol predložený
žiaden dôkaz, ktorý by osvedčoval to, že držba sporných pozemkov jej právnymi predchodcami
bola oprávnená (právny titul nadobudnutia), a preto ani C. B. nemohla nadobudnúť vlastnícke právo
k sporným parcelám vydržaním.

7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP
a priznal úspešnej žalovanej voči neúspešnej žalobkyni (teraz už právnej predchodkyni žalobcu) nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.

8. Proti rozsudku podal včas odvolanie právny zástupca žalobkyne C. B., a to z dôvodu uvedeného v ust.
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Namietal, že žalobkyňa poukazovala na predmetné prídelové listiny z toho dôvodu, že
podľa nej išlo o (ak nie platný, tak minimálne) domnelý právny titul, čo je jednou z podmienok vydržania.

Netvrdila tak, že pozemky, ktoré sú predmetom konania boli jej právnym predchodcom s istotou týmito
listinami pridelené, len to, že jej právni predchodcovia na ich základe začali predmetné pozemky užívať
v dobrej viere, že im patria. Žalobkyňa na pojednávaní nepochybne preukázala naplnenie všetkých
podmienok vydržania. Súd však opomenul skutočnosť, že žalobkyňa bola dobromyseľná v tom, že
s darom susedných pozemkov nadobudla do vlastníctva aj predmetný pozemok, teda sa mohla zmýliť

vo výmere. Žalobkyňa trvala na tom, že predmetný pozemok bol jej právnym predchodcom pridelený
ako konfiškát, ktorý už ale nie je možné stotožniť, preto do úvahy prichádza vydržanie či už na základe
prídelovej listiny alebo ako odvodený domnelý právny titul vychádzajúci z právneho titulu k susedným
pozemkom. Žalobkyňa, jej rodina ako aj obyvatelia žalovanej boli po celý čas držby predmetného
pozemku žalobkyňou presvedčení, že im predmetný pozemok patrí ako vlastníkom a nikým nebol tento

stav spochybnený. O dobromyseľnosti žalobkyne a jej rodiny preto nemôže byť pochýb. Na základe
uvedených skutočností právny zástupca žalobkyne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Právny zástupca žalobkyne C. B. podaním z 20. septembra 2021 súdu prvej inštancie oznámil, že

žalobkyňa 13. septembra 2021 zomrela, a preto navrhol súdu, aby v konaní pokračoval s jej dedičmi
a s ohľadom na ustanovenie § 162 ods. 1 písm. a) CSP konanie prerušil až do právoplatného skončenia
konania o dedičstve.

10. Súd prvej inštancie uznesením, č. k. 5C/12/2020-144 z 3. novembra 2021 rozhodol o pokračovaní

v konaní s právnymi nástupcami žalobkyne C. B., a to s K. P., A. B., A. K., F. B., A. B., Q. B. a K. M..

11. K odvolaniu právneho zástupcu žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že pôvodná
žalobkyňa a jej právny predchodcovia začali užívať sporné nehnuteľnosti bez akéhokoľvek právnehotitulu, či už skutočného alebo domnelého a táto skutočnosť svedčí o poctivosti tohto nadobúdacieho
titulu. Zo strany pôvodnej žalobkyne a jej právnych predchodcov došlo iba k okupácii sporných
nehnuteľností, teda k užívaniu bez právneho titulu. Nestotožňuje sa s tvrdením pôvodnej žalobkyne, že

z jej strany a zo strany jej právnych predchodcov došlo k držbe na základe domnelého (putatívneho)
právneho dôvodu, pretože najneskôr v roku 1969, keď právna predchodkyňa pôvodnej žalobkyne
darovacou zmluvou previedla iba tie nehnuteľnosti, ktoré boli dané Výmerom, teda nehnuteľnosti, ktoré
boli zapísané v pozemnoknižnej zápisnici k. ú C. č. XX, parcela č. X záhrada o výmere 9a 93 m2
a parcela č. X zastavaná o výmere 15a 5 m2 tak ako sú uvedené v darovacej zmluve z 23. júla 1969

na bývalom Štátnom notárstve v Starej Ľubovni, bolo nepochybne preukázané, že pôvodná žalobkyňa
si bola vedomá svojich vlastníckych práv, čo tvorí jej vlastníctvo a bola si toho vedomá aj jej matka
nar. 07.06.1899. Už len táto skutočnosť vylučuje možnosť vzniku držby vlastníckeho práva na základe
domnelého (putatívneho) právneho dôvodu, pretože predmetom neboli ďalšie nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom tohto sporu. Na základe uvedených skutočností žalovaná navrhla, aby odvolací súd potvrdil
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a priznal žalobcovi (správne žalovanej)

nárok na náhradu trov (správne odvolacieho) konania v rozsahu 100 %.

12. Právny zástupca terajšieho žalobcu podaním z 11. marca 2022 doručil súdu prvej inštancie
podanie označené ako „I. Návrh na pokračovanie v konaní s právnym nástupcom strany. II. Vyjadrenie
k vyjadreniu žalovaného.“, v ktorom uviedol, že ako prílohu tohto podania predkladá súdu uznesenie,

ktorým bola schválená dohoda dedičov tak, že celý majetok po poručiteľke pripadol A. B. a ktoré
nadobudlo právoplatnosť 28. februára 2022, a preto navrhuje, aby v konaní súd pokračoval už len
s ním ako s právnym nástupcom pôvodnej žalobkyne. Ďalej konštatoval, že žalobcovi nie je známe,
prečo žalovaná neustále zdôrazňuje absenciu právneho titulu nadobudnutia nehnuteľností, ktoré sú
predmetom tohto konania, keď tá nebola nikým spochybnená. Podľa judikatúry najvyšších súdnych

autorít je prípustný aj taký omyl, pokiaľ by išlo o výmeru väčšiu ako 50 % nadobudnutého pozemku,
a to zvlášť v takých prípadoch, pokiaľ došlo k nadobudnutiu už oploteného a v celistvosti užívaného
pozemku právnymi predchodcami. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. K odvolacej replike žalobcu podala žalovaná odvolaciu dupliku, v ktorej uviedla, že v danej veci ide
stálelenoužívaniespornýchnehnuteľností,atonemôžebyťprávnymtitulomnadobudnutiavlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam. Pôvodná žalobkyňa ako aj jej právni predchodcovia si boli plne
vedomí rozsahu ich vlastníckeho práva a toho, že tieto sporné nehnuteľnosti im nepatria, o čom nakoniec
svedčí aj tá skutočnosť, že ju požiadali o odkúpenie sporných nehnuteľností. Okrem toho v danej veci

nemôže ísť o ospravedlniteľný omyl, ktorý spočíva v nepravidelnom tvare pozemku, ktorý je umiestnený
v neprehľadnom teréne, pretože bolo nepochybne preukázané, že výmera pozemku, ktorý vlastnila
pôvodná žalobkyňa predstavuje 2587 m2 a žalobou sa pôvodná žalobkyňa domáhala výmery 2634 m2,
teda viac ako 100 % skutočnej výmery. Na základe uvedených skutočností žalovaná opätovne navrhla,
abyodvolacísúdpotvrdilnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávnyapriznalžalovanej

nárok na náhradu trov (správne odvolacieho) konania v rozsahu 100 %.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. §
34 CSP, v zmysle zásad ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a

nasledujúceCSPbeznariadeniapojednávania(§385CSPacontrario)stým,žemiestoačasvyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5
dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd

uvádza nasledovné.

Vodvolacomkonanízdispozičnejzásadyvyplýva,žeodvolacísúdvecprejednávmedziach,vktorýchsa
odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ

nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny
účinokodvolania,alesúčasnestanovímedze,vktorýchjeodvolacísúdoprávnenýapovinnýrozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať.Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo
7/2010).

Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho

dôvodu nedošlo. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom
prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu,
ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak
ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v

rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

20. Ohľadom tvrdenia odvolateľa, že právni predchodcovia C. B. začali na základe prídelovej listiny
z roku 1949 predmetné pozemky užívať v dobrej viere, že im patria, odvolací súd konštatuje, že C.

B. v konaní nepreukázala, že by išlo o totožné pozemky, ako sú tie, ktoré sú predmetom tohto sporu.
Naviac vo vzťahu k pozemku, ktorý bol právnym predchodcom C. B. daný do užívania touto prídelovou
listinou Okresný úrad Stará Ľubovňa, Katastrálny odbor listom z 3. apríla 2018 označeným ako „Žiadosť
o identifikáciu parciel – odpoveď“ (č. l. 17 súdneho spisu) Q. B. (dcére C. B.) odpovedal, že po prešetrení
operátov katastra nehnuteľností zistil, že uvedená prídelová listina sa u neho nenachádza a z dôvodu,

že v katastrálnych územiach C. D. J. bol zapísaný projekt pozemkových úprav, už identifikácia parciel
nie je možná.

21. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na skutočnosť, že žalobkyňa bola dobromyseľná v tom, že s darom
susedných pozemkov nadobudla do vlastníctva aj predmetný pozemok, teda sa mohla zmýliť vo výmere,

odvolací súd zdôrazňuje, že vydržanie pozemku na základe domnelého právneho titulu vychádzajúceho
z právneho titulu k susedným pozemkom nie je možné, keďže výmera pozemku, ktorý by chcela
C. B. vydržať je väčšia ako je celková výmera pozemkov v jeho susedstve, ktoré jej boli darované
jej matkou. Skutočnosť, že právni predchodcovia pôvodnej žalobkyne mali nadobudnúť vlastnícke
právo k pozemkom v roku 1948, resp. 1949 zápisom do pozemkovej knihy, ktorý mal v danom čase

konštitutívny charakter, nebola stranou žalobcu preukázaná. Nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie
po tejto skutočnosti z úradnej povinnosti pátrať dohľadávaním listín. Naopak bolo povinnosťou strany
žalobkyne predložiť listinu preukazujúcu existenciu zápisu do pozemkovej knihy. Odvolací súd sa plne
stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že len samotné fyzické užívanie nehnuteľností
ako celku nezaložilo u predchádzajúcej žalobkyne právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Držbu

sporných pozemkov možno považovať za dobromyseľnú, iba ak existuje titul, t. j. právny dôvod
nadobudnutia, teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či
držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen
zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk viažucich sa k predmetu titulu, z ktorého
chce strana sporu odvodiť vznik práva. Dobrá viera spočíva v presvedčení nadobúdateľa, že nekoná

bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Pri posúdení inštitútu vydržania je potrebné vychádzať z tohto, či
držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávaného prípadu po
každom vyžadovať, nemal po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí.
Rovnako správne súd prvej inštancie vyhodnotil skutkový a právny stav veci posudzovaného prípadu,keď konštatoval, že dlhodobé užívanie sporných nehnuteľností, bez akéhokoľvek právneho titulu, môže
z pohľadu hmotného práva založiť jedine takzvanú detenciu, teda užívanie cudzej veci a nemohlo založiť
vznik držby, pri ktorej musí byť splnená podmienka, že ide o užívanie veci ako vlastnej.

22. V nadväznosti na to okolnosť, že C. B., jej rodina ako aj obyvatelia žalovanej boli po celý čas užívania
predmetného pozemku C. B. domnelo presvedčení, že im predmetný pozemok patrí ako vlastníkom,
neznamená, že pozemok naozaj nemohol vlastniť niekto iný, dôkazom čoho je LV č. XXXX pre k. ú. C.,
obec C., B. O. R., podľa ktorého je vlastníčkou predmetného pozemku žalovaná. Súčasne odvolací súd

dodáva,žeC.B.srodinousanazákladestarostlivostiktorúvenovalispornejnehnuteľnosti nepodložene
domnievali, že C. B., prípadne jej rodine predmetný pozemok patrí len dovtedy, kým si z verejne
prístupných databáz neoverili, že vlastníčkou pozemku je žalovaná a začali robiť právne kroky v tom
smere, aby tento pozemok nadobudli do svojho vlastníctva. Existencia týchto právnych krokov bola pred
súdom prvej inštancie preukázaná a tým zároveň došlo k vyvráteniu skutkových tvrdení predchádzajúcej
žalobkyne, že držbu sporných pozemkov možno považovať za dobromyseľnú.

23. Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že právna predchodkyňa žalobcu C. B. síce zomrela
pred podaním odvolania, o ktorom v tomto konaní rozhoduje odvolací súd, avšak v zmysle ustanovenia
§ 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak splnomocniteľ zomrie je splnomocnenec povinný urobiť ešte
všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich

právach. Úkony takto urobené majú rovnaké právne účinky, ako keby zastúpenie ešte trvalo, pokiaľ
neodporujú tomu, čo zariadil splnomocniteľ alebo jeho právni nástupcovia.

24. Zároveň odvolací súd podotýka, že súd prvej inštancie nerešpektoval návrh právneho zástupcu
C. B. na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o dedičstve a bez toho, aby počkal

za výsledkom dedičského konania, rozhodol o pokračovaní v konaní so všetkými dedičmi C. B.. Po
právoplatnom skončení dedičského konania, však právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd rozhodol
o pokračovaní v konaní s A. B. ako so žalobcom, o čom súd prvej inštancie nerozhodol. Napriek
tomu odvolací súd vychádzajúc z absencie akéhokoľvek vyjadrenia súrodencov žalobcu v tomto konaní
a najmä výsledku dedičského konania privodeného na základe právoplatného uznesenia o dedičstve po

poručiteľke C. B., považoval za žalobcu v tomto konaní A. B..

25. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom,
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP,
pričom odvolanie žalobcu bolo vyhodnotené ako nedôvodné a preto bol priznaný nárok na náhradu trov
odvolacieho konania žalovanej proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).