Decision was made at the court Okresný súd Trenčín
Judgement was issued by Mgr. Ivan Kubínyi
Legislation area – Rodinné právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/53/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3521202787
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3521202787.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, a členiek senátu
Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého N. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny G. M. nad Z., dieťa rodičov: matky M.. L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. M. G. Z., C. XXXX/
XXX, zastúpenej B.. J. L., advokátkou so sídlom v C., K. Z. XXX a otca M.. P. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. M. G. Z., V. ulica XXX/XX, zastúpeného B.. J. U., advokátkou so sídlom v G. M. G. Z., C. 7,
o návrhu otca na zníženie výživného a iné, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca
maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 25. mája 2022, č.
k. 8P/57/2021-79 v spojení s opravným uznesením zo dňa 8. júna 2022, č. k. 8P/57/2021-85 takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením, vo výroku I. v časti zamietnutia
návrhu otca na zníženie výživného m e n í tak, že znižuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého N.,
nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 150 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti
tohto rozsudku, ktorú sumu je otec povinný platiť k rukám matky maloletého dieťaťa vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred.
II. Tým sa m e n í rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 15.
októbra 2020, č. k. 9P/37/2020-28 v časti výživného na maloletého N..
III. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v ostatnej napadnutej časti výroku
I. a vo výroku II. o úprave styku otca s maloletým, p o t v r d z u j e .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením zo dňa 08.06.2022, súd prvej inštancie vo
výroku I. zamietol návrh otca na zverenie mal. N. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ako
aj návrh otca na zníženie výživného. Výrokom II. súd upravil styk otca s mal. N. každý párny týždeň v
mesiaci od pondelka od 16.00 hod. do stredy do 16.00 hod., každý párny týždeň od soboty od 14.00
hod. do utorka do 16.00 hod. nasledujúceho týždňa, s výnimkou týždňa, kedy vychádza prvý piatok v
párnom týždni v tom-ktorom mesiaci, kedy bude styk otca s maloletým prebiehať od piatka od 16.00 hod.
do utorka do 16.00 hod. nasledujúceho týždňa. Výrokom III. súd konanie o návrhu matky na zvýšenie
výživného zastavil a výrokom IV. súd zastavil konanie aj vo zvyšnej časti. Výrokom V. súd rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd
prvej inštancie uviedol, že otec sa podaným návrhom domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti na
mal. N. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 65 eur mesačne z dôvodu, že u neho došlo k poklesu
príjmu, pričom on má mal. N. u seba v starostlivosti takmer rovnako dlhú dobu ako jeho matka. Zároveňmá naďalej vyživovaciu povinnosť na plnoletého syna P. vo výške 150 eur mesačne. V dôsledku zlej
finančnej situácie si musel nájsť ďalšiu prácu (realitný maklér), s čím boli spojené mimoriadne výdavky.
V rámci konania sa následne otec domáhal zverenia mal. N. do jeho osobnej starostlivosti, neskôr
svoj návrh zmenil v tom smere, že sa domáhal zverenia mal. N. do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov. Matka s návrhmi otca nesúhlasila, v priebehu konania sa domáhala zvýšenia vyživovacej
povinnostiotcanamaloletéhonasumu200eurmesačne.Súdprvejinštanciepovykonanomdokazovaní
dospel k záveru, že návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov,
ako aj jeho návrh na zníženie výživného nie je dôvodný, preto tieto návrhy zamietol. Ako dôvodnému
vyhovel návrhu otca na širší styk s mal. N.. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom
na ust. § 26, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, čl. 3 ods. 1 Dohovoru
o právach dieťaťa, čl. 5 Zákona o rodine. Súd konštatoval, že posledná úprava práv a povinností k
maloletému bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 15.10.2020,
č. k. 9P/37/2020-28, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.10.2020. Týmto rozsudkom bolo manželstvo
rodičov rozvedené a súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol mal. N. zverený do osobnej
starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 150 eur; na
žiadosť rodičov súd styk otca s maloletým neupravil. Súd uviedol, že otec všetky svoje návrhy v konaní
odôvodňoval zmenou pomerov v tom smere, že mal. N. je v jeho domácnosti a starostlivosti približne v
rovnakomrozsahuakoumatky.Otectiežuviedol,žemal.N.sitakútozmenuželá.Pokiaľideojehonávrh
na zníženie výživného, otec uviedol aj skutočnosť, že sa mu zvýšili výdavky, najmä výdavky spojené
s platením hypotekárneho úveru, ktorý si musel vziať na rekonštrukciu bytu, ktorý kúpil po vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov s matkou mal. N.. Súd bol toho názoru, že od poslednej
úpravy pomerov rodičov k maloletému dieťaťu nenastala taká významná zmena pomerov, ktorá by
odôvodňovala zmenu zverenia maloletého. Podľa názoru súdu je pravdou, že otec sa s maloletým
stretáva v rozsahu, ktorý sa približuje k rozsahu času, po ktorý zabezpečuje starostlivosť o maloletého
matka, pričom však táto skutočnosť nemôže byť dôvodom pre zmenu úpravy zverenia maloletého.
Súd bol toho názoru, že vo vzťahu k maloletému je nevyhnutná stálosť výchovného prostredia, zmena
tohto prostredia je možná iba v prípade, ak výchovné prostredie, v ktorom sa maloletý nachádza,
nezabezpečuje priaznivé podmienky pre plnohodnotný vývoj a rozvoj maloletého dieťaťa, čo v danej
veci nebolo možné konštatovať. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali pochybnosť súdu o riadnej starostlivosti matky o maloletého. Sám maloletý pri pohovore s
kolíznou opatrovníčkou vyslovil záujem zotrvať v starostlivosti matky a s otcom sa pravidelne stretávať.
Súd tak zohľadnil záujem maloletého s poukazom na čl. 5 Zákona o rodine, čím nebola daná dôvodnosť
zmeny zverenia maloletého. V danej veci bolo taktiež potrebné zohľadniť skutočnosť, že maloletý žije
v spoločnej domácnosti s matkou a aj plnoletým bratom, ktorý je síce v súčasnosti už plnoletý, avšak
je potrebné vytvárať a prehlbovať súrodenecký vzťah medzi nimi. Iné podstatné skutočnosti, pre ktoré
by mal súd pristúpiť k zmene rozhodnutia o zverení maloletého v konaní nevyšli najavo. Z týchto
dôvodov súd návrh otca na zmenu zverenia maloletého ako nedôvodný zamietol. Ďalej súd uviedol, že
mal. N. nevypočul priamo v konaní, pričom názor maloletého bol zisťovaný prostredníctvom kolízneho
opatrovníka. Súd pritom zohľadnil vyjadrenie kolízneho opatrovníka v tom smere, že výsluch maloletého
v konaní priamo súdom by v danom prípade nebol vhodný. Pri rozhodnutí o tom, či bude maloleté dieťa v
konaní vypočuté je potrebné postupovať veľmi citlivo, najmä s ohľadom na maloletého. V danom prípade
bolo potrebné konštatovať, že pri otázke výsluchu maloletého v konaní prevažuje záujem maloletého
dieťaťa, ktoré by nebolo vhodné vypočúvať, nad záujmom rodiča, ktorý navrhol jeho výsluch. Súd názor
kolízneho opatrovníka na výsluch maloletého pred súdom plne akceptoval. Pokiaľ ide o návrh otca na
zníženie výživného, súd uviedol, že otec nepreukázal, že došlo k takej podstatnej zmene pomerov na
jeho strane, resp. na strane maloletého, ktorej následkom by mohlo byť rozhodnutie súdu o znížení
výživného. Súd poukázal na to, že výživné zo strany otca bolo určené rozsudkom zo dňa 15.10.2020 v
zmysle schválenej rodičovskej dohody. V čase tohto rozhodnutia otec dosahoval príjem vo výške 1.064
eur mesačne a matka 1.269 eur mesačne, obaja mali ešte vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi
P.. V súčasnosti matka dosahuje priemerný mesačný zárobok 1.545 eur, a teda tento jej stúpol o 276
eur mesačne. Matka býva spolu s maloletým a plnoletým synom P. v rodinnom dome, ktorý zostal po
vyporiadaní BSM v jej výlučnom vlastníctve, pričom v súvislosti s vyporiadaním BSM sa matke zvýšili
výdavky tým, že platí hypotekárny úver spolu s poistením nehnuteľnosti a životným poistením vo výške
262 eur mesačne. Pokiaľ v spoločnej domácnosti s nimi býva aj priateľ matky, súd zohľadnil aj jeho
povinnosť prispievať na náklady spojené s domácnosťou. Pokiaľ ide o príjem otca, tento predstavuje
1.158 eur mesačne, jeho príjem teda od poslednej úpravy výživného stúpol o 94 eur. Oproti minulej
úprave výživného u otca stúpli náklady na platenie hypotekárneho úveru o cca 150 eur mesačne, pričom
u oboch rodičov sú náklady na domácnosť v štandardnej výške a obaja rodičia majú naďalej vyživovaciupovinnosť k plnoletému synovi P., študujúcemu na vysokej škole. Pomery u mal. N. sa zmenili v tom, že
v súčasnosti navštevuje druhý stupeň základnej školy. Od apríla 2022 začal navštevovať ortodonciu v
súvislosti so strojčekom na zuby, kde budú priemerné výdavky mesačne cca 60 eur. Pokiaľ ide o výdavky
na maloletého, t. j. ošatenie, drogériu, školské potreby, mimoškolskú činnosť, zdravotnú starostlivosť
a iné, tieto podľa zistenia súdu hradí maloletému matka, otec prispieva na tieto výdavky sporadicky,
takmer vôbec. Na základe týchto zistení súd konštatoval, že nevzhliadol žiaden priestor na zníženie
výživného zo strany otca na maloletého, keď podľa názoru súdu nedošlo k takej podstatnej zmene
pomerov na strane otca alebo maloletého, ktorá by mohla mať za následok zníženie výživného. Z tohto
dôvodu súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým, súd
rozhodol tak, že otec je oprávnený sa s mal. N. stretávať každý párny týždeň v mesiaci od pondelka od
16.00 hod. do stredy do 16.00 hod., každý párny týždeň od soboty od 14.00 hod. do utorka do 16.00
hod. nasledujúceho týždňa, s výnimkou týždňa, kedy vychádza prvý piatok v párnom týždni v tom -
ktorom mesiaci, kedy bude styk otca s maloletým prebiehať od piatka od 16.00 hod. do utorka do 16.00
hod. nasledujúceho týždňa. Takto upravený styk otca s maloletým podľa názoru súdu rešpektuje názor
maloletéhoorozsahučasu,ktorýbychcelstráviťsosvojímotcom,akoajskutočnosť,žepristretnutiachs
otcom sa nechce často presúvať z domácnosti matky do domácnosti otca a naopak, pričom maloletému
vyhovuje tráviť čas s otcom v nepretržitom časovom rámci. Matka s takto upraveným stykom otca s
maloletým súhlasila. Otec spočiatku s takto upraveným stykom súhlasil, neskôr mal voči tejto úpravy
výhrady. Námietky otca boli však takého charakteru, že nemohli mať podstatný vplyv na úpravu styku s
maloletým v tom rozsahu, ako súd uviedol vo výroku rozhodnutia. Súd poukázal na to, že nepochybuje
o vhodnosti a potrebe, aby sa rodič, ktorému maloletého dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti,
venoval a podieľal na jeho výchove. Úprava styku tak, ako je uvedená vo výroku rozsudku, je podľa
názoru súdu v takom rozsahu, že umožní otcovi dostatočný priestor s maloletým plnohodnotne tráviť
čas a podieľať sa na jeho výchove. V súlade s ust. § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku súd v
dôsledku späťvzatia návrhu matky na zvýšenie výživného konanie v tejto časti zastavil; rovnako pokiaľ
sa otec domáhal voči matke vyplatenia sumy z hnuteľného majetku, vnútorného vybavenia domu, súd
konanie v tejto časti v dôsledku späťvzatia návrhu otcom zastavil. Rozhodnutie o náhrade trov konania
súd odôvodnil ust. § 52 CMP.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie otec
maloletého dieťaťa, domáhajúc sa jeho zmeny vo výroku I. aII. tak, že mal. N. bude zverený do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov a výživné rodičov sa neurčí, zároveň súd zmení výrok rozsudku
II. tak, že otec je oprávnený a povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého každý párny
pondelok od 15.00 hod. do párnej stredy do 15.00 hod., každý párny piatok od 15.00 hod. do nepárnej
stredy do 15.00 hod. a matka je povinná a oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého
každúpárnustreduod15.00hod.dopárnehopiatkado15.00hod.akaždúnepárnustreduod15.00hod.
dopárnehopondelkado15.00hod..Alternatívnesaotecdomáhal,pokiaľodvolacísúddospejekzáveru,
že nie sú dané dôvody na zmenu zverenia maloletého, aby súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku I. tak, že návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
zamietne a otcovi zníži vyživovaciu povinnosť na maloletého na sumu 65 eur mesačne a žiadnemu z
účastníkov neprizná náhradu trov konania. Otec v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých zamietol jeho
návrh na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a aj jeho návrh na
zníženie výživného. Podľa jeho názoru od poslednej úpravy pomerov rodičov k maloletému nastala
výrazná zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu zverenia maloletého. Podstatným spôsobom sa
rozšírili jeho styk s maloletým. Po stretnutí so sociálnou pracovníčkou sa zlúčili dni, nakoľko to bolo aj
v záujme maloletého, aby nemusel často striedať domácnosť jeho a matky. Vzhľadom na túto úpravu
styku navrhol zmenu úpravy styku tak, že maloletý bude zverený do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov s úpravou tak, ako bolo uvedené v jeho vyjadrení z 13.04.2022. Takúto úpravu styku
považuje za spravodlivú pre maloletého aj oboch rodičov, keď obaja rodičia budú mať rovnaký styk s
maloletým a môžu tak obaja zabezpečovať starostlivosť a výchovu maloletého rovnako. Rovnako by
mali obaja rodičia zhodné výdavky v spojení so starostlivosťou o maloletého. Ďalej otec poukázal na
to, že súd nesprávne rozhodol o zamietnutí jeho návrhu na zníženie výživného, podrobne poukázal na
svoje nevyhnutné mesačné výdavky, keď tieto spolu s celkovými výdavkami na výživné pre obe deti, na
živobytie, chod domácnosti, predstavujú sumu približne 1.053 eur mesačne a jeho príjem je vo výške
1.158 eur mesačne. Uviedol, že vzhľadom na rozšírený styk s maloletým okrem výživného vo výške 150
eur mesačne maloletému zabezpečuje počas styku bežnú starostlivosť, ktorá si vyžaduje ďalšie výdavky
namaloletého.Matkamápritomvyššípriemernýmesačnýzárobokakoonarozdielmedziichpríjmamijevo výške 387 eur mesačne. Zdôraznil, že on zabezpečuje starostlivosť o maloletého takmer v rovnakom
rozsahu ako matka, čo podľa jeho názoru odôvodňuje zmenu zverenia maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti a zároveň zníženie jeho vyživovaciu povinnosť na maloletého na sumu 65 eur mesačne.
Poukázal na to, že maloletý nemá žiadne zásadne zvýšené výdavky na starostlivosť a výchovu okrem
bežných výdavkov a bežných výdavkov na školu. Pokiaľ ide o jeho výdavky na strojček na zuby, on sa s
matkou dohodol, že s týmito nákladmi pôjdu na polovicu a dňa 22.04.2022 zaplatil matke polovicu prvej
platby, ktorá bola vo výške 148 eur, teda uhradil matke sumu 74 eur.
3. K odvolaniu otca maloletého dieťaťa podala prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadrenie matka
maloletého dieťaťa a žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny
potvrdiť. Zdôraznila, že pokiaľ ide o zmenu zverenia a úpravu stretávania sa otca s maloletým, trvá
na tom, že nenastala významná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu zverenia maloletého.
Návrh stretávania, ktorý podal otec v odvolaní, nekorešponduje s predstavami maloletého, ktorý sa jasne
u kolíznej opatrovníčky vyjadril, že piatky chce tráviť u matky, vyhovuje mu rozsah stretávania, na ktorý
bol doposiaľ zvyknutý, ale prijal by menej presunov z domácnosti do domácnosti. Keďže sa otec na
pojednávaniach dožadoval aspoň jedného piatku v mesiaci s odôvodnením, že potrebuje plnohodnotný
víkend pre prípad, že by chcel s maloletým vycestovať na predĺžený víkend, bolo mu v tomto smere
vyhovené a jeden piatok v mesiaci aj na úpravu styku má. Napriek tomu sa však otec rozhodol, že s
návrhom na stretávanie súhlasiť nebude a následne v odvolaní prekvapivo požaduje ešte ďalší piatok.
Od pôvodnej ústnej dohody stretávania (každý utorok od poobedia do večera, od štvrtka poobedia do
piatka poobedia a každý druhý týždeň od soboty poobedia do nedele večera), sa na podnet otca od
obdobia podania návrhu na zníženie výživného styk otca s maloletým rozšíril a tak, ako otec uvádza sám
v odvolaní, už súčasný styk otca s maloletým sa približuje striedavej starostlivosti, nevidí preto žiadny
dôvod na ďalšie rozšírenie styku, hlavne keď tento nevyžaduje maloletý, ktorý sa jednoznačne vyjadril
pri pohovore s kolíznou opatrovníčkou, že v striedavej starostlivosti byť nechce. Podľa jej názoru má
otec dostatok priestoru na budovanie vzťahu s maloletým, pričom ona stretávaniu sa otca s maloletým
nikdy nebránila, ale rovnako treba vziať zreteľ na to, že maloletý je ešte stále vo veku, kedy potrebuje
predovšetkým oporu a opateru zo strany matky. Ďalej uviedla, že pokiaľ ide o návrh otca na zníženie
výživného, tento považuje za neopodstatnený. V pôvodnom návrhu na zníženie výživného otec uvádzal
viaceré nepresnosti, pokiaľ ide o jeho výdavky, rovnako v návrhu uvádzal, že si riadne plní vyživovaciu
povinnosť, avšak dlhoval v tom čase na výživnom 5 neuhradených splátok. Poukázala na to, že otec
pri svojich výpočtoch vychádzal predovšetkým z jeho trvalého príjmu a nezapočítaval jeho príjmy z
podnikania, čo podľa jej názoru argument otca o jeho nepriaznivej finančnej situácii vyvracia. Rovnako
nie je pravdou, že otec prispieva na obedy maloletému 21 eur mesačne, tieto vždy uhrádzala ona.
Poukázala na jej konkrétne výdavky na maloletého, porovnávajúc tieto s otcom s tým, že otec napríklad
vynaložil na maloletého - 4x výlet do aquaparku v E., 1x lyžovanie na C., nejaké cvičné zošity, zošit na
matematiku. Z uvedeného je zrejmé, že ona uhrádza 90 % ostatných výdavkov na maloletého. Pokiaľ
ide o výdavok na zubný strojček, nešlo o dohodu na hradenie polovice týchto výdavkov, otec svojvoľne
zaslal polovicu týchto výdavkov s tým, že sa tak stalo prvýkrát, čo považuje za účelové. Dodala, že
jediným dôvodom návrhov otca je zbaviť sa platenia výživného a týmto spôsobom sa vysporiadať aj s
nespracovaným partnerským konfliktom, o čom svedčia aj samotné vyjadrenia otca dieťaťa.
4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca maloletého dieťaťa písomne nevyjadril.
5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v spojení
s opravným uznesením je potrebné vo výroku I. o zamietnutí návrhu otca na zníženie vyživovacej
povinnosti otca podľa § 388 CSP zmeniť, v zostávajúcej časti výroku I. a vo výroku II. je potrebné
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
6. V predmetnej veci bol rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením napadnutý vo
výrokuI.aII.,pretoodvolacísúdpreskúmavalibatútoodvolanímnapadnutúčasťrozsudkuavovýrokoch
III. a IV., ktorými výrokmi bolo konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného zastavené, a taktiež
zastavenékonanievozvyšnejčasti(onávrhuotcanavyplateniesumyzhnuteľnéhomajetku,vnútorného
vybavenia domu), je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu
nedotknutý.7. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v
rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ust. § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
8. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
9.Zust.§24ods.2Zákonaorodinenevyplývažiadnaprioritaprístupuprirozhodovaníotom,komubude
dieťa zverené do starostlivosti. Je preto predovšetkým na súdoch, aby v súlade s princípom nezávislosti
rozhodovania súdnej moci, vzhľadom na zistený skutkový stav a na nezastupiteľné osobné skúsenosti,
vyplývajúce z bezprostredného kontaktu s účastníkmi konania a znalosti vývoja rodinnej situácie,
rozhodli o zverení maloletého do starostlivosti jedného alebo oboch rodičov. Základným kritériom pre
zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nie je želanie konkrétneho rodiča, ale predovšetkým
záujem dieťaťa, ktorý musí byť pri rozhodovaní súdu prioritným hľadiskom, pričom súd sa súčasne
musí snažiť nájsť riešenie, ktoré nebude obmedzovať ani právo rodiča zaručené v čl. 32 ods. 4 Listiny
základných práv a slobôd.
10. Pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa nemožno postupovať podľa vopred danej schémy, keď
striedavá starostlivosť nemôže byť súdmi paušálne využívaná ako forma „spravodlivého“ rozdelenia
starostlivosti o dieťa medzi oboch rodičov. Rovnako tak pochopiteľne sa nedá možnosť striedavej
výchovy automaticky a bez dôkladného posúdenia prípadu odmietať. Záujem a potreby konkrétneho
dieťaťa je preto potrebné posudzovať v každom jednotlivom prípade osobitne a so snahou o
minimalizáciu negatívnych dôsledkov pre dieťa. Tak sa potom môže stať, že u niektorého dieťaťa sa
najvhodnejším riešením môže ukázať starostlivosť striedavá, v iných prípadoch však môže byť zverenie
starostlivosti jedného z rodičov a dohoda alebo rozhodnutie o optimálnej a zároveň reálnej forme o
rozsahu styku druhého z rodičov s dieťaťom. Za situácie, kedy obaja rodičia sú všeobecne rovnako
spôsobilí sa o svoje dieťa riadne starať, je potrebné zohľadniť najmä osobnosť dieťaťa a jeho schopnosť
sa vysporiadať s enormnou záťažou, ktorú rozpad rodiny a eventuálne nastolenie striedavej starostlivosti
prináša, rovnako prináša aj stratu doterajšieho zázemia a bezpečia domova, rovnako je potrebné brať
ohľad na citovú orientáciu dieťaťa, aj hodnotu danú stálosťou výchovného prostredia a na možnosť
zachovania a rozvíjania jeho citových väzieb k blízkym osobám aj v širšom okolí, k jeho priateľom a
záujmom. V neposlednom rade je potrebné vziať do úvahy najmä u malých detí, ktorý z rodičov sa o
dieťa doteraz osobne staral, dbal o jeho citovú a rozumovú výchovu a v podstate predstavoval pre dieťa
ústrednú osobu, ku ktorej je citovo pripútané.
11. Odvolací súd mal v danej veci za to, že súd prvej inštancie uvedené kritériá riadne skúmal, pričom
odôvodnenie svojho rozhodnutia založil na uprednostnení najlepšieho záujmu mal. N., s ohľadom aj na
jeho samotné vyjadrenie pred kolíznym opatrovníkom. Ako je zrejmé aj zo správy kolízneho opatrovníka
zo dňa 08.05.2022, maloletý N. navštevoval v školskom roku 2021/2022 5. triedu ZŠ v G. M. G. Z.,
vo voľnom čase sa venuje hokeju, pričom na tréningy ho striedavo vozia obaja rodičia, viac mama, cez
víkendy máva zápasy. Maloletý má s oboma rodičmi vytvorené dobré vzťahy, osobnú starostlivosť vo
väčšom rozsahu zabezpečuje matka, čo je aj v súlade s predstavami maloletého. V pohovore s kolíznym
opatrovníkom maloletý N. uviedol, že v rámci stretávania s otcom mu nevyhovuje sťahovanie sa počas
pracovného týždňa z jednej domácnosti do druhej, preferoval by styk s otcom počas pracovného týždňa
od utorka 14.00 hod. do štvrtka 8.00 hod. a po škole by sa vrátil k mame. V piatok je zvyknutý tráviť s
mamou a kamarátom Z. a jeho mamou, a preto by chcel bývať v piatky s mamou; víkendy by sa striedal
u rodičov, ale chce chodiť k otcovi až od soboty.
12. Akceptujúc vyjadrenie samotného maloletého, zohľadniac jeho záujem v zmysle čl. 5 Zákona o
rodine, s poukazom na súčasné výchovné prostredie maloletého, keď aj podľa názoru odvolacieho súdu
od poslednej úpravy práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu nenastala tak významná zmena pomerov,
odôvodňujúca zmenu zverenia maloletého, bol zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd toho
názoru, že v danom prípade návrh otca na zmenu zverenia a zverenie maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti nebol dôvodný a súd prvej inštancie správne tento zamietol. Preto odvolací súd v uvedenej
časti výroku I. rozsudok súdu prvej inštancie (v spojení s opravným uznesením) podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.13. Pokiaľ ide o rozsah úpravy styku otca s maloletým, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie
považuje tento za dostatočne široký, zohľadňujúci zachovávanie rodičovských práv otca, keď v rámci
styku otca s maloletým sa upevňuje citové puto maloletého k otcovi, pričom súd prvej inštancie okrem
zohľadnenia najlepšieho záujmu maloletého pri tejto úprave zohľadnil požiadavku otca na styk aj počas
piatka, aby mal s maloletým celý (plnohodnotný) víkend. Návrh otca na styk v odvolaní v podstate
predstavuje striedavú osobnú starostlivosť, ku ktorej sa odvolací súd už vyjadril vyššie. Preto aj v
tejto časti považoval odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie (v spojení s opravným uznesením) za
správny a podľa § 387 ods. 1 CSP ho potvrdil.
14. Čo sa týka zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného, t. j. zostávajúca časť napadnutého
výroku I., s poukazom na úpravu styku otca s maloletým, keď vo výroku II. odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil, odvolací súd nepovažoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti za
správne. Berúc v úvahu príjem otca, ktorý v súčasnosti od poslednej úpravy výživného sa zvýšil iba o 94
eur mesačne, s poukazom na jeho konštatované nevyhnutné výdavky, s prihliadnutím predovšetkým na
rozsah úpravy styku otca s maloletým, keď tento je v rámci týždňa takmer zhodný s časom (rozsahom),
počas ktorého je maloletý v starostlivosti matky, akceptujúc celkovú zmenu pomerov u maloletého a
jeho otca, odvolací súd nepovažoval doposiaľ určenú výšku výživného na maloletého v sume 150 eur
mesačne za dôvodnú. Pri akceptovaní času, ktorý maloletý strávi u otca v rámci styku (v párnom týždni
od pondelka 16.00 hod. do stredy 16.00 hod., potom v tomto týždni od soboty od 14.00 hod. do utorka
nasledujúceho týždňa do 16.00 hod., s výnimkou, pokiaľ v párnom týždni výjde prvý piatok - potom je
styk už od piatka 16.00 hod. do utorka 16.00 hod. nasledujúceho týždňa), kedy sa otec musí postarať o
zabezpečenie všetkých nevyhnutných potrieb maloletého, odvolací súd prihliadnuc na tieto skutočnosti
považovalzaspravodlivéazodpovedajúceschopnostiamamožnostiamotca,abyvyživovaciapovinnosť
otca na maloletého bola znížená na sumu 120 eur mesačne. Takto znížené výživné pritom zodpovedá
aj nevyhnutným potrebám maloletého dieťaťa vo veku 11 rokov, zohľadniac, že vyživovaciu povinnosť k
nemu má v rovnakom rozsahu aj matka maloletého dieťaťa, ktorej sa podstatne viac zvýšil príjem než
otcovi.
15. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti zamietnutia návrhu
otca na zníženie výživného podľa § 388 CSP zmenil a návrhu otca na zníženie výživného čiastočne
vyhovel.
16. V súlade s touto zmenou ohľadne vyživovacej povinnosti potom bolo potrebné zmeniť
predchádzajúci rozsudok o vyživovacej povinnosti otca k maloletému, ktorá bola uskutočnená v konaní
o rozvod manželstva rodičov, rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 15.10.2020
č. k. 9P/38/2020-28.
17. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s ust. § 396 ods. 1,
2 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V mimosporových konaniach
platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil (§ 49
CMP). Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne
príslušného súdu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.