Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2022

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9Er/490/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210207127
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2022:2210207127.2

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., IČO:
53 255 739, sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti povinnému: H. M., Q.. XX.XX.XXXX, U. Č.. XXX, Ň.,
vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka č.
60, 821 08 Bratislava, pod spis. značkou EX 7537/10u o vymoženie 569,84 EUR s príslušenstvom a

trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súd o trovách rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny exekútor na základe návrhu oprávneného podal na tunajší súd žiadosť o udelenia poverenia

na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného
pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., sp.zn. EP 60126/09 zo dňa 20.01.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 15.02.2010 a vykonateľnosť dňa 19.02.2010.

2. Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu tunajší súd vydal
dňa 19.05.2010 súdnemu exekútorovi poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech

oprávneného.

3. Podľa § 233a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), postup ukončenia
exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca
2017 upravuje osobitný zákon č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a

doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“).

4. Podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku1 písm. a) nezastavuje, ak ide o a)
vymoženie pohľadávky na výživnom, b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia
práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky
vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných

z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu, d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím
inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím
správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, f) starú
exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto
zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15,- eur, g) starú exekúciu, v ktorej je povinný
ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho

konkurzné konanie.5. Súdny exekútor na výzvu súdu uviedol, že v predmetnom konaní boli za posledných 18 mesiacov
vymožené plnenia vyššie ako 15 €. Z uvedeného dôvodu exekučné konanie nespadá pod zastavenie
v zmysle zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení

niektorých zákonov. Súd v konaní ďalej postupuje podľa Exekučného poriadku.

6. Podľa ust. § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

7. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1.
januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

8.Nakoľkoideokonanienapodkladerozhodcovskéhorozhodnutia,ktoréhopredmetomjesporspĺňajúci
podmienky podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2014 Z.z., pričom toto rozhodnutie bolo vydané
pred 1. januárom 2015 a exekučné konanie sa začalo dňa 13.05.2008, súd na konanie použije predpisy
účinné do 31. decembra 2014 v zmysle § 243d ods. 2 Exekučného poriadku.

9. Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka
konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konanie zastaví
a. z dôvodov uvedených v osobitnom predpise

b. ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c. ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

10. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014

titulu súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku
alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1
písm. b) alebo c).

11. Podľa § 45 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014

proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

12. Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd opätovne
postupoval podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len "Ex. por."), ustanovenia § 45
ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZoRK") a § 2 písm. a) a b) zákona

č. 238/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie Zmluvu o pôžičke a exekučný titul.

13. Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Ex. por. podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

14. Zmluvu o pôžičke č. 0001676416 uzatvorenú medzi právnym predchodcom oprávneného ako
veriteľom a povinným dňa 21.06.2004 súd preskúmal a zistil, že na jej základe právny predchodca
oprávneného poskytol povinnému úver vo výške 30.000- Sk. Povinný sa zaviazal vrátiť pôžičku v 15-
tich mesačných splátkach po 1.000,- Sk, t.j. zaviazal sa vrátiť pôžičku v celkovej výške 30.000- Sk.

Keďže povinný si svoje povinnosti zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, stal sa dlh splatný vcelku
a oprávnený sa obrátil na Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. s
návrhom, aby bol povinný zaviazaný na zaplatenie sumy 569,84 EUR s príslušenstvom. Rozhodcovský
súd návrhu vyhovel a vydal rozhodcovský rozsudok, ktorým zaviazal povinného na zaplatenie istiny vo
výške 569,84 EUR s príslušenstvom a trov konania.

15. Podľa § 1 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

16. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo inej právnej forme.

17. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci.

19. Podľa § 3 odsek 2 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

20. Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva, že medzi pôvodným oprávneným ako veriteľom a povinnou
osobou ako spotrebiteľom a dlžníkom bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. Je to zrejmé z

obsahu zmluvy, keď sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnej osobe finančné prostriedky a povinná
osoba sa zaviazala tieto vrátiť spôsobom v zmluve dohodnutej. V osobe veriteľa ide podľa obsahu
zmluvy o dodávateľa, ktorý má v predmete podnikania v obchodnom registri aj poskytovanie úverov
z vlastných zdrojov. V osobe povinnej ide o dlžníka, fyzickú osobu - občana, ktorý zmluvu neuzavrel
na účely podnikateľskej ani inej obchodnej činnosti. Účel úveru nie je v zmluve uvedený. Opak,

že by išlo o osobu, ktorá zmluvu uzavrela v súvislosti so svojou obchodnou alebo podnikateľskou
činnosťou zo zmluvy nevyplýva a oprávnená osoba toto v rozhodcovskom konaní ani nepreukázala.
Z toho potom jednoznačne vyplýva aj to, že tento vzťah medzi zmluvnými stranami sa musí riadiť
zákonnými ustanoveniami najmä zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa,
ako aj Občianskeho zákonníka, všetkých v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Takže je potrebné

poskytnúť mu právnu ochranu podľa režimu zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane
spotrebiteľa, ale aj Občianskeho zákonníka. Nesmie obsahovať neprijateľné podmienky.

21. Súd sa musel vysporiadať najprv s otázkou, či môže preskúmať právoplatný a vykonateľný
rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní. Rozhodcovskému rozsudku

zákon priznáva rovnaké účinky ako rozsudku všeobecného súdu (§ 35 Zák. o rozhodcovskom konaní).
O význame materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia niet žiadnych pochybností a tak, ako
konštatuje Európsky súd pre ľudské práva, keď pripomína ustálenú judikatúru k čl. 6 Dohovoru o ochrane
základných práv a slobôd "jedným zo základných aspektov právneho štátu je princíp právnej istoty, ktorý
okrem iného vyžaduje, aby tam, kde súdy konečným spôsobom rozhodli, nebolo ich rozhodnutie ďalej

spochybňované (porovnaj napr. Brumarescu proti Rumunsku)". Európsky súd však na druhej strane
vzápätí poukazuje na to, že "ak to odôvodňujú závažné okolnosti, je možné od tejto zásady upustiť
(Ryabykh proti Rusku). V prípadoch, kedy došlo k zrušeniu konečného a vykonateľného rozhodnutia
z dôvodu odstránenia zásadného nedostatku, súd nevidel porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru (Protsenko
proti Rusku)". Zásada nezmeniteľnosti súdneho rozhodnutia teda nie je absolútna. Teória rozoznáva

dvojaké účinky právoplatnosti a to tzv. formálne a tzv. materiálne. Typickým prejavom takejto výnimky
je aj ust. § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku a preto
je potrebné i ust. § 35 Zák. o rozhodcovskom konaní (v spojení s § 159 O.s.p.) redukovať tak, že
účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý
tento rozhodcovský rozsudok preskúmava na základe žaloby podľa § 40 Zák. o rozhodcovskom konaní.

V prípade rozhodcovského rozsudku Zák. o rozhodcovskom konaní naviac v § 45 upravuje prípady, kedy
je možné rozhodcovský rozsudok preskúmať a to dokonca v exekučnom konaní. Účinky materiálnej
právoplatnostirozhodcovskéhorozsudkuvzmysle§35Zákonaorozhodcovskomkonaníjetakpotrebné
pre účely § 45 Zák. o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súdje teda pri postupe podľa § 45 Zák. o rozhodcovskom konaní oprávnený hľadieť na rozhodcovský
rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol. Tomuto záveru napokon svedčí i doslovné znenie
ust. § 35 Zák. o rozhodcovskom konaní, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na

účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať
všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, čo je pochopiteľné i s ohľadom na to,
že rozhodcovský súd je - napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku -
súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Je preto nezlučiteľné s
povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň

orgánov disponujúcich verejnou mocou. Dôvody, pre ktoré sa má exekučné konanie zastaviť napriek
právoplatnému rozhodcovskému rozsudku teda považoval zákonodarca za tak dôležité, že umožnil
jeho preskúmanie a zvrátenie jeho účinkov. Rozhodcovské konanie, tak ako bolo vyššie uvedené,
nie je verejnoprávnym konaním. Toto napríklad skonštatoval aj Ústavný súd ČR (IV.ÚS 174/02), ktorý
konštatoval, že "rozhodcovský súd nie je orgánom verejnej moci a preto ani jeho rozhodcovské
rozhodnutia nemôžu byť rozhodnutím orgánu verejnej moci ... Jeho moc teda nie je delegovaná

zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od vlastnej súkromnej moci strán určovať si svoj osud". V
týchto súvislostiach je potrebné brať do pozornosti aj pripomienky Európskej komisie v právnej veci
vedenej pred Súdnym dvorom Európskej únie C-76/10 Pohotovosť/Korčkovská, kde je uvedené, že "v
prejednávanej veci sa nezdá, že by bolo problematické uplatnenie zásady res iudicata, keďže právo,
dokonca povinnosť vnútroštátnych súdov zastaviť nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu

zakotvuje už vnútroštátne právo. Riešenie, ktoré si vnútroštátny zákonodarca zvolil v rámci procesnej
autonómie členských štátov sa zdá byť v súlade s cieľom smernice 93/13/EHS a to zabezpečiť, aby
nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov. Pokiaľ sa ust. § 45 ods. 2
Zákona o rozhodcovskom konaní uplatňuje aj na prípady, keď požadované plnenie je v rozpore s právom
Únie, povinnosť vnútroštátneho súdu zastaviť exekučné konanie bez návrhu (ex offo) predstavuje

dostatočné zabezpečenie uplatnenia tejto zásady."

22. Z vyššie uvedeného odôvodnenia teda jednoznačne vyplýva, že exekučný súd má nielen právo ale
aj povinnosť skúmať aj právoplatný rozhodcovský rozsudok po jeho hmotnoprávnej stránke. Exekučný
súd nemôže neprihliadať na vykonanie exekúcie na podklade titulu odporujúceho zákonu naviac, ak mu

takáto povinnosť vyplýva z priebehu celého exekučného konania, nielen v čase posudzovania žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. To platí aj v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok. Podstatou ust. § 44 exekučného poriadku je skúmať súlad troch listín so zákonom. Ide o
žiadosť súdneho exekútora, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a o samotný exekučný titul, v
danom prípade rozsudok rozhodcovského súdu. Súlad so zákonom musí byť konštatovaný u všetkých

troch listín. Ak čo i len jedna z nich nie je v súlade so zákonom, nemôže súd súdnemu exekútorovi
udeliť poverenie na vykonanie exekúcie a ak sa konanie nachádza v neskoršom štádiu je to dôvod na
zastavenie exekúcie.

23. Súčasťou Zmluvy o pôžičke sú aj všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej

spoločnosťou, ktoré obsahujú v čl. XI. Rozhodcovskú doložku, v ktorej je uvedené, že všetky spory,
ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou a keď sa strany nedohodnú
rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom a
Rokovacím poriadkom tohto súdu.

24. Po vyriešení vyššie uvedených otázok sa následne musel súd zaoberať samotným skúmaním súladu
exekučného titulu, návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
so zákonom. V rámci tohto zistil, že rozhodcovský rozsudok v danej veci nemá náležitosti exekučného
titulu. Nie je spôsobilým exekučným titulom a to na základe nasledovného:
Oprávnený zapracoval rozhodcovskú doložku, na základe ktorej mal konať rozhodcovský súd, do

všeobecných podmienok ku zmluve o úvere, ako jednu z množstva iných a dokonca aj menej závažných
podmienok. Zapracoval ju do všeobecných podmienok, ktoré už vopred pripravil a tieto už len hotové
predkladá spotrebiteľovi ku zmluve na podpis. To, že nejde o dvojstranne vyjednanú podmienku
vyplývaajzosamotnejkonštrukciepodmienok.Tátozmluvnápodmienkanebolaindividuálnedojednaná.
Je sformulovaná tak, že vlastne vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne

spôsobom, ktorý si zvolí ten, čo žaluje. Takúto podmienku je potrebné z pohľadu Občianskeho zákonníka
považovať za absolútne neplatnú. Ide o jednostrannú a neprijateľnú podmienku, ktorá bráni povinnému
obrátiť sa v prípade sporu na štátny súd. Znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
štátnym súdom. Tak mu znemožňuje vlastne domôcť sa svojho práva a stavia ho do pozícienerovnocenného účastníka právneho vzťahu. Okrem toho rozhodcovský súd si vybral sám dodávateľ.
Nie je to zhodný prejav oboch strán zmluvy. Povinný sa na tomto výbere nepodieľal. Následne ak sa
dodávateľ rozhodne žalovať spotrebiteľa na základe tejto rozhodcovskej doložky na rozhodcovskom

súde, spotrebiteľ je nútený touto doložkou a jednostranným výberom dodávateľa podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu. Musí tak podľa nej urobiť, lebo už vopred, pred vznikom akéhokoľvek sporu
zo zmluvy sa musel vzdať prijatím podmienok zmluvy, svojho práva brániť sa na riadnom súde v mieste
svojho bydliska. Povinný nemal na výber. Mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým všeobecným obchodným podmienkam dodávateľa, jednoznačne silnejšieho účastníka v tomto

zmluvnom vzťahu. Na tomto mieste súd konštatuje, že spravidla je to veriteľ, ktorý sa ocitá v pozícii
toho, ktorý návrh podáva, lebo väčšinou dlžníci sú tými osobami, ktoré zmluvy z pohľadu splácania
úveru nedodržiavajú. Ide teda o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu.
Navyše doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku
zmluvného vzťahu. Preto akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe neprijateľnej podmienke

- rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením neakceptovateľným. V tejto
súvislosti je nutné poukázať aj na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/08 Asturcom
Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodrigues Nogueira, ktorá sa týkala výkladu smernice 93/13/EHS
zo dňa 5.4.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti

spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo
záveru tohto rozsudku vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné
podmienky upravené v rozhodcovskej doložke.

25. Platná rozhodcovská doložka je pritom predpokladom toho, aby mohlo byť vedené rozhodcovské

konanie, aby mohol byť vydaný rozhodcovský rozsudok a aby tento mohol byť spôsobilým exekučným
titulom (pri splnení aj ostatných zákonom daných podmienok). Ak neexistuje platná rozhodcovská
doložka, rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní bez takejto doložky nemôže byť exekučným titulom.
Taký rozsudok nemá žiadne účinky, pretože nebola založená právomoc rozhodcovského súdu platnou
rozhodcovskou doložkou. V danom prípade rozhodcovská doložka je absolútne neplatná z dôvodu jej

neprijateľnosti. Ak vo veci rozhodcovský súd konal a rozhodoval a vydal rozhodcovský rozsudok, o
ktorom oprávnený tvrdí, že je exekučným titulom, postupoval v rozpore so zákonom o rozhodcovskom
konaní, pretože nemal na to danú právomoc. Nemal právo vo veci konať a rozhodovať. Nemal právo
vydať rozhodcovský rozsudok. Ak ho napriek tomu vydal, ide o rozhodnutie nulitné, ktoré nemá účinky
exekučného titulu ako to má na mysli exekučný poriadok.

26. Neplatná rozhodcovská zmluva resp. doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo
veci konať a rozhodnúť a preto rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul je neúčinný.

27. Tým je daný rozpor exekučného titulu so zákonom a splnená podmienka v zmysle § 44 ods. 2 EP

na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia. V neskoršom štádiu exekúcie po vydaní poverenia, je to
dôvod na zastavenie exekučného konania súdom aj bez návrhu v zmysle § 45 ods. 2 ZoRK podľa § 45
ods. 1 písm. b/, v spojení s § 40 ods. 1 písm. a/ analogicky. Rozhodcovský rozsudok bol totiž vydaný
vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, keďže absentuje platná rozhodcovská
zmluva.

28. Podľa ust. § 57 ods. 2 Ex. por. Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené tunajší súd dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej

doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je teda neprijateľná, pretože nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z
takejto doložky odporuje dobrým mravom. Súd preto dospel k názoru, že boli splnené podmienky na

zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojitosti s ust. § 44 ods. 2 Ex.
por. a ust. § 45 ods. 1 písm. c/ ods. 2 ZoRK a exekúciu zastavil.30. Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

31. O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením po tom, ako súdny exekútor predloží
súdu vyúčtovanie trov exekúcie a exekučný spis.

Poučenie:

Proti I. výroku o zastavení exekúcie môže podať ten v koho neprospech bolo vydané odvolanie do 15
dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dunajská Streda, písomne, v troch vyhotoveniach.

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a
to až po vyhlásení rozhodnutia. Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ust. § 365 ods. 1 C.s.p.,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Proti II. výroku odvolanie nie je prípustné.