Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 18, 2022

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 38Er/572/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212205076
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Raábová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2022:7212205076.2

Uznesenie

Okresný súd Košice II v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 zast.: JUDr. Barbora Korenecová, advokátka, Slnečná 765/3,
900 45 Malinovo proti povinnému: V. o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému 1 713,83
eur s príslušenstvom a trovy exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.,
Záhradnícka 60, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie dňa 19.1.2012 domáhal u súdneho
exekútora vykonania exekúcie voči povinnému za účelom vymoženia svojej pohľadávky, a to na základe
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave, číslo konania SR 04072/11 zo dňa 2.6.2011.

2. Podľa ust. § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len “Exekučný poriadok“) a o zmene a doplnení ďalších zákonov ak tento zákon v ust. § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa ust. § 55 ods. 4 a 5 sa
použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

3. Dňa 17.2.2012 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na
základe ktorej a predložených dokladov mu súd vydal poverenie č. 5803 124067 zo dňa 2.3.2012.

4. Dňa 23.3.2016 doručil súdny exekútor súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného
podľa ust. § 243f Exekučného poriadku, ktoré bolo doručené na sídlo súdneho exekútora dňa 21.1.2016.

5.Podľaust.§39ods.4Exekučnéhoporiadkuvnávrhunavykonanieexekúcienapodkladerozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

6. Podľa ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na
vykonanie exekúcie náležitosti podľa ust. § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa ust. § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

7. Podľa ust. § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto
zákona odkladajú.8. Podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní
v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

9. Podľa ust. § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v
lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1
písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

10. Na základe citovaných zákonných ustanovení súd prijal záver, že lehota na doplnenie návrhu
oprávneného začala plynúť deň po uverejnení zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, t. j. dňa
24.12.2015 a uplynula dňa 22.1.2016.

11. Novelizované znenie Exekučného poriadku určilo oprávnenému povinnosť doplniť návrh na
vykonanie exekúcie v začatých exekúciách, v ktorých sa uplatňuje nárok zo zmenky. Zákonodarca

sledoval touto novelou zvýšenú ochranu spotrebitelia, pričom dôkazné bremeno na preukázanie, či v
danej veci bol alebo nebol hospodársky dôvod vydanej zmenky spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi
konania, preniesol na oprávneného. V zmysle ust. § 243f ods. 1 v spojení s ust. § 39 ods. 4 Exekučného
poriadku bol oprávnený povinný predložiť súdu do 22.1.2016 doplnenie návrhu, a to spolu s pripojenými
listinnými dôkazmi.

12. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č. k. II. ÚS 774/2016-7, zo dňa 27.10.2016, uviedol:
„Hoci ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v
ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo
súdnemu exekútorovi), z napadnutého uznesenia vyvoditeľný právny záver okresného súdu, že návrh

bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, považuje ústavný súd za ústavne udržateľný, a to
najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie,
o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor (§ 243f ods. 6
Exekučného poriadku). Aj preto bolo tiež vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotnej

sťažovateľky, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok, aby doplnenie návrhu na
vykonanie exekúcie v konkrétnej veci doručila v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému súdu,
nielen poverenému súdnemu exekútorovi. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukazuje na
to, že právne dôsledky vyplývajúce z právneho záveru okresného súdu zároveň prispievajú k naplneniu
princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o

skutočnomčasevykonaniazákonompožadovanéhoprocesnéhoúkonu,atedaododržaníčinedodržaní
zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie.“ (podobne viď uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III.
ÚS 752/2016-7 zo dňa 8.11.2016 a č. k. III. ÚS 564/2016-12 zo dňa 13. 9. 2016).

13. S prihliadnutím na uvedenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky súd prijal

záver, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie mal oprávnený doručiť v lehote do 22.1.2016 priamo
na súd, a nie na sídlo exekútorského úradu povereného súdneho exekútora, ktorý doplnenie návrhu
potom postúpil súdu.

14. Ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku je kogentného charakteru a v prípade jeho

nedodržania to má obligatórne za následok zastavenie exekúcie podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného
poriadku. Právnym následkom konania oprávneného, kedy doplnený návrh najskôr doručil na sídlo
exekútora, ktorý bol následne exekútorom postúpený na súd po lehote ustanovenej zákonom, je nutnosť
konštatovaniasúduotom,ženávrhnavykonanieexekúcieneboldoplnenývlehotepodľaust.§243fods.
1 Exekučného poriadku, súd tak nemal inú možnosť ako exekúciu podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného

poriadku zastaviť. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

15. Pre úplnosť súd uvádza, že aj keď sa v zmysle ust. § 233a Exekučného poriadku v spojení s ust. §
1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) v danom prípade jedná o tzv. „starú exekúciu“, nakoľko bola v zmysle ust.
§ 243f ods. 3 Exekučného poriadku exekúcia zo zákona odložená, neuplynula tak rozhodná doba podľa
ust. § 3 ods. 1 ZoUNEK, a táto sa predlžuje v zmysle ust. § 4 ods. 1 ZoUNEK. Z uvedeného dôvodu súd
nepostupoval podľa ustanovení ZoUNEK a aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku.16. Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

17. Podľa ust. 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Súd vo vzťahu k poučeniu o opravných prostriedkoch v tomto uznesení uvádza, že z dikcie ust.

§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane
použijú ustanovenia C.s.p., ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu
úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v ust.
§ 355 a nasl. C.s.p. Podľa ust. § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné
odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti
odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne

pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení je obsiahnutý v ust. § 357 C.s.p.. Exekučné konanie je upravené
v Exekučnom poriadku, ktorý je vo vzťahu k C.s.p. v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva,
že niektoré uznesenia, typické pre exekučné konania, nie sú zahrnuté v ust. § 357 C.s.p., pretože v
klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú. Rozhodujúce preto podľa ust. § 355 ods. 2 C.s.p. bude,
či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok. Pri zastavení exekúcie podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučný

poriadok odvolanie (na rozdiel od iných typov uznesení napr. podľa ust. § 57 ods. 1 písm. a), b), f)
až h), k) až m) Exekučného poriadku) nepripúšťa, preto v zmysle ust. § 355 ods.2 C.s.p. platí, že
odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné. (viď uznesenie Krajský súd Banská Bystrica, sp.
zn. 1CoE/164/2018).

19. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.