Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, January 28, 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 22Ek/2325/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121398685
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gálfyová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6121398685.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného v I. rade: A.. C. S., nar. XX.XX.XXXX, W. F.
K. U.. X.: A.. O. S., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvalé bydlisko X. XXX/X, XXX XX I.-X. v právnom zastúpení:
JUDr. KLUČKOVÁ, advokátka s. r. o. so sídlom Pluhová 29, 831 03 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 36
864 242 proti povinnému: W. D., nar. X.X.XXXX, trvalé bydlisko Z. XXXX/X, XXX XX I.-X. v právnom
zastúpení: Hudec s.r.o. so sídlom Lazaretská 23, 811 09 Bratislava, IČO: 36 855 260 o vymoženie

nepeňažného plnenia, vedenej pod sp. zn.133EX 424/21 u súdneho exekútora JUDr. Branislava Plšku
so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, Letná 5, o návrhu na zastavenie exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Súd ukladá povinnému povinnosť nahradiť oprávnenému v I.rade a oprávnenému v II. rade trovy
právneho zastúpenia vo výške 83,31 Eur s povinnosťou úhrady na účet právneho zástupcu JUDr.

KLUČKOVÁ, advokátka s. r. o., č. účtu - U.: S. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX K. K. J. I., W.. S...

o d ô v o d n e n i e :

1.Oprávnení v I. a II. rade sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 18.6.2021
prostredníctvom právneho zástupcu domáhali od povinného vymoženia nepeňažného plnenia, a to na
základe exekučného titulu - uznesenia sp. zn. 43C/58/2008 o neodkladnom opatrení vydaného v rámci
súdneho konania o zriadenie vecného bremena - práva cesty cez priľahlý pozemok , ktoré vydal dňa

26.5.2021 Okresný súd Bratislava III, vykonateľného dňa 12.6.2021. Predmetné uznesenie Okresného
súdu Bratislava III bolo po odvolaní žalovaného (povinného) potvrdené uznesením Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 4Co/93/2021 zo dňa 16.8.2021, právoplatným dňa 23.9.2021.Výrokovou časťou
č. I. daného neodkladného opatrenia bola povinnému uložená konkrétna povinnosť umožniť prechod
po pozemku parc. reg. "C" č. 5320/1, druh pozemku: záhrada o výmere 284 m2, zápis na LV č.
4285, katastrálne územie: Rača, obec: BA-m.č. Rača, okres: Bratislava III, po úseku vyznačenom na

pripojenom Geometrickom pláne č. 38/2019 na zriadenie vecného bremena vyhotovenom Ing. Petrom
Bajzom, Prešovská 46, Bratislava, IČO: 32 114 401 dňa 08.08.2019, úradne overenom dňa 30.08.2019
pod č. 1682/2019, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto uznesenia, oprávneným v 1. a 2. rade,
ich dcére Kataríne Sýkorovej, narodenej 23.01.1996, bytom Rastislavova 5, Bratislava a oprávneným
osobámspôsobilýmodstrániťpoškodeniastavbysosúpisnýmčíslom9771postavenejnapozemkuparc.
reg. "C" č. 5321/5, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria vo výmere 42 m2, katastrálne územie:

Rača, obec: BA-m.č. Rača, okres: Bratislava III, zapísanej na LV č. 10257 nasledovne: - počas obdobia
5. mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia denne v čase od
08.00 hod. do 21.30 hod., - od prvého dňa 6. mesiaca od vykonateľnosti tohto uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia do právoplatného ukončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde
Bratislava III, sp. zn. 43C/58/2008, každý utorok a stredu, sobotu a nedeľu v kalendárnom týždni od
10.00 hod. do 19.30 hod., ktorá bola predmetom návrhu na vykonanie exekúcie.2. Poverením zo dňa 13.8.2021 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora JUDr. Branislava Plšku, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 133 EX 424/21. Danej exekúcii
ako aj danému exekučnému konaniu predchádzalo exekučné konanie sp. zn. 16Ek/72/2017 vedené

na Okresnom súde v Banskej Bystrici a následná exekúcia sp. zn. 352EX 1025/17 vykonávaná
súdnym exekútorom JUDr. Ivanou Kapronczai so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, ktorá bola
zastavená uznesením sudcu zo dňa 17.1.2019 z dôvodu rozčlenenia pozemku a jeho prevodu na
právneho nástupcu povinnej Ing. C. Š., t. j. súčasného povinného. Uvedené formálne zmeny v evidencii
nehnuteľností ako aj prevod medzi rodinnými príslušníkmi formou darovacej zmluvy vyhodnotil Krajský

súd v Bratislave v uznesení 4Co/93/2021 zo dňa 16.8.2021 na str. 41 ako účelový, okrem iných aj z tohto
dôvodu potvrdil aj výrok č. II. uznesenia OS Bratislava III o neodkladnom opatrení sp. zn. 43C/58/2008
zo dňa 26.5.2021, v ktorom: „povinnému zakazuje nakladať s nehnuteľnosťami: pozemok parc. reg.
"C" č. 5320/1, druh pozemku: záhrada o výmere 284 m2, pozemok parc. reg. "C" č. 5320/25, druh
pozemku: záhrada o výmere 12 m2, zapísanými na LV č. 4285, katastrálne územie: Rača, obec: BA-m. č.
Rača, okres: Bratislava III, a to tak, že žalovaný nemôže tieto nehnuteľnosti rozdeliť, sceliť, zmeniť druh

nehnuteľností, ani žiadnym iným spôsobom zmeniť právny stav týkajúci sa identifikácie predmetných
nehnuteľností, a to až do právoplatnosti rozsudku vo veci samej vedenej na Okresnom súde Bratislava
III, sp. zn. 43C/58/2008.“ Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/72/2017 z dôvodu
zmeny skutkových okolností - rozčlenenia nehnuteľností, ku ktorým malo byť zriadené právo prechodu,
ako celok nemožno považovať vzhľadom k aktuálnemu exekučnému konaniu za prekážku právoplatne

rozsúdenej veci, avšak exekučný súd sa v danom konaní v jednotlivých uzneseniach vyjadril k určitým
čiastkovým otázkam, ktoré boli predmetom návrhu na zastavenie právnej predchodkyne povinného a
opätovne sú predmetom tvrdení povinného v tomto návrhovom konaní.

3. Súdny exekútor predložil dňa 22.10.2021 Okresnému súdu Banská Bystrica návrh povinného na

zastavenie exekúcie zo dňa 20.9.2021. Povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 3.9.2021,
pričom návrh na zastavenie bol doručený na exekútorský úrad dňa 20.9.2021, t. j. v dôsledku predĺženia
odvolacej lehoty, koniec ktorej pripadol na sobotu 18.9.2021, do nasledujúceho pracovného dňa, do
20.9.2021, t. j. v zákonnej lehote podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Exekučný poriadok"), z uvedeného je zrejmé, že tento návrh mal odkladný účinok na výkon exekúcie.
Povinný v návrhu uvádza tvrdenie, že neodkladné opatrenie, ktoré má byť exekučným titulom, mu
ukladá povinnosť „umožniť prechod po pozemku ....po úseku vyznačenom na pripojenom geometrickom
pláne ...ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto uznesenia. Objektívne neodkladné opatrenie tak, ako
bolo vyhotovené zo strany súdu však podľa jeho tvrdenia nemá žiadnu prílohu (pripojený geometrický

plán) ani neoddeliteľnú súčasť, hoci to konajúci súd vo výroku konštatuje. Uvedený záver má vyplývať
z viacerých skutočností: a) Návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 17.06.2021, doručený Okresnému
súdu dňa 18.06.2021 oprávnenými obsahoval len Uznesenie OS Bratislava 3 č. 43C/58/2008- 2628
o nariadení neodkladného opatrenia z 26.5.2021 bez prílohy či geometrického plánu. b) Geometrický
plán, predložili oprávnení až dodatočne dňa 4.8.2021, pričom predložený geometrický plán na rozdiel od

neodkladného opatrenia neobsahuje el. podpis súdu (ani sudkyne),c) Geometrický plán je el. podpísaný
výlučne pracovníčkou PZ oprávnených a to dňa 15.9.2019; d) Geometrický plán nebol pripojený ani
zo strany súdu k uzneseniu zo dňa 26.5.2021 ani k rozhodnutiu opatrenom doložkou vykonateľnosti.
Povinný dané skutočnosti preukazuje odkazom na exekučný spis súdu, zároveň prikladá printscreen
zo dňa 15.6.2021 o doložke vykonateľnosti, z ktorého je podľa názoru povinného zrejmé, že neodkladné

opatrenie neobsahuje žiadnu prílohu a elektronické pečiatky uznesenia z 26.5.2021 a geometrického
plánu - podľa el. súdneho spisu 4. Povinný cituje názor NSSR z rozhodnutia sp. zn. 3 Cdo 29/2009
z 30.6.2010: „Požadovaný stupeň určitosti prejavu vôle smerujúceho k zriadeniu vecného bremena k
takto vyčlenenej časti nehnuteľnosti sa dosiahne, pokiaľ sa úkon vyhotovuje a formuluje na podkladoch
jednoznačných, určitých a presne stanovených. Taký stupeň určitosti sa spravidla zabezpečí vtedy, keď

je právny úkon o zriadení vecného bremena vyhotovený za použitia geometrického plánu, ktorý tvorí
súčasť tohto právneho úkonu.“ Taktiež argumentuje ustanovením § 120 ods. 1 OZ, podľa ktorého
súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým
vec znehodnotila. „Ak má ísť o súčasť veci, potom znaky funkčnej a fyzickej spojitosti s hlavnou vecou
musia byť splnené kumulatívne.“ (Ro NS ČR z 19. 7. 2004, sp. zn. 28 Cdo 288/2004). Súčasť veci nie

je v právnom slova zmysle vec samostatná. Podľa § 61 ods. 2 vyhlášky MSSR 543/2005 Z.z. v platnom
znení (Spravovací a kancelársky poriadok pre ...súdy ...) „Rovnopis rozhodnutia vlastnoručne podpisuje
osoba zodpovedná za správnosť vyhotovenia rozhodnutia. Vlastnoručný podpis podľa prvej vety možno
nahradiť doložkou o autorizácii, v ktorej sa uvedie meno, priezvisko a funkcia toho, kto autorizovalprvopis vrátane dátumu autorizácie a spisovej značky.“ Z uvedených skutkových aj právnych dôvodov
povinný konštatuje, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 13.8.2021 bolo nesprávne,
keďže sa udialo na základe rozhodnutia súdu, ktoré nie je exekučným titulom z dôvodu jeho materiálnej

nevykonateľnosti - absencii listiny, ktorá (podľa jeho výroku aj súdnej praxe) má byť jeho neoddeliteľnou
súčasťou a ktorá mala - ale nebola zo strany jeho autora: Okresného súdu Bratislava III pripojená.
Povinný má za to, že oprávnení nie sú osoby spôsobilé akokoľvek „zhojiť" chybu Okresného súdu
BratislavaIII,očosausilujú.Zároveňzdôrazňujeskutočnosť,ženeodkladnéopatreniejedôležitýinštitút,
ktorédávaveľkéoprávneniadorúkoprávnenýchasúdu.Ztohtodôvodujepotrebnédbaťnajehokvalitu,

t. j. formu i obsah, čo v tomto prípade podľa názoru povinného absentuje.

4. Povinný v ďalšej časti návrhu na zastavenie namieta, že neodkladné opatrenie mu ukladá
povinnosť „umožniť prechod po pozemku .... a oprávneným osobám spôsobilým odstrániť poškodenia
stavby... Pojem „oprávnené osoby spôsobilé odstrániť poškodenia stavby", ktorý do jeho výroku
vniesli samotní oprávnení vo svojom návrhu a súd ho len prevzal, je podľa názoru povinného úplne

neurčitý a nezrozumiteľný. Takto definované osoby nie je možné vôbec stotožniť a v podstate to
znamená, že výkonom takto formulovaného výroku neodkladného opatrenia, by sa po pozemku
povinného mohol pohybovať hocikto v neobmedzenom počte, čo je i z pohľadu možností zásahu
do vlastníckych práv (v nevyhnutnom rozsahu) nie len nezákonné ale i neústavné. Kto je osobou
spôsobilou odstrániť poškodenia stavby je možné zistiť až potom, ako k odstráneniu poškodenia

dôjde - t. j. až potom, ako danej osobe povinný umožní prechod a osoba poškodenie odstráni, čo
pokladá povinný za samoúčelné a opomínajúce účel neodkladného opatrenia. Podľa § 232 ods. 1
CSP, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v
možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Uvedené znamená,
že exekučný titul musí obsahovaf bezproblémové identifikovanie subjektov i rozsahu judikovanej

povinnosti. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný; uvedené sa bezpochyby plne týka aj úkonu učineného súdom. Pretože súd do
svojho neodkladného opatrenia - bez aplikácie sudcovského aktivizmu len prevzal nezrozumiteľný a
neurčitý pojem „oprávnená osoba spôsobilá odstrániť poškodenia stavby" vnesený oprávnenými ako
navrhovateľmi, ktorý ale nijako neumožňuje bezproblémovú identifikáciu takejto osoby, spôsobil tým

(opäť) materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu prinajmenšom v tejto časti. Ak má byť účelom
neodkladného opatrenia odstránenie poškodení stavby oprávnených, pričom toto neodkladné opatrenie
neumožňuje bezproblémovú identifikáciu osôb, ktoré by toto odstránenie mali vykonať, je podľa názoru
povinného otázne, či neodkladné opatrenie vôbec napĺňa ním deklarovaný účel a teda či je ako celok
vôbec materiálne vykonateľným.

5. Povinný zároveň uvádza tvrdenie, že a) na južnom okraji pozemku povinného sa nachádza betónové
oplotenie - legálne zhotovené v roku 2017 jeho právnou predchodkyňou a b) prechod vyúsťuje na južnej
strane na súkromné pozemky a súkromnú betónovú komunikáciu patriacu vlastníkom, ktorí neudelili
súhlas oprávneným ani tretím osobám na prechod po ich pozemku (stavbe) a nie sú ani povinnými z

predmetného či iného súdneho rozhodnutia; z uvedených skutočností vyvodzuje záver o nemožnosti
plnenia uloženého súdom, s odkazom na ustanovenie § 37 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého právny úkon,
ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Povinný namieta, že jeho betónové oplotenie
bolo do dnešnej podoby zhotovené pred nariadením neodkladného opatrenia na základe riadneho
ohlásenia stavebnému úradu zo dňa 22.2.2016 a s jeho súhlasom (bez námietok zo dňa 27.5.2016) t. j.

v súlade so zákonom, a to do dňa 31.7.2017. V dôsledku zhotovenia oplotenia došlo tiež k výškovému
rozdielu medzi terénom pred a za oplotením vo výške takmer 60 cm. V súvislosti s druhým dôvodom
o nemožnosti uloženého plnenia dáva do pozornosti svoje ostatné vyjadrenie vo veci samej učinené
pred všeobecným súdom: „Môj pozemok, parc. č. 5320/1 susedí s pozemkom parc. č. reg. CKN 5320/4,
ktorý od verejnej komunikácie oddeľujú ešte pozemok parc. č. reg CKN 5320/15 a ďalej pozemok parc.

č. reg. CKN 5320/12 a 5320/13. Všetky menované pozemky sú pozemkami vo vlastníctve súkromných
osôb a sú vedené na LV č. 11672, 10437, 658, 656 všetky pre k.ú. Rača. Na menovaných pozemkoch
je postavená betónová komunikácia, ktorá je vo vlastníctve p. Mgr. Milana Lechnického, nar.: 6.12.1965
bytom: Vajnorská 98/C, Bratislava a Ing. Zoroslava Zitu, nar. 19.6.1945 bytom Cabanova 40, Bratislava.
Vlastníci pozemkov ani vlastníci betónovej komunikácie nikdy neudelili súhlas

s prechodom po ich pozemkoch a betónovej komunikácii. Nie sú v spore ani v postavení žalovaných."
Povinný namieta, že vlastníci pozemkov ani betónovej komunikácie nie sú povinnými v predmetnom
exekučnom titule. Ak má teda v zmysle predmetného neodkladného opatrenia umožniť prechod po
jeho pozemku, konštatuje, že prechod a tým aj účel neodkladného opatrenia nemôže byt naplnený(ide o nemožné plnenie), nakoľko sa tým nedosiahne prístup na verejnú komunikáciu a prístup z
verejnej komunikácie. I z tohto dôvodu je podľa názoru povinného exekučný titul nevykonateľný. Povinný
navrhuje vykonanie dôkazov katastrálnou mapou a výpismi z listov vlastníctva dostupných na kataster

portáli, prikladá vyjadrenie vlastníkov betónovej komunikácie a vyjadrenie mestskej časti Bratislava-
Rača.

6. Povinný v ďalšej časti návrhu namieta predčasnosť exekučného konania, nakoľko neodkladné
opatrenie sa stalo vykonateľným v pondelok 14.6.2021 Oprávnení ohľadom výroku I. neodkladného

opatrenia podali dňa 16.6.2021 návrh na začatie exekúcie bez predchádzajúcej výzvy, aby im umožnil
prechod po mojom pozemku. Namiesto toho - ihneď potom, ako im prvoinstančný súd doručil doložku
vykonateľnosti (15.6.2021), podali návrh na začatie konania. Preto návrh na vykonanie exekúcie hodnotí
zároveň z procesného hľadiska ako predčasný. Zároveň povinný namieta povinnosť hradiť trovy
exekučného konania oprávnených a navrhuje, aby mu bola priznaná plná náhrada trov exekučného
konania a žiada súdneho exekútora, aby rozhodol o odklade exekúcie podľa § 61 h písm. f) Exekučného

poriadku keďže zložil dňa 17.9.2021 zábezpeku v hodnote vymáhaného (peňažného) nároku (256,12
€) na osobitný účet exekútora zriadený na tento účel. Z dôvodov uvádzaných vyššie, teda z dôvodov
podľa§61kods.1písm.dExekučnéhoporiadkupovinnýnavrhujezastavenieexekúcienakoľkoexistujú
skutočností, ktoré bránia vykonateľnosti exekučného titulu, predpokladajúc zastavenie exekúcie v celom
rozsahu a priznanie náhrady trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní za 2 (pol)úkony právnej

služby.

7. Oprávnení vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že
vykonateľným a právoplatným Uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26.05.2021 bolo
povinnému nariadené neodkladné opatrenie, ktorým mu bolo uložené umožniť oprávneným v 1/ a

2/ rade prechod po pozemku parc. reg. „C" č. 5320/1, kat. úz. Rača (ďalej len „Pozemok1'') po
úseku vyznačenom na pripojenom Geometrickom pláne č. 38/2019 vyhotovenom Ing. Petrom Bajzom
(ďalej len „Geometrický plán") v rozsahu presne definovanom vo vydanom neodkladnom opatrení
(ďalej len „Neodkladné opatrenie"). Neodkladné opatrenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.09.2021 (a
vykonateľnosť dňa 12.06.2021), v spojení s Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.08.2021,

sp. zn. 4 Co 93/2021-2728 (ďalej len „Uznesenie KS BA"), ktorým bolo Neodkladné opatrenie po jeho
napadnutí odvolaním zo strany povinného potvrdené. Predovšetkým oprávnení v 1/ a 2/ rade uvádzajú,
že povinný, napriek právoplatnému a vykonateľnému Neodkladnému opatreniu toto nerešpektuje a
prechod po Pozemku osobám uvedeným v Neodkladnom opatrení neumožňuje, čím sa dostáva do
porušenia svojej súdnym rozhodnutím uloženej povinnosti. Povinný bol povinný umožniť prechod po

Pozemku na základe Neodkladného opatrenia dňom jeho
vykonateľnosti, bez potreby akejkoľvek ďalšej výzvy zo strany oprávnených v 1/ a 2/rade, čo však
nerešpektoval. Z tohto dôvodu boli oprávnení v 1/ a 2/ rade nútení na podanie návrhu na exekúciu-
exekučné konanie vedené na exekútorskom úrade JUDr. Branislava Plšku, súdneho exekútora, pod č. k.
133EX 424/21 - t. j. exekučné konanie bolo začaté dôvodne z titulu dobrovoľného nesplnenia povinností

uloženej povinnému v Neodkladnom opatrení. Voči uvedeným tvrdeniam povinného oprávnení v 1/ a
2/ rade namietajú v celom rozsahu, nesúhlasia s nimi, skutočnosti uvádzané v Návrhu na zastavenie
podľa ich názoru vôbec nemajú vplyv na vykonateľnosť Neodkladného opatrenia a nie sú dôvodmi na
zastavenie exekučného konania a jedná sa len o (opakovanú) snahu povinného vyhnúť sa splneniu
povinností mu uložených Neodkladným opatrením.

8. Oprávnení uvádzajú, že povinný namieta materiálnu nevykonateľnosť Neodkladného opatrenia z
dôvodu tvrdeného nepripojenia Geometrického plánu k Neodkladnému opatreniu. Uvedenú námietku
povinný uvádzal aj vo svojom odvolaní voči Neodkladnému opatreniu a konajúci súd (Krajský súd v
Bratislave) sa s ňou vysporiadal (citácia - bod 20 Uznesenia KS BA): ,K tomuto neodkladnému opatreniu

je pripojený aj geometrický plán č. 38/2019 vyhotovený Ing. Petrom Bajzom dňa 08.08.2019, úradne
overený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor dňa 30.08.2019, ktorý tvorí neoddeliteľnú
časť uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, preto nie je dôvodná námietka žalovaného, že I.
výrok neodkladného opatrenia je materiálne nevykonateľný pre absenciu geometrického plánu, ktorý
napriek výroku súdu nie je k rozhodnutiu pripojený...." Oprávnení v 1/ a 2/ rade zároveň na podporu,

že nie je pravdivé tvrdenie povinného o nepripojení Geometrického plánu zo strany súdu pri doručovaní
Neodkladného opatrenia , prikladajú printscreen doručenia Neodkladného opatrenia právneho zástupcu
oprávnených, ktorý jasne uvádza ako prílohu Geometrický plán. Z uvedeného je podľa ich názoru
zrejmé, že povinný (zámerne) k Návrhu na zastavenie exekúcie pripojil len printscreen doručeniadoložky vykonateľnosti a nie samotného Neodkladného opatrenia. Oprávnení v 1/ a 2/ rade považujú za
nesprávny právny názor povinného, že Neodkladné opatrenie je vec s definíciou súčasti veci v zmysle
§ 120 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ"). Súdne rozhodnutie nie je

vecou v zmysle OZ, v podstate nič iné sa k uvedenému ani nedá argumentačne uviesť. Oprávnení v
1/ a 2/ rade nijako „nezhojujú" chybu Okresného súdu Bratislava III, žiadna chyba sa nestala, povinný
má v schránke riadne doručené Neodkladné opatrenie so všetkými prílohami(pri ktorom mu uplynula
fikcia doručenia) a je úplne irelevantné - čo bolo alebo nebolo doručované s doložkou vykonateľnosti
predmetného Neodkladného opatrenia. Rovnako skutočnosť, že k návrhu na exekúciu bol predmetný

Geometrický plán doložený následne, nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, ak by exekučný súd
mal za to, že návrh na exekúciu zo strany oprávnených v 1/ a 2/ rade je potrebné doplniť - na túto
skutočnosť by oprávnených v 1/ a 2/ rade vyzýval, čo sa však nestalo. Navyše je potrebné uviesť, že
exekučný súd pri posudzovaní, či sú splnené všetky predpoklady požadované zákonom č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok") a osobitnými právnymi
predpismi na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, teda na vedenie exekúcie - skúma materiálnu,

aj formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Na základe uvedeného majú oprávnení v 1/ a 2/ rade za
to, že námietka o materiálnej nevykonateľnosti Neodkladného opatrenia z dôvodu povinným tvrdenej
absencie pripojenia Geometrického plánu je v celom rozsahu nedôvodná.

9. Rovnako druhá námietka týkajúca sa čiastočnej nevykonateľnosti Neodkladného opatrenia z

titulu povinným tvrdenej neurčitosti a nezrozumiteľnosti pojmu „oprávnené osoby spôsobilé odstrániť
poškodenia stavby" je nesprávna, povinný ju už vznášal v odvolaní voči Neodkladnému opatreniu a
odvolací súd sa s ňou vysporiadal (citácia bodu 20 Uznesenia KS BA): „...Nedôvodná je aj odvolacia
námietka žalovaného, že ide o nevykonateľnosť tohto výroku neodkladného opatrenia pre
absenciu identifikácie „oprávnených osôb spôsobilých odstrániť poškodenia", čo do ich počtu a účelu

vstupu, nakoľko takáto identifikácia nie je v čase nariadenia predmetného neodkladného opatrenia
nielen potrebná, ale ani možná, pretože je na žalobcoch, koho poveria na odstránenie poškodenia ich
stavby, pričom z nejasných dôvodov by mohlo dôjsť k prípadnej zmene takýchto oprávnených osôb, či
už pred alebo v priebehu odstraňovania poškodenia stavby.“ Z neodkladného opatrenia je dostatočne
jasné, kto sú oprávnené osoby spôsobilé odstrániť poškodenia v závislosti od toho, o aké poškodenia

pôjde a v závislosti od toho, aké oprávnenia sú príslušnými právnymi predpismi vyžadované, a keďže
žalobcovia nemali prístup k stavbe už pri návrhu na vydanie neodkladného opatrenia uvedené osoby
definovať menom a priezviskom, resp. obchodným menom ani nemohli. ..."

10. Teórie povinného o tom, že na jeho Pozemok môže vstúpiť hocikto v neobmedzenom počte nie

sú správne, taktiež teórie o tom, že najskôr je potrebné odstrániť poškodenie a teda až následne je
možné definovať osobu, ktorá poškodenie odstránila vedú ad absurdum, pričom povinný má záujem tu
navodiť stav, že sa mu zasahuje do jeho ústavných práv. Opak je ale pravdou - práve povinný zasahuje
do ústavných práv oprávnených v 1/ a 2/ rade, keďže zo strany povinného dochádza k úmyselnému
nerešpektovaniu vykonateľného

a právoplatného súdneho rozhodnutia, ktoré mu ukladá povinnosť, čím je jeho konanie nezákonné
a ústavne nekonformné (odhliadnuc od skutočnosti, že aj oprávnení v 1/ a 2/ rade sú vlastníkmi
nehnuteľnosti).Oprávnení zdôrazňujú, že Neodkladné opatrenie je ako celok vykonateľné, a to tak
materiálne, ako aj formálne, čo už konajúci súd pri vydávaní poverenia podrobil svojmu prieskumu a
dôvodom jeho tvrdenej nevykonateľnosti, a to ani sčasti, nie je jeho neurčitosť.

11. K časti návrhu, v ktorej povinný namieta nevykonateľnosť pre nemožnosť plnenia, oprávnení reagujú
na dva argumenty - nemožnosť plnenia pre existenciu betónového oplotenia, ktoré povinný nazýva
„legálne" zhotoveným v roku 2017 a nemožnosť plnenia z dôvodu, že na južnej strane prechod vyúsťuje
na „súkromné pozemky a súkromnú betónovú komunikáciu", pričom sa odvoláva na § 37 ods. 2 OZ o

neplatnosti právneho úkonu, ktorého plnenie je nemožné. Je zrejmé, že existencia účelovo postaveného
oplotenia, dokončeného po vydaní neodkladného opatrenia zakazujúceho jeho dokončenie (Uznesenie
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19.07.2017, č. k. 43C/58/2008-1955), postaveného dokonca v
rozporesjehoohlásenímzroku2016čospôsobuje,žesajednáostavbunepovolenú(oploteniejevyššie
-má2,8mnamiesto2,2m,ajvinejúprave),kedykonajúcesúdy(takkonajúcevovecisamejprivydávaní

neodkladných opatrení, ako aj exekučný súd v exekučnom konaní vedenom pod č. k. 16Ek/72/2017,
ktorého predmetom bol nútený výkon Uznesenia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19.07.2017, č. k.
43C 58/2008-1955) skonštatovali účelovosť budovania oplotenia a aj účelovosť Oznámenia o ukončení
drobnej stavby z roku 2017 (citácia z Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 16Ek/72/2017,zo dňa 16.10.2017 „... a preto súd mohol skonštatovať, že Oznámenie povinného o ukončení drobnej
stavy zo dňa 29.07.2017 bolo predčasným simulovaným právnym úkonom, ktorý povinný vykonal v
snahepreventívneukončiťstavbubetónovéhooploteniaprednadobudnutímvykonateľnostiexekučného

titulu, o ktorého existencii bol informovaný z viacerých vyššie uvedených zdrojov", nie je žiadnym
dôvodom nevykonateľnosti Neodkladného opatrenia. Navyše aj povinný v Návrhu na zastavenie tvrdí
zhotovenie oplotenia v dátume 31.07.2017, čo je po predmetnom oznámení o ukončení drobnej stavby
zo dňa 29.07.2017.. Zároveň - aj touto námietkou sa zaoberal Krajský súd v Bratislave v rámci
odvolania povinného voči Neodkladnému opatreniu - kedy uzatvoril (citácia bod 20 Uznesenia KS

BA): „Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že existujúce oplotenie v čase podania návrhu na N05
(pozn. Neodkladné opatrenie), ako aj v čase nariadenia N05 tvorilo a tvorí prekážku pešieho prístupu v
zmysel výroku I. N05 a prístup v zmysle N05 tak bez odstránenia oplotenia, či aspoň jeho časti nie je
možný, odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcov, že skutočnosť, že bolo vydané neodkladné
opatrenie zakazujúce stavbu oplotenia, bola v čase existencie len základov oplotenia
zverejnená v príslušnom katastri nehnuteľností, o uvedenom bol preukázateľne informovaný aj žalovaný

(jeho právny predchodca), ak za týchto okolností žalovaný postavil a dokončil oplotenie, je to jeho
zodpovednosťou a toto jeho konanie nemôže požívať súdnu ochranu", rovnako aj samotné Neodkladné
opatrenie vo svojom odôvodnení uvádza existenciu postaveného oplotenia a s touto skutočnosťou
sa vysporiadava - bod 56 odôvodnenia Neodkladného opatrenia -.....Pokiaľ teda už žalovaná strana
vybudovala časť oplotenia, bude musieť vykonať také nevyhnutné opatrenia, aby rozhodnutie súdu

plnila. Vzhľadom na okolnosti, za ktorých žalovaná strana dotknutú časť oplotenia vybudovala, je podľa
súdu možné od nej aj spravodlivo žiadať, aby upravila časť oplotenia tak, aby umožnila prechod určeným
osobám." Taktiež v predchádzajúcom exekučnom konaní voči povinnému na vymoženie povinnosti
umožnenia prechodu po Pozemku na základe exekučného titulu - neodkladného opatrenia vydaného
Okresným súdom Bratislava III zo dňa 19.07.2017, č. k. 43C/58/2008-1955 - vedenom na Okresnom

súde Banská Bystrica, č. k 16Ek/72/2017, JUDr. Ivana Kapronczai, súdny exekútor, č. k. 352EX 1025/17,
sa už exekučný súd zaoberal touto námietkou, ktorú vyhodnotil ako nedôvodnú a neovplyvňujúcu
vedenie exekučného konania. Podrobne okolnosti vybudovania oplotenia, aj po zverejnení poznámky
na príslušnom liste vlastníctve o zákaze jeho výstavby dňa 26.07.2017 (t. j. pred jeho dokončením)
sú uvedené vo Vyjadrení oprávnených v 1/ a 2/ rade k Návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo

dňa 15.09.2017, ktorý je súčasťou súdneho spisu vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica, č.
k 16Ek/72/2017. Na základe uvedeného majú oprávnení v 1/ a 2/ rade za to, že existencia účelovo
postaveného oplotenia nie je skutočnosťou, ktorá by mala spôsobovať nevykonateľnosť Neodkladného
opatrenia a nejedná sa o skutočnosť, ktorá by mala brániť vymáhateľnosti Neodkladného opatrenia,
ale práve naopak, existencia účelovo postaveného oplotenia predstavuje skutočnosť, ktorá nepožíva

žiadnu právnu ochranu ako opakovane skonštatovali viaceré konajúce súdy. Rovnako je bezpredmetná
námietka o vyústení prechodu na súkromné pozemky a súkromnú komunikáciu, ktorú povinný uplatňuje
aj v konaní vo veci samej (vedenej na Okresnom súde Bratislava III, č. k. 43C/58/2008) ako aj sám
uvádza. Z uvedeného vyplýva, že konajúci súd pri vydávaní Neodkladného opatrenia mal o tejto
námietke vedomosť, napriek tomu Neodkladné opatrenie vydal. Oprávnení v 1/ a 2/ rade uvádzajú

obranu voči danej námietke z konania vo veci samej, aj keď majú za to, že táto námietka nie je
vôbec dôvodom na zastavenie exekúcie - exekúcie, ktorej predmetom je nútené splnenie si povinnosti
povinným - umožniť prechod po Pozemku v zmysle Neodkladného opatrenia, pričom nie je vecou
povinného hájenie domnelých práv tretích osôb. Navyše daná komunikácia (Podkarpatská ulica) je
verejne prístupná každej osobe pohybujúcej sa v danom území do dnešného dňa a oprávnení v 1/

a 2/ rade sa bez problémov dostanú na hranicu Pozemku, kde však prichádza k nerešpektovaniu
Neodkladného opatrenia povinným, ktorý im prechod po Pozemku v rozpore s vydaným právoplatným
a vykonateľným súdnym rozhodnutím neumožňuje. Argumentácia oprávnených v 1/ a 2/ rade k danej
námietke, ktorá už bola prejednávaná aj v exekučnom konaní (exekučné konanie vedené na Okresnom
súde Banská Bystrica, č. k. 16Ek/72/2017) a nebola jej priznaná žiadna relevancia:

¦vprvomradejeuvedenánámietkapresporvovecisamejirelevantná,preprístupkverejnejkomunikácii
je potrebné aj vecné bremeno na pozemku povinného (v súlade s § 15lo ods. 3 OZ - priľahlým pozemkom
má zákon na mysli nielen bezprostredne priľahlý pozemok, ale i pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby
môže dostať k verejnej komunikácii - ceste), naviac - jedine on reálne zabránil prechodu oprávneným v
1/ a 2/ rade po jeho pozemku, žiadne iné osoby to neurobili,

¦ celá ulica Podkarpatská je využívaná tretími osobami dlhodobo, bez akéhokoľvek obmedzenia, žiadnej
osobe nebol vstup na túto ulicu zabránený - ak by sa tak stalo len voči oprávneným v 1/ a 2/ rade je
jasné, že sa jedná o snahu povinného ovplyvniť tretie osoby, aby práve oprávneným v 1/ a 2/ rade bol
vstup zakázaný - opakujeme však, nič takéto sa neuskutočnilo a ulica Podkarpatská je voľne verejnepriechodná, tj. Neodkladným opatrením je prístup zabezpečený (teda - ak by povinný rešpektoval súdne
rozhodnutie, čo sa však nedeje),
¦ a najmä - p. A.. A. P. bola daná podmienka pri stavbe povrchu komunikácie Stavebné povolenie zo

dňa 14.07.2003 - bod 15 „Stavebník je povinný zabezpečiť bezpečné prístupy a vjazdy ku všetkým
objektom, ktorých sa stavba dotkne", takže odvolávanie sa teraz na skutočnosť, že on s jej užívaním
práve oprávnenými v 1/ a 2/ rade nesúhlasí, je irelevantná, dokonca v rozpore so záväzným správnym
rozhodnutím, navyše - p. A.. A. P. nedisponuje väčšinou, ktorá by mohla o uvedenom užívaní spoločnej
veci rozhodovať,

¦ je zrejmé, že sa jedná o účelovú argumentáciu zo strany povinného, naviac on sám užíva pozemky
tretích osôb tvoriace ulicu Podkarpatská bez ich súhlasu na prístup k svojej nehnuteľnosti. Ako dôkaz
uvádzajú oprávnení Stavebné povolenie zo dňa 14.7.2003. Na základe uvedeného je zrejmé, že
uvedenánámietkazostranypovinnéhonemážiadenvplyvnavykonateľnosťNeodkladnéhoopatrenia,je
nepravdivá a nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. Podľa názoru povinného je Neodkladné opatrenie
ako súdne rozhodnutie neplatným právnym úkonom pre nemožné plnenie v zmysle § 37 ods. 2 OZ -

uvedené je úplne nesprávny právny názor, na súdne rozhodnutie nie je možné aplikovať § 37 ods. 2 OZ
o neplatnosti právnych úkonov, uvedené je základná právna teória. A aj ak by prijali názor povinného -
v danom prípade sa nejedná o nemožné plnenie, keďže neplatnosť právneho úkonu môže privodiť len
fyzická objektívna nemožnosť spočívajúca v tom, že správanie,
ktoré je predmetom právneho úkonu, je počas pôsobenia zákonitostí uplatňujúcich sa v prírode

neuskutočniteľné nielen pre povinný subjekt, ale pre každého. Nemožnosť nemožno poľa názoru
oprávnených stotožňovať s obťažnosťou, resp. s tzv. objektívnymi ťažkosťami pri plnení, ktoré
nespôsobujú neplatnosť právneho úkonu v súkromnom práve.

12. K predčasnosti exekučného konania namietanej povinným oprávnení uvádzajú protitvrdenie, že

Neodkladné opatrenie bolo riadne doručené povinnému a ako aj je zrejmé z jeho argumentácie v
celom Návrhu na zastavenie - vôbec nemá záujem vydané Neodkladné opatrenie rešpektovať, navyše
nejedná sa o prvé neodkladné opatrenie, ktoré povinný dobrovoľne nesplnil. Žiadosti o vstup boli
povinnému (aj jeho právnym predchodcom) v minulosti adresované opakovane, ani jednej nevyhovel,
za tohto skutkového stavu sa odvolávať na predčasnosť exekučného konania je vysoko účelovým

tvrdením. Navyše - na plnenie bol vyzvaný aj v Upovedomení o začatí exekúcie - ak sa teda dovoláva
predčasnosti exekučného konania - aký je dôvod jeho neplnenia po doručení Upovedomenia o začatí
exekúcie, akú ďalšiu výzvu povinný potrebuje? Namiesto dobrovoľného plnenia podal povinný Návrh na
zastavenie a ďalej je v porušení súdom uloženej povinnosti - a pri tomto skutkovom stave sa dovoláva
predčasnosti exekučného konania - ako už bolo uvedené, prinajmenšom vysoko účelové tvrdenie. Na

základe uvedených skutočností oprávnení v 1/ a 2/ rade uvádzajú, že Návrh na zastavenie exekúcie nie
je dôvodný, skutočnosti uvedené povinným nemajú vplyv na vykonateľnosť Neodkladného opatrenia a
nie sú dôvodmi zastavenia exekúcie v zmysle § 61k Exekučného poriadku.

13. Čo sa týka trov konania - oprávnení v 1/ a 2/ rade uvádzajú, že ich návrh na exekúciu bol podaný

oprávnene, povinný nerešpektoval a nerešpektuje vykonateľné Neodkladné opatrenie a teda svojím
správaním zapríčinil nutnosť začatia exekučného konania. Neexistuje iný spôsob ako zabezpečiť, aby
povinnosti uložené vykonateľným súdnym rozhodnutím, ktoré nie sú zo strany povinnej osoby splnené
dobrovoľne, boli reálne splnené. Na základe uvedeného majú oprávnení v 1/ a 2/ rade za to, že im
patrí aj náhrada trov exekučného konania, ktoré si uplatňujú v plnej výške, vyčíslené nasledovne: Trovy

konania vo výške 88,31 EUR (Vyjadrenie oprávnených v 1/ a 2/ rade k Návrhu povinného na zastavenie
exekúcie a zároveň námietkam proti trovám exekúcie zo dňa 20.09.2021- á 62,72EUR + režijný paušál
za jeden úkon v roku 2021 - 10,87 EUR + 20% DPH vo výške 14,72 EUR), ktoré žiadajú oprávnení v
1/ a 2/ rade zaplatiť na účet svojho právneho zástupcu .

14. Podľa § 61k odseku 1 Exekučného poriadku exekučný súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo
v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu

neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.15. Podľa § 61 k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

16. Podľa § 61 k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor

vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a
prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

17. Podľa § 611 odseku 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu

zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky, inak návrh zamietne. Ak súd návrh
na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie
exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

18. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný

vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia
exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov
vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil.

19. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia
exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného
konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení
uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže
prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods.

1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez
ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného
ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť
odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu
uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik

vymáhanéhonároku,zrušenieexekučnéhotitulualeboinéskutočnosti,ktoréjehovymáhateľnostibránia.

20 .V danej veci súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučnými titulmi a zistil, že
exekučné konanie sa začalo dňa 18.6.2021 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdu, samotná
exekúcia začala doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi dňa 13.8.2021 na základe

právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Exekučné konanie ako aj exekúcia sa teda začali
dôvodne.

21. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť
vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými

prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna stránka
právoplatnosti rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa
nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať
a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom.

22. Vykonateľnosť exekučného titulu sa považuje za vlastnosť súdneho rozhodnutia, ukladajúceho
povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými
prostriedkami. Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania skúmať, či sú splnené
všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, pričom jedným z týchto predpokladov je aj relevantný
exekučný titul, bez existencie ktorého nie je možné exekúciu vykonať (viď aj uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.US 86/2010). Súdna exekúcia môže byť nariadená a vedená
len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna
stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené
formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnostijenaplnenázasetým,žerozhodnutieobsahujeokrempresnejindividualizácieoprávnenéhoapovinného
hlavne určitý výrok (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. US 306/07-18).
Materiálnym predpokladom vykonateľnosti je tiež určenie lehoty na plnenie, vymedzenie rozsahu a

obsahu plnenia (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 191/2011, 5 Cdo
193/2011zodňa15.12.2011)atakývýrokrozhodnutia,ktorýumožňujeexekúciuniektorýmzospôsobov
uvedených v Exekučnom poriadku. V neposlednom rade je materiálna vykonateľnosť podmienená aj
tým, že plnenie je možné a dovolené (in Molnár, P.: Nepeňažná exekúcia. Bratislava: C. H. Beck, 2016,
str. 30). Exekučný súd nie je viazaný potvrdením o vykonateľnosti, preto je oprávnený sám preskúmať,

či rozhodnutie je skutočne vykonateľné. To platí tým viac v štádiu exekučného konania, v ktorom je
namietaná spôsobilosť rozhodnutia byť exekučným titulom. Uvedené závery vyšších súdnych autorít
pritom nestratili na relevancii ani v dôsledku novely Exekučného poriadku s účinnosťou od 01. 04. 2017.

23. Vo vzťahu k vykonateľnosti exekučného titulu sa súd v zmysle uvedeného zaoberal len
skutočnosťami, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu potvrdeného rozhodnutím odvolacieho súdu,

ako bolo uvedené už bode č. 19 tohto uznesenia. Povinný vo svojom návrhu tvrdí, že neodkladné
opatrenie je materiálne nevykonateľné z dôvodu údajnej absencie označeného geometrického plánu,
ktorý má byť jeho súčasťou. Toto tvrdenie vyvrátil už odvolací súd v uznesení sp. zn. 4Co/93/2021zo
dňa 16.8.2021 v bode 20. uznesenia KS, (citované v bode 8. uznesenia exekučného súdu), preto
je exekučný súd viazaný jeho právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. Zároveň povinný namieta

nezrozumiteľnosť pojmu „oprávnené osoby spôsobilé odstrániť poškodenie stavby“, s uvedenou
námietkou sa ako s nedôvodnou vyporiadal odvolací súd v uznesení sp. zn. 4Co/93/2021zo dňa
16.8.2021 (v bode 20. uznesenia KS, citované v bode 9. uznesenia exekučného súdu), pričom exekučný
súd je viazaný jeho právnym názorom. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže zasahovať do
konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu. Konanie o návrhu na zastavenie exekúcie nie

je opravným prostriedkom. Povinný mal možnosť brániť sa po doručení predmetného rozhodnutia
podaním riadneho resp. mimoriadneho opravného prostriedku, pričom riadny opravný prostriedok využil
a odvolací súd o ňom právoplatne rozhodol. Rovnako námietku nemožnosti plnenia vyvrátil odvolací
súd v uznesení sp. zn. 4Co/93/2021 zo dňa 16.8.2021 (v bode 20. uznesenia KS, citované v bode
11. uznesenia exekučného súdu), v tejto súvislosti predložil povinný ako dôkazy vyjadrenie vlastníkov

betónovej komunikácie a vyjadrenie mestskej časti Bratislava-Rača, ktoré sa datujú z obdobia pred
vznikom exekučného titulu. Ak by sa exekučný súd zaoberal dôkazmi, ktoré vznikli v období pred
vznikom exekučného titulu, prekročil by svoju právomoc vymedzenú v citovanom ustanovení § 61k ods.
1 Exekučného poriadku. Z časového hľadiska ide o dôkazy, ktoré svojím charakterom mali byť, resp.
boli uplatnené v prvostupňovom, základnom sporovom ako aj odvolacom konaní.

24.Ohľadom namietanej predčasnosti exekučného konania exekučný súd konštatuje, že v období pred
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie nepožadoval od oprávnených geometrický plán č. 38/2019
na zriadenie vecného bremena vyhotovený Ing. Petrom Bajzom, Prešovská 46, Bratislava, IČO: 32 114
401dňa08.08.2019,úradneoverenýdňa30.08.2019podč.1682/2019,predmetnýgeometrickýplánpre

doplneniedoručilioprávnenídospisuzvlastnejiniciatívyvobdobí predvydanímpoverenianavykonanie
exekúcie. Exekučný spis bol predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi dňa 13.7.2021, práve v období,
kedy trvala dlhodobá pracovná neschopnosť vyššieho súdneho úradníka, po jej ukončení bolo poverenie
na vykonanie exekúcie vydané bezodkladne. Samotné neodkladné opatrenie nadobudlo vykonateľnosť
doručením, resp. prevzatím do vlastných rúk dňa 12.6.2021, t. j. v sobotu (deň, kedy sa v stanovených

hodinách pošta doručuje), pričom návrh na vykonanie exekúcie bol podaný na exekučný súd podľa
potvrdenky o prijatí dňa 18.6.2021, t. j. v piatok, na tretí deň po uplynutí všeobecnej trojdňovej lehoty
na plnenie, pričom je zrejmé, že neodkladné opatrenie bolo vydané z dôvodu potrebnosti bezodkladne
upraviť pomery a zároveň z obavy, že exekúcia bude ohrozená. Zo skutkového stavu vyplýva, že povinný
v tom období neodkladné opatrenie nehodlal rešpektovať a pripravoval odvolanie proti neodkladnému

opatreniu, pričom ak by Krajský súd v Bratislave neodkladné opatrenie zrušil, jeho právoplatnosťou dňa
23.9.2021 by bola vykonateľnosť neodkladného opatrenia zrušená, naopak, nestalo sa tak, nakoľko
KrajskýsúdvBratislaveuznesenímsp.zn.4Co/93/2021zodňa16.8.2021,právoplatnýmdňa23.9.2021,
uznesenie o neodkladnom opatrení potvrdil a jeho vykonateľnosť tak zostala nezmenená, v spojení s
rozhodnutím odvolacieho súdu, ktoré je aj pre exekučný súd záväzné.

25. Dňa 29.10.2021 bola doručená do spisu Replika povinného, ktorou reagoval na Vyjadrenie
oprávnených k návrhu na zastavenie exekúcie. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že pri
návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku sa uplatňuje tzv. koncentračnázásada, v zmysle ktorej už v návrhu na zastavenie exekúcie musia byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré
môže povinný ku dňu podania návrhu uplatniť, a teda na neskôr uvedené skutočnosti, ak nastali v lehote
do pätnásť dní do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, nesmie exekučný súd prihliadať. Súd sa

oboznámil s obsahom repliky a konštatuje, že sa v nej nenachádzajú žiadne vyjadrenia, ktoré by sa týkali
okolností, ktoré nastali v období po pätnástich dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie,
vrátane Odpovede Mestského úradu Rača na žiadosť o sprístupnenie informácie, či je na stavebnom
úrade evidovaná žiadosť o vykonanie udržiavacích prác na nehnuteľnosti, ktorej sa týka právo prechodu,
ktorá deklaruje skutočnosti z minulosti.

26. Návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je relevantný, nakoľko povinný neuviedol žiadny
zákonný dôvod, ktorý by bol spôsobilý vyvolať zastavenie exekučného konania. Exekučný súd už
nijakým spôsobom nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu, resp.
zaoberať sa dôkazmi a námietkami predkladanými v priebehu základného, resp. odvolacieho konania.
Konanie o návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom. Povinný mal možnosť brániť

sa po doručení predmetného rozhodnutia podaním riadneho opravného prostriedku, ktorú využil, resp.
mimoriadneho opravného prostriedku. Povinný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by nastali po začatí
exekúcie a zakladali by dôvod pre zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. abd Exekučného
poriadku a ani mu nebol známy žiadny dôvod uvedený v § 61k ods. 1 písm. abd Exekučného poriadku,
pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Povinný taktiež neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré

nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili
jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia neprípustná. Skutočnosťou
naďalej zostáva, že exekúcia sa vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorým v tomto
prípade je uznesenie o neodkladnom opatrení Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 43C/58/2008 zo dňa
26.5.2021, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 12.6.2021. Povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá

vykonateľné rozhodnutie, preto oprávnený v súlade so zákonom podal návrh na vykonanie exekúcie.

27. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v zmysle predloženého návrhu
na zastavenie exekúcie nie je naplnený žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1
Exekučného poriadku a návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s § 611 ods. 3 Exekučného

poriadku zamietol.

28. Podľa §-u 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

29. Podľa §-u 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu
účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v
poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky

na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

30. Podľa §-u 199e ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo
povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

31. Podľa §-u 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška č. 655/2004 Z. z."), základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna
trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo
ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

32. Podľa §-u 1 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak
ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

33. Oprávnení si za vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie uplatnili náhradu trov právneho

zastúpenia v celkovej sume 88,31 Eur (á 62,72 Eur (41,81 + 20,91) + 10,87 Eur režijný paušál +
20% DPH 14,72 Eur). Súd náhradu trov právneho zastúpenia oprávneným vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia priznal, a to z dôvodu, že návrh na zastavenie bol zamietnutý a teda oprávnení mali v spore
úspech.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia
na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému

uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a
okolnosti sporu možné a účelné.