Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Sunday, June 5, 2022

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9C/193/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709210901
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Lapšanská

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2022:1709210901.33

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Lapšanskou, v právnej veci žalobkyne:

L.. V. G.Á., F.. G., N. S. H., Š. Č.. X, proti žalovanej: L. N., N. S. H.Š., Š. Č.. XX, zastúpenej: JUDr.
Dáša Šulejová, advokátka so sídlom v Bratislave, Fedinova č. 16, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovanej sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 13.11.2009 sa žalobkyňa domáhala proti žalovanej určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, kedy uviedla, že je výlučnou vlastníčkou parcely č. 24/2 - zastavané plochy

a nádvoria o výmere 542m2, nachádzajúcej sa v k.ú. Tomášov, obec Tomášov, okres Senec, ktorá
je zapísaná na LV č. XXX. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou parcely č. 25/5- zastavané plochy a
nádvoria o výmere 323 m2, parcely č. XX - záhrady o výmere 363 m2, nachádzajúcej sa v k.ú. H.,
P. H., P. Z., ktorá je zapísaná na LV č. XXXX. Žalobkyňa chcela vykonať stavebné úpravy na svojej
nehnuteľnosti a ta týmto účelom si dala vyhotoviť geometrický plán. Na základe neho žalobkyňa zistila,
že v jej záhrade sa nachádzajú časti parciel patriace žalovanej , č. XX/X V. XX a tiež je zrejmé,
že i rodinný dom a hospodárska budova sú postavené čiastočne na parcele č. XX/X V. XX, ktorých

vlastníctvo je v katastri nehnuteľností evidované na žalovanú. Parcely č. XX/X, XX a parcela č. XX/X sú
oddelené pevným oplotením už od roku 1953, odkedy bol postavený rodinný dom žalobkyne. Oplotenie,
rodinný dom i hospodársku budovu postavil otec žalobkyne Vendelín Kováč, ktorý zomrel v roku 1987.
Žalovaná bola ako vlastníčka k parcelám č. XX/X V. XX zapísaná na základe kúpnej zmluvy z roku
2003, pričom jej právni predchodcovia boli ako vlastníci parciel zapísaní titulom vydržania vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam. Žalobkyňa mala za to, že, že právni predchodcovia nemohli vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam, ktoré minimálne od roku 1953 ležali v záhrade žalobkyne, nadobudnúť vydržaním.

Žalobkyňa a jej právni predchodcovia užívali pozemok, parcely č. XX/X a XX o celkovej výmere
65 m2, minimálne od roku 1953 nepretržite a nerušene. Žalobkyňa dobromyseľne užívala uvedené
nehnuteľnosti a stala sa ich vlastníčkou vydržaním.

2. K podanej žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná, podaním doručeným súdu dňa 19.07.2010.
Žalobu označila za nedôvodnú, petit za nepresný a nevykonateľný. Namietla, že žalobkyňa neozrejmila
naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Poukázala, že žalobkyňa svoje tvrdenia vôbec

nepreukázala. Žalobu podala potom, ako sa dozvedela, že nie je možné vydať kolaudačné rozhodnutie
na rekonštrukciu a prístavbu nehnuteľnosti. Žalobkyňa vtedy oslovila žalovanú, že chce odkúpiť časť
parcely XX V. XX vo výmere 60m2. Žalovaná súhlasila s predajom časti pozemkov o výmere 40 m2,
odpoveďou žalobkyne, bolo podanie žaloby. Z dôkazov predložených žalobkyňou je zrejmé, že výlučnouvlastníčkou nehnuteľností sa stala žalobkyňa na základe darovacej zmluvy v roku 2006. Pozemky parc.
č. XX/X V. XX do roku 2006 neexistovali, právni predchodcovia žalobkyne a ani žalobkyňa ich preto
nemohli nerušene užívať. Žalobu navrhla zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, predovšetkým: List vlastníctva
č. XXX, List vlastníctva č. XXXX, spis S.-XXXX/XX, spis V stavebné povolenie č. Výst. XX/XXXX zo
dňa 09.11.1976, stavebné povolenie zn. X/XXXX zo dňa 10.04.1972, povolenie k užívaniu stavby zo
dňa 08.2.1955, geodetický elaborát XG-XX/XXXX, geometrický plán 240-223-24/97, geometrický plán č.

72/2001, geometrický plán č. 110/2006, stavebné povolenie č.j. Výst. 512-975-07-To zo dňa 18.01.2008,
list žalobkyne zo dňa 09.09.2009, list žalovanej zo dňa 11.09.2009, oznámenie katastrálneho úradu v
Bratislave, Notárska zápisnica N 102/99, Nz 102/99 zo dňa 15.04.1999, Osvedčenie o dedičstve 2D
1278/94, Dnot 99/95 zo dňa 22.03.1996, potvrdenie o platení dane z nehnuteľnosti, rozhodnutie č.d.
923/1949, darovacia zmluva zo dňa 05.06.1949, výpis z pozemkovej knihy č. vl. XXXX, súd v konaní
vypočul strany sporu, ich právnych zástupcov a svedkov a nariadil vykonanie znaleckého dokazovania.

Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil nasledujúci skutkový stav veci:

4. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Z., obec H., katastrálne
územie H., zapísaných na LV č. XXX ako parcela č. XX/2 o výmere 542 m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu so súpisným číslom XXX, stojaceho na parcele XX/X.

Žalobkyňa nehnuteľnosti nadobudla darom v roku 2006, vlastnícke právo žalobkyne bolo zapísané do
katastra nehnuteľností ako Dar S.-XXXX/XXXX zo dňa 20.03.2006. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Senec, obec Tomášov, katastrálne územie Tomášov,
zapísaných na LV č. XXXX ako parcela č. XX/X o výmere 323 m2, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria, parcely č. XX/X p výmere 181 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a parcely č.

XX o výmere 363 m2 záhrady a rodinného domu so súpisným číslom XXX, stojaceho na parcele XX/
X. Žalobkyňa nehnuteľnosti nadobudla kúpnou zmluvou v roku 2003, vlastnícke právo žalovanej bolo
zapísané do katastra nehnuteľností ako Kúpna zmluva V -XXXX/XX.

5. ŽalobkyňanehnuteľnostinadobudladarovanímodsvojejprávnejpredchodkyneV.G.,F..T.darovacou

zmluvou spísanou formou Notárskej zápisnice N 678/2005, Nz 66416/2005, NCRls 65599/2005 dňa
16.12.2005. Právna predchodkyňa žalobkyne bola v čase darovania výlučnou vlastníčkou nehnuteľností
nachádzajúcich sa v okrese Z., obec H.Š., katastrálne územie H., zapísaných na LV č. XXX ako
parcela č. XX/X o výmere 542 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu
so súpisným číslom XXX, stojaceho na parcele XX/X. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovania

nadobudla právna predchodkyňa žalobkyne titulom dedenia po svojom manželovi S. G., pôvodne ako
nezastavaný pozemok. Na základe stavebného povolenia vydaného Okresným národným výborom
v Š. dňa 04.04.1953 bol na parcele č. XX postavený 1-izbový rodinný dom, ktorého užívanie bolo
povolené kolaudačným rozhodnutím zo dňa 28.2.1955. Neskôr na základe stavebného povolenia zo
dňa 10.04.1972 bola na parcele 24/1 postavená prístavba 2 izieb. Právny predchodca žalobkyne S.Í. G.

nadobudol do výlučného vlastníctva parcelu č. XX, pričom zápis jeho vlastníckeho práva do pozemkovo
knižnej vložky bol povolený uznesením č. XXX/XXXX zo dňa 07.09.1949, Okresným súdom v Šamoríne.
Pozemok parcelné číslo XX v katastrálnom území H. nadobudol S. G. darom od svojej matky O. G.,
darovacou zmluvou č.d. 923/1949.Žalovaná nadobudla nehnuteľnosti na základe Kúpnej zmluvy zo dňa
22.09.2003 od predávajúcich Jozefa Zachara, Tibora Greguša, M. B. V. T. O., ktorí boli podielovými

spoluvlastníkmi rodinného domu so súpisným XXX postaveného na parcele č. XX, okres Z., obec H.,
katastrálne územie H., pozemku parcelné číslo XX 405m2, pozemku parcelné číslo 26 záhrady o výmere
462m2, zapísaných na LV č. XXXX, každý v podiele jednej štvrtine k celku. Spoluvlastníci H. B., M. B. V.
F. B. nadobudli spoluvlastnícke právo na základe vydržania, kedy dňa 15.04.1999 na Notárskom úrade
so sídlom v Bratislave, Krížna č. 52, formou notárskej zápisnice N 102/99, Nz 102/99 prehlásili, že sú

dobromyseľnými držiteľmi a vlastníkmi pozemkov vytvorených Geometrickým plánom č. 77 /98 , kedy
z pôvodných parciel č. XX, XX V. XX. V zápisnici sa ďalej uvádza, že F. B. a jej manžel M. B. kúpili
pozemky č. XX V. XX v roku 1961. Geometrickým plánom č. 77/98 zo dňa 12.10.1998 zanikli pôvodné
parcelné čísla XX o výmere 234m2, 26 o výmere 209m2 a 27 o výmere 424m2, vznikli parcely č. XX o
výmere 405m2 a XX o výmere 462m2. Podľa Geodetického elaborátu č. XG -XX/XXXX, vyhotovenom

zhotoviteľom AGROREO GEISSE , za účelom skutkového zamerania parciel . XX/X, XX/X, XX/X, XX/
X V. XX v katastrálnom území H., bolo zistené porušenie krajnej odchýlky určenia výmery. Vlastník
nehnuteľnosti, parcely č. XX/X by mal majetkovoprávne vysporiadať od vlastníka nehnuteľnosti parcely
č. XX/X diel o výmere o 62m2. Vlastník parcely č. 24/2 by mal majetkovoprávne vysporiadať od vlastníkanehnuteľnosti parcely č. XX/X V. XX diel o výmere 65m2. Listom zo dňa 09.09.2009 požiadala žalobkyňa
žalovanú o majetkovoprávne vysporiadanie dotknutých pozemkov. Žalovaná jej odpovedala listom zo
dňa 11.09.2009 s tým, že je ochotná uzavrieť so žalobkyňou kúpno-predajnú zmluvu na predaj 40m2 s

tým, že cena za 1m2 bude určená súdnym znalcom.

6. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že nehnuteľnosti nadobudla do svojho vlastníctva po matke,
ktorá ich zdedila po svojom otcovi a ten zasa po svojej matke. Minimálne od roku 1952-1953 boli tieto
nehnuteľnosti vo vlastníctve rodiny. Nehnuteľnosti chcela rekonštruovať a dala si vyhotoviť geometrický

plán, kde bolo zistené, že časť záhrady a časť domu leží na pozemku žalovanej. O tejto skutočnosti,
nemala žiadnu vedomosť. Žalovaná uviedla, že nehnuteľnosti nadobudla kúpou v roku 2003 a všetko
bolo v poriadku. Právna zástupkyňa žalovanej, navrhla žalobu zamietnuť s poukazom, že žalobkyňa
nepreukázala naliehavý právny záujme na požadovanom určení nepreukázala oprávnenosť držby a ani
právny titul držby. Sama uznala vlastníctvo žalovanej listom, ktorým žiadal a odkúpenie časti parcely
zmysle geometrického plánu. Žalobkyňa súdu predložila platobné výmery z dani nehnuteľností, z

ktorých bolo možné zistiť, že žalobkyňa daň za výmeru 543m2. Ako svedkovia boli v konaní vypočutí:
W., L.. I. B., Y.. V. W.. L.. I. B., A., ktorí vyhotovovali Geodetický elaborát na objednávku žalobkyne.
Predovšetkým svedok Doc. L.. I. B., PhD, ktorý uviedol, že pri zameraní pozemkov zistil, že pôvodný
geometrickýplán,nebolurobenýsprávne,nakoľkoparcelyXX/XV.XX/2vykazovaliodchýlku81m2.Tiež
bolo zistené, že dom žalobkyne zasahuje do parcely XX V. A. XX/X , ktoré sú vo vlastníctve žalovanej.

Celkovo to vychádza na 65m2. Svedok Július Greguš uviedol, že je susedom žalobkyne a pozná ju
odmalička. V roku 1995-1996 ich zavolala notárka po dedičskom konaní po otcovi s tým, že si musia
vybaviť potvrdenie o vydržaní nehnuteľnosti, nakoľko rodičia nemali vybavené papiere. Nehnuteľnosti
kúpili v roku 1962. Nehnuteľnosť sa dala 2x zamerať a potom sa predala žalovanej. Domy sa stavali
v 60.tych rokoch a prví stavali G.. Všetci stavali na hranici pozemkov, tak sa to v tom čase robilo.

Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia a uložil
znalcovi určiť hranicu medzi susediacimi pozemkami - parcely č. XX, XX/X V. XX/X, XX/2 a ustáliť,
či hranica medzi parcelami XX/X, XX/X vykazuje odchýlky v meraní a v akom rozsahu, či a v akom
rozsahu zasahuje dom žalobkyne do parciel vo vlastníctve žalovanej a hodnotu časti pozemkov parciel
XX/X V. XX . Znalec predložil znalecký posudok č. 2/2012. Znalec v Závere posudku vyslovil, že dom

žalobkyne a hospodárska budova zasahujú do parciel XX/X V. XX: do parcely XX/X v rozsahu 23,1m2 a
hospodárska stavba do parcely 26 v rozsahu 49m2. Znalec tiež uviedol, že pôvodne bola poloha hranice
určená geometrickým plánom č. 240-223-24/97, ktorým sa pôvodná parcela č. XX, rozdelila na parcely
č. XX/X V. XX/2. Pri meraní sa vychádzalo z posunutých susedných parciel v teréne. V súvislosti so
závermi znalca súd nariadil vyhotovenie geometrického plánu parciel 24/., XX/X, XX/X V. XX s určením

ich presných výmer. Znalec predložil znalecký posudok č. 3/2015 výsledkom ktorého bol vypracovaný
geometrický plán, úradne overený Ing. H. P., č. ZP3-914980/2015. Týmto geometrickým plánom došlo k
odčleneniu časti parcely č. XX a vzniku A. XX/X o výmere 42 m2, zastavaná plocha a vzniku parcely č.
XX/X o výmere 16m2, zastavaná plocha, ďalej k odčleneniu časti parcely XX/X a vzniku novej parcely
č. XX/X o výmere 22m2.

7. V zmysle uvedeného žalobkyňa navrhla cestou právneho zástupcu navrhla zmenu žalobného petitu
tak, že sa domáhala určenia, že je vlastníčkou nehnuteľností: parcely č. XX/X o výmere 22m2, parcely č.
XX/X o výmere 42m2 a parcely č. XX/X o výmere 16m2, všetko katastrálne územie H., obec H., okres Z..

8. Po takto vykonanom dokazovaní súd vyhlásil rozsudok, č.k. 9C 193/2009-385 zo dňa 19.04.2017,
ktorým určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parcely registra " C " , č. XX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 22m2, č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 42m2, č. XX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 16m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., obec H., okres Z.. Súd
vychádzal pri tomto závere zo skutkového stavu, ktorým bolo zistené, že žalobkyňa vlastníctvo k vyššie

uvedeným nehnuteľnostiam nadobudla ich vydržaním. Žalovaná sa v zákonnej lehote proti rozsudku
odvolala a spis bol predložený Krajskému súdu v Bratislave, na rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd v
Bratislave, uznesením č.k. 7Co 279/2018-448, zo dňa 30.3.2020, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia, odvolací súd vytkol okresnému
súdu, že z rozhodnutia nie je zrejmé na základe akých skutočností dospel k úvahe o dobromyseľnosti

držby žalobkyne a jej právnych predchodcov. Uzavrel, že zastavanie pozemkov, respektíve začiatok ich
užívania právnymi predchodcami žalobkyne je možné datovať do obdobia r. 1953-1976. Avšak pokiaľ
ide o nezastavané plochy, nie je jasný vstup právnych predchodcov žalobkyne do ich držby. Je tiež
potrebné skúmať, spôsob nakladania s predmetom držby a posudzovať ho objektívne. V odseku 30.odôvodnenia, poukázal Krajský súd v Bratislave, že námietka držiteľa, že sporný pozemok vydržali už
jeho právni predchodcovia, nemôže mať kladný vplyv na výsledok konania, že vlastníkom pozemku
je držiteľ, ak na neho právny predchodca pozemok nepreviedol. V danom prípade to znamená, že ak

žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosti darom od V. T., nemôže si žalobkyňa uplatniť započítanú dobu
vydržania svojimi právnymi predchodcami, nakoľko boli na ňu prevedené iba nehnuteľnosti označené v
Notárskej zápisnici N 678/2005, Nz 66416/2005, NcRls 65599/2005 zo dňa 16.02.2005. označené ako
predmet darovania . Žalobkyňa mohla na ňu neprevedené pozemky nadobudnúť vydržaním iba v tom
prípade, ak by dobrá viera o tom, že ich na základe darovacej zmluvy nadobudla, trvala do uplynutia

vydržacej doby, pri splnení všetkých ostatných podmienok vydržania.

9. Súd prvej inštancie , po zrušení rozsudku, doručil tento stranám sporu a vytýčil vo veci pojednávanie.
Strany sporu trvali na svojich pôvodných vyjadreniach, pričom žalobkyňa nemala žiadne doplňujúce
návrhy na dokazovanie. Žalovaná navrhla doplniť dokazovanie výsluchom znalca a brata žalobkyne.
Súd tieto osoby predvolal ako svedkov s tým, že súdny znalec zaslal písomné stanovisko.

10. Svedok L. G. vypovedal, že je bratom žalobkyne a susedom žalovanej. Uviedol, že na celom spore
nerozumie trom veciam - prvá je, že keď bývalí majitelia nehnuteľností žalovanej zistili, že nemajú
vysporiadané pozemky, alebo dom. Geodet to vtedy zameral a mama žalobkyne súhlasila, s tým, že B.

nehnuteľnosti vydržali. Prebehlo dedičské konanie, potom však zomrela aj pani B.. Jej dedičia predali
nehnuteľnosti žalovanej. V 97. roku si dal svedok spraviť zameranie svojho pozemku, geodet to zameral.
Potom v roku 2009 sa zistilo, že hranica pozemku svedka je posunutá o 1,20 metra. Je zvláštne, že po 10
rokoch si niekto príde a tvrdí, že to je jeho. V roku 2001, keď sa robil geometrický plán, tak neboli žiadne
pochybnosti a ani predtým, ďaleko v minulosti. Stavali sa ploty tam, kde bolo spravené zameranie ešte v

roku 1997. Skutočný stav je podľa svedka taký, ako reálny, fyzický, nie taký ako hovoria GPS súradnice.

11. Znalec Ing. Pavol Štefek sa vyjadril písomne, podaním doručeným súdu dňa 25.02.2022. Z jeho
odpovedí súd vyberá tie relevantné k veci - porovnával všetky dostupné doklady, z ktorých je zrejmý
hrubý nesúlad s držbou a právnym stavom. Všetky zamerania robil znova, prekontroloval závery Ing. L.,

následne vypracoval geometrický plán, ktorý ráta s vytvorením nových parciel pre prípad rozhodnutia
súdu. Potvrdil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parcely registra C, č. XX/X o výmere 542m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria a stavby so súpisným číslom č. XXX, rodinný dom , katastrálne
územie H., ktoré sú zapísané na LV č. XXX. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou parcely registra C, parc. č.
XX/X o výmere 323m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C, č. XX o výmere

363m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX. Na dotknutých parcelách je podľa doteraz vykonaných meraní
hrubý nesúlad medzi držbou a právnym stavom na styku pozemku č. 24 s pozemkami 25/5 a 26.
Predpokladom je, že už prvá stavba rodiny G., bola postavená z časti na cudzom pozemku .

12. Strany sa v závere vyjadrili spôsobom odrážajúcim ich argumentáciu počas celého súdneho konania.

Súd následne vyhlásil dokazovanie za skončené.

13. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

14. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov ak ide o
nehnuteľnosť.

15. Podľa § 134 ods. 3 OZ do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal v oprávnenej
držbe právny predchodca.

16. Právne posúdenie veci: Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva

priamo zo zákona ( ex lege ), pri splnení nasledujúcich požadovaných predpokladov: a/musí ísť
o spôsobilý predmet vydržania, b/ držba musí byť oprávnená, c/držba musí byť nepretržitá počas
celej zákonom stanovenej doby. Výsledkom splnenia všetkých zákonom požadovaných predpokladov
vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci okamihom uplynutia vydržacej lehoty. Preto jedôležité zisťovať: kedy skončila oprávnená nepretržitá držba a vydržacia doba a aký zákonný predpis
bol platný a účinný v čase začatia a skončenia vydržacej lehoty, pretože okamih vzniku vlastníckeho
práva podľa týchto predpisov. Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950

bola vydržacia doba 32 rokov. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti však nemohol vydržať ten, kto nebol
dobromyseľnýprizačiatkusvojejdržbyatedavecnadobudolbezprávne. PodľaObčianskehozákonníka
č. 141/1950 Zb. vlastnícke právo k nehnuteľnosti mohol nadobudnúť ten, kto ju držal nepretržite po dobu
10 rokov a bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný po celú vydržaciu dobu. Vydržanie bolo
vylúčené u nescudziteľných vecí nachádzajúcich sa v socialistickom vlastníctve. Občiansky zákonník

držbu a vydržanie až do novelizácie zákona, t.j. do 1. apríla 1983 neupravoval. Až uvedená novela
upravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby.

17. V prejednávanej veci bolo preukázané listinnými dôkazmi, že právni predchodcovia žalobkyne mali
najmenej od roku 1949 v držbe nehnuteľnosť v katastrálnom území Tomášov, pôvodne označenú ako

pozemok parcelné číslo XX- orná pôda. Na parcele č. XX postavil právny predchodca žalobkyne S. G.
1-izbový rodinný dom, ktorého užívanie bolo povolené rozhodnutím zo dňa 28.2.1955.S. G. nadobudol
parcelu č. 24 vo výmere 1057m2 darovacou zmluvou uzavretou 05.06.1949 od G. Š., rod. G.. Jeho
vlastnícke právo bolo zapísané vo vložke č. 1256 na základe rozhodnutia Okresného súdu v Š. zo dňa
07.09.1949. Pozemok bol neskôr pre potreby prístavby rodinného domu rozdelený na parcelu XX/Xo

výmere 415 V. XX/X o výmere 542 m2 a parcelné číslo 24/3 o výmere 100m2, teda celkom vo výmere
1057m2. Prístavba rodinného domu o 2 miestnostiach a hospodárskej budovy sa realizovala v rokoch
1972-1976 svojpomocne. Žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na základe
darovacejzmluvyuzavretejdňa16.12.2005,ktorejvkladdokatastranehnuteľnostíbolpovolenýpodč.S.
-XXXX/XX zo dňa 20.03.2006. V roku 2009 žalobkyňa zistila, že stavba rodinného domu a hospodárskej

budovy,ktorépostavilS.G.zasahujedopozemkovXX/XV.XXvovlastníctvežalovanej.Žalobkyňavtedy
oslovila žalovanú s výzvou na majetkovoprávne vysporiadanie. Geometrickým plánom Ing. Štefeka boli
vytvorené z parcely XX/X V. XX nové parcely: parcela č. XX/X P. výmere 22m2, parcela č. XX/X o výmere
42m2 a parcela č. XX/X o výmere 16m2.

18. Hoci pôvodne súd prvej inštancie konštatoval, že právni predchodcovia žalobkyne vydržali pozemky
pod časťou rodinného domu a hospodárskou budovou ešte predtým, než vlastníctvo nadobudla
darovacou zmluvou žalobkyňa, Krajský súd v Bratislave v odvolacom konaní vyslovil iný právny
názor, ktorým je súd prvej inštancie viazaný. Odvolací súd konštatoval, že ak žalobkyňa nadobudla
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Z., obec H., katastrálne územie H., zapísané na LV č. XXX ako

parcela č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 542 m2 a rodinný dom súpisné číslo XXX stojaci
na parcele XX/X darom od V. G., rod. T. darovacou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice N
678/2005, Nz 66416/2005, NCRls 65599/2005 zo dňa 16.02.2005, nemôže si pri uplatňovaní vydržania
časti susedného pozemku započítať dobu, po ktorú ju mal v držbe jej právny predchodca, aj v prípade, ak
tento už časť susedného pozemku vydržal. Ak by sa právni predchodcovia žalobkyne aj stali vlastníkmi

sporných pozemkov vydržaním, tak právna predchodkyňa žalobkyne V. G. previedla na žalobkyňu len
nehnuteľnosti označené ako predmet darovania v Notárskej zápisnici N 678/2005, Nz 66416/2005,
NCRls 65599/2005 zo dňa 16.02.2005. Žalobkyňa by mohla v takomto prípade pozemky neprevedené
na ňu darovacou zmluvou vydržať iba v tom prípade, ak by jej dobrá viera o tom, že , že na základe
darovacej zmluvy nadobudla i sporné pozemky trvala do doby, v ktorej pre ňu uplynula vydržacia doba

určená v § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri súčasnom splnení ostatných podmienok vydržania.

19. Majúc na zreteli vyššie citovaný názor súdu vyššieho stupňa, súd prvej inštancie konštatuje, že
vykonaným dokazovaním bolo preukázané , že žalobkyňa na základe darovacej zmluvy spísanej formou
Notárskej zápisnice N 678/2005, Nz 66416/2005, NCRls 65599/2005 zo dňa 16.12.2005 nadobudla

výlučné vlastnícke právo k stavbe rodinného domu súpisné číslo XXX, stojacej na pozemku č. XX/X a
pozemku parcelné číslo XX/X , zastavané plochy a nádvoria o výmere 542 m2, zapísaným na LV č. XXX .
Bolopreukázané,žežalovanánadobudlavlastníckeprávoknehnuteľnostiamzapísanýmnaLVč.XXXX,
vkatastrálnomúzemíH.,-rodinnýdomsosúpisnýmčíslom438,postavenomnaparceleč.XX,pozemok
parcelné číslo XX o výmere 405m2, zastavaná plocha a nádvorie, pozemok č. XX o výmere 462m2,

záhrady na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 22.09.2003, ktorej vklad bol povolený po č. V 3415/2003 dňa
29.10.2003. Pri geodetickom meraní v auguste 2009 bolo zistené, že držba nehnuteľností nezodpovedá
právnemu stavu , nakoľko nehnuteľnosti, časť domu a hospodárska budova stoja z časti na pozemku vo
vlastníctve žalovanej. Žalobkyňa na toto zistenie reagovala tak, že listom zo dňa 09.9.2009 oznámilažalovanej, že má záujem o odkúpenie 60m2 z parcely č. 25 a 26. Neskôr vykonaným dokazovaním bolo
zistené, že podobný posun hraníc pozemkov sa týka celej lokality. Nakoľko strany sporu sa napokon
mimosúdne nedohodli, podala žalobkyňa dňa 13.11.2009 žalobu na súd, kde sa domáhala určenia

vlastníckeho práva k sporným pozemkom vydržaním, pri započítaní držby jej právnych predchodcov.
Súd vo svojom v poradí prvom rozsudku dal žalobkyni za pravdu, určil jej vlastnícke právo vychádzajúc
z toho, že spornú časť pozemkov nadobudli vydržaním už jej právni predchodcovia, jej rodičia V. G. a S.
G.. Otec žalobkyne S. G., bol prvým stavebníkom , ktorému bolo dané povolenie v roku 1972, postaviť
na parcele č. XX/X dvojizbový rodinný dom a prístavbu. Ing. Štefek, súdny znalec , vyslovil v konaní

predpoklad, že už právny predchodca žalobkyne, postavil stavbu z časti na cudzej parcele. Súd teda
mal za to, že do vydržacej lehoty žalobkyne sa započítava i držba jej právnych predchodcov a mal za
to, že žalobkyňa splnila všetky podmienky vydržania, ktoré ustanovuje Občiansky zákonník. Avšak po
zrušenírozsudkuavrátenívecinaďalšiekonanieanovérozhodnutie,simuselsúdprvejinštancieosvojiť
názor opačný. Z uvedeného, záväzného právneho názoru odvolacieho súdu vyplýva, že ak žalobkyňa
nadobudla nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom darovacej zmluvy z roku 2005, nemôže si uplatňovať

započítanie vydržacej lehoty jej právnymi predchodcami. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa sa o
tom, že jej stavby sa nachádzajú na pozemkoch žalovanej dozvedela v roku 2009 a navrhla žalovanej,
že dotknutú časť pozemkov odkúpi. Znamená to, že si bola vedomá skutočnosti, že darovacou zmluvou
spornú časť pozemkov nenadobudla a teda, že nemá oprávnenie ich mať v držbe. Následne podala
žalobu na súd v novembri 2009 , domáhajúc sa vydržania, avšak v tomto prípade absentovala jedna zo

zásadných podmienok vydržania a zákonom stanovená vydržacia doba. Občiansky zákonník stanovuje
vydržaciu dobu pri nehnuteľnostiach 10 rokov a ak nie je možné započítať držbu právnych predchodcov,
tak túto podmienku žalobkyňa nesplnila.
Zákon stanovuje pre nadobudnutie vlastníckeho práva striktné a jasné podmienky, ktoré musia byť
splnené a to kumulatívne, naraz. Osoba ktorá o sebe tvrdí, že nadobudla vlastnícke právo k veci

vydržaním musí byť z ohľadom na všetky okolnosti veci dobromyseľná v tom, že jej vec skutočne patrí,
musí mať vec v držbe po celú zákonom stanovenú dobu a táto držba musí byť oprávnená. Oprávnenosť
držby znamená, že držiteľ veci je dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, je o tom presvedčený. Toto
presvedčenie musí mať oporu v skutkových okolnostiach , ktoré nasvedčujú tomu, že vec by mohla
držiteľovi patriť ( napríklad z neplatnej kúpnej zmluvy a pod.) V danom prípade, žalobkyňa darovacou

zmluvou dotknuté časti pozemkov nenadobudla, iba tie, ktoré sú označené v darovacej zmluve ako
predmet darovania. Sporné pozemky, má od roku 2003 vo výlučnom vlastníctve žalovaná. Ak teda
žalobkyňa v roku 2009 zistila, že jej nehnuteľnosti stoja na časti pozemkov žalovanej, nemohla byť
dobromyseľnou v tom, že jej tieto pozemky patria, že je ich vlastníčkou a to s poukazom na obsah
darovacej zmluvy. Žalobkyňa preto nemohla splniť kumulatívne podmienky vydržania vlastníckeho

práva - oprávnenosť držby, dobromyseľnosť, uplynutie vydržacej doby, ktorá znamená nepretržitú
držbu minimálne 10 rokov. Uvedený záver súdu vyplývajúci tak z dokazovania, ako ak jeho právneho
posúdenia, za súčasného rešpektovania záväzného právneho názoru súdu vyššieho stupňa, viedli súd
prvej inštancie k zamietnutiu žaloby.

20. Žalovaná bola v konaní úspešná, súd jej preto v súlade s § 255 ods. 1 priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, je proti tomuto rozhodnutiu prípustné odvolanie, ktoré
je možné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak

bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 367 ods. 1 CSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie
právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.