Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, November 28, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoCsp/28/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121203792
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8121203792.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobkyne: Z.. S. Z., J.. XX.XX.XXXX,
G. V.M. X/A, XXX XX K., proti žalovanému: BUBO travel agency, s.r.o., so sídlom Dunajská 31, 811 08
Bratislava 1, IČO: 35 824 859, zastúpenému: CLC Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Panenská
18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 707 856, o zaplatenie 178,37 eura s prísl., o odvolaní žalovaného

proti rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Prešov č.k. 7Csp/62/2021-123 zo dňa 15.02.2022
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Odmieta odvolanie.

II. Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o
výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom pre zmeškanie vo
výroku I. uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 178,37 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 178,37 eura od 02.04.2020 do zaplatenia a to všetko v lehote 3
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a výrokom II. uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni
trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Citoval ustanovenia § 137 písm. a), § 274 a § 275 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len ako ,,CSP“)

3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že predvolaním zo dňa 21.12.2021 predvolal
právneho zástupcu žalovaného na pojednávanie dňa 15.02.2022, pričom predvolanie mu bolo doručené

dňa 05.01.2022. Zdôraznil, že v predvolaní bol poučený, že ak svoju neprítomnosť neospravedlní včas
a vážnymi okolnosťami, na návrh druhej strany rozhodne súd o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.
Konštatoval, že na pojednávanie sa právny zástupca žalovaného nedostavil, pričom svoju neprítomnosť
ospravedlnil v podaní doručenom sudu dňa 14.02.2022 o 16:36 hod. s poukazom na súčasnú
epidemiologickú situáciu v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVID-19. Prítomna
žalobkyňa navrhla rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že

žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Nepovažoval ospravedlnenie
za doručené včas, keďže bolo súdu predložené až v deň pojednávania, pričom samotné predvolanie
bolo právnemu zástupcovi doručené viac ako päť týždňov pred pojednávaním. Zároveň náležite
neospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní, nakoľko svoju účasť odôvodnil všeobecne známou
skutočnosťou. S týchto dôvodov mal splnené zákonné podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre
zmeškanie žalovaného.4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP
tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. Namietal,
že v zmysle platnej judikatúry sa za včasné ospravedlnenie neprítomnosti žalovaného na pojednávaní
považuje také ospravedlnenie, ktoré je súdu doručené najneskôr do začiatku pojednávania, pričom
táto podmienka bola zo strany žalovaného naplnená. Uvedená časť odôvodnenia rozsudku je teda v
rozpore so zaužívanou súdnou praxou. Dátum doručenia predvolania na pojednávanie žalovanému

nemá na túto skutočnosť žiaden vplyv. Žalovaný považoval šírenie nebezpečnej nákazlivej choroby
COVID-19 za zákonom predpokladanú vážnu okolnosť podľa § 274 CSP. O tomto fakte svedčí aj počet
denných prírastkov nakazených dňa 14.02.2022, t.j. v deň podania ospravedlnenia, ktorý predstavoval
hodnotu18.896nakazených.Preporovnanieuviedol,žekudňu13.02.2022dennýprírastoknakazených
predstavoval hodnotu 8.552 nakazených. Z uvedeného vyplýva, že denný prírastok nakazených stúpol
ku dňu podania ospravedlnenia o viac ako 10.000 prípadov. S poukazom na uvedené konštatoval, že

neboli naplnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Na záver poukázal aj na samotnú
povahu sporového konania, v ktorom žalovaný vo svojich podaniach opakovane zdôrazňoval, že vo
vzťahu k vymáhanému nároku nie je v pozícii pasívne legitimovaného subjektu. Súd prvej inštancie sa
nezaoberal touto otázkou, pričom sa jedná o základnú procesnú podmienku konania. Navrhol zrušiť
rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Alternatívne žiadal,

aby odvolací súd zrušil povinnosť zaplatiť sumu vo výške 178,37 eura spolu s príslušenstvom a priznal
žalovanému nárok na náhrada trov konania vo výške 100 %.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Vo vzťahu k vymedzenia včasnosti ospravedlnenia
poukázala na ust. § 178 ods. 2 CSP, podľa ktorého vyplýva povinnosť súdu doručiť strane konania alebo

jej zástupcovi predvolanie na pojednávanie najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.
Považovala preto za dôvodné, že obdobný časový úsek by mal byť vyžadovaný aj pre ospravedlnenie
neúčasti strany alebo jej zástupcu na pojednávaní. Žalovaný v odvolaní netvrdil žiadne, nieto významné
okolnosti, ktoré by mu bránili ospravedlniť svoju neúčasť skôr ako tak, že sa o ospravedlnení dozvie
sudca, ktorý má spor prejednať, až v deň pojednávania. Odkaz na rozhodnutie Krajského súdu v

Bratislave sp. zn. 2Cob/234/2017 zo 04.08.2018 považovala za bezvýznamný nielen preto, že v ňom
boli posudzované individuálne okolnosti prípadu, ale aj preto, že nejde o žiadnu ustálenú prax súdu.
Stotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie, že šírenie ochorenia COVID-19 je len všeobecne známou
okolnosťou. Poukázala pritom na rozhodnutie Ústavného súdu SR I.ÚS 233/2019, z ktorého vyplýva,
že vážnymi okolnosťami sú individuálne okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú účasť

na pojednávaní z objektívnych dôvodov, akými sú choroba, úraz alebo úmrtie v rodine. Žalovaný
netvrdil žiadnu individuálnu okolnosť, z jeho ospravedlnenia najviac vyplýva súhlas s prejednaním
sporu bez jeho prítomnosti, pričom žalobkyňa sa na pojednávanie dostavila, čím boli dodržané aj
predpoklady vyplývajúce z vyhl. č. 24/2021 Z.z., § 1 ods. 1 písm. t), t.j. posudzovanie štatistických
údajov o šírení ochorenia COVID-19 bolo bez relevancie. Skutočnosť, že žalovaný v priebehu konania

na výzvu súdu reagoval, nie je pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie rozhodujúce. Na záver
vo vzťahu k argumentu žalovaného o neprihliadaní súdom prvej inštancie na splnenie procesných
podmienok dodala, že žalovaný si pomýlil obsah pojmu procesná podmienka strany sporu s pasívnou
legitimáciou. Navrhla odmietnuť odvolanie žalovaného ako neprípustné a priznať jej nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

7. V odvolacej replike žalovaný vo vzťahu k poukazu žalobkyne na ust. § 178 ods. 2 CSP uviedol,
že predmetný výklad nemá akúkoľvek oporu v zaužívanej praxi a právnej teórii. Ide o účelový výklad
žalobkyne, ktorý nezohľadňuje skutočnosti, ktoré sa sporové strany nemali možnosť dozvedieť v
predstihu. Opätovne pripomenul, že hlavným motivačným faktorom neúčasti žalovaného na pojednávaní

bola informácia o počte denných prírastkov nakazených ku dňu 14.02.2022. Jednalo sa teda
nepochybne o udalosť, ktorú nešlo predvídať. Tvrdenie žalobkyne vo vyjadrení, v ktorom žalobkyňa
upozorňuje, že predvolanie na pojednávanie bolo prevzaté zo strany žalovaného šesť týždňov pred
pojednávaním, považuje v kontexte uvedeného za absolútne irelevantné. V nadväznosti na uvedené
dal do pozornosti fakt, že v čase predmetného uznesenia, t.j. dňa 15.02.2022 bola v Slovenskej

republike vyhlásená mimoriadna situácia ako aj núdzový stav. Poukázal na ustanovenie § 3 ods.
1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej
nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, podľa
ktorého súdy vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia len v nevyhnutnomrozsahu ustanovenom všeobecným právnym predpisom, ktoré vydá Ministerstvo spravodlivosti SR.
Týmto všeobecne záväzným predpisom je vyhláška MS SR č. 24/2021 Z. z. o vykonávaní pojednávaní,
hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu, ktorá v §

1 ods. 1 písm. p) implikovala, že príslušný súd si mal vyžiadať súhlas sporových strán s uskutočnením
pojednávania. S poukazom na znenie predvolania na pojednávanie zo dňa 21.12.2021 táto povinnosť zo
strany súdu prvej inštancie nebola splnená. Napriek uvedenému žalovaný v rámci ospravedlnenia udelil
súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Zároveň v zmysle ust. § 1 ods. 2 tejto vyhlášky okrem
vecí podľa odseku 1 sa v čase mimoriadnej situácie okrem núdzového stavu vykonávajú pojednávania,

hlavné pojednávania a verejné zasadnutia vo všetkých agendách s výnimkou vecí, ktoré znesú odklad.
V nadväznosti na citované ustanovenie predmet pojednávania zo dňa 15.02.2022 nemožno za žiadnych
okolností považovať za vec, ktorá by nezniesla odklad.

8. V odvolacej duplike žalobkyňa poukázala na to, že zmysle § 380 ods. l CSP je odvolací súd viazaný
odvolacími dôvodmi vymedzenými § 363 CSP uplatnenými v lehote podľa § 362 ods. l, t.j. v odvolacom

konaní sa prihliada len na tie dôvody, ktoré boli vymedzené v odvolaní v lehote na podanie odvolania.
Argumentáciu žalovaného ohľadne nárastu počtu nakazených považovala za nekorektnú z dôvodu, že
je zavádzajúca. Považovala za logické, že hodnota počtu prírastku nakazených za deň 14.02.2022 sa
nekvantifikujevpolovicikonkrétnehodňa,aleažpojehouplynutí.Súdprvejinštancievrozsudkuuviedol,
že ospravedlnenie žalobcu bolo súdu doručené 14.02.2022 o 16.36 hod., z čoho vyplýva, že k danému

času, keď sa právny zástupca žalovaného rozhodol pojednávania nezúčastniť, mal, resp. mohol mať, k
dispozíciipráveinú,opačnúinformáciu,atozadeňpredchádzajúci,13.02.2022,kedybolprírastokoveľa
nižšíakozadeň12.02.2022,takmero6.000prípadov.Tentojedinýodvolacíargumentuplatnenývlehote
na podanie odvolania je tak argumentom vykazujúcim znaky sofizmu, t.j. argumentácie len zdanlivo
správnej a je bez relevancie. Ak sa žalovaný, jeho právny zástupca, sám bezdôvodne rozhodol riadne a

včas nariadeného pojednávania nezúčastniť, nastali zákonom predvídané dôsledky rozhodnutia sporu
rozsudkom pre zmeškanie. Podľa žalobkyne sú právne významnými len tie odvolacie dôvody, ktoré boli
uvedené do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, nie je preto dôvod vyvracať úvahy, resp. návody
žalovaného uvedené v jeho podaní z 03.06.2022, po uplynutí odvolacej lehoty o tom, ako by mal podľa
neho súd postupovať pred nariaďovaním pojednávania vzhľadom na vyhlášku 24/2021 Z.z. Odhliadnuc

od tejto skutočnosti a toho, že sudca je pri rozhodovaní viazaný len ústavou, ústavným zákonom,
medzinárodnou zmluvou a zákonom, je možné upriamiť pozornosť na to, že žalovaný s pojednávaním
bez jeho účasti súhlasil, ako aj na to, že predmetom konania je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, pre
ktorý platí ochrana vyplývajúca z verejného záujmu na ochrane spotrebiteľov, preto názor, že ide o vec,
ktorá mala zniesť odklad, je scestný.

9. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP
preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380
CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného voči rozsudku pre
zmeškanie nie je prípustné.

10. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

11. Podľa § 355 ods. 1 CSP, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

nevylučuje.

12. Podľa § 356 písm. b) CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

13. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

14. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a/ na návrh žalobcu
rozsudkomprezmeškanie,ktorýmžalobevyhovie,aka/sažalovanýnedostavilnapojednávanievoveci,

hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku
nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b/ žalovaný neospravedlnil svoju
neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.15. Žalovaný v odvolaní namietal, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie
žalovaného podľa § 274 CSP z dôvodu včasného doručenia ospravedlnenia z účasti na pojednávaní
právnym zástupcom žalovaného poukazujúceho na súčasnú epidemiologickú situáciu v súvislosti so

šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19.

16. Odvolací súd sa predovšetkým vysporiadal s procesnou prípustnosťou odvolania žalovaného, ktorá
je daná len za podmienok, že súd v čase vyhlásenia rozsudku pre zmeškanie pre takýto procesný postup
nemal splnené podmienky.

17. V zásade je podľa právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku prípustné odvolanie proti každému
rozsudku súdu prvej inštancie. Ustanovenie § 356 CSP obsahuje výnimky z prípustnosti odvolania
proti rozsudku. Nie je prípustné podanie odvolania voči rozsudkom vydaným osobitným procesným
postupom, a to kontumáciou, uznaním a vzdaním sa nároku. Tieto výnimky nie sú absolútne, pretože
proti uvedeným rozsudkom je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie

takéhoto rozhodnutia. Osobitné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného z dôvodu,
že sa nedostavil na pojednávanie, sú zakotvené v § 274 CSP.

18. Predpoklady pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného na pojednávaní sú: 1. súd
riadne a včas (§ 178 ods. 2 CSP) predvolal žalovaného na pojednávanie (§ 100 CSP), pričom

predvolanie obsahovalo poučenie, že ak sa žalovaný nedostaví na pojednávanie, súd rozhodne
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie; 2. žalovaný sa nedostavil na pojednávanie v určený
čas; 3. žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami (čiže ak sa žalovaný
síce ospravedlní, ale oneskorene, napr. len v deň pojednávania, hoci mu nič nebránilo sa ospravedlniť
aj skôr, alebo súd nepovažuje dôvody uvedené v ospravedlnení za vážne, napr. ide o banálne,

vyfabulované, nepreukázané alebo nezdokladované dôvody, predpoklad pre rozhodnutie rozsudkom
pre zmeškanie je splnený a súd sa s hodnotením takéhoto ospravedlnenia vysporiada v odôvodnení
rozsudku); 4. návrh žalobcu na rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie.

19. ,,Rozsudkom pre zmeškanie podľa ustanovenia § 274 CSP možno teda rozhodnúť vtedy, ak

a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci má súd doručenie predvolania riadne
vykázané, pričom v tomto predvolaní bol žalovaný poučený o možných procesných následkoch svojho
nedostavenia sa; b) žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi
okolnosťami. Za včasné ospravedlnenie neprítomnosti žalovaného na pojednávaní sa považuje len také
ospravedlnenie,ktoréjesúdudoručenénajneskôrdozačiatkupojednávania.Aksažalovanýnestihnedo

začiatkupojednávaniavčasospravedlniť,môževyužiťpostuppodľa§277ods.2CSP.Aksúdnatakomto
pojednávaní vyhlási rozsudok pre zmeškanie, je týmto rozsudkom viazaný. Vážnosť okolností, ktorými
žalovaný ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní, musí posúdiť súd. Sú to okolnosti takej
intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú žalovanému účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov
(choroba, úraz, úmrtie v rodine). Vážnosť okolností je však vždy na posúdení a voľnej úvahe súdu“.

(ŠTEVČEK, Marek. § 274 [Vydanie kontumačného rozsudku na pojednávaní]. In: ŠTEVČEK, Marek,
FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ,
Marek. Civilný sporový poriadok. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1004.)

20. Zo spisu súdu prvej inštancie je jednoznačne zrejmé, že bola podaná žaloba na plnenie (§

137 písm. a/ CSP), právny zástupca žalovaného bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie
(predvolanie obsahovalo správny údaj o adrese súdu, o miestnosti, kde sa má pojednávať ako aj o
termíne pojednávania 15.02.2022 o 13:30 hod. a predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené dňa
05.01.2022, teda viac ako 1 mesiac vopred ) a že právny zástupca žalovaného bol v predvolaní na
pojednávanie riadne poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre

zmeškanie (tu pozri č.l. 118 spisu).

21. Dňa 14.02.2022 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie právneho zástupcu žalovaného, v
ktorom sa ospravedlnil z účasti z nariadenom pojednávaní dňa 15.02.2022, a to s ohľadom na súčasnú
epidemiologickú situáciu v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVID-19. Zároveň dal

súhlas s prejednaním veci na pojednávaní bez jeho prítomnosti. Podľa obsahu zápisnice z pojednávania
zo dňa 15.02.2021, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, je nepochybné, že právny
zástupca žalovaného sa pojednávania nezúčastnil. Za danej situácie žalobkyňa využila svoje zákonnéoprávnenie a podala návrh na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 CSP, ktorému súd
prvej inštancie vyhovel.

22. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd konštatoval, že žalovaným tvrdené dôvody
nezákonnosti vydaného rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 CSP nie sú opodstatnené.

23. K problematike ospravedlniteľného dôvodu neúčasti na pojednávaní odvolací súd uvádza, že pokiaľ
nie je zákonnou úpravou vymedzené, čo sa považuje za ospravedlniteľný dôvod a nie sú dané ani kritériá

pre takýto ospravedlniteľný dôvod, tento by mal byť vyvodzovaný zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k
prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna,
svojou povahou znemožňujúca sa sporovej strane zúčastniť nariadeného pojednávania, t. j. svojou
povahou znemožňujúca každej sporovej strane za rovnakých okolností sa zúčastniť pojednávania,
je súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná
alebo neočakávaná) neodvrátiteľná (neumožňujúca sporovej strane prijať opatrenia prekonávajúce

príčinu nemožnosti zúčastniť sa pojednávania) a náhla vzhľadom k časovej súvislosti nedovoľujúca
sporovej strane, v danom prípade žalovanému, resp. právnemu zástupcovi žalovaného uskutočniť
kroky vedúce k tomu, aby sa zúčastnil pojednávania (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/181/2008).

24. Existencia dôvodov ospravedlňujúcich neprítomnosť strany sporu na pojednávaní nie je zákonom
striktnevymedzenáajeponechanánaúvahusúdu,ktorámusízohľadňovaťkonkrétneokolnostiprípadu.
Posudzovanie ospravedlniteľných dôvodov neprítomnosti na pojednávaní však musí rešpektovať
princípy formulované v čl. 2 CSP, teda napĺňať princíp právnej istoty a zásady spravodlivosti tak, aby
ochrana ohrozených či porušených práv a právom chránených záujmov bola spravodlivá a účinná. Ide

predovšetkým o také dôvody, ktoré bez všetkých pochybností umožňujú prijať záver, že strane sporu
v účasti na pojednávaní zabránila náhla prekážka, ktorú nebolo možné z objektívnych dôvodov včas
oznámiť súdu, pričom táto prekážka má vážny charakter a teda u každej sporovej strany v obdobnej
situácii by sa hodnotila ako prekážka zakladajúca ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní.

25. Takýto ospravedlniteľný dôvod žalovaný v preskúmavanej veci nepreukázal. Bez ohľadu na to, či
sa žalovaný ospravedlnil alebo neospravedlnil včas, rovnako ako súd prvej inštancie ani odvolací súd
nepovažoval všeobecný odkaz na existenciu všeobecne známej skutočnosti - pandémie COVD-19, i za
situácie, keď došlo k rastu počtu denných prírastkov nakazených, za ospravedlnenie neúčasti vážnymi
okolnosťami. V čase termínu nariadeného pojednávania, a to dňa 15.02.2022 nebola epidemiologická

situácia prekážkou účasti na pojednávaní a závažným dôvodom, pretože v danom čase boli za
účelom uskutočnenia pojednávania zachované všetky bezpečnostné opatrenia v zmysle príslušných
predpisov Úradu verejného zdravotníctva SR a Ministerstva spravodlivosti SR, o ktorých právny
zástupca žalovaného nepochybne vedel. Preto odvolací súd konštatuje, že nešlo v tomto prípade o
takú skutočnosť, ktorá by svojou povahou znemožňovala každej sporovej strane za rovnakých okolností

sa zúčastniť predmetného pojednávania. V tejto súvislostí odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa
sa zúčastnila pojednávania, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku pre zmeškanie. Súčasne žalovaný
nepreukázal, že by zo zdravotného hľadiska pre bezpečný priebeh nariadeného pojednávania pred
súdom prvej inštancie bránili také individuálne okolnosti, ktoré by mali objektívne zasiahnuť do ochrany
zdravia osôb predvolaných na nariadené pojednávanie.

26. Taktiež odvolací poukazuje na skutočnosť, že žalovaný ani nežiadal o zrušenie rozsudku pre
zmeškanie postupom podľa § 277 ods. 2 CSP pre existenciu ospravedlniteľného dôvodu.

27. V tejto súvislosti je potrebné poukázať i na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria

bdelým), ktorá zdôrazňuje vlastné pričinenie na ochranu práv strany vyžadujúc, aby aj strana civilného
procesu sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k
ohrozovaniu a poškodzovaniu a predpokladá, že strana musí využiť prostriedky, ktoré poskytuje zákon a
následne vykonať prípadne potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jej práv (uznesenie Ústavného
súdu sp.zn. I.ÚS 25/2013 zo dňa 16.01.2013).

28. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec
zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.

decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Ústavný súd
SR vyslovil, že: „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou

proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV.ÚS 115/03).

29. Vzhľadom na to, že v danej veci odvolateľ namietal, že na vydanie rozsudku pre zmeškanie neboli
splnené podmienky (§ 356 písm. b/ CSP) a odvolací súd preskúmaním veci zistil, že všetky podmienky
pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP splnené boli, odvolací súd odvolanie
žalovaného voči takémuto rozsudku ako neprípustné odmietol postupom podľa § 386 písm. c) CSP.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP tak, že žalobkyni vzhľadom na jej plný úspech v odvolacom konaní, priznal voči žalovanému nárok
na ich náhradu v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobkyne rozhodne súd
prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).