Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 12, 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/386/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116223753
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4116223753.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcu: X. F., nar. XX.X.XXXX, bytom T.

XXX/XXX, XXX XX Nitra - Janíkovce, zastúpený Mgr. Martinom Šutkom, advokátom, IČO: 42 371 767,
so sídlom Ernestova Bašta 7, 940 01 Nové Zámky, proti žalovaným: 1. Slovenský národný aeroklub gen.
Milana Rastislava Štefánika Nitra, IČO: 34 063 218, so sídlom Dlhá 108, 949 07 Nitra - Janíkovce, 2.
AERO SLOVAKIA a.s., IČO: 31 416 357, so sídlom Nitra - letisko Janíkovce 949 07 , 3. AERO NITRA,
spol. s r.o., IČO: 34 114 271, so sídlom Nitra - letisko Janíkovce 949 07, všetci žalovaní zastúpení:
Advokátska kancelária JUDr. Jana Uhrinová, s.r.o., IČO: 52 424 944, so sídlom Bezručova 1, 811 09
Bratislava, o zaplatenie 12 200 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. - 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 97,20 eur od 29.10.2016 do 28.4.2017, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovaní v 1. - 3. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške

ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 7.9.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovaných v 1., 2. a 3. rade povinnosťou zaplatiť mu sumu vo výške 12 200 eur s príslušenstvom
pozostávajúcim z úrokov z omeškania titulom užívania nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu v období
od 7.9.2014 do 7.9.2016. Súčasne sa domáhal priznania náhrady trov konania.

2. V žalobe uviedol, že je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Nitra, obci Nitra, k. ú.
Veľké Janíkovce, vedenej Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX, a to pozemok -

parcela registra „C“ s parcelným č. XXXX/XX o výmere 2627 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Tento
pozemok je súčasťou vzletovej, pristávacej a rolovacej dráhy letiska a jej príslušenstva a je súčasťou
plochy evidovanej ako parcela registra „C“ s parcelným č. XXXX/X o výmere 311955 m2 - zastavané
plochy a nádvoria. Obidva uvedené pozemky sú žalovanými využívané ako letisko, pričom bez pozemku
žalobcu by táto funkcia nemohla byť plnená. Bezdôvodné obohatenie za užívanie parcely č. 1183/25
si žalobca vyčíslil s poukazom na znalecký posudok č. 2/2016 zo dňa 13.3.2016 znalkyne Ing. Dáše
Sedláčkovej, ktorým bola výška ročného nájmu parcely žalobcu stanovená sumou vo výške 6 100

eur. Žalobca poukázal na svoje snahy so žalovanými sa dohodnúť mimosúdne, za neakceptovateľný
považuje ich návrh, aby žalovaní platili nájomné vo výške 120 eur za 10 000 m2. Podanou žalobou
sa žalobca domáhal tiež nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovaným v 1., 2. a 3. rade
zakáže, aby akýmkoľvek spôsobom vstupovali alebo využívali uvedený pozemok vo vlastníctve žalobcu.3.OnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniarozhodolOkresnýsúdNitrauznesenímč.k.XC/XXX/
XXXX-XX zo dňa X.XX.XXXX tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože

žalobca nepreukázal dôvodnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia. Súd uviedol, že žalobca v
žalobe poukázal na skutočnosť, že tento stav trvá viac rokov, bol v minulosti rešpektovaný. K porušeniu
vlastníckych práv síce dochádza, avšak nie je tu daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami.

4. Dňa 14.10.2016 vydal Okresný súd Nitra platobný rozkaz č. k. 9C/386/2016-36, ktorým žalobe vyhovel
v celom rozsahu a žalovaných zaviazal, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi žalovanú sumu
spolu s príslušenstvom.

5. Voči platobnému rozkazu podali žalovaní v zákonnej lehote odpor. Argumentovali, že sú si vedomí
oprávnenosti nároku žalobcu a snažili sa s ním vec riešiť, pričom k doriešeniu veci nedošlo práve

z dôvodov na strane žalobcu. Žalovaní považujú požadované nájomné za neadekvátne vysoké.
Poukazujú na znalecký posudok Ing. Petra Števulu, ktorý si dali vypracovať, podľa ktorého bola
všeobecná hodnota pozemku určená sumou 14 700 eur a ročné nájomné v sume 880 eur. Žalovaní
nesúhlasia so spôsobom, akým boli zaviazaní zaplatiť žalovanú sumu a tvrdia, že žalobca si mal zistiť,
v akom rozsahu jednotliví žalovaní pozemky užívajú.

6. Žalobca v replike poukázal na skutočnosť, že znalec Ing. Števula v znaleckom posudku podstatne
znížil hodnotu pozemku napriek vedomosti o tom, že v danej lokalite sa cena pozemkov pohybuje okolo
60 eur, tento posudok žalobca považuje za tendenčný. Skutočnosť, že pozemok sa nachádza v priestore
medzinárodného letiska by mala mať na jeho hodnotu taký vplyv, že by to jeho hodnotu malo ešte

zvyšovať. Žalobca namietal, že žalovaní si ani na rokovaniach neurčili, ktorý z nich v akom rozsahu
pozemky užíva, v rokovaniach zahmlievali určité informácie. Rozsah, v akom žalovaní pozemky užívajú,
žalovaní neuviedli ani súdu. Pozemok žalobcu slúži všetkým bez výnimky pre každé jedno lietadlo, ktoré
cez daný pozemok pristáva a vzlieta.

7. Súd spor prejednal na pojednávaní za prítomnosti strán sporu. V rámci dokazovania sa súd oboznámil
s listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu ako aj s prednesmi právnych zástupcov strán.
8. Na pojednávaní dňa 22.6.2017 právna zástupkyňa žalovaných predložila súdu nájomnú zmluvu
medzi Jozefom F., otcom žalobcu, ktorý bol predchádzajúcim vlastníkom sporného pozemku ako
prenajímateľom a žalovaným v 1. rade ako nájomcom datovanú 1.12.2011, v ktorej sa strany dojednali

na ročnom nájme sporného pozemku za sumu vo výške 48,60 eur. Žalobca pravosť predloženej
nájomnej zmluvy poprel. Namietal, že na nej nie je podpis patriaci žalobcovi ani jeho otcovi. Za účelom
preukázania pravosti podpisu právneho predchodcu žalobcu na nájomnej zmluve žalovaní navrhli
vykonať znalecké dokazovanie. Následne súd uznesením č. k. 9C/386/2016-146 zo dňa 30.1.2019
ustanovil Mgr. Evu Forgácsovú, znalkyňu z odboru Písmoznalectvo, odvetvie Ručné písmo, aby určila,

či pisateľom sporného podpisu na nájomnej zmluve a príjmovom pokladničnom doklade, oba zo dňa
1.12.2011 bol U. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, ktorý je právnym predchodcom žalobcu. Z
dôvodu, že nebolo možné zabezpečiť dostatok porovnávacích materiálov pre znalkyňu, bez ktorých nie
je možné posudok vyhotoviť, súd návrh na vykonanie dokazovania preskúmaním pravosti podpisu neb.
U. F. uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 7.6.2021 zamietol.

9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uvádzal, že nárok na zaplatenie sumy vo výške 12 200 eur
si uplatňuje vzhľadom k tomu, že žalovaní pozemok užívajú bez akéhokoľvek právneho vzťahu, výška
bezdôvodného obohatenia vyplýva zo znaleckého posudku, ktorý spolu so žalobou predložili. Žalobca
absolútne odmieta existenciu nájomnej zmluvy medzi jeho otcom a žalovaným v 1. rade, podpis na

kópii nájomnej zmluvy nepatrí žalobcovmu otcovi a nemá ani vedomosť o tom, že by v minulosti zo
strany žalovaného v 1. rade bolo plnené. To isté platí aj o žalovaných v 2. a v 3. rade. Žalobca súdu
doručil v priebehu konania znalecký posudok č. 35/2016 Ing. Maríny Majerčákovej, ktorí si dali vyhotoviť
obidve strany. Dohoda strán bola taká, že pre určenie výšky nájomného bude rozhodujúci práve tento
posudok vypracovaný znalcom vybratým stranami a takto určenú výšku nájmu budú strany akceptovať.

Na vypracovaní znaleckého posudku sa obidve strany podieľali nákladmi v rovnakom pomere, čiže
50:50. Bolo prekvapením, že následne zástupca žalovaných túto sumu neakceptoval a zase sa bránil
aj akýmkoľvek mimosúdnym dohodám. Ak by aj súd mal pochybnosti o výške tohto bezdôvodného
obohatenia, znalecký posudok č. 35/2016 sa svojou sumou skôr blíži posudku, ktorý žalobca predkladalk žalobe, pričom posudok predložený protistranou pracuje s nesprávnymi koeficientmi a aj metódami
oceňovania. Teda je pre potreby ohodnotenia bezdôvodného obohatenia nepoužiteľný. Zdôraznil, že
pozemok žalobcu je zastavaná plocha a nádvorie, nie sú to parcely registra E evidované ako orná

pôda. Tento detail podstatným spôsobom mení klasifikáciu pozemku. Pokiaľ ide o namietanú pasívnu
legitimáciu žalovaných, respektíve namietané nešpecifikovanie, ktorý zo žalovaných koľko z pozemku
žalobcu užíva, uviedol, že sa jedná o pristávaciu vzletovú dráhu letiska, ktorá je kolmo postavená
oproti pozemku žalobcu, pretína ho a teda je vylúčené, aby ho lietadlá žalovaných nevyužívali. Do
konania bola vnášaná aj námietka, že sa jedná o medzinárodné letisko a že má slúžiť potrebám

nadnárodného rozmeru alebo významu. Žalobca víta, že letisko je medzinárodné, avšak využívajú ho
súkromné spoločnosti, ktoré na ňom profitujú a nie je štátne. Poukázal na skutočnosť, že za aeroklubom
je množstvo iných súkromných spoločností, ktorý z využívania pozemku vo vlastníctve žalobcu profitujú,
a ktoré tu podnikajú. Právny zástupca žalobcu ďalej zdôraznil, že v čase podania žaloby žalovaní
nemali vôbec riadne vysporiadané nájmy s ďalšími vlastníkmi v okolí letiska, resp. pod pristávacou
a vzletovou dráhou. Na týchto začali žalovaní intenzívne pracovať až potom, keď bolo zrejmé, že zo

znaleckých posudkov, ktoré vychádzajú nielen z metódy polohovej diferenciácie, vyplýva oveľa vyšší
nájom. Ten potrebovali samozrejme stlačiť, a preto separátne viedli s vlastníkmi rokovania a zneužívali
svoje dominantné postavenie na presadenie svojej predstavy o nájomnom. Pri bezdôvodnom obohatení
to ale takto nefunguje, pretože pri tomto treba vychádzať z trhovej ceny a zo širších súvislostí a nielen
sa zameriavať sa na izolovanú časť napr. letiska, ale napr. aj na okolité pozemky v danej lokalite.

Z uvedeného dôvodu je preto presvedčený, že jediným posudkom, z ktorého môžeme vychádzať je
buď posudok Ing. Maríny P., ktorý dali robiť obidve strany na začiatku, prípadne z posudku, ktorý
žalobca predložil ešte v čase podania žaloby. Čo sa týka spoločenstva žalovaných, od ktorých si žalobca
uplatňujebezdôvodnéobohatenie,jeopäťpotrebnésazameraťnato,ktoreálnemázpozemkovžalobcu
úžitok a kto tento pozemok využíva, či už na účely športového lietania alebo na účely svojho vlastného

podnikania. Pretože sa jedná o subjekty, ktoré sú personálne, podnikateľsky a dokonca aj sídlom
prepojené,jevtomtoprípadeježalobadôvodnávovzťahukuvšetkýmtromžalovaným.Právnyzástupca
žalobcu poukazoval i na ustanovenia CSP o koncentrácii konania a odmietal, aby súd akceptoval dôkazy
predložené žalovanými na poslednú chvíľu.

10. Právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní poukazovala na nájomnú zmluvu, ktorú mal k
spornému pozemku uzavrieť so žalovaným v 1. rade otec žalobcu. Právny vzťah medzi stranami
vzhľadom na uzavretú nájomnú zmluvu nie je možné považovať za bezdôvodné obohatenie. Ďalej
uvádzala, že na základe predmetnej nájomnej zmluvy minimálne od roku 2011 do roku 2017 prebiehalo
plnenie a právny predchodca žalobcu platnosť zmluvy nikdy nenamietal. Znalecký posudok č. 2/2016

dal žalobca vyhotoviť bez súčinnosti žalovaného. Právna zástupkyňa žalovaných navrhovala, aby súd
vzal pri určení odplaty za užívanie pozemku do úvahy znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva v
Žiline, ktorí dali vyhotoviť v obdobnej veci na Okresnom súde Nitra, kde bola cena za nájom stanovená
sumou 128 eur/ha. Do úvahy je potrebné vziať i tú skutočnosť, že na pozemku žalobcu sú pristávacie
a rolovacie dráhy, je to určité vecné bremeno, ktoré znižuje hodnotu tohto pozemku. Pri výpočte nájmu

za pozemok v danej lokalite sú rozhodujúce viaceré podstatné okolnosti. Nie je možné vychádzať zo
všeobecnejhodnotypozemkuakotakéhoavnímaťhoakopozemokstavebný.Ideofaktory,ktoréznižujú
jeho kvalitu, a to že je zapísaný ako ochranné pásmo a z toho vyplýva, že aktuálne neprichádza do
úvahy iný spôsob využitia pozemku. K pozemku žalobcu nevedie priama prístupová cesta. Posudok,
na ktorý sa odvoláva žalobca, nebol správne vypočítaný, pretože znalkyňa použila iný koeficient, čo

sa odrazilo na cene nehnuteľnosti. Práve preto sa obrátili na Ústav v Žiline, ktorého znalecký posudok
zohľadňuje všetky detaily a špecifiká z hľadiska ochranných pásiem, preto jeho vypracovanie trvalo
dlho, pretože ocenenie takéhoto pozemku nie je vôbec jednoduché. Nie je možné akceptovať znalecký
posudok Ing. Sedláčkovej, ktorá pozemok ocenila bez týchto vedľajších faktorov. Nie je v záujme
žalovanýchpredkladaťdôkazynaposlednúchvíľu,avšakznaleckýposudokÚstavusúdnehoinžinierstva

sa vypracovával 2 roky, ktorý kompletne hodnotil vzťah pozemku spolu so stavbami, ktoré sa na
predmetnom pozemku nachádzajú, preto jediný vie dôveryhodne preukázať hodnotu nájmu pozemku,
pretožezohľadňujevšetkyskutočnosti.Pokiaľideorokovaniasjednotlivýmivlastníkmipozemkov,takéto
rokovania prebiehali, resp. prebiehajú doposiaľ a z rokovaní vyplynulo, že takmer vo všetkých došlo k
dohode o cene. Aktuálne sa ohľadom výšky nájmu nevedie žiadne iné konanie, okrem sporu s pánom

Liškom, ktoré má iný právny základ.

11. Žalobca na pojednávaní uviedol, že jeho otec dával vypracovať znalecký posudok ešte počas
jeho života. Žalobca po smrti otca kontaktoval letisko a chcel sa s nimi dohodnúť. Povedali mu, ženemajú potrebu uzavrieť s ním dohodu. Oslovil znalkyňu Ing. Sedlačkovú, aby aktualizovala znalecký
posudok, ktorý mal. Tento nový znalecký posudok žalobca predložil súdu. S protistranou rokovali a
dohodli sa, že dajú spoločne vypracovať ďalší znalecký posudok. Spoločne aj vybrali znalca a spoločne

uhradili aj poplatok za znalecký posudok. Tento znalecký posudok bol aj predložený, ide o posudok Ing.
Majerčákovej. Žalobca by bol ochotný akceptovať cenu stanovenú týmto posledným posudkom.

12.Zástupcažalovanéhov1.radenapojednávanípoukázalnaznaleckýposudokvypracovanýÚstavom
súdneho inžinierstva v Žiline v inom konaní na tunajšom súde, v ktorom bola hodnota susedného

pozemkuvyužívanéhosrovnakýmúčelomstanovenásumou128eur/ha.Podľajehoprepočtovbypotom
výška nájmu sporného pozemku predstavovala sumu 39 eur ročne. Sú občianske združenie, ktoré má
asi 100 členov, nie rozpočtová organizácia. Letisko Nitra je verejná dopravná infraštruktúra, ktorú drží
pri živote 100 členov aeroklubu zo svojich členských príspevkov, ktoré sa pohybujú na úrovni 240 eur.
Nikomu neplatia viac ako 145 eur/ha, čo je úplne reálna cena, pretože na takomto princípe fungujú
aj ostatné letiská na Slovensku. Ak by pristúpili na sumu zo znaleckého posudku Ing. Majerčákovej,

uvedená suma by bola 1 085 eur/ha, čo prevyšuje 7 násobne všetky zmluvy, ktoré majú doteraz
podpísané a 7 násobne sa to dostáva do rozporu s posudkom Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline.
Letisko je líniová stavba so svojimi ochrannými pásmami, ktoré siahajú v rámci Nitry do 15 km okrsku
letiska. Letisko stojí na ornej pôde, čo je uvedené aj v katastri. Ak by zo sumy ako uvádza žalobca
vychádzali pre celé letisko, platili by nájom 130 000 eur ročne, čo je pre nich likvidačné. Aeroklub

funguje na princípe zdieľania lietadiel. Nejde o šport milionárov. Lietadlo v hodnote 6 000 eur zdieľa aj 10
ľudí. Ochranné pásma v okolí letiska znehodnocujú aj okolité pozemky. Nie je možné pestovať niektoré
plodiny v okolí letiska a je to zapísané aj v katastri. Uvedené predošlé posudky sa týmto nezaoberali.
Aeroklub má uzavretých asi 30 až 50 nájomných zmlúv pod vzletovou a pristávacou dráhou s rôznymi
nájomcami, kde je výška ročného nájmu stanovená v rozmedzí od 118 do 138 eur/ha.

13. Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

14. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Nitra, katastrálny
odbor na LV č. XXXX, nachádzajúcich sa v k. ú. Veľké Janíkovce, obec Nitra, okres Nitra, a to pozemku

- parcely registra „C“ s parcelným č. 1183/25 o výmere 2627 m2, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvorie. Žalobca predmetnú nehnuteľnosť nadobudol v dedičskom konaní po svojom otcovi sp. zn.
8D/81/12, Dnot. 122/12 zapísanom pod Z 2424/13.

15. V konaní nebolo sporným, že uvedený pozemok parc. č. 1183/25 je súčasťou letiskového areálu

nachádzajúceho sa v Nitre, mestskej časti Janíkovce a tento pozemok využívajú žalovaní v 1., 2. a 3.
rade.

16. Žalobca v konaní tvrdil, že neexistuje nijaký právny titul, na základe ktorého by bolo medzi stranami
sporudojednané,zaakýchpodmienoksúžalovaníoprávnenípozemokžalobcuužívať,apretosanároku

voči nim domáhal titulom bezdôvodného obohatenia.

17. Žalovaní v priebehu konania síce predložili nájomnú zmluvu zo dňa 1.12.2011 uzavretú medzi
prenajímateľom Jozefom F., nar. 20.XX.XXXX (právny predchodca žalobcu) a žalovaným v 1. rade ako
nájomcom, v ktorej sa zmluvné strany dohodli na výške ročného nájomného v sume 48,60 eur. Pravosť

tejto zmluvy žalobca spochybnil a žalovaní napokon nepreukázali, že táto nájomná zmluva bola naozaj
uzavretá, čo súd odôvodňuje nižšie.

18. Súd mal ďalej preukázané, že strany sporu mali záujem sa na užívaní spornej parcely dohodnúť. K
dohode medzi stranami neprišlo vzhľadom k tomu, že žalobca a žalovaní majú celkom odlišné predstavy

o výške náhrady za užívanie nehnuteľnosti. Výšku tejto náhrady diametrálne odlišným spôsobom
vyčísľujú aj znalecké posudky, ktoré strany sporu súdu predložili.

19. Zo znaleckého posudku č. 2/2016 zo dňa 13.3.2016 vypracovaného znalkyňu Ing. Dášou
Sedláčkovou vyplýva výška obvyklého ročného nájmu za užívanie parcely č. 1183/25 v sume 6 100 eur.

20. Podľa znaleckého posudku č. 101/2016 znalca Ing. F. Q. zo dňa 18.4.2016 bol ročný nájom parcely
č. 1183/25 stanovený sumou 880 eur.21. K určeniu hodnoty obvyklého nájmu parcely č. 1183/25 bol vypracovaný i znalecký posudok č.
35/2016 znalkyňou Ing. Marínou Majerčákovou, v ktorom bol obvyklý nájom tejto parcely stanovený
v sume 2 170 eur ročne. Z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaní v priebehu konania nenamietali mal súd

preukázané, že znalkyňa Ing. Majerčáková znalecký posudok vypracovala v nadväznosti na požiadavku
obidvoch zmluvných strán, ktoré sa v rovnakej miere podieľali aj na nákladoch za vypracovanie
znaleckého posudku.

22. Žalovaní na pojednávaní dňa 7.6.2021 súdu predložili znalecký posudok č. 186/2020 vypracovaný v

konanívedenompredOkresnýmsúdomNitrapodsp.zn.12C/119/2018,ktorývypracovalÚstavsúdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej len Ústav v Žiline) k stanoveniu všeobecnej hodnoty nájmu
pozemkov nachádzajúcich sa rovnako v areáli letiska Veľké Janíkovce, a to parciel č. 1183/5, 1183/46,
1183/47, 1183/48, 1183/49, 1183/50. Ide o pozemky zapísané na liste vlastníctva č. 2599 (k. ú. Veľké
Janíkovce, obec Nitra, okres Nitra), všetko parcely registra „C“, zastavané plochy a nádvoria. Pokiaľ
ide o pozemky s parcelným č. 1183/46, 1183/47, 1183/48 a 1183/49, jedná sa o pozemky, na ktorých

je vybudovaná vzletová, pristávacia a rolovacia dráha letiska. Na pozemkoch s parcelným č. 1183/5 a
1183/50 je vybudovaná prevádzková budova letiska a parkovacie plochy okolo tejto budovy. Pretože pre
tento spor je významné určenie obvyklého nájmu parciel, na ktorých je umiestnená vzletová, pristávacia
a rolovacia dráha letiska, súd sa pre potreby tohto konania zaoberal znaleckým posudkom v tejto
časti (ide o parcely č. 1183/46, 1183/47, 1183/48 a 1183/49). Všeobecná hodnota nájmu pozemkov s

parcelným č. 1183/46, 1183/47, 1183/48 a 1183/49 bola znaleckým v sume 11,34667 eur/ha/mesiac, čo
zodpovedá ročnému nájmu v sume 136,16 eur/ha.

23. Právna zástupkyňa žalovaných súdu predložila kópie poštových poukazov na adresu (podacích
lístkov), z ktorých vyplýva, že žalovaný v 1. rade žalobcovi zasielal peňažné sumy nasledovne: dňa

28.4.2017 sumu 194,40 eur, dňa 28.4.2017 sumu 48,60 eur, dňa 3.7.2018 sumu 48,60 eur. Právna
zástupkyňa žalovaných tieto doklady predložila práve s poukazom na vyššie citovanú nájomnú zmluvu
zo dňa 1.12.2011.

24. Z nájomnej zmluvy datovanej 7.2.2018 k pozemkom nachádzajúcim sa rovnako v k. ú. Veľké

Janíkovce, a to parcelám CKN s parcelným č. 1183/42 o výmere 1 010 m2 - zastavaná plocha a nádvorie
a parcelným č. 1183/44 o výmere 1 405 m2 - zastavaná plocha a nádvorie uzavretej medzi vlastníkom
uvedeného pozemku Vladimírom Kleinom, nar. 31.3.1958 ako prenajímateľom a žalovaným v 1. rade
ako nájomcom mal súd preukázané, že strany nájomnej zmluvy sa dohodli na ročnom nájomnom vo
výške 32 eur.

25. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

26. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

28. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

29. Podľa § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada.

30. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah
medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka obsahuje exemplifikatívny výpočet jednotlivých

skutkových podstatát bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka). V súlade s ust. § 454 Občianskeho zákonníka sa bezdôvodne obohatil ajten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje
zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu
dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 124/2002).

Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je teda obohatenie sa obohateného na úkor iného.
Znamená to, že majetok obohateného sa zvýši a majetok iného sa o túto časť zmenší, obe podmienky
musia byť splnené súčasne. Vyžaduje sa existencia kauzálneho nexusu medzi majetkovým prospechom
obohateného a majetkovou ujmou poškodeného.

31. V tomto konaní nebolo sporné, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. Veľké Janíkovce zapísané
na LV č. XXXX, a to pozemok s parcelným č. 1183/25 využívajú žalovaní v 1., 2. a 3. rade. Uvedenú
skutočnosť uvádzal žalobca už v podanej žalobe a žalovaní toto tvrdenie v priebehu konania nepopreli.
Pokiaľ ide o rozsah užívania pozemku jednotlivými žalovanými, ani jeden zo žalovaných v priebehu
konania neuviedol, že pozemok neužíva, prípadne pozemok užíva len sporadicky, či menej ako ostatní
žalovaní. Aj vzhľadom na povahu využívanej veci, keďže sa jedná pozemok, ktorý je o súčasťou

areálu letiska, pričom časť pozemku je zastavaná letiskovou pristávacou, vzletovou a rolovacou dráhou,
ktorú využívajú lietadla všetkých žalovaných, súd dospel k záveru, že všetci žalovaní sú v tomto
spore pasívne vecne legitimovaní. Za situácie, kedy sa sami žalovaní nevyjadrili k rozsahu užívania
nehnuteľnosti, považoval súd za nespravodlivé, aby povinnosť určiť rozsah užívania nehnuteľnosti
jednotlivými žalovanými zaťažila žalobcu. Pokiaľ preto žalovaní v rámci ich obrany nevymedzili rozsah

svojich užívacích práv, dospel súd k záveru, že za uhradenie odplaty za užívanie pozemku zodpovedajú
žalovaní v 1., 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne.

32. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd

strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

33. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

34. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

35. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

36. Predpokladom úspechu strany v civilnom procese je schopnosť strany uniesť bremeno tvrdenia
spolu s dôkazným bremenom. Strany sporu majú v prvom rade povinnosť uviesť skutkové tvrdenia a to
pravdivo a úplne. Procesnej povinnosti strany uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť
protistrany tieto skutkové tvrdenia poprieť. Skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkom procesného útoku
a skutkové tvrdenia žalovaného sú prostriedkom procesnej obrany. Z ustanovenia § 151 CSP vyplýva,

že strany sporu zaťažuje bremeno popretia skutkový tvrdení protistrany. Na popretie skutkových tvrdení
sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v § 151 ods. 2 CSP musí totiž popierajúca
strana uviesť vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako
pre predkladanie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 1 CSP). Ak strana sporu neunesie bremeno popretia
skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové

tvrdenia protistrany sú nesporné. Ak účastník splní povinnosť tvrdenia, uniesol bremeno tvrdenia. Na
povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť strán sporu označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§
134 ods. 1 CSP). Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné
bremeno, t. j. súdu dokázala pravdivosť svojich tvrdení o relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach.
(Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný

sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2017).

37. Žalovaní v tomto konaní tvrdili skutkové okolnosti o uzavretí nájomnej zmluvy medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným v 1. rade. Za účelom preukázania svojich tvrdení súdu predložili
aj písomne uzavretú nájomnú zmluvu. Žalobca však uzavretie tejto nájomnej zmluvy jeho právnym

predchodcom poprel. Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalovaní nájomnú zmluvu predložili so
značným časovým odstupom a o tejto sa nezmienili ani v priebehu mimosúdnych rokovaní, ktoré
medzi stranami prebiehali pred podaním žaloby. Toto popretie skutkových tvrdení o uzavretí nájomnej
zmluvy k spornej parcele tvrdenia žalovaných spochybnilo a na žalovaných sa preniesla povinnosť svojetvrdenia preukázať ďalšími dôkazmi. Povinnosť preukázať, že právny predchodca žalobcu nájomnú
zmluvu zo dňa 1.12.2011 skutočne podpísal boli povinní žalovaní aj vzhľadom k tomu, že práve žalovaní
by preukázaním pravosti podpisu tejto zmluvy pre seba vyvodili priaznivé dôsledky pre posúdenie

tohto sporu. Pokiaľ by totiž žalovaní v konaní preukázali, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným v 1. rade bola uzavretá nájomná zmluva a dojednaný nájom sporného pozemku za odplatu
vo výške 48,60 eur ročne a zároveň by nedošlo k jej zániku, akékoľvek ďalšie nároky žalobcu na odplatu
presahujúcu sumu dohodnutého ročného nájomného by bolo nutné považovať za nedôvodné. Žalovaní
za účelom preskúmania pravosti podpisu prenajímateľa (právneho predchodcu žalobcu neb. Jozefa F.)

na nájomnej zmluve navrhli znalecké dokazovanie. Pretože znalecké skúmanie nebolo možné vzhľadom
na nedostatok porovnávacích materiálov zrealizovať, súd návrh na vykonanie znaleckého dokazovania
zamietol. Žalovaní iné dôkazy, ktorými by preukázali, že nájomná zmluva medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným v 1. rade bola uzavretá, nenavrhli.

38. Súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že nemal preukázané, že medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovaným v 1. rade bola dňa 1.12.2011 uzavretá nájomná zmluva, na základe ktorej by došlo
k dohode o odplate za užívanie spornej parcely. Existenciu akejkoľvek inej dohody, či iného právneho
titulu, od ktorého by bolo možné odvodiť oprávnenie žalovaných spornú parcelu užívať, súd v konaní
preukázanú nemal. Pokiaľ žalovaní za tejto situácie parcelu vo vlastníctve žalobcu užívali, na ich strane
vzniklo bezdôvodné obohatenie. V dôsledku uvedeného žalovaní na úkor žalobcu získavali majetkovú

hodnotu. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle totiž získa (obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili
aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak (pokiaľ by existoval právny
dôvod plnenia) jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu.
O plnenie bez právneho dôvodu tak ide tiež v prípade užívania veci bez nájomnej či inej zmluvy alebo
iného titulu. Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je vzhľadom na povahu plnenia schopný vrátiť ho,

je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady (§ 458 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).

39. Poukazujúc na závery konštantnej judikatúry súd uvádza, že pri určení výšky bezdôvodného
obohatenia je potrebné vychádzať z hodnoty, ktorú žalovaní užívaním nehnuteľností bez akéhokoľvek

protiplnenia získali. Uvedené potvrdzujú i závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 8/2009 zo dňa
13.11.2009, podľa ktorého: „Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné
obohatenie peňažnou formou, rozsah ktorého plnenia, ak tento nie je stanovený predpisom, je vyjadrený
peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné
užívanie (prenajatie) veci. Prihliadne sa pritom na účel a spôsob užívania a na druh právneho dôvodu,

ktorým sa spravidla právo užívania veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá; najčastejšie ide o
nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny nájomného, ktoré by nájomca
v danom mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Obvyklé nájomné
je nájomným tržným.“

40. Za účelom preukázania výšky obvyklého nájmu pozemku žalobcu strany sporu v konaní predložili
niekoľko znaleckých posudkov.

41. Žalobca s podanou žalobou predložil znalecký posudok č. 2/2016 vypracovaný znalkyňou Ing. Dášou
Sedláčkovou, ktorý všeobecnú hodnotu pozemku parcelné č. 1183/25 stanovil v sume 102 000 eur

a hodnotu ročného nájmu určil vo výške 6 100 eur. Znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu pozemku
metódou polohovej diferenciácie. Pokiaľ ide o stanovenie jednotlivých koeficientov potrebných pre
výpočet všeobecnej hodnoty pozemku, znalkyňa stanovila koeficient všeobecnej situácie hodnotou 1 (je
tu uvedené, že ide o obytné časti obcí a miest od 5 000 do 10 000 obyvateľov a časti rekreačných oblastí,
centrá obcí do 5 000 obyvateľov, obytné časti na predmestiach a priemyslové a poľnohospodárske

oblasti miest do 50 000 obyvateľov), koeficient intenzity využitia hodnotou 1 (tu je hodnotenie - rodinné
domy so štandardným vybavením, bežné bytové domy, bytové domy s nebytovými priestormi, nebytové
stavby pre priemysel s bežným technickým vybavením), koeficient dopravných vzťahov hodnotou 0,90
(hodnotenie: pozemky na predmestiach miest, odkiaľ sa možno pešo dostať k prostriedku hromadnej
dopravy alebo vlastným autom do centra za 15 minút), koeficient obchodnej a priemyselnej polohy

hodnotou 1 (hodnotenie: obytná alebo rekreačná poloha), koeficient technickej infraštruktúry pozemku
hodnotou 1,30 (hodnotenie: dobrá vybavenosť; napr. miestne rozvody vody, elektriny, zemného plynu),
koeficient povyšujúcich faktorov hodnotou 2,50 (hodnotenie: z mesta Nitra je dostatok kapacít a
kvalifikovaného ľudského potenciálu, nachádza sa tu vysokoškolské a výskumné centrum, mesto máveľmi dobré prepojenie s hlavným mestom, v meste je zvýšený záujem o pôsobenie v priemyselnom
parku Nitra - Sever najmä z dôvodu príchodu automobilky Jaguar Landrover), koeficient ponižujúcich
faktorov hodnotou 0,50 (hodnotenie: pozemok sa nachádza v zóne určenej pre dopravný tranzit - letisko,

v lokalite je potrebné rešpektovať ochranné pásmo pre letisko, prístup k pozemku je možný len po
pozemkoch, ktoré nie sú vo vlastníctve zadávateľa). Koeficient polohovej diferenciácie vzhľadom na
uvedené znalkyňa stanovila hodnotou 1,4625 a vychádzajúc z východiskovej hodnoty pre Nitru určila
jednotkovú hodnotu pozemku vo výške 38,84 eur/m2 a hodnotu celého pozemku stanovila vo výške 102
000 eur. Znalkyňa následne stanovila hodnotu ročného nájmu pozemku vo výške 6 100 eur vychádzajúc

z obdobia návratnosti investície 20 rokov.

42. Žalobca ďalej predložil znalecký posudok Ing. Maríny Majerčákovej č. 35/2016 zo dňa 8.7.2016.
Aj v uvedenom posudku znalkyňa určila všeobecnú hodnotu pozemku - parcely č. 1183/25 metódou
polohovej diferenciácie a následne stanovila ročný nájom pozemku. Jednotlivé koeficienty stanovila
znalkyňa nasledovne: Koeficient všeobecnej situácie hodnotou 1,15 (centrá miest od 10 000 do 50 000

obyvateľov, obytné časti miest nad 50 000 obyvateľov a ich rýchlo dostupné predmestia, prednostné
oblasti vilových alebo rodinných domov v centre i mimo centra, oblasti rekreačných domčekov v
dôležitých centrách turistického ruchu, priemyslové a poľnohospodárske oblasti miest nad 50 000
obyvateľov), koeficient intenzity využitia hodnotou 0,95 (rodinné domy s nižším štandardom vybavenia,
bytové domy s podštandardným vybavením, 3-4 podlažné nebytové stavby pre priemysel s malým

technickým vybavením, využívané poľnohospodárske stavby), koeficient dopravných vzťahov hodnotou
1 (pozemky v tesnej blízkosti prostriedku hromadnej dopravy s dobrou úpravou ciest, cesta vlastným
autom do centra 10 min., územie centra), koeficient obchodnej a priemyselnej polohy hodnotou 1
(priemyselná poloha), koeficient technickej infraštruktúry pozemku hodnotou 1 (stredná vybavenosť),
koeficient povyšujúcich faktorov hodnotou 1 (nevyskytuje sa), koeficient redukujúcich faktorov hodnotou

0,75 (iné faktory, napr. tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby). Koeficient polohovej
diferenciácie bol vzhľadom na jednotlivé čiastkové koeficienty stanovený v hodnote 0,8194, čo pri
jednotkovej hodnote pozemku 26,56 eur/m2 vyústilo do hodnoty parcely č. 1183/25 v sume 21,76 eur/
m2. Celková hodnota parcely č. 1183/25 o výmere 2 627 m2 bola znalkyňou vypočítaná na sumu
57 163,52 eur. Znalkyňa v tomto pozemku stanovila všeobecnú hodnotu parcely č. 1183/25 aj tzv.

výnosovou metódou na sumu vo výške 57 095,16 eur, a to aj napriek tomu, že jej neboli predložené
nijaké doklady, z ktorých by bolo možné určiť výšku nájomného (napr. nájomné zmluvy). Znalkyňa
použila pri stanovení hrubého výnosu jednotkové hodnoty nájmov vychádzajúc z ponúk dostupných
prostredníctvom internetu, pri ktorých zohľadnila ponižujúci faktor. Z príloh tohto posudku je zrejmé,
že znalkyňa vychádzala z ponúk na predaj pozemkov v k. ú. Veľké Janíkovce určených pre výstavbu

rodinných domov. Znalkyňa následne stanovila výšku ročného nájmu parcely č. 1183/25 na sumu vo
výške 2 170 eur odborným odhadom obdobia predpokladanej návratnosti investície 40 rokov.

43. Žalovaní do konania predložili znalecký posudok č. 101/2016 znalca Ing. Petra Števulu, v ktorom
znalec tiež stanovil všeobecnú hodnotu pozemku metódou polohovej diferenciácie ako aj výšku ročného

nájmu pozemku. V porovnaní s predchádzajúcimi dvoma posudkami znalec dospel k iným koeficientom
ako znalkyne v predchádzajúcich dvoch citovaných posudkoch, čo ovplyvnilo výsledný koeficient
polohovejdiferenciácie.Koeficientvšeobecnejsituácieznalecohodnotilvsadzbe0,90(stavebnéúzemie
obcí do 5 000 obyvateľov), koeficient intenzity využitia hodnotou 0,90 (veľmi malé využitie, nízke
nebytové stavby), koeficient dopravných vzťahov hodnotou 1 (pozemky v tesnej blízkosti pozemkov

hromadnej dopravy s dobrou úpravou ciest, cesta vlastným autom do centra 10 min., územie mesta),
koeficient obchodnej a priemyselnej polohy hodnotou 0,90 (poľnohospodárska výroba), koeficient
technickej infraštruktúry pozemku hodnotou 1,20 (dobrá vybavenosť; napríklad miestne rozvody vody,
elektriny, zemného plynu), koeficient povyšujúcich faktorov hodnotou 1,20 (iné faktory; napríklad
tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby, sadové úpravy pozemku a pod.), koeficient

redukujúcich faktorov hodnotou 0,20 (iné faktory; napr. tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej
zástavby a pod.). Koeficient polohovej diferenciácie bol znalcom stanovený na hodnotu 0,2100, čo pri
východiskovej hodnote pre Nitru 26,56 eur/m2 vyústilo do jednotkovej cene pozemku v sume 5,58 eur /
m2. Vzhľadom na výmeru parcely č. 1183/25, ktorá je 2 627 m2 znalec dospel k ohodnoteniu parcely
sumou 14 658,66 eur. Vychádzajúc z obdobia návratnosti investície 20 rokov znalec stanovil hodnotu

ročného nájmu parcely č. 1183/25 na sumu 877,42 eur.

44. Žalovaní ďalej na pojednávaní dňa 7.62021 predložili znalecký posudok vypracovaný Ústavom v
Žiline v konaní vedenom Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 12C/119/2018 k stanoveniu ročného nájmupozemkov - parciel CKN č. 1183/5 o výmere 762 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, č. 1183/46 o výmere
22 234 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, č. 1183/47 o výmere 4 520 m2 - zastavaná plocha a nádvorie,
č. 1183/48 o výmere 612 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, č. 1183/49 o výmere 131 m2 - zastavaná

plocha a nádvorie a č. 1183/50 o výmere 2 847 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcich sa
rovnakoakospornáparcelač.1183/25vk.úVeľkéJaníkovcevareáliletiska,atozaobdobieod1.8.2016
do 28.2.2018. Podľa znaleckého posudku je na parcelách č. 1183/5 a 1183/50 vybudovaná prevádzková
budova letiska a parkovacie plochy okolo tejto budovy a na parcelách č. 1183/46, č. 1183/47, č. 1183/48,
č. 1183/49 je umiestnená vzletová, pristávacia a rolovacia dráha letiska. Pre tento spor súd považoval

za relevantné práve stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov pod vzletovou, pristávacou a
rolovacou dráhou, pretože tieto sú z hľadiska ich využitia podobné využitiu sporného pozemku - parcely
č. 1183/25. Ústav v Žiline hodnotu ročného nájmu parciel č. 1183/46, č. 1183/47, č. 1183/48, č. 1183/49
stanovil na základe porovnávacej metódy. K dispozícii mal verejne dostupné nájomné zmluvy ako aj
nájomné zmluvy predložené žalovaným v 1. rade. Po ich analýze Ústav v Žiline zistil, že nájomné sadzby
dojednané v nájomných zmluvách pre krátkodobý prenájom letiskových plôch sú podstatne vyššie ako

sú bežné sadzby nájmov pri dlhodobom nájme obdobných pozemkov. Po spriemerovaní cien nájmov v
jednotlivých nájomných zmluvách Ústav v Žiline dospel k všeobecnej hodnote nájmu vo výške 136,16
eur/ rok, t. j. 11,34667 eur/mesiac.

45. Žalobca v konaní namietal neskoré predloženie znaleckého posudku Ústavu v Žiline a tiež jeho

neúplnosť, žiadal, aby naň súd neprihliadal. Tvrdil, že znalecký posudok Ústavu v Žiline nemá prioritu
pred inými posudkami predloženými v konaní. Žalobca tiež zdôrazňoval, že žalovaní majú s jednotlivými
vlastníkmi pozemkov v areáli letiska uzavreté nájomné zmluvy na nízke hodnoty nájmu, pričom v čase
podania žaloby žalovaní nemali vôbec uzavreté nájomné zmluvy a na týchto začali pracovať až po začatí
tohto súdneho sporu.

46. Je pravdou, že znalecký posudok Ústavu v Žiline nebol súdu predložený kompletne. Žalovaní síce
predložili jeho podstatnú časť, nepredložili však listinné prílohy a chýba v ňom aj znalecká doložka.
Súd ho pri rozhodovaní vzal tiež do úvahy, avšak s poukazom na ust. § 209 ods. 2 CSP naň
nazeral len ako na listinný dôkaz. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaní tento dôkaz nepredložili

včas, a preto by súd naň nemal v konaní prihliadať, s týmto súd nesúhlasí. V prejednávanom spore
bola žaloba súdu doručená dňa 7.9.2016. Vzhľadom k tomu, že v konaní zostala spornou nájomná
zmluva, ktorú mal podľa žalovaných uzavrieť právny predchodca žalobcu, bolo za účelom preskúmania
pravosti podpisu právneho predchodcu žalobcu nariadené znalecké dokazovanie. Za účelom vykonania
znaleckéhodokazovaniabolopojednávaniedňa16.10.2018odročenénaneurčitoaďalšiepojednávanie

sa konalo až dňa 7.6.2021. Až na tomto pojednávaní súd stranám sporu oznámil svoje predbežné
právne posúdenie, v zmysle ktorého nepovažoval nájomnú zmluvu zo dňa 1.12.2011 za platne uzavretú
a návrh na vykonanie znaleckého dokazovania zamietol. Žalovaní následne predložili znalecký posudok
Ústavu v Žiline s tým, že tento posudok nevedeli predložiť skôr, pretože jeho vypracovanie trvalo
2 roky. Z obsahu posudku vyplýva, že bol vypracovaný dňa 30.12.2020. Z uvedeného je zrejmé,

že žalovaní znalecký posudok Ústavu v Žiline predložili práve v nadväznosti na predbežné právne
pojednávanie súdu ohľadom nájomnej zmluvy, nie je preto možné považovať ho za predložený neskoro
a nehospodárne.

47.Pokiaľideohodnoteniejednotlivýchstranamipredloženýchdôkazov,súdsinatomtomiestedovoľuje

zdôrazniť, že žiaden z dôkazov, ktoré strany sporu predložili, nemá predpísanú dôkaznú silu, t. j.
každý dôkaz má rovnocenné postavenie a rovnaký potenciál presvedčivosti, čo vyplýva zo základných
zásad civilného procesu (čl. 15 ods. 2 CSP). Procesné predpisy neurčujú sudcovi v civilnom konaní,
akým spôsobom má jednotlivé dôkazy vyhodnotiť, žiadny dôkaz nemá legálnu silu, ktorú by sudca
musel zohľadniť predpísaným spôsobom. V tejto súvislosti autori komentára Civilný sporový poriadok.

Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016 (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,
J., Tomašovič, M., a kol.) poukazujú na nález Ústavného súdu ČR z 30.4.2007, sp. zn. III ÚS 299/06
- týkal sa síce trestnej veci, avšak jeho závery o hodnotení znaleckého posudku možno vztiahnuť aj
na civilné konanie, v ktorom je uvedené, že „súd by mal hodnotiť znalecký posudok komplexne, t.
j. vrátane prípravy znaleckého skúmania, zadovažovanie podkladov pre znalca, priebeh znaleckého

skúmania, vierohodnosť teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť
metód použitých znalcom a spôsob vyvodzovania záverov znalca. Ak by súd ponechal bez povšimnutia
vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo dôveroval záverom znalca, znamenalo by to vo svojich
dôsledkoch poprieť zásadu voľného hodnotenia dôkazov, poprelo by to možnosť súdu hodnotiť podľajeho vnútorného presvedčenia, privilegovať znalecký dôkaz a preniesť zodpovednosť za skutkovú
správnosť súdneho rozhodnutia na znalca. Tento postup je z ústavného hľadiska neakceptovateľný.“

48. Berúc do úvahy uvedené tak súd predložené znalecké posudky zohľadňoval podľa toho, ktorý z
nich lepšie vystihol a odôvodnil všeobecnú hodnotu parcely č. 1183/25 a tiež hodnotu nájmu tejto
parcely. Znalecké posudky Ing. Dáši Sedláčkovej, Ing. Maríny Majerčákovej a Ing. Petra Števulu určili
všeobecnú hodnotu pozemku metódou polohovej diferenciácie, Ústav v Žiline ju určil porovnávacou
metódou. Znalci pri použití metódy polohovej diferenciácie dospeli k diametrálne odlišným hodnotám

vzhľadom k tomu, že použili rôzne koeficienty polohovej diferenciácie. Tu súd zdôrazňuje, že považoval
za značne neprimerané použitie koeficientu povyšujúcich faktorov v hodnote 2,50 tak, ako to urobila
znalkyňa Ing. Sedláčková len s poukazom na skutočnosť, že Mesto Nitra považovala za vysokoškolské
a výskumné centrum, v ktorom je zvýšený záujem o pôsobenie investorov. Takto vysoký koeficient
nepoužil ani jeden z ďalších znalcov, ktorí spornú parcelu oceňovali. Vzhľadom na využitie pozemku
súd zastáva názor, že dôvodom, ktoré znalkyňa pri koeficiente povyšujúcich faktorov uviedla, nie je

na mieste prikladať taký význam (hodnotenie 2,50). Naopak podľa názoru súdu je potrebné zohľadniť
skôr negatívny faktory a to, že ide o pozemok umiestnený v letiskovom areáli, ktorý je využívaný
pre potreby letiska a táto nehnuteľnosť prakticky nie je využiteľná na akýkoľvek iný účel. K parcele
č. 1183/25 je možný prístup len cez pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve žalobcu. Toto vo svojom
posudku najdôslednejšie zohľadnil znalec Ing. Peter Števula, ktorého ohodnotenie preto súd považuje

za najobjektívnejšie. Ani skutočnosť, že v danom prípade ide o letisko označované ako medzinárodné
podľa názoru súdu hodnotu pozemku s poukazom na možnosti jeho využitia príliš nezvyšuje a poloha
pozemku,ktorýsanachádzavletiskovomareáli,mápodľanázorusúdunajehohodnotuskôrtakýdopad,
že to jeho hodnotu znižuje. Znalkyňa Ing. Majerčáková hodnotu pozemku určila i výnosovou metódou.
Výsledok, ku ktorému znalkyňa takto dospela, považuje súd za značne skresľujúci. Znalkyňa v posudku

uvádza, že pri stanovení hrubého výnosu vychádzala z jednotkových hodnôt nájmov dostupných na
www.reality.sk a www.topreality.sk . Z prílohy k tomuto
posudku je zrejmé, že išlo o pozemky určené pre stavbu rodinných domov, čo je podľa názoru súdu
vzhľadom na možné využitie pozemku žalobcu neobjektívne a hodnoty takto získané sú nadhodnotené.
Korekcia použitím ponižujúceho faktora, ktorý znalkyňa použila nie je podľa názoru súdu dostatočná.

49. Za objektívnejšie považoval súd stanovenie hodnoty nájmu parcely č. 1183/25 porovnaním
obdobných nájomných zmlúv tak, ako to urobil Ústav v Žiline. Nájomné zmluvy podľa názoru súdu
odzrkadľujú reálne vynakladané peňažné sumy ako odplatu za užívanie nehnuteľností.

50. V prejednávanom spore preto súd pri stanovovaní výšky obvyklého nájmu spornej parcely vychádzal
z cien nájmu susediacich parciel, záverov o výške nájmu Ústavu v Žiline, ako aj z ďalších listinných
dôkazov a vyjadrení strán. Štatutárny zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní zdôraznil, že
majú s jednotlivými vlastníkmi pozemkov v areáli letiska pouzatvárané nájomné zmluvy a nikomu
neplatia viac ako 145 eur za hektár ročne, čo predstavuje sumu 0,0145 eur za 1 m2. Z nájomnej

zmluvy datovanej 7.2.2018 predloženej žalovanými k nájmu parciel č. 1183/42 a 1183/44 súd zistil, že
tieto parcely si žalovaný v 1. rade prenajal od fyzickej osoby za ročné nájomné vo výške 32 eur za
výmeru spolu v rozsahu 2 415 m2, čo zodpovedá cene ročného nájmu vo výške 0,01325 eur za 1
m2. V znaleckom posudku Ústavu v Žiline sa znalci zaoberali analýzou jednotlivých nájomných zmlúv
porovnateľných parciel nachádzajúcich sa v blízkosti spornej parcely č. 1183/25 vo vlastníctve žalobcu.

Ich podrobná analýza sa nachádza na str. 15 posudku (č. l. 225 spisu). Z tejto analýzy je zrejmé, že
Ústav v Žiline vzal do úvahy celkom 21 nájomných zmlúv, v ktorých boli všetky pozemky využívané za
účelom prevádzkovania letiskových plôch. Z uvedených nájomných zmlúv bolo 14 z nich uzavretých s
nájomcom, ktorým je žalovaný v 1. rade a týkali sa nájmu pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. Veľké
Janíkovce v areáli letiska. Znalci Ústavu v Žiline stanovili hodnotu ročného nájmu porovnateľných parciel

registra „C“, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria v sume 136,16 eur/ha, čo predstavuje 0,013616
eur za 1 m2.

51. Žalobca v konaní tvrdil, že ceny nájmu žalovaní „stlačili“ na čo najnižšie sumy. Tento jeho argument
však súd považoval za účelový. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaní majú

s jednotlivými vlastníkmi pozemkov uzavretú nie jednu ani dve nájomné zmluvy, ale týchto zmlúv je
podstatne viac (len v posudku Ústavu v Žiline sa uvádza 14 takýchto zmlúv), pričom z tvrdenia zástupcu
žalovaného v 1. rade mal súd preukázané, že majú uzavretých 30 až 50 nájomných zmlúv a nikomu
viac ako 145 eur/ha/rok neplatia. Zástupca žalovaného v 1. rade dokonca poukázal na skutočnosť,že ohľadom nájmu nevedú spor s nikým iným okrem žalobcu. Žalobca nepreukázal, že osoby, ktoré
predmetné nájomné zmluvy so žalovaným v 1. rade pouzatvárali, mal žalovaný v 1. rade akokoľvek
prinútiť nájomné zmluvy podpísať. Pokiaľ k uzavretiu takýchto zmlúv došlo, je zrejmé, že zmluvné

strany týchto nájomných zmlúv sa na ich obsahu a podmienkach dojednali a dohodli sa tak i na výške
nájomného.

52. Za účelový považoval súd tiež argument žalobcu o tom, že nájomné zmluvy boli dojednané až po
začatí tohto sporu. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za

užívaniejehoparcelyžalovanýmivobdobíod7.9.2014do7.9.2016.Zozoznamuporovnávanýchnájmov
pozemkov, ktorý je súčasťou znaleckého posudku Ústavu v Žiline na strane 17 (č. l. 226 spisu) mal súd
preukázané, že znalci Ústavu v Žiline vzali do úvahy aj nájomné zmluvy uzavreté pred podaním tejto
žaloby, pričom väčšia časť z nich je uzavretá aj na obdobie, ktoré sa so žalovaným obdobím prekrýva.
Z listinných dôkazov, ktoré strany sporu predložili, vyplynulo, že nájomná zmluva s prenajímateľom
Vladimírom Kleinom (č. l. 230 spisu), ktorá je datovaná 7.2.2018, bola uzavretá po podaní žaloby v tomto

spore. Ani v tejto nájomnej zmluve nie je nájomné vyššie ako v ostatných nájomných zmluvách, ktoré boli
porovnávané Ústavom v Žiline, je dokonca ešte nižšie. Vzhľadom k tomu, že je všeobecne známe, že
ceny pozemkov majú skôr stúpajúcu ako klesajúcu tendenciu, čo má v konečnom dôsledku dopad i na
výšku nájmu, poukazovanie na uzavretie nájomných zmlúv žalovaným v 1. rade po podaní žaloby, teda
neskôr, než v období, za ktoré žalobca požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia, nie je spôsobilé

spochybniť primeranosť takto určeného nájomného za predchádzajúce obdobie.

53. Z hľadiska využitia pozemku, čo súd považoval za rozhodujúce pre stanovenie hodnoty obvyklého
nájmu, je danom prípade podľa názoru súdu bez väčšieho významu, či sa jedná o parcelu registra
„C“ alebo o parcelu registra „E“. Rozlišovanie medzi parcelami registra „C“ a registra „E“ má význam

predovšetkým z hľadiska ich evidencie a zakreslenia v katastrálnom operáte, ale nevypovedá o kvalite
či iných vlastnostiach pozemkov. Rozlišovanie, či ide druh pozemku evidovaný ako orná pôda, resp.
zastavaná plocha a nádvorie vzhľadom na umiestnenie pozemku v extraviláne ako aj vzhľadom na jeho
reálne využitie nie je z hľadiska určenia obvyklého nájmu tiež smerodajné.

54. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti považoval súd za primerané stanoviť hodnotu
obvyklého nájmu parcely vo vlastníctve žalobcu v sume 145 eur/ha/rok, t. j. 0,0145 eur/m2/rok, čo je
suma zodpovedajúca hodnote najvyššieho nájmu, na ktorú sumu má žalovaný v 1. rade podľa jeho
tvrdení, ktoré v tomto konaní popreté neboli, uzavretú nájomnú zmluvu k nájmu obdobného pozemku.
Parcela žalobcu č. 1183/25 má výmeru 2627 m2. Výška obvyklého ročného nájmu tejto parcely by

potom predstavovala sumu 38,09 eur (2 627 m2 x 0,0145 eur/m2 = 38,09 eur). Vzhľadom k tomu,
že žalovaní úhradami odplaty vo výške 48,60 eur za rok užívania predmetu nájmu (s poukazom na
spornú nájomnú zmluvu uzavretú s právnym predchodcom žalobcu) preukázali, že túto sumu považujú
za primeranú odplatu za užívanie nehnuteľnosti žalobcu, súd určil výšku bezdôvodného obohatenia
v tejto sume. Pri náhrade za vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie 2 rokov (od 7.9.2014 do

7.9.2016) predstavuje výška bezdôvodného obohatenia žalovaných sumu 97,20 eur. V konaní bolo
preukázané, že žalovaný v 1. rade žalobcovi po podaní žaloby uhradil sumu spolu vo výške 291,60
eur (dňa 28.4.2017 uhradil 194,40 eur + 48,60 eur a dňa 3.7.2018 uhradil sumu 48,60 eur). Uvedené
úhrady vykonal žalovaný v 1. rade s poukazom na nájomnú zmluvu zo dňa 1.12.2011. Hoci súd v tomto
konaní dospel k záveru o nepreukázaní uzavretia predmetnej nájomnej zmluvy, je zrejmé, že žalovaný

v 1. rade na jej základe žalobcovi odplatu za užívanie nehnuteľnosti platil. Z jednotlivých poštových
poukazov na adresu vyplynulo, že žalovaný v 1. rade uhradil odplatu za užívanie nehnuteľnosti za 6
rokov (291,60 eur : 48,60 eur = 6), je zrejmé, že tým bola uhradená odplata za užívanie nehnuteľnosti
aj v žalovanom období 7.9.2014 - 7.9.2016. Nárok žalobcu na zaplatenie ďalšej sumy bezdôvodného
obohatenia dôvodný nie je, preto súd žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 12 200 eur zamietol.

55. Podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

56. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.57. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

58. Podanou žalobou žalobca žiadal priznať mu nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy
bezdôvodného obohatenia vo výške 12 200 eur. Nárok na úroky z omeškania žalobca požadovať počnúc
dňom 8.9.2014. Počiatok omeškania, a teda okamih, od ktorého žalobca žiadal nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania priznať, žalobca v žalobe bližšie nekonkretizoval. Žalobca v konaní nepredložil

žiadny dokument, ktorým by žalovaných pred podaním žaloby vyzval k úhrade žalovanej sumy, a
ktorým by zároveň určil, dokedy sú žalovaní povinní jeho nárok uspokojiť. V súlade s ustanovením
§ 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ
požiadal. Podľa názoru súdu v posudzovanom prípade splatnosť nároku nastala prvý deň po tom, čo boli
žalovaní vyzvaní na plnenie. Pokiaľ žalobca pred podaním žaloby na súd žalovaných k plneniu nevyzval,

povinnosť plniť žalovaným vzniká odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bola žalovaným doručená žaloba,
ktorú možno chápať ako výzvu na plnenie. Žalovanému v 1. rade a žalovanému v 3. rade bola žaloba
doručená dňa 28.10.2016 a žalovanému v 2. rade dňa 27.10.2016 spolu s platobným rozkazom (vyplýva
z doručenky k č. l. 37 súdneho spisu). Žalovaní žalobcovi plnili až 28.4.2017. Pretože žalobca žiadal, aby
súd zaviazal žalovaných k plneniu spoločne a nerozdielne, omeškanie na strane žalovaných nastalo deň

nasledujúci po doručení žaloby poslednému z nich, t. j. 29.10.2016. Súd žalobcovi nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania priznal, a to v sadzbe vo výške 5 % ročne zo sumy bezdôvodného obohatenia za
žalované obdobie (suma 97,20 eur), a to počnúc dňom 29.10.2016 do 28.4.2017 a nárok na zaplatenie
ďalších úrokov z omeškania zamietol.

59. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

60. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP.
Súd priznal nárok na náhradu trov konania žalovaným, ktorí boli v konaní úspešní, zatiaľ čo žalobca
žiaden materiálne merateľný úspech nedosiahol. Dôvody osobitného zreteľa (§ 257 CSP) súd v konaní

nevzhliadol.Tietoniejemožnévyvodzovaťaniztoho,žebezdôvodnéhoobohateniasažalobcadomáhal
s poukazom na znalecký posudok, pretože žalovaní od začiatku konania, a to už v rámci mimosúdnych
jednaní pred podaním žaloby uvádzali, že suma, ktorú žalobca za užívanie pozemku od žalovaných
žiada, je neprimeraná a premrštená.

61. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.