Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 2, 2021

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4Csp/31/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518200946
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2021:8518200946.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v spore žalobcu: Generali Poisťovňa, a.

s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332 , práv. zastúpený: Beňo & partners, advokátska
kancelária s.r.o., Nám. Sv. Egídia 40/93, Poprad, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. X, XXX
XX D., právne zastúpený: JUDr. Maroš Zima, s.r.o., so sídlom Vsetínska 1021/19, 064 01 Stará Ľubovňa,
IČO: 47 234831 v konaní o zaplatenie 1414,00 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 707,- eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 707,- eur od 31.12.2015 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.07.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 1.414,00 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.414,00
eur od 31.12.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 23.01.2015 so žalovaným uzavrel poistnú zmluvu č. 2401032509
o povinnom zmluvnom poistení zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
(ďalej len „poistná zmluva“) so začiatkom poistenia od 23.01.2015. Dňa 17.02.2015 došlo k škodovej
udalosti v Anglicku – keď poistené osobné motorové vozidlo EČ: E., zn. F. G. vychádzalo z parkoviska
a došlo k stretu a poškodeniu motorového vozidla zn. F. H., EČ: C.. Poškodený si uplatnil právo na
náhradu škody u likvidačného zástupcu žalobcu, a ten mu vyplatil dňa 08.09.2015 poistné plnenie vo

výške 1.414,00 eur v súlade so zákonom č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“). Žalobca
v súvislosti s vyplateným poistným plnením poukázal na ustanovenie § 12 ods. 1 písm. g) zákona o PZP,
v zmysle ktorého má poisťovateľ proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti,
ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu
motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods.
1 až 4, t. j. písomne neoznámil poisťovateľovi vznik škodovej udalosti v zákonom stanovenej lehote.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si bez existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa nesplnil
svoju oznamovaciu povinnosť a vznik škodovej udalosti nahlásil až 20.04.2015, vznikol žalobcovi voči
žalovanému regresný nárok za poskytnuté poistné plnenie. Nakoľko žalovaný neuhradil dlžnú sumu anina základe výziev zo dňa 30.11.2016 a 27.4.2016, žalobca podal žalobu na súd, kde si uplatnil žalovanú
sumu so zákonným úrokom z omeškania a náhradu trov konania.

Žalobca na preukázanie svojich tvrdení pripojil k žalobe listinné dôkazy – poistnú zmluvu č. 2401032509
(č. l. 4-6), oznámenie škody z poistenia PZP zahraničného partnera (č. l. 7-8), oznámenie o registrácii
škodovej udalosti č. 6400984640 zo dňa 16.03.2015 (č. l. 9), Oznámenie škody z PZP (č. l. 10),
fotokópii vodičského preukazu a zelenej karty (č. l. 11-12), fotodokumentáciu (č. l. 12), likvidačnú

správu a výpočet plnenia (č. l. 13), výzvu na náhradu vyplateného poistného plnenia zo dňa 30.11.2015
s doručenkou (č. l. 14-15), výzvu na náhradu vyplateného poistného plnenia – predžalobná upomienka
zo dňa 27.04.2016 (č. l. 16), list s odpoveďou zo dňa 20.10.2017 s doručenkou (č. l. 17-18).

Súd vydal dňa 10.8.2018 platobný rozkaz č. k. 4Csp/31/2018-31, ktorým žalobnému návrhu v celom

rozsahu vyhovel.

Žalovaný proti predmetnému platobnému rozkazu podal odpor, ktorý odôvodnil tým, že nepopiera, že
dňa 17.02.2015 v meste Halifax došlo k stretu vozidiel zn. F. G., EČ: E., ktoré riadil jeho syn A. B.,
nar. XX.XX.XXXX s vozidlom EČ: C., ktoré riadil poškodený E. H. I., avšak pri strete týchto vozidiel

nevznikla žiadna škoda, a tak nemá vedomosť o tom z akého dôvodu žalobca uhradil sumu 1.414,00 eur
a nie je mu zrejmé ani to, z čoho táto škoda pozostáva. Žalovaný zároveň uviedol, že vyššie uvedená
udalosť sa stala dňa 17.02.2015 a žalobca si svoj nárok uplatnil až dňa 02.07.2018, t.j. po takmer
tri a pol roku. Z uvedeného dôvodu vzniesol námietku premlčania nakoľko v danom prípade podľa
jeho názoru uplynula objektívna ako aj subjektívna premlčacia doba. Žalovaný navrhol platobný rozkaz

v celom rozsahu zrušiť, podanú žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Vzhľadom na skutočnosť, že proti
predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením, súd platobný
rozkaz uznesením č. k. 4Csp/31/2018-35 zo dňa 19.09.2018 v celom rozsahu zrušil.

K odporu sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa 18.10.2018, v ktorom uviedol k námietke žalovaného
týkajúcej sa výšky škody, že poškodené vozidlo zn. F. H. bolo vyrobené v roku 2002 a na základe
technickej správy nebola odporučená oprava, nakoľko by táto presiahla hodnotu 1.032,50 GPB, čo je
v prepočte 1.414,00 eur a predstavuje zostatkovú hodnotu poškodeného vozidla pred haváriou. Žalobca
za účelom preukázania týchto skutočností doložil žiadosť o preplatenie poistného plnenia za poškodené

motorové vozidlo zo dňa 08.07.2015, faktúry, technické správy a likvidačnú správu (č. l. 44-49). Zo
záverečnej časti tejto správy vyplýva odporúčanie, aby bolo s havarovaným vozidlom nakladané ako
s vrakom kategórie D, je vhodné na predaj ako opraviteľný vrak. Žalobca na svojom podaní naďalej trval,
nakoľko svoj nárok považuje za oprávnený a preukázaný.

Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k podanému odporu vyjadril podaním zo dňa 10.02.2019, v ktorom
uviedol, že s ním v celom rozsahu nesúhlasí. Vo svojom podaní sa odvolal na § 106 zákona č. 40/1964
Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), nakoľko sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Žalovaný poukázal na samotné

písomné podania žalobcu a to, že vznik škodovej udalosti bol nahlásený dňa 20.04.2015 a žalobca ho
následnelistomzodňa30.11.2015vyzvalnazaplateniesumyvovýške1.414,00euraztohtodôvoduma
za to, že návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 02.07.2018, bol urobený po uplynutý dvojročnej
premlčacej doby, ktorá podľa jeho názoru uplynula dňa 20.04.2017.

K stanovisku žalovaného sa vyjadril žalobca 24.10.2018, ktorý k vznesenej námietke premlčania uviedol,
že podľa § 12 ods. 4) zákona o PZP sa právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho
časti premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia. Žalobca uviedol, že poistné plnenie
bolo vyplatené poškodenému dňa 08.09.2015 prostredníctvom likvidačného zástupcu F. H. a keďže išlo

ohromadnúplatbupriložilajrozpisjednotlivýchpoistnýchudalostí(č.l.55-57).Vzhľadomnaskutočnosť,
že žaloba bola podaná žalobcom dňa 27.06.2018, nárok podľa názoru žalobcu nie je premlčaný.Súd na základe vykonaného dokazovania rozhodol vo veci rozsudkom dňa 05.02.2020 tak, že
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.414,- eur, úrok z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 1.414,- eur od 31.12.2015 do zaplatenia a zároveň nahradiť žalobcovi trovy konania

v rozsahu 100%.

Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a KS v Prešove Uznesením č.k.9CoCsp/24/2020-102 zo
dňa 10.9.2020 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Súdu uložil povinnosť v priebehu ďalšieho konania opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok
v kontexte aj s ďalšími odvolacími dôvodmi. Osobitnú pozornosť, vzhľadom na dôvod žaloby bude
venovať tomu, či žalobcom uplatnený nárok umožňujúci mu vo vzťahu k poistníkovi žiadať pri
porušení základných povinností náhradu poistného plnenia alebo jeho časti zodpovedá v konkrétnych
skutkových okolnostiach princípu primeranosti ako princípu vlastnému európskej právnej kultúre. Na
uvedené,posudzujúczmyselpostihovéhonárokupoisťovne,reagovalNajvyššísúdSlovenskejrepubliky

v rozhodnutí 1Cdo/73/2019 zo dňa 16.7.2019 majúc za to, že uplatnenie postihového nároku poisťovne
má plniť výchovný účel. Uplatňovaním postihu v plnej výške vyplatených súm poistenie zodpovednosti
stráca totiž svoj zmysel.

Vzhľadom na uvedené súd rešpektujúc uloženú povinnosť krajského súdu, vo veci doplnil dokazovanie,
oboznámil sa s ďalšími stanoviskami strán sporu, obsahom listinných dôkazov a zistil, že skutkový stav
je totožný ako v rozsudku zo dňa 05.02.2020.

Na pojednávaní zást. žalobcu uviedla, že v celom rozsahu trvá na podanej žalobe. Zo stany žalovaného
došlo k porušeniu povinnosti podľa § 10 ods. 1 a 4 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Má za to, že
pokiaľ ide rozhodnutie NS SR 1Cdo/73/2019 zo dňa 16.7.2019 je to ojedinelé rozhodnutie Najvyššieho
súdu, ktoré nie je ustálené judikatúrou, preto je neuverejnené v zbierke stanovísk naproti stojí aj samotné

skoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorý právny názor vyvracia, ide o rozhodnutie 4Obdo/84/2018 z
11.12.2019 a vzhľadom vlastne na uvedené má za to, že nárok patrí žalobcovi v celom rozsahu. Pokiaľ
by sa však súd priklonil k názoru uvedenému v Uznesení Krajského súdu, chce poukázať na to, že
uvedené rozhodnutie NS SR vychádza z nálezu Ústavného súdu 4US 377/2018, v ktorom samotný
ústavný súd uviedol, že je ústavne komfortne, ak sa vlastne prihliada na to, že výška tohto regresného

nároku nesmie byť neprimerane nízka, aby v podstate nedošlo k tomu, že sa nenaplní účel, ktorý sa
má plniť, teda výchovný, odstrašujúci účel tohto nároku. Preto vzhľadom aj na uvedené, ak by súd mal
za to, že je potrebné tento nárok znížiť, má za to, že plnenie nemôže byť znížené na takú sumu akú
požaduje žalovaný.

/(žalovaný v tom čase navrhoval uhradiť sumu 312,- eur a neskôr navrhol sumu 500,- eur /č.l. 150/.
Poukázala na to, že v žiadnom prípade sa nejedná o opravu motorového vozidla, nakoľko táto sa
neodporúčala vzhľadom na vek vozidla, keďže bolo vyrobené v roku 2002, ale bola odporúčaná
likvidácia tejto škodovej udalosti, teda v hodnote 1.414,- eur, bola to totálna škoda. Pokiaľ ide
o rozhodnutia, na ktoré poukazoval právny zástupca žalovaného ohľadom amortizácie náhradných

dielov, táto judikatúra je už prekonaná rozhodnutiami Najvyššieho súdu, ktoré uvádzajú že ak dôjde
k havárii, alebo poškodeniu motorového vozidla a dajú sa tam aj nové súčiastky, nezvyšuje sa cena
motorového vozidla tými novými súčiastkami, stále je to búrané auto. Na to je už rozsiahla judikatúra
najvyššieho súdu. Avšak nie je to daný prípad nakoľko auto nebolo opravované, ale bolo zlikvidované,
bola to vlastne totálna škoda, tak že sa vyplatilo 1414,- eur.

Poukázala na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spisová značka 4Obbo/84/2018 zo
dňa 11.12.2019, uverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov v Slovenskej
republike, ktoré bolo vydané v obdobnom skutkovom aj právnom stave vecí, a teda je aplikovateľné
aj na predmetný spor, z ktorého vyplýva, že podľa názoru Najvyššieho súdu, súdy nie sú oprávnené
v konaní o náhradu poistného konania podľa § 12 ods.1a ods.2zákona č. 381/2001 Z. z. znížiť výšku

požadovanej regresnej náhrady poistného plnenia, alebo jeho časti, aplikujúc zásadu primeranosti či iné
kritériá, ktoré právna norma neobsahuje, pretože z uvedených zákonných ustanovení, ani zo žiadneho
iného právneho predpisu možného aplikovať v danom prípade, takéto oprávnenie súdu nevyplýva.Splnomocnená zástupkyňa ďalej uviedla, že písomné podania, ktoré adresovali právnemu zástupcovi
žalovaného ohľadne možnosti určitej dohody boli v tom zmysle, že boli ochotní upustiť od úhrady úroku
z omeškania, avšak na výške istiny vyplývajúcej zo žaloby naďalej trvajú.

Práv. zást. žalovaného na pojednávaniach poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ktorým
bol zrušený rozsudok tunajšieho súdu, a na v ňom uvedené rozhodnutie NS SR 1Cdo/73/2019, kde
postihový nárok poisťovne má plniť výchovný účel a nemá byť uplatňovaný v plnej výške, v takomto
prípade by poistné plnenie strácalo svoj zmysel. Taktiež poukázal na to, že žalobca pri uplatňovaní

regresného nároku nezohľadnil vek, ako aj skutočný počet najazdených kilometrov a amortizáciu
poškodeného motorového vozidla. Poukazujeme na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo
200/2011 a uznesenie Krajského súdu sp. zn. 9Co 9/2010 v zmysle ktorých pri určovaní výšky škody
sú súdy povinné nielen správne vyložiť ustanovenie § 443 Občianskeho zákonníka, ale pri svojom
rozhodnutí musia aplikovať aj ďalšie právne normy upravujúce túto problematiku. V danej veci sa
jedná o vyhlášku číslo 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Pri poškodení vozidlá

si poisťovňa pri preplácaní škody odpočíta od nákladov na opravu ku ktorej malo prísť v dôsledku
namontovania nových dielov do staršieho vozidla, aby zohľadnená amortizácia, nakoľko išlo o 13-ročné
vozidlo, a v takom prípade by vlastne došlo k zhodnoteniu celého vozidlá, resp. k opravenej časti, preto
má za to, že žalobca ako pri odbornej starostlivosti nemal uhradiť sumu v plnej výške, ale mal zohľadniť
amortizáciu. Preto s poukazom na tieto skutočnosti má za to, že časť nároku žalobcu je opodstatnená,

avšak výška postihovaného nároku uplatnená v tomto konaní neplní výchovný účel a vzhľadom na tieto
okolnosti, ktoré uviedol, má za to že nárok má byť znížený. V poslednom písomnom podaní navrhol, že
žalovaný je ochotný uhradiť sumu 500,- eur v 5-tich splátkach. Zdôraznil, že k dopravnej nehode došlo
pri cúvaní autom, do ktorého vrazilo ďalšie auto, čiže nešlo ani o rýchlosť jazdy.

Súd mal za preukázané, že v danom prípade nebolo sporné, že došlo k škodovej udalosti, ktorá sa
stala dňa 17.02.2015 v Anglicku. Sporným nebol ani vlastník vozidla, ktorým je jednoznačne žalovaný
a sporná nebola ani výška plnenia vyplatená poškodenému, ktorá vyplýva z č. l. 13 likvidačnej správy
a výpočtu plnenia z 25.8.2015. Sporným bol v danom prípade čas, kedy došlo k nahláseniu škodovej

udalosti, avšak žalovaný nepredložil žiadne doklady na preukázanie skutočností, že škodovú udalosť
nahlásil v lehote 30 dní po jej vzniku a teda, že si splnil svoju zákonnú povinnosť ako aj ďalších tvrdených
skutočnosti.Ďalšouspornouskutočnosťoubolovdanomprípadeto,čidošloalebonedošlokpremlčaniu,
ktoré namietal žalovaný.

V odvolaní žalovaný namietal, že žalobca uhradením škody poškodenému v žalovanej výške konal
neodborne a nezodpovedne, nakoľko pri škodovej udalosti došlo len k poškrabaniu predného nárazníka
a účastníci dopravnej nehody sa na náhrade škody dohodli. Ak si poškodený nechal opraviť aj iné časti
vozidla, nemôže to byť na ťarchu žalovaného. Tiež nebol zohľadnený vek vozidla a počet najazdených
kilometrov, amortizácia vozidla.

Tieto tvrdenia však neboli v konaní žiadnym spôsobom preukázané. Práve naopak z technickej správy /
č.l. 47/ vyplýva výška nákladov, ktoré by boli potrebné na opravu /1.082,66/ a technická hodnota vozidla
pred nehodou /1.180,00/ a z toho vyplývajúce odporúčanie, aby bolo s vozidlom nakladané ako s vrakom
kategórie D.

Ďalej žalovaný namietal, že vozidlo viedol syn žalobcu, s preto o tejto skutočnosti sa žalovaný dozvedel
až na základe výzvy zo strany žalobcu, preto ho kontaktoval dňa 20.4.2015, a preto poukázal aj na
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré si žalovaný nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 10 ods. 1
až 4 zákona o PZP.

V posledných vyjadreniach práv. zást. žalovaného uznával časť nároku žalobcu, trval však na jeho
znížení. V poslednom písomnom stanovisku /č.l. 150/ navrhoval, aby žalovaný bol zaviazaný k úhrade
sumy 500,- eur v 5-tich splátkach po 100,- eur mesačne.

15. Podľa § 10 ods. 1 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niekt. zák. /PZP/, poistený
je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla
mimo územia Slovenskej republiky.16.Podľa§12ods.1písm.g/zákonaoPZP,poisťovateľmáprotipoistníkovinároknanáhradupoistného
plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil

povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.
Podľa § 12 ods. 4 zákona o PZP, právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti
podľa odseku 1 alebo 2 sa premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia.
Ustanovenie § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP priznáva poisťovateľovi proti poistníkovi
špecifický nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody

spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil (bez dôvodov hodných osobitného zreteľa)
povinnosti formulované v § 10 ods. 1 až 4 zákona. Nárok upravený v tomto ustanovení nie je nárokom na
náhradu škody vzniknutej poškodenému (ktorým by bola poisťovňa) proti tomu, kto škodu spôsobil; ide
o osobitný (originálny) nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou.

17. Predpokladmi vzniku nároku poisťovateľa proti poistníkovi v zmysle § 12 ods. 1 písm. g/ zákona

č. 381/2001 Z. z. je, že poisťovateľ vyplatil poškodenému za poistníka poistné plnenie z dôvodu škody
spôsobenejprevádzkoumotorovéhovozidlaažepoistenýporušilsvojezákonnépovinnosti.Niejepritom
rozhodujúce, či a akým spôsobom bol daný nárok formulovaný v poistnej zmluve, pretože jeho základ
je ukotvený v legislatíve, nie v poistnom kontrakte.

18. Námietku premlčania, ktorú žalovaný v priebehu konania vzniesol viackrát, súd vyhodnotil ako
nedôvodnú, pretože predmetom sporu nebol uplatňovaný nárok na náhradu škody, ale nárok na náhradu
vyplateného poistného plnenia, ktorý sa v zmysle vyššie uvedeného § 12 ods. 4 zákona o PZP premlčí
do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia. Z predloženého potvrdenia o vyplatení poistného
plnenia vyplýva, že žalobca vyplatil poistné plnenie poškodenému prevodom na účet dňa 08.09.2015, a

od tohto dňa začala plynúť trojročná premlčacia doba. Táto premlčacia doba by uplynula dňa 08.09.2018
avšak pred jej uplynutím t. j. dňa 02.07.2018 podal žalobca žalobu na súd, a preto nie je možné
považovať nárok žalobcu za premlčaný. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná, a to pre porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 10 ods. 1 písm. b/ zákona
o PZP.

19. Je teda zrejmé, že žalovaný ako poistený mal zákonnú povinnosť ohlásiť poistnú udalosť do
30 dní od jej vzniku a porušením tejto povinnosti sa vystavil riziku postupu poisťovne v zmysle § 12
ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z. z. Už v rímskom práve bola prijatá zásada ignorantia iuris
non excusat, ktorá znamená, že neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje a nevyviňuje z právnej

zodpovednosti za jeho porušenie. Žalovaného ako poisteného zaväzovala povinnosť ohlásiť vznik
škodovej udalosti a nesplnenie tejto zákonnej povinnosti nebolo preukázané žiadnymi výnimočnými
a osobitnými okolnosťami. Neobstojí teda ani tvrdenie žalovaného, že motorové vozidlo on nešoféroval.
Pokiaľ žalovaný nesplnil svoju povinnosť v zmysle zákona, potom bolo plne v kompetencii žalobcu ako
poisťovne uplatniť nárok v zmysle § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z. z., ktorý mal rovnako

zákonný, nie zmluvný základ.

20. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 17.02.2015 došlo v meste Halifax
v Anglicku k dopravnej nehode, keď došlo k stretu vozidla žalovaného s motorovým vozidlom
poškodeného tak, ako to vyplýva z podanej žaloby. Žalobca vykonal poistné plnenie v prospech

poškodeného v celkovej výške 1.414,00 eur čo preukázal listinnými dôkazmi a následne si uplatnil
regresnú náhradu voči žalovanému, ktorý si ako vlastník a poistník vozidla nesplnil svoju zákonnú
povinnosť a túto poistnú udalosť v určenej 30 dňovej lehote žalobcovi neoznámil. Žalobca ma právny
vzťah so žalovaným ako poisteným vlastníkom motorového vozidla, ktoré spôsobilo dopravnú nehodu.
Žalobca v konaní preukázal splnenie zákonných podmienok na to, aby bol žalovaný zaviazaný nahradiť

žalobcovi náhradu poistného plnenia, ktorú za neho žalobca vyplatil z dôvodu vzniknutej škody. Otáznou
ostala výška regresnej náhrady, t.j. jej primeranosť.

21. Vzhľadom na povinnosť, uloženú súdu prvého stupňa v zrušujúcom uznesení, venovať osobitnú
pozornosť, vzhľadom na dôvod žaloby tomu, či žalobcom uplatnený nárok umožňujúci mu vo vzťahu

k poistníkovi žiadať pri porušení základných povinností náhradu poistného plnenia alebo jeho časti
zodpovedá v konkrétnych skutkových okolnostiach princípu primeranosti ako princípu vlastnému
európskej právnej kultúre, súd uvádza, že je týmto viazaný, a preto poukazuje na nález Ústavného súdu
SR z 31.1.2019, sp. Zn. IV. ÚS 377/2018 , ktorým ústavný súd rozhodol, že najvyšší súd napadnutýmrozsudkom z 28.6.2016 porušil základné právo sťažovateľa podľa č.l. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj jeho právo
podľa č.l. 6 ods. 1 dohovoru. V odôvodnení uviedol, že pre splnenie podmienky primeranosti náhrady
poisťovateľ má znížiť postihové právo v závislosti od osobných , zárobkových a majetkových pomerov

poisteného a od okolností, za ktorých došlo ku škode.
Zdôraznil tiež účel regresnej náhrady, ktorá má plniť výchovný účel, nie existenčne ohroziť poisteného.
Podľa názoru ústavného súdu primeranosť náhrady možno ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej
z titulu poistenia /pri zohľadnení či ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá sa v budúcnosti bude
zvyšovať/ zohľadnením okolností, za ktorých škoda vznikla, a tiež skúmaním pomerov toho, kto škodu

spôsobil.
Následne NS SR v rozhodnutí 1Cdo/73/2019 zo dňa 16.7.2019 poukázal tiež na tieto skutočnosti.

22. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že v danom prípade ide o sumu konečnú. Pokiaľ ide
o okolnosti, za ktorých škoda vznikla, je potrebné zohľadniť, že ku škode došlo len pri vychádzaní
z parkoviska, pri cúvaní, nie pod vplyvom alkoholu a na príčine nebola ani rýchlosť jazdy.

Výška sumy vyplatenej z titulu poistenia predstavuje zostatkovú hodnotu poškodeného vozidla, nakoľko
išlo o auto s rokom výroby 2002, t.j. v tom čase 13-ročné. Dopravnú nehodu spôsobil syn žalovaného,
ktorý sa s poškodeným dohodol na náhrade škody. Žalovaný nebol synom hneď vyrozumený o tejto
udalosti a dozvedel sa o nej až z výzvy od žalobcu.
Pokiaľ ide o pomery na strane žalovaného z predloženého peňažného denníka a daňového priznania

za rok 2020 /č.l. 159/ vyplýva jeho základ dane v sume 5.084,19, a po uplatnení daňovej straty
z predchádzajúcich zdaňovacích období, bol znížený čiastkový základ dane z príjmov v sume 5.084,19
eur. Daň zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1.písm. a/ zák. o dani z príjmov bola 0,00 eur
a celková daň zo základu dane zisteného podľa §4 zákona, z osobitného základu dane podľa § 7 zákona
a z osobitného základu dane podľa § 51e zákona bola 100,50 eur / č.l. 167/ po započítaní jeho príjmov

a výdajov.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie, zohľadniac predovšetkým princíp primeranosti súd dospel
k záveru, že pri priznaní celej náhrady škody by sa toto minulo účelu regresnej náhrady, ktorá má plniť
predovšetkým účel výchovný, nielen represívny, a preto znížil postihové právo a rozhodol tak, ako to
vyplýva z výrokovej časti rozhodnutia. Súd sa nestotožnil s tvrdením, že žalovaný je povinný uhradiť

celú sumu zodpovedajúcu v danom prípade celej zostatkovej hodnote poškodeného vozidla.

S plnením peňažného dlhu súvisí i právo na úrok z omeškania.

23. Podľa§517ods.2OZakideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.
Výška úrokovej sadzby stanovenej ECB v spornom období bola 0,05 %, úrok z omeškania je teda 5,05
% ročne. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr
v termíne do 30.12.2015, dňom nasledujúcim po tomto dni sa žalovaný dostal do omeškania s plnením
peňažného dlhu. Súd na základe uvedeného priznal úroky z omeškania v sadzbe 5,05 % ročne tak, ako

to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

25. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti

s uplatňovaním alebo bránením práva.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľaods.2cit.zák.ust.akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonaniapomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.28. Žalobca bol v konaní úspešný vo výške 707,- eur, čo činí 50% a žalovaný v rozsahu 707,- eur
t.j. tiež 50 %. Úspech strán v spore bol teda rovnaký /50% ku 50%/. Vzhľadom na uvedený rovnaký
čiastkový úspech súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, poukazujúc na

ust. § 255 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.