Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 12, 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 17C/196/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711213697
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Markéta Marečková
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8711213697.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobcu Pozemkové
spoločenstvo urbárskeho majetku obce Rakúsy, Rakúsy, IČO: 17 148 96, právne zastúpeného JUDr.
Františkom Vojtašekom, advokátom, Stará Lesná 165, proti žalovanému SR - Štátne lesy Tatranského
národného parku, Tatranská Lomnica, IČO: 31 966 977, právne zastúpeného JUDr. Dušan Mackom,
advokátom, Mnoheľova 840/8, Poprad, za účasti Okresnej prokuratúry Poprad, Štefánikova 11, Poprad,
o náhradu škody s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie konania z 7.3.2014 v spojení s doplnením návrhu na prerušenie konania z
12.3.2014 z a m i e t a.

Žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 17.492,12 eur k rukám
právneho zástupcu žalovaného JUDr. Dušana Macka, advokáta, Mnoheľova 840/8, Poprad, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 31.10.2011 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného nahradiť
žalobcovi vecnú škodu na lesnom majetku vo výške 566.337 eur, škodu za obmedzenie vlastníckych
práv vo výške ročných nájmov v sume 95.825 eur, úroky z omeškania od 10.1.2001 do 11.1.2011 v sume
32.728 eur, úroky z omeškania zo sumy 566.337 eur a zo sumy 95.825 eur vo výške 0,05 % denne od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a na náhradu trov konania.

Nárok odôvodnil tým, že žalobca je pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou. Uvádzal, že
žalovaný k dnešnému dňu odmietol žalobcovi vydať príslušnú lesohospodársku evidenciu, napriek
opakovaným výzvam. Žalobca preto nevie špecifikovať výšku vecnej škody na majetku v jeho vlastníctve.
Dňa 19.11.2011 členovia výboru žalobcu vykonali ohliadku majetku, požiadali geodeta o vytýčenie
hraníc pozemku parcelné číslo XXXX, XXXX, XXXX J. U.. Ú.. X. O.. Zistili, že bola uskutočnená ťažba
dreva. Škodu spôsobenú ťažbou dreva žalovaným na týchto parcelách vyčíslili na sumu 566.337 eur.
Obnovu lesa novou výsadbou žalovaný nezabezpečil. Nárok na náhradu škody spôsobenej na lesnom
majetku žalobca uplatňuje v zmysle § 34 ods. 2 zákona o lesoch, § 415, 420 Občianskeho zákonníka.
Porušenie právnej povinnosti žalovaného spočíva v tom, že už v čase keď bol žalobca zapísaný do
registra pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou žalovaný nepochybne vedel, že vlastníkom
nehnuteľností vedených na LV č. XXX J. U.. Ú.. Z. N. O. Č.. XXX J. U.. Ú.. X. O. je žalobca. Pri výpočte
škody za obmedzenie vlastníckych práv žalobca postupoval v zmysle § 20 zákona č. 504/2003 o nájme
poľnohospodárskych pozemkov. Taktiež žalobca v konaní uplatnil úrok z omeškania z nezaplateného

nájmu spolu vo výške 32.728 eur. Žalovaný úmyselným konaním spôsobil žalobcovi minimálne celkovú
škodu vo výške 694.890 eur.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal žalobu zamietnuť. K jednotlivým uplatneným nárokom zo strany
žalobcu uvádzal, že vecnú škodu na lesnom majetku vo výške 566.337 eur, žalobca uplatňuje titulom
§ 34 zákona o lesoch, § 415, 420 Občianskeho zákonníka, s týmto žalovaný nesúhlasí, keď žiadnym
spôsobom neporušil právnu povinnosť. Tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný neoprávnene zadržiaval
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu rôznymi súdnymi spormi nie je porušením právnej povinnosti zo
strany žalovaného. Žalovaný nesúhlasil absolútne s vyčíslenou výškou škody spôsobenou na lesnom
majetku. Vyčíslenie škody ohliadkou člena výboru žalobcu tak, že na piatich skusných plochách o
výmere 20 x 20 m2, spočítali pne, odmeral ich priemer, nie je možné náležitým spôsobom vyčísliť
prípadnú spôsobenú škodu. Škoda na lesnom majetku nebola v žiadnom prípade spôsobená žiadnym
zo škodlivých činiteľov uvedených v § 34 zákona o lesoch. Aplikácia ustanovenia § 415 Občianskeho
zákonníka je vylúčená, keďže ide o ustanovenie upravujúce preventívnu zodpovednosť za porušenie
povinností predchádzať škodám. Žalobca sám tvrdil, že ku škode malo dôjsť v období od roku 2005.
Žalovaný od roku 1947 predmetné nehnuteľnosti nerušene držal, užíval, staral sa o ne, zalesňoval,
ochraňoval na svoje náklady, vykonával správu majetku štátu. Jeho držba bola oprávnená. Zároveň
bol povinný starať sa o predmetný lesný majetok. Od 24.9.2008 žalovaný predmetné nehnuteľností
neužíval na základe rozhodnutia o predbežnom opatrení Okresného súdu Poprad vo veci sp. zn.
11C/187/2008. Oprávnenosť držby predmetných pozemkov, ich užívanie žalovaným potvrdzuje aj vtedy
aktuálne platný lesný hospodársky plán, v ktorom je ako vlastník a užívateľ predmetných lesných
pozemkov uvádzaný žalovaný, nie žalobca. Žalobca nepreukázal ani vznik škody na strane žalobcu,
ani príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom údajnej škody, ani výšku škody na
majetku žalobcu. Zároveň žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, keď škoda na
lesnom majetku mala vzniknúť v roku 2005 a žaloba bola podaná 31.10.2011. V danom prípade uplynula
subjektívna premlčacia lehota na náhradu škody, i objektívna trojročná lehota. K uplatnenému nároku
na náhradu škody za obmedzenie vlastníckych práv vo výške ročných nájmov 95.825 eur a úrokom z
omeškania žalovaný namietal, že uplatnenie nároku na zaplatenie dlžného nájomného za predmetné
lesné pozemky a súčasné uplatnenie nároku na zaplatenie príjmu, ktorý dosiahol žalovaný z predaja
vetrom vyvrátenej drevnej hmoty sa navzájom vylučuje. Žalovaný vzniesol taktiež námietku premlčania
uplatneného nároku, keď nájomné je splatné ročne nie spätne. Žaloba bola podaná 31.10.2011,
nárok na dlžné nájomné sa premlčal najneskôr 31.10.2008. Navyše od 24.9.2008 žalobca predmetné
nehnuteľnosti neužíval. Poukázal na otázku zásadného významu, a to vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu,
pričom žalobca preukazuje vlastníctvo nehnuteľnosti výpisom z listu vlastníctva. Poukázal na titul
oprávnenej držby štátom, konfiškačné rozhodnutie R 261/1946, dobu oprávnenej a nerušenej držby
štátom. Vlastnícke právo sa nepremlčuje, štát sa môže kedykoľvek domáhať určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam.

Žalovaný podaním zo 7.3.2014 podal návrh na prerušenie predmetného konania do právoplatnosti
rozhodnutia vydaného správnym orgánom v konaní podľa § 12 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. vo vzťahu
k parcelám registra E parcelné číslo XXXX, XXXX, XXXX zapísaných na LV č. XXX J. U.. Ú.. X. O.. Návrh
odôvodnil tým, že zásadná otázka na preukázanie oprávnenosti nároku je preukázanie vlastníckeho
práva členov žalobcu k predmetným parcelám, čo žalobca preukazuje výpisom z LV č. XXX U.. Ú..
X. O.. Ako nadobúdací titul je uvedené osvedčenie o vydržaní Správy katastra Poprad a rozhodnutie
Správy katastra Poprad C-1/2006. Vlastníctvo členov žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam je sporné,
keď žalobca v katastrálnom konaní ROEP namietal podľa § 12 ods. 1 zákona č. 181/1995 nemožnosť
nadobudnutia vlastníctva predmetných parciel členom žalovaného vydržaním, pretože títo predmetné
nehnuteľnosti nemali v držbe.

Na pojednávaní 12.3.2014 právny zástupca žalovaného odôvodnil návrh na prerušenie konania aj
podanou žalobou o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na Okresnom súde
Poprad dňa 11.3.2014.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia,
môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Z pripojených listinných dôkazov, vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nie je dôvod na
prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku do právoplatného
skončenia konania na Správe katastra Poprad a právoplatného skončenia konania o určenie
vlastníckeho práva. Súd dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že na základe vykonaného
dokazovania je možné o žalobe rozhodnúť, nie je nevyhnutné konanie prerušiť do právoplatnosti
uvedených konaní. Uvedené vzhľadom na vykonané dokazovanie by bolo neúčelné a nehospodárne.
Na základe uvedených skutočností súd preto návrh na prerušenie konania zamietol.

Pojednávania vo veci sa nezúčastnil žalovaný, u ktorého mal súd riadne vykázané doručenie predvolania
na pojednávanie. Jeho neúčasť ospravedlnil právny zástupca žalovaného. V zmysle § 101 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku súd pojednával v neprítomnosti žalovaného.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní na podanej žalobe trval. Žiadal, aby súd žalobe vyhovel.
Uvádzal, že v konaní žalobca uplatňuje titulom náhrady škody voči žalovanému spolu sumu 694.890
eur, ktorá suma predstavuje:
1. sumu 566.337 eur označenú ako vecnú škodu spôsobenú na lesnom majetku. Žalobca je vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX na Správe katastra Poprad v k. ú. X. O., a to pozemkov
parcelné číslo XXXX, XXXX, XXXX. Škoda vznikla žalobcovi tým, že žalovaný vyťažil na predmetných
nehnuteľnostiach drevnú hmotu v roku 2005 po kalamite v Tatrách, aj v neskoršom období. Žalobca
predpokladá, že žalovaný ťažbu vykonával minimálne tri roky. O ťažbe a spôsobenej škode sa žalobca
dozvedel tak, že 11.5.2011 žalovaný oznámil žalobcovi listom, že na predmetných nehnuteľnostiach
nevykonáva činnosť, môže ich obhospodarovať žalobca. Na základe uvedeného bola vykonaná ohliadka
predmetných nehnuteľností, na ktorej bolo zistené, že bola vykonaná ťažba. Žalobca nemá preukázané,
že ťažbu vykonával žalovaný, avšak v tomto období žalovaný obhospodaroval les. Výška uplatnenej
škody bola zistená a vyčíslená lesným hospodárom M.. E. Č. na sumu 566.337,54 eur, ,
2. k druhému uplatnenému nároku na náhradu škody vo výške 95.825 eur žalobca poukazuje na
ustanovenie § 34 ods. 2 zákona o lesoch tým, že škoda bola spôsobená žalobcovi zo strany žalovaného
neuzavretím nájomnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX J. U.. Ú.. X. O..
Žalobca vyzval žalovaného na uzatvorenie nájomnej zmluvy v roku 1999 písomným návrhom, ktorý
žalovaný neakceptoval. Neskôr žalovaný nebol vyzývaný na uzatvorenie nájomnej zmluvy. V súčasnosti
predmetné nehnuteľnosti užíva žalobca. Výška škody bola vyčíslená s poukazom na cenu nehnuteľností
vo vlastníctve žalobcu 106.128,- Sk za 1 hektár. Výška potenciálneho nájomného bola určená v zmysle
zákona č. 504/2003 Z. z. Náhrada škody je vyčíslená za obdobie od 11.4.2001 do 11.4.2011 vo výške
1.061,28 Sk x 272 hektárov x 10 rokov. V konaní žalobca uplatnil i úrok z omeškania vyčíslený vo výške
32.728 eur vyplývajúci z druhého uplatneného nároku a omeškania s jeho úhradou a úrok z omeškania
vo výške 0,05 % denne zo súm 566.337 eur a 95.825 eur od právoplatnosti rozhodnutia v predmetnej
veci v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

Štatutárny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe. Poukázal na dlhotrvajúce súdne
spory vedené so žalovaným týkajúce sa predmetných nehnuteľností. So žalovaným sa nedalo nijako
dohodnúť. Tvrdil, že žalobca je vlastníkom predmetných pozemkov, ktoré nadobudol titulom rozhodnutí
súdov o určení vlastníckeho práva sp. zn. 3C/568/1997, 11C/187/2008, 12C/162/2008. Tvrdil, že žalobca
nadobudol vlastnícke právo osvedčením podielov v pozemkovom spoločenstve v roku 1995.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní so žalobou nesúhlasil. Žiadal žalobu zamietnuť. Po
oboznámení sa s listom vlastníctva vzniesol námietku nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu,
pretože žalobca nie je podľa predloženého listu vlastníctva vlastníkom predmetných pozemkov. Trval
na podanom návrhu na prerušenie konania do skončenia konania o námietkach žalovaného v zmysle §
12 zákona č. 180/1995 Z. z. - správne konanie, s poukazom na podanú žalobu o určenie vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam 11.3.2014. K jednotlivým uplatneným nárokom uviedol:
1. k vecnej škode na lesnom majetku titulom porušenia ustanovenia § 34 ods. 2 zákona o lesoch a
ustanovenia § 415, 420 Občianskeho zákonníka poukázal na absolútne zmätočne právne a skutkovo
uplatnený nárok. V danom prípade nejde o škodu spôsobenú imisiami, inými antropogénnymi činiteľmi
v zmysle ustanovenia § 34 zákona o lesoch. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukázali,
že žalovaný vykonával na predmetných nehnuteľnostiach činnosť, ktorou by spôsobil škodu v zmysle
uplatneného nároku. Výška uplatnenej škody je špecifikovaná absolútne zákonom neprípustným
spôsobom. Ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka je neaplikovateľné na uplatnený nárok, keďže
ide o preventívne ustanovenie, pričom podľa vyjadrenia žalobcu ku škode malo dôjsť už v roku 2005.

Nemožno aplikovať ani ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka, pretože žalobca nepreukázal
naplnenie zákonných podmienok na vznik zodpovednosti za škodu, t. j. porušenie právnej povinnosti
žalovaným. Pokiaľ porušenie právnej povinnosti, ako uviedol žalobca, malo spočívať v podávaní
žalôb zo strany žalovaného, ide o ústavné právo žalovaného. Zdôraznil, že žalovaný bol oprávneným
držiteľom predmetných nehnuteľností od roku 1947 na základe konfiškačného rozhodnutia z roku 1946
č. 261/46. Predmetné rozhodnutie sa týka k. ú. Z., keď v tom čase neexistovalo k. ú. X. O.. Až v
roku 1948 vzniklo mesto Vysoké Tatry. Poukázal na lesný hospodársky plán z rokov 1997 - 2006, v
ktorom je ako obhospodárovateľ užívateľ predmetného lesa uvedený žalovaný. Vo vzťahu k predmetnej
žalobe žalobca bol oprávneným držiteľom predmetných pozemkov. Oprávnenou držbou nemohol porušiť
povinnosť uvedenú v § 420 Občianskeho zákonníka. K predmetnému nároku namietal premlčanie, keď
ku škode malo dôjsť v roku 2005.
2. K druhému uplatnenému nároku na náhradu škody vo výške 95.825 eur a úroku z omeškania 32.728
eur uviedol, že s uplatneným nárokom nesúhlasí. Nie je možné žiadať súčasne nájomné aj príjmy z
užívania pozemkov, za ktoré sa žiada nájomné. Nesprávne vyčíslená je výška uplatneného nároku
s poukazom na § 10 zákona č. 503/2004 Z. z. Predmetný nárok taktiež považoval za premlčaný.
Nájomné je splatné ročne, s poukazom na § 4 predmetného zákona sa premlčuje samostatne za každý
rok. Od 24.9.2008 žalovaný predmetné pozemky na základe vydaného predbežného opatrenia súdom
neužíva. Keďže uplatnené úroky sú príslušenstvo nájomného a nájomné je nezákonným nárokom, úrok
z omeškania zdieľa rovnaký právny osud ako nájomné. Žalobu ako celok žiadal zamietnuť čo do základu
aj čo do výšky.

Zástupca okresného prokuratúra Poprad na pojednávaní považoval za zásadnú otázku vyriešenia
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Nemal procesné návrhy v konaní.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, štatutárneho zástupcu
žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, okresného prokurátora, listinnými dôkazmi: listom vlastníctva
č. XXX, rozhodnutím o právnej subjektivite žalobcu, zmluvou o založení žalobcu, návrhom na uzavretie
nájomnej zmluvy, listom žalovaného z 22.6.1999, vyčíslením náhrady škody, rozhodnutím Obvodného
úradu životného prostredia v Poprade z 24.1.2005, lesným hospodárskym plánom na obdobie rokov
1997 - 2006, rozhodnutím Správy katastra Poprad č. C-1/2006 a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré
tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých súd zistil skutkový stav:

V predmetnom konaní žalobca voči žalovanému uplatňuje nárok na náhradu škody týkajúcej sa konania
žalovaného v súvislosti s pozemkami parcely registra E parcelné číslo XXXX, XXXX, XXXX J. U.. Ú..
X. O.. Z listu vlastníctva č. XXX vedeného na Okresnom úrade Poprad, katastrálny odbor súd zistil, že
pozemky parcela registra E parcelné číslo XXXX, XXXX, XXXX nachádzajúce sa v k. ú. X. O. sú vo
vlastníctve fyzických osôb - členov žalobcu.

Žalobca na preukázanie právnej spôsobilosti žalobcu predložil rozhodnutie Okresného úradu Kežmarok
z 19.6.1998 o zápise Pozemkového spoločenstva urbárskeho majetku obce Rakúsy do registra
pozemkových spoločenstiev a zmluvu o založení Pozemkového spoločenstva urbárskeho majetku obce
Rakúsy z 19.9.1997. Je zrejmé, že Pozemkové spoločenstvo urbárskeho majetku obce Rakúsy má
právnu subjektivitu.

V predmetnom konaní uplatnil žalobca nároky na náhradu škody spôsobenej žalovaným žalobcom v
súvislosti s pozemkami registra E parcelné číslo XXXX, XXXX, XXXX J. U.. Ú.. X. O.. Nároky predstavujú
spolu sumu 694.890 eur, ktorá pozostáva zo sumy:
1. 566.337 eur - vecná škoda spôsobená na lesnom majetku, ktorá mala vzniknúť tým, že v roku
2005 po kalamite vo Vysokých Tatrách a neskoršom období, minimálne 3 roky, vykonával žalovaný
ťažbu drevnej hmoty na predmetných nehnuteľnostiach. Podľa vyjadrenia žalobcu o spôsobenej
škode sa žalobca dozvedel 11.5.2011, keď žalovaný oznámil žalobcovi listom, že na predmetných
nehnuteľnostiach už nevykonáva činnosť a následne vykonal ohliadku predmetných nehnuteľností
žalobca. Pred rokom 2011 podľa tvrdenia žalobcu o vzniku škody žalobca nevedel. Žalobca v konaní
vyčíslil predmetnú škodu. Poukázal na výpočet škody vykonaný M.. E. Č. - členom výboru žalobcu,
2. v konaní ďalej žalobca uplatnil náhradu škody vo výške 95.825 eur v zmysle § 34 ods. 2
zákona o lesoch, ktorá bola spôsobená žalobcovi zo strany žalovaného tým, že žalovaný neuzavrel
so žalobcom nájomnú zmluvu týkajúcu sa predmetných nehnuteľností. Žalobca vyzval žalovaného
na uzavretie nájomnej zmluvy návrhom z roku 1999. Žalovaný návrh neakceptoval. Žalobca vyčíslil

predmetnú náhradu škody s poukazom na ceny nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu v k. ú. X. O.
106.128,- Sk za 1 hektár, ktorú cenu určil žalovaný podaním zo 14.10.2003. V zmysle zákona č. 504/2003
vyčíslil žalobca minimálnu cenu nájomného 1 % z ceny nehnuteľnosti, t. j. 1.061,28 Sk za 1 hektár.
Výmera pozemkov zapísaných na LV č. XXX je spolu 272 hektárov. Nárok na náhradu škody predstavuje
1.061,28 Sk x 272 hektárov x 10 rokov (t. j. od 11.4.2001 do 11.4.2011 s poukazom na rozsudok vo veci
12C/162/2008 o vydanie nehnuteľnosti),
3. v konaní žalobca uplatnil úrok z omeškania vyčíslený vo výške 32.728 eur s poukazom na druhý
uplatnený nárok a úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo súm 566.337 eur a 95.825 eur od
právoplatnosti rozhodnutia v predmetnej veci.

Z listu žalovaného z 22.6.1996 súd zistil, že žalovaný nesúhlasil s návrhom na uzatvorenie nájomnej
zmluvy.

Z rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Poprade z 24.1.2005 súd zistil, že žalovanému
bolo uložené vykonať opatrenia na zamedzení nebezpečenstva na všetkých vodných tokoch a v ich
zátopovom území postihnutých veternou kalamitou z 19.11.2004, a to urýchlene odstrániť prekážky z
vodných tokov - polámané kmene stromov, konáre, celé stromy aj s koreňovým systémom, najneskôr
do apríla, mája 2005.

Žalovaný v konaní predložil lesný hospodársky plán na roky 1997 - 2006 týkajúci sa územia Vysoké
Tatry. Lesný hospodársky plán bol spracovaný pre žalovaného.

Z rozhodnutia Správy katastra Poprad č. C-1/2006 vyplýva, že dňom 30.1.2006 bol schválený register
obnovenej evidencie pozemkov v k. ú. X. O., pričom k pozemkom, ktoré sú predmetom neukončeného
konania podľa § 12 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. správa katastra zapíše poznámku, že evidovaný
vlastník nemôže do rozhodnutia podľa § 12 ods. 4 s predmetnými pozemkami nakladať. Návrhy v zmysle
§ 12 sa týkali aj pozemku parcela registra E parcelné číslo XXXX, XXXX, XXXX na Správe katastra
Poprad.

Z pripojených spisov súd zistil, že sp. zn. 11C/187/2008 vedenom na Okresnom súde Poprad žalobcom
je Pozemkové spoločenstvo urbárskeho majetku obce Rakúsy, žalovaný Štátne lesy Tatranského
národného parku Tatranská Lomnica, predmetom je návrh na vydanie predbežného opatrenia. V
uznesení z 24.9.2008 bolo nariadené predbežné opatrenie, zakázaný žalovanému vstup na lesné
pozemky zapísané na LV č. XXX J. U.. Ú.. Z. N. O. Č.. XXX J. U.. Ú.. X. O.. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 26.1.2009.

V konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 12C/162/2008 žalobca Pozemkové
spoločenstvo urbárskeho majetku obce Rakúsy, žalovaný Štátne lesy Tatranského národného parku
Tatranská Lomnica, predmetom konania bol nárok na vydanie veci. Vo veci rozhodol súd rozsudkom z
20.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 11.4.2011, ktorým bola uložená žalovanému povinnosť vydať
žalobcovi nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX U.. Ú.. Z. parcely č. XXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v k. ú. X. O. č. XXXX/X, XXXX/X,
XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3C/568/1997 súd zistil, že žalobcom v konaní
boli Štátne lesy Tatranského národného parku Tatranská Lomnica, žalovaní boli podieloví spoluvlastníci
Pozemkového spoločenstva urbárskeho majetku obce Rakúsy, predmetom konania bol návrh na určenie
vlastníckeho práva. Rozsudkom z 9.10.2003 súd žalobu zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
14.11.2005.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, škodou na lesnom
majetku sa na účely tohto zákona rozumie najmä škoda spôsobená imisiami, inými antropogénnymi
škodlivými činiteľmi, požiarmi alebo škoda spôsobená zverou.

Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, Ten, kto spôsobí
škodu na lesnom majetku (ďalej len "pôvodca škody"), je povinný vykonať opatrenia na nápravu alebo
uhradiť s tým spojené náklady. Vlastník lesného majetku je povinný poskytnúť súčinnosť pôvodcovi
škody pri vykonávaní opatrení na nápravu. Prípadná zodpovednosť za škodu ani trestná zodpovednosť
tým nie sú dotknuté. Na náhradu škody spôsobenej na lesnom majetku sa vzťahujú všeobecné predpisy
o zodpovednosti za škodu a o náhrade škody. Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.

Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, náhrada za
obmedzenie vlastníckych práv patrí vlastníkovi alebo správcovi, ak vyňatím [§ 7 ods. 1 písm. a) a b)],
obmedzením využívania [§ 7 ods. 1 písm. c)] alebo osobitným režimom hospodárenia (§ 14 ods. 1) dôjde
k obmedzeniu vlastníckych práv.54) Náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva sa poskytne podľa
tohto zákona, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, náhradu za
obmedzenie vlastníckych práv je v primeranom rozsahu povinný vlastníkovi alebo správcovi poskytnúť
ten, na koho žiadosť alebo návrh dochádza k obmedzeniu vlastníckych práv podľa odseku 1.

Podľa § 35 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, náhrada za
obmedzenie vlastníckych práv podľa odseku 1 sa poskytuje na základe dohody o určení výšky a
spôsobe jej poskytnutia, ktorej návrh predkladá vlastníkovi alebo správcovi ten, na koho žiadosť alebo
návrh dochádza k obmedzeniu vlastníckych práv. Ak sa nedosiahne dohoda, o výške alebo spôsobe
poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv rozhoduje súd; nárok na náhradu škody nie je
tým dotknutý.

Podľa § 35 ods. 4 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, náhrada za
obmedzenie vlastníckych práv sa uplatňuje najmä
a) pri vyňatí a obmedzení využívania
1. na lesnom pozemku v dôsledku
1.1. trvalého vyňatia,
1.2. dočasného vyňatia alebo obmedzenia využívania,
2. na lesnom poraste v dôsledku
2.1. predčasného vyrúbania lesného porastu,
2.2. straty produkcie lesného porastu za dobu vyňatia alebo obmedzenia využívania,
2.3. zníženia prírastku lesného porastu,
2.4. zníženia kvality produkcie lesného porastu,
3. v dôsledku zvýšenia nákladov hospodárenia na dotknutých lesných pozemkoch a lesných porastoch.
b) pri osobitnom režime hospodárenia v dôsledku
1. straty alebo zníženia výnosu z produkcie dreva oproti bežnému hospodáreniu v lesoch,
2. straty alebo zníženia výnosu z ostatných úžitkov lesa,
3. zvýšených nákladov nad rámec bežného hospodárenia v lesoch.

Podľa § 35 ods. 5 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, náhrada za
obmedzenie vlastníckych práv patrí vlastníkovi a správcovi, ak vykonaním opatrení podľa § 26 ods. 1,
zriadením a využívaním dočasných skusných plôch a trvalých skusných plôch lesníckou ochranárskou
službou (§ 29 ods. 4) alebo na národnú inventarizáciu lesov (§ 46 ods. 1) a monitoring lesov (§ 46 ods.
2) alebo vykonaním opatrení podľa § 33 ods. 1 a 2, dôjde k obmedzeniu vlastníckeho práva.

Podľa § 35 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, náhrada podľa odseku
5 patrí vo výške podľa dohody toho, kto vykonáva opatrenia podľa § 26 ods. 1 alebo § 33 ods. 1 a 2

alebo toho, kto zriaďuje alebo využíva dočasné skusné plochy a trvalé skusné plochy s vlastníkom alebo
správcom, ktorej súčasťou je aj dohoda o spôsobe poskytnutia tejto náhrady. Ak k dohode nedôjde, o
výške a spôsobe poskytnutia náhrady rozhoduje súd.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 21 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, ak je predmetom nájmu lesný pozemok
vo vlastníctve štátu, okrem lesných pozemkov nadobudnutých do vlastníctva štátu podľa osobitného
predpisu, 16) na uzavretie zmluvy o nájme sa vyžaduje súhlas ministerstva podľa osobitného predpisu.
17)
Ak je účelom nájmu lesných pozemkov hospodárenie v lesoch, 17a) čas nájmu je najmenej 30 rokov;
to neplatí pre nájom lesných pozemkov na iné účely.
Nájomca lesného pozemku prenechaného na hospodárenie v lesoch je oprávnený využívať ho a brať z
neho úžitky v súlade s osobitnými predpismi 18) a s lesným hospodárskym plánom a inými opatreniami
podľa týchto osobitných predpisov. 18)
V písomnej zmluve o nájme alebo v písomnom potvrdení nájomcu o obsahu zmluvy sa uvedie rozsah
záväzkov nájomcu o prevzatí povinností z ukazovateľov a údajov lesného hospodárskeho plánu a k nim
sa pripojí grafická identifikácia pozemkov na porastovej mape a súpis jednotiek priestorového rozdelenia
lesa v potrebnom rozsahu.
Pri dohodnutí nájomného sa prihliada na vek lesných porastov a plnenie úloh ustanovených osobitnými
predpismi. 18)
Evidencia lesných pozemkov v užívaní nájomcu sa spravuje osobitnými predpismi. 18)

Vykonaným dokazovaním v súlade s citovanou právnou úpravou súd dospel k záveru, že žalobe
nemožno vyhovieť. V konaní žalobca uplatnil nárok na náhradu škody, ku ktorej malo dôjsť v dôsledku
konania žalovaného vo vzťahu k nehnuteľnostiam pozemkom parcely registra E parcelné číslo XXXX,
XXXX, XXXX J. U.. Ú.. X. O.. Aktívne legitimovaným subjektom na uplatnenie práva na náhradu škody
je osoba, ktorej bola škoda spôsobená. Z pripojeného LV č. XXX vedeného na Okresnom úrade Poprad,
odbor katastrálny súd zistil, že pozemky registra E parcelné číslo XXXX, XXXX, XXXX J. U.. Ú.. X.
O. sú v podielovom spoluvlastníctve fyzických osôb - členov Pozemkového spoločenstva urbárskeho
majetku obce Rakúsy. Pokiaľ v konaní uplatnil nárok na náhradu škody žalobca, ktorý ako pozemkové
spoločenstvo má právnu subjektivitu, žalobca nie je aktívne legitimovaným účastníkom konania na
uplatnenie práva na náhradu škody. Nedostatok aktívnej legitimácie v konaní je samostatným dôvodom
pre zamietnutie žaloby v celom rozsahu. K jednotlivým nárokom súd ďalej konštatuje:
1. žalobca uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 566.337 eur titulom vecnej škody na lesnom
majetku na predmetných pozemkoch, ku ktorej malo dôjsť ťažbou drevnej hmoty žalovaným od roku
2005 minimálne 3 roky. Nárok žalobca uplatnil v zmysle § 34 zákona o lesoch, § 415, § 420
Občianskeho zákonníka. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal oprávnenosť nároku, i keby bol
aktívne legitimovaným účastníkom konania na uplatnenie práva na náhradu škody. V zmysle § 34 ods.
1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, škodou na lesnom majetku sa na účely tohto zákona rozumie
najmä škoda spôsobená imisiami, inými antropogénnymi škodlivými činiteľmi, požiarmi alebo škoda
spôsobená zverou. V danom prípade v zmysle uvedeného ustanovenia zákona nemožno účinne uplatniť
nárok na náhradu škody spôsobenej ťažobu drevnej hmoty. V zmysle § 415 Občianskeho zákonníka
nemožno uplatniť nárok na náhradu škody, ktorá už bola spôsobená, keď ide o preventívne ustanovenie
aplikovateľné v prípade keď škoda hrozí, ale ešte nebola spôsobená. Pri uplatnení nároku na náhradu
škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka žalobca musí preukázať splnenie základných predpokladov
pre vznik zodpovednosti za škodu: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia škody, c) príčinná
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, d) zavinenie. Žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalovaným. Tvrdená skutočnosť žalobcom, že žalovaný
porušil právnu povinnosť podávaním žalôb a vedením celoročných súdnych sporov nepredstavuje
porušenie právnej povinnosti. Je ústavným právom podľa článku 46 Ústav Slovenskej republiky domáhať
sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Bez preukázania

porušenia právnej povinnosti žalovaným nemožno preukázať ani príčinnú súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a vzniknutou škodou. K vznesenej námietke premlčania predmetného nároku súd
konštatuje, že predmetný nárok nie je premlčaný. Právo na náhradu škody sa podľa § 406 ods. 1
Občianskeho zákonníka premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď
sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za škodu zodpovedá. Žalobca tvrdil, že o škode sa dozvedel
až po dátume 11.5.2011, keď žalobca vykonal ohliadku nehnuteľností. Žalovaný žiadnym spôsobom
nepreukázal existenciu vedomosti žalobcu o škode pred rokom 2011. Žaloba bola podaná 31.10.2011,
t. j. právo nie je premlčané uplynutím subjektívnej ani objektívnej premlčacej doby,
2. žalobca uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 95.825 eur, ktorá mala byť žalovaným spôsobená
tým, že na výzvu žalobcu z roku 1999 so žalobcom neuzavrel nájomnú zmluvu, predmetom ktorej boli
predmetné nehnuteľnosti. Žalobca nárok uplatnil podľa §34 ods. 2 zákona lesoch. Súd konštatuje, že
predmetný nárok žalobcu nemožno okrem nedostatku vecnej aktívnej legitimácie priznať žalobcovi z
dôvodu, že neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal oprávnenosť nároku. Nie je sporné, že žalobca
vyzval žalovaného na uzavretie nájomnej zmluvy v roku 1999, návrh žalovaný neakceptoval. Návrh na
náhradu škody takto vzniknutú žalobcom nemožno uplatniť podľa § 34 zákona o lesoch, ktorý takýto
druh škody neupravuje. Je potrebné súhlasiť s právnym zástupcom žalovaného, že nemožno súčasne
uplatňovať nárok na náhradu škody predstavujúcej potenciálne nájomné a súčasne uplatňovať nárok
na náhradu škody za odstránenie drevnej hmoty - úžitku z užívania lesných pozemkov. Navyše žalobca
nesprávne vyčíslil výšku nároku v rozpore s ustanovením § 21 zákona č. 503/2004 Z. z.
K vznesenej námietke premlčania uplatneného nároku súd konštatuje, že predmetný nárok je premlčaný
v časti uplatnenej náhrady škody vzniknutej za obdobie od 11.4.2001 do 31.10.2009. V zmysle § 106 ods.
1 Občianskeho zákonníka sa právo v tejto časti premlčalo uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej
doby, ktorá začala plynúť od 11.4.2001, keď sa žalobca dozvedel o údajnej vzniknutej škode neuzavretím
nájomnej zmluvy a o tom, kto za škodu zodpovedá. Premlčané právo veriteľovi bez ďalšieho nemožno
priznať vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným,
3. žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania vyčíslený sumou 32.728 eur a 0,05 % denný úrok z
omeškania zo súm 566.337 eur a 95.825 eur. Súd nepriznal žalobcovi z dôvodov vyššie uvedených
predmetné nároky na náhradu škody, preto nemožno priznať ani uplatnený úrok z omeškania. Žalovaný
sa nedostal do omeškania s náhradou škody žalobcovi, preto žalobcovi nevzniklo právo na zaplatenie
úroku z omeškania.

Za absolútne sporné súd považuje vyčíslenú výšku škody, ktorá nebola vyčíslená tak, aby nevznikli
oprávnené pochybnosti o výške.

Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď žalovaný mal
v konaní plný úspech. Trovy konania žalobcu predstavujú trovy právneho zastúpenia za 8 úkonov a
1.814,29 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie vo veci samej 8.6.2012, 28.7.2012, 13.8.2012,
16.12.2013, 7.3.2014, 12.3.2014) 4 x režijný paušál a 7,63 eur, 1 x režijný paušál a 7,81 eur, 3 x
režijný paušál a 8,04 eur, DPH vo výške 2.915,35 eur, v zmysle § 10 ods. 1, § 16 ods. 3, § 18
ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb. Spolu trovy konania žalovaného predstavujú sumu 17.492,12 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch
vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.