Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 15, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/62/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116204298
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2116204298.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov:

JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobcu: MILS, s.r.o., so sídlom Trnava,
Hospodárska 55, IČO: 36 743 275, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, adresa C., D. XXXX/XX,
zastúpenej advokátom: JUDr. Martin Bajužík, so sídlom Bratislava, Krasovského 13, o zaplatenie 1.700,-
Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 14C/60/2016-90
zo dňa 19.10.2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalobcu proti výroku I. napadnutého rozsudku, ktorým súd zamietol návrh
žalobcu na zmenu žalobcu a proti výroku II., ktorým súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania

o d m i e t a .

RozsudoksúduprvejinštancievzamietajúcomvýrokuIII.avovýrokuIV.onáhradetrovprvoinštančného
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd vo výroku rozhodol nasledovne:

I. Súd návrh žalobcu, aby rozhodol, že namiesto žalobcu vstupuje do konania v pozícii žalobcu osoba,
ktorú súd považuje za vlastníka predmetného podielu na príslušných nehnuteľnostiach, zamieta.
II. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania do prijatia konečných rozhodnutí o prejudiciálnej
otázke, zamieta.
III. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
IV. Súd žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

V rámci zistení skutkového stavu prvoinštančný súd v odôvodnení preskúmavaného rozsudku uviedol,
že zo Zmluvy o odplatnom prenájme priestorov na nehnuteľnosti pri B. X, C. zo dňa 15.1.2014 vyplýva,
že bola uzavretá medzi žalovanou ako prenajímateľom a spoločnosťou NEKA TRADE spol. s r. o.
Trnava ako nájomcom na dobu neurčitú, vrátane vodného a stočného, s dojednanou výškou odplaty 850
eur a splatnosťou do 25. dňa kalendárneho mesiaca s účinnosťou od 1.2.2014. Predmetom nájmu sú
nehnuteľnosti v 1 A. B., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom Trnava.

Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 8C/108/2010-154 zo dňa 16.12.2010 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/66/2011-194 zo dňa 28.2.2012 vyplýva právoplatné zamietnutie
žaloby na určenie neplatnosti zmluvy podanej právnym predchodcom žalovanej, a to pre nedostatoknaliehavého právneho záujmu žalobcu na takomto určení. Súd konštatoval, že akonáhle bolo právo
žalobcu v predmetnom konaní porušené, stráca prevencia akýkoľvek zmysel a žalobca už nemôže
mať žiadny právny záujem na určení daného práva alebo právneho vzťahu. Žalobca má v takomto

prípade právny záujem len na odstránení následkov porušenia práva, teda na plnení a už nemôže mať
žiadny právny záujem na určení daného práva alebo právneho vzťahu. Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že
bolo porušené jeho predkupné právo a toto predkupné právo chcel uplatniť, mohol ho realizovať voči
žalovanému žiadosťou o predanie spoluvlastníckeho podielu za rovnakých podmienok za akých ho
žalovaný nadobudol, prípadne podaním žaloby na súde, pri ktorej by vôľa žalovaného ako nadobúdateľa

sporného podielu bola nahradená rozsudkom súdu.

Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 123, § 136 ods. 1, § 137 Občianskeho
zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. – ďalej aj len OZ), § 59a ods. 1, 3, 4 a 5 Obchodného zákonníka (zák. č.
513/1991 – ďalej aj len OchZ), ako i ust. § 80 ods. 1 a 2, § 162 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zák. č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej ja len CSP).

Z vykonaného dokazovania dospel prvoinštančný súd k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, keď
žalobca neuniesol dôkazné bremeno v povinnosti preukázania aktívnej vecnej legitimácie. Na námietku
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie v konaní vznesenú zo strany žalovanej v rámci jej prvého
vyjadrenia k žalobe, žalobca poukazoval na to, že ohľadom tejto otázky už bolo súdom právoplatne

rozhodnuté, a to v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/108/2010, v ktorom bol vyjadrený právny názor, že
žalobca je spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, preto súd by sa v rámci prejudiciálnej otázky
už týmto nemal zaoberať. Žalobca tiež uviedol, že titulom nadobudnutia jeho spoluvlastníckeho podielu
na predmetných nehnuteľnostiach je kúpna zmluva zo dňa 9.9.2009, ktorá nadobudla právoplatnosť
a účinnosť rozhodnutím Správy katastra Trnava zo dňa 21.9.2009 o povolení vkladu vlastníckeho

práva na základe tejto zmluvy. V zmysle § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v
čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, v prípadoch, ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy
uzatvorenej s jej zakladateľom alebo jej spoločníkom, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená
znaleckým posudkom, pokiaľ protihodnota predstavuje najmenej 10 % hodnoty základného imania,
pričomtátozmluvanemôženadobudnúťúčinnosťskôr,akobudeuloženáspolusoznaleckýmposudkom

v zbierke listín. Ustanovenie § 59a Obchodného zákonníka má kogentný charakter a jeho aplikáciu
tak nemožno vylúčiť. Súd na základe uvedeného zákonného ustanovenia, napriek tvrdeniam žalobcu
dospel k záveru, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo vyvrátiť námietku nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie, keď súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by predmetná kúpna zmluva, na základe
ktorej mal nadobudnúť predmetný podiel na nehnuteľnostiach, spolu so znaleckým posudkom, bola

uložená v zbierke listín tak, ako to citované ustanovenie Obchodného zákonníka ukladá. Na preukázanie
týchto skutočností žalobca súdu ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz. Nepreukázané tieto skutočnosti
zostali napriek tomu, že neuloženie týchto listín, teda kúpnej zmluvy a znaleckého posudku do zbierky
listín znamená, že kúpna zmluva nenadobúda účinnosť. Žalobca v konaní dokonca ani netvrdil, že by
sa tieto ustanovenia § 59a Obchodného zákonníka na danú kúpnu zmluvu nemali vzťahovať, pretože

v prípade ním uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 9.9.2009 sa malo jednať o zmluvu uzatvorenú pri
bežnom obchodnom styku, prípadne o majetok nadobudnutý na burze za cenu rovnajúcu sa kurzu,
ktorý zodpovedá v tom čase danej ponuke a dopytu. Žalobca súdu nepreukázal ani to, či bol v čase
uzavretiakúpnejzmluvyvyhotovenýznaleckýposudok,ikeďtátopovinnosťvyplývalazustanovenívtedy
platného a účinného znenia Obchodného zákonníka. Žalobca v súvislosti s namietaným nedostatkom

aktívnej vecnej legitimácie poukazoval na rozhodnutie vo veci vedenej na Okresnom súde Trnava
pod sp. zn. 8C/108/2010, na základe ktorého nadobudol právnu istotu, že je vlastníkom predmetného
spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach E. B. X, C. a ktorý rozsudok predstavuje podľa jeho
názoru prekážku rozhodnutej veci, pre ktorú sa súd v danej veci už nemôže otázkou vecnej legitimácie
zaoberať. Žaloba vedená pod sp. zn. 8C/108/2010 vo veci určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, podaná

právnym predchodcom žalovanej, bola súdom zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu
na tomto určení, nie teda z dôvodu, že by súd v rámci posudzovania dôvodnosti žaloby dospel k záveru,
že predmetnej žalobe nie je možné vyhovieť z dôvodu, že predmetná kúpna zmluva je platná. Predmetné
rozhodnutie v konaní pod sp. zn. 8C/108/2010 neznamená teda prekážku rozhodnutej veci pokiaľ ide o
posudzovanie vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní. Neuloženie predmetnej kúpnej zmluvy

a znaleckého posudku do zbierky listín tak, ako to ukladá kogentné ustanovenie § 59a Obchodného
zákonníka, spôsobuje neúčinnosť danej kúpnej zmluvy, z ktorého dôvodu nedošlo k účinnému prevodu
spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam na žalobcu. Súdu je z úradnej činnosti známe, že na
Okresnom súde Trnava bolo vedených viacero konaní, v ktorých bol žalobca neúspešný, pretože muchýbala vecná legitimácia z dôvodu, že si nesplnil svoju povinnosť kladenú mu Obchodným zákonníkom,
konkrétne ustanovením § 59a Obchodného zákonníka (napr. konanie sp. zn. 7Cb/2/2012, 17C/95/2012,
8C/152/2015). Rozhodnutia v týchto predmetných konaniach, žalobca súdu však už neuviedol.

Prvoinštančný súd pokračoval, že vecná legitimácia vyjadruje postavenie strán sporu v hmotnoprávnom
vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Ak uvedené žalobca
v konaní nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie bez
ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom aktívnej vecnej legitimácie je iný subjekt. Súd prvej inštancie

mal z vykonaného dokazovania za to, že žalobca v konaní nepreukázal, že by bol aktívne legitimovaným
na podanie predmetnej žaloby, keď na námietku žalovanej, že si nesplnil povinnosť uložiť kúpnu zmluvu,
na základe ktorej mal nadobudnúť vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu na predmetných
nehnuteľnostiach, do zbierky listín, čím by došlo k účinnému prevodu tohto spoluvlastníckeho podielu
k nehnuteľnostiam na žalobcu, nenavrhol žiaden relevantný dôkaz. Súd teda na základe vyššie
uvedeného dospel k záveru, že sú splnené všetky podmienky na aplikáciu ustanovení § 59a ods. 1 až 5

Obchodného zákonníka, účinných v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, ktoré ustanovenia majú kogentný
charakter a ich aplikáciu nemožno vylúčiť. Je preto potrebné konštatovať nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcu z dôvodu neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 9.9.2009, pre nedodržanie
ustanovení Obchodného zákonníka a z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy pre rozpor s
týmito kogentnými ustanoveniami. Tento neúčinný titul nadobudnutia, ktorý je v priamom rozpore

s hmotnoprávnymi predpismi upravujúcimi spôsob nadobúdania vlastníckeho práva, nie je možné
konvalidovať ani rozhodnutím katastrálneho úradu o povolení vkladu a preto sa žalobca ani napriek
zápisu v katastri nehnuteľností, účinne nestal podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností.

Prvoinštančný súd mal za to, že kúpna zmluva, ktorou žalobca nadobúdal túto nehnuteľnosť, nemohla

nadobudnúť účinnosť skôr, než bola spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín. K takémuto
uloženiu doteraz nedošlo, v dôsledku toho zmluva nenadobudla účinnosť a nenastali jej právne účinky.
Preto nedošlo ani k prevodu vlastníckeho práva na žalobcu, ktorý sa nestal podielovým spoluvlastníkom
týchto nehnuteľností a nie je aktívne legitimovaný uplatňovať voči druhému spoluvlastníkovi nárok na
náhradu za užívanie veci nad rámec spoluvlastníckeho podielu. Z uvedeného dôvodu súd žalobu vo

veci samej vo výroku III. rozsudku zamietol.

Žalobca mal v priebehu konania procesné návrhy, o ktorých súd rozhodol tak, že návrhy na doplnenie
dokazovania prednesené žalobcom na pojednávaní nevykoná (napr.: návrh na oboznámenie fotokópie
zmluvy o odplatnom prenájme priestorov zo spisu sp. zn. Sro 27 650/T, vyjadrenie právneho predchodcu

žalovanej v spise 10C/408/2015, vyjadrenie v spise 10C/28/2016, odpor proti platobnému rozkazu č.k.
8C/152/2015, leták a propagačný materiál), zároveň rozhodol, že na ďalšie listinné dôkazy predložené
žalobcom v priebehu pojednávania, nebude prihliadať. O uvedenom bolo rozhodnuté z dôvodu, že
vzhľadom na vyššie uvedený záver súdu o tom, že žalobca nie je legitimovaným na domáhanie sa
žalovaného nároku, tieto návrhy žalobcu na dokazovanie neboli spôsobilé zmeniť konečné rozhodnutie

vo veci samej, keď ani jeden z navrhnutých dôkazov nesmeroval k preukázaniu aktívnej legitimácie
žalobcu, existenciu ktorej musel mať súd vyriešenú ako prvú. Okrem toho tak bolo rozhodnuté aj z
dôvodu neurčitosti tohto návrhu, nakoľko nebolo špecifikované oboznámením ktorých konkrétnych častí
uvedených listín malo byť vykonané dokazovanie, pričom niektoré listiny (letáky, propagačný materiál,
zápisnica z obhliadky) s vecou ani nesúvisia.

Prvoinštančný súd pokračoval, že žalobca v priebehu pojednávania navrhol, aby v prípade, ak má súd
právny názor, že on ako žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu, postupoval súd v zmysle § 80 CSP a
aby rozhodol, že namiesto žalobcu vstupuje do konania v pozícii žalobcu osoba, ktorú súd považuje za
vlastníka predmetného podielu na príslušných nehnuteľnostiach, alebo aby prerušil konanie do prijatia

konečných rozhodnutí v uvedenej prejudiciálnej otázke, pretože v konaní sp. zn. 27C/259/2016, ako i
v ďalších konania, v ktorých bola spochybnená vecná legitimácia žalobcu, bolo podané dovolanie proti
právoplatným rozsudkom.

Súd o predmetných procesných návrhoch žalobcu rozhodol tak, že tieto vo výroku I. a II. rozsudku

zamietol. Pokiaľ ide o návrh, aby súd postupoval v zmysle ustanovenia § 80 CSP, poukázal na to, že
v zmysle Civilného sporového poriadku má oprávnenie disponovať so žalobou a teda určovať okruh
sporových strán výlučne žalobca, a aj to len v prípadoch ustanovených týmto zákonom. V priebehu
konania môže dôjsť k prevodu alebo prechodu práv či vecí, o ktoré sa vedie spor na inú osobu nežstranuprebiehajúcehosporu.Kzmenesporovýchstránmôžedôjsťvýlučnevdôsledkuskutočnosti,ktorá
nastala po začatí konania. Ak skutočnosť znamenajúca prevod alebo prechod práva nastala ešte pred
začatím konania, a teda žalobca označil už v žalobe vecne nelegitimovaný subjekt, je zmena strán sporu

vylúčená a musí sa uplatniť inštitút slúžiaci na zhojenie nedostatku vecnej legitimácie existujúcej od
začiatku, a to pristúpenie ďalšieho subjektu do konania (§ 79 CSP). Subjektom disponujúcim procesnou
aktivitou pri zmene strán sporu je výlučne žalobca. Takémuto návrhu súd vyhovie za podmienok, ak sa
preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť vyššie uvedená a ak s tým súhlasí ten, kto má
vstúpiť na miesto žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že nikomu okrem žalobcu, a teda ani súdu, neprináleží

určovať, kto bude vystupovať na strane žalobcu a kto na strane žalovaného, a súd len môže rozhodnúť o
takomto návrhu žalobcu, pri splnení uvedených podmienok. Takýto návrh zo strany žalobcu, však súdu
daný nebol. Prerušenie konania prichádza do úvahy vtedy, ak počas konania nastane prekážka postupu
konania, ktorá je v zásade odstrániteľná procesným postupom súdu. V istých prípadoch tak súd musí
konanie prerušiť, v iných prípadoch súd potrebu prerušenia konania zváži. Pokiaľ ide o návrh žalobcu
na prerušenie konania, tento bol neurčitý, keď žalobca neuviedol, do právoplatného skončenia ktorého

konania navrhuje konanie prerušiť, teda v ktorom konkrétnom konaní sa rieši otázka, od rozhodnutia
ktorej závisí rozhodnutie v danej veci. Žalobca uviedol len jedno konkrétne konanie, a to konanie vedené
pod sp. zn. 27C/259/2016, ktoré už právoplatne skončené bolo, pričom žiadne ďalšie konania žalobcom
konkretizované neboli. Rovnako tak aj tento návrh žalobcu súd zamietol.

O nároku na náhradu trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, z čoho vyplýva hrubý úspech
žalovanej 100 % a hrubý úspech žalobcu 0 %, a teda konečný čistý úspech žalovanej je 100 % (100 % - 0
%). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovanej voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených
trov celého konania v rozsahu 100 % trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku IV. rozsudku, keď

nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa § 257 CSP a v konaní takýto dôvod tvrdený ani nebol.
O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Proti tomuto rozsudku výslovne v celom jeho rozsahu podal odvolanie žalobca, pričom formálne uplatnil

všetky odvolacie dôvody obsiahnuté v ust. § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP a domáhal sa, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie zrušil v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie alebo zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu a žalobcovi prizná právo
na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100%, pričom navrhol nepriznanie
akýchkoľvek trov konania žalovanej.

V súvislosti s výrokom II. navrhol prerušenie konania do prijatia konečného rozhodnutia o prejudiciálnej
otázke vyplývajúcej z konania 27C/259/2016 z dôvodu iniciovania dovolacieho konania na NS SR.
Odvolateľ uviedol, že dňa 9.9.2009 kúpil podiel na spoločných podnikateľských nehnuteľnostiach na
adrese C., E. B. X od právneho predchodcu F. G. staršieho, ktorý bol vtedy podnikateľom, za účelom

napĺňania predmetu svojho podnikania v oblasti realitnej činnosti. Predmetná kúpna zmluva nadobudla
právoplatnosť a účinnosť 21.9.2009 na základe rozhodnutia príslušného katastrálneho úradu, ktorý
mal právomoc rozhodovať aj o splnení podmienok v zmysle § 59a Obchodného zákonníka. Odvolateľ
má za to, že vydaním právoplatného rozhodnutia o vklade splnil podmienky aj v zmysle § 59a OchZ.
Žalovaná žalobcovi bránila v užívaní dotknutých nehnuteľností, spoločné nehnuteľnosti využívala na

vlastnú podnikateľskú činnosť v celku a rozhodovala o nich a následne ich svojvoľne prenajala tretej
osobe NEKA TRADE spol. s r.o. Právny predchodca žalovanej jej otec A. B. ako vtedajší žalobca
podal žalobu na vyslovenie neplatnosti predmetnej zmluvy, pričom v konaní 8C/108/2010 a KS TT
9Co/66/2011 bola žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy zamietnutá. Žalobca má za to, že súd v konaniach
posúdil platnosť predmetnej zmluvy zo všetkých zákonných hľadísk. V dôsledku toho nadobudol právnu

istotu, že vlastníctvo predmetného podielu na dotknutých nehnuteľnostiach nadobudol na základe
rozhodnutia príslušného katastrálneho úradu a následne aj súdnych konaní a to OS Trnava 8C/108/2010
v spojení s KS TT 9Co/66/2011, OS Trnava 37/100/2012, OS Trnava 13C/195/2012 v spojení s KS
TT 9Co/160/2016 ako aj NS SR vo veci vypratania nehnuteľnosti a odstránenia reklamnoinformačného
zariadenia z nehnuteľnosti. V dôsledku užívania spoločných nehnuteľností nad rámec podielu žalovanej

podal žalobca predmetnú žalobu o odplatu za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu žalovanej vo výške
polovice z poberanej výšky prenájmu žalovanou od tretej osoby.Odvolateľ má za to, že v konaní nenastalo správne zistenie skutkového stavu. Žalobca časť spoločných
nehnuteľností začal užívať až po prevode podielu žalovaného na jeho dcéru a následnom vyžiadaní
si jej súhlasu s prenajatím dohodnutých častí. Súd odmietnutím výsluchu právneho predchodcu

F. G. staršieho nevykonal dôkazy o tom, že právny predchodca iniciatívne vložil do Zbierky listín
požadované dokumenty v zmysle § 59a ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, v dôsledku čoho súd dospel
k nesprávnemu právnemu záveru o nenaplnení týchto ustanovení, na základe čoho nastalo popretie
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Z predmetnej kúpnopredajnej zmluvy vyplýva, že túto uzavreli
predávajúci a kupujúci ako podnikateľské subjekty v zmysle Obchodného zákonníka, keď predmetom

prevodu boli komerčné nehnuteľnosti určené na podnikateľskú činnosť. Žalobca ako kupujúci kúpil
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach v rámci výkonu činností zapísaných v živnostenskom registri
a i v obchodnom registri a to nakladanie s nehnuteľnosťami. Navrhnutý dôkaz o predaji, prípadne
podnájme predmetných spoločných nehnuteľností odmietol súd vykonať. Odvolateľ má za to, že
súd nesprávne zistil, že nevykonáva činnosti, ktoré sú predmetom podnikania žalobcu a to realitnú
činnosť a činnosť spočívajúcu v prenájme nehnuteľnosti a že predmetná kúpna zmluvy nebola údajne

uzatvorená v rámci bežného obchodného styku žalobcom, v dôsledku čoho nespadá pod ust. § 59a ods.
4OchZ.Nakladaniesnehnuteľnosťamipatríknosnýmpodnikateľskýmčinnostiamžalobcu.Odvolateľza
nezrozumiteľnú považuje úvahu súdu, keď tvrdí, že nezobral do úvahy fakt, že žalovaná spolu s právnym
predchodcom bránili žalobcovi užívať spoločné nehnuteľnosti, čo bolo v rozpore s dobrými mravmi aj so
zásadami poctivého obchodného styku a takéto konanie by nemalo požívať právnu ochranu.

Podľa odvolateľa sa súd nevysporiadal s ďalšími dôkazmi, ktoré navrhol a doložil do spisov na
preukázanienadobudnutiaspoluvlastníckehopodieluvrámciobvykléhoobchodnéhostyku.Poukázalna
to, že ust. § 59a ods. 1, 2, 3 OZ majú svoje obmedzenia a vklad každej zmluvy o prevode nehnuteľností
je nad rámec príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Nevykonávanie podnikateľskej činnosti

v oblasti nehnuteľností žalobcom nebolo reálne preukázané, ako aj ďalšie tvrdenia spochybňujúce
nadobudnutie predmetného spoluvlastníckeho podielu v rámci obvyklého obchodného styku. Povinnosť
dokázať dané tvrdenie spočíva na tom, kto dané tvrdenie prezentuje.

Odvolateľ má tiež za to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd
rozhodoval na základe prevzatého právneho názoru z konania 8C/152/2015, v ktorom súd rozhodoval
v čase práceneschopnosti konateľa žalobcu napriek jeho ospravedlneniu a žiadosti o odročenie, čím
nastalo porušenie procesných práv žalobcu. Zmena právneho názoru nastala až v roku 2016, pričom
dovtedy pokladal súd žalobcu za legitímneho spoluvlastníka, čo sa odrazilo v príslušných rozhodnutiach.

Žalobca má za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, keď prvoinštančný súd nerešpektoval právoplatné rozhodnutie iného orgánu štátnej moci
oprávneného rozhodnúť o právoplatnosti kúpnopredajnej zmluvy a tým aj o jej účinnosti, keď nevzal
do úvahy rozhodnutie príslušného katastrálneho úradu. Odvolateľ má za to, že ide o res iudicata.

S poukazom na konanie č.k. 8C/108/2010 a 37C/100/2012. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie
NS SR sp. zn. 7ECdo/150/2013, rozsudok 1Obo/1/2015, uznesenie NS SR sp. zn. 1MCdo 12/2010
pojednávajúce o absolútnej neplatnosti a prekážke veci právoplatne rozhodnutej. Pokračoval, že zmena
právneho názoru Okresného súdu Trnava vyslovená v decembri 2016 v konaní 8C/152/2015 a následne
prebratá aj do ďalších konaní 17C/95/2012, 7Cb/2/2012 a 27C/259/2016 jej prekvapivá a pre žalobcu

a predávajúceho nezrozumiteľná. Radikálna zmena právneho názoru po niekoľkých rokoch súdnych
konaní je porušením princípu právnej istoty garantovaného Ústavou SR.

Odvolateľ má tiež za to, že prvoinštančný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a to dôkaz v konaní sp. zn. 7Cb/2/2012, 13C/195/2012, výsluch svedkov

A. H. G. a F. G. starší. Cieľom dokazovania navrhnutými dôkazmi bolo dokázanie, že boli dodržané
ustanovenia Obchodného zákonníka a prevod podielu na daných nehnuteľnostiach bol uskutočnený
v rámci obvyklého obchodného styku a teda žalobca má procesnú legitimáciu, cieľom tiež bolo
preukázať, že žalovaná svojvoľne bránila žalobcovi v užívaní spoločných nehnuteľností, preukázať
nedôvodnosť uplatnenia námietky premlčania, preukázať nesúlad konania žalovaného s platným

právom a tým porušovania práv žalobcu. Názor žalovanej o neužívaní spoločnej nehnuteľnosti nad
rozsah spoluvlastníckeho podielu sa opieral o predpoklad, že nehnuteľnosti sú reálne rozdelené, čo
však nemá základ.Odvolateľ má tiež za to, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo útoku, ktoré neboli uplatnené. Žalobcovi bol doručený právny názor správcu
dane nehnuteľností – Mesta Trnava, ktorým trvá na postavení žalobcu ako vlastníka predmetných

nehnuteľností.

Odvolateľ pokračoval, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo
zdôvodňuje tým, že otázka platnosti a účinnosti kúpnej zmluvy bola viacnásobne posudzovaná a to
správou katastra pri vklade do katastra nehnuteľností, Policajným zborom SR, Daňovým úradom

Trnava, Okresným súdom Trnava, Krajským súdom v Trnave v konaniach na druhom stupni. Súd
rozhodoval napriek existujúcim rozhodnutiam, v ktorých už bola posúdená procesná legitimácia žalobcu.
Skutočnosť, že predávajúci je z občianskeho hľadiska blízkou osobou – konateľom, bola známa vo
všetkých konaniach. Predávajúci predával podiel na nehnuteľnostiach ako živnostník, teda v postavení
podnikateľského subjektu a kupujúci žalobca tiež v postavení podnikateľského subjektu, ktorého
predmetom podnikania sú činnosti spočívajúce v nakladaní s nehnuteľnosťami a to najmä realitná

činnosť a prenájom nehnuteľností. Pre naplnenie bežného obchodného styku je rozhodujúce, že
zúčastnená spoločnosť v rámci prevodu naplňuje svoju podnikateľskú aktivitu zapísanú v obchodnom
registri (NS ČR sp. zn. 32Odo 613/2015). Podľa rozsudku NS ČR sp. zn. 23 Cdo 3867/2007 záver, či
nadobudnutie majetku, či jeho scudzenie nevybočuje z rámca bežného obchodného styku bude záležať
na posúdení konkrétnych okolností toho ktorého prípadu, spravidla však pôjde o porovnanie predmetu

skúmanej dispozície s predmetom podnikania spoločnosti. Súd prvej inštancie tak neprimerane zúžil
výklad daných ustanovení Občianskeho zákonníka bez ďalšieho skúmania predmetného prevodu
spoluvlastníckeho podielu. Kúpna cena zodpovedala trhovým podmienkam. Zákon neukladá povinnosť
pre všetky zmluvy ukladať do Zbierky listín. Ust. § 59a OchZ je vykladané v rozpore so zámerom
a úmyslom zákonodarcov.

Odvolateľ tiež poukázal na nesprávnu aplikáciu práva EU. Má za to, že ust. § 59a OchZ sú recepčnými
ustanoveniami Kapitálovej smernice, pričom ich nemožno aplikovať bez toho, aby sa prihliadalo na
úmysly zákonodarcu vyjadrené v príslušnej dôvodovej správe, z ktorých je zrejmé, že majú chrániť
predovšetkým spoločnosť samotnú a následne jej veriteľov a tretie osoby na základe zákonnej

implementácie podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, preto ich nemožno interpretovať proti tomuto účelu
(napr. nález ÚS SR z 23.5.2013 č.k. IV.ÚS 71/2013, ÚS ČR sp. zn. Pl.ÚS 33/97). Odvolateľ v tejto
súvislosti poukázal na nález F. I. asistenta predsedkyne NS ČR v texte publikovanom v časopise Právní
fórum 6/2012 str. 266 a nasl., ktorý okrem iného konštatuje, že zákonná požiadavka na vyhotovenie
znaleckého posudku je príliš formalistická, pretože ak spoločnosť obchoduje za obvyklých podmienok,

nie je daný dôvod na zvýšenú ochranu záujmov spoločnosti a zároveň je absolútnou neplatnosťou
prevodnej zmluvy ohrozená právna istota všetkých neskorších nadobúdateľov prevedeného majetku,
pretoust.§196aods.3českéhoObchodnéhozákonníkajepotrebnéinterpretovaťreštriktívne.Odvolateľ
tiež poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 31Cdo 3986/2009 z 8.2.2012, z ktorého okrem iného citoval,
že veľký senát NS ČR korigoval doterajšiu judikatúru s tým, že závery doterajšej judikatúry sa presadia

vtedy, keď bola prevodom majetku v rozpore s požiadavkou v § 196a ods. 3 českého Obchodného
zákonníka spoločnosť poškodená. Ak bola však v zmluve o prevode majetku medzi spriaznenými
osobami dojednaná trhová cena, i keď nebola stanovená znaleckým posudkom, bol dosiahnutý účel
sledovaný uvedeným zákonným príkazom, i keď sa tak nestalo postupom podľa § 196a ods. 3
českého Obchodného zákonníka. Najvyšší súd ČR tak uzavrel, že v takom prípade neexistuje žiaden

dôvod vyvodzovať absolútnu neplatnosť uzavretej zmluvy len preto, že nebol dodržaný mechanizmus
zabezpečujúci, aby cena za prevod majetku bola dojednaná spôsobom, ktorý nepoškodzuje spoločnosť.
Veľký senát občianskoprávneho obchodného kolégia NS ČR sa preto odchýlil od predchádzajúcej
judikatúry a uzavrel, že ak bola v zmluve o prevode majetku podliehajúcej ust. § 196a ods. 3 českého
Obchodného zákonníka dojednaná trhová cena, prípadne cena pre spoločnosť výhodnejšia, nie je táto

zmluva neplatná iba preto, že táto cena nebola určená znaleckým posudkom vypracovaným znalcom
vymenovanýmsúdom.Odvolateľdodal,ževovecipodalžalobuovyprataniepredmetnýchnehnuteľností
v konaní na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 13C/195/2012, ktoré bolo právoplatne skončené
rozsudkom KS Trnava sp. zn. 9Co/161/2016 v prospech žalobcu, bez spochybnenia aktívnej procesnej
legitimácie žalobcu.

Odvolateľ namietal, že súd nezohľadnil, že právne zastúpenie žalovanej bolo uskutočnené v rozpore
s platným právom. Prechádzajúci právny zástupca žalovanej J. K. L. minimálne bol, ak ešte stále nie
je, aj právnym zástupcom predávajúceho.Odvolateľ má tiež za to, že z procesného hľadiska došlo k porušeniu ustanovení o rovnosti účastníkov
ako i práva na spravodlivý súdny proces. Otázku spochybnenia procesnej legitimácie žalobcu otvoril

súd až na pojednávaní 2.12.2016, pričom žalobca nemal dôvod predpokladať, že k uvedenej situácii
dôjde, nakoľko jeho procesná legitimácia nebola spochybňovaná v už právoplatne skončených súdnych
konaniach. Z tohto hľadiska spochybnenie procesnej legitimácie z dôvodov § 59a Obchodného
zákonníka považuje žalobca za porušenie zásady právnej istoty a de facto aj za rozhodnutie, ktorým
bol porušený zákaz res iudicata.

K námietke premlčania odvolateľ uviedol, že v konaní ide o právny nárok vyplývajúci z nadužívania
spoluvlastníckeho podielu žalovaným a nie z titulu bezdôvodného obohatenia, čo bolo prezentované
aj Okresným súdom Trnava v konaní 7Cb/2/2012. Podľa Občianskeho zákonníka je premlčacia doba
trojročná a preto návrhy na začatie konania boli dané v rámci zákonnej premlčacej doby. Ak by išlo
o bezdôvodné obohatenie má za to, že žalobca si výzvami uplatnil svoje nároky na odplatu v rámci

subjektívnej premlčacej doby. Okrem toho išlo o úmyselné konanie právneho predchodcu žalovanej ako
i žalovanej, kedy je premlčacia lehota v zmysle § 107 ods. 2 OZ 10 rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému
obohateniu došlo.

V ďalšej časti odvolania sa žalobca vyjadril k vstupu intervenienta do konania s tým, že má

za to, že predávajúci ako intervenient má záujem na plnení obsahu vlastníckych práv, ktoré
previedol na žalobcu, vrátane vymoženia pohľadávky voči žalovanému, ktorá vznikla nadužívaním
jeho spoluvlastníckeho podielu. Právny záujem predávajúceho ako intervenienta je daný tým, že za
prevod vlastníckych práv dostal zaplatenú kúpnu cenu, ktorej má zodpovedať príslušná protihodnota
práv, teda i práva poberať alebo domáhať sa poberania úžitkov zo spoločnej veci. Právny záujem na

prevedení vlastníckych práv ako i práva na poberanie úžitkov zo spoločnej veci prejavil predávajúci
v konaniach 8C/108/2010, 37C/100/2012, 27C/259/2016 ako účastník, v konaní 17C/95/2012 ako
svedok.Vkonaniach8C/152/2015,18C/446/2015,10C/408/2015muvôbecneboladanámožnosťkonať
pred súdom v rozhodovaní o predbežnej otázke, pri ktorej je dotknutou stranou, a to platnosti a účinnosti
kúpnopredajnej zmluvy z 9.9.2009. V dôsledku uvedeného odvolateľ považuje vstup intervenienta F. G.

st. ako predávajúceho za plne dôvodný, teda prípustný v zmysle § 81, § 82 CSP, preto súdu navrhol,
aby v zmysle § 83 CSP návrhu vyhovel.

K doručenému odvolaniu žalobcu podala žalovaná prostredníctvom svojho advokáta písomné
vyjadrenie, ktorým navrhla, aby odvolací súd odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a napadnutý

rozsudok potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny a žalovanej priznal nárok na náhradu trov
konania a trov právneho zastúpenia v rámci odvolacieho konania vo výške 100%. Žalovaná považuje
predmetné odvolanie za nedôvodné a účelovo podané, argumentáciu odvolateľa v celom rozsahu
namieta, rozporuje a zároveň ju považuje za právne nesprávnu a nezakladajúcu sa na pravde. Odvolateľ
naviac uvádza mnohé vyjadrenia, ktoré sa absolútne netýkajú veci samej.

Žalobca nebol a nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby, pretože nebol
a nie je vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti, pretože kúpna zmluva zo dňa 9.9.2009 do dnešného
dňa nenadobudla účinnosť, keďže nebola spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín
príslušného obchodného registra, ktorú povinnosť ukladá žalobcovi ako obchodnej spoločnosti § 59

OchZ platný v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy. Žalobca v tejto súvislosti nepredložil v rámci
celého konania akýkoľvek právne relevantný dôkaz, ktorý by svedčil o opaku v jeho prospech. Pokiaľ
žalobca poukazuje na rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 8C/108/2010 o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy, žaloba bola súdom zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na tomto
určení, nie teda z dôvodu, že by súd dospel k záveru, že predmetnej žalobe nie je možné vyhovieť

z dôvodu, že predmetná kúpna zmluva je platná. Predmetné rozhodnutie preto neznamená prekážku
veci rozhodnutej, pokiaľ ide o posudzovanie vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. Žalovaný
sa teda stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, ktorý dospel k záveru, že sú splnené všetky
podmienky na aplikáciu § 59a ods. 1 a 5 Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia kúpnej
zmluvy, ktoré majú kogentný charakter a ich aplikáciu nemožno vylúčiť. Je preto potrebné konštatovať

nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu neúčinnosti predmetnej kúpnej zmluvy. Toto
súd správne vyhodnotil v bode 21 napadnutého rozsudku. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX pre k. ú.
C. nevyplýva, že by žalobca bol podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľnosti.Žalovaná tiež uviedla, že v žiadnom prípade neprekročila, a v danom rozsahu ani neumožnila, užívanie
dotknutýchnehnuteľnostítretímosobámnadrámecsvojhovlastníckehopráva.Spoukazomnapríslušnú
nájomnú zmluvu je jednoznačne zrejmé, že predmetom užívania je len spoluvlastnícky podiel žalovanej

1/2 vzhľadom k celku. Žalovaná rovnako zotrváva na podanej námietke premlčania voči žalobcom
uplatnenému nároku. Čo sa týka argumentácie žalobcu, že prvoinštančný súd nevykonal všetky ním
navrhnuté dôkazy, dala do pozornosti ust. § 185 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd rozhodne, ktoré
z navrhnutých dôkazov vykoná. Z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva, ktoré navrhnuté dôkazy
súd prvej inštancie nevykonal a dostatočne uviedol aj dôvod ich nevykonania.

V súvislosti s návrhom žalobcu, aby odvolací súd nepriznal akékoľvek trovy žalovanej vyplývajúce
z jej zastúpenia J. K. L. z dôvodov hodných osobitného zreteľa s tým, že právne zastúpenie bolo
uskutočňované v rozpore so zásadou rovnosti zbraní, žalovaná uviedla, že aj tento návrh žalobcu je
nedôvodný, pretože nepredložil žiadne právne relevantné dôkazy v tejto časti.

Čo sa týka ostatných vznesených návrhov žalobcu v rámci doterajšieho konania, žalovaná sa stotožňuje
s rozhodnutím prvoinštančného súdu a jeho názormi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Má za to, že súd vykonal v dostatočnom rozsahu potrebné a nevyhnutné dokazovanie na zistenie
všetkých rozhodných skutočností dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza
zo správneho právneho posúdenia veci. Napadnutý rozsudok teda považuje v celom rozsahu za vecne

správny, vydaný v súlade so zákonom a bez akýchkoľvek procesných vád.

K uvedenému vyjadreniu žalovanej k odvolaniu podal vyjadrenie žalobca, v ktorom uviedol, že tvrdenia
žalovanej sú nedôvodné a účelové a nezakladajú sa na pravdivých skutočnostiach. Poukázal na svoje
predchádzajúce vyjadrenia ako i na odvolanie, ktorých sa pridržiava.

Žalobca nadobudol podiel na predmetných nehnuteľnostiach v rámci svojej podnikateľskej činnosti
v oblasti realít, ktoré sú predmetom jeho podnikania od zápisu spoločnosti v obchodnom registri.
V zmysle § 59a OZ žalobca nemal povinnosť uložiť kúpnu zmluvu a znalecký posudok do
zbierky listín. Žalobca nadobudol právnu istotu o vlastníctve predmetného podielu na spoločných

nehnuteľnostiach aj v označeným súdnych konaniach. Tieto konania zároveň zakladajú prekážku
res iudicata. V tejto súvislosti poukázal na právnu vetu rozhodnutí NS SR sp. zn. 7Cdo 156/2019
o následkoch právoplatne rozhodnutej veci. Doplnil, že opätovné posudzovanie otázky vlastníckeho
práva žalobcu je spochybňovaním ústavného princípu právnej istoty žalobcu.

Žalobca tiež dodal, že v zbierke listín sa nachádzajú listiny kúpnej zmluvy a znaleckých posudkov
predmetných nehnuteľností, o čom ako dôkaz pripojil sprievodný list o vložení do zbierky listín
Obchodného registra zo dňa 29.12.2017 predmetnej kúpnopredajnej zmluvy a znaleckých posudkov
č. 9/2005 a č. 44/2016, ktoré mali tvoiť prílohy predmetného sprievodného listu. Poukázal na to,
že proti rozhodnutiu 23Co/36/2019 v konaní 27C/259/2016 o určenie vlastníckeho práva, ktorým

bol zrušený zápis vlastníckeho práva žalobcu, je v súčasnosti vedené konanie na dovolacom súde.
Žalobca poukázal na to, že z rozsudku Okresného súdu Trnava 13C/195/2012 v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu Trnava sp. zn. 9C/161/2016, ako aj NS SR vo veci o vypratanie nehnuteľností bolo
preukázané, že žalovaná výrazne prekračuje rozsah uplatňovaných spoluvlastníckych práv nad rámec
jej spoluvlastníckeho podielu. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok KS TT 9Co/161/2016 a výpis NEKA

TRADE spol. s r.o. Pokračoval, že v tejto súvislosti oprávnene vystáva dôvodná obava o zákonnosti
konania 27C/259/2016, ktorým bol vrátený podiel žalobcu na predmetných nehnuteľnostiach jeho
právnemu predchodcovi – vyše 70-ročnému dôchodcovi, nepodnikateľovi zrejme za účelom, že
dôchodcu možno ľahšie šikanovať. Ako dôkazy pripojil foto napadnutia a bojový postoj konateľa Neka
Stores s.r.o. voči dôchodcovi, foto spoločných nehnuteľností s reklamou tretej osoby (Neka Stores s.r.o.),

oznam zo spoločných nehnuteľností o podnikaní žalovanej, dvor spoločných nehnuteľností zaprataných
tovarom a vecami žalovanej a jej tretích osôb, výpis Neka Stores s.r.o. z OR SR. Podľa žalobcu konanie
pred prvoinštančným súdom nezodpovedalo požiadavkám spravodlivého procesu, keďže žalobcom
navrhované dôkazy súd odmietol vykonať an bloc, pričom uprel žalobcovi i právo záverečnej reči, čím
došlo k porušeniu procesných práv žalobcu.

V závere vyjadrenia žalobca navrhol súdu vyhovieť žalobe v plnom rozsahu alternatívne vrátiť vec
súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie a zároveň priznať strane žaloby náhrady trov konania vrátane
príslušenstva.K predchádzajúcemu vyjadreniu žalobcu podal žalovaný písomné vyjadrenie, v ktorom argumentáciu
žalobcu v celom rozsahu namietol, rozporoval, uviedol, že ju považuje za nesprávnu a nezakladajúcu sa

na pravde. Naviac žalobca opakovane uvádza vyjadrenia, ktoré sa absolútne netýkajú merita veci samej.

Tvrdenie, že žalobca nemal povinnosť v zmysle § 59a OchZ uložiť kúpnu zmluvu a znalecký posudok
do zbierky listín označil za nesprávne, v rozpore so zákonom. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok
Okresného súdu Trnava č.k. 14C/60/2016, konkrétne bod 19 a 21 odôvodnenia, s ktorým sa v plnom

rozsahu stotožňuje. Je teda daný nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu neúčinnosti
kúpnej zmluvy zo dňa 9.9.2009 pre nedodržanie ustanovení Obchodného zákonníka a z dôvodu
absolútnej neplatnosti zmluvy je rozpor s týmito kogentnými ustanoveniami. Poznamenal, že sprievodný
list k založeniu listín do zbierky listín je opatrený podacou pečiatkou v mesiaci 12/2017. Zároveň
ide o protichodné vyjadrenia žalobcu, keď na jednej strane tvrdí, že nemal zákonnú povinnosť uložiť
dokumenty v zmysle § 59a OchZ, avšak na druhej strane malo tak byť učinené. K údajnému uloženiu

daných dokumentov ale malo dôjsť až v roku 2017 a to napriek tomu, že predmetná kúpna zmluva
bola uzatvorená ešte v roku 2009. Žalovaná má za to, že zo strany žalobcu nedošlo k riadnemu
splneniu jeho povinností v zmysle § 59a OchZ, čo potvrdil aj prvoinštančný súd v napadnutom
rozsudku. V neposlednom rade žalovaná upriamila pozornosť na to, že sprievodný list bol vyhotovený
F. G. s IČO-m 33 550 107..., a nie žalobcom. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že aktuálneho

spoluvlastníka vzhľadom na jeho vek je možné ľahšie šikanovať a brániť mu v prístupe k dotknutým
nehnuteľnostiam, toto považuje žalovaná za absolútne nevhodné a nezakladajúce sa na pravde, nikdy
k takýmto krokom voči druhému spoluvlastníkovi nepristúpila. Pokiaľ žalobca poukazuje na bojový
postoj konateľa NEKA STORES s.r.o. voči dôchodcovi zachytený na fotke, žalovaná uvádza, že ide
o tvrdenie účelové a vytrhnuté z kontextu. Na predmetnej fotografii je zachytený konateľ spoločnosti

NEKA STORES s.r.o. K. B., ktorý sa v danej situácii bránil voči spoluvlastníkovi, keďže tento ho
v roku 2020 napadol ako aj ostatných členov rodiny. Išlo o postoj v sebaobrane a nie útočný. Táto
skutočnosť sa však netýka merita veci. Žalovaná má za to, že prvoinštančný súd vykonal v dostatočnom
rozsahu potrebné a nevyhnutné dokazovanie vo veci samej na zistenie rozhodujúcich skutočností,
dospel k správnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci

a všetky procesné úkony realizoval v súlade so zákonom. Rozsudok teda považuje za vecne správny,
vydaný v súlade so zákonom a bez akýchkoľvek procesných vád. V ostatnom sa žalovaná pridržiava
svojich predošlých písomných aj ústnych podaní. Žiada, aby odvolanie žalobcu bolo v celom rozsahu
zamietnuté, napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdený a žalovanej priznaný
nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

Na predchádzajúce doručené podanie žalovanej žalobca opätovne zareagoval rozsiahlym vyjadrením,
ktoré je kompilátom jeho predchádzajúcich vyjadrení, keď v úvode sám uvádza, že neostáva mu iné
ako opätovne zotrvať na svojich vyjadreniach a znovu ich zopakovať. Namieta, že tvrdenia žalovanej
sú v ostrom rozpore so skutočnosťou, žalovaná sa snaží vyvolať zdanie o pravdivosti svojich tvrdení,

pričom tým zakrýva len skutočné konanie, ktorým je zneužitie svojho postavenia spoluvlastníka.

Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

Prioritne bolo nevyhnutným, aby sa odvolací súd vysporiadal s odvolaním žalobcu proti výroku I.

preskúmavaného rozsudku, ktorým súd návrh žalobcu, aby rozhodol, že namiesto žalobcu vstupuje do
konania v pozícii žalobcu osoba, ktorú súd považuje za vlastníka predmetného podielu na príslušných
nehnuteľnostiach zamietol a výroku II., ktorým súd návrh žalobcu na prerušenie konania do prijatia
konečných rozhodnutí o prejudiciálnej otázke zamietol. Oba tieto výroky, hoci sú obsiahnuté v rozsudku,
nestratili tým charakter uznesenia, ktorým súd rozhoduje vždy vtedy, ak sa nerozhoduje vo veci samej

(§ 234 ods. 1 CSP).

V zmysle § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa. Tento zákon potom v ust. § 357 taxatívne vymenúva, kedy je odvolanie prípustné proti

uzneseniu súdu prvej inštancie, pričom medzi vymenovanými sa nenachádza uznesenie o návrhu na
zmenu subjektu konania. Pod písm. n) tohto ust. zákon pripúšťa odvolanie proti uzneseniu o prerušení
konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164. Zo znenia písm. n) § 357 CSP, v prípade ak súd návrhu
na prerušenie konania nevyhovel, nie je proti zamietavému uzneseniu prípustné odvolanie podľa § 357písm. n), odvolanie je prípustné len proti uzneseniu, ktorým súd návrhu vyhovel a konanie prerušil.
Zhodný názor prezentuje aj komentár k cit. ust. publikácie nakladateľstva C. H. Beck Civilný sporový
poriadok.

Keďže vzhľadom na vyššie uvedené, odvolanie proti uzneseniu o zmene subjektov konania ani
proti uzneseniu, ktorým bol návrh na prerušenie konania zamietnutý zákon nepripúšťa, bolo potom
nevyhnutým, aby odvolací súd v zmysle § 386 písm. c) CSP odvolanie žalobcu, v rozsahu v ktorom

smerovalo proti výrokom I. a II. preskúmavaného rozsudku odmietol (výrok I. tohto rozhodnutia).

Následne predmetom odvolacieho konania bolo len rozhodnutie vo veci samej, obsiahnuté vo výroku
III., včítane závislého výroku IV. o náhrade trov prvoinštančného konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku –
ďalej CSP), po zistení, že odvolanie vo zvyšnej neodmietnutej časti bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po

skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) , b), c), d), e), f), g) a h) CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby

zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP),
po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel
k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie

vmeritórnomvýrokuIII.,včítanezávisléhovýrokuIV.onáhradetrovkonaniajevecnesprávnyvdôsledku
čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 CSP).

Predmetom konania je žalobou vymedzený nárok žalobcu na zaplatenie od žalovanej sumy 1.700,- Eur

s príslušenstvom z titulu odplaty za nadužívanie polovičného spoluvlastníckeho podielu žalovanej na
nehnuteľnostiach majúcich byť v spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej, každého v 1 , zapísaných na
LV č. XXXX, okres Trnava, obec C., katastrálne územie C. ako parc. č. 3436/4, 5, 6, 8, stavby súp.
č. XXXX, XXXX M. XXXX a to za obdobie február, marec, október a november 2014. Prvoinštančný
súd predmetnú žalobu preskúmavaným rozsudkom zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu v konaní, v podstate z dôvodu, že kúpna zmluva zo dňa 9.9.2009, ktorou mal predmetný
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach nadobudnúť, napriek vkladu jeho vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností, nenadobudla účinnosť, s poukazom na § 59a ods. 1 OchZ z dôvodu, že nebola
uložená spolu so znaleckým posudkom v Zbierke listín Obchodného registra.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý je viazaný ako rozsahom, tak i uplatnenými odvolacími
dôvodmiboloposúdiť,čidošloknaplneniuodvolacíchdôvodovformálneuplatnenýchžalobcomvzmysle
všetkých odvolacích dôvodov, ktoré umožňuje ust. § 365 ods. 1 v písm. a) až h) CSP v kontexte
konkrétneho obsahu podaného odvolania.

Vzhľadom na obsah odvolania žalobcu, ako i jeho následných vyjadrení v odvolacom konaní, odvolací
súd považuje za potrebné v úvode poukázať na to, že koncepcia odvolacieho konania v civilnom
spore vychádza z takzvaného neúplného apelačného systému, čo znamená, že právo odvolateľa použiť

v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila
v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Odvolacia argumentácia v podobe nových
skutočností a dôkazov (tzv. novoty) je prípustná len za splnenia zákonom taxatívne stanovených
podmienok v zmysle § 366 CSP a to, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebonesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom
prvej inštancie. Odvolateľ pritom výslovne neuvádza, ktorá z uvedených podmienok pre uplatnenie novôt

v odvolacom konaní mala byť splnená a ani netvrdí ani nepreukazuje, že by tieto novoty bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. S poukazom na uvedené preto odvolací súd
vopred uvádza, že na diskvalifikované novoty uplatnené žalobcom v rozpore s cit. ust. až v odvolacom
konaní prihliadať nebude, včítane početných dôkazov pripojených odvolateľom k vyjadreniam podaným
v odvolacom konaní.

Vzhľadom na to, že žalobca v následných písomných vyjadreniach, nasledujúcich po podanom odvolaní
a po uplynutí mu odvolacej lehoty, uvádza aj nové skutočnosti a novú argumentáciu (ako je to popísané
vyššie),jepotrebnétiežzdôrazniť,žeodvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniejemožnévzmysle§
365 ods. 3 CSP meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Vzhľadom na to, na ďalšie

odvolacie dôvody, obsiahnuté v podaniach žalobcu nasledujúcich po odvolaní, nebolo možné prihliadať.

V závere podaného odvolania odvolateľ sa vyjadruje k vstupu intervenienta – F. G. staršieho –
predávajúceho z predmetnej kúpnej zmluvy do konania s tým, že navrhuje, aby súd návrhu vyhovel.

Odvolanie je pritom podané a podpísané Mgr. Ing. Miloslavom Nekanovičom, konateľom MILS s.r.o.

V zmysle § 81 CSP intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom
a má právny záujem na výsledku konania.

Podľa § 82 ods. 1 CSP intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe
oznámenia o spore podľa § 86 písomným podaním. Podľa ods. 2 vstup intervenienta je prípustný
počas celého konania. V zmysle ods. 3 v podaní, ktorým vstupuje do konania, musí intervenient okrem

všeobecných náležitostí podania uviesť tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku
konania. V zmysle ods. 4 vstup intervenienta do konania súd oznámi stranám.

Podľa nasledujúceho ust. § 83 CSP súd na návrh rozhodne, či je vstup intervenienta prípustný.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že intervenient je subjektom sui generis sporového konania, pričom je
na rozhodnutí intervenienta, či do konania vstúpi a jeho procesné postavenie v konaní vzniká na základe
§ 82 ods. 3 CSP. Právny záujem intervenienta na výsledku sporu vyplýva z hmotného práva. Intervenient

vstupuje do sporu svojim vlastným podaním adresovaným súdu. Intervencia vzniká doručením podania
tretej osoby (intervenienta), ktorým táto oznamuje súdu svoj vstup do konania, teda nie rozhodnutím
súdu. Súd má iba povinnosť informovať strany sporu o vzniku interveniencie (§ 82 ods. 4 CSP). Po
vstupe intervenienta do konania v zmysle § 82 CSP môže žalobca alebo žalovaný podať návrh, aby súd
rozhodol, že vstup intervenienta nie je prípustný (§ 83 CSP). Prípustnosť vstupu intervenienta súd teda

skúma výlučne na návrh, súd ho nemôže vylúčiť z konania ex offo.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že vstúpiť do konania môže intervenient svojím vlastným písomným
podaním adresovaným súdu. Civilný sporový poriadok nezakladá oprávnenie žiadnej strane sporu

navrhnúť súdu, aby pripustil vstup intervenienta do konania, ako to urobil žalobca. Odvolací súd preto
na neúčinný návrh žalobcu, obsiahnutý v odvolaní, aby pripustil/schválil vstup do konania intervenienta
F. G. staršieho, neprihliadal.

Pre rozhodnutie danej veci, konkrétne pre posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu, bolo rozhodujúce
hmotnoprávne ustanovenie § 59a Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia kúpnej
zmluvy dňa 9.9.2009 (ďalej len „Obchodný zákonník“) podľa ktorého ods. 1, ak spoločnosť nadobúda
majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výškenajmenej 10 % hodnoty základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým
posudkom. Táto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým
posudkom v zbierke listín. Ak je na účinnosť zmluvy potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa

osobitného zákona, musí byť zmluva spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín pred
zápisom do osobitnej evidencie. Podľa ods. 3, ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane použijú aj
na zmluvy, ktoré spoločnosť uzatvára s osobami, ktoré sú blízke zakladateľom alebo spoločníkom
spoločnosti alebo ktoré sú ovládajúcimi osobami alebo ovládanými osobami zakladateľov alebo
spoločníkov spoločnosti, a ak spoločnosť nadobúda majetok za protihodnotu vo výške najmenej 10

% hodnoty základného imania. Podľa ods. 4, ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú na zmluvy
uzatvorené pri bežnom obchodnom styku, na nadobudnutie majetku podľa rozhodnutia súdu alebo
správneho orgánu a na majetok nadobudnutý na burze za cenu rovnajúcu sa kurzu, ktorý zodpovedá v
tom čase danej ponuke a dopytu. Podľa ods. 5, ustanovenia odsekov 1 až 4 sa vzťahujú na spoločnosť
s ručením obmedzeným a na akciovú spoločnosť.

Účelom citovaného ustanovenia je kontrola ekvivalencie nadobudnutého majetku obchodnej spoločnosti
(s.r.o. alebo a.s.), ktorý získala zmluvou od zakladateľov alebo spoločníkov, alebo od im osôb blízkych.
Odvolací súd je pritom toho názoru, že citovaná právna norma je jasná, určitá a zrozumiteľná a preto
nie je dôvod, aby bola vykladaná v rozpore s jej doslovným znením, keďže takýto výnimočný postup

nevyžaduje ani účel citovaného zákonného ustanovenia.

Otázku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu s poukazom na ust. § 59a Obchodného zákonníka
namietal žalovaný už vo vyjadrení k žalobe, ktorá bola doručená žalobcovi s výzvou na vyjadrenie sa

k nej, ktorú možnosť žalobca nevyužil. Vo vyjadrení žalovaný s poukazom na rozsudok Okresného súdu
Trnava zo dňa 16.12.2016 č. k. 8C/152/2015 tvrdil, že predmetná kúpna zmluva nenadobudla účinnosť,
keďže nebola spolu so znaleckým posudkom vložená do zbierky listín príslušného Obchodného registra
v súlade s § 59a Obchodného zákonníka, hoci cena viac ako 14-násobne presahovala 10 % základného
imania.

Žalovaný uvedené skutkové tvrdenia žalobcu v priebehu prvoinštančného konania nijako nepoprel, iba
tvrdil,žejeaktívnevecnelegitimovanýakovlastníkpolovičnéhopodielunadotknutýchnehnuteľnostiach.
Nepoprel, že predmetná kúpna zmluva zo dňa 9.9.2009, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti v C. na

adrese E. B. X, zapísané v LV č. XXXX, bola zmluvou, ktorou spoločnosť žalobcu MILS, s.r.o., nadobudla
od F. G., nar. XX.X.XXXX (otec, teda osoba blízka zakladateľom alebo spoločníkom spoločnosti
v zmysle § 59a ods. 3 OchZ) spoluvlastnícky podiel v 1/2 na predmetných nehnuteľnostiach spoločnosti
žalobcu MILS, s.r.o., Trnava, ktorého konatelia boli Ing. Miloslav Nekanovič, nar. XX.X.XXXX a Ing.
Blažena Nekanovičová, nar. XX.X.XXXX (deti predávajúceho) za kúpnu cenu 94.000,- Eur, ktorá

podľa nepopretého tvrdenia žalovaného (obsiahnutého aj v rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa
16.12.2016 č. k. 8C/152/2015-113) viac ako 14-násobne presiahla 10 % základného imania spoločnosti.
V priebehu prvoinštančného konania žalobca nesporoval ani skutočnosť, že predmetná kúpna zmluva
spolusoznaleckýmposudkom,ktorýbystanovovalhodnotupredmetuzmluvynebolauloženádozbierky
listín pred zápisom do katastra nehnuteľností v zmysle § 59a ods. 1 OchZ V prvoinštančnom konaní

sa žalobca nebránil ani tým, že by išlo o zmluvu uzatvorenú pri bežnom obchodnom styku spoločnosti.
Žalobca v tomto smere ani na pojednávaní nenavrhol vykonať dokazovanie. Prvostupňový súd správne
poukázal na to, že žalobca v konaní ani netvrdil, že by sa ust. § 59a OchZ na danú kúpnu zmluvu nemali
vzťahovať, pretože by malo ísť o zmluvu uzavretú pri bežnom obchodnom styku.

Pokiaľ žalobca toto tvrdenie použil až v podanom odvolaní, pričom ani netvrdil, nieto že by preukázal,
existenciu dôvodov pre použitie novôt v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP, najmä, že tento
prostriedok procesného útoku bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
toto jeho tvrdenie ako novota je diskvalifikované a v odvolacom konaní naň nemožno prihliadať.

Odhliadnuc od toho odvolací súd je názoru, že na preukázanie, že malo ísť o právny úkon v rámci
bežného obchodného styku nepostačuje odkaz na výpis živnostenského prípadne obchodného registra
s poukazom na zapísaný predmet činnosti. Muselo by byť preukázané, že predmetný právny úkon
spadá pod takú obchodnú činnosť, ktorá v obchodnej praxi spoločnosti už viackrát prebehla a ktoráje bežnou obvyklou súčasťou činnosti spoločnosti. Jednorazovú kúpu spoluvlastníckeho podielu na
nehnuteľnostiach preto nemožno považovať za aktivitu v rámci bežného obchodného styku.

S poukazom na uvedené prvoinštančný súd potom správne ustálil, že predmetné nadobudnutie majetku
danou kúpnou zmluvou spoločnosťou žalobcu spadalo pod úpravu obsiahnutú v citovanom ust. §
59a OchZ. Pre účinnosť predmetnej kúpnej zmluvy, a teda aj prevodu nehnuteľností na spoločnosť
žalobcu bolo potom nevyhnutné naplnenie kogentných podmienok citovaného ustanovenia, a to aby

predmetná kúpna zmluva spolu so znaleckým posudkom, ktorý by určoval hodnotu predmetu zmluvy,
bola uložená do zbierky listín obchodného registra, a to pred zápisom do katastra nehnuteľností.
V prvoinštančnom konaní žalobca naplnenie tejto podmienky nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil.
Pokiaľ potom v odvolacom konaní tvrdí a dokladá, že predmetný postup bol dodržaný, opätovne sa jedná
o diskvalifikovaný prostriedok procesného útoku v zmysle § 366 CSP, na ktorý nebolo možné prihliadať.
Odhliadnuc od toho zo sprievodného listu k vloženiu listín do zbierky listín obchodného registra vyplýva,

že predávajúci dňa 29.12.2017 (teda viac ako 8 rokov po uzavretí predmetnej kúpno-predajnej zmluvy
dňa 9.9.2009) vložil do zbierky listín obchodného registra kúpno-predajnú zmluvu z 9.9.2009, znalecký
posudok č. 19/2005 a znalecký posudok č. 44/2016. Je teda zrejmé, že predmetné listiny boli vložené do
obchodného registra až po zápise vlastníckeho práva kupujúceho do katastra nehnuteľností v zmysle
rozhodnutia Správy katastra Trnava č.: V 3756/09-01 zo dňa 21.9.2009, na základe predmetnej kúpno-

predajnej zmluvy, čo je v rozpore s citovaným ust. § 59a OchZ, podľa ktorého predmetné listiny musia byť
uložené do zbierky listín pred zápisom do osobitnej evidencie, teda do katastra nehnuteľností. Okrem
toho je tiež zrejmé, že ani jeden z uvedených dvoch znaleckých posudkov, keďže jeden je z roku 2005
a druhý z roku 2009, neurčuje hodnotu predmetu zmluvy v súvislosti s uzavretím predmetnej kúpnej
zmluvy, išlo teda o znalecké posudky nesúvisiace s predmetnou kúpnou zmluvou.

Keďže v zmysle § 70 ods. 1 zákona č. 162/95 Z.z. Katastrálny zákon údaje katastra uvedené v § 7 sú
hodnoverné, ak sa nepreukáže opak, samotný realizovaný zápis vlastníckeho práva žalobcu do katastra
nehnuteľností nezakladá nespochybniteľne jeho vlastnícke právo a súd ním nie je nijako viazaný.

Rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu nie je rozhodnutím, ktorým by bol súd viazaný v súvislosti
s posúdením otázky platnosti a účinnosti zmluvy.

S poukazom na vyššie uvedené, keďže v danom konaní nebola preukázaná účinnosť predmetnej kúpno-

predajnej zmluvy zo dňa 9.9.2009, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností do spoluvlastníctva
žalobcu,odktoréhosižalobcaodvodzujenárokuplatnenývtomtokonaní,keďženebolisplnenézákonné
podmienky účinnosti predmetnej kúpno-predajnej zmluvy v zmysle cit. § 59a OchZ v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy, nedošlo k účinnému prevodu a k účinnému nadobudnutiu spoluvlastníckeho
práva k dotknutým nehnuteľnostiam žalobcom (a to aj napriek pôvodnému vkladu jeho vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností) nebola teda daná aktívna vecná legitimácia žalobcu
v spore, keď nebolo preukázané, že žalobca je nositeľom hmotného práva – spoluvlastníckeho podielu
na dotknutých nehnuteľnostiach, z ktorého odvodzuje žalobou uplatňovaný nárok. V dôsledku toho bolo
potom nevyhnutné jeho žalobcu zamietnuť, ako správne postupoval prvoinštančný súd.

Odvolací súd poukazuje na to, že k rovnakému záveru o neúčinnosti predmetnej kúpnej zmluvy v zmysle
§ 59a OchZ dospel Okresný súd Trnava v obdobných už právoplatne skončených veciach sp. zn.
8C/152/2015 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. 23Co/269/2017
aj sp. zn. 27C/259/2016 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trnave pod sp. zn.

23Co/26/2019. Vo veci sp. zn. 8C/152/2015 síce bolo podané dovolanie, ako to tvrdí žalobca, avšak pre
nezaplatenie súdneho poplatku súd konanie o dovolaní zastavil.

Pokiaľ odvolateľ poukazuje na to, že niektoré ním poukázané súdne rozhodnutia, v ktorých mal súd

posúdiť účinnosť predmetnej kúpnej zmluvy v kontexte s ust. § 59a OchZ tvoria res judicata, je potrebné
uviesť, že tomu tak nie je.V mysle § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať a rozhodovať znova.

Prekážka právoplatne rozhodnutej veci v zmysle cit. ust. je vymedzená dvomi kritériami, a to totožnosťou
sporových strán a totožnosťou predmetu konania. Ani v jednom zo žalobcom poukázaných súdnych
konaní nebola splnená minimálne podmienka totožnosti predmetu konania, ktorým je spojenými
žalobami uplatnený nárok na vyplatenie sumy za nadužívanie dotknutých nehnuteľností žalovanou
spoluvlastníčkou za obdobie február, marec, október a november roku 2014. Prekážka veci rozsúdenej

v danom prípade preto nie je daná. Žiada sa dodať, že v zmysle § 228 ods. 1 CSP záväzný
pre strany a ich právnych nástupcov je výlučne výrok právoplatného rozsudku a preto o prekážku
právoplatne rozhodnutej veci nejde v prípadoch, ak súd určitú otázku v konaní posúdil prejudiciálne,
keďže predbežná otázka a jej posúdenie nesmie byť nikdy poňaté do výroku súdneho rozhodnutia.
Preto ak v iných súdnych konaniach súdy vychádzali z ustálenia prejudiciálnej otázky, že v rozhodnom
období bol spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností v polovici žalobca, nejde o prekážku právoplatne

rozhodnutejveci.ZrozsudkuOkresnéhosúduTrnavač.k.8C/108/2010-154zodňa16.12.2010vspojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/66/2011-194 zo dňa 28.2.2012 poukázaného žalobcom,
vyplýva právoplatné zamietnutie žaloby na určenie neplatnosti danej kúpnej zmluvy podanej právnym
predchodcom žalovanej, a to pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na takomto určení.
Ani toto rozhodnutie netvorí preto prekážku veci rozhodnutej.

S poukazom na správne závery súdu prvej inštancie podľa vyššie uvedeného bolo potom nadbytočné
vykonávanie akýchkoľvek ďalších dôkazov navrhnutých žalobcom a preto súd prvej inštancie v súlade s
§ 185 ods. 1 CSP správne v odseku 22 preskúmavaného rozsudku odôvodnil, že tieto dôkazy nevykoná

a na ďalšie nebude prihliadať.

Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné,
bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil.
Jevšaknevyhnutné,abyboloreagovanénapodstatnéarelevantnéargumentyúčastníkov/stránkonania

(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a
podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05).
Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej

veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na
princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou
odpoveďou.

S poukazom na vyššie uvedené po zistení, že žiaden z odvolateľom uplatnených dovolacích dôvodov
nebol naplnený, odvolací súd potom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým
bola žalobca v celom rozsahu zamietnutá a IV., ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov prvoinštančného
konania, ako vo výrokoch vecne správny, s použitím ust. § 387 CSP potvrdil.

V odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej vzniklo podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods.
1 CSP právo na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi, pričom o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania musí rozhodnúť aj bez návrhu v zmysle § 262 ods. 1 CSP odvolací súd, pred ktorým
sa predmetné konanie končí. Dôvody pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane
v zmysle § 257 CSP , teda existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, nebola v konaní tvrdená ani

ju odvolací súd nezistil. Odvolací súd preto žalovanej priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalobcovi. O výške tejto náhrady v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).