Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 14, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoE/44/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814204043
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8814204043.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu
JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: Advocate s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. C. XXX/X, XXX XX D. E. F., o vymoženie 209,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 7Er/442/2014-52 zo dňa 08.11.2021, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nevylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
z vykonávania tohto exekučného konania (výrok I.) a jeho žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietol (výrok II.).

Zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie odôvodnil tým, že
v posudzovanej veci sa oprávnený domáha vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozsudok vydaný stálym rozhodcovským súdom. Rozhodcovská zmluva uzatvorená účastníkmi spolu

s úverovou zmluvou je formulárová, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa
v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu a predkladá ju spotrebiteľovi na
podpis bez náležitého vysvetlenia, čo tvorí podstatu rozhodcovského konania. Podľa názoru súdu je
však dojednanie rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní s
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň

informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom
bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Dojednanie rozhodcovskej doložky
a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi
bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka
a taktiež Smernice č. 93/13/EHS. Uvedené problémy, týkajúce sa nekalých praktík oprávneného,
už konštatovala aj Európska komisia /napríklad C(2013) 2215 final/. Súd dospel k záveru, že táto

rozhodcovská zmluva, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa je v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.Pretojetátorozhodcovskázmluvaneplatnáaspotrebiteľňouniejeviazaný.Rozhodcovský
rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská
zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá, alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok

právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovskéhorozsudku (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21. marca 2012).
Rozhodcovské konanie, výsledkom ktorého je exekučný titul uplatnený v tomto konaní, sa uskutočnilo
bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, keďže rozhodcovská zmluva nebola medzi

účastníkmi platne uzatvorená. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe takejto rozhodcovskej
zmluvy je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, a preto rozsudok vydaný v takomto konaní
nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Proti uzneseniu, a to len voči výroku o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený a navrhol uznesenie zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Odvolaniepodalzdôvodov,žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnym

skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

Namietal, že exekučný súd nesprávne právne posúdil vec, keď na správne zistený skutkový stav

nesprávne aplikoval právny predpis. Na zistený skutkový stav súd správne aplikoval § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní, pretože pri skúmaní materiálnej stránky exekučného titulu môže súd
skúmať hmotnoprávne predpoklady (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Nemôže však
skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne
stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu. Aplikovaním ustanovenia § 45 zákona o

rozhodcovskom konaní súd ukrátil účastníkov o ich práva a to hlavne o právo na prejednanie veci pred
príslušným súdom. Postupom súdu došlo k nahradeniu konania o žalobe o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom
konaní. Odvolateľ taktiež poukázal na nedostatočne zistený skutkový stav prvostupňovým súdom,
keď súd konštatoval, že nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. On

však uzatvára samostatné rozhodcovské zmluvy a v niektorých prípadoch sú rozhodcovské zmluvy
obsiahnuté v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd to
však nezisťoval a zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 243h a § 9a Exekučného poriadku v znení do

31.3.2017, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

V odvolacom konaní bol preskúmavaný len výrok napadnutého uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Výrok uznesenia o nevylúčení súdneho
exekútora z vykonávania tohto exekučného konania v odvolacom konaní preskúmavaný nebol, a ako
taký nadobudol právoplatnosť.

Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka
platnosti rozhodcovskej zmluvy. Najvyšší súd SR už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie
exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 Najvyšší súd
SR judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul
rozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovské

konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súdje povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už
pri postupe podľa § 44 ods. 2 EP vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú
je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci

6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu SR vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS
60/2011 a nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

Odvolací súd konštatuje, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 26.01.2011 (t.j. v rovnaký deň ako zmluvu

o úvere) rozhodcovskú zmluvu vyhotovenú na samostatnom tlačive (č.l. 13 spisu), v zmysle ktorej spory
zo zmluvy majú byť rozhodované buď pred Stálym rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom,
pričom výber spočíva na strane podávajúcej žalobu.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere

a rozhodcovskej zmluvy (26.01.2011), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a

obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.09.2010 ani právneho názoru, ktorý by mal
byť oprávnenému známy z uznesení odvolacieho súdu sp. zn. 6CoE 207/2012, 6CoE 156/2012, 6CoE
158/2012, 6CoE 150/2012, 6CoE 128/2012, 20CoE 230/2012, 20CoE 221/2012, 20CoE 232/2012,
20CoE 237/2012 (porov. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci I. ÚS 610/2012).

Rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej zmluve. Neprijateľná zmluvná
podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne, ako keď rozhodcovskej zmluvy niet
(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012, uznesenie Krajského
súdu v Prešove vo veci 6CoE 66/2012, 6CoE 256/2012).

Povinná ako spotrebiteľ pri predmetnej rozhodcovskej zmluve nemá na výber, ak bude žalovaná na
rozhodcovskom súde. Odvolací súd zastáva názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna,
pretože takmer s pravidelnosťou podávajú rozhodcovské žaloby veritelia. V prípade, že výnimočne

uplatňuje svoje právo spotrebiteľ, využíva štátny súd.

Pokiaľodvolateľpoukázalnato,žerozhodcovskázmluvabolavtomtoprípadesamostatnáaindividuálne
dohodnutá a účastníci ju uzatvorili slobodne a po zvážení všetkých náležitostí, tak k tomu odvolací súd

poznamenáva, že rovnako ako samotná zmluva o úvere, aj rozhodcovská zmluva zo dňa 26.01.2011 je
spísaná na predpísanom tlačive, ktorého obsah nemohol dlžník ovplyvniť a musel sa mu podriadiť.

Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak

zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl.
3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola
dopadá aj za stavu, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet
dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola
hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca

(v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa
nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej
zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jejobsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na
podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

Rozhodcovskú zmluvu dohodnutú za daných okolností považuje odvolací súd za neprimeranú zmluvnú
podmienku, ktorá je v rozpore s platným právom. Rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej
rozhodcovskej zmluve, pretože podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia
zmluvy je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne, ako

keď rozhodcovskej zmluvy niet. Neprijateľná rozhodcovská zmluva sa prieči dobrým mravom a výkon
práv a povinností z takejto zmluvy odporuje dobrým mravom.

Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§
40a Obč. zák.) išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel

súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi povinnosť
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jej neprijateľnosť neplatná,
pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.
Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými
stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov uzatvorená

platnározhodcovskázmluvaotom,ževšetkyaleboniektoréspory,ktorémedzinimivzniklialebovzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto
platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4
ods.1zákonač.244/2002Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov)akýkoľvekrozhodcovskýrozsudoknemôže
byť podkladom pre exekučné konanie.

Neexistencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu navyše predstavuje neodstrániteľný
nedostatok podmienky konania, na ktorý sa musí prihliadať v každom štádiu konania. Jednou z
podmienok pre vedenie exekúcie je bez akýchkoľvek pochybností exekučný titul, ktorý musí byť

vykonateľný. Rozhodcovský rozsudok opierajúci sa o neplatnú rozhodcovskú zmluvu alebo o neplatnú
rozhodcovskú doložku túto vlastnosť mať nemôže. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená. Všeobecný súd je preto povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo

skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.

Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo
možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho

dvora európskej únie C-243/08 Pannon).

Je potrebné zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej
kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v

záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v
rozhodcovskomkonanínenamietalrozhodcovskúdoložkuspoukazomnatzv.geografickúneprijateľnosť
miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08
Asturcom).

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku
o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie nie je konečným rozhodnutím vo veci, preto odvolací súd nemal dôvod rozhodovať o
náhrade trov odvolacieho konania.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).