Uznesenie Judgement was issued on Monday, November 16, 2020

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 10Cb/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518205743
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2020:1518205743.6

Uznesenie

OkresnýsúdMalackyvprávnejvecižalobcu:GlobalExchangePayments,SE,StaráVajnorskáč.11,831
04 Bratislava, IČO: 47 526 661, zastúpený Advokátska kancelária Mgr. Karol Haťapka, s.r.o., Vretenová
4 841 04 Bratislava - Karlova Ves, IČO: 46 606 122, proti žalovaným: 1/ K. 2/ Y., zastúpený Y., v konaní
o neplatnosť zmluvy, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava V. dňa 25.09.2018, ktorá bola v časti postúpená
Okresnému súdu Malacky na námietku miestnej nepríslušnosti vznesenú žalovanými, sa žalobca voči
žalovaným domáha:
- vyslovenia neplatnosti Rámcovej zmluvy o vývoji a poskytovaní programátorských činností uzatvorenej
dňa 29.01.2016 medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným 1/ ako poskytovateľom, predmetom

ktorej bol záväzok žalovaného 1/ vykonávať pre žalobcu programátorské činnosti vo vzťahu k softvérovej
aplikácii tvoriacej časti systému elektronickej evidencie stravných kreditov, činnosti projektového
manažmentu pri vývoji a prevádzkovaní tohto systému a súvisiace činnosti v prípade osobitnej
požiadavky žalobcu za odmenu vo výške 54.165 €;
- vyslovenie neplatnosti Rámcovej zmluvy o vývoji a poskytovaní programátorských činností uzatvorenej
dňa 29.01.2016 medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným 2/ ako poskytovateľom, predmetom

ktorej bol záväzok žalovaného 2/ vykonávať pre žalobcu programátorské činnosti vo vzťahu k softvérovej
aplikácii tvoriacej časti systému elektronickej evidencie stravných kreditov, činnosti projektového
manažmentu pri vývoji a prevádzkovaní tohto systému a súvisiace činnosti v prípade osobitnej
požiadavky žalobcu za odmenu vo výške 54.165 €;
- vyslovenia neplatnosti listiny „Uznanie dlhu“ datovanej a podpísanej 12.02.2016 žalobcom ako
dlžníkom, v ktorom uznal svoj dlh čo do dôvodu (zmenky č. XXXXXX, č. XXXXXX. č. XXXXXX, č.

XXXXXX, č. XXXXXX. vystavené 12.06.2016) a výšky (v sume 54.165 €) voči žalovanému 1/ ako
veriteľovi 1/ a čo do dôvodu (zmenky č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX
vystavené 12.06.2016) a výšky (v sume 54.165 €) voči žalovanému 2/ ako veriteľovi 2/.
Dôvodom neplatnosti právnych úkonov, tvrdeným žalobcom je, že žalovaný 1/ bol predsedom
predstavenstva a žalovaný 2/ členom dozornej rady spoločnosti, súčasne ako boli poskytovateľmi z
rámcovej zmluvy a na uzatvorenie zmluvy potrebovali podľa Stanov súhlas dozornej rady spoločnosti.

2. Podaním doručeným súdu 09.11.2020 žalobca zmenil žalobcu tak, že doplnil žalobu o „alternatívny
petit“ a žiada, aby súd alternatívne uložil žalovanému 1/ a žalovanému 2/ povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 108.330 €.

3. V podaní zároveň doručil aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiada, aby súd uložil
žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s pohľadávkami vyplývajúcimi Rámcovejzmluvy o vývoji a poskytovaní programátorských činností uzatvorenej dňa 29.01.2016 medzi žalobcom
ako objednávateľom a žalovaným 1/ a zároveň uložil žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa akéhokoľvek
nakladania s pohľadávkami vyplývajúcimi z Rámcovej zmluvy o vývoji a poskytovaní programátorských

činností uzatvorenej dňa 29.01.2016 medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným 2/, vrátane
prislúchajúcich listín označených ako Uznanie dlhu a zmeniek č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX,
č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX. vystavených
žalobcom až do právoplatného rozhodnutia o veci samej.

4. Súd posúdil obsah podania doručeného dňa 09.11.2020 ako ďalší samostatný nárok na plnenie
uplatnený voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/, ktorý nepredstavuje alternatívu vo vzťahu k pôvodne
uplatneným nárokom na určenie (ako sú uvedené v bod 1 odôvodnenia). Petitom označeným ako
alternatíva žalobca žiada, aby pre prípad neúspechu žalobcu v častiach žaloby na určenie, vyhovel
žalobe na plnenie. Právna teória pozná inštitút alternatívneho petitu, avšak s takýmto označením spája
petit, kedy žalobca žiada zaviazať žalovaného na viac alternatívnych plnení, pričom ponecháva na

vôli žalovaného, ktorým z týchto plnení žalobcu uspokojí. Zvláštnym druhom je alternativa facultas
(alternatívne zmocnenie), keď je žalovaný odsúdený len na jedno plnenie, ale zároveň je oprávnený,
aby namiesto toho plnil niečo iné. Ak však žalovaný neplní nič, možno sa exekučne domáhať len prvého,
prisúdeného nároku. Súd posúdil nárok ako rozšírenie žaloby o nárok na plnenie titulom škody vo výške
108.330 € a uznesením č.k. 10Cb/4/2020-272 zo dňa 13.11.2020 zmenu žaloby pripustil.

5. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa žalobca domáha uloženia
povinnosti žalovanému 2/ zdržať sa nakladania s pohľadávkami vyplývajúcimi zo zmeniek č. XXXXXX,
č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX,č.
XXXXXX. s poukazom na ustanovenie § 22 písm. a) Civilného sporového poriadku v spojení s

ustanovením § 40, 43 ods. 1 Civilného sporového poriadku postúpil Okresnému súdu Bratislava V ako
kauzálne príslušnému na rozhodnutie.

6. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil poukázaním na alternatívny petit,
pričom uloženie povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa nakladania s pohľadávkami z Rámcovej zmluvy,

vrátane návrhu uvedených listín, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej odôvodňuje tým,
že pokiaľ sa žalovaní dozvedia o alternatívnom petite, bude ich cieľom dostať predmetné pohľadávky
do dispozície tretej osoby s predpokladom, že pôjde o osoby so žalovanými spriaznenými či inak
prepojenými vzájomnými dohodami, čím sa zmarí možnosť plnenia formou zápočtu ako jednostranného
úkonu zo strany žalobcu. Postúpením sporných pohľadávok žalovaných voči žalobcovi na tretie osoby

by mohlo dôjsť k stavu, že žalovaní by mohli byť vo vymáhaní prostredníctvom tretích osôb (resp.
tieto tretie osoby) voči žalobcovi úspešní, avšak žalobca by voči žalovaným nemusel byť úspešný v
prípade priznanej náhrady škody. Žalobca má obavu pred takýmto konaním žalovaných a je podľa neho
relevantné požadovať udržanie právneho stavu do konečného rozhodnutia v takom rozsahu, aby cieľ
žaloby bol zachovaný.

7. Podľa § 324 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverneosvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325
ods. 1 , inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 328 ods. 2 CSP veta prvá o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

15. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16. Neodkladné opatrenie je charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany
smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, ktorého cieľom je rýchlo a pružne vyriešiť
situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pričom záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane
práv je vyjadrený aj v menej striktných požiadavkách na formu neodkladného opatrenia. Plní funkciu

prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny
zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak
k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia (§ 329 ods. 2 CSP).

17. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je neodkladné
opatrenie prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a) sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu
medzi sporovými stranami, b) tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu, alebo ak je daná
obava z ohrozenia exekúcie, c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným

opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný
stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a
nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

18. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). V každom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia navrhovateľ musí uviesť, pričom súd je povinný aj ex offo skúmať predpoklady nariadenia
neodkladného opatrenia z pohľadu, či v danej veci nie je možné účel dosiahnuť iným postupom, napr.
zabezpečovacím opatrením. Elementárnym (základným) zákonným ustanovením vytyčujúcim hranice

súdu v otázke rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je teda § 324 ods. 3 CSP.

19. Úprava postupu pri rozhodovaní súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje,
aby navrhovateľ súdu osvedčil základné skutočnosti vždy vo viazanosti na konkrétnu prejednávanú vec.
Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie

skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality,
ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti
javí ako hodnoverná. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (či už v konaní podľa Civilného
sporového poriadku, ale aj podľa Civilného mimosporového poriadku) má obsahovať náležitosti
upravené v § 326 CSP (opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), spolu s pripojením listín, na ktoré sa
odvoláva.

20. Ako vyplýva zo žaloby a jej zmeny, žalobca sa voči žalovaným vo veci samej domáha určenia

neplatnosti právnych úkonov (Rámcových zmlúv o vývoji a poskytovaní programátorských činností
uzatvorených 29.01.2016 so žalovaným 1/ a žalovaným 2/ a Uznania dlhu zo dňa 12.02.2016) a
zaplatenia peňažnej pohľadávky a žiada obmedziť žalovaných v nakladaní s pohľadávkami z týchto
Rámcových zmlúv. Dôvodom požadovaného obmedzenia má byť presvedčenie žalobcu, že cieľomžalovaných bude po tom, ako sa dozvedia o „alternatívnom petite“ na plnenie, dostať pohľadávky do
dispozície tretej osoby, čím sa zmarí možnosť plnenia formou zápočtu ako jednostranného úkonu zo
strany žalobcu. Žalobca má za to, že je potrebné udržanie právneho stavu do konečného rozhodnutia

v takom rozsahu, aby cieľ žaloby bol zachovaný.

21. V zásade je možné napriek zložitému právnemu jazyku žalobcu ustáliť, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia žalobca podáva z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán až
do právoplatného rozhodnutia vo veci tak, aby žalovaní nenakladali s pohľadávkami z právnych úkonov,

o ktorých platnosť sa strany sporia. Sledovaný účel teda v zásade nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením, avšak i napriek tomu súd posúdení návrhu dospel k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie
podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia.

22. Súd nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, teda
ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo v prípade, ak je obava, že exekúcia bude

ohrozená. Z pozitívno-právnej úpravy civilného sporového poriadku vyplývajú základné predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sú: 1) naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia,
2) osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, 3) odôvodnenie
potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená, 4) osvedčenie nároku,
ktorého sa žalobca mieni domáhať návrhom vo veci samej, 5) určitosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť

navrhovaného neodkladného opatrenia. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi
stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchly zásah súdu, pričom zásah do práv dotknutej
stranymusíbyťprimeranýžalobcomosvedčenémuporušeniujehoprávaaprávomchránenýchzáujmov.
Potrebu a splnenie zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia však súd musí skúmať
z hľadiska účelu súdneho konania vo všeobecnosti a ochrany práv a právom chránených záujmov

všetkých subjektov konania.

23. Z návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ani listinných dôkazov založených v
súdnom spise nemožno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie. Súd nemal za
osvedčenú naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, žalobca v návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia založil pochybnosť o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, ani nemal za osvedčenú existenciu takého protiprávneho konania žalovaných, v dôsledku
ktorého bezprostredne hrozí žalobcovi ujma na jeho právach.

24. Púhe presvedčenie žalobcu o protiprávnosti postupu žalovaných v okamihu vedomosti o zmene

žaloby neprezumuje naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán. Dôvody uvádzané
žalobcom napokon v návrhu napokon spochybňujú nárok žalobcu, ktorý je predmetom konania vo
veci samej - ak žalobca tvrdí, že postúpením pohľadávok žalovanými sa zmarí možnosť ich plnenia
formou zápočtu ako jednostranného úkonu zo strany žalobcu voči nároku na plnenie (ktorý uplatnil
ako „alternatívny“ petit), potom sú jeho skutkové tvrdenia vo vzťahu k nároku vo veci samej významne

nekonzistentné: aknárokyžalovanýchzrámcovýchzmlúv(azjednostrannéhoprávnehoúkonuUznanie
dlhu) neuznáva, potom nie je zrejmé, z akého dôvodu pohľadávky žalovaných z nich má v úmysle
započítaťjednostrannýmúkonomvočipohľadávkenanáhraduškodyuplatnenúvkonaní„alternatívnym“
petitom, tieto skutkové okolnosti budú predmetom skúmania žaloby vo veci samej.

25. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je tiež potrebné aspoň osvedčiť, že konaním žalovaných
bezprostredne hrozí žalobcovi ujma na jeho právach v takej intenzite, že je potrebné upraviť neodkladne
pomery strán súdom do skončenia konania vo veci samej. Žalobca svoje tvrdenia relevantným
spôsobom neosvedčil, domnienky a špekulatívne úvahy o prípadnom konaní žalovaných po doručení
zmeny žaloby nie je možné považovať za osvedčenie podmienok pre nariadenie neodkladného

opatrenia. Uvedené platí aj pre absenciu osvedčenia konkrétneho konania žalovaných, z ktorého je
podľa názoru súdu možné konštatovať, že budúca exekúcia bude ohrozená.

26. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností danej veci dospel súd prvej inštancie
k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie ním požadovaného

neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP a návrh zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. d) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).