Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, December 12, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31CoE/28/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209202372
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2209202372.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr.
Erika Tischlerová a JUDr. Pavol Laczo, v exekučnej veci oprávneného: CASH +, s.r.o., so sídlom
Moldavská 8, Košice, IČO: 36 175 951, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX,
D. E., pre vymoženie 12.217,31 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora:
JUDr. Ľubomír Pekár, so sídlom exekútorského úradu P. Pázmáňa 49/3, Šaľa, pod sp. zn. EX 460/09, o

odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 9Er/136/2009-57 zo dňa
22. apríla 2021 – v časti zastavenia exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

II. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil, výrokom II. vyslovil, že
o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 200 ods.
2, § 233a, § 243f ods. 1, 3, 4, 5, 6, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej tiež „EP“) v

znení účinnom do 31.3.2017, § 17 ods. 1, 2 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový a vecne
tým, že oprávnený nesplnil povinnosti uložené ust. § 39 ods. 4 EP. V doplnení návrhu na vykonanie
exekúcie oprávnený neopísal vlastný vzťah podľa ust. § 17 ods. 1 zákona č. 151/1950 Sb. a okrem
zmluvy a dohody ďalší listinný dôkaz nepredložil. Z pripojených listinných dôkazov nie je zrejmý vznik
samotného zmenkového vzťahu t. j. dôvod a spôsob vystavenia a vyplnenia biankozmenky. V podaní
oprávneného absentujú akékoľvek právne skutočnosti. Nie je uvedené kedy došlo k vyplneniu zmenky

jeho právnym predchodcom a tiež chýbajú akékoľvek identifikácie ohľadne zmenky t. j. zmenková
suma, úroky, dátumy a pod. náležitosti a to aj s poukazom na to, že zmenka resp. jej kópia netvorí
prílohu podania - doplnenia oprávneného. Oprávnený k svojmu podaniu okrem zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere a dohody o vyplnení zmenky nepripojil ďalší dokument. Exekučnému
súdu teda nebolo preukázané ako oprávnený resp. jeho právny predchodca dospeli k zmenkovej sume,
z čoho zmenková suma pozostáva, či podkladom pre zmenkové konanie boli právne vzťahy vyplývajúce

práve z tejto zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaniach, v ktorých sa zo
zákona vyžaduje doplnenie podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku nepostačuje, ak oprávnený
reagoval, napísal podanie adresované súdu resp. súdnemu exekútorovi, ale nesplnil tie povinnosti, ktoré
mu uložil zákon, teda nepreukázal to, čo preukázať v stanovenej lehote mal. Ak to v stanovenej lehote
neurobil, znamená to, že svoj návrh v zákonom stanovenej lehote nedoplnil. Keďže oprávnený v danom
prípade nepredložil podklady na preskúmanie dôvodov podľa ust. § 243f ods. 6 EP, súd prvej inštancie

postupoval podľa ust. § 243f ods. 5 EP a tiež v súlade so stanoviskom č. 1/2016 občianskoprávneho
kolégia Krajského súdu v Trnave a exekúciu v celom rozsahu zastavil.3. Proti tomuto uzneseniu v časti, v ktorej súd zastavil exekúciu podal odvolanie oprávnený. Navrhol
napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 365

ods.1písm.b)ah)Civilnéhosporovéhoporiadku.Oprávnenýnamietal,žesúdprvejinštancienesprávne
interpretoval ustanovenia Exekučného poriadku. Pokiaľ mal za to, že jeho podanie nebolo úplne alebo
predložené doklady nepostačovali pre rozhodnutie, mal oprávneného vyzvať na doplnenie podania,
resp. na doplnenie dokladov. Oprávnený nikdy žiaden právny ani iný vzťah s povinným zo zmenky
nemal, ale až z právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bol vzťah zo zmenky nahradený. Napriek tomu

oprávnený svoj vzťah s povinnými opísal a tento doložil aj podkladmi/dôkazmi, avšak súd prvej inštancie
toto doplnenie nepovažoval za dostatočné, a to výlučne z dôvodu, že oprávnený neopísal vlastný
vzťah podľa § 17 ods. 1 zákona č. 151/1950 Sb. Je absurdné požadovať od oprávneného doklady,
ktoré na platné postúpenie judikovanej pohľadávky neboli v čase jej postúpenia potrebné ani nutné
od pôvodného oprávneného požadovať. Oprávnený vstúpil do tohto exekučného konania namiesto
pôvodného oprávneného až na základe rozhodnutia exekučného súdu zo dňa 10.6.2011, teda jeho

vlastný vzťah z povinným je výlučne vzťahom vyplývajúcim z právoplatného súdneho rozhodnutia a nie
zozmenky.Nakoľkooprávnenýdovzťahuspovinnýmnevstúpilztitulunepretržitéhoraduindosamentov,
ale až postúpením pohľadávky voči povinnému predchádzajúcim oprávneným, povinnosť podľa § 39
ods. 4 Exekučného poriadku nemal a teda ju ani nemohol porušiť.

4. K odvolaniu oprávneného vyjadrenia neboli podané.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku, ďalej tiež „CSP“), postupujúc podľa § 470 ods. 1 CSP, skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu
preskúmaniuvecinazákladepodanéhoodvolania,muselsazaoberaťnaplnenímformálnychpodmienok

pre jeho podanie medzi nimi prednostne otázkou, či ide o rozhodnutie, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný a dospel k záveru, že odvolanie je nevyhnutné podľa § 386 písm. c) CSP
odmietnuť, nakoľko ide o rozhodnutie, proti ktorému opravný prostriedok prípustný nie je.

6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje

inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení k 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8.Podľa§243fods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomod23.12.2015do31.3.2017,vexekučných
konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona
vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný
doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Podľa

ods. 5 cit. ustanovenia, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1,
súd exekúciu zastaví.

9. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení k 31.3.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy,
ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

10. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku v znení k 31.3.2017, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1
písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.

11. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

pripúšťa.

12. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

13. Neprípustnosť odvolania proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného
poriadku je zakotvená tak, že sa odvolanie vo všeobecnosti nepripúšťa, pričom výnimkou sú iba tie
rozhodnutia, proti ktorým Exekučný poriadok výslovne odvolanie pripúšťa.14. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 243f ods. 5
Exekučného poriadku z dôvodu, že oprávnený nedoplnil v zákonom stanovenej lehote návrh na
vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, keďže oprávnený nepredložil podklady na

preskúmanie dôvodov podľa ust. § 243f ods. 6 Exekučného poriadku.

15. V súvislosti s odvolaním podaným voči zastaveniu exekúcie odvolací súd uvádza, že je nutné
vychádzať z citovaných ustanovení § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení k 31.3.2017 v spojení
sustanovením§355ods.2CSPspoukazomna§243fods.5Exekučnéhoporiadkuvzneník31.3.2017.

Žiadne ustanovenie Exekučného poriadku (v znení k 31.3.2017) nezakladá prípustnosť odvolania proti
uzneseniu exekučného súdu o zastavení exekúcie v zmysle § 243f ods. 5 Exekučného poriadku.
Z uvedeného potom vyplýva, že proti tomuto rozhodnutiu Exekučný poriadok odvolanie nepripúšťa.

16.Nazákladeuvedenéhoodvolacísúdkonštatuje,žeodvolanieoprávnenéhosmerujeprotirozhodnutiu
súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie, proti ktorému podľa zákona odvolanie prípustné nie je. Preto

nemohol odvolací súd rozhodnutie napadnuté odvolaním preskúmať a meritórne o odvolaní rozhodnúť,
ale musel odvolanie oprávneného podľa § 386 písm. c) CSP ako neprípustné odmietnuť.

17. V odvolacom konaní fakticky úspešnému povinnému vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči neúspešnému odvolateľovi, ktorý podaním neprípustného odvolania zavinil

jeho odmietnutie, ktoré má obdobné účinky ako zastavenie konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1
CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP, použitých s odkazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku), o ktorom
nároku v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací
súd,keďžetýmtorozhodnutímsapredmetnékonaniekončí.Zobsahuspisuvyplýva,ževdanomprípade
povinný bol v tomto odvolacom konaní pasívny, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa

obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Preto odvolací súd o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu
rozhodol priamo tak, že povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

18. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).