Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 14, 2022

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 8C/33/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6921202340
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Čipková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2022:6921202340.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Evou Čipkovou v právnej veci žalobcov: 1/ N. rod. T.,

rod.č.., trvale bytom W., štátny občan SR a 2/ G., rod. P., rod.č. XXXXXX/XXXX, . trvale bytom W.
štátny občan SR, zast.: JUDr. Martin Sečanský, advokát, Záhradnícka 30, Bratislava, proti žalovanému:
KEORLEN TRADE, s.r.o., IČO: 293 71 805, so sídlom Tř. Maršála Malinovského 884, Sady, 686 01
Uherské Hradište, Česká republika, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., JUDr.
Michaela Gáborík, advokát, konateľ so sídlom Piaristická 46, Trenčín, IČO: 36 837 857, o určenie
vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

U r č u j e sa, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese G., Obec G., katastrálne územie G. ktoré

sú zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape ako
parcelné číslo XXXX- zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2 a stavba so súpisným číslom
XXX, ktorá sa nachádza na pozemku parcelné číslo XXXX- budova patria v celosti do bezpodielového
spoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2/.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní
od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podali dňa 11.08.2021 na tunajší

súd žalobu, ktorou sa domáhali určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sa
nachádzajú v okrese G. Obec G. katastrálne územie G. ktoré sú zapísané v Katastri nehnuteľností na
Liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra "C" č. XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané
plochy a stavba súpisné číslo XXX na parcele č. XXXX.- budova. Svoju žalobu odôvodnili tým, že od
roku 1999 boli bezpodielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorili so
U. U. P. A.Z. ako záložný veriteľ záložnú zmluvu, označenú ako " Z. , ktorou bolo zriadené záložné
právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam a ktorá mala zabezpečovať úver poskytnutý na základe "

E." , kde ako dlžník vystupoval L.. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorila spoločnosť R. so sídlom X. ktorá v
zmysle § 151m ods.6 Občianskeho zákonníka pri výkone záložného práva konala za záložcov - žalobcov
ako predávajúci kúpnu zmluvu so žalovaným ako kupujúcim. V súčasnosti sú predmetné nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX . k.ú. G. Predmetné nehnuteľnosti podľa žalobcov mali byť predávané záložným
veriteľom v rámci procesu výkonu záložného práva v zmysle § 151j Občianskeho zákonníka. Záložný
veriteľ spoločnosť R. nikdy nepredal resp. nerealizoval výkon záložného práva predajom predmetných
nehnuteľností spoločnosti žalovaného. V rozpore s ustanovením § 151l ods.1 Občianskeho zákonníka

písomne neoznámil záložcom ako dlžníkom začatie výkonu záložného práva, neuviedol spôsob, akým
sa uspokojí, alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu, v rozpore s ustanovením § 151m ods.1,7,9
Občianskeho zákonníka predal záloh bez rešpektovania zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty odo
dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva, do podania žaloby neinformoval žalobcov o priebehuvýkonu záložného práva, ani o žiadnych skutočnostiach, ktoré mohli mať vplyv na cenu zálohu pri
jeho predaji a taktiež nepodal žalobcom písomnú správu o výkone záložného práva bez zbytočného
odkladu po predaji zálohu, neuviedol žiadne údaje o predaji zálohu, hodnote výťažku z predaja zálohu,

o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití výťažku z predaja zálohu. Náklady
vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva spoločnosť R. do podania žaloby nepreukázal. Táto
spoločnosť uskutočnila prevod predmetných nehnuteľností na žalovaného v rozpore s vyššie uvedenými
zákonnými ustanoveniami a teda opakovane a podstatným spôsobom porušila ustanovenia zákona,
ktoré upravujú výkon záložného práva. Takýto právny úkon považujú žalobcovia za absolútne neplatný v

zmysle ustanovenia § 37 ods.2 v spojení s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka a preto žalovaný
nenadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Ďalej poukázali na ustanovenia § 52
ods.1,4,10, § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka s tým, že vzhľadom na tieto zákonné ustanovenia obe
pôvodné zmluvy a to E. č.1, ako i Z. Z. sú spotrebiteľskými zmluvami, pretože zabezpečovali záväzok
zo spotrebiteľskej zmluvy. Keďže Z.abezpečovala záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy záložný veriteľ
sa v rámci výkonu záložného práva mohol uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného

zákona, alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Ak teda došlo k odstráneniu predmetných
položiek z majetku žalobcov akýmkoľvek iným spôsobom ako dražbou, považujú tieto právne úkony za
neplatné. Predmetné nehnuteľnosti užívajú aj v súčasnosti, nachádza sa v nich čalúnická dielňa a to s
vedomím osôb, ktoré konajú za spoločnosti R., ako i za žalovaného.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe žalobcov uviedol, že túto neuznáva, považuje ju
za nedôvodnú v plnom rozsahu a rozporuje tak skutkové ako aj právne okolnosti uvádzané žalobcami.
Vlastnícke právo nadobudol k predmetným nehnuteľnostiam na základe Zmluvy o kúpe nehnuteľnosti
zo dňa XX.XX.XXXX. 0 údajnom neoprávnenom nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam sa dozvedel až z obsahu žaloby zo dňa XX.XX.XXXX, nakoľko až do toho okamihu

mu nebolo zo strany žalobcov nič namietané. Predmetnou žalobou žalobcovia nedôvodne zasahujú
do jeho práv. Žalovaný nadobudol predmetné nehnuteľnosti na základe riadneho právneho titulu,
na základe čoho bol následne podaný návrh na vklad do katastra nehnuteľností, ktorému príslušný
katastrálny odbor aj vyhovel a vykonal zápis vlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam v prospech
žalovaného, o čom nepochybne mali a museli mat' vedomosť aj žalobcovia, ktorým sa taktiež doručuje

rozhodnutie katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva. Z takého rozhodnutia sa
Žalobcovia jednoznačne dozvedeli, že predmetné nehnuteľnosti boli prevedené na nového vlastníka a
taktiež aj na základe akého konkrétneho právneho titulu. Má za to, že žalobcovia sa nemôžu dovolávať
ochrany svojich domnelých práv na úkor žalovaného- dobromyseľného vlastníka, ktorý predmetné
nehnuteľnosti riadne nadobudol do svojho vlastníctva a ktorý ich má vo svojom vlastníctve nepretržite

už tri roky, bez toho, aby žalobcovia počas tejto doby čokoľvek namietali. Žalobcovia sami žiadnym
spôsobom v obsahu predmetnej žaloby nespochybňujú, že dlžník, ktorého záväzok zabezpečovali
dotknutým nehnuteľným majetkom, na základe svojej vlastnej slobodnej vôle, neplnil svoje povinnosti,
takým spôsobom ako mu to vyplývalo z jeho zmluvných záväzkov. Z uvedeného vyplýva, že boli
splnené všetky zákonné predpoklady k tomu, aby sa veriteľ domáhal uspokojenia svojej pohľadávky

na zabezpečenom majetku tak ako to aj predpokladá § 151 a Občianskeho zákonníka. V súvislosti s
vyššie uvedeným žalovaný poukázal tiež na to, že v príslušnej záložnej zmluve bolo medzi zmluvnými
stranami dohodnuté v Čl. III Výhradné dispozičné právo, ak nebude dlžník plniť akékoľvek podmienky
dohodnuté v úverovej zmluve, najmä ak nebude splácať úver v dohodnutých termínoch, zabezpečených
touto záložnou zmluvou, pristúpi záložný veriteľ k uplatneniu záložného práva podľa § 299 Obchodného

zákonníka. Z obsahu dojednaného ustanovenia žalobcami predloženej zmluvy tiež vyplýva záväzok
Žalobcov vydať založený majetok bez výhrad záložnému veriteľovi. Žalobcovia nespochybňujú ani tú
skutočnosť, že dlžník riadne a včas neplnil svoj záväzok.. Žalovaný poukazuje na to, že žalobcami nebol
v žalobe žiadnym spôsobom preukázaný ich právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti
určovacej žaloby, pričom ten musí byt' naliehavý a bez jeho existencie je vylúčené zaoberanie sa takouto

žalobu vecne. Žalovaný sa domnieva, že konanie žalobcov podaním určovacej žaloby nie je v tomto
prípade dôvodné, keďže k predaju nehnuteľnosti došlo prostredníctvom výkonu záložného práva v
zmysle § 151 m a nasl. Občianskeho zákonníka, teda nie prevodom na základe klasickej kúpnej zmluvy,
kde nie je možné dožadovať sa vrátenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti cez určovaciu žalobu, ale je
vtomtoprípadedôvodnédomáhaťsaprípadnejnáhradyškodyspôsobenejžalobcomrealizáciouvýkonu

záložného práva, a to od subjektu realizujúceho výkon záložného práva. Z obsahu podanej žaloby
žalobcov možno dedukovať, že títo vyvodzujú absolútnu neplatnosť nimi namietaných právnych úkonov
z toho, že údajne záložný veriteľ R.. pri výkone záložného práva sa dopustil porušenia § 1511 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Tu však treba poznamenať, že uvedené sa žalovaného žiadnym spôsobomnedotýka, nakoľko nebol účastný takýchto úkonov. Podľa názoru žalovaného, ak záložný veriteľ (údajne)
mal svojim postupom, ako to tvrdí žalobca, porušiť právnu povinnosť vyplývajúcu pre neho z ustanovenia
§ 151l Občianskeho zákonníka a tým údajne spôsobiť ujmu na právach žalobcov, mal by skôr záložný

veriteľ zodpovedať za vzniknutú škodu, ktorú žalobcovia tvrdia, pričom ju však nepreukázali a nie
žalovaný,ktorýsažiadnehoporušeniaprávnychpredpisovnedopustil,čovpodstateuznávajúajsamotní
žalobcovia, keďže z obsahu nimi podanej žaloby žiadna výtka vo vzťahu k žalovanému nevyplýva.
Žalovaný uvádza, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere, pričom v tejto súvislosti
poukazuje na nižšie uvedený nález E.. E. Slovenskej republiky vo svojom B. poukázal na to, že

nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byt' poskytovaná
širokáochrana,pretoževopačnomprípadebysinikdynemoholbyt'istýmsvojimvlastníctvom,čobybolo
v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu. Z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany musí
postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej
kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej

viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho
práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j.
nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko má sám). Pokiaľ však je nemožné zachovať
maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, ked' je
nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti

konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej
viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala
sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní.

3. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX, na ktorom právny zástupca žalobcov trval na

podanej žalobe z dôvodov uvedených v jej písomnom vyhotovení, poukázal najmä na tú skutočnosť,
že predaj predmetných nehnuteľností sa mohol uskutočniť výlučne na dražbe, najmä s poukazom aj na
to, že záložná zmluva priamy predaj ani neumožňovala. Poukázal na rozhodnutie Veľkého senátu B.
sp.značka X VObdo X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, kde je uvedené, že na základe absolútne neplatného
právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo a to ani v prípade, že na jeho podklade bol

uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, bod 84.II, hovorí o tom, že nemôže
platnepreviesťvlastníckeprávoknehnuteľnostinainúosobuten,ktojenazákladeabsolútneneplatného
právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností.
4. Výsluch žalobcov 1/ a 2/ navrhnutý nebol.
5. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalobu žalobcov považujú za nedôvodnú

v celom rozsahu. V plnom rozsahu sa pripojila k písomnému stanovisku poukázala na to, že po doručení
písomného stanoviska žalovaného žalobcovia nezaujali žiadne stanovisko k nemu, nerozporovali
tvrdenia v ňom uvedené, a v danom prípade je možné použiť ustanovenie § 151 C.s.p., nestalo sa tak ani
pojednávaní. Poukázala na to, že úverová zmluva, ako i záložná zmluva boli uzavreté dňa 12.11.1999,
v tom čase platný právny poriadok žiadne ustanovenia o spotrebiteľoch neobsahoval a z toho dôvodu

podľa ich názoru nie je možné na danú vec tieto ustanovenia použiť. Poukázala na čl.III. záložnej
zmluvy , kde je uvedené , že okrem predaja na dražbe možno predať nehnuteľnosť aj priamym predajom.
Žalovaný je toho názoru, že žalobcovia sa mali domáhať svojich práv voči úplne inému subjektu. Čo
sa týka citovaného rozhodnutia Veľkého senátu právnym zástupcom žalobcov, k tomu uviedla, že toto
rozhodnutie nie je možno použiť v danej veci, pretože sa jednalo o skutkovo odlišný prípad nadobudnutia

vlastníckeho práva.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi právneho zástupcu žalobcov, právneho zástupcu
žalovaného ako i oboznámením sa so žalobou, celým obsahom spisu XC/XX/XXXX, výpisom z LV
č. XXXX-čiastočným pôvodného OÚ v G. odbor katastra nehnuteľností pre okres G. Obec G. kat.
územie G. U. zo dňa XX.XX.XXXX, E. zo dňa 12.11.1999, Z. zo dňa 12.11.1999, Zmluvou o kúpe

nehnuteľností zo dňa 02.02.2017, úplným výpisom z OR vedeného W. v X. žalovaného z čl. 14 spisu,
výpisom z LV č. XXXX pre okres G., Obec G. kat. územie G. zo dňa 06.08.2021, uznesením
Okresného súdu G. sp.značka XC/XX/XXXX zo dňa 09.09.2021, ktorým bol návrh žalobcov na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, vyjadrením žalovaného zo dňa 12.11.2021 z čl. 37-40
spisu, listinnými dokumentami týkajúcimi sa LV č. XXXX a č. XXXX kat. územia G. zaslanými Okresným

úradom G., katastrálny odbor ako dôkazom navrhovaný žalobcami, sú to jednak kúpne zmluvy P., P. P.
a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
7. U. P. (veriteľ) a L. (dlžník) uzavreli dňa XX.XX.XXXX E., na základe ktorej veriteľ poskytol
dlžníkovi úver vo výške pôvodne 2.500.000,00 Sk a zároveň v ten istý deň uzavrela U. (záložnýveriteľ) so žalovanými (záložcami) Z. pričom predmetom tejto zmluvy bolo zriadenie záložného práva
na zabezpečenie časti pohľadávky vzniknutej podľa E. zo dňa XX.XX.XXXX. Touto zmluvou si záložný
veriteľ zabezpečil uspokojenie časti svojej pohľadávky z E. vo výške pôvodne 1.250.000,00 Sk. Podľa

čl. I bod 3. zmluvy záložné právo sa zriadilo na majetok žalobcov a to na nehnuteľný majetok - budova
súpisné č. XXX v C. G. nachádzajúci sa podľa LV č. XXXX v katastrálnom území G. na parcele č.
XXXX-pozemky-č.parcely XXXX-zastavané plochy o výmere XXX mX. V zmysle čl.III. zmluvy bod 2.
záložný veriteľ môže po vyzvaní záložcu: a/ predať nehnuteľný majetok uvedený v článku I. bod 3. na
verejnej dražbe, alebo b/ tento predať prostredníctvom spoločnosti, ktorá má predaj v predmete činnosti

(realitná kancelária). Výťažok z predaja prevyšujúci zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní účelne
vynaložených nákladov na predaj nehnuteľného majetku vráti žalobcovi. Podľa čl.III. bod 3. záložný
veriteľ môže predať založený nehnuteľný majetok spôsobom uvedeným v čl. III. bod 2. po uplynutí 10-
dňovej lehoty, stanovenej v oznámení o zamýšľanom predaji, a ak do predaja nedostane záložný veriteľ
správu o splnení záväzku vrátane príslušného dokladu. Podľa čl.III. bod 4. záložca bez výhrad súhlasí,
že záložný veriteľ prevedie vlastnícke právo na založený nehnuteľný majetok na kupujúceho v zastúpení

záložcu, k čomu ho záložca týmto výslovne splnomocňuje.
8. Zo Zmluvy o kúpe nehnuteľnosti zo dňa 02.02.2017, Návrhu na vklad vlastníckeho práva do Katastra
nehnuteľností zo dňa 16.02.2017 predloženého Okresným úradom G. W.r č. P. súd zistil, že pôvodný
veriteľ ako postupca na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.10.2014 postúpil pohľadávky
obchodnej spoločnosti X. a.s., so sídlom X., IČO: XX XXX XXX.. Od 29.05.2015 došlo k zmene

obchodného mena tejto spoločnosti a následne už vystupuje pod názvom R. so sídlom X. 9. Právny
nástupca pôvodného veriteľa R., ktorý konal v mene žalobcov a žalovaný uzavreli dňa XX.XX.XXXX
zmluvu o kúpe nehnuteľností, kde v čl.I. v bode 1.2 sú identifikované nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom
zmluvy a sú aj predmetom tohto konania a v bode 1.3 je uvedené, že záväzok zabezpečený záložným
právom nebol zo strany dlžníka riadne a včas splatený a preto v zmysle čl. III. Záložnej zmluvy na

nehnuteľnú vec veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva a to formou priameho predaja predmetu
záložného práva. Pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu podľa § 151m ods.6
Občianskeho zákonníka. V čl.III. tejto zmluvy je uvedené, že sa jedná o odplatný prevod vlastníckeho
práva k predmetu kúpy z predávajúceho na kupujúceho, kde v čl.IV. je uvedená kúpna cena vo výške
70.000,00 Eur so splatnosťou do 60-ich dní od podpisu zmluvy.

10. Vklad vlastníckeho práva žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam bol povolený rozhodnutím
Okresného úradu G. W. č. vkladu P. rozhodnutím zo dňa 13.04.2017, ktoré bolo doručované záložnému
veriteľovi - R. a žalovanému.
11. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné.
12. Z predložených písomných dôkazov zo strany Okresného úradu, Katastrálny odbor G. ktoré navrhol

pripojiť ako dôkaz právny zástupca žalobcov, súd zistil, že žiadne písomnosti spojené s vyššie uvedeným
prevodom neboli žalobcom 1/,2/ doručované.
13. Podľa § 137 písm. c/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je,
alebo nie je, ak je na to naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať,
ak vyplýva z osobitného predpisu.

14. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo
neisté, alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu,
alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok "naliehavý" sa chápe tak, že právny záujem má dostatočnú
intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom
užitočný. Rozsudok o určení, že žalobca je vlastníkom veci, odstraňuje spor o vlastníctvo medzi

žalobcom a žalovaným (Civilný sporový poriadok. Komentár. L.).
15. Žalobcovia boli do dňa uzavretia kúpnej zmluvy zapísaní ako výluční vlastníci predmetných
nehnuteľností na LV č. XXXX u Okresného úradu G. katastrálny odbor, aktuálne je ako výlučný vlastník
predmetných nehnuteľností zapísaný žalovaný na LV č. XXXX . u Okresného úradu G. katastrálny odbor.
Žalobcovia tvrdia, že sú aj v súčasnosti bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností z

dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o kúpe nehnuteľností zo dňa XX.XX.XXXX, žalovaný to popiera a
nakoľko ide v predmetnom spore o určenie vlastníctva žalobcov 1/,2/ k predmetným nehnuteľnostiam,
kde sa v prvom rade rieši otázka platnosti vyššie uvedenej zmluvy o kúpe nehnuteľností, súd je toho
názoru, že žalobcovia 1/ a 2/ majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam, lebo bez tohto určenia je ich postavenie neisté.

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

18. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

20. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

21. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že pôvodne uzavreté zmluvy a to jednak E. ako i Z. uzavreté

dňa XX.XX.XXXX sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka.
Novelou Občianskeho zákonníka Zákonom č. 568/2007 Z.z. , ktorý sa stal účinným od 01.01.2008, došlo
k novej formulácii ustanovenia § 52 a vloženiu nového ustanovenia § 879j Občianskeho zákonníka. V
zmysle týchto zákonných ustanovení, aj keď boli tieto zmluvy uzavreté pred 01.01.2008, považujú sa
za spotrebiteľské.

22. V prvom rade sa súd zaoberal posúdením platnosti Zmluvy o kúpe nehnuteľnosti zo dňa
XX.XX.XXXX, vzhľadom k tomu, že žalobcovia 1/ a 2/ vo svojej písomnej žalobe, ako i na pojednávaní
namietali absolútnu neplatnosť uzavretej kúpnej zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka s
poukazom na porušenie § 53 ods.10 v spojení s § 879r Občianskeho zákonníka.

23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Obchádzanie zákona predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon formálne zodpovedá
zákonnej norme, avšak v konečnom dôsledku vznikajú, menia sa, alebo zanikajú práva a povinnosti,

ktoré sú v rozpore s účelom a zmyslom zákona.

25. Absolútna neplatnosť zmluvy nastáva zo zákona od začiatku a súd je na ňu povinný prihliadať ex
offo. Všeobecne z hľadiska posudzovania jednotlivých skutkových podstát § 39 Občianskeho zákonníka
je potrebné hovoriť o postupnej subsidiarite, čo znamená, že ak je obsah, alebo účel právneho úkonu v

rozpore so zákonom, zakladá táto skutočnosť neplatnosť a nie je potrebné ďalej posudzovať, či zákon
obchádza, alebo či je v rozpore s dobrými mravmi.

26. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo
spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom

zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

27. Podľa § 879r Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa však
posudzujú podľa predpisov účinných do 1. júna 2014. Na výkon záložného práva, ktoré vzniklo pred 1.

júnom 2014, sa použijú ustanovenia tohto zákona.
28. Ustanovenie § 53 ods.10 a § 879r Občianskeho zákonníka bolo zakomponované do Občianskeho
zákonníka novelou - zákonom č.106/2014 Z.z. účinnou od 01.06.2014. Aj keď predmetné záložné
právo vzniklo pred 01.06.2014, tak v zmysle týchto zákonných ustanovení nemohlo byť záložné právo
realizované inak ako predajom na dražbe t.j. nemohlo byť vykonané priamym predajom.

29. S poukazom na vyššie uvedené, ako i na citované zákonné ustanovenia súd dospel k tomu názoru,
že uzavretá zmluva o kúpe nehnuteľností zo dňa XX.XX.XXXX je absolútne neplatným právnym úkonom
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Predmetná zmluva svojim obsahom obchádza zákon a preto
už nebol dôvod ďalej posudzovať, či je zmluva aj v rozpore s dobrými mravmi. Právny nástupcapôvodného veriteľa mohol realizovať výkon záložného práva predajom predmetných nehnuteľností len
formou dražby, pretože záložnou zmluvou bol zabezpečený záväzok veriteľa zo spotrebiteľskej zmluvy,
priamy predaj zálohu sa v takomto prípade nepripúšťal, mal byť dodržaný postup podľa § 53 ods.10

Občianskeho zákonníka aj pri výkone záložného práva, ktoré vzniklo na základe záložnej zmluvy zo
dňa 12.11.1999.

30. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už
bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Na základe absolútne

neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva.

31. Na základe vyššie uvedeného rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Ďalšími tvrdeniami strán sporu sa súd nezaoberal, keďže svoje rozhodnutie oprel o vyššie uvedené
skutočnosti.

32. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcom 1/ a 2/ ako strane v
konaní úspešnej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške
náhrady účelne vynaložených trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne vyšší súdny úradník po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu Rimavská Sobota.
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania.(ods. 2).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3).