Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 1, 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/70/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120270473
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:6120270473.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v spore žalobcu: Zafirka, s.r.o.,

so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 51 982 668, zast.: ADVOKÁTI Müller § Dikoš,
s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455 proti žalovanému: Groupama
Biztosító Zrt., so sídlom Ersébet királyné útja 1/C, 114 6 Budapest, Maďarsko, konajúci v Slovenskej
republike prostredníctvom: Groupama poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO:
47 236 060, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, zast.: JAVOR – TOKÁR advokátska kancelária,
s.r.o., IČO: 36 264 750, so sídlom Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, o zaplatenie 930 eur s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 26.03.2020 sa žalobca domáhal proti
žalovanému vydania platobného rozkazu podľa zákona č. 307/2016 Z.z., ktorým by súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu sumu 930 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 930 eur
od 11.09.2019 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 01.11.2018 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej
bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. A. B., EČV: C. XXX D., ktorého držiteľom v čase
dopravnej nehody bol poškodený E. E., bytom F. XXX/X, XXX XX G. (ďalej len „Poškodený“). K vzniku
spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla H. I., EVČ: C., v danom čase povinne zmluvne
poisteným u žalovaného. Poistná udalosť je evidovaná pod č.07103797/01 – 24223305. Poškodený
nechal vykonať opravu uvedeného vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie zmluvy

o nájme dopravného prostriedku č. 13/2018 zo dňa 05.12.2018, na základe ktorej prenajal žalobca
poškodenému náhradné motorové vozidlo zn. F., EVČ: C. v čase od 05.12.2018 do 11.01.2019. Po
ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca Poškodenému faktúru č.2019001
zo dňa 11.01.2019, splatnú dňa 18.01.2019 na sumu 1.170 eur. Uvedená suma bola fakturovaná za
obdobie od 05.12.2018 do 11.01.2019, t. j. 38 dní, pričom výška denného nájomného predstavovala
sumu 30 eur. V sume 1.170 eur je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie
náhradného vozidla vo výške 30 eur. Poškodený zároveň dňa 11.01.2019 postúpil svoju pohľadávku

voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z predmetnej poistnej udalosti
z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 1.170
eur, spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu
škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 15.01.2019. Z oznámenia o poistnomplnení zo dňa 26.08.2019, zaslaného žalobcovi jasne vyplýva, že došlo k skončeniu prešetrovania
a následnému vybaveniu poistnej udalosti. Dňa 30.08.2019 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie
za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 240 eur. Krátenie poistného plnenia bolo

odôvodnené vlastným určením doby prenájmu náhradného vozidla, a to v rozsahu 7 dní. Náklady vo
výške 1.170 eur boli Poškodeným vynaložené nutne a účelne, keďže bol po uvedenú dobu vylúčený
z užívania poškodeného motorového vozidla. Cieľom náhrady škody je právo poškodeného na vrátenie
vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou a nie je možné prenášať povinnosť úhrady
nákladov na poškodeného, ak si ich sám nespôsobil. Žalobca si súčasne uplatnil aj nárok zaplatenie

úrokov z omeškania. Dňa 26.08.2019 bolo skončené prešetrovanie poistnej udalosti. So zvyškom
poistného plnenia je žalovaný v omeškaní odo dňa 11.09.2019, nakoľko je povinný poskytnúť poistné
plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa
poskytnúťpoistnéplnenie.Žalobcapovažujetakýtopostupzostranyžalovanéhozanedôvodný,nakoľko
došlo k neoprávnenému a ničím nepodloženému kráteniu uplatňovaného nároku. Žalovaný nárok vo
výške 930 eur spočíva v rozdiele sumy vo výške 1.170 eur uvedenej na faktúre za prenájom náhradného

motorového vozidla a poskytnutého poistného plnenia vo výške 240 eur.

3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu spis. zn. 21Up/618/2020
zo dňa 20.04.2020 (č.l.16).

4.ŽalovanývzákonnejlehotepodalnaOkresnomsúdeBanskáBystricaprotiplatobnémurozkazuodpor
(č.l.24), ktorý odôvodnil najmä tým, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, či poškodené vozidlo
bolo skutočne v autoservise, ak áno, po akú dobu a aké opravy sa na ňom vykonávali. Tiež žalovaný
v odpore namietal, že žalobca nepreukázal účelnosť a nevyhnutnosť požičania náhradného motorového
vozidla. Tiež namietal, že tieto skutočnosti nevyplývajú ani z predloženého čestného prehlásenia.

V týchto súvislostiach odkázal na ustálenú judikatúru.

5. Žalovaný ďalej v odpore poukázal na to, že ak autoservis ponechal vozidlo u seba do vydania krycieho
listu po tom ako bolo vozidlo opravené, t.j. po dobe 7 dní a vznikla tým škoda vo forme nákladov na nájom
náhradného vozidla, nemožno tieto náklady považovať za účelne vynaložené a takáto škoda vznikla

výlučne zavinením autoservisu.

6. Ďalej žalovaný poukázal na to, že ak autoservis ponechal vozidlo u seba do vydania krycieho
listu po tom ako bolo vozidlo opravené, t.j. po dobe 7 dní a vznikla tým škoda vo forme nákladov
na nájom náhradného vozidla, tak v takomto prípade absentuje jeden zo základných predpokladov

zodpovednosti za škodu, a to príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, ktorá
musí byť bezprostredná.

7. Žalovaný má teda za to, že preukázané a účele vynaložené náklady spojené s nájmom náhradného
vozidla sú v tomto prípade iba v rozsahu 7 dní.

8. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že odpor je nedôvodný a neopodstatnený. Obrana uplatnená v
odpore nemá oporu v skutkovom ani právnom stave a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť
plnenie splatnej pohľadávky. Žalobca odvodzuje existenciu svojej aktívnej legitimácie v predmetnom
spore tiež od ust. § 524 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Občiansky zákonník, OZ“): „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.“ Predmetom postúpenia je existujúca, resp. aspoň podmienečne existujúca pohľadávka
voči konkrétnemu dlžníkovi. Súdna prax v zhode s doktrínou vyvodila, že je dovolené postúpiť i
pohľadávku budúcu, pokiaľ je určitá a identifikovateľná. Na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej

existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky, to všetko však
za predpokladu, že OZ alebo iný predpis postúpenie niektorých pohľadávok nezakazuje. (Fekete, I.:
Občiansky zákonník, Veľký komentár, 2. Diel, 2011, str. 1498.) Podľa § 580 OZ: „Ak veriteľ a dlžník majú
vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne
kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane

okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Žalobca faktúrou č.2019001 zo dňa
11.01.2019 uplatnil za prenájom vozidla zn. F. XXX podľa Zmluvy o nájme motorového vozidla č.
13/2018 sumu vo výške 1.170 eur voči poškodenému. K zániku záväzku z predmetnej faktúry došlo
započítaním pohľadávky žalobcu z titulu nájomného za poskytnuté náhradné vozidlo oproti pohľadávkepoškodeného v postavení postupcu z titulu odplatného postúpenia budúcej pohľadávky. Postúpená
pohľadávka zo strany postupcu mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na
ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 11.01.2019, a to

odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Pokiaľ ide o samotný vznik práva na
náhradu škody v podobe odčerpania majetkových hodnôt z majetkovej sféry, poukazujeme v tejto
časti na nesporný obsah dojednania Zmluvy o postúpení pohľadávky z 11.01.2019 podľa bodu 5,
podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky /na úhradu odplaty za postúpenie
pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo/ sa podpisom tejto zmluvy započítavajú a

žalobca si bude svoju pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. V
nadväznosti na to možno konštatovať splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok pre
priznanie žalobou uplatneného práva ako práva na náhradu skutočnej škody podľa úpravy § 442
ods. 1 OZ v spojení s § 4 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“), vo výške žalovanej istiny

v sume 930 eur zodpovedajúcej rozdielu sumy 1.170 eur a už poskytnutého plnenia v sume 240 eur.
Z hospodárskeho hľadiska má započítanie charakter platenia, pretože veriteľ v dôsledku započítania
sa dostane do rovnakej situácie, ako keby dlžník zaplatil, avšak na druhej strane by dlžník mohol od
neho vymáhať splnenie svojej pohľadávky. Na túto skutočnosť poukazuje aj zásada, že zlomyseľne
koná ten, kto žiada niečo, čo musí hneď vrátiť (dolo agit, qui petit, quod statim redditurus est); v

rovine procesného práva to znamená, že nikto sa nemôže s úspechom domáhať žalobou plnenia,
ktoré by zároveň po splnení musel vrátiť, pretože dlžníkovi prislúcha zodpovedajúci vzájomný nárok.
Z právneho hľadiska však započítanie nie je v skutočnosti platením, iba jeho náhradou (surrogatum),
avšak jeho účinky sú rovnaké ako v prípade platenia. (Fekete, I.: Občiansky zákonník, Veľký komentár,
2. Diel, 2011, str. 1708) K tejto problematike si dovoľujeme poukázať na Uznesenie Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, v zmysle ktorého „Záver súdu, že nebol
preukázaný vznik škody poškodeného t.j. zaplatenie nájomného za požičanie vozidla, tak je potrebné
vychádzať zo Zmluvy o postúpení z 2.4.2013, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu
pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako
prenajímateľom. Tiež odvolací súd prisvedčil námietke odvolateľa, že úhradu nájomného supluje v

tomto prípade samotné postúpenie. Je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom
postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému
ako následok dopravnej nehody. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca nie je aktívne
vecne legitimovaný na podanie žaloby, keďže poškodený nemohol postúpiť právo na náhradu škody na
žalobcu, ak mu samotná škoda ešte nevznikla. V prejednávanej veci je predmetom konania skutočná

škoda podľa §442 ods. 1, Obč. zák. v spojení so zák. č. 381/2001, t.j. náklady spojené s odstraňovaním
dôsledkov poškodenia medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného motorového vozidla. Vzhľadom na
uvedené a na skutočnosť, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v
zmysle § 525 ods. 1, Občianskeho zákonníka, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne
legitimovaný a v konaní bol preukázaný vznik škody, ktorý spočíva v nákladoch na zapožičanie vozidla.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné
postúpenie pohľadávky. Náklady poškodený ako nájomca náhradného vozidla voči svojmu veriteľovi
ako prenajímateľovi nezaplatil, vysporiadaním záväzku však došlo k postúpeniu pohľadávky, v dôsledku
čoho si žalobca uplatnil dlh od žalovaných.“ V záujme právnej istoty pri posúdení vecnej legitimácie
žalobcu vo väzbe na otázku, či reálne došlo k vzniku nákladov u poškodeného za prenájom náhradného

vozidla, je potrebné vychádzať zo Zmluvy o postúpení pohľadávky ako inominátnej zmluvy, ktorú
uzatvoril poškodený ako postupca so žalobcom ako postupníkom, ktorý bol zároveň prenajímateľom
náhradného motorového vozidla. Predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu budúcej pohľadávky
z titulu nákladov na prenájom vozidla (budúcej škody) a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi
poškodeným ako nájomcom vozidla a žalobcom ako prenajímateľom vo forme započítania vzájomných

pohľadávok (nájomného a odplaty za zmluvné postúpenie budúcej pohľadávky) s tým, že podľa
zmluvy si žalobca bude postúpenú pohľadávku vymáhať svojim menom na svoj účet (obdobne Krajský
súd Bratislava, sp. zn.: 2Cob/134/2014 zo dňa 05.05.2015). danej veci je relevantná skutočnosť, že
poškodený bol nútený v súvislosti so škodovou udalosťou zabezpečiť si náhradné vozidlo, čím mu
vznikol záväzok voči prenajímateľovi preukazovaný vystavenou faktúrou, ktorý záväzok vysporiadal

poškodenýspôsobomnahrádzajúcimplatenie–započítanímvzájomnýchpohľadávoksprenajímateľom,
so súčasným postúpením práva
poškodeného nájomcu uplatňovať si nárok z titulu nákladov na prenájom vozidla priamo prenajímateľom
voči poisťovni. Tzn. že účastníci zmluvy o prenájme vozidla sa dohodli, že nájomca svoj záväzok zaplatiťnájomné a prenajímateľ svoj záväzok zaplatiť cenu za postúpenú budúcu pohľadávku vysporiadajú
započítaním, aby sa tak predišlo dvojitému plneniu s negatívnym dopadom na postavenie poškodeného,
ktorý by musel najskôr zaplatiť nájomné a následne po zinkasovaní ceny za postúpenie pohľadávky

túto postúpiť prenajímateľovi ako postupníkovi. Započítanie je jedným zo spôsobov zániku pohľadávky
veriteľa a záväzku dlžníka a dochádza k nemu bez toho, aby si navzájom veriteľ s dlžníkom
poskytovali vzájomné plnenia, teda reálne by jeden druhému niečo platili, či už v hotovosti alebo
bezhotovostne. Vo vzťahu k našej argumentácii poukazujeme na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 13Cob/49/2019, 14Cob/55/2019, zároveň predkladáme súdu Rozsudok Krajského súdu v Žiline

zo dňa 27.09.2019 sp. zn. 8Co/132/2019, v ktorom súd v obdobnej veci medzi obdobnými stranami
sporu dôvodil: „Krajský súd sa tak nestotožňuje s právnym názorom okresného súdu o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v prejednávanej veci. Táto legitimácia vyplýva, nielen zo zmluvy
o postúpení pohľadávky, ale aj zo samotného správania sa žalovaného, ktorý časť poistného plnenia
zaplatilžalobcovi.Rovnakosanestotožňujesargumentáciouokresnéhosúdu,žepoškodenýpostupoval
neexistujúcu pohľadávku. Na základe opakovaného dokazovania mal odvolací súd preukázané, že

poškodený uhradil nájomné žalobcovi titulom zmluvy o nájme č. 139/2018 z 09.11.2018 formou
započítania (čo je aj jeden zo zákonných spôsobov zániku záväzku, resp. spôsobov úhrady podľa §
580 OZ v spojení s § 581 ods. 3 OZ. V zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že
ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu
na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa navzájom započítajú. Skutočnosť, že došlo k prevodu

právamedzižalobcomapoškodenýmasúčasnekúhradepredmetnejfaktúryzapočítaním,nespôsobuje
rozpor s ust. § 524 OZ, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla.Zmluvaopostúpenípohľadávkypredstavujeto,žedošlokúhradefaktúryazároveňkpostúpeniu
pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených za prenájom náhradného vozidla
voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia

predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je práve žalovaný nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy
o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky
ani podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Išlo o odplatné postúpenie
pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného
nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného nároku na náhradu škody,

ktorý bol postúpený. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený tak v rámci jedného dokumentu
súčasne uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a zároveň postúpil žalobcovi za
odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k reálnemu úbytku v majetkovej sfére
žalobcu.“ Dôkaz: Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.09.2019 sp.zn. 8Co/132/2019.Nároky,
ktoré sú hradené z povinného zmluvného poistenia sú vymedzené v ustanovení § 4 ods. 2 zákona

o PZP. Nárok na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného
vozidla z povinného zmluvného poistenia sa opiera o ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP.
Podmienky vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla upravujú
príslušné ustanovenia OZ. Okruh podmienok vzniku nároku na náhradu škody sa v realite odlišuje podľa
toho, či podľa skutkových okolností dopravnej nehody bude za túto zodpovedať prevádzateľ vozidla

podľa ustanovenia § 427 OZ alebo vodič vozidla podľa ustanovenia § 420 OZ. Z dikcie ustanovenia §
4 ods. 1 o PZP vyplýva, že okruh subjektov je určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa
vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Podľa konkrétnej situácie sa teda zmluvné poistenie môže vzťahovať na osoby,
ktoré za škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 427 OZ (t. j. objektívna zodpovednosť prevádzateľa

motorového vozidla), ale aj na osoby, ktoré za predmetnú škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 420
OZ (t. j. subjektívna zodpovednosť vodiča vozidla založená na princípe zavinenia). Podľa § 442 ods. 1
OZ: „Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP:
„Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na
náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.“ S poukazom na uvedené

je žalovaný v tomto spore subjektom povinným z hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, a teda
je daná jeho pasívna vecná legitimácia.

9. K nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol,

že žalovaný v podanom odpore spochybňuje samotnú nevyhnutnosť nájmu a účelnosť nákladov
na nájom náhradného vozidla. Argumentáciu žalovaného v tejto súvislosti považujeme za účelovú
a bezpredmetnú, keďže žalovaný touto argumentáciou spochybňuje samotnú potrebu využívania
motorového vozidla poškodeným. Poukazujeme na skutočnosť, že poškodený prišiel o možnosťvyužívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného.
Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto
možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený

v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania.

10. K účelnej dobe prenájmu náhradného vozidla žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že v Oznámení
o poistnom plnení zo dňa 26.08.2019 žalovaný uviedol, že s prihliadnutím na rozsah a technologickú
dobu opravy poškodeného vozidla vznikol poškodenému nárok na náhradu nákladov za zapožičanie

náhradného vozidla v počte 7 dní. Tento postup zo strany žalovaného však nebol podložený nijakými
dôkazmi, vzhľadom k čomu považujeme uvedené krátenie poistného plnenia za neoprávnené a
svojvoľné konanie žalovaného. Žalovaný si svojvoľne určil nutnú a účelnú dobu trvania nájmu v rozsahu
7 dní, pričom máme za to, že takýto postup nemožno akceptovať. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti
prenájmu náhradného vozidla je podľa názoru žalobcu rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti
zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho

opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov
vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej
bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti
poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Poukázal opakovane na skutočnosť, že poškodený prišiel
o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta

žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo,
nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby
bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania.
Z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie
aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej

dobe trvania opravy poškodeného vozidla (k uvedenému poukazujeme na Rozsudok Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 04.04.2013, sp. zn. 27Cb/260/2011). Žalovaný vôbec neberie do úvahy reálnu dobu,
počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla.
Žalovaný opiera svoju procesnú obranu o skutočnosť, že nijakým spôsobom negatívne neovplyvnil
dobu opravy a poistné plnenie uhradil za podľa jeho názoru nevyhnutne potrebnú dobu opravy, pričom

neodôvodnená dĺžka opravy nemôže ísť na ťarchu vinníka dopravnej nehody a nie je krytá povinným
zmluvným poistením. Žalovaný v odpore taktiež uvádza, že podľa jeho názoru žalobca nepreukázal
po akú dobu a či vôbec sa poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise, aké opravy a kedy sa
uskutočňovali a pod. Táto argumentácia je podľa nášho názoru absolútne neprijateľná, keďže ani
samotný poškodený v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania

opravypoškodenéhovozidla.Nemôžesapretojednaťookolnosť,ktorábyvylučovalanutnosťaúčelnosť
nákladov vynaložených na zabezpečenie náhradného motorového vozidla. Je potrebné si uvedomiť, že
postup prác v servise je závislý od mnohých faktorov, akými sú napríklad počet objednávok, personálne
obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé
od vôle a konania poškodeného. S poukazom na to preto nemožno tieto skutočnosti pričítať na úkor

poškodeného a vyžadovať, aby sám znášal náklady za obdobie, kedy bol nedobrovoľne obmedzený v
užívaní svojho vozidla a prenájom náhradného vozidla bol preňho na účely jeho bežného fungovania
nevyhnutný. Okolnosti trvania opravy, na ktoré žalovaný poukazuje nie sú podstatné na účely posúdenia
uplatneného nároku. Vzhľadom na odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu je zrejmé, že oprava
v širšom slova zmysle je ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade

z titulu náhrady škody žalovaným. Keďže je bežnou praxou autoservisov vydať opravené motorové
vozidlo poškodenému až po vydaní krycieho listu, resp. po poskytnutí poistného plnenia poisťovňou,
je dĺžka prenájmu náhradného vozidla v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti
a vydaním krycieho listu. Autoservis nevydá zákazníkovi opravené motorové vozidlo, pokiaľ nemá k
dispozícii buď krycí list alebo poistné plnenie za opravu. Poškodený žiadnym spôsobom neprispel k

navýšeniu nákladov zapožičania náhradného motorového vozidla a nie je možné od neho spravodlivo
požadovať, aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú nezavinil, disponoval dostatočnou hotovosťou na
vyplatenie nákladov opravy servisu v hotovosti len za účelom, aby skrátil dobu zapožičania náhradného
motorového vozidla. Až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do
sféry vplyvu poškodeného, resp. autoservisu je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože

samotným vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla resp. ukončením opravy poškodený
ešte nemá reparovanú možnosť užívania predmetu jeho vlastníctva. Náklady na prenájom náhradného
motorového vozidla v danom prípade je nevyhnutné považovať za účelne vynaložené až do momentu
reálneho odovzdania opraveného vozidla autoservisom, a preto je plne akceptovateľné trvanie nájmunáhradného vozidla do 11.01.2019, kedy poškodený ukončil prenájom náhradného vozidla, hoci v tomto
čase ešte nemal k dispozícii svoje opravené vozidlo, čo vyplýva priamo z predloženého čestného
prehlásenia poškodeného. Takýto postup zo strany poškodeného bol prejavom šetrnosti, účelnosti a

snahy o minimalizáciu nákladov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, a to aj napriek obmedzeniu
v podobe pretrvávajúcej nemožnosti používať jeho motorové vozidlo. V tomto smere poukazujeme
na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014 a Rozsudok
Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019 sp. zn. 14Cob/55/2019. Zároveň žalobca si predložil súdu
Oznámenie žalovaného o poistnom plnení zo dňa 14.01.2019 nahrádzajúce tzv. krycí list, z ktorého je

zrejmé,žeažvtomtočasežalovanýuhradilpoistnéplneniezaopravupoškodenéhomotorovéhovozidla.

11. K uplatnenému úroku z omeškania žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že z listinných dôkazov
predložených stranami sporu vyplýva, že žalovaný si evidentne nesplnil svoje povinnosti v zmysle ust. §
11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP, keďže neposkytol poškodenému, resp. žalobcovi v zákonom
stanovenej lehote písomné vysvetlenie dôvodov odopretia poistného plnenia, ani v tejto lehote neskončil

prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Vzhľadom k
uvedenému je s poukazom na ust. § 11 ods. 8 z. o PZP na mieste, aby súd zaviazal žalovaného na
úhradu uplatneného úroku z omeškania.

12. Súd na deň 01.07.2021 nariadil vo veci pojednávanie, strany sporu zotrvali na svojich tvrdeniach

a argumentoch. Nové skutočnosti nad rámec žaloby, či ostatných písomných vyjadrení neuvádzal ani
žalobca, ani žalovaný.

13. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav: v konaní nebolo sporné, že dňa
01.11.2018 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle

zn. A. B., EČV: C. XXX D., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený E. E., bytom F.
XXX/X, XXX XX G. (ďalej len „Poškodený“). K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového
vozidla H. I., EVČ: C., v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poistná udalosť je
evidovaná pod č.07103797/01 – 24223305. Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného vozidla, na
ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 13/2018 zo

dňa 05.12.2018, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo zn. F.,
EVČ : C. v čase od 05.12.2018 do 11.01.2019. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla
vystavil žalobca Poškodenému faktúru č.2019001 zo dňa 11.01.2019, splatnú dňa 18.01.2019 na
sumu 1.170 eur. Uvedená suma bola fakturovaná za obdobie od 05.12.2018 do 11.01.2019, t. j. 38
dní, pričom výška denného nájomného predstavovala sumu 30 eur. V sume 1.170 eur je zahrnutý

aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 30 eur.
Poškodený zároveň dňa 11.01.2019 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku
na poistné plnenie vyplývajúce z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených
nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 1.170 eur, spolu s jej príslušenstvom a právami s
ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného

listom zo dňa 15.01.2019. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 26.08.2019, zaslaného žalobcovi
vyplýva, že došlo k skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti. Dňa 30.08.2019
žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 240
eur. Krátenie poistného plnenia bolo odôvodnené vlastným určením doby prenájmu náhradného vozidla,
a to v rozsahu 7 dní, ktorá predstavuje nahradené náklady nájmu za 7 dní pri dohodnutom dennom

nájomnom 30 eur (7 x 30 = 210) a nahradený jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie
náhradného vozidla vo výške 30 eur. Sporná nebola ani dohodnutá výška denného nájomného 30 eur.

14. Podľa ust. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) fyzické a právnické osoby
vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

15. Podľa ust. § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

16. Podľa ust. § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená

okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.17. Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, uhrádza sa
skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

18. Podľa ust. § 442 ods. 3 OZ v znení zákona č. 526/2002 Z. z. účinnom od 01.01.2003, škoda sa
uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda
uvedením do predošlého stavu.

19. Podľa ust. § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

20. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže
svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

21. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, s postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

22. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „ZPZP“) účinného od 01.01.2002, tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie

Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).

23. Podľa ust. § 2 písm. d), f) a g) ZPZP v znení zákona č. 39/2015 Z. z. účinnom od 01.04.2015, na
účely tohto zákona sa rozumie d) poisťovateľom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo
zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej

republiky na základe osobitného predpisu, [4) Zákon č. 39/2015 Z. z.] f) poisteným ten, na koho sa
vzťahujepoisteniezodpovednostiag)poškodenýmten,ktoutrpelprevádzkoumotorovéhovozidlaškodu
a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.

24. Podľa ust. § 4 ods. 1 ZPZP účinného od 01.01.2002, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na

každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej
zmluve.

25. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) ZPZP účinného od 01.01.2002, poistený má z poistenia zodpovednosti
právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody

vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

26. Podľa ust. § 4 ods. 4 ZPZP v znení zákona č. 110/2007 Z. z. účinnom od 01.04.2007, poistený má
právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak
ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania

poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa ust. § 15 ods. 1 ZPZP účinného od 01.01.2002, náhradu škody uhrádza poisťovateľ
poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi [20) § 823 Občianskeho zákonníka] a je povinný tento nárok preukázať. [21) § 799

Občianskeho zákonníka]

28. Čo sa týka právnej kvalifikácie žalobcom žalobou uplatneného nároku voči žalovanému, súd tento
právne kvalifikoval ako nárok vyplývajúci z práva Poškodeného podľa cit. ust. § 15 ods. 1 ZPZP uplatniť
nárok na náhradu škody vzniknutej mu v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla priamo

proti poisťovateľovi, ktorý nárok na žalobcu mal prejsť z Poškodeného postúpením podľa cit. ust. § 524
OZ. Cit. ust. § 15 ods. 1 ZPZP tak konštruuje na rozdiel od ust. § 823 OZ priamy nárok poškodeného [§
2 ods. 2 písm. g) ZPZP] proti poisťovateľovi [§ 2 ods. 2 písm. d) ZPZP] na náhradu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá poistený [§ 2 ods. 2 písm. f) ZPZP]. Podmienkou
pre úspešné uplatnenie tohto nároku je jeho preukázanie.

29. Súd vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby ustálil, že v danom prípade zodpovednosť za
škodu treba posudzovať v zmysle cit. ust. § 427 ods. 2 v spojení s ods. 1 OZ, teda ako zodpovednosť
prevádzateľa (prevádzkovateľa) osobného motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobenáškoda Poškodenému. U zodpovednosti za škodu podľa cit. ust. § 427 ods. 2 OZ ide o zodpovednosť
objektívnu, teda na vznik tejto zodpovednosti sa nevyžaduje zavinené konanie. Tejto zodpovednosti sa
nemožno podľa cit. ust. § 428 OZ zbaviť (liberovať) s výnimkou prípadu, keď škoda nebola spôsobená

okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke a súčasne, ak prevádzateľ preukáže, že škode nemohol
zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho požadovať.

30. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa cit. ust. § 427 ods. 2 OZ je tak spôsobená škoda
a príčinná súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a spôsobenou škodou.

31. Pod pojmom škody je z teoreticko-právneho hľadiska nutné rozumieť ujmu, ktorá nastala
v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným
ekvivalentom. Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť
zmenšenie majetku poškodeného, prípadne aj náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci
stav. Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, keby nedošlo k vzniku škody.

32. Existenciu príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi príčinou vzniku škody a vznikom škody
ako následku je nutné v každom konkrétnom prípade bezpochybne preukázať, teda nemožno ju len
predpokladať.

33. Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za
škodu, je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý
jav (následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho)
a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Vzťah príčiny a následku musí byť
priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. (viď napr. uznesenie NS SR

zo dňa 31.01.2012, sp. zn. 6 M Cdo 11/2010, uznesenie ÚS SR zo dňa 13.10.2009, sp. zn. III. ÚS
328/09).Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ale ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť
riešená len v konkrétnych súvislostiach.

34. V súdenej veci ide konkrétne o vzťah príčiny, ktorou príčinou je osobitná povaha prevádzky

motorového vozidla a následku, t.j. vzniku škody.

35. Súd sa primárne zaoberal naplnením predpokladov vzniku zodpovednosti prevádzkovateľa
(poisteného) osobného motorového vozidla za škodu podľa cit. ust. § 427 ods. 2 OZ ako v ďalšom
nevyhnutného predpokladu vzniku povinnosti poisťovateľa (žalovaného) podľa cit. ust. 15 ods. 1 ZPZP

nahradiť Poškodenému, resp. po postúpení pohľadávky na náhradu škody žalobcovi, škodu a dospel
k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi príčinou
vzniku škody a škodou, ktorú si uplatňoval vo výške 930 eur titulom účelne vynaložených nákladov
za nájom náhradného vozidla z nasledovných dôvodov v rozsahu 31 dní pri dohodnutom dennom
nájme 30 eur. To, že autoservis má zvyklosť zadržať vozidlo až do predloženia krycieho listu je právne

bezvýznamné. Takýto postup autoservisu nemá oporu v zákone. Takže ak autoservis zadržiava vozidlo
po jeho oprave, a teda poškodený musí naďalej užívať náhradné vozidlo a vzniká mu tak škoda, je jedna
vec. Druhá vec je to, že v takomto prípade sa už nejedná o priamu, bezprostrednú a nerušenú príčinnú
súvislosť medzi príčinou vzniku škody a škodou.

36. Ďalej súd konštatuje, že žalobca nijakým relevantným spôsobom nepreukázal, kedy/ktorého dňa
bolo vozidlo Poškodenému z autoservisu vydané jeho opravené vozidlo. Nepreukázal teda účelnosť
a nevyhnutnosť vynaložených nákladov za 31 dní nájmu náhradného vozidla, keďže podľa zmluvy
nájom trval 38 dní z toho za 7 dní nájmu bolo poistné plnenie zo strany žalovaného poskytnuté. Inými
slovami : žalobca nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom po akú dobu bolo vozidlo Poškodeného

v autoservise, nepreukázal teda kedy bolo Poškodenému vydané jeho opravené vozidlo. Nepreukázal
tak dôvodnosť, účelnosť a nevyhnutnosť nájmu náhradného vozidla v trvaní 31 dní, za ktoré dni si
uplatňoval náhradu škody v danom spore vo výške 930 eur pri dennom nájme 30 eur. Táto skutočnosť
nevyplývaanizpredloženéhoČestnéhoprehláseniapoškodenéhozaloženéhovsúdnomspisenač.l.12.
Navyše, predložené Čestné prehlásenie ani je podpísané poškodeným E. E., ale je podpísané treťou

osobou - J. K., resp. je na ňom uvedené meno a priezvisko J. K..37. Podľa Článku 8 Základných princípov Civilného sporového poriadku (C.s.p.), strany sporu sú
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,
a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

38. Podľa § 150 ods.1 C.s.p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

39. V ust. § 150 ods.1 C.s.p. je upravená povinnosť tvrdenia. S povinnosťou tvrdenia úzko súvisí

povinnosť dôkazná a dôkazné bremeno. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou)
sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých
a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom
konania je jeho neúspech v spore. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí
účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej
potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený

okruh skutočností preukázať.

40. Z dôvodov uvedených v odsekoch 35. a 36. tak súd žalobu zamietol so záverom, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, ktorého v spore zaťažovalo, čo vyústilo do jeho procesného neúspechu.

41. Pre úplnosť súd záverom uvádza, že pokiaľ ide o aktívnu a pasívnu legitimáciu strán sporu,
táto nebola žalovaným namietaná, ani spochybňovaná, takže bolo nadbytočné, aby sa tak rozsiahlym
spôsobom žalobca k tejto otázke vyjadroval vo svojom vyjadrení k odporu. Ide pravdepodobne
o argumentáciu kopírovanú žalobcom z iného súdneho sporu. To, že v predmetnom spore, ako aj
v ostatných identických sporoch, je žalobca aktívne vecne legitimovaný a žalovaný ako poisťovňa je

pasívne vecne legitimovaný bolo už judikované súdmi nespočetnekrát.

42. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

43. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

45. Súd tak s poukazom na cit. ustanovenia C.s.p., vzhľadom na plný úspech žalovaného v spore,
žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
neboli splnené procesné podmienky,

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

sa týkajú procesných podmienok,

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo

ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).