Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Sunday, June 19, 2022

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 32Csp/53/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621202078
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Albert

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2022:1621202078.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia

s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zast.: Y. proti žalovanej: DH., o zaplatenie 858,07
Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, sa návrhom na
vydanie platobného rozkazu doručeným súdu 27.08.2021, ktorému bola pridelená spisová značka
32Csp/53/2021, domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 858,07 Eur s

úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 21.07.2021 do zaplatenia a napokon nahradiť mu trovy
konania a trovy právneho zastúpenia. Svoj nárok pôvodný žalobca odôvodnil tým, že medzi ním ako
veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 05.06.2015 uzatvorená Zmluva o vydaní a používaní
kreditnej platobnej karty P., a.s. (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa pôvodný žalobca zaviazal
poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý úver
s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná
schválený úverový rámec vo výške 900,00 Eur a bola povinná žalobcovi platiť štandardnú mesačnú

splátku vo výške 30,00 Eur. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti. Pred odstúpením na vymáhanie
žalobca vystavil ku dňu 09.07.2021 nový výpis z bankovej knihy ku dňu 30.06.2021 s konečným
zostatkom na úhradu vo výške 858,07 Eur. Nakoľko žalovaná dlžnú sumu neuhradila v lehote splatnosti
do dňa 20.07.2021, žalobca si uplatnil svoj nárok súdnou cestou, a to spolu s úrokom z omeškania od
21.07.2021 do zaplatenia.

2. Uznesením č.k. 32Csp/53/2021-57 zo dňa 18.10.2021 súd na návrh žalobcu pripustil, aby z konania

pôvodný žalobca vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil žalobca.

3. Žalovaná, ktorej bol opis žaloby s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe doručený do vlastných
rúk, sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne nevyjadrila, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela.

4. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť,aka)savovecirozhodujerozsudkomprezmeškanievprospechspotrebiteľa,b)ideibaootázku

jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Súd vo veci rozhodol dňa 20.06.2022 bez nariadenia pojednávania
stým,ževsúladesust.§219ods.3CSPbolomiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkuoznámenéna
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 06.06.2022, t.j. aspoň päť dní pred jeho vyhlásením.5. Súd sa oboznámil s písomnými podaniami žalobcu a jeho právneho predchodcu a vykonal
dokazovanie týmito listinnými dôkazmi: Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro, Výpis z Pôžičkovej

karty Quatro ku dňu 09.07.2021, Žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa 08.09.2021, Rámcová zmluva
o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 s prílohou č. 3 a dodatkom č. 4, Oznámenie o postúpení
pohľadávky. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci,
pričom vychádzal z ustanovení právnych predpisov účinných v čase uzavretia zmluvy medzi pôvodným
žalobcom a žalovanou:

6. Dňa 26.05.2015 žalovaná vyplnila a podpísala Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro (ďalej len
„Žiadosť“), ktorá bola zo strany pôvodného žalobcu podpísaná dňa 05.06.2015. Z čl. III zmluvy vyplýva,
že žalovanej mal byť poskytnutý úverový rámec vo výške 900,00 Eur pri štandardnej mesačnej splátke
po 30,00 Eur. V čl. III Zmluvy je ďalej uvedený indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov
(„RPMN“), ktorý vychádza z predpokladov, že ... klient vyčerpá spotrebiteľský úver platbou Kartou u

obchodníka vo výške schváleného úverového rámca dňa 01.04.2015; spotrebiteľský úver je poskytnutý
na dobu jedného roka a spotrebiteľ ho splatí v rovnakých mesačných splátkach so začiatkom splácania
mesiac odo dňa prvého čerpania. RPMN je tak vo výške 25,14 %, priemerná RPMN 24,97 %, termín
konečnej splatnosti: deň zániku Zmluvy alebo deň vyhlásenia okamžitej splatnosti.

7. Z predloženého výpisu z kartového účtu žalovanej vyplýva, že od uzatvorenia Zmluvy do 09.07.2021
debetné transakcie na účte žalovanej predstavujú sumu 3.744,06 Eur, v čom sú zahrnuté ňou
uskutočnené čerpania, ale aj na ťarchu jej účtu účtované poplatky vrátane poplatkov za správu účtu,
spracovanie poštovej poukážky či vymáhanie, a štandardný a sankčný úrok. Žalovaná za to isté obdobie
uhradila spolu sumu 2.885,99 Eur.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

12. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka je dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a

spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

14. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

15. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,pokiaľnemôžebyťpostihnutávýkonomrozhodnutia.Podľaods.2cit.ust.nemožnopostúpiťpohľadávku,
ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

16. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

17. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o bankách, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej

republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu a
ktorá má bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.

18. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka

zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta;
týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa
osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa
osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient

ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta
so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky
presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená

pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o
jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom
len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

19. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pôvodný žalobca uzavrel so žalovanou

revolvingovú úverovú zmluvu („Zmluva“), na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo
forme úverového rámca, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v mesačných splátkach. Pôvodný žalobca
pri uzavretí Zmluvy konal ako právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti a žalovaná pri uzavretí Zmluvy bola v pozícii spotrebiteľa, keď Zmluvu uzavrela
ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Uvedená Zmluva

je tak zmluvou spotrebiteľskou s tiež zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko predmetom Zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov pôvodným žalobcom žalovanej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru.
Žalobca súdu neuviedol, že by jeho právny predchodca úver žalovanej predčasne zosplatnil alebo ju
vyzýval na úhradu omeškaných splátok ani o tom nedoložil žiadne dôkazy. Vzhľadom na absenciu

akýchkoľvek skutkových tvrdení v podaniach žalobcu a jeho právneho predchodcu ohľadom týchto
skutočností, súd nemohol z tvrdení žalobcu o zosplatnení úveru ani vychádzať ako z nesporných pre
ich nepopretie žalovanou.

20. Pôvodný žalobca a žalobca uzavreli dňa 30.11.2017 Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok,

ktorou (spolu s prílohou zmluvy a žiadosťou o postúpenie a prevod) došlo k postúpeniu pohľadávky
zo Zmluvy na žalobcu. Súd sa v prvom rade v konaní zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nie je v konaní aktívne
vecne legitimovaný, a preto je jeho žalobu potrebné zamietnuť.

21. Primárny vzťah medzi pôvodným žalobcom a žalovanou založený Zmluvou bol vzťahom
spotrebiteľským a uvedená Zmluva bola zmluvou spotrebiteľskou. Predmetom tohto vzťahu však bol
úver, ktorý možno označiť za bankový, keďže veriteľom bola banka. Bankový úver je na rozdiel od
úverov napr. od nebankových spoločností regulovaný aj osobitnou právnou úpravou vyplývajúcou zo
Zákona o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 3

Zákona o bankách podlieha bankovému povoleniu a nad činnosťou bánk zároveň vykonáva dohľad
Národná banka Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto, ak osobitný predpis neustanovuje
inak, prijímať vklady, poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom podľa
osobitného predpisu, poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetuinej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej
výzvy, ani poskytovať platobné služby pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu
svojej činnosti (§ 3 Zákona o bankách).

22. Z ustanovenia § 524 ods. 1 v spojení s § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva zákaz
postúpenia okrem iného takých pohľadávok, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky
banky voči jej klientom treba považovať za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči
klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v

zmysle § 27 a nasl. Zákona o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto
požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením
pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom
mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi
veriteľom - postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie §
525ods.1Občianskehozákonníkabránipostupovaniupohľadávokztakýchprávnychvzťahov,vktorých

je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka.

23. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách však dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči
klientovi, ale len za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom
postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní

aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené,
pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni ust.§ 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom
jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v
zmysle§39Občianskehozákonníka,atonielenmedzistranamizmluvyopostúpení,aleajnavonok,voči

dlžníkovi. Účel § 525 Občianskeho zákonníka je totiž okrem iného aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho
dlh v prípadoch uvedených v citovanom ustanovení prešiel na inú osobu než toho veriteľa, voči ktorému
pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej
identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no
voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho oznámi

postupca, v prípadoch uvedených v § 525 Občianskeho zákonníka ani prípadné oznámenie postupcu
v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný
plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.

24. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky je legitímne tiež z dôvodu, že

po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie je zachovaná kontinuita dôležitého
dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne významná v priebehu trvania úverového vzťahu.
Splnenie uvedených podmienok je zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Podmienky pritom musia byť splnené už v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozsudok Krajského súdu
v Prešove vo veci 6Co 119/2013, 19Co 194/2015, 4Co 145/2014, Okresného súdu Trenčín sp. zn. 11C

233/2014, Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12C 152/2014).

25. Na rozpor postúpenia s § 524 ods. 1 v spojení s § 525 Občianskeho zákonníka, ktoré má za následok
absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak je pre platnosť
postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 92 ods. 8

Zákona o bankách, je postupník v konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný
v zmysle § 132 ods. 1, 2 a 3 a § 150 ods. 1 CSP tvrdiť a aj preukázať predpoklady svojej aktívnej
legitimácie (teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia). Postupník, ktorému bola
pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením
pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu

zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za
následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

26. Žalobca súdu nepreukázal (ani netvrdil), že by pôvodný žalobca žalovanú čo i len raz vyzval na
úhradu jej záväzku, s ktorým bola žalovaná v omeškaní, čo je prvou z podmienok platného postúpenia

pohľadávky banky na iný subjekt. Z tohto dôvodu považoval súd zmluvu o postúpení pohľadávok
uzavretú medzi pôvodným žalobcom a žalobcom za neplatnú v tej časti, ktorou malo dôjsť k postúpeniu
pohľadávky zo Zmluvy voči žalovanej. Pri konštatovaní neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok súd
postupoval v súlade s nálezmi Ústavného súdu SR, ktoré za ústavnokonformný považujú taký výkladprávneho predpisu, ktorý má za cieľ udržať platnosť právneho úkonu a nie ju vysloviť „za každú cenu“.
V danej veci mal súd za to, že ten výklad, ktorý použil, hoci jeho dôsledkom bolo vyslovenie neplatnosti
zmluvy, je správny výklad, ktorý sa neprieči zmyslu a účelu zákona. Dôvody neplatnosti súd považoval

za zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené.

27. V dôsledku konštatovanej čiastočnej neplatnosti zmluvy, od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok
súd dospel k záveru, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný, a preto je potrebné
žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne

postavenie,zktoréhovyplývasubjektu-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplýva
procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už
aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti
na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009).

28. Súd považuje pre úplnosť za dôležité uviesť, prečo neplatnosť zmluvy o postúpení nekonštatoval
už pri rozhodovaní o zmene podľa § 80 CSP. V tejto súvislosti poukazuje na uznesenie NS SR sp.
zn. 6Cso/42/2011, podľa ktorého síce súd rozhodujúci o súhlase so zmenou musí posúdiť, či žalobca
preukázal prechod alebo prevod práv a povinností, avšak pre účely tohto rozhodnutia stačí preukázanie,
že nastala (formálno-právna) skutočnosť, ktorá môže mať podľa hmotného práva za následok prechod

alebo prevod práv a povinností. Súd však v tomto štádiu nie je oprávnený hodnotiť, či sú inak naplnené
predpoklady pre takéto právne nástupníctvo z pohľadu hmotnoprávnej úpravy. To znamená, že nie
je jeho úlohou prechod alebo prevod práv a povinností posúdiť podľa hmotného práva v rozsahu
zodpovedajúcom možnému záveru pre rozhodnutie vo veci samej (posúdiť, či podľa hmotného práva
skutočne k prechodu alebo prevodu práv a povinností došlo). Súd teda nemá v rámci rozhodnutia podľa

§ 80 CSP (predtým § 92 ods. 2 a 3 OSP) hodnotiť právne úkony z hľadiska ich platnosti, lebo by išlo
o posúdenie naplnenia predpokladov právneho nástupníctva z pohľadu hmotnoprávnej úpravy a teda o
riešenie predbežnej otázky dôležitej pre rozhodnutie vo veci samej. Ostáva dodať, že po rozhodnutí o
zmene mal kvalifikovane zastúpený žalobca dostatok času na to, aby do súdneho spisu založil dôkaz o
tom, že žalovaná bola vyzvaná na úhradu dlhu voči banke, s ktorou bola v omeškaní.

29.Keďžesúdžalobuvcelomrozsahuzamietolzdôvodunedostatkuaktívnejvecnejlegitimáciežalobcu,
dôvodnosťou žaloby a teda skúmaním Zmluvy a nárokov z jej ukončenia sa z dôvodu hospodárnosti
nezaoberal.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

31. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd posudzoval úspech vo veci. Keďže súd žalobu

v celosti zamietol, v konaní bola v 100 % úspešná žalovaná, ktorej ale žiadne trovy z obsahu spisu
nevyplývajú, preto jej súd nárok na náhradu trov s poukazom na princíp hospodárnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a. neboli splnené procesné podmienky,b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného

poriadku).