Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 7, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/77/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619201669
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6619201669.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Alexandra Mojša a Mgr. Martina Štubniaka v spore žalobcu: F.. H. D., narodený XX. XX.
XXXX, bytom XXX XX W., 9. mája XX, zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Faludim, Advokátska
kancelária Vidiná, 9. mája 20, proti žalovanému: F. S., narodený XX. XX. XXXX, bytom XXX XX H., Z.
V. XXXX/X, zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Mikitom, Advokátska kancelária Rimavská Sobota,
Daxnerova 14, o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec č. k. 6C/8/2019-222 zo dňa 4. apríla 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že odstúpenie od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 11.
01. 2019 medzi predávajúcim - žalovaným a kupujúcim - žalobcom, ktorej predmetom bol prevod
spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 k celku k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX
zapísaných v katastri nehnuteľností Lučenec, na základe listiny odstúpenia od kúpnej a záložnej zmluvy
z 11. 03. 2019 doručenej žalobcovi dňa 19. 03. 2019, je neplatné (výrok I.). Zároveň okresný súd
rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, v súdom určenej lehote po

právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške nároku (výrok II.).

2. Okresný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti odstúpenia od
kúpnej zmluvy uzavretej dňa 11. 01. 2019. Tvrdil, že koncom roka 2018 žalovaný navštívil žalobcu a
ponúkol mu odpredaj vyššie uvedené nehnuteľnosti za sumu 62.000,- eur. Požiadal žalobcu, aby zaplatil
jeho dlh vo výške 27.100,- eur s tým, že mu prevedie polovicu nehnuteľnosti evidovanej na LV č.XXXX.
Nazákladeuvedenéhobolapodpísanákúpnazmluvaz11.01.2019.Dňa19.03.2019sižalobcaprevzal

na pošte zásielku, ktorej obsahom bolo odstúpenie od kúpnej a záložnej zmluvy. Následne Okresný úrad
Lučenec rozhodnutím zo dňa 19. 03. 2019 prerušil vkladové konanie o návrhu na vklad vlastníckeho
práva z 11. 01. 2019 pod číslom V XX/XX.

3. Po vykonanom dokazovaní okresný súd v konaní zistil nasledovný skutkový stav veci :
Medzi stranami sporu došlo dňa 11. 01. 2019 k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej mal
byť prevod spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 k rodinnému domu so súpisným číslom XXX,

postavenom na parcele č. XXX, zastavaných plôch a nádvorí a parc. č.X8 o výmere XXX m2, ktoré
sú zapísané na LV č.XXXX pre katastrálne územie Lučenec. V zmysle článku 4 ods. 4.1 kúpnej
zmluvy sa strany dohodli na kúpnej cene vo výške 27.100,- Eur, ktorá sa mala v zmysle ods. 4.2
kúpnej zmluvy použiť na úhradu pohľadávky záložného veriteľa za účelom výmazu záložného práva. Vzmysle článku 5 ods. 5.2 kúpnej zmluvy sa záložný veriteľ vzdal záložného práva, zapísaného na LV
č. XXXX pre katastrálne územie Lučenec. Podľa článku 7 ods. 7.1 zmluvy si zmluvné strany dohodli
právo jednostranne odstúpiť od zmluvy, resp. jej časti v prípade, ak príslušný okresný úrad rozhodne

o nezavkladovaní vlastníckeho práva. Podľa ods. 7.2 kúpnej zmluvy odstúpenie od zmluvy je platné
jeho doručením druhej zmluvnej strane. Uvedená zmluva bola podpísaná žalobcom, žalovaným ako aj
záložným veriteľom EKONOMIK SERVISES s. r. o.

4. Okresný súd zo zmluvy o úvere zo dňa 08. 01. 2019 zistil, , že spoločnosť ARS BONI ET AEQUI s. r.

o. poskytla žalobcovi úver vo výške 27 100,- eur za účelom financovania prevodu 1 spoluvlastníckeho
podielu na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. Lučenec a z avíza o zadaní platby súd
zistil, že dňa 11. 01. 2019 boli z účtu ARS BONI ET AEQUI s. r. o., vedenom vo Všeobecnej úverovej
banke a. s., prevedené na účet Tatrabanky finančné prostriedky vo výške 27.100,- Eur, pričom bola
napísaná poznámka k prevodu s označením Ján Náday - úhrada záväzku. Kúpna cena bola uhradená
na účet určený v článku 4 ods. 4.1 kúpnej zmluvy. Listom zo dňa 11. 03. 2019 žalovaný odstúpil od

kúpnej a záložnej zmluvy z dôvodu, že zmluva bola podpísaná v nevedomosti. Žalovaný tvrdil, že kúpnu
zmluvu nemal záujem so žalobcom podpísať, len zmluvu o zriadení záložného práva a úverovú zmluvu.
Z daného dôvodu od zmluvy odstúpil. Rozhodnutím Okresného úradu Lučenec, katastrálny odbor, č. V
XX.zo dňa 11. 03. 2019 bol povolený vklad záložného práva predmetnej nehnuteľnosti v prospech ARS
BONI ET AEQUI s. r. o. a rozhodnutím Okresného úradu Lučenec, katastrálny odbor, č. V XX/XX zo

dňa 19. 03. 2019, bolo konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva zo dňa 11. 01. 2019 týkajúce sa
nehnuteľnosti prerušené na dobu 30 dní.

5. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 137 písm. c) CSP, podľa § 37 ods. 1 až 3, § 39, § 40
ods. 1 až 3, § 40a, § 41, § 48 ods. 1, 2, § 49, § 49a OZ a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255

ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci.

6. Pri právnom posúdení veci okresný súd vychádzal zo skutočnosti, že pri určovacej žalobe musí
žalobca preukázať svoj naliehavý právny záujem na takomto určení. Naliehavý právny záujem sa
viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s riešením otázky, či sa žalobou s daným určením môže

dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia
žaloba má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty
v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých
určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho
vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou

odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter, t. j.
účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva.
Súd mal za to, že žalobca v samotnej žalobe uviedol súhrn tvrdených skutočností, ktoré existenciu
naliehavého právneho záujmu založili. Týmito okolnosťami boli okolnosti procesu zápisu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy. Konanie o zápise vlastníckeho práva

prebieha na Okresnom úrade Lučenec, katastrálny odbor, ktorý prerušil konanie o návrhu na vklad
vlastníckeho práva a uložil žalobcovi povinnosť, aby v 30. dňovej lehote podal žalobu na súd. V zmysle
uvedeného bol žalobca povinný v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia doručiť súdu žalobu
o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktorú žalobca podal v stanovenej lehote. Pokiaľ
ide o samotné odstúpenie od zmluvy, okresný súd uviedol, že v ustanovení § 48 ( OZ - poznámka

odvolacieho súdu) sú ustanovené prípady, pre ktoré môže účastník od zmluvy odstúpiť. Mal za to,
že možnosť odstúpiť od zmluvy vzniká iba za predpokladu, že táto bola uzatvorená platne, pričom
platnosť zmluvy je treba riešiť v konaní o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy ako predbežnú
otázku (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/111/2008 zo dňa 30. júna
2009). Preskúmaním zmluvy súd zistil, že táto obsahuje všetky podstatné náležitosti, zmluva bola

uzavretá slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, pričom žalovaný tvrdil, že nemal záujem podpísať
kúpnu zmluvu, len zmluvu o zrušení záložného práva a úverovú zmluvu, avšak žalobca tvrdil v priebehu
celého konania, že od začiatku malo ísť o uzavretie kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa mala na
žalobcu previesť polovica nehnuteľnosti za to, že za žalovaného zaplatí jeho dlh spoločnosti EKONOMIK
SERVIS. Súd neuveril tvrdeniam žalovaného o nezáujme podpísať kúpnu zmluvu, keďže on sám

inicioval viacero stretnutí za účelom dohody odpredaja nehnuteľnosti a vo svojej výpovedi potvrdil, že v
priebehu februára mal záujem podpísať predbežnú zmluvu o odkúpení zvyšnej časti nehnuteľnosti, čo
samotnépotvrdzuje,žepredtýmmuselodôjsťkuzavretiukúpnejzmluvynaodpredajčastinehnuteľnosti.
Taktiež sám potvrdil, že podľa možností chcel svoje dlžoby doriešiť do konca roka, čo vyvracia jehotvrdenia, že stretnutia mali prebiehať až začiatkom roka 2019. Jeho tvrdenia boli vyvrátené aj svedkom
Petrom Rudzanom, zástupcom spoločnosti EKONOMIK SERVIS, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že
boli oslovení žalovaným na prelome rokov 2018 a 2019 na vyrovnanie dlhov zo strany žalobcu. Svedok

síce nebol prítomný pri podpise zmluvy, avšak predmetom právneho úkonu bolo podpísanie kúpnej
zmluvy, ktorej súčasťou bolo zrušenie záložného práva. Išlo o jednu zmluvu, ktorá mala byť uzavretá
medzi žalobcom a žalovaným, ktorú mali k dispozícii pred podpisom zmluvy a túto pripomienkovali. Túto
zmluvu mal k dispozícii aj samotný žalovaný. V zmluve sa síce robili korektúry, avšak tie sa netýkali
predmetu konania, t. j. samotnej kúpnej zmluvy, týkali sa výlučne zrušenia záložného práva spoločnosti

EKONOMIK SERVIS. Poukázal na to, že takýmto spôsobom došlo aj v roku 2017 k odpredaju časti
záhrady, ktorá patrila k predmetnej nehnuteľnosti. Je teda zjavné, že žalovaný disponoval samotnou
zmluvou, mohol sa oboznámiť s jej obsahom, pričom okrem zrušenia záložného práva zahŕňala táto
zmluvaajkúpnuzmluvu,ktorejčastinebolizmenené,ažalovanýtedamalvedomosťotom,čopodpisuje.
Skutočnosť, že si právny úkon neprečítal, nemôže byť na ťarchu žalobcu. Pokiaľ žalovaný nemal záujem
podpísať takýto právny úkon, tak tento podpísať nemusel. Nebolo preukázané v konaní, že by bol

donútený k uskutočneniu tohto právneho úkonu. Z jeho strany nemohlo dôjsť k omylu v zmluvách,
keďže každá zo zmlúv bola podpisovaná v iný deň. Súčasťou zmluvy o zrušení záložného práva bola aj
kúpna zmluva, ktorej obsah bol žalovanému známy a mohol sa s ním v dostatočnom časovom predstihu
oboznámiť. Žalovaný síce tvrdil, že mal záujem podpísať len úverovú zmluvu, v tomto smere však
svoje tvrdenia nepreukázal, nepredložil žiadne dôkazy. Prejavy strán v zmluve súd považoval za určité,

zrozumiteľné. Podľa názoru okresného súdu zmluva bola uzatvorená predpísaným spôsobom a je teda
nepochybné, že zmluva bola uzatvorená platne.

7. Okresný súd sa ďalej zaoberal skutočnosťou, či vzniklo právo žalovaného odstúpiť od kúpnej zmluvy.
Právo odstúpiť od zmluvy je dané, iba ak to umožňujú zákonné ustanovenia alebo ak to je medzi

účastníkmi zmluvy dohodnuté. V prejednávanej veci si účastníci zmluvy dojednali možnosť odstúpenia
od zmluvy len v prípade, ak príslušný okresný úrad rozhodne o nezavkladovaní vlastníckeho práva (ods.
7 článok 7.1 kúpnej zmluvy). Žalovaný však odstúpil dňa 11. 03. 2019 od zmluvy z dôvodu, že túto
podpísal v nevedomosti, nakoľko nemal záujem zmluvu podpísať. Pre konanie bolo teda podstatné, či
bolo preukázané, že omyl, ktorý je pre uskutočnenie rozhodujúci, bol preukázaný a či tieto skutočnosti

majú dopad na ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka. Teda, že išlo
o omyl podstatný a tiež, že omyl bol u osoby dotknutej omylom ospravedlniteľný. Omyl pri právnom
úkone je rozhodujúci, ak sa týka právneho dôvodu, resp. predmetu, a to buď totožnosti predmetu,
podstatnej vlastnosti predmetu, osoby, prípadne inej skutočnosti, ktorá bola pre uskutočnenie právneho
úkonu podľa prejavenej vôle subjektu rozhodujúca. Ospravedlniteľný omyl je len taký omyl, ku ktorému

došlo i napriek tomu, že konajúca osoba postupovala s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so
zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého vyžadovať na to, aby sa takému omylu vyhol.
Omyl, ktorý nie je podstatný, je síce vadou právneho úkonu, ale tejto vade právny poriadok nepriznáva
relevanciu. V danom prípade omyl spočíval v nevedomosti žalovaného o tom, čo podpisuje, pretože
si právny úkon predtým neprečítal. Samotná skutočnosť, že žalovaný nejavil záujem pred uzavretím

zmluvy o oboznámenie sa s jej obsahom, nemôže byť na ťarchu žalobcu a nemôže spôsobovať taký
omyl, ktorý by vyvolával neplatnosť právneho úkonu. Žalovaný sa mohol tomuto omylu vyhnúť za
predpokladu, že by si zmluvu prečítal najneskôr pred jej podpisom. Žalovaný netvrdil, že najneskôr na
notárskom úrade mu nebol daný priestor na prečítanie si zmluvy. Prečítaním si právneho úkonu sa
mohol vyhnúť omylu za predpokladu, že by pri uzatváraní zmluvy postupoval obozretne. Okresný súd

tiež podotkol, že rovnakým spôsobom už predtým žalovaný podpisoval kúpnu zmluvu, ktorej predmetom
bol odplatný prevod záhrady pripadajúcej k teraz prevádzanej nehnuteľnosti. Že žalovaný mal záujem
podpísať kúpnu zmluvu, okresný súd vyvodil aj z SMS komunikácie medzi stranami sporu zo dňa 21.
03. 2019, kde samotný žalovaný napísal žalobcovi, že zápis kúpnej zmluvy zablokoval len kvôli tomu,
lebo žalobca nič nerobil a žalovaný chcel odpredať aj zvyšok nehnuteľnosti. Zároveň samotný žalobca

na pojednávaní uviedol, že bol oslovený zo strany právneho zástupcu žalovaného na odkúpenie zvyšnej
časti nehnuteľnosti, avšak rokovania zatiaľ neprebehli. Žalovaný teda nenaplnil zákonný dôvod pre
odstúpenie od zmluvy. Medzi zmluvnými stranami nebolo vymienené právo účastníka právneho úkonu
odstúpiť od zmluvy (okrem prípadu, že príslušný okresný úrad rozhodne o nezavkladovaní vlastníckeho
práva - poznámka odvolacieho súdu) a z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie považoval odstúpenie

od zmluvy zo strany žalovaného za neplatný právny úkon.8. Okresný súd zamietol výsluch svedka Mária Mozeho z dôvodu, že ako zástupca realitnej kancelárie sa
nevedel vyjadriť ku skutočnostiam uzavretia kúpnej a záložnej zmluvy, nakoľko sám nebol účastníkom
tejto zmluvy a nebo ani prítomný pri uzatváraní právneho úkonu.

9. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 362 ods. 1 veta
prvá CSP) žalovaný z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. e), f) a h), ako aj z dôvodu
uvedeného v ust. § 365 ods. 2 CSP. Odvolanie teda podal z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdil, že napriek tomu, že chcel svoje
tvrdenia preukázať ním navrhovanými dôkazmi na súde prvej inštancie, táto možnosť mu bola zmarená
tým, že súd prvej inštancie zamietol výsluch svedka Mária Mozeho, pretože ako zástupca realitnej
kancelárie by sa nevedel vyjadriť ku skutočnostiam uzavretia kúpnej a záložnej zmluvy, nakoľko nebol jej
účastníkom. Žalovaný chcel výsluchom tohto svedka poukázať na skutočnosť, že práve len v Realitnej

kancelárii DIRECT REAL sa od menovaného s odstupom času takmer dvoch mesiacov dozvedel, že
na Katastrálnom úrade v Lučenci prebieha konanie na základe návrhu na vklad vlastníckeho práva
na základe kúpnej zmluvy, od ktorej následne listom zo dňa 11. 03. 2019 adresovaným Okresnému
úradu Lučenec, katastrálny odbor, žalovaný odstúpil. Tvrdil, že o existencii kúpnej zmluvy nemal
vôbec vedomosť. Namietal vyjadrenie žalobcu, že žalovaný navštívil jeho kanceláriu v priebehu januára

viackrát a dal mu aj pripomienkovaný návrh zmluvy do ruky, pričom sa malo dohodnúť, že najskôr
sa zriadi záložné právo. Poukázal na predloženú emailovú komunikáciu medzi žalobcom a pôvodným
záložným veriteľom firmou EKONOMIK SERVIS Košice, z ktorej vyplýva, že komunikácia ohľadne
návrhu kúpnej zmluvy a jej pripomienkovania sa začala medzi nimi realizovať v čase od 08. 01. 2019 do
09. 01. 2019 s tým, že bol dohodnutý aj termín stretnutia na deň 11. 01. 2019, kedy malo dôjsť k podpisu

tejto zmluvy. V tento deň sa aj upravilo finálne znenie Kúpnej zmluvy v kancelárii žalobcu za prítomnosti
pôvodného záložného veriteľa, čo vo svojej výpovedi potvrdil svedok Peter Rudzan, ako zástupca firmy
EKONOMIK SERVIS Košice a následne sa išlo na notársky úrad, kde bol zavolaný aj žalovaný s tým, že
sa ide podpisovať zrušenie pôvodného záložného práva firmy EKONOMIK SERVIS Košice. Žalovaný
sa dňa 11. 01. 2019 dostavil so svojou družkou X. U. na Notársky úrad v domnení, že idú podpisovať

zrušenie pôvodného záložného práva, a v tomto domnení ich utvrdila tá skutočnosť, že pri podpise
bol prítomný a im predložený dokument podpisoval aj zástupca pôvodného záložného veriteľa firmy
EKONOMIK SERVIS Košice pán A.. Na notárskom úrode sa zdržali asi 5 minút, čím žalovaný poukazuje
na to, že sa spoliehal na žalobcu, s ktorým už v minulosti riešil odpredaj pozemku, že podpisuje zrušenie
pôvodného záložného práva. Je teda nepravdepodobné, že by žalovaný mal k dispozícii kúpnu zmluvu

na nahliadnutie ako to deklaroval žalobca. Keby žalovaný mal vedomosť o existencii kúpnej zmluvy,
ktorej predmetom je odpredaj spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 k celku v prospech žalobcu,
nikdy by takúto zmluvu nepodpísal, keďže deň pred tým, t. j. 10. 01. 2019 podpísal na notárskom úrade
zmluvu o zriadení záložného práva na celú nehnuteľnosť v jeho vlastníctve v prospech firmy žalobcu.
Túto zmluvu podpísal s vedomím, že žalobca za neho uhradil dlh pôvodnému záložnému veriteľovi

firme EKONOMIK SERVIS Košice, a tento dlh bude mať teraz voči nemu. Žalovaný nemal vedomosť o
tom, že podpisuje kúpnu zmluvu, nemal možnosť sa s jej obsahom v dostatočnom časovom predstihu
oboznámiť, a keby takúto vedomosť mal, nikdy by takú zmluvu nepodpísal. Žalobca si uhradením sumy
27.100 eur za žalovaného pôvodnému záložnému veriteľovi firme EKONOMIK SERVIS Košice zriadil
záložné právo na celú nehnuteľnosť žalovaného a navyše na základe kúpnej zmluvy, od ktorej žalovaný

chce odstúpiť, by sa žalobca stal aj spoluvlastníkom podielu v 1/2 k celku k nehnuteľnosti, čo sa podľa
žalovaného prieči dobrým mravom. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť.

10. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu vo vzťahu k nevypočutiu svedka N. uviedol, že akékoľvek
skutočnosti, ktoré sa udiali dva mesiace po podpise zmluvy, nemajú ani skutkový ani právny význam

pre splnenie podmienok pre zákonné odstúpenie od zmluvy o prevode vlastníckeho práva. Na základe
daných okolností súd správne rozhodol, keď navrhnutý dôkaz výsluchu svedka po viac ako troch rokoch
od podania žaloby nevykonal. Tvrdil, že žalovaný bezdôvodne odstúpil od zmluvy, svoje skutkové
tvrdenia, ani právne zdôvodnenie odstúpenia, relevantne nešpecifikoval. Tvrdenia žalobcu sú nesúrodé,
žiaden zo svedkov nepotvrdil žiadnu skutočnosť, ktorá by zakladala nárok na odstúpenie od zmluvy.

Skutočnosť,žeodporcasibolvedomýpredajapolovicenehnuteľnostipotvrdzujeajžalovanýmnavrhnutý
svedok (p. R.), ktorý pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 13. 10. 2022 potvrdil, že mali k dispozícii
návrh zmluvy na pripomienkovanie a predmetnú transakciu odkomunikovali ako so žalobcom, tak aj so
žalovaným. Rovnako z SMS komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, ktorá bola predložená súduna poslednom pojednávaní, expressis verbis vyplýva, že žalovaný to zablokoval nakoľko žalobca nič
nerobil, aby zohnal financie na odkúpenie zvyšnej časti nehnuteľnosti. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
žiadal potvrdiť ako vecne správne.

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu tvrdil, že svedok pán R. vo svojej výpovedi
na hlavnom pojednávaní na otázku právneho zástupcu žalovaného, či mali k dispozícii kúpnu zmluvu
predtým ako došlo k jej odpisu, odpovedal, že komunikovali so žalobcom ako aj so žalovaným a
nepotvrdil skutočnosť, že zmluva bola odkomunikovaná aj so žalovaným. Nevyjadril sa k tej skutočnosti,

či predmetná kúpna zmluva bola poskytnutá aj žalovanému na pripomienkovanie. Žalovaný naďalej
tvrdil, že nepoznal obsah kúpnej zmluvy a túto podpísal bez jej prečítania, spoliehajúc sa na predošlé
obchodné vzťahy so žalobcom. Ďalej žalovaný poukázal na to, že súčasný sporový súdny kódex
diferencuje žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je (§ 137 písm. c) CSP) a na určenie právnej
skutočnosti (§ 137 písm. d) CSP), pričom žaloba na určenie právnej skutočnosti je prípustná výlučne v
prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu. V súdenej veci žalobca žiada, aby súd určil, že odstúpenie

od zmluvy je neplatné a takto formulovaný žalobný petit je neprípustný. Žalobu teda žiadal zamietnuť.

12. Žalobca v ďalšom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že námietka žalobcu ohľadom
formuláciežalobnéhonávrhunemôžebyťpredmetompreskúmaniavodvolacomkonaní,pretožerozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, je možné rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Uvedenými odvolacími dôvodmi ako aj rozsahom je odvolací súd viazaný. Poukázal na to, že
rozhodnutím Okresného úradu Lučenec V XX. z 19. 03. 2019 príslušný správny orgán prerušil vkladové
konanie spolu s výzvou na vyjadrenie sa k odstúpeniu od zmluvy, resp. s výzvou na podanie žaloby na
súde v 30 dňovej lehote s tým, že v prípade nepodania žaloby sa bude konanie účastníka považovať ako
konkludentný súhlas s poučením, že spor o platnosť, resp. neplatnosť odstúpenia od zmluvy je výhradne

občianskoprávny spor. Ďalej tvrdil, že formulácia ust. § 137 CSP je svojou povahou demonštratívnej
povahy, s poukazom na časticu „najmä“.
Námietka žalovaného týkajúca sa formulácie žalobného návrhu argumentujúc extenzívnym výkladom
ustanovenia § 137 písm. c) a d) CSP je s poukazom na prerušenie správneho katastrálneho konania do
doby vyriešenia otázky platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia od zmluvy a demonštratívnu povahu ust. §

137 CSP neopodstatnená a neodôvodniteľná. Svedok R. na pojednávaní bez akýchkoľvek pochybností
potvrdil, že celá transakcia bola so žalobcom, ako aj žalovaným odkomunikovaná, bez ohľadu na
skutočnosť, či bolo so žalobcom odkomunikované posledné znenie zmluvy, ktoré si každý účastník mal
možnosť pred podpisom prečítať. Teda tvrdenie, že žalovaný predmetnú nehnuteľnosť nechcel previesť,
je rovnako tak absurdné, ako je skutkovo a právne absurdné odstúpenie od kúpnej zmluvy.

13. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), odvolanie prejednal viazaný jeho rozsahom a dôvodmi (§
379, § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. a contrario CSP) a
rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Podľa ust. § 137 písm. c) a d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu; alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu. Okresný súd žalobcom podanú žalobu považoval za žalobu o určení, či tu právo je
alebo nie je a skúmal, či žalobca mal na takomto určení naliehavý právny záujem. Rozlíšenie, či žaloba je

žalobouourčenie,čituprávojealebonieje,alebočiježalobuourčeníprávnejskutočnosti,niekedybýva
veľmi obtiažne a môže sa stať, že niekedy žalobu o určení právnej skutočnosti v sebe zahŕňa aj žalobu o
určení, či tu právo je alebo nie je, ako je tomu aj v súdenej veci. Žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia
od kúpnej zmluvy je de facto svojou povahou žalobu o určení právnej skutočnosti, teda, či k odstúpeniu
od zmluvy došlo platne alebo neplatne, avšak zároveň je aj žalobou o určení, či tu právo je alebo nie

je (v súdenej veci) vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca bol na podanie žaloby odkázaný správnym
orgánom v konaní o návrhu na vklad nehnuteľností. Rozhodnutím o takejto žalobe by sa rozhodlo aj o
tom, či žalobca má alebo nemá právo na to, aby bolo katastrálnym úradom rozhodnuté o povolení vkladu
nehnuteľností do katastra nehnuteľností. Takúto žalobu nie je možné posudzovať len prísne formálne
bez ohľadu na chránené záujmy sporových strán a bez ohľadu na zmysel a účel zákona. Pokiaľ okresný

súd žalobu posudzoval podľa ust. § 137 písm. c) CSP a vzhľadom k tomu skúmal naliehavý právny
záujem žalobcu na určení, či tu právo je alebo nie je, postupoval správne a správne aj rozhodol. Okresný
súd pri rozhodovaní prihliadol aj na článok 5 CSP, podľa ktorého zjavné zneužitie práva nepožíva právnu
ochranu. Súd môže v rozsahu stanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony,ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné alebo bezúspešné uplatňovanie alebo
bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z
dôvodu nesprávne formulovanej žaloby až v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu

žalovaného vedúce k neodôvodneným prieťahom v konaní, , teda v poslednom možnom úkone, ktorý
mal v konaní. Takéto konanie odvolací súd považuje za zjavné zneužitie práva zo strany žalovaného, i
keď je pravdou, že všeobecný súd je povinný skúmať obsah žaloby podľa ust. § 137 CSP ex offo.

15. Pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil,

odvolací súd poukazuje na skutočnosť, ako na to správne poukázal aj súd prvej inštancie, že žalovaný
v konaní nepreukázal, že mohol od predmetnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným odstúpiť
z dôvodu existencie dohody medzi účastníkmi zmluvy alebo z dôvodu určeného v zákone. Účastníci
zmluvy z 11. 01. 2019 si dohodli možnosť odstúpenia od zmluvy len v prípade, ak príslušný okresný
úrad rozhodne o nezavkladovaní vlastníckeho práva (ods. 7 čl. 7.1 kúpnej zmluvy) a žalovaný od zmluvy
odstúpil z dôvodu, že túto podpísal v nevedomosti, nakoľko nemal záujem zmluvu podpísať, že zmluvu

podpísal v omyle. Takýto dôvod odstúpenia od zmluvy si ale účastníci zmluvy nedohodli. Možnosť
odstúpenia od zmluvy zo zákona nevyplýva a preto odstúpenie od zmluvy žalovaným v súdenej veci nie
je platné. V zmysle ust. § 48 ods. 1 OZ totiž od zmluvy môže účastník odstúpiť len ak je to v tomto alebo
v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

16. Podľa ust. § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v
omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba ktorej bol
právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je tak isto neplatný,
ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútne nerobí právny úkon neplatným.

17. Žalovaný v konaní tvrdil, že kúpnu zmluvu uzavrel v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je
pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, tzn. že keby bol vedel o tom, že uzatvára kúpnu zmluvu, túto by
nebol uzavrel, nakoľko bol v domnení, že sa uzatvára len zmluva o zriadení záložného práva.

18. Z ust. § 49a OZ vyplývajú nasledovné predpoklady podmieňujúce neplatnosť právneho úkonu

(zmluvy) v dôsledku omylu:
a. konajúca osoba urobila právny úkon v omyle;
b. omyl konajúcej osoby vychádzal zo skutočnosti, ktorá je rozhodujúca (podstatná) pre tento úkon;
c. osoba, ktorej právny úkon bol určený, tento omyl
i. vyvolala, alebo o ňom musela vedieť, alebo

ii. omyl vyvolala úmyselne.

19. V súdenej veci žalovaný nepreukázal, že právny úkon, teda kúpnu zmluvu uzavrel v omyle, v tomto
smere odvolací súd poukazuje na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorými sa v celom rozsahu
stotožňuje, a pokiaľ by aj žalovaný úkon, teda kúpnu zmluvu uzavrel v omyle, že uzatvára len zmluvu

o zriadení záložného práva, tento omyl nebol vyvolaný druhým účastníkom zmluvy, ale ide o omyl,
ktorý vyvolal sám žalovaný tým, že pri uzavretí zmluvy nekonal s dostatočnou obozretnosťou, keď bez
zavinenia druhej strany sa náležite s obsahom predmetnej zmluvy neoboznámil. Súd prvej inštancie
preto správne podľa zásady starého rímskeho práva vigilantibus iura scripta sunt (právo je na strane
ostražitých) dospel k záveru, že sám žalovaný, ak konal v súdenej veci v omyle, tak konal bez zavinenia

iných, keď podpisoval zmluvu bez prečítania si obsahu uvedenej zmluvy, a teda bez zistenia akú zmluvu
vlastne uzatvára. Omyl konajúceho má v zmysle ust. § 49a prvej vety Občianskeho zákonníka za
následok neplatnosť právneho úkonu vtedy, ak bol podstatný (rozhodujúci pre uskutočnenie právneho
úkonu konajúceho), a súčasne za predpokladu, že druhý účastník právneho úkonu omyl konajúceho
vyvolal, alebo o ňom, hoci ho sám nevyvolal, so zreteľom na všetky okolnosti musel vedieť. Omyl je

vyvolaný druhým účastníkom vtedy, ak tento účastník bez úmyslu uviesť mýliaceho sa účastníka do
omylu, vznik omylu spôsobil, napr. uvedením nepravdivých skutočností, ktoré boli pre utváranie vôle
konajúcej osoby rozhodujúce. Žalovaný mal možnosť najneskôr pri podpise kúpnej zmluvy na notárskom
úrade sa oboznámiť s predmetom kúpnej zmluvy a v prípade, že by z jej znenia bol zistil, že zmluva je v
rozpore s jeho vôľou a že predmetom zmluvy je niečo iné, než na čom sa zmluvné strany dohodli, takúto

zmluvu mohol nepodpísať. Pri takomto právnom posúdení veci potom aj podľa názoru odvolacieho súdu
okresný súd správne zamietol výsluch svedka X. X. z dôvodu, že ako zástupca realitnej kancelárie sa
nevedel vyjadriť ku skutočnostiam uzavretia kúpnej a záložnej zmluvy, nakoľko sám nebol účastníkom
tejto zmluvy a nebol ani prítomný pri uzatváraní právneho úkonu. V tomto zmysle je irelevantná ajsvedecká výpoveď svedka R.a, ktorá navyše však len potvrdzuje tvrdenie žalobcu, že žalovaný mal
možnosť sa k predmetu kúpnej zmluvy vyjadriť aj pred jej podpisom.

20. Keďže odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil vo veci samej a rozhodnutie o náhrade trov
konania je závislé od rozhodnutia vo veci samej, aj keď odvolaním tento výrok nebol výslovne dotknutý (§
367 ods. 2 CSP), odvolací súd rozsudok potvrdil aj vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny.

21. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, a preto aj v odvolacom konaní odvolací

súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, teda podľa pomeru úspechu vo veci. Podľa uvedeného
ustanovenia súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže bol
žalobca v celom rozsahu úspešný v konaní, odvolací súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o nároku na náhradu trov konania rozhodol
aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432

ods. 2 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432

ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.