Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, December 12, 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/165/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313230097
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Brňák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:2313230097.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Štátneho fondu rozvoja bývania, Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, Lamačská cesta 8, IČO: 31 749 542, proti žalovanému O. C., bývajúcemu v H., R.
XXXX/XX, zastúpenému JUDr. Sylviou Filipovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Radvanská 1, o
neúčinnosť právneho úkonu, vedenom na Okresnom súde Galanta sp. zn. 26C/378/2013, o dovolaní
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 30. júna 2020 sp. zn. 26Co/114/2019, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej aj „prvostupňový súd" alebo „súd prvej inštancie") rozsudkom z 26.
marca 2019 č. k. 26C/378/2013-142 určil, že bližšie označená kúpna zmluva uzatvorená medzi matkou

žalovaného a žalovaným, na základe ktorej sa žalovaný stal výlučným vlastníkom bližšie označeného
bytu, podielu priestoru na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho
podielu k bližšie označenému pozemku, je voči žalobcovi právne neúčinná. Zároveň žalobcovi priznal
100 % náhrady trov konania.
1.1. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 42a ods. 1 a 2 a § 42b ods. 1 a 2 OZ
a vecne tým, že vzhľadom na vzájomný vzťah dlžníka a žalovaného (matka a syn) skutkový a právny

stav veci podlieha aplikácii § 42a ods. 2 OZ. Procesná obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že keďže
ani samotný dlžník nemal vedomosť o exekučnom konaní, ktorú vedomosť nadobudol až doručením
upovedomeniaozačatíexekúcievčase11mesiacovpouzavretížalobounapadnutéhoprávnehoúkonu,
túto vedomosť v žiadnom prípade nemal ani žalovaný, a to ani pri vynaložení náležitej starostlivosti. Súd
prvej inštancie konštatoval, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa sa v prípade osôb blízkych predpokladá.
Taktiežuviedol,žejenepodstatnéto,kedysadlžníkdozvedeloexekúcii,keďžeoexistenciivymáhateľnej

pohľadávky žalobcu vedel už doručením exekučného titulu (platobného rozkazu), ktoré doručenie
časovo predchádzalo iniciovaniu samotnej exekúcie. Procesnou povinnosťou žalovaného bolo nielen
tvrdiť, ale aj relevantným spôsobom preukázať, že ani pri náležitej starostlivosti nemohol vedieť o úmysle
dlžníka ukrátiť veriteľa. Prvostupňový súd uviedol, že v tomto smere žalovaný neprodukoval žiadne
dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, a teda neuniesol jemu náležiace dôkazné bremeno. Vzhľadom na
uvedené súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

1.2. O náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 255 ods. 1 CSP s poukazom na plný
procesný úspech žalobcu vo veci.

2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd") na odvolanie žalovaného rozsudkom z 30. júna 2020
sp. zn. 26Co/114/2019 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2.1. Odvolací súd skonštatoval, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
rozhodné pre posúdenie veci a vecne správne rozhodol. Vzhľadom na princíp kontradiktórnostikonania a na potrebu vysporiadať sa s odvolacími námietkami žalovaného odvolací súd ďalej uviedol
žalovaný namietal to, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie a rozhodol inak, ako vo svojom
predchádzajúcom rozsudku, zrušenom odvolacím súdom. V tejto súvislosti odvolací súd uviedol, že

dôkazné bremeno bolo práve na žalovanom („viď. bod 16 uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 25.
septembra 2018 č. k. 26Co/163/2017 - 122"), ktorý mal navrhovať a produkovať dôkazy, že za žiadnych
okolností nemohol vedieť, že ani pri náležitej opatrnosti nemohol rozpoznať úmysel svojej matky ukrátiť
veriteľa, pretože v opačnom prípade by neuniesol dôkazné bremeno, ktoré bolo naňho prenesené.
Žalovaný, v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že nepoznal úmysel svojej matky

ukrátiť žalobkyňu, ani to, že tento úmysel nemohol poznať ani pri náležitej starostlivosti, ako to správne
vyhodnotil súd prvej inštancie.
2.2. Obrana žalovaného bola nepostačujúca, len samotným popretím vedomosti o okolnostiach
odôvodňujúcich odporovateľnosť právneho úkonu, síce aj s pokusom o objasnenie účelu prevodu
rodinnej nehnuteľnosti - bytu, avšak až v podanom odvolaní, pričom dovtedy v konaní žalovaný uvedené
netvrdil, nehovoriac o tom, že na uvedené tvrdenia nenavrhol vykonať a ani nepredložil žiadne dôkazy. V

tomto ohľade odvolací súd poukázal na ustanovenie § 366 CSP. Zákon u žalovaného ako blízkej osoby
vedomosť úmyslu ukrátiť veriteľa predpokladá a na úspešnú obranu proti odporovateľnosti vyžaduje
vynaloženie náležitej starostlivosti na poznanie tohto úmyslu. Pri akceptácii obrany spočívajúcej v
odkazovaní na nevedomosť o okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť a dôveru medzi konajúcimi
blízkymi osobami, by inštitút odporovateľnosti právnych úkonov v prípade blízkych osôb stratil na

význame, pretože dôvera je vo všeobecnosti skôr obvyklým znakom vzťahu blízkych osôb. Na ubránenie
sa odporovateľnosti preto musí blízka osoba preukázať vyvinutie takej činnosti (aktivity), pri ktorej mala
náležitú snahu zistiť, či prevádzajúci nemá veriteľa a či uvedeným úkonom sa nesnaží ho ukrátiť, uzavrel
odvolací súd.
2.3. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol úspešný i v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods.

1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP vznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný (ďalej aj „dovolateľ"), a to
podľa § 420 písm. f/ CSP. Žalovaný navrhol, aby najvyšší súd napadnuté odvolacie rozhodnutie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň požiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého odvolacieho

rozhodnutia, čo odôvodnil tým, že „rozhodnutie súdu v tejto veci sa zásadným a nezvratným spôsobom
dotkne nielen mamy, ale aj mňa a mojej rodiny a taktiež sestry a jej dieťaťa". Po opise priebehu
konania polemizujúc s právnymi závermi odvolacieho súdu a spochybňujúc správnosť jeho
rozhodnutia, cez prizmu ním vnímaného skutkového stavu a okolností, za ktorých sa jeho mama stala
ručiteľom pohľadávky žalobcu žalovaný namietal, že žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi, súdy

nedostatočne zistili skutkový stav a nedostatočným spôsobom vykonali dokazovanie.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalovaného v podstate zotrval na správnosti rozhodnutí
nižších súdov a navrhol dovolaciemu súdu, aby zamietol dovolanie.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po
zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutievydané(§424CSP),skúmalbeznariadeniapojednávania(§443CSP),čisúdanéprocesné
predpokladypreuskutočneniemeritórnehodovolaciehoprieskumuadospelkzáveru,žedovolanietreba
odmietnuť (§ 447 písm. c/ a f/ CSP).

6. Najvyšší súd, vychádzajúc z argumentácie žalovaného (bod 3), nezistil splnenie predpokladov pre
odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP; v súlade s ustálenou
praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie (toto sa vydáva iba v prípade vyhovenia
návrhu, pozn.).

7. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a
v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto
právo,súčasťouktoréhojetiežprávodomôcťsanaopravnomsúdenápravychýbanedostatkovvkonaní
a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené

všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre
všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015,
5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých
sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.8. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,
ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata),

musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho
konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už
právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad
(3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014).
8.1. Ak by najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej

správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo
na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane [porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") sp. zn. II. ÚS 172/03].

9. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle
§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To

znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

10. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (písm. a), ten,
kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu (písm. b), strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník (písm. c), v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie (písm. d), rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (písm. e), alebo súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (písm. f).
10.1. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní
došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (ods. 1). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada (ods. 2).

10.2. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP nie je významný subjektívny názor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce
je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,
2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto aj
v danom prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie žalovaného, že v konaní došlo k ním tvrdenej

vade zmätočnosti (bod 3).
10.3. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti
dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442
CSP).

11. Najvyšší súd predovšetkým uvádza, že dovolateľ v podanom dovolaní v podstate zopakoval svoju
odvolaciu argumentáciu, ktorá prevažne predstavovala (iba) polemiku, nesúhlas, či iný názor a jeho
videnie skutkového a právneho stavu, ktoré dôvody nie sú z povahy veci a ustálenej rozhodovacej praxe
najvyššieho súdu spôsobilé založiť spôsobilý predmet dovolacieho prieskumu. Podľa obsahu dovolania

(§ 124 ods. 1 CSP) najvyšší súd ustálil, že žalovaný v súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. f/
CSP namietal, že odvolací nezohľadnil skutočnosť, že žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi, súdy
nedostatočne zistili skutkový stav a nedostatočným spôsobom vykonali dokazovanie.

12. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ CSP treba rozumieť taký vadný

postup súdu, ktorý sa prejavuje v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, vymykajúcich
sa nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
nazastúpeniezvolenýmzástupcom,právonapredvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistrán

v konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Pri posudzovaní
znemožnenia uskutočňovať strane jej patriace procesné práva, je nevyhnutné skúmať intenzitu zásahu
do práva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv je potrebné hodnotiťv kontexte celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti
strany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu.

13. Žalovaný v podanom dovolaní namietal, že odvolací súd nezohľadnil skutočnosť, že žalobca konal
v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Uvedenú skutočnosť však žalovaný v priebehu konania
pred súdom prvého stupňa nenamietal, urobil tak až v rámci podaného odvolania proti ostatnému
prvostupňovému rozsudku [„Žalobkyňa konala priam ľahkovážne. Zavinila, že pohľadávka nemôže byť
uspokojenázmajetkužiadateľovopodporuapresúvaniezodpovednostinaručiteľapovažujezakonanie

v rozpore s dobrými mravmi" (bod 5 odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia)].
13.1. Odvolací súd v súvislosti (aj) s touto námietkou poukázal na ustanovenie § 366 CSP tvrdiac, že „v
konaní žalovaný uvedené netvrdil, nehovoriac o tom, že na uvedené tvrdenia nenavrhol vykonať a ani
nepredložil žiadne dôkazy" (bod 12 odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia).
13.2. Dovolací súd k žalovaným uvedenej námietke v zhode s názorom odvolacieho súdu (bod 13.1.)
uvádza, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr

do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP). Žalovaná strana pritom na
pojednávaní konanom 26. marca 2017 prostredníctvom zástupkyne (matky žalovaného) vyhlásila, že
k vykonanému dokazovaniu námietky nemajú a nemajú ani ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP), ktoré skutočnosti z
obsahu súdneho spisu, ani oboch opravných prostriedkov nevyplývajú. Pokiaľ odvolací súd na uvedenú
námietku neprihliadol, uvedeným postupom, ktorý sa neprieči zákonu, nemohlo dôjsť k porušeniu práva

na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP).
13.3. Nad rámec uvedeného dovolací súd dodáva, že uvedená námietka (že žalobkyňa konala
ľahkovážneazavinila,žepohľadávkanemohlabyťuspokojenázmajetkužiadateľov,pozn.)malazaznieť
už v spore vedenom pred prvostupňovým súdom pod sp. zn. 1 Rob 167/03 (10Cb/25/03) v rámci
ktorého bola matka žalovaného ako ručiteľka spoluzaviazaná k úhrade žalovanej sumy žalobcovi, ktorý

platobný rozkaz sa stal právoplatným a stal sa aj podkladom neskoršieho exekučného konania (princíp
subsidiarity).

14. Žalovaný ďalej namietal, že nižšie súdy nedostatočne zistili skutkový stav a nedostatočným
spôsobom vykonali dokazovanie.

14.1. Okrem už uvedeného v bode 13.2. najvyšší súd uvádza, že dovolaním napádaný rozsudok v
okolnostiach posudzovanej veci uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci,
stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania i
právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení. Treba mať na pamäti,
že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť

rozsudkuodvolaciehosúduspotvrdzovanýmrozsudkomvytváraichorganickú(kompletizujúcu)jednotu.
Myšlienkový postup odvolacieho súdu je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na
všetkyrozhodujúceskutočnostizistenévykonanýmdokazovaním,aletiežspoukazomnaprávnezávery,
ktoré prijal. Odvolací súd odôvodnil potvrdzujúci výrok svojho rozhodnutia spôsobom zodpovedajúcim
zákonu. Za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP v žiadnom prípade nemožno považovať to, že

odvolacísúdneodôvodnilsvojerozhodnutiepodľapredstávsporovejstrany,alelento,žehoneodôvodnil
objektívne uspokojivým spôsobom.
14.2. Podľa názoru dovolacieho súdu dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť
na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom
konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť

skutkových zistení už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože
(na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať
dokazovanie. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených
súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Inými slovami, na hodnotenie
skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako

skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako
ho zistil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového
stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto
kontroly má síce dovolací súd možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymizávažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady
voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté závery nie sú svojvoľné, neudržateľné
alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, čím

by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, avšak tieto vady dovolací súd v
prejednávanej veci nezistil.

15. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že žalovaný neopodstatnene namietal, že
odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať mu patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP). Prípustnosť
dovolania z tohto ustanovenia preto nevyplýva. Preto dovolací súd dovolanie žalovaného odmietol podľa
§ 447 písm. c/ CSP.

16. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.