Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava I

Judgement was issued by JUDr. Branislav Harabin

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 4T/28/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1122010860
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Harabin

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2022:1122010860.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, samosudcom JUDr. Branislavom Harabinom, v trestnej veci vedenej proti

obžalovaným Q. K. B. B. E., pre prečin krádeže podľa § 20 k § 212 odsek 1, písm. a), písm. d), písm. g)
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 25. 10. 2022 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

Q. K. B. E. narodený XX. X. XXXX v C., trvale bytom Bratislava - H. Z. a narodená X. X. XXXX N. C.,
trvale bytom S. R. XXXX/XX, Bratislava, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Bratislava
s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h, ž e

obvinený Q. K. a obvinená B. E., po vzájomnej dohode dňa 31.10.2021, v čase okolo 02:10 hod., v C.,
na H. H.H. Q., pred budovou K. R., spoločným konaním poškodenému X. N., ktorý v tom čase spal na
lavičke vedľa presklenej studne, odcudzili 1 ks mobilný telefón zn. Apple iPhone 13 Pro zakúpený v
mesiaci október 2021, čiernej farby, podľa odborného vyjadrenia v hodnote 750,- Eur a to tým spôsobom,
že obvinená B. E. predmetný mobilný telefón vybrala z vrecka bundy, ktorú mal poškodený oblečenú
na sebe a následne ho odovzdala obvinenému Q. K., ktorý si ho ponechal a s predmetným mobilným

telefónom odstúpil od poškodeného ku kruhovému kvetináču, do ktorého ho zo svojho vrecka nohavíc
vyložil po príchode hliadky PZ, čím obvinení spoločným konaním spôsobili poškodenému X. N. škodu
vo výške 750,- Eur, pričom bolo zistené, že obvinený Q. K. sa dňa 30.11.2020, v čase okolo 17:15 hod,
v predajni LIDL v Bratislave, na Mamateyovej ulici, dopustil priestupku proti majetku podľa § 50 odsek 1
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo mu bola dňa 30.11.2020, príslušníkom OO PZ Petržalka
- stred, OR PZ v Bratislave V, uložená sankcia a to bloková pokuta vo výške 33,-€, blokom na pokutu
nezaplatenú na mieste číslo XXXXXXXX, ktorá nadobudla právoplatnosť dňa 30.11.2020

t e d a

obžalovaný Q. K.

- si spoločným konaním prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil tak malú škodu, čin spáchal
na veci, ktorú mal iný pri sebe a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý
a

obžalovaná B. E.

- si spoločným konaním prisvojila cudziu vec tým, že sa jej zmocnila, spôsobila tak malú škodu a čin
spáchala na veci, ktorú mal iný pri sebe,

č í m s p á c h a l i

obžalovaný Q. K.- prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno d), písmeno g) Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a

obžalovaná B. E.

- prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j ú:

obžalovaný Q. K.

Podľa § 212 odsek 1 Trestného s použitím § 38 odsek 2, odsek 4, § 37 písmeno m) Trestného zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

obžalovaná B. E.

Podľa§212odsek1Trestnéhospoužitím§38odsek2,odsek4,§37písmenoh),písmenom)Trestného
zákona s použitím § 42 odsek 1 v spojení s § 41 odsek 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovanú pre výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd ruší výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava I z
25. 2. 2022, sp. zn. 0T/11/2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 19. 5. 2022, sp.
zn. 4To/40/2022, ktorým bol obžalovanej uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 14
(štrnásť) mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Úvodom súd poukazuje na § 172 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého, ak sa po vyhlásení
rozsudku prokurátor aj obžalovaný vzdali odvolania alebo taký prejav urobili v lehote troch pracovných
dní od vyhlásenia rozsudku, môže sa vyhotoviť zjednodušený písomný rozsudok, ktorý neobsahuje
odôvodnenie. Ak ide o mladistvého obvineného, takéto vyhlásenie treba vyžiadať aj od zákonného

zástupcu a zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Prokurátorsapriamonahlavnompojednávaní/25.10.2022/vzdalprávapodaťodvolanieprotirozsudku.
Obžalovaná B. E. sa podaním z 26. 10. 2022 (doručeným súdu prostredníctvom obhajkyne 28. 10. 2022)
tiež vzdala práva podať proti rozsudku odvolanie, teda v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia

rozsudku. Menovaní sa teda vzdali práva podať proti rozsudku odvolanie resp. urobili taký prejav v lehote
troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku (od 25. 10. 2022).

S poukazom na konštatované a v zmysle § 172 ods. 2. Tr. por. vyhotovil súd vo vzťahu k obžalovanej
B. E. zjednodušený písomný rozsudok, ktorý neobsahuje odôvodnenie, pričom obsahom písomného

vyhotovenia rozsudku bude odôvodnenie týkajúce sa len výroku o treste uloženom obžalovanému Q. K.,
nakoľko na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku, ktoré bolo súdom
prijaté.

Na hlavnom pojednávaní konanom v predmetnej trestnej veci súd umožnil urobiť obžalovanému Q. K.

vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/, b/ a c/, odsek 4 Trestného poriadku, pričom obžalovanýurobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, teda že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I z 20. 5. 2022, č. k.
3Pv 254/21/1101 - 17. Súd následne postupoval v súlade s § 257 odsek 5 Trestného poriadku a

obžalovanému položil otázky podľa § 333 odsek 3 písmeno c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, na
ktoré obžalovaný vo všetkých prípadoch odpovedal zhodne „áno“. Súd potom v súlade s ustanovením
§ 257 odsek 7 Trestného poriadku po súhlasnom stanovisku prokurátora uznesením prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v citovanej obžalobe prokurátora
OkresnejprokuratúryBratislavaI.Uznesenímpodľa§257odsek8Trestnéhoporiadkusúdďalejvyhlásil,

že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal (nepoprel) spáchanie skutku nevykoná a vykoná
len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody a prípadne aj o ochrannom opatrení.

V súvislosti s predmetom dokazovania súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním
listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to: odpisu registra trestov obžalovaného z 25. 10.
2022 a lustrácie CESDAP z 25. 10. 2022.

K výroku o treste

Nazákladetaktovykonanéhodokazovaniaapovyhodnotenídôkazovjednotlivoivichsúhrnespôsobom
uvedeným § 2 odsek 12 Trestného poriadku dospel súd k záveru, že výsledky dokazovania vykonaného

pred súdom na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci neodôvodňujú uložiť obžalovanému
žiaden z alternatívnych trestov nespojených s trestom odňatia slobody, ako ani trest odňatia slobody s
podmienečným odkladom jeho výkonu, ale obžalovanému bolo možné uložiť iba nepodmienečný trest
odňatia slobody ukladaný v polovici upravenej hranice trestnej sadzby (prevaha priťažujúcich okolností).

Pri ukladaní trestu súd dôsledne vychádzal z účelu trestu vyjadreného v 34 odsek 1 Trestného zákona,
ktorý okrem iného vychádza z jednoty represie a prevencie, ako aj zo všetkých relevantných kritérií
upravených v § 34 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, z ktorých je súd povinný vychádzať pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery.

V kontexte uvedeného súd vychádzal z trestnej sadzby upravenej v § 212 odsek 1 Tr. zák. (0 až 2
roky), pričom pri ustálení konkrétnej trestnej sadzby bol súd okrem ostatných kritérií upravených v §
34 odsek 4 Trestného zákona povinný posúdiť aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a
vzájomný pomer medzi nimi. U obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť /obžalovaný sa
síce priznal k spáchaniu trestného činu a ten formálne v záverečnej reči oľutoval avšak vzhľadom na

jeho trestnú minulosť - 20 odsúdení, z toho 16x za krádež také oľutovanie nie je možné brať ako úprimné,
ako vyžaduje § 36 písm. l) Tr. zák./ a naopak zistil jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písmeno m/ Tr. zák. -
prechádzajúce odsúdenia obžalovaného za trestné činy). Vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností
došlo k pohybu trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. a to zvýšenie dolnej hranice zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu na rozpätie 8 mesiacov až 2 roky.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu zohľadnil i to, že obžalovaný má 20 záznamov v odpise registra
trestov(ztoho16zakrádež),pričomvšetkyodsúdeniasúzobdobiaspredspáchaniažalovanéhoskutku.
Nepodmienečný trest odňatia slobody mu bol doposiaľ uložený až 17 krát. Súd bral na zreteľ aj na
priestupkovú minulosť obžalovaného, kde má 1 záznam.

S prihliadnutím na uvedené, vychádzajúc z ustálenej (upravenej) trestnej sadzby (8 mesiacov až 2 roky)
a so zreteľom na výsledky dokazovania, prihliadajúc i na priznanie skutku obžalovaným premietnuté
do vyhlásenia o nepopretí spáchania skutku urobené na hlavnom pojednávaní, ale i v kontexte jeho
skutočne bohatej trestnej minulosti s viacerými nepodmienečnými trestami považuje súd uložený

nepodmienečný trest vo výmere 16 mesiacov, teda v polovici upravenej trestnej sadzby za primeraný.
Je zjavné, že obžalovaný sa nepoučil z predchádzajúcich podmienečných trestov, ale najmä ani z
trestov nepodmienečných. K uvedenej výmere a spôsobu výkonu - nepodmienečne, súd pristúpil najmä
v kontexte špeciálnej recidívy zo strany obžalovaného, ktorý sa identických trestných činov - krádeží,
doteraz dopustil 16 krát - väčšina jeho odsúdení je za krádeže. Z lustrácie CESDAP vyplýva i ďalšia

protiprávna činnosť obžalovaného - 1 priestupok, ktorý je tiež majetkového charakteru a ktorý, okrem
iných skutočností, zakladá i právnu kvalifikáciu skutku /§ 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák./.Všetky vyššie uvedené skutočnosti z hľadiska posúdenia osoby obžalovaného a možnosti jeho nápravy
svedčia pre záver, že uložený trest je zákonný, adekvátny a plniaci svoj účel. Vzhľadom na doterajší
život obžalovaného, kedy v jeho prípade išlo už o špeciálne recidívne konanie, keďže pred spáchaním

skutku bol už šestnásť krát odsúdený za krádež (prvý krát v r. 1989) a aktuálne má už 20 záznamov v
odpise registra trestov (väčšina krádeže), považuje súd nepodmienečný spôsob výkonu trestu odňatia
slobody vo výmere 16 mesiacov za dôvodný, primeraný a spravodlivý a napĺňajúci účel a zmysel trestu,
pričom súd prihliadal i na skutočnosť, že škodlivý následok spôsobený trestným činom - odcudzenie
mobilného telefónu bol po spáchaní skutku odstránený, nakoľko mobilný telefón bol poškodenému

vrátený. Zároveň súd v zmyslu konštatovaného a v kontexte závažnosti trestného činu (stále len prečin),
uložený trest považuje za dostatočný na nápravu obžalovaného, ako i na ochranu spoločnosti pred
páchaním trestných činov z jeho strany.

Nakoľko obžalovaný bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním stíhaného trestného činu, súd ho v súlade s § 48 odsek 2 písmeno

b/ Tr. zák. pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný
súd Bratislava I. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd
prijal jeho vyhlásenie, že je vinný. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť
okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o

náhrade škody.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku. Právne účinne ho nemôžu podať osoby, ktoré
sa tohto práva výslovne vzdali.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.