Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, January 26, 2022

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21C/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620200282
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2022:5620200282.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu F. Š., nar. XX. X.

XXXX, bytom Q. XXX/X, E. F. - H., zastúpeného JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom, so sídlom
Štúrova4330/31,LiptovskýMikulášprotižalovaným:1.)KOVOSPOL,spol.s.r.o.,sosídlomHradná746,
Liptovský Hrádok, IČO : 36389285, zastúpeným JUDr. Zuzanou Kandlerovou, advokátkou, so sídlom
1. mája 113, Liptovský Mikuláš, a 2.) D.. B. Z., nar. X. X. XXXX, bytom X. XXX, Q., o určenie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Z a s t a v u j e konanie v časti vedenej voči žalovanému v 2. rade.

II. Vo zvyšnom rozsahu žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný v 1. rade m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom
o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

IV. Žalobca m á voči žalovanému v 2. rade n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom
o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo 4. 2. 2020, doručenou na tunajší súd 4. 2. 2020 sa žalobca domáhal rozhodnutia voči

(vtedy iba) žalovanému v 1. rade, ktorým by súd určil, že na nehnuteľnostiach zapísaných na liste
vlastníctva č. XXXX, vedených Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom pre k.ú.
O., obec Hybe, okres Liptovský Mikuláš, a to pozemkoch registra „C“ : parc. č. 4599/1, zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere 26.253 m2, parc. č. č. 4559/10, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere
14.939 m2 a parc. č. 4599/11, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 354 m2 viazne vecné bremeno
spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazde motorovými vozidlami cez tieto nehnuteľnosti v rozsahu
vyznačenom na geometrickom pláne číslo 204-132/2019 na vyznačenie práva prechodu peši a prejazdu

motorovými vozidlami cez pozemky parc. č. 4599/1, parc. č. 4599/10 a parc. č. 4599, obec Hybe,
katastrálne územie O., okres Liptovský Mikuláš, vyhotovenom vyhotoviteľom - GEODÉZIA Žilina, a.s.,
so sídlom Hollého 7, Žilina, IČO : 36 859 010 12. 11. 2019, autorizačne overeným D.. P. A.13. 11. 2019
a úradne overeným D.. A. U. 21. 11. 2019 pod č. G1-1206/2019 Okresným úradom Liptovský Mikuláš,
katastrálnym odborom, ktorý bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť rozsudku, pre vlastníka nehnuteľností
zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, vedeného Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym
odborom, pre katastrálne územie O., obec Hybe, okres Liptovský Mikuláš, a to stavby - rodinného domu

súp. č. XXX a pozemku registra „C“ parc. č. 4589, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 514 m2, na
ktorom pozemku stojí rodinný dom. Tento žalobný návrh odôvodnil tým, že je vlastníkom rodinného
domu súp. č. XXX a pozemku registra „C“ parc. č. 4589, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 514
m2, na ktorom stojí rodinný dom, ktoré nehnuteľnosti sú evidované na liste vlastníctva č. XXX, obecHybe, k.ú. O., okres Liptovský Mikuláš. Žalovaný v 1. rade je vlastníkom pozemkov registra „C“ parc.
č. 4599/1, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 41192 m2, parc. č. 4599/10, zastavaná plocha a
nádvorie, o výmere 14939 m2 a parc. č. 4599/11, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 354 m2,

nachádzajúcich sa v obci Hybe, v k.ú. O., ktoré sú evidované na liste vlastníctva č. XXXX. Žalovaný
pozemok parc. č. 4599/1 nadobudol na základe kúpnej zmluvy č. V 4797/2017 od Slovenskej republiky.
Išlo o areál s názvom „Motel Hybe“, ktorý vlastnila Slovenská republika, kým ho nepredala žalovanému.
Pozemky parc. č. 4599/10 a parc. č. 4599/11 žalovaný nadobudol kúpnou zmluvou č. V 2042/2006. Cez
tieto pozemky žalovaného vedie prístupová cesta k rodinnému domu žalobcu. Rodinný dom žalobcu sa

nachádza v tomto areáli s názvom „Motel Hybe“, stojí na pozemku vo vlastníctve žalobcu, pričom celý
pozemok žalobcu je obkolesený pozemkom žalovaného parc. č. 4599/1. Prístup k rodinnému domu a
pozemku žalobcu vedie po asfaltovej komunikácii od cesty 1. triedy č. I/18 cez pozemky žalovaného
parc. č. 4599/11, parc. č. 4599/10 a parc. č. 4599/1 v rozsahu ako je to vyznačené v geometrickom
pláne č. 204-132/2019. Je to jediná prístupová cesta k rodinnému domu žalobcu. V priebehu júla 2018
žalobca zistil, že žalovaný osadil na tejto prístupovej ceste, konkrétne na pozemku parc. č. 4599/1

rampu, ktorá je uzamknutá. Od tohto obdobia sa žalobca nemôže dostať k svojmu rodinnému domu.
Žalobca, resp. jeho predtým jeho právny predchodca využívali právo prechodu a prejazdu v rozsahu
ako je vyznačený v predloženom geometrickom pláne od roku 1976. Potom, čo 10. 12. 1975 Okresný
národný výbor, odbor výstavby a územného plánovania v Liptovskom Mikuláši vydal na rodinný dom
žalobcu užívacie a obývacie povolenie, tak vyše 40 rokov slúžila táto komunikácia ako prístupová

cesta (tak ako je zakreslená) ako prístup k rodinnému domu žalobcu. Žalobca kúpil rodinný dom od
svojho právneho predchodcu (prvého majiteľa G.Š. X.) kúpnou zmluvou z 12. 12. 2017. Tento predaj
sa realizoval prostredníctvom realitnej kancelárie REALITY SPIRIT, s.r.o. a jej zamestnanca F.. L. Š..
Pri kúpe rodinného domu bol žalobca realitným agentom F.. L. Š. a manželmi F. (konajúcimi v mene
majiteľa G. X.) informovaný o prístupe k rodinnému domu tak, že tento prístup vedie po pozemkoch v

tom čase patriacich Slovenskej republike, v rozsahu ako je skutočný stav na mieste samom, nakoľko
tam vedie asfaltová cesta a tento stav je zaznačený v geometrickom pláne. Rodinný dom vlastnil G.
X., ktorý v čase výstavby rodinného domu bol riaditeľom v areáli „Motel Hybe“, ktorý v súčasnosti patrí
žalovanému. F.. Š. a manželia F. žalobcu pred kúpou informovali, že vecné bremeno spočívajúce v práve
prechodu a prejazdu cez pozemky žalovaného nie je evidované na liste vlastníctva, ale že toto právo

sa vykonáva od postavenia rodinného domu, odkedy G. X. a jeho rodinní príslušníci prechádzali pešo
alebo motorovými vozidlami po týchto pozemkoch. Nikdy im pritom v práve prechodu alebo prejazdu
nikto nebránil. To, že G. X. patrilo toto právo vyplýva aj zo skutočnosti, že rodinný dom bol postavený v
súlade s právnymi predpismi, bolo mu pridelené súpisné číslo a užívacie o obývacie povolenie. Žalobca
ako kupujúci v kúpnej zmluve, v článku III. bod 1. vyhlásil, že je mu známy najmä stav ohľadne prístupu.

Právny predchodca žalobcu (G. X.) od roku 1976 vykonával právo prechodu a prejazdu motorovými
vozidlami po pozemkoch žalovaného v rozsahu zakreslenom v geometrickom pláne a bol dobromyseľný,
že mu toto právo patrí. Po celú dobu jeho vlastníctva k rodinnému domu (od roku 1976 až do jeho
predaja 12. 12. 2017, t.j. viac ako 40 rokov) toto právo vykonával a nikto mu v jeho vykonávaní nebránil.
Následne žalobca toto právo vykonával do júla 2018, kedy tam žalovaný osadil rampu. Vzhľadom

na uvedené právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazdu
motorovými vozidlami cez tieto pozemky v rozsahu zakreslenom v geometrickom pláne bolo (ešte)
právnym predchodcom žalobcu vydržané.

2. Vo vyjadrení k žalobe z 29. 4. 2020, doručenom na tunajší súd 5. 5. 2020 žalovaný v 1. rade (vtedy

ešte ako jediný žalovaný) vyhlásil, že tvrdenia žalobcu nie sú pravdivé a uviedol k nim nasledovné
skutkové tvrdenia. Stavebné povolenie na stavbu Motel Hybe bolo vydané Okresným národným
výberom,odboromvýstavby2.11.1964,ktorúvýstavburealizovaťinvestorINTERHOTEL,štátnypodnik,
Ružomberok. Bol to teda majetok štátu, ktorý zo zákona nebolo možné vydržať. Na základe opakovanej
verejnej dražby konanej 26. 1. 1995 sa Motel Hybe stal majetkom spoločnosti LUPUS, s.r.o., Banská

Bystrica. Kúpnou zmluvou z 11. 2. 1997, ktorej vklad bol povolený 3. 3. 1997, došlo k prevodu areálu
Motela Hybe na PGB s.r.o., Banská Bystrica. Kúpnou zmluvou z 20. 11. 2000 previedla táto spoločnosť
vlastníctvo k areálu Motela Hybe na Slovenskú republiku (Ústredné daňové riaditeľstvo SR, so sídlom
Banská Bystrica.) Zmluvou o prevode správy nehnuteľného majetku z 24. 4. 2013 bol zase areál Motela
Hybe prevedený do správy Slovenskej republiky (Centra účelových zariadení, Piešťany.) Na základe

kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený 13. 12. 2017 spoločnosť KOVOSPOL, spol. s.r.o., kúpila areál
bývalého Motela Hybe od Slovenskej republiky (v zastúpení Centra účelových zariadení, Piešťany.)
Areál Motela Hybe bol teda vlastníctvom štátu, ku ktorému nebolo možné žiadne vydržanie. V areáli
bývalého Motela Hybe sa nachádza aj rodinný dom súp. č. XXX, ktorý slúžil na ubytovanie riaditeľaMotela Hybe G. X. a jeho rodiny. Keď Motel Hybe prestal fungovať a vzhľadom na vysoký vek a potrebnú
opateru blízkych, G. X. zo svojho rodinného domu odišiel, dom bol niekoľko rokov opustený a ponúkaný
na predaj. Areál Motela Hybe nepretržite strážila strážna služba a podľa vyjadrenia jej členov mala od

svojich nadriadených pokyn prechod a prejazd G. X. a jeho príbuzných k ich rodinnému domu tolerovať
a nezasahovať. Žalovaný mienil tento rodinný dom, hneď po Vianociach 2017 od G. X. taktiež odkúpiť,
avšak predbehol ho žalobca a vklad bol povolený 8. 1. 2018. V tom čase bol susedný areál Motelu
Hybe už vo vlastníctve žalovaného. Prístupová cesta k rodinnému domu žalobcu cez areál bývalého
Motela Hybe však nie je jedinou prístupovou cestou a taktiež nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že pri

kúpe rodinného domu bol žalobca realitnou kanceláriou REALITY SPIRIT, s.r.o. a dcérou vlastníka
rodinného domu informovaný, že prístup vedie po pozemkoch v tom čase vo vlastníctve Slovenskej
republiky, čomu odporuje aj ust. čl. III. bod 1. druhej vety kúpnej zmluvy z 12. 12. 2017, ktorou žalobca
tento rodinný dom nadobudol a kde je uvedené, že kupujúci vyhlasuje, že je mu známy najmä stav
ohľadne prístupu, prípojky vody a elektrickej energie, s ktorým sa podrobne oboznámil a rešpektuje ich.
Cesta, ktorá odbočuje z cesty č. 18 k areálu bývalého Motela Hybe je asfaltová a je tiež vo vlastníctve

žalovaného. Táto cesta sa po veľmi krátkom úseku rozdvojuje, odbočka vľavo vedie do areálu bývalého
Motela Hybe a na tejto odbočke žalovaný na ochranu svojho majetku umiestnil kovovú rampu, pretože
strážna služba prestala v areáli fungovať odkedy sa stal vlastníkom areálu žalovaný. Odbočka vpravo
pokračuje ako urbárska cesta a žiadna prekážka sa na nej nenachádza. Z tejto cesty je možné po
krátkom úseku odbočiť na poľnú družstevnú cestu, ktorá vedie cez lúka priamo k rodinnému domu

žalobcu. Ďalšia možnosť prístupu k rodinnému domu žalobcu je z opačnej severnej strany po urbárskej
ceste, ktorá však tiež nie je asfaltová. S areálom Motela Hybe má žalovaný svoj investičný zámer a preto
ho nezaťaží žiadnym vecným bremenom. Dňa 17. 5. 2018 žalovaný odovzdal žalobcovi kľúč od rampy,
aby sa do vyriešenia veci mohol dostať k svojmu rodinnému domu, a nie je preto pravdivé tvrdenie
žalobcu, že sa nemôže dostať k svojmu domu. Jedným z viacerých predpokladov vydržania práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu je skutočnosť, že ten kto vykonáva právo zodpovedajúce vecnému
bremenu je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že koná ako oprávnený z vecného bremena.
Rozhodujúcimtuniesúsubjektívnepredstavyalebodomnienkykonajúceho.Jehodobromyseľnosťmusí
byť posudzovaná z objektívneho hľadiska, to znamená z hľadiska, či pri zachovaní náležitej opatrnosti,
ktorú bolo možné s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu požadovať, mal

alebo mohol mať pochybnosti, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Sama skutočnosť,
že vykonáva určité právo nerušene po dobu presahujúcu 10 rokov ešte nezakladá dobrú vieru, že ide
o výkon práva zodpovedajúce vecnému bremenu. Rozhodnutím Okresného národného výboru, odboru
výstavby a územného plánovania v Liptovskom Mikuláši z 10. 12. 1975 bolo G. X. udelené užívacie a
obývacie povolenie na rodinný dom súp. č. XXX. V tom čase bol riaditeľom Motela Hybe a rodinný dom

mal postavený za účelom svojho ubytovania. Už v čase zmeny režimu G. X. bol dôchodca a nepracoval
a jeho prechod cez areál Motela Hybe bol strážnou službou tolerovaný. Bol si teda vedomý, že jedná
o majetok štátu a nevykonáva sa právo (prechodu cez tento areál) vyplývajúce z vecného bremena.
Neskôr ochorel, takmer nevychádzal, a nakoniec bol umiestnený do domu sociálnych služieb, pričom
dom bol niekoľko rokov prázdny, až v roku 2018 G. X. zomrel. Predtým ako žalobca kúpil rodinný dom

súp. č. XXX sa musel oboznámiť s tým, čo vlastne kupuje, akú prístupovú cestu má rodinný dom a
či má prípojky na energie. Žalobca sa však evidentne spoliehal na to, že žalovaný od neho rodinný
dom odkúpi, a preto sa touto vecou vôbec nezaoberal, a keď žalovaný odmietol odkúpiť tento rodinný
dom za neprimerane vysokú cenu, nastal pre žalobcu problém príjazdovej cesty a elektrickej prípojky
a vody. Žalovaný kúpil bývalý areál Motela Hybe bez akýchkoľvek tiarch, ktoré by obmedzovali jeho

vlastníckeprávo.Absentujetudobromyseľnosťpotrebnánavydržanieprávazodpovedajúcehovecnému
bremenu. Predmetné nehnuteľnosti boli v minulosti predmetom socialistického vlastníctva. Podľa §
135a ods. 3 Občianskeho zákonníka (účinného do 31. 12. 1991) nebolo možné nadobudnúť vlastníctvo
vydržaním k veci (teda ani vydržanie práva), ktorá tvorila predmet socialistického vlastníctva alebo ku
ktorej mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Minimálne do 31. 12.

1991 preto právo zodpovedajúce vecnému bremenu nebolo spôsobilé byť predmetom vydržania. Právny
predchodca žalobcu (G. X.) nemohol byť dobromyseľne v tom, že mu toto právo patrí. Z obsahu kúpnej
zmluvy z 12. 12. 2017, uzatvorenej medzi G. X. (v zastúpení jeho dcérou F. F.) a žalobcom nie je žiadna
zmienka o existencii vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez susediace
pozemky. Pokiaľ sa právo prechodu a prejazdu cez susediace pozemky, patriace teraz žalovanému

v minulosti aj realizovalo, tak dochádzalo k tomu bez právneho titulu, ktorý tým pádom spochybňuje
dobromyseľnosť žalobcu a jeho právneho predchodcu v súvislosti s držbou predmetného práva. V
prípade žalobcu však nie je možné hovoriť ani o splnení 10 ročnej nepretržitej vydržacej doby podľa §
134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože sa jednalo o majetok štátu, ktorý nebolo možné vydržať.Od vydania užívacieho a obývacieho povolenia 10. 12. 1975 do odpredaja predmetných nehnuteľností
kúpnou zmluvou 5. 9. 2017 uplynulo 42 rokov. Z tejto doby len 5 rokov areál Motela Hybe nevlastnil štát.
Vzhľadom na uvedené, žalovaný v 1. rade navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

3. Dňa 8. 6. 2020 bolo na tunajší súd doručené podanie žalobcu z 3. 6. 2020, v ktorom žalobca
uviedol, že zotrváva na vyjadrení, že k jeho rodinnému domu vedie jediná prístupová cesta cez pozemky
žalovaného po asfaltovej komunikácii a táto cesta ako prístup k rodinnému domu slúži od roku 1976,
čiže viac ako 40 rokov a vybudoval ju a vlastnil štát. Vzhľadom na žalovaným predložený list vlastníctva

s históriou, kde sú uvedení všetci vlastníci pozemkov a areálu Motela Hybe, žalobca rozšíril žalobu, že
žalobca (resp. jeho právny predchodca) nadobudol vecné bremeno, resp. právo prechodu a prejazdu zo
zákona (ako alternatívu skutkovú verziu ku nadobudnutiu vecného bremena uvádzanému predtým, t.j,
vo forme vydržania.) Motel Hybe a pozemky vlastnil od vybudovania štát, konkrétne išlo o Motel Hybe, v
súčasnostisúp.č.624a625,pričomnalistevlastníctvejeuvedené,žeideoubytovaciezariadenie.Tento
hotel v 60. rokoch vlastnil spolu s pozemkami štát, resp. národný podnik. INTERHOTEL Ružomberok,

štátny podnik, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva v tej dobe ešte neexistoval, nakoľko štátne podniky
boli zavedené až od 1. 1. 1989, dovtedy to boli národné podniky. Bez ohľadu na označenie, však
vlastníkom bol štát. To, že išlo o vlastníctvo štátu tvrdí aj samotný žalovaný. K tomu hotelu a následne
aj k rodinnému domu žalobcu, ktorý sa nachádza v tomto areáli bola vybudovaná verejná komunikácia,
ktorá viedla priamo od cesty 1. triedy č. 18 a slúžila ako prístup k hotelu a k rodinnému domu žalobcu.

Išlo o verejnú pozemnú komunikáciu podľa zákona č. 135/1961 Zb. - o pozemných komunikáciách
(cestný zákon), účinného od 1. 7. 1969 do 31. 12. 1982. Žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi
vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu - právo prechodu a prejazdu zo zákona po verejnej
komunikácii v spojení s Občianskym zákonníkom účinným v tom čase, kedy vecné bremená aj práva
zodpovedajúce vecným bremenám vznikali len zo zákona. Takéto právo patrí medzi právo všeobecného

užívania verejných priestranstiev a vzťahuje sa na verejné prístupné priestory, ktoré možno verejne
užívať. Táto cesta po ktorej sa prechodu a prejazdu žalobca domáha je celá zakreslená, aj s hranicami,
v katastri nehnuteľností, tak ako to vyplýva z katastrálnej mapy. To, že právnemu predchodcovi žalobcu
vzniklo právo prechodu a prejazdu zo zákona potvrdzuje aj tá skutočnosť, že mu bolo štátom umožnené
postaviť rodinný dom a legálne ho užívať. V tom čase Občiansky zákonník účinný od 1. 7. 1969 do 31.

12. 1982 upravoval, že občan mohol vlastniť len jeden rodinný dom. Čo sa týka pozemkov, tieto boli
vo vlastníctve štátu a vlastník rodinného domu mal právo osobného užívania pozemku, pričom vecné
bremená mohli vznikať len zo zákona. S poukazom na právnu úpravu Občianskeho zákonníka v tom
čase v otázke vlastníctva pozemkov, ich užívanie, stavby rodinného domu, prístup k rodinnému domu
ako právo prechodu a prejazdu inak ako zo zákona nebol možný. Ďalším dôkazom, že ide o verejnú

komunikáciu je existencia zvodidiel, ktoré sa nachádzajú na tejto ceste. Vzhľadom na uvedené právny
predchodca žalobcu (G. X.Á.) od roku 1976 vykonával právo prechodu a prejazdu motorovými vozidlami
po pozemkoch žalovaného v rozsahu zakreslenom v geometrickom pláne. Toto právo mu vzniklo zo
zákona ako prístup po verejnej pozemnej komunikácii. Až alternatívne vzniklo z titulu vydržania. Žalobca
tiežuviedol,ženesúhlasístvrdeniamiaargumentácioužalovanéhouvedenýmivjehovyjadreníkžalobe.

Podľa žalovaného k uvedenému domu žalobcu vedú ďalšie dve cesty, ktoré môže využívať, avšak to sa
nezakladá na pravde. Fakticky a ani právne k rodinnému domu nevedie žiadna iná prístupová cesta, čo
sa dá zistiť ohliadkou na mieste samom a tiež snímkou z mapy. Urbárska cesta zo severu neexistuje,
ide o zarastený, nepriechodný les a nie je tam žiadna cesta, len miestami náznak chodníka a je tam
prudký 40 až 50 stupňový svah. Naviac, ide o cudzí pozemok registra „E“ parc. č. 6865/1, k.ú. O., vo

vlastníctve890vlastníkov.Akbytamajnejakácestabola,žalobcabyčiastočnemuselísťajcezpozemok
žalovaného parc. č. 4599/1. Cestu cez lúky takisto neexistuje. Od cesty 1. triedy č. 18 vedie spevnená
cesta, ktorá vedie cez niekoľko cudzích parciel, vo vlastníctve tretích osôb. Potom od spevnenej cesty
vedú len akési vyjazdené koľaje cez lúky, a to cez pozemky cudzích osôb, pričom posledným je pozemok
registra „E“ parc. č. 6870, a potom pozemok žalovaného registra „C“ parc. č. 4599/1. Nie je pravda, že

žalobca kúpil rodinný dom na kšeft. Žalobca trpí ochorením chrbtice v spojením s obmedzením pohybu
a v dôsledku toho je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Z týchto zdravotných dôvodov kúpil
rodinný dom, aby mal prístup po asfaltovej komunikácii. Pokiaľ ide o prístup cez rampu, je pravda, že
žalovaný odovzdal žalobcovi kľúče, neskôr však vymenil zámku, a tak sa žalobca znovu nemôže dostať
k rodinnému domu. Keby sa mohol dostať nepodáva žalobu.

4. V podaní doručenom na tunajší súd 15. 6. 2020 žalobca uviedol, že pozemky registra „C“ parc. č.
4599/1, parc. č. 4599/10 a parc. č. 4599/11, ktorých sa týka predmet tohto konania doteraz vlastnil
žalovaný (KOVOSPOL, spol. s.r.o.), avšak podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. O. je novýmvlastníkom pozemkov registra „C“ parc. č. 4599/10 a parc. č. 4599/11 D.. B. Z. (žalovaný v 2. rade).
Žalovaný v 1. rade (KOVOSPOL, spol. s.r.o.) je naďalej výlučným vlastníkom pozemku registra „C“
parc. č. 4599/1. S poukazom na uvedené žalobca navrhol pristúpenie ďalšieho subjektu do konania

na strane žalovaného (D.. B. Z., nar. X. X. XXXX, X. XXX, Q..) Na základe uvedeného tiež upravil
pôvodný žalobný petit, keď navrhol, aby súd po vykonaní dokazovania vydal rozsudok, ktorým určí, že
na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedených Okresným úradom Liptovský
Mikuláš, katastrálny odborom pre k.ú. O., obec Hybe, okres Liptovský Mikuláš, t.j. na pozemkoch
registra „C“ par. č. 4559/10, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 14.939 m2 a parc. č. 4599/11,

zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 354 m2 a na nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č.
XXXX, vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, pre k.ú. O., obec Hybe,
okres Liptovský Mikuláš, t.j. na pozemku registra „C“ parc. č. 4599/1, zastavaná plocha a nádvorie, o
výmere 26.253 m2 viazne vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazde motorovými
vozidlami cez tieto nehnuteľnosti v rozsahu vyznačenom na geometrickom pláne číslo 204-132/2019,
vyhotovenom na vyznačenie práva prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemky

p.č. 4599/1, p.č. 4599/10 a p.č. 4599, obec Hybe, katastrálne územie O., okres Liptovský Mikuláš,
vyhotoviteľom GEODÉZIA Žilina, a.s., so sídlom Hollého 7, 010 50 Žilina, IČO : 36 859 010 12.
11. 2019, autorizačne overeným D.. P. A. 13. 11. 2019 a úradne overeným D.. A. U. 21. 11. 2019
pod č. G1-1206/2019 Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, ktorý bude tvoriť
neoddeliteľnú súčasť rozsudku, pre vlastníka nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX,

vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie O., obec
Hybe, okres Liptovský Mikuláš, a to stavby rodinného domu súp. č. XXX a pozemku registra „C“ parc.
č. 4589, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 514 m2, na ktorom stojí rodinný dom.

5. Uznesením vyššej súdnej úradníčky tunajšieho súdu č.k. : 21C/2/2020 - 147 z 23. 6. 2020 (ktoré

nadobudlo právoplatnosť 11. 7. 2020) bolo pripustené, aby do konania vo vzťahu k pozemkom registra
„C“ par. č. 4599/10 a parc. č. 4599/11 namiesto doterajšieho žalovaného (KOVOSPOL, spol. s.r.o.) ako
nový žalovaný vstúpil B. Z. (žalovaný v 2. rade.)

6. V duplike z 27. 8. 2020, doručenej na tunajší súd 28. 8. 2020 žalovaný v 1. rade uviedol, že

rodinný dom žalobcu bol postavený za socializmu, teda v čase, keď nikto nepredpokladal, že sa režim
môže niekedy zmeniť, a preto ani nikto neriešil prístupovú cestu k rodinnému domu. Rodinný dom
žalobcu je postavený na okraji celého areálu, pričom k nemu viedol len chodník a vzdialenosť od
konca príjazdovej cesty k rodinnému domu žalobcu je cca. 115 m. Príjazdová cesta k areálu Motela
Hybe, to horné parkovisko má dĺžku cca. 220 m, slúžila len ako prístup do Motela Hybe. Nejedná sa

teda o žiadnu verejnú komunikáciu. To, že túto cestu využívali nielen hostia Motela Hybe, ale aj iné
osoby, hoci to nebola hromadná premávka sa nepáčilo ani vtedajšiemu riaditeľovi areálu G. X., ktorý
dal cestu zúžiť betónovým múrikom. Cesta, ktorá odbočuje z hlavnej cesty č. 18 k areálu bývalého
Motela Hybe je asfaltová a je v súčasnosti vo vlastníctve žalovaného v 2. rade. Žalobca vo svojom
vyjadrení tvrdí, že žiadna cesta zo severu a tiež cez lúky neexistuje. Táto cesta je však zobrazená na

fotografiách, ktoré žalovaný v 1. rade súdu predložil, a ktorú žalovaný v 1. rade na vlastné náklady
sám upravil, pretože ju sám používa. Nafotiť iný terén, alebo naťahať suché konáre na lesnú cestu a
tvrdiť, že tá cesta je neprejazdná nie je pre žalobcu žiadny problém. Ak by tam tie suché konáre ležali
po dlhšiu dobu boli by prerastené trávou, čo však nie sú. Vzhľadom na to, že areál bývalého Motela
Hybe bol postavený bez majetkovo-právneho vysporiadania pozemkov, nebolo možné do 1. 1. 1993 v

evidencii nehnuteľností zapísať vlastníctvo k budovám a následne prevádzať k nim vlastnícke právo,
bol to stále majetok štátu. Vo všetkých právnych tituloch, na základe ktorých následne prechádzalo
vlastníctvo alebo správa k areálu bývalého Motela Hybe na jednotlivých vlastníkov alebo správcov je
uvedené, že prevádzané nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložnými právami ani inými obmedzeniami
a na predávaných nehnuteľnostiach neevidujú žiadne ťarchy, bremená, prípadné iné vady, ktoré by

kupujúcemu bránili v užívaní nehnuteľností a môže sa s nimi voľne disponovať. Žalovaný v 1. rade kúpil
bývalý areál Motela Hybe bez akýchkoľvek tiarch, ktoré by obmedzovali jeho vlastnícke právo. Žalovaný
v 1. rade trvá na všetkých skutočnostiach, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení k žalobe z 29. 4. 2020 a
opakovane odmietol existenciu dobromyseľnosti právneho predchodcu žalobcu, resp. žalobcu potrebnú
pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

7. Na pojednávaní 27. 1. 2022 žalobca odkázal na svoje písomné vyjadrenia a následne vyhlásil, že
vzhľadom na odstúpenie od kúpnej zmluvy berie späť žalobu v časti voči žalovanému v 2. rade a navrhol
vtejtočastikonaniezastaviť.Potomdoplnil,žepokiaľideoprístupovúcestukrodinnémudomu,tátobolavždy jedinou prístupovou cestou, či už k hotelu alebo následne k rodinnému domu bývalého vlastníka,
pána X.. Bývalý majiteľ INTERHOTEL Ružomberok - pán X., keď išiel stavať rodinný dom, tak bolo v
kolaudačnom rozhodnutí napísané, že ide o rodinný dom, čiže musel mať tento rodinný dom zriadenú

aj prístupovú cestu. Aj z konania žalovaného v 1. rade, ktorý odovzdal žalobcovi kľúče od rampy, aby
mal žalobca prístup k rodinnému domu vyplýva, že uznáva, že ide o jedinú prístupovú cestu až následne
si žalovaný v 1. rade uvedomil, že údajne má podnikateľský zámer, a nechce, aby z tadiaľ žalobca
chodil a jednoducho mu zabránil ďalej v prístupe, argumentujúc tým, že mu umožní prístup z inej strany,
cez lúky. Z tejto strany by to síce bolo možné, ale potom by musel žalobca požiadať aj ďalších iných

vlastníkov pozemku. Pri vydaní akéhokoľvek stavebného povolenia, či v minulosti alebo v súčasnosti,
aby mohol byť skolaudovaný rodinný dom, tak je podmienka zabezpečenie trvalého prístupu a takisto
trvalého pripojenia na inžinierske siete, čo sa týka elektriny a vody, musí to byť trvalé riešenie. Prvé,
čo urobil žalovaný v 1. rade, keď kúpil areál, bolo to, že odpojil objektu žalobcu od elektriky a všetkých
inžinierskych sietí, a tento objekt je preto momentálne nespôsobilý na využitie, pričom tiež znemožnil k
nemu prístup. Pán F. chcel na dražbe kúpiť aj rodinný dom avšak za čo najnižšiu cenu a tak sa stalo, že

ho predbehol žalobca ako ďalší účastník dražby, a to je podľa neho dôvod celého súdneho konania,

8. Na pojednávaní 27. 1. 2022 žalovaný v 1. rade uviedol, že chýba dobromyseľnosť na strany žalobcu
a nebola splnená ani druhá podmienka vydržania (10 ročná doba), keďže sa jednalo o majetok štátu.
Z celej doby len 5 rokov nedržal predmetné nehnuteľnosti štát. Majetok štátu nie je možné vydržať.

V rozhodnutí o prípustnosti stavby sa uvádza, že stavebník sa zaväzuje, že ak prestane pracovať
pre INTERHOTEL alebo sa rozhodne dom predať, tak má INTERHOTEL predkupné právo na tento
dom. V ďalšom dokumente sa uvádza, že výstavbou objektov pre ubytovanie zamestnancov, či už v
rámci podnikovej výstavby alebo individuálnej výstavby podľa koncepcie sa uvoľní časť hotelu Hybe pre
účely cestovného ruchu. Čiže v tom čase bol pravdepodobne G. X. ubytovaný v hotelovom zariadení

Motelu Hybe a vzhľadom k tomu, že v tom čase existovala inštitúcia (byty pre ubytovanie svojich
zamestnancov, ktoré v prípade, že zamestnanec prestal pracovať pre organizáciu musel odovzdať
naspäť organizácii, tak v tomto prípade sa zrejme jednalo o vyriešenie bytovej otázky G. X., aby sa
uvoľnila hotelová kapacita, preto mu bolo umožnené postaviť si rodinný dom, ale v žiadnom prípade
tam nebola dobromyseľnosť, že je vlastníkom okolitých pozemkov. V tom čase to ani nebolo možné. Aj

v tomto zimnom čase je možné sa tam dostať cez lúku, pričom on tadiaľ chodí sústavne, pretože má
tam chatu. Rodinný dom sa staval v areáli Motelu Hybe, za účelom ubytovania riaditeľa. Žalobcovi bolo
ponúknuté, že mu žalovaný odpredá celý pás po svojej lúke a nech si tam on vybuduje cestu, pretože ju
používa, doteraz ešte neupravenú, aj konateľ žalovaného v 1. rade, je tam dobrý prístup. Pán F. prejavil
dobrú vôľu, upravil to tam minibagrom, tak akože naozaj, dá sa tam prejsť. V asfaltovej ceste cez areál

pritom nejde o verejnú komunikáciu, ale je to účelová cesta, ktorú staval INTERHOTEL za účelom, aby
sa dalo z hlavnej cesty odbočiť do toho Motelu Hybe, aj k reštaurácii, aj k ubytovaciemu zariadeniu.

9. Žalovaný v 2. rade sa na pojednávania 27. 1. 2022 nezúčastnil, pričom svoju neúčasť nijako
neospravedlnil.

10. Na pojednávaní konanom 27. 1. 2022 súd podľa § 142 ods. 1 CSP uzneseniami vyhlásenými a
odôvodnenými na tomto pojednávaní rozhodol o pripustení zmeny žaloby podľa § 140 ods. 2 CSP
navrhnutej a vyplývajúcej z repliky žalobcu, ktorá spočívala v rozšírení, teda doplnení rozhodujúcich
skutkových tvrdení odôvodňujúcich žalobný petit, ako aj zmeny žaloby vyplývajúcej z podania žalobcu

z 11. 6. 2020, ktorým došlo k úprave formulácie žalobného petitu, pretože v obidvoch prípadoch mal
súd v súlade s § 143 ods. 1 CSP za to, že výsledky doterajšieho konania (dokazovanie v tom čase ešte
neprebehlo) by nemohli byť prekážkou pre konanie o takto zmenenej žalobe.

11. Súd na pojednávaní 27. 1. 2022 za účelom zistenia relevantného skutkového stavu vykonal

dokazovanie len oboznámením podstatného obsahu listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. O., obec Hybe, okres
Liptovský Mikuláš z 26. 1. 2022 (predloženého žalovaným v 1. rade na tomto pojednávaní), ako aj
(totožného) listu vlastníctva z 24. 11. 2021, z ktorých vyplynula skutočnosť, že aktuálnym vlastníkom
nehnuteľností ktorých sa týkalo toto konanie - pozemkov registra „C“ parc. č. 4599/1, 4599/10 a 4599/11
je aktuálne už iba žalovaný v 1. rade, a to v podiele 1/1.

12. Všetky ostatné návrhy strán sporu na vykonanie dokazovania súd uznesením vyhláseným na tomto
pojednávanízamietol,pričomtotorozhodnutieodôvodniltým,žesmerujúbuďkpreukázaniunesporných
skutkových tvrdení alebo k preukázaniu takých skutkových tvrdení žalobcu, ktoré nie sú relevantné prerozhodnutie v tejto veci, pretože ak by aj boli preukázané, neboli by spôsobilé privodiť úspech žalobcu
v tejto veci, a preto ich dokazovanie je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania (čl. 17 Základných
princípov CSP.)

13. Súd mal za nesporné (pre nepopretie protistranou podľa § 151 CSP, resp. pre zhodnosť skutkových
tvrdení, o ktorých nemal súd dôvodnú pochybnosť podľa § 186 ods. 2 CSP) nasledovné relevantné
skutkové tvrdenia strán sporu. Žalobca je vlastníkom rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na
pozemku registra „C“ parc. č. 4589, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 514 m2, k.ú. O., obec Hybe,

ako aj tohto pozemku registra „C“ parc. č. 4589, ktoré obe nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva
č. XXX, k.ú. O., obec Hybe. Cez pozemky žalovaného registra „C“ parc. č. 4599/1, parc. č. 4599/10
a parc. č. 4599/11 vedie prístupová asfaltová cesta k uvedenému rodinnému domu žalobcu. Vyššie
uvedené nehnuteľnosti žalobcu sú obkolesené pozemkom žalovaného registra „C“ parc. č. 4599/1.
Po asfaltovej komunikácii vedie od cesty 1. triedy č. I/18 cez pozemky žalovaného registra „C“ parc.
č. 4599/11, 4599/10 a 4599/1, v rozsahu ako je vyznačený v geometrickom pláne č. 204-132/2019,

vyhotovenom 12. 11. 2019, autorizačne overenom 13. 11. 2019 a úradne overenom 22. 11. 2019 pod
č. G1-1206/2019 prístup k vyššie uvedenému rodinnému domu a pozemku žalobcu. Žalobca, resp.
predtým jeho právny predchodca využívali právo prechodu a prejazdu v rozsahu aký je uvedený v
žalobcom predloženom geometrickom pláne od roku 1976, potom čo 10. 12. 1975 Okresný národný
výbor, odbor výstavby a územného plánovania v Liptovskom Mikuláš vydal na uvedený rodinný dom

žalobcu užívacie a obývacie povolenie. Žalobca kúpil rodinný dom od svojho právneho predchodcu,
prvého majiteľa G. X., v zastúpení jeho dcérou F. F., a to na základe kúpnej zmluvy z 12. 12. 2017, pričom
tento predaj sa realizoval prostredníctvom F.. L. Š. a jeho realitnej kancelárie REALITY SPIRIT, s.r.o. Pri
kúpe tohto rodinného domu bol žalobca od F.. L. Š. a manželov F. informovaný o okolnostiach prístupu
k rodinnému domu. Žalobca bol informovaný, že prístup vedie po pozemkoch v tom čase patriacich ešte

Slovenskej republike, v rozsahu ako je vyznačený v geometrickom pláne predloženom žalobcom, po
asfaltovejceste. Rodinnýdom,predtýmvlastnilG.X.,ktorýbolvčasevýstavbyrodinnéhodomusúčasne
riaditeľom v areáli s názvom Motel Hybe, ktorý v súčasnosti patrí žalovanému, pričom F.. L. Š. a manželia
F. žalobcu pred kúpou informovali, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve
prechodu a prejazdu cez tieto pozemky žalovaného nie je evidované ako ťarcha na liste vlastníctva, ale

toto právo sa prakticky vykonáva od postavenia rodinného domu. Od postavenia rodinného domu G. X.
a jeho rodinní príslušníci prechádzali pešo alebo motorovými vozidlami po týchto pozemkoch a nikdy
im v práve prechodu a prejazdu po tejto ceste nikto nebránil. Rodinnému domu G. X. bolo Okresným
národným výborom, odborom výstavby a územného plánovania udelené užívacie a obývacie povolenie
dňa 10. 12. 1975.

14. Zistený skutkový stav (na základe vykonaného dokazovania a nesporných skutkových tvrdení) súd
právne posúdil podľa nasledovných hmotnoprávnych ustanovení.

15. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov,

ďalej len „OZ“) držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

16. Podľa § 129 ods. 2 OZ držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

17. Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec

alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

18. Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

19. Podľa § 134 ods. 3 OZ do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

20. Podľa § 151o ods. 1, druhej vety OZ právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne.

21. Podľa § 872 ods. 1 OZ právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších
predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohtozákona na vlastníctvo fyzickej osoby. Ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku tým nie je dotknuté.

22. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu sa súd riadil nasledovnými úvahami.

23. Žalobca sa dožadoval určenia, že je nositeľom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré
spočíva v práve prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemky žalovaného registra „C“

parc. č. 4599/1, 4599/10 a 4599/11, v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. 204/132/2019,
vyhotovenom 12. 11. 2019, na základe dvoch alternatívne formulovaných skutkových verzií, a to základe
vydržania tohto práva zodpovedajúceho vecnému bremenu alebo na základe nadobudnutia tohto práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu zo zákona. Napriek tomu, že uvedené alternatívne skutkové
verzie sa navzájom vylučujú, súd akceptoval takéto alternatívne uvedený skutkový opis rozhodujúcich
skutočností, na základe ktorých si žalobca uplatňoval svoj nárok, pričom pokiaľ ide o jeho prípustnosť

odkazujeajnauznesenieKrajskéhosúduvŽiline,č.k.:9Co/85/2021-239z30.8.2021,ktorýmprávnym
názorom bol tunajší viazaný v inej svojej veci a s ktorým sa stotožňuje aj v tomto súdnom konaní.

24. Pokiaľ ide o prvú skutkovú verziu žalobcu, ktorá smerovala k záveru o vydržaní práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu žalobcom, tak súd dospel k záveru, že k tomuto vydržaniu

nemohlo dôjsť z dôvodu absencie dobromyseľnosti u žalobcu, ako aj u jeho právneho predchodcu,
teda absencie ich dobrej viery v tom, že im toto právo patrí. K zákonným predpokladom vydržania
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu totiž patrí oprávnená držba tohto práva po celú vydržaciu
dobu, t.j. že držiteľ tohto práva je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu toto
práva patrí, pričom táto dobromyseľná držba práva musí trvať neprerušene po celú vydržaciu dobu

(viď aj § 151o ods. 1, druhej vety OZ v spojení s § 134 ods. 1 a ods. 2 a § 129 ods. 1, ods. 2 a
§ 130 ods. 1 OZ.) Pokiaľ ide dobromyseľnosť právneho predchodcu žalobcu (G. X.), tak (žalobcom
uvádzaná) okolnosť, že mu (a jeho rodine) od postavenia jeho rodinného domu súp. č. XXX do prevodu
vlastníckeho práva na žalobcu, t.j. za obdobie od roku 1975 až do roku 2018 nikto vo výkone práva
prechodu a prejazdu motorovým vozidlom po uvedenej prístupovej ceste k rodinnému domu nebránil,

súd uvádza, že k naplneniu dobrej viery nestačí, keď tvrdené právo k nehnuteľnosti bolo dlhodobo
vykonávané bez toho, aby vlastník nehnuteľnosti jeho výkonu bránil, teda ho nejako rušil, prípadne, že
by sa vykonávalo „od nepamäti“ aj inými obyvateľmi a pod. (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. : 22 Cdo 5272/2009 alebo sp. zn. : 32 Cdo 4428/2009.) Pokiaľ žalobca odôvodňoval dobromyseľnosť
svojho právneho predchodcu žalobcu skutočnosťou, že mu k rodinnému domu bolo už v roku 1975

pridelené súpisné číslo a bolo k nemu aj vydané užívacie a obývacie povolenie, čím chcel žalobca
povedať, že vzhľadom na to, že príslušný správny orgán (Okresný národný výbor, odbor výstavby a
územného plánovania v Liptovskom Mikuláši) vydal toto kolaudačné povolenie k uvedenému rodinnému
domu právneho predchodcu žalobcu, mohol tak potom tento dôvodne predpokladať, že v príslušnom
správnom konaní bola naplnená aj podmienka pre vydanie takéhoto kolaudačného povolenia, teda že

k stavbe rodinného domu je zabezpečený prístup, súd uvádza, že (ak by aj súhlasil s názorom, že
príslušný správny orgán pri vydávaní užívacieho a obývacieho povolenia mal podľa vtedy určených
predpisov - zákona č. 87/1958 Zb. - o stavebnom poriadku, v znení účinnom od 1. 1. 1959 do 30. 9.
1976 podmieňovať vydanie takého povolenia aj splnením podmienky, že vlastník domu - stavebník má
k stavbe zabezpečený prístup) právny predchodca žalobcu len na základe tejto všeobecnej skutočnosti

by ešte nemohol odvodzovať svoju dobromyseľnosť v tom, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu,
ktoré spočíva v práve prechodu a prejazdu motorovým vozidlom po uvedených pozemkoch žalovaného
v 1. rade mu patrí práve v tom konkrétnom rozsahu, ktorý je určený a zakreslený v geometrickom
pláne priloženom k žalobe, pretože dôvera právneho predchodcu žalobcu v zákonný postup správneho
orgánu pri vydávaní užívacieho a obývacieho povolenia k jeho rodinnému domu by mohla založiť

maximálne jeho dobromyseľnosť v tom zmysle, že sa mohol spoliehať, že k jeho rodinnému domu je (vo
všeobecnosti) zabezpečený (nejaký) prístup, avšak bez vedomostí o tom, akým konkrétnym spôsobom
je tento prístup zabezpečený, t.j. po akej konkrétne akej ceste, na základe akého právneho dôvodu (či
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, resp. práva verejného užívania verejnej komunikácii), či
za akých ďalších konkrétnych podmienok, keďže z návrhov na vykonanie dokazovania produkovaných

stranami sporu (vrátane odôvodnenia užívacieho a obývacieho povolenia z roku 1975) tieto nevyhnutné
konkrétne skutočnosti vôbec nevyplývajú.25. Naopak dobromyseľnosť právneho predchodcu žalobcu narušuje tá skutočnosť, že právny
predchodca žalobcu nedisponoval (aspoň žalobca to netvrdil a ani nepreukázal) žiadnym právnym
titulom (a to ani domnelým), ktorý by mal mať za následok vznik tohto jeho práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu. Vlastníkovi pozemku, ktorému niekto iný užíva pozemok na prechod alebo prejazd,
musí byť dané najavo, že sa tak robí z titulu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a vlastník
tohto pozemku potom musí tento stav trpieť (čo žalobca netvrdil a ani nepreukázal), inak nemôže ísť o
držbu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ale len o správanie, ktoré by síce mohlo byť obsahom
práva držby, avšak je realizované z iného právneho dôvodu (napr. výprosy, obligačného vzťahu alebo

práva verejného užívania) alebo bez právneho dôvodu. Takéto správanie však nemôže viesť k vydržaniu
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. : 22Cdo
1568/2012.)

26. Vo vzťahu k dobromyseľnosti samotného žalobcu súd uvádza, že ak by aj bol žalobca dobromyseľný,
tak vzhľadom na nadobudnutie rodinného domu súp. č. XXX (a priľahlého pozemku) až v roku 2018, tak

pri absencii dobromyseľnosti jeho právneho predchodcu by aj tak nebolo možné vzhľadom na krátkosť
času (od roku 20178 do podania žaloby v tejto veci, resp. prvého rušenia žalobcu v držbe práva)
uvažovať o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na strane žalobcu, keďže žalobca by si
nemohol započítať obdobie dobromyseľnosti svojho právneho predchodcu. Avšak, nakoniec ani žalobca
nebol dobromyseľný, pretože bol pri kúpe v roku 2018 zástupcami predávajúceho, ako aj realitným

maklérom informovaný (to potvrdzuje aj sám žalobca), že právo zodpovedajúce vecnému bremenu (jeho
právneho predchodcu) nebolo evidované v katastri nehnuteľností ako ťarcha, ale, že sa toto právo sa
vykonáva od postavenia rodinného domu, čím tak bola narušená dobromyseľnosť žalobcu. Ak sa totiž
nadobúdateľnehnuteľnostíuspokojillensjednoduchýmústnymoznámenímprevodcu,žesvlastníctvom
nehnuteľnostíjespojenéprávozodpovedajúcevecnémubremenu,pričomtátookolnosťniejeuvedenáv

zmluve o prevode nehnuteľnosti a nadobúdateľ sa o existencii tohto práva nepresvedčí, nemohol byť tak
so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu bude
patriť, pretože pri normálnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať by si existenciu tohto práva,
prípadne právneho titulu, ktorý mal mať za následok jeho vznik, overiť (viď aj rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. : 22 Cdo 595/2001.)

27. K (alternatívnej) skutkovej verzii žalobcu o nadobudnutí práva zodpovedajúce vecnému bremenu zo
zákona,súduvádza,žeakbyajbolopreukázanéskutkovétvrdeniažalobcu,ževminulostibolaasfaltová
prístupová cesta prechádzajúca cez areál žalovaného v 1. rade verejnou komunikáciou, a teda, že
každý ju mal právo užívať na prechod a prejazd z titulu práva všeobecného užívania (vrátane právneho

predchodcu žalobcu na prístupk svojmu rodinnému domu a pozemku), tak potom, ako táto cesta neskôr
prestala byť verejnou komunikáciou (pričom je nesporné, že už dnes nie je verejnou komunikáciou)
muselo dôjsť k zániku tohto všeobecného práva každého (vrátane právneho predchodcu žalobcu) užívať
túto cestu, a právna konštrukcia žalobcu, že na základe zákona (žalobca pritom neuviedol na základe
akého zákonného ustanovenia by k tomu malo dôjsť) potom (len vzhľadom na jeho predchádzajúce

užívanie verejnej komunikácie na základe všeobecného práva užívania) vzniklo práve tomuto právnemu
predchodcovi žalobcu právo užívať túto cestu ako právo zodpovedajúce vecnému bremenu, nemá oporu
v žiadnom zákone.

28. Obdobne, len zo skutočnosti (ak by aj bola preukázaná), že právny predchodca žalobcu v minulosti

na základe práva osobného užívania, keď užíval pozemok, na ktorom bol postavený rodinný dom v
jeho osobnom vlastníctve, užíval pozemok, ktorý bol v socialistickom vlastníctve štátu, ešte nemohol
vyplynúť záver, že zánikom socialistického vlastníctva k pozemku, ako aj práva osobného užívania (v
zmyslepríslušnýchprechodnýchustanoveníOZ)došlonastraneprávnehopredchodcužalobcukvzniku
práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu užívať predmetnú asfaltovú cestu ako prístupovú cestu ku

svojmu rodinnému domu. Takýto názor nemá oporu v žiadnom zákone. Zánikom inštitútu socialistického
vlastníctva pozemkov a inštitútu práva osobného užívania pozemkov totiž došlo k vzniku vlastníckeho
práva nositeľa (pôvodného) práva osobného užívania k tomuto pozemku, nie však k vzniku práva
zodpovedajúce vecnému bremenu. Navyše, žalobca ani netvrdil, že by mal jeho právny predchodca
právo osobného užívania ku všetkým pozemkom, po ktorých prechádza predmetná asfaltová prístupová

cesta, vo vzťahu, ku ktorej sa domáha určenia práva prechodu a prejazdu, ale mal ho len k pozemku,
na ktorom stál a stojí jeho rodinný dom, avšak žalovaný v 1. rade túto skutočnosť nerozporoval.29. Vzhľadom na uvedené dôvody musel súd žalobu o určenie existencie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu spočívajúc v práve prechodu a prejazdu motorovým vozidlom pre žalobcu po ceste
vymedzenejvgeometrickompláneč.204-132/2019,vyhotovenom12.11.2019,vovzťahukžalovanému

v 1. rade, zamietnuť.

30. Vzhľadom na to, že žalobca na pojednávaní 27. 1. 2022 zobral späť žalobu v časti voči žalovanému
v 2. rade, súd podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti, teda voči žalovanému v 2. rade zastavil,
pričom tak urobil v rozhodnutí vo veci samej. Pokiaľ ide o súhlas žalovaného v 2. rade s týmto späťvzatím

žaloby, súd mal za to, že svoju neospravedlnenou neúčasťou na pojednávaní konanom 27. 1. 2022 sa
vzdal aj práva nesúhlasiť s takýmto prípadným čiastočným späťvzatím žaloby.

31. Porovnajúc žalobu a výrok tohto rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá, súd dospel k záveru, že
plne úspešnou stranou v tomto spore bol v časti konania vedenej vo vzťahu k žalovanému v 1. rade,
žalovaný v 1. rade, a preto mu voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1

CSPvspojenís§262ods.1CSP vplnomrozsahu,pričompodľa§262ods.2CSPsúčasnekonštatoval,
že o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktorý
vydá príslušný úradník.

32. Pokiaľ ide o časť konania vedenú voči žalovanému v 2. rade, tak vzhľadom na čiastočné späťvzatie

žaloby (vo vzťahu k tomu žalovanému v 2. rade), ku ktorému však došlo pre správanie žalovaného
v 2.rade, keď tento v priebehu konania previedol vlastnícke právo k dvom pozemkom, ktoré boli
predmetom tohto konania späť na žalovaného v 1. rade, dospel súd k záveru, že zastavenie tohto
konania procesne zavinil žalovaný v 2. rade, a preto má podľa § 256 ods. 1 CSP v tejto časti konania
(vedenej voči žalovanému v 2. rade) žalobca voči nemu nárok na náhradu trov konania v plnom

rozsahu, pričom súd súčasne vyslovil, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský

súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.